AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.

V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.

Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

• Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
• Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
• Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
• Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
• Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

AI: Príležitosť či hrozba?

Väčšina Slovákov a Sloveniek už umelú inteligenciu vyskúšala – no zďaleka jej neverí naplno. Viac ako polovica opýtaných (55 %) v prieskume Ipsos priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže. Zároveň si však 45 % myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. AI nie je teda na Slovensku ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná. Približne 40 % dnes verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.

Mladí ľudia k technológii AI pristupujú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, kedy sa čoraz častejšie objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %. Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj. Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.

Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.

Trend: Pomalšie a viac off-line

Chceme spomaliť a vrátiť sa k reálnym zážitkom. Viac ako polovica ľudí tento rok plánuje obmedziť čas strávený on-line a naopak sa viac venovať osobným stretnutiam, cestovaniu alebo kultúre a športu. Po rokoch rastúceho vplyvu digitálnych technológií prichádza obrat. Ľudia naprieč Európou aj na Slovensku si začínajú cielene vyvažovať on-line prostredie reálnymi zážitkami – od stretávania sa s priateľmi cez cestovanie, až po živé kultúrne a športové podujatia. Osobné skúsenosti sa tak stávajú protiváhou všadeprítomnej digitalizácie a nástupu umelej inteligencie.

Takmer šesť z desiatich Slovákov uvádza, že sa pri rozhodovaní o voľnom čase budú radšej riadiť odporúčaniami ostatných ľudí než algoritmami založenými na AI. Štvrtina respondentov si navyše v posledných mesiacoch dopriala cielený „digitálny detox“, napríklad počas dovolenky alebo návštevou kultúrnych akcií. Rastúci záujem o zážitky potvrdzuje aj ochota míňať. Až 40 percent Slovákov plánuje tento rok minúť za zážitky viac ako minulý rok a ďalších 38 percent minie porovnateľnú čiastku. Z konkrétnych podujatí by si Slováci najradšej vybrali Oktoberfest, Pezinské vinobranie alebo adventné trhy vo Viedni. Zhruba 56 percent Slovákov uvádza, že pokiaľ si zážitok užívajú, menej premýšľajú, koľko utratia. A rovnaký podiel spotrebiteľov je ochotných minúť viac za aktivity, ktoré podporujú miestne firmy alebo komunity.

10 najvyhľadávanejších zážitkov slovenských spotrebiteľov na rok 2026

1. Cestovanie a turistika (76 %)

2. Outdoorové zážitky – hory, bicykel (74 %)

3. Wellness a starostlivosť o zdravie (74 %)

4. Festivaly a koncerty (70 %)

5. Gastronómia (68 %)

6. Filmy a kinematografia (66 %)

7. Zábavné parky (66 %)

8. Návštevy historických a významných miest, pamiatky UNESCO (64 %)

9. Výstavy, múzeá, galérie (61 %)

10. Športové zápasy a turnaje (59 %)

Výrazný posun k zážitkom zameraným na komunitu, blízkosť a autenticitu je viditeľný aj v ďalších európskych krajinách. Potvrdzujú to aj dáta Inštitútu pre ekonomiku, podľa ktorých sa podiel výdavkov za zážitky (okrem cestovania) na celkových výdavkoch európskych spotrebiteľov vlani medziročne zvýšil z 19,9 na 20,4 percenta. Štyri pätiny Bulharov - najviac v Európe - veria, že zážitky vytvárajú tie najlepšie spomienky. Dáni sú zase najochotnejší utrácať za predtým nepoznané zážitky. Portugalci zo všetkých Európanov najviac preferujú zdieľané zážitky s druhými pred tými individuálnymi. A Íri sa najčastejšie inšpirujú odporúčaniami priateľov, rodiny alebo kolegov. Aj podľa Trend Hunter bude zážitkovú ekonomiku v roku 2026 formovať dôraz na ľudí a ľudskosť s hlavným zameraním na analógový svet, nostalgiu a autenticitu. Spotrebitelia tak budú cielene vyhľadávať tzv. unplugged zážitky, ako sú napríklad bary, kde sa hráva hudba z vinylov. Rastie ochota hľadať „staré dobré časy“ a s tým aj záujem o second-hand módu a majstrovanie. V cestovaní, v ére dovolenkových selfie, víťazia doposiaľ nepoznané destinácie mimo centra turistického záujmu.

Mastercard uskutočnila prieskum vo februári 2026 v spolupráci s 3Gem. Dopytovaných bolo 27 000 respondentov v 28 krajinách: v Belgicku, Bulharsku, ČR, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Izraeli, na Cypre, v Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, na Slovensku, v Slovinsku, Spojenom kráľovstve,  Srbsku, Španielsku, Švédsku, vo Švajčiarsku a na Ukrajine.

Aktuálne: Telka alebo internet?

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva (1 038 respondentov starších než 18 rokov, apríl 2026) si medzi informačnými zdrojmi udržujú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %). Naopak oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %) či moderné digitálne zdroje, akými sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%) alebo blogy (6 %).

Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny. Na druhej strane slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľčo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov. Až 38 % populácie však deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií.

Vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu. Zaujímavým poznatkom je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Ďalšie výsledky:

• Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
• Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
• Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
• Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
• Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
• V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
• Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).

Písali sme tiež:

• Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

• EU: Trápia nás životné náklady aj prostredie
• SR: Digitálna gramotnosť seniorov

Práca: Aj počas dovolenky

Leto využíva veľa zamestnaných na čerpanie dovolenky, ale až 22 % pracuje aj počas voľných dní. Iba 40 % počas voľna vôbec nepracuje a odmieta sa venovať pracovných povinnostiam. Ďalšia viac ako tretina zamestnancov pracuje výnimočne, ak ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným. V najväčšej miere sa od práce počas voľných dní úplne odpoja ľudia s nízkymi mzdami, polovica z nich vtedy vôbec nepracuje. Súvisí s povahou vykonávanej práce v odvetviach, kde väčšina pozícií vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku. Ukázali to výsledky prieskumu portálu Platy.sk (od 15. mája do 8. júna, 2 429 zamestnancov).

Najčastejším dôvodom, prečo sa zamestnanci venujú práci aj počas dovolenky, je pocit alebo skutočnosť, že bez nich by práca stála, čo nechcú. Tvrdí to štvrtina z tých, ktorí cez voľné dni pracujú. Podobne veľká skupina argumentuje, že hoci to od nich nikto z firmy nevyžaduje, chcú mať prehľad, čo sa deje. Od 18 % respondentov, ktorí pracujú aj cez dovolenku, to očakávajú nadriadení. U tých, ktorí aj počas voľna pracujú pravidelne každý deň, je najčastejším dôvodom, že to vyžaduje ich nadriadený alebo nadriadená.

Väčšina zamestnancov plánuje využiť všetky alebo takmer všetky dovolenkové dni. Pre dobré psychické zdravie, zachovanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom a tiež pre udržanie dobrého výkonu je dôležité, aby si pracujúci počas roka aj oddýchli. 8 z 10 zamestnancov tvrdí, že si počas dovolenky oddýchne. Najviac si počas dovolenky oddýchnu tí, ktorí vôbec nepracujú. Spomedzi zamestnancov, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že si určite oddýchnu, takmer 60 % úplne odmieta riešiť prácu a ďalšia tretina sa jej venuje iba v urgentných situáciách. Naopak, medzi tými, ktorí si vôbec neoddýchnu, najväčšia časť tvrdí, že ich dovolenkové dni sa veľmi nelíšia od pracovných.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.

Aktuálne: Digitálna únava

Generácia baby boomers postupne odchádza do dôchodku a firmy čelia riziku straty know-how. Len 54 % príslušníkov generácie Z a 60 % mileniálov tvrdí, že ich tímy by si dokázali udržať výkon, ak by zajtra odišiel kľúčový expert. Za prekážky efektívneho zdieľania vedomostí považujú nedostatočné motivačné faktory, nedostatok času, obavy z porušenia zásady dôvernosti a vysokú fluktuáciu. Zároveň sa firmy musia pripraviť na príchod generácie Alfa, ktorá by mala do konca dekády vstúpiť na trh práce vo výraznejšom počte. Generácia Z a mileniáli postupne nahrádzajú predchádzajúcu generáciu na líderských pozíciách a menia definíciu kariérneho rastu. Chcú napredovať podľa vlastných pravidiel a pred povýšením často uprednostňujú stabilitu, zručnosti a duševnú pohodu. Vyplýva to z prieskumu Deloitte Global 2026 Gen Z and Millennial Survey (vyše 22 500 respondentov, 14 384 príslušníkov generácie Z a 8 211 mileniálov, zo 44 krajín Severnej a Latinskej Ameriky, západnej Európy a východnej Európy, Blízkeho východu, Afriky, Ázie a Tichomoria). 

Najväčším obavám oboch generácií už piaty rok po sebe dominujú životné náklady, s výrazným náskokom pred ostatnými spoločenskými témami. Finančný tlak posilňuje tzv. trend „možno neskôr“. Viac ako polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov uvádza, že pre napätý rozpočet odložili zásadné rozhodnutia ako založenie rodiny, ďalšie štúdium či rozbehnutie podnikania. Dostupnosť bývania tiež významne limituje kariérne možnosti. Až 69 % zástupcov generácie Z a 64 % mileniálov tvrdí, že dostupnosť alebo cenová prijateľnosť bývania priamo ovplyvňuje ich kariérne rozhodnutia a to, kde môžu pracovať. Napriek tomu v tomto smere nestrácajú optimizmus. Približne polovica príslušníkov generácie Z (53 %) a mileniálov (45 %) očakáva, že sa ich finančná situácia v priebehu najbližšieho roka zlepší.

Takmer tri štvrtiny generácie Z a mileniálov tvrdia, že využívajú AI v každodennej práci, čo je výrazne viac než minulý rok (57 % generácie Z a 56 % mileniálov). Umelá inteligencia sa považuje za akcelerátor zmien. Využívajú ju ako kariérneho kouča, napr. na identifikáciu príležitostí na učenie a rozvoj, získanie kariérnych rád a na zvládanie stresu súvisiaceho s prácou. Majú pocit, že sa prispôsobujú rýchlejšie než ich zamestnávatelia a AI nástroje, ktoré majú v práci k dispozícii, postačujú iba čiastočne, alebo nepostačujú vôbec. Viac ako polovica opýtaných navyše čelí digitálnej únave z neustálych upozornení, prepínania medzi nástrojmi a využívania viacerých platforiem. Takmer štvrtina respondentov prieskumu uvádza, že AI vedie k vytváraniu nových juniorských pozícií. Niektorí respondenti však naďalej vyjadrujú obavy z jej vplyvu na pracovné miesta – 20 % generácie Z a 17 % mileniálov tvrdí, že ich organizácie obmedzujú počet juniorských pozícií. Pokiaľ ide o rozvoj pri nástupe do zamestnania, generácia Z a mileniáli sú optimistickí – najčastejšie uvádzajú, že AI umožňuje rýchlejšie získavať skúsenosti, sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou a zvyšuje potenciál kariérneho rastu.

Financie: Stále problém

Slovenskí žiaci často poznajú základné finančné pojmy, ale nevedia ich použiť v reálnom živote. Ukazujú to výsledky meraní programu FinQ, do ktorých sa v roku 2025 zapojilo vyše 40 000 žiakov základných a stredných škôl. Finančná gramotnosť však nie je len otázkou školských osnov. Začína sa oveľa skôr – v rodine, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, a v prvých skúsenostiach s rozhodovaním.

Žiak vie vypočítať, že pri úroku 1 % získa zo sumy 1 000 eur po roku 10 eur navyše. Problém však často nastáva vo chvíli, keď má posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze. Práve v tom je jadro problému finančnej gramotnosti na Slovensku. Mladí ľudia často poznajú základné pojmy, no majú problém prepojiť ich s reálnymi situáciami, ktoré ich čakajú v každodennom živote. Aj podľa medzinárodných údajov OECD takmer pätina mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti a len približne jeden z desiatich patrí medzi najlepšie pripravených na riešenie zložitejších finančných situácií. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len približne tretina populácie.

Rozvoj systémového myslenia patrí medzi dôležité ciele aktuálnej kurikulárnej reformy, ktorá sa na Slovensku postupne zavádza a od školského roka 2026/2027 na všetkých základných škôl. Reforma kladie dôraz na praktické kompetencie, kritické myslenie a prepájanie poznatkov naprieč predmetmi vrátane finančnej gramotnosti. Najväčšou výzvou však nebude samotná zmena dokumentov, ale jej každodenné zavedenie do výučby. Preto je dôležité podporiť učiteľov, ponúknuť im kvalitné metodické nástroje a vytvárať priestor na zdieľanie overených prístupov. Z tohto prístupu vychádzajú aj programy finančného vzdelávania Národnej banky Slovenska, FinQ Centra a Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu.

Aktuálne: Šetríme na strave

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 %) vníma, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila aj kvalita stravovania. Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 % opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny minimálne raz mesačne za hranicami. Celkovo ide spolu o takmer trištvrte milióna ľudí. Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov EUR, len na DPH je to ďalšia strata 120 miliónov EUR!

Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia:

• Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
• 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
• Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
• Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
• Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.

Kvantitatívny prieskum  bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

Financie: Stereotypy pretrvávajú

Slovenské ženy žijúce v manželstve alebo partnerskom vzťahu sú vo väčšej miere ako muži presvedčené, že dokážu lepšie hospodáriť s peniazmi a aj v skutočnosti doma „držia kasu“. Napriek tomu je rozhodovanie o domácich financiách na Slovensku ešte stále stereotypne rozdelené; ženám sa ponecháva väčšie slovo vo financiách pri rozhodovaní o chode a zariadení domácnosti a o deťoch, kým len menšina rozhoduje o kúpe nehnuteľnosti, úvere alebo investovaní.

Z prieskumu 365.bank (Instant Research agentúry Ipsos, od 2.3. do 3.3. 2026, 535 respondentiek a respondentov) vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom zväzku, sa zhodla, že obaja partneri rozhodujú o financiách rovnako. Tento postoj bol najsilnejší medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 26 rokov, kde s týmto výrokom súhlasia viac ako tri štvrtiny opýtaných. Rozdiely boli aj v odpovediach podľa jednotlivých pohlaví. Kým takmer 38 % žien hovorí, že doma „držia kasu“ práve ony, to isté o sebe tvrdí aj 35 % mužov. Zaujímavosťou je, že aj keď viac ako tretina mužov žijúcich v manželskom alebo partnerskom zväzku hovorí o sebe, že doma „držia kasu“, takmer polovica (48 %) súčasne priznáva, že u ich rodičov o rodinných financiách rozhodovala mama. Prieskum ukázal, že celkovo na Slovensku odpovedalo výrazne viac respondentov, že rodinné financie u nich doma riadila mama (50 %), ako otec (19 %).

Až 16 % respondentov priznáva, že ženy nemajú hlavné slovo v žiadnych finančných rozhodnutiach. Ženy majú väčšie slovo najčastejšie pri rozhodovaní o výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti (až v 53 % prípadoch) a detí (47 %). Avšak pri otázkach úverov alebo investícií má väčšie slovo žena len v necelých 14 % prípadov. Pritom napríklad pri investovaní sú ženy opatrnejšie a majú lepšie predpoklady dosahovať dlhodobé stabilné výnosy ako muži. Najnižšie zapojenie žien do rozhodovania o výdavkoch prieskum ukázal pri kúpe nehnuteľnosti (8 %) a pri kúpe auta (6,7 %). A dokonca, 12 % žien o sebe hovorí, že v žiadnej z týchto oblastí vrátane domácnosti a detí vôbec nerozhoduje, s čím súhlasí v prieskume aj každý piaty muž.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

SR: Zverejňovanie platov

Takmer polovica pracujúcich na Slovensku nemá prístup k informáciám o mzdách vo firme, pričom o rodových rozdieloch v odmeňovaní vie len mizivé percento. Väčšina ľudí volá po väčšej transparentnosti a jasných pravidlách. Tento stav má zásadne zmeniť nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý vstúpi do platnosti v júni 2026. Štruktúry odmeňovania, ktoré umožnia posúdiť prácu rovnakej hodnoty, budú musieť firmy zaviesť do konca júla. 

Hoci môže byť vytvorenie štruktúry pozícií pre zamestnávateľov, ktorí sa s tým nikdy nestreli, náročné, pracujúci to hodnotia jednoznačne: 76 % respondentov by väčšiu transparentnosť privítalo – 49 % určite a 27 % skôr áno. Odmietavo sa k nej stavia iba 5 % opýtaných. Podľa prieskumu Platy.sk (2 426 pracujúcich na Slovensku) dnes až 46 % pracujúcich nemá prístup takmer k žiadnym informáciám o platoch vo firme. Mzdové rozpätia pre jednotlivé pozície pozná len necelá štvrtina opýtaných a kritériá, podľa ktorých sa určujú mzdy, iba 14 %. Na samom chvoste informovanosti sú údaje o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien – k nim majú prístup len 2 % pracujúcich. Aj preto hodnotí spôsob odmeňovania vo firme ako transparentný len 45 % respondentov. 

Rodové mzdové rozdiely vnímajú viac ženy. Takmer tretina žien v prieskume uviedla, že má pocit, že vo firme, v ktorej pracujú, existujú rozdiely v ohodnotení medzi mužmi a ženami na porovnateľných pozíciách. Spomedzi mužov to tvrdilo len 14 %. Aj férovosť hodnotia pracujúci podobne rozdelene – 38 % vníma odmeňovanie ako neférové, 40 % ako férové. Až 22 % opýtaných situáciu nedokáže posúdiť, čo zrejme odráža práve chýbajúce informácie. Ženy a muži to vnímajú rozdielne. Zatiaľ čo 44 % mužov vníma platové ohodnotenie ako férové, u žien je to iba tretina.

Bezpečnosť: Pohodlie víťazí

Slováci sa v on-line prostredí cítia veľmi sebaisto, ale toto sebavedomie je často falošné. Zatiaľčo väčšina z nás verí, že vie, ako svoje peniaze chrániť, počet obetí kybernetických útokov rastie. Nový prieskum výskumnej agentúry Focus pre mBank (1 013 respondentov vo veku 18 - 60 rokov, on-line, január 2026) ukazuje, že naša túžba po pohodlí a nízkych cenách z nás robí ľahké terče. Podvodníci navyše stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a hrajú im do kariet základné chyby, ako ukladanie hesiel v prehliadači alebo nákupy cez verejné Wi-Fi siete.

Každý piaty Slovák by si zo znalostí bezpečného správania pri on-line nákupoch dal pokojne jednotku. Viac ako tri štvrtiny (81 %) ľudí tvrdí, že presne vie, ako svoje financie na internete chrániť. Realita nás však varuje. Sú to práve falošné e-shopy, ktorú sú dnes na Slovensku najčastejším typom úspešného podvodu. Podľa údajov má skúsenosť s podvodným e-shopom takmer každý druhý nakupujúci (44 %) a každý ôsmy (12 %) už kvôli nim reálne prišiel o peniaze. Dôvodom, prečo ľudia tak ľahko naletia, je predovšetkým uprednostňovanie rýchlosti a pohodlia pred  obozretnosťou. Bezpečnosti venujeme čoraz menšiu pozornosť a naše nákupné rituály sú pre útočníkov ideálnou príležitosťou.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) nakupuje najradšej z pohodlia gauča.

• Viac ako tretina nakupujúcich (35 %) vybavuje objednávky večer alebo v noci.

• Často podliehame emóciám a zľavám v situáciách, keď sa nesústredíme – ľudia pokojne odkliknú 

nákup aj na toalete.

Alarmujúce je, že iba 17 % ľudí pri nákupe rieši, či daný e-shop vôbec pozná. Hlavným lákadlom totiž zostávajú nízke ceny, čo je práve tá najčastejšia karta, na ktorú podvodníci vsádzajú.

Kybernetické podvody sa neustále vyvíjajú. Hoci sa 49 % ľudí podvodu vôbec neobáva, takmer polovica (44 %) sa už niekedy stala jeho obeťou. Veľkou témou je umelá inteligencia, ktorá pomáha bankám chrániť klientov, ale útočníkom slúži na vytváranie prepracovaných deep fake videí alebo kópií stránok obľúbeného e-shopu. Napriek tomu, že technológie postupujú, najslabším článkom zostáva človek. Problémom je napríklad prístup ľudí k heslám. Silné heslá síce pozná 90 % ľudí a najčastejšie ich uvádzajú medzi prvkami ochrany, ale reálne správanie je trošku iné, využíva ich 68 %. Do prehliadača si ich dokonca ukladá tretina (33 %) a až 42 % ľudí bežne nakupuje cez nezabezpečenú verejnú Wi-Fi. Práve to sú otvorené dvere pre útočníkov, ktorí sa tak môžu k citlivým údajom dostať veľmi ľahko. Tretina Slovákov (33 %) svoje peniaze bežne chráni nákupom na dobierku.

Podvodníci dnes najčastejšie cielia na emócie - snažia sa vyvolať strach alebo časový tlak alebo falošný pocit výhodnej ponuky, prípadne sa vydávajú za autority. mBank preto dlhodobo upozorňuje, aby klienti nikdy neoznamovali svoje prihlasovacie údaje, PINy ani autorizačné kódy, a to ani osobám, ktoré sa vydávajú za bankárov či políciu. Dôležité je tiež starostlivo kontrolovať odkazy v mailoch a SMS správach, overovať si informácie z oficiálnych zdrojov a reagovať s rozvahou. Pokiaľ „niečo nesedí“, je vždy lepšie komunikáciu ukončiť alebo sa obrátiť priamo na banku.

e-Biznis: Peniaze ležia v skladoch

Najväčšou slabinou slovenských a českých e-shopov nie sú objednávky ani marketing, ale skladové hospodárstvo a práca s dátami. Podľa prieskumu Seyfor rieši až 62 percent e-shopov stredne veľké alebo veľké problémy v skladových procesoch. Nasleduje práca s dátami (53 percent) a cenotvorba (46 percent). Medzi konkrétnymi ťažkosťami dominuje viazanie finančných prostriedkov v skladových zásobách, ktoré trápi 39 percent prevádzkovateľov. Výrazne menej často e-shopári uvádzajú problémy so spracovaním objednávok, ktoré rieši iba 28 percent respondentov.

Ako najväčší problém sa ukazuje neefektívna práca so zásobami. Celkovo 39 percent e-shopov uvádza, že zbytočne veľa peňazí viazaných v skladových zásobách pre nich predstavuje veľký alebo aspoň stredne veľký problém. Ďalšie významné oblasti, s ktorými bojujú, súvisia s cenotvorbou a dátami. Pre 35 percent e-shopov je ťažké nastaviť optimálnu cenovú stratégiu a rovnaký podiel uvádza, že im tvorba pokročilých reportov zaberá príliš veľa času. Problémy s nastavovaním zliav a cenových akcií rieši 31 percent e-shopov a 26 percent priznáva, že cenotvorbe venuje neúmerné množstvo času. V oblasti práce s dátami potom 24 percent e-shopov uvádza, že musia informácie dohľadávať na rôznych miestach a rovnaký podiel nemá prehľad o výkone e- shopu v reálnom čase. Najviac sú spomínanými problémami zasiahnuté stredne veľké e-shopy. V oblasti skladových procesov ich ako problematické označuje 72 percent z nich, v oblasti práce s dátami potom 67 percent.

S rastúcou veľkosťou e-shopu síce význam týchto problémov mierne klesá, napriek tomu aj medzi veľkými e-shopmi označuje skladové procesy ako problematické 64 percent a prácu s dátami 56 percent. Veľké alebo stredne veľké ťažkosti spojené so skladovými procesmi nie sú izolované, ale vzájomne prepojené. Okrem viazaných financií v skladových zásobách (39 percent) riešia e-shopy často aj sezónne výkyvy (24 percent), viditeľnosť tovaru, ktorý už nie je dostupný (21 percent), aj s tým súvisiace problémy s inventúrou (21 percent). Významnú úlohu zohráva aj nedostatočný prehľad o zásobách a plánovanie dodávok (19 percent) alebo nevyriešené skladové operácie, ktoré vedú k časovým a finančným stratám (19 percent). Naopak, relatívne najmenej e-shopárov trápia vysoké náklady na skladové operácie, ktoré ako zásadný problém označuje menšia časť respondentov.

Hlavné bariéry rastu e-shopov dnes často nie sú v nedostatku potenciálnych zákazníkov, ale vo vnútri firiem. Kombináciou, ktorá obmedzuje ďalší rozvoj, je nedostatočný prehľad o dátach, zložitá cenotvorba a neefektívna práca so zásobami.