Upozorňujeme: Pozor na správy od detí

Ahoj mami, rozbil sa mi mobil, tak píšem od kamaráta. Potrebujem požičať na nový, nech si môžem všetko zariadiť a vrátiť sa. Pošli mi, prosím, peniaze na tento účet… Aj takto sa môže začínať konverzácia s podvodníkom. Napokon rodičia potomkovi spravidla bez problémov požičajú pár stoviek na nový mobil, aby sa mohol dostať v poriadku domov. Ako na takéto podvody nenaletieť a predísť tak prázdnej peňaženke?

Najlepšou ochranou pred podvodmi je na správy z cudzích čísiel nereagovať. Môže však nastať situácia, kedy bude o pomoc žiadať niekto naozaj blízky. Pokiaľ ide o zaslanie peňazí, odporúča sa na overenie krátky hovor, prípadne videohovor. Vo všetkých prípadoch je možné požiadať o doplňujúce informácie. Ak nie je útok cielený, ale ide o tzv. smishing, kedy je rovnaká správa rozoslaná aj na stovky telefónnych čísel, nebude podvodník vedieť ani krstné meno dieťaťa. V niektorých prípadoch sa to podvodníci snažia zvládnuť odpoveďou „Som tvoj najstarší“, čo by ale pri troške pozornosti prejsť nemalo. Okrem krstného mena môže ísť o dátum narodenia, bydlisko, meno domáceho maznáčika či partnera.

Podvodné správy môžu prísť mnohými spôsobmi. Niekedy sú to SMS, inokedy správy cez aplikáciu, ktorá umožňuje komunikáciu na základe telefónnych čísel. Výnimkou nie sú ani kombinácie, kedy podvodník pošle SMS s odkazom umožňujúcim vstúpiť do konverzácie v inej aplikácii. Ciele podvodníkov sú ale takmer vždy rovnaké. Buď ide priamo o peniaze, alebo o osobné a platobné údaje, ktoré možno následne na peniaze premeniť. Polícia odporúča, aby sa obete na ňu obrátili v prípade akéhokoľvek podvodu. Zároveň by sme mali byť maximálne obozretní pri každej návšteve webových stránok a vypĺňaní formulárov. Čím je ponuka výhodnejšia, tým väčšie je riziko, že ide o podvod.

SR: Digitálna intimita

Mobilné telefóny už nie sú len nástrojom kontaktu s inými ľuďmi či službami. Postupne sa stali vstupnou bránou aj k intímnym informáciám. Veľa ľudí síce používa kód alebo heslo na prístup do smartfónu, ale v telefóne má už rôzne aplikácie odomknuté. Viac ako 55,7 % ľudí na Slovensku zdieľa so svojím partnerom alebo partnerkou prístupový kód či heslo do mobilného telefónu. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV (reprezentatívny kvantitatívny prieskum on-line populácie Slovenska a hĺbkové rozhovory), ktorý sa zameral na používanie digitálnych technológií v partnerských vzťahoch, páry používajú digitálne technológie najmä na komunikáciu a udržiavanie blízkosti, tiež na manažovanie domácnosti či starostlivosť o deti. 

Väčšina ľudí hodnotí používanie digitálnych technológií zo strany partnera alebo partnerky pozitívne, najčastejšie ako prejav starostlivosti (47,5 %), pomoci (49,6 %) alebo ochrany (44,2 %). Časť však vníma digitálne správanie partnerov negatívne, partner alebo partnerka im prostredníctvom digitálnych technológií ubližuje (3,3 %), ohrozuje ich (3,6 %) alebo ich kontroluje (6,8 %). Na mieru zdieľania prístupov k digitálnym zariadeniam má vplyv viacero faktorov, jedným z nich je napríklad spoločná domácnosť partnerov. Výrazné rozdiely sa však ukazujú aj medzi vekovými skupinami. Mladí ľudia vo veku 16 – 29 rokov majú tendenciu zdieľať viac informácií, a to nielen prístupové kódy do mobilu či geografickú polohu, ale aj erotické fotografie a videá. Zatiaľčo 33 % celej populácie považuje za normálne, že si partneri zdieľajú erotické fotky a videá, medzi mladými vo veku 16 až 24 rokov s tým súhlasilo až 59,5 %. Zároveň sú to práve mladí ľudia, ktorí častejšie než staršie generácie uvádzajú, že sa obávajú možnej kontroly zo strany partnera alebo partnerky prostredníctvom digitálnych technológií. Častejšie tiež poznajú vo svojom okolí niekoho, kto zažil násilie vo vzťahu, pri ktorom boli digitálne technológie zneužité.

Rozhovory s odborníkmi a odborníčkami, ktorí na Slovensku poskytujú pomoc obetiam násilia v partnerských vzťahoch, poukazujú na čoraz častejšie zneužívanie digitálnych technológií. Ak je vo vzťahu prítomné psychické násilie, je vysoko pravdepodobné, že na jeho páchanie budú zneužívané aj bežne dostupné technológie. Môže ísť napríklad o kontrolovanie súčasného alebo bývalého partnera, zisťovanie, kde sa nachádza a s kým komunikuje, neustále kontaktovanie, vydieranie alebo vyhrážanie. Násilie vo vzťahu sa môže diať pomocou informácií a prístupov, ktoré partneri zdieľajú ešte v začiatkoch vzťahu a často dobrovoľne. Práve prístupové heslá či erotické fotky a videá môžu byť neskôr zneužívané na vydieranie alebo pomstu. Najrizikovejšou je fáza odchádzania z násilného vzťahu, keď násilná osoba stráca fyzickú kontrolu nad partnerom alebo partnerkou.

Trend: Bankové aplikácie

Mobilné aplikácie na správu účtov či úverov v bankách a finančných inštitúciách počas uplynulých rokov výrazne rozšírili aj na Slovensku. Aplikácie sa stali hlavným komunikačným nástrojom medzi finančnými inštitúciami a ich klientmi a celkovo hrajú významnú úlohu v pokračujúcej digitalizácii služieb.

Podľa údajov Home Credit v roku 2019 využívalo mobilnú aplikáciu len 6 percent ľudí, ktorí mali spotrebiteľský úver, o rok neskôr to už bolo 14 % a v roku 2021 medziročne dvojnásobne viac – 28 %. Výrazný rast pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, približne o 10 % za rok, a teda v roku 2022 to bolo 35 %, v 2023 - 44 %, v 2024 - 55 % a v minulom roku tu už bol zaznamenaný 64-percentný podiel. Medzi používateľmi mobilnej aplikácie je stále výrazne viac mužov ako žien, hoci sa tento rozdiel medzi pohlaviami postupne znižuje. Kým v roku 2019 to bolo 65 % mužov a 35 % žien, vlani sa tento pomer dostal na úroveň 57 % vs. 43 %. Na druhej strane, priemerný vek užívateľov mobilnej aplikácie sa za uplynulé roky takmer vôbec nemení a pohybuje sa vo všeobecnosti stále okolo vekovej hranice 44 rokov. Čísla z praxe hovoria aj o tom, že takmer deväť z desiatich klientov začne aplikáciu aktívne využívať už v prvom mesiaci od jej aktivácie. Vidíme tu jasný trend – ľudia chcú spravovať svoje financie sami, na mieste, kde majú všetko okamžite po ruke.

Presun celej komunikácie medzi finančnou inštitúciou a klientom do mobilnej aplikácie prináša zmeny komunikácie pre obe strany. Postupne sa upúšťa od plošných telefonických, mailových alebo SMS kampaní. Ľudia majú informácie a ponuky okamžite k dispozícii v aplikácii, navyše v personalizovanej podobe, presne podľa ich špecifických požiadaviek.

Aktuálne: Zľavy len pre členov

Pri nákupe sa dnes takmer automaticky stretávame s otázkou o členstve vo vernostnom klube. Ponuka zliav a špeciálnych akcií môže pôsobiť ako výhodný bonus bez ďalších nákladov, v skutočnosti však zákazník za tieto výhody platí svojimi osobnými údajmi a informáciami o nákupnom správaní. Následne môže spotrebiteľovi ponúkať cielené zľavy a personalizované ponuky, veľakrát účinnejšie ako bežné plošné akcie, pretože sú „ušité na mieru“ konkrétnemu zákazníkovi. Vernostné programy sa navyše niekedy stanú aj nástrojom na nastavenie cien či zliav spôsobom, ktorý nie je pre spotrebiteľov vždy prehľadný a môže obchádzať pravidlá na ich uvádzanie.

Na založenie vernostnej kartičky či stiahnutie aplikácie zvyčajne presvedčí vidina výhodnejších cien a zbieranie bodov, ktoré je možné vymeniť za ďalšie benefity. Práve na tieto vernostné programy sa spravidla nevzťahuje povinnosť uvádzať najnižšiu cenu za posledných 30 dní. Klubové zľavy totiž nie sú určené všetkým zákazníkom a ich využitie je individuálne, takže by bolo veľmi ťažké prehľadne sledovať, aké zľavy a kedy boli konkrétnemu zákazníkovi poskytnuté. Ale pozor, aj táto regulácia má svoje limity a ak je členom vernostného klubu väčšina zákazníkov, alebo sú zľavy fakticky ponúkané širokej verejnosti, obchodník je rovnako povinný uviesť údaj o najnižšej cene, za ktorú výrobok ponúkal a predával v období 30 dní pred poskytnutím zľavy. Pokiaľ je teda klubová cena dostupná takmer všetkým, nemožno ju vydávať za čisto individualizovanú ponuku a zbaviť sa tak zákonnej informačnej povinnosti.

Ako označovať zľavy vernostného klubu? Ak obchodník uvádza v letáku alebo priamo na cenovke v predajni zľavu, ktorá je určená iba pre členov vernostného klubu, mal by túto informáciu jasne a zrozumiteľne uviesť. Informácia o tom, že zvýhodnená cena platí len pre niektorých zákazníkov nesmie byť skrytá či uvedená iba drobným, ľahko prehliadnuteľným písmom. V opačnom prípade by takáto prezentácia mohla byť považovaná za nekalú obchodnú praktiku, pretože môže u bežného spotrebiteľa vyvolať mylný dojem, že zľava platí pre všetkých zákazníkov.

Upozorňujeme: Shoulder surfing

Až 88 % Slovákov vo veku 18 až 36 rokov priznáva, že im prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu. Zároveň 69,4 % má skúsenosť s tým, že im niekto do mobilu pozeral cez rameno. Digitálne súkromie sa stáva každodenným napätím medzi pohodlím používania a obavou z narušenia osobného priestoru. Najnovší prieskum medzi mladými Slovákmi (agentúra Ipsos pre Samsung Electronics prostredníctvom aplikácie Instant Research, február 2026, 500 respondentov vo veku 18 až 36 rokov) potvrdil, že hoci je mobil neoddeliteľnou súčasťou ich života, pocit bezpečia pri jeho používaní na verejnosti výrazne zaostáva.

Až 78,5 % respondentov uviedlo, že sa im už stalo, že vo verejnej doprave alebo na verejných miestach radšej neotvorili určitý obsah práve kvôli okoliu. Pritom 54 % z nich uviedlo, že je to práve z dôvodu ochrany hesiel alebo bankovníctva. Zaujímavým paradoxom je, že hoci si mladí ľudia chcú chrániť svoje súkromie, zároveň podstupujú riziko. Až 31 % opýtaných priznáva, že na verejnosti aspoň občas zadávajú heslá alebo prihlasovacie údaje do aplikácií. Približne 39 % sa prihlasuje do internetového bankovníctva mimo súkromia domova. Mobil je dnes archívom komunikácie, osobných údajov aj financií. Pocit, že doň môže ktokoľvek nazrieť, prirodzene vyvoláva napätie. 8 % z opýtaných uviedlo, že si nie sú istí, či niekedy otvorili alebo neotvorili určitý obsah v telefóne kvôli pohľadom druhých.

Kľúčové zistenia prieskumu (18 – 36 rokov)

· 88 % respondentov prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu.

· 69,4 % má skúsenosť, že im niekto pozeral do mobilu cez rameno.

· 78,5 % už na verejnosti neotvorilo určitý obsah práve kvôli okoliu.

· 31 % na verejnosti aspoň občas zadáva heslá alebo prihlasovacie údaje.

· 39 % sa mimo domova prihlasuje do internetového bankovníctva.

Takzvané „sledovanie cez rameno“ (shoulder surfing) označuje situáciu, keď niekto bez vedomia používateľa sleduje obsah na jeho displeji a môže tak získať citlivé údaje – od súkromných správ až po prihlasovacie či bankové informácie. V ére smartfónov a permanentného používania mobilov na verejnosti sa tento jav považuje za rastúcu bezpečnostnú hrozbu. K takémuto sledovaniu môže dochádzať nenápadne z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšej vzdialenosti, napríklad vo verejnej doprave či na verejných miestach. Používatelia situáciu riešia napríklad používaním privacy sklíčok alebo zvýšenou opatrnosťou pri práci s citlivými aplikáciami. Digitálne súkromie sa dnes neodohráva len v online priestore, ale priamo na displejoch našich telefónov vo verejných priestoroch. Aj preto sa ochrana súkromia stáva jednou z kľúčových tém technologických inovácií.

EU: Kyberšikana

Približne každé šieste dieťa vo veku 11 až 15 rokov uvádza, že sa stalo obeťou kybernetického šikanovania a približne každé ôsme dieťa pripúšťa, že sa kybernetického šikanovania samo dopustilo. Podľa minuloročného prieskumu Eurobarometra viac než 9 z 10 Európanov považuje za naliehavé, aby verejné orgány prijali opatrenia na ochranu detí na internete, pokiaľ ide o negatívny vplyv sociálnych médií na ich duševné zdravie (93 %), kybernetické šikanovanie a obťažovanie v online priestore (92 %) a zabezpečenie mechanizmov na obmedzenie obsahu neprimeraného veku (92 %). Európska komisia pripravila akčný plán proti kybernetickému šikanovaniu na základe cielenej konzultácie s viac než 6 000 deťmi a na základe rozsiahlejšej verejnej konzultácie.

Základným prvkom akčného plánu je spustenie jednoduchej a ľahko prístupnej aplikácie, prostredníctvom ktorej bude možné nahlasovať prípady kybernetického šikanovania na vnútroštátnej linke pomoci. Aplikácia deťom a dospievajúcim umožní dostať sa k pomoci a bezpečne si uchovať a zaslať dôkazy. Komisia vypracuje koncepciu aplikácie, ktorú budú môcť členské štáty následne použiť na to, aby si ju prispôsobili, preložili do svojich jazykov a zabezpečili prepojenie na príslušné vnútroštátne služby. Pred šikanovaním v kyberpriestore by mal byť chránený každý mladý človek v celej EÚ rovnako. Členské štáty by mali vypracovať komplexné vnútroštátne plány, pričom pri zbere a porovnávaní údajov o kybernetickom šikanovaní by mali takéto konanie chápať jednotne. Ide o dôležitý krok k tomu, aby sa v boji proti kybernetickému šikanovaniu mohlo postupovať jednotnejším spôsobom.

V oblasti ochrany a posilnenia postavenia maloletých na internete už prebiehajú viaceré iniciatívy. V snahe zvýšiť ich účinnosť v boji proti kybernetickému šikanovaniu hodlá Európska komisia identifikovať aspekty, ktoré možno nastaviť lepšie: 

• preskúmať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú ochrany maloletých, s cieľom posilniť opatrenia, ktoré musia online platformy prijať, aby zabránili vystavovaniu maloletých škodlivému obsahu a aby konkrétne prípady mohli jednoducho hlásiť;
• prijať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú dôveryhodných nahlasovateľov, s cieľom objasniť ich úlohu v boji proti nezákonnému obsahu vrátane nezákonného obsahu používaného na kyberšikanovanie;
• zaoberať sa kybernetickým šikanovaním, ku ktorému dochádza na platformách na zdieľanie videí, v rámci prebiehajúceho hodnotenia a preskúmania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách;
• podporovať účinné vykonávanie ustanovení aktu o umelej inteligencii týkajúcich sa zakázaných praktík umelej inteligencie, a to aj vtedy, keď sa používajú na kybernetické šikanovanie;
• uľahčiť účinné vykonávanie povinností týkajúcich sa transparentnosti v rámci aktu o umelej inteligencii, a to aj prostredníctvom kódexu postupov pre značenie a označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktorý možno zneužiť na kybernetické šikanovanie.

Predchádzanie kybernetickému šikanovaniu bude ústrednou témou nadchádzajúceho preskúmania usmernení komisie pre pedagógov o podpore digitálnej gramotnosti, pričom cieľom je posilniť digitálne zručnosti a zlepšiť využívanie digitálnych technológií v rámci únie zručností. Súbežne s tým komisia rozšíri zdroje na boj proti kybernetickému šikanovaniu a v oblasti odbornej prípravy pre školy prostredníctvom centier pre bezpečnejší internet a platformy Lepší internet pre deti. Komisia bude naďalej podporovať práva a pohodu detí v online i offline priestore prostredníctvom Dňa bezpečnejšieho internetu. Zároveň pracuje na nadchádzajúcich iniciatívach, akými sú pilotný projekt riešenia EÚ na anonymné overovanie veku, pripravovaný akt o digitálnej spravodlivosti, panel odborníkov, ktorý bude poskytovať podklady pre prácu Komisie v oblasti ochrany detí online, a prieskum vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie.

Aktuálne: Ochrana svojich údajov

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov 28. januára odborníci upozorňujú na narastajúce riziká spojené s poskytovaním dôležitých osobných a finančných údajov, a to aj v prípade úverov a finančných služieb. Rýchla digitalizácia a nástup umelej inteligencie síce prinášajú pohodlnejší prístup k financiám, no zároveň vytvárajú priestor pre nové, sofistikovanejšie formy podvodov a zneužívanie citlivých informácií. V posledných rokoch rastie počet prípadov, kedy sú osobné údaje zneužité na neoprávnené žiadosti o úver, falšovanie identity alebo podvodné finančné transakcie. Útočníci sa často vydávajú za banky, finančných sprostredkovateľov či štátne inštitúcie a cielene oslovujú ľudí prostredníctvom mailov, SMS správ alebo telefonátov. Zlodeji sa čoraz častejšie spoliehajú aj na umelú inteligenciu, ktorá im umožňuje vytvárať presvedčivejšie falošné správy, napodobeniny hlasu či realistické falšované dokumenty.

Nové hrozby spojené s umelou inteligenciou:

Deepfake technológie – umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné videá alebo hlasové nahrávky, ktoré môžu napodobňovať bankových pracovníkov alebo známe osoby.

Automatizované podvody – AI dokáže vo veľkom rozsahu generovať personalizované podvodné správy, ktoré pôsobia dôveryhodne a cielia na konkrétne osoby.

Falošné dokumenty a identita – pomocou AI je možné vytvárať realistické falzifikáty dokumentov používaných pri žiadostiach o úver.

Zber a analýza dát bez vedomia – nesprávne alebo netransparentné využívanie AI systémov môže viesť k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov.

Pozor si treba dať na lákavé úverové ponuky, s „garantovaným schválením“ bez preverovania bonity, často podmienené zaslaním osobných údajov alebo poplatkom vopred. Taktiež sa treba chrániť pred zneužitím dokladov totožnosti, neoprávnené použitie ich kópií môže viesť k uzatvoreniu úveru bez vedomia dotknutej osoby. Pozor i na nezabezpečené on-line formuláre, a to zadávanie citlivých údajov na falošných webových stránkach. Treba byť obozretný aj pri neočakávaných ponukách úverov a podozrivo personalizovaných správach. Nikdy neposielajte kópie svojich dokladov neznámym osobám alebo prostredníctvom nezabezpečených platforiem. Pri internetbankingu využívajte silné heslá, dvojfaktorové overenie a pravidelne si aktualizujte bezpečnostný softvér v počítači.

Ako sa správať pri podozrení z podvodu?

• Ukončite hovor: Ak vám volá niekto, kto tvrdí, že je z banky a žiada osobné údaje, okamžite hovor ukončite.
• Neklikajte na linky: Nikdy neotvárajte prílohy a neklikajte na linky v podozrivých e-mailoch či SMS správach.
• Overte si informácie: V prípade pochybností zavolajte priamo svojej banke (na číslo z ich oficiálnej stránky).
• Chráňte si údaje: Do internet bankingu sa prihlasujte výhradne cez oficiálnu zabezpečenú webovú adresu.
• Pozor na podozrivé aplikácie: Neinštalujte si žiadne aplikácie na žiadosť cudzích osôb, ktoré by im umožnili vzdialený prístup k vášmu telefónu.

Čo robiť, ak sme poskytli citlivé údaje? V prípade finančných záležitostí treba okamžite kontaktovať danú finančnú inštitúciu a potom sa riadiť jej inštrukciami. V týchto prípadoch je rýchlosť skutočne kľúčová, pretože v mnohých prípadoch ovplyvňuje samotnú výšku škody spôsobenú podvodníkom. V prípade, keď ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je však každodenná ostražitosť.

EU: Digitálne cestovné doklady

Poslanci Európskeho parlamentu podporili používanie digitálnych cestovných dokladov. Podľa Európskej komisie bolo v roku 2023 zaznamenaných 593 miliónov prechodov na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Rastúci počet cestujúcich v kombinácii s potrebou manuálnych kontrol podľa príslušných databáz na hraniciach viedol k dlhým čakacím dobám. Vytvorenie digitálnych cestovných preukazov má zrýchliť hraničné kontroly a spraviť ich efektívnejšími pre cestujúcich aj pohraničné úrady, čo umožní vykonať určité kontroly (napríklad platnosť cestovných dokladov a právo vstúpiť) vopred. Zároveň sa sleduje tiež bezpečnosť hraníc.

Cestujúci by si mohli vytvoriť digitálne prihlasovacie údaje na základe svojho identifikačného dokladu (biometrický pas odkiaľkoľvek na svete alebo preukaz totožnosti EÚ) a predkladať ich pohraničným úradom. Z tohto systému by mohli profitovať občania EÚ aj tretích krajín. Pri elektronickom odosielaní údajov na predbežné schválenie by cestujúci stále boli povinní predložiť fyzický doklad totožnosti na hraniciach. Návrh zavádza digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej sa budú doklady ukladať. Používanie digitálnych cestovných preukazov by bolo dobrovoľné pre občanov, ktorí by si tiež mohli bezplatne vyžiadať digitálne preukazy pri žiadosti o nový doklad totožnosti. Hraničné úrady by boli povinné akceptovať digitálne prihlasovacie údaje po zavedení systému. Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zmeny návrhu Európskej komisie na zabezpečenie ochrany osobných údajov vrátane toho, že systém môžu používať len osoby nad 16 rokov. Požadujú tiež, aby hraničné úrady okamžite vymazali údaje o cestovateľoch z národných databáz po úspešnom prekročení hranice (alebo 24 hodín po plánovanom čase prekročenia hraníc v prípade zamietnutia vstupu). Cestujúci, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu cestovnú aplikáciu, nesmú byť diskriminovaní a mali by môcť zrušiť svoj súhlas so spracovaním údajov bez negatívnych následkov. MEP tiež chcú zabezpečiť, aby aplikácia štandardne chránila súkromie.

Nové cestovné oprávnenia by mali byť integrované s hraničnými informačnými systémami EÚ. Cestujúci, ktorí sú povinní predložiť údaje do systému vstupu a výstupu (EES) (teda občania tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru na krátku návštevu), by mali proces urýchliť tým, že predložia údaje na predbežné schválenie. To isté by sa vzťahovalo aj na Európsky systém cestovných informácií a autorizácie (ETIAS), ktorý bude obsahovať údaje o cestujúcich s vízovým oslobodením, keď bude spustený v poslednom štvrťroku 2026. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby systém začal 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, namiesto pôvodného termínu do roku 2030.

On-line: Minimálny vek

Europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú maloletí vystavení on-line a vyzvali na silnejšiu ochranu pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré môžu zvyšovať závislosť a ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť detí sústrediť sa a zdravo sa zaoberať obsahom na internete. S cieľom pomôcť rodičom spravovať digitálnu prítomnosť ich detí a zabezpečiť vekovo primerané on-line aktivity navrhujú harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej Európskej únii pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by bol umožnený prístup so súhlasom rodičov.

Poslanci vyjadrujú podporu práci Európskej komisie pri vývoji aplikácie EÚ na overovanie veku a európskej digitálnej identity (eID) a trvajú na tom, že systémy overovania veku musia byť presné a chrániť súkromie maloletých. Dodávajú, že takéto systémy nezbavujú platformy zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a vekovej a dizajnovej vhodnosti ich produktov. S cieľom motivovať k lepšiemu dodržiavaniu zákona EÚ o digitálnych službách a iných príslušných zákonov poslanci navrhujú, aby vedúci pracovníci mohli byť osobne zodpovední v prípadoch závažného a trvalého nedodržiavania predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu maloletých a overovanie veku.

Parlament tiež vyzýva na:

- zákaz najškodlivejších návykových praktík a predvolené deaktivovanie ďalších návykových funkcií pre maloletých (vrátane nekonečného posúvania, automatického prehrávania, obnovovania ťahaním, odmeňovacích slučiek, škodlivej gamifikácie),

- zákaz webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ,

- opatrenia na boj proti presviedčacím technológiám, akými sú cielené reklamy, influencerský marketing, návykový dizajn a temné vzorce v rámci pripravovaného zákona o digitálnej spravodlivosti,

- zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti pre maloletých,

- uplatňovanie pravidiel zákona o digitálnych službách na online video platformy a zákaz digitálnych balíčkov, tzv. lootboxov a iných randomizovaných herných funkcií (meny v aplikáciách, kolesá šťastia, platby za pokrok),

- ochranu maloletých pred komerčným vykorisťovaním, vrátane zákazu platforiem ponúkať finančné stimuly za „kidfluencing“ (aktivity detských influencerov),

- naliehavé opatrenia na riešenie etických a právnych výziev, ktoré predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie, vrátane deepfake, spoločenských chatbotov, agentov umelej inteligencie a aplikácií umelej inteligencie zameraných na nahotu (ktoré vytvárajú manipulované obrázky bez súhlasu).

Podľa výskumu 97 % mladých ľudí používa internet každý deň a 78 % detí od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, t. j. správanie odzrkadľujúce závislosť. Podľa Eurobarometra z roku 2025 viac než 90 % Európanov verí, že opatrenia na ochranu detí on-line sú naliehavou záležitosťou, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 %), kyberšikanou (92 %) a potrebou účinných spôsobov obmedzenia prístupu k veku neprimeranému obsahu na internete (92 %).

Novinka: Aplikácia Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa pripravila novú bezplatnú aplikáciu, v ktorej je dostupný aj Elektronický účet poistenca (EUP). Umožní platbu poistného, zmenu adresy a ďalšie elektronické služby. Mobilná aplikácia Sociálna poisťovňa je dostupná na stiahnutie v App Store (pre iOS) alebo Google Play (pre Android). Na aktiváciu však potrebujete prístup do svojho EUP, kde sa prihlásite štandardným spôsobom – použitím mena, hesla a dvojfaktoru (za pomoci autentifikátora), alebo elektronickým občianskym preukazom – eID. Mobilnú aplikáciu si potom aktivujete pomocou QR kódu, ktorý vám ponúkne EUP, resp. použijete 6-miestny kód, ktorý sa nachádza pod vygenerovaným QR kódom.

Aplikácia je určená pre občanov-poistencov Sociálnej poisťovne aj pre zamestnávateľov. Umožní rýchlo si zistiť potrebné informácie o sociálnom poistení, skontrolovať stav platieb, získať prehľad o dávkach a ďalšie užitočné informácie v rôznych životných situáciách.

Pre občanov-poistencov:

• okamžitý prístup do EUP,
• personalizovaná úvodná stránka (najaktuálnejšie informácie pre konkrétneho klienta),
• rýchla, jednoduchá a bezpečná on-line platba (SZČO a dobrovoľne poistení),
• rýchle prihlasovanie do aplikácie pomocou snímky tváre, odtlačku prsta (biometriou) alebo PIN kódu,
• intuitívny dizajn s dôrazom na zrozumiteľnosť.

Pre zamestnávateľov:

• rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnancov,
• flexibilita pre splnenie oznamovacej povinnosti 24 hodín denne.

Kľúčové vlastnosti 

1.Okamžitý prístup do EUP priamo cez mobil, kedykoľvek a odkiaľkoľvek
Kompletný prehľad o poistení: poskytuje on-line prehľad o obdobiach poistenia (dôchodkové, nemocenské, v nezamestnanosti).
Prehľad o vyplatených dávkach: dôchodkových, nemocenských, v nezamestnanosti.
Prehľad o platbách poistného: poistenec s prehľadom nepotrebuje osobnú návštevu pobočky.
Kontrola a manažment ePN on-line: poistenec si môže zmeniť miesto pobytu počas PN alebo spôsob výplaty „péenky“.
Informácie o dôchodku: vďaka funkcii Príprava na dôchodok poistenec zistí, koľko rokov má odpracovaných a aká by bola orientačná suma jeho dôchodku, ak by odchádzal do dôchodku dnes. Ak je poberateľom dôchodku, získa prehľad o vyplatených dávkach za zvolené obdobie.
Sledovanie žiadostí: poistenec má pod kontrolou všetky svoje žiadosti o dávky. Aplikácia informuje o ich aktuálnom vybavovaní (napr. ePN – elektronická práceneschopnosť, dôchodok, či dávka v nezamestnanosti).
Jednoduché a rýchle platby: ak je poistenec samostatne zárobkovo činná alebo dobrovoľne poistená osoba, uhradí poistné a nedoplatky on-line priamo v aplikácii štandardnými platobnými metódami, vrátane Google Pay, Apple Pay
2. Rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnanca: zamestnávateľ si operatívne splní oznamovaciu povinnosť kedykoľvek to potrebuje (24 hodín denne).
3. Personalizovaná domovská obrazovka (homepage): je navrhnutá na mieru klienta tak, aby sa pre jeho rôzne životné situácie dynamicky menila a prispôsobovala.
4. Rýchle a jednoduché prihlasovanie do aplikácie pomocou biometrie: po úvodnej aktivácii sa klient do mobilnej aplikácie prihlasuje opakovane nasnímaním tváre, odtlačkom prsta alebo PIN kódom.

Trend: On-line pôžičky

Aj na Slovensku prechádza vybavovanie pôžičiek čoraz viac do on-line prostredia. Veľa Sloveniek a Slovákov si už dokáže spravovať svoje finančné produkty v mobilných aplikáciách. Na druhej strane je tu stále pomerne dosť aj takých ľudí, čo uprednostňujú osobný kontakt. Výška požičanej sumy prostredníctvom bezúčelovej spotrebiteľskej pôžičky pritom z roka na rok narastá, či už sa vybavuje v kamenných pobočkách, telefonicky alebo čoraz častejšie on-line.

Z dát Home Credit Slovakia vyplýva, že v súčasnej dobe je 67 percent bezúčelových spotrebiteľských úverov dojednaných on-line, 19 percent cez call centrá a 14 percent v pobočkách. V kamenných prevádzkach si ale ľudia vybavujú o niečo vyššie pôžičky. Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočkách bola napríklad v roku v roku 2022 – 2 264 eur, teraz je to takmer o tisícku (987 eur) viac - 3 251 eur. U telefonicky vybavených pôžičiek cez call centrá je rozdiel medzi rokmi 2022 a 2025 presne 636 eur. V prípade on-line dojednania takýto výrazný nárast nebadať, keďže pred troma rokmi to bolo 2 238 eur, v tomto roku je to 2 579, čo činí rozdiel 341 eur. Dáta zároveň ukazujú, že dlhodobo si ľudia v kamenných prevádzkach berú v priemere najvyššie pôžičky, o niečo nižšie sú cez call centrá a priemerne najnižšie potom cez internet. Tento rok je rozdiel medzi pôžičkami dojednanými v pobočkách a on-line rovných 672 eur v prospech pobočiek (3 251 eur vs. 2 579 eur). V kamenných pobočkách sa riešia vo vyššej miere napríklad aj konsolidácie, teda zlučovanie viacerých úverov do jedného.

Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočke  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 264	2 832	3 298	3 251

Priemerná výška pôžičky dojednanej telefonicky  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 546	2 743	2 950	3 182

Priemerná výška pôžičky dojednanej online  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 238	2 406	2 500	2579

Keď sa pozrieme na uzatváranie pôžičiek on-line z pohľadu počtu u mužov a žien, tak tento rok je to 53 % vs. 47 % v prospech mužov, v prípade vybavovania pôžičiek v kamenných prevádzkach to vyzerá podobne, a to 55 % vs. 45 %. U pôžičiek dojednaných cez call centrá je to zase vyrovnané, po 50 % u žien aj u mužov. Zaujímavé údaje k výške bezúčelových spotrebiteľských pôžičiek vidíme aj z pohľadu jednotlivých krajov. Podľa údajov Home Creditu Slovakia k priemerným výškam pôžičiek od roku 2019 až po tento rok, vrátane, si najvyššie pôžičky berú v ľudia Trnavskom kraji, kde je to v priemere za tieto roky 3 481 eur, nasleduje Banskobystrický kraj (3 032 eur), Košický kraj (2 997 eur), Trenčiansky kraj (2 790 eur), Bratislavský kraj (2 780 eur), Nitriansky kraj (2 752 eur), Prešovský kraj (2 539 eur) a napokon Žilinský kraj (2 172 eur).

EU: Nová aplikácia

Občania Európskej únie (EÚ) majú sa môžu každý rok uchádzať o financie vo výške viac než 38 miliárd EUR prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a verejné súťaže. S cieľom uľahčiť a  používateľsky zjednodušiť ústretovejšie podávanie žiadostí o tieto fondy bola spustená nová mobilná aplikácia Financovanie EÚ a ja (EU funding & me).

Nová aplikácia funguje ako doplnkový nástroj k portálu. Hoci ľudia budú musieť stále žiadať o financovanie prostredníctvom portálu, používateľom má uľahčiť vyhľadávanie možností financovania. Pomôže vyše 2 miliónom registrovaných používateľov a vyše 300 000 návštevníkom týždenne získať prístup k financovaniu ich projektom priamo z mobilných zariadení a tabletov. K dispozícii je pre Android aj iOS, pričom sa bude ďalej vyvíjať, zlepšovať svoje funkcie a poskytovať lepší používateľský úžitok.

Portál financovania a verejných súťaží je hlavným vstupným bodom pre programy financovania a možnosti verejného obstarávania, ktoré spravuje Európska komisia a iné inštitúcie a agentúry EÚ. Možnosti financovania môžete nájsť v širokej škále oblastí prostredníctvom hlavných programov EÚ, akými sú Erasmus+, Horizont Európa a Európsky sociálny fond+.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

EU: Ochrana maloletých

Európska komisia predložila usmernenia o ochrane maloletých a prototyp aplikácie na overovanie veku s cieľom, aby deti a mladí ľudia mohli naďalej využívať príležitosti, ktoré on-line svet ponúka (vzdelávanie, tvorivosť a komunikácia) a zároveň minimalizovať riziká používania internetu, vrátane škodlivého obsahu či správania. V usmerneniach sa uvádza, kedy a ako by platformy mali kontrolovať vek svojich používateľov, pričom metódy zabezpečenia veku by mali byť presné, spoľahlivé, spoľahlivé, nerušivé a nediskriminačné.

On-line platformy môžu predstavovať rôzne druhy rizík pre maloleté osoby v závislosti od ich povahy, veľkosti, účelu aj používateľskej základne. Platformy by mali zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijímajú, boli primerané a aby neúmerne ani neprimerane neobmedzovali práva detí. Odporúčané riešenia:

• Návykový dizajn: Maloleté osoby sú obzvlášť zraniteľné voči praktikám, ktoré stimulujú návykové správanie. V usmerneniach sa navrhuje znížiť vystavenie maloletých takýmto praktikám a znemožniť funkcie podporujúce nadmerné využívanie on-line služieb, ako „streaks“ v aplikáciách či potvrdenia o prečítaní správ.
• Kyberšikana: Maloleté osoby by nemali byť pridané do skupín bez ich výslovného súhlasu. Odporúča sa zakázať sťahovanie alebo vytváranie snímok obrazovky s obsahom zverejneným maloletými, aby sa zabránilo nechcenej distribúcii sexualizovaného či intímneho obsahu.
• Škodlivý obsah: Platformy by mali uprednostňovať explicitnú spätnú väzbu od používateľov namiesto toho, aby sa spoliehali na monitorovanie svojho správania pri prezeraní. Ak mladý používateľ uvedie, že nechce vidieť určitý typ obsahu, nemalo by sa to znova odporúčať.
• Nežiaduci kontakt s cudzími ľuďmi: Odporúča sa, aby platformy štandardne nastavovali účty maloletých ako súkromné, t. j. nie viditeľné pre používateľov, ktorí nie sú na zozname ich priateľov, so zámerom minimalizovať riziko, že ich kontaktujú iní on-line používatelia.

Prototyp aplikácie na overovanie veku má chrániť súkromie nastavením „zlatého štandardu“. Umožní napríklad používateľom ľahko preukázať, že majú viac ako 18 rokov pri prístupe k obmedzenému obsahu pre dospelých on-line, pričom budú mať plnú kontrolu nad akýmikoľvek inými osobnými informáciami, ako presný vek alebo totožnosť používateľa. Nikto by nemal byť schopný sledovať, vidieť alebo rekonštruovať obsah, ktorý jednotliví používatelia konzultujú. Overovacia aplikácia sa bude testovať a ďalej prispôsobovať v spolupráci s členskými štátmi, on-line platformami a koncovými používateľmi. Priekopníci – Dánsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko – budú prví, ktorí budú spolupracovať na technickom riešení s cieľom spustiť vnútroštátne aplikácie na overovanie veku. Tento prototyp môže byť integrovaný do národnej aplikácie alebo zostať samostatnou aplikáciou.

Koncepcia overovania veku sa začala vyvíjať začiatkom roka 2025. Vytvára základy na širšie zavádzanie služieb primeraných veku v budúcnosti a vychádza z rovnakých technických špecifikácií ako európske peňaženky digitálnej identity (eID), ktoré sa majú zaviesť do konca roka 2026. Tým sa má zabezpečiť kompatibilita medzi týmito dvoma funkciami a umožní sa integrácia funkcie overovania veku v budúcich peňaženkách elektronickej identifikácie.

Trend: Bez internetu

Podľa novej britskej štúdie by takmer polovica mladých ľudí uprednostnila svet bez internetu. Polovica ľudí vo veku 16 až 21 rokov podporuje tzv. digital curfew, digitálny zákaz vychádzania - opatrenie, ktoré obmedzuje prístup k určitému on-line obsahu alebo zariadeniam počas stanovených hodín a takmer 70 % sa po používaní sociálnych médií cíti horšie, informuje The Guardian. Štúdia British Standards Institution (1 293 mladých ľudí) zistila, že 27 % respondentov zdieľalo svoju polohu on-line s cudzími ľuďmi, tri štvrtiny v dôsledku pandémie strávili viac času on-line a až 68 % považuje čas, ktorý strávili on-line, za škodlivý pre ich duševné zdravie.

Takmer 70 % ľudí vo veku 16 až 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych sieťach cíti horšie. Polovica (50 %) by podporila "digitálny zákaz vychádzania", ktorý by obmedzil ich prístup k určitým aplikáciám a stránkam po 22. hodine, zatiaľčo 46 % uviedlo, že by boli radšej mladí vo svete bez internetu. Štvrtina respondentov strávila na sociálnych sieťach štyri a viac hodín denne a 42 % opýtaných priznalo, že klamú svojim rodičom a opatrovníkom o svojich on-line aktivitách.

Pritom tiež 42 % klamalo v digitálnom svete o svojom veku, 40 % má falošný či zavádzajúci účet alebo dočasný a anonymný účet, ktoré sa používajú na ochranu identity, odvrátenie pozornosti od skutočného účtu ako aj na ochranu súkromia a 27 % predstiera, že sú úplne inou osobou.

EU: Pokuty pre Apple a Meta

Apple aj Meta porušili povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch. Európska komisia tak uložila spoločnosti Apple pokutu vo výške 500 miliónov EUR a spoločnosti Meta pokutu vo výške 200 miliónov EUR. Komisia môže pokutovať spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá, až do výšky 10 % ich celosvetového ročného obratu. Obe spoločnosti sú povinné splniť rozhodnutia komisie do 60 dní, inak im hrozí pravidelné penále.

Podľa aktu o digitálnych trhoch vývojári, ktorí distribuujú svoje aplikácie prostredníctvom App Store, by mali bezplatne informovať zákazníkov o alternatívnych ponukách. Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Apple si túto povinnosť neplní. Vývojári aplikácií nemôžu v plnej miere využívať výhody alternatívnych distribučných kanálov mimo App Store. Podobne spotrebitelia nemôžu v plnej miere využívať alternatívne a lacnejšie ponuky. Spoločnosť nepreukázala, že tieto obmedzenia sú objektívne nevyhnutné a primerané. Komisia nariadila Apple, aby odstránila technické a obchodné obmedzenia týkajúce sa riadenia a aby sa v budúcnosti zdržala pokračovania v konaní, ktoré nie je v súlade s predpismi. Komisia takisto ukončila vyšetrovanie týkajúce sa povinností spoločnosti v oblasti výberu používateľov, a to vďaka včasnému a proaktívnemu zapojeniu Apple do riešenia dodržiavania predpisov.

Od novembra 2023 spoločnosť Meta zaviedla binárny reklamný model „súhlas alebo platba“. Používatelia Facebooku a Instagramu v Európskej únii si mohli vybrať medzi súhlasom s kombináciou osobných údajov pre personalizovanú reklamu alebo platením mesačného predplatného za službu bez reklám. Tento model nie je v súlade s aktom o digitálnych trhoch, pretože používateľom neposkytuje požadovanú konkrétnu možnosť zvoliť si službu, ktorá využíva menej ich osobných údajov, ale inak je rovnocenná so službou „personalizovaných reklám“. Neumožňoval používateľom ani uplatniť svoje právo na slobodný súhlas s kombináciou osobných údajov. V novembri 2024 zaviedla Meta ďalšiu verziu bezplatného modelu personalizovaných reklám, ktorá ponúka novú možnosť, pri ktorej sa na zobrazovanie reklám údajne používa menej osobných údajov. Komisia v súčasnosti posudzuje túto novú možnosť. Zároveň zistila, že on-line sprostredkovateľská služba spoločnosti Facebook Marketplace by už nemala byť určená podľa aktu o digitálnych trhoch pretože mala v roku 2024 menej než 10 000 komerčných používateľov.

Novinka: Doklady v mobile

Aplikácie na používanie dokladov v mobile e-IDENTITA a e-doklady boli na Slovensku oficiálne sprístupnené v utorok 15. apríla 2025. Dostupné sú v App Store aj Google Play. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladov zostáva ich prvotné vydanie vo fyzickej forme. V prvej fáze ich možno využívať pri elektronických službách štátu (slovensko.sk), ako aj pri všetkých ostatných elektronických službách orgánov verejnej moci, ktoré akceptujú mobilné eID. Doklady v mobile začína na svojich hlavných pobočkách v krajských mestách akceptovať tiež Slovenská pošta.

Mobilné eID (e-IDENTITA) je nový spôsob viacfaktorového prihlasovania sa k elektronickým službám bez fyzického dokladu. Po aktivácii je možné sa namiesto dokladu čipom a bezpečnostným osobným kódom (BOK) prihlásiť aj elektronicky podpisovať prostredníctvom mobilného zariadenia alebo počítača, a to pomocou rozpoznania tváre, odtlačkom prsta či klasickým PIN-om. Klasická čítačka už nebude potrebná. Aplikácia eDOKLADY je mobilná aplikácia, ktorá umožňuje vytvorenie digitálneho rovnopisu dokladov na základe vytvorenej mobilnej elektronickej identity. V prvej fáze sú to občiansky preukaz a vodičský preukaz.

Digitálne doklady sú aktuálne použiteľné len na území Slovenskej republiky. Pracuje sa na univerzálnej digitálnej peňaženke v súlade s Európskou digitálnou identitou, ktorú budú môcť občania SR využívať na preukázanie svojej identity alebo na potvrdenie osobných informácií v rámci celej EÚ. Projekt Európska digitálna peňaženka ako jednotná forma overovania totožnosti občana má byť zavedená EÚ do roku 2027. To znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať všetky členské štáty.

Bezpečnosť: Najväčšie obavy

V prieskume Data Privacy in 2025: A survey to explore consumer views on cyber protection (2 480 domácich používateľov z celého sveta vo veku 18 - 64 rokov) až 64 % respondentov označilo únik údajov za hlavnú obavu týkajúcu sa ochrany súkromia. Väčšina domácich používateľov považuje osobné fotografie a videá za najdôležitejšie, dokumenty a kontakty, ktoré môžu obsahovať citlivé informácie, sú až na druhom mieste. Zisťovalo sa, aké časté sú prípady porušenia ochrany údajov, ako sa používajú bezpečnostné nástroje, napríklad dvojfaktorová autentifikácia, a aké sú významné nedostatky v postupoch, napríklad v zabezpečení mobilných zariadení a pravidelnom zálohovaní.

Kľúčové poznatky

• Obavy z úniku údajov: 25 % respondentov sa stretlo s krádežou alebo stratou údajov a ďalších 12 % si nie je istých, či došlo k ich úniku, čo poukazuje na skrytú povahu mnohých kybernetických útokov.
• Dôkladné zálohovanie: dve tretiny (66 %) pravidelne zálohujú svoje údaje, zatiaľ čo 9 % ich nezálohuje vôbec. Prekvapujúce je, že 4 % nevedia, čo zálohovanie znamená.
• Osobné fotografie a videá sú najdôležitejšie: Zatiaľ čo dokumenty a e-maily obsahujúce citlivé obchodné a osobné informácie bývajú najcennejšie, 74 % domácich používateľov považuje za najdôležitejšie osobné fotografie a videá, 54 % dokumenty a kontakty a 33 % textové správy.
• Slabá ochrana heslom: Zatiaľ čo viac ako dve tretiny (68 %) používajú silné a jedinečné heslá, menej ako polovica (46 %) používa dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), ktorá je kľúčovou ochranou proti incidentom.
• Oneskorené zavádzanie mobilného zabezpečenia: 43 % respondentov uviedlo, že používa mobilné bezpečnostné aplikácie, zatiaľ čo 35 % tieto nástroje nepozná, a to napriek tomu, že smartfóny sa stali základom moderného digitálneho života.
• Postoje vs. činy: hoci viac ako 60 % respondentov hodnotí bezpečnosť údajov ako "veľmi dôležitú", len 40 % často aktualizuje svoje heslá a takmer 70 % naďalej používa verejné Wi-Fi na vykonávanie citlivých činností.
• Frustrácia používateľov: Takmer 30 % respondentov považuje bezpečnostné nástroje za príliš zložité na používanie a 25 % respondentov uvádza vysoké náklady ako prekážku pri ich používaní.
• Generačné rozdiely: Mladší používatelia (do 35 rokov) uvádzajú podstatne viac prípadov narušenia bezpečnosti ako staršie demografické skupiny (55 - 64 rokov), čo môže odrážať rizikovejšie digitálne návyky mladšej generácie.
• Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na vzostupe: Povzbudivé je, že vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na videách získava na popularite, pričom 44 % respondentov sa obracia na on-line videá, aby sa dozvedeli o osvedčených postupoch v oblasti bezpečnosti.

Výsledky prieskumu odhalili výrazný kontrast medzi rastúcim povedomím o kybernetických hrozbách a nedostatkom proaktívnych bezpečnostných opatrení medzi domácimi používateľmi na celom svete. Spoločnosť Acronis preto odporúča prijať základné postupy, ako je pravidelné zálohovanie dát, dvojfaktorová autentifikácia (2FA) a používanie mobilných bezpečnostných aplikácií.

ETA: Pred cestou do Británie

Britská vláda zavádza od 2. apríla 2025 pre cestujúcich povinnú elektronickú cestovnú autorizáciu (Electronic Travel Authorisation - ETA). Registráciu je potrebné vykonať najneskôr 3 pracovné dni pred cestou. Rozhodnutie bude vydané do 3 pracovných dní od požiadania, v ojedinelých prípadoch dlhšie. Platnosť ETA je 2 roky a je digitálne prepojená s cestovným pasom, ktorého údaje boli zadané do systému. ETA je výhradne viazaná iba na jeden cestovný pas, takže v prípade straty cestovného pasu je potrebné požiadať o novú ETA.

ETA je potrebná pre cestujúceho, ktorý:

• prichádza na krátkodobý pobyt do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska bez vízovej povinnosti (napr. turizmus, návšteva priateľov a známych, pracovné cesty, pozemný tranzit a iné),
• nemá platný imigračný status v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska,
• spadá do kategórie T5 Creatives - herci, tanečníci, hudobníci a členovia filmových štábov,
• má registrovaný legálny pobyt v Írsku a cestuje do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z krajín mimo spoločnej cestovnej oblasti CTA (Common Travel Area): Írsko, Jersey, Guernsey, Isle of Man.

Čo je potrebné na registráciu?

• poskytnúť kontaktné údaje,
• poskytnúť údaje cestovného pasu, s ktorým bude osoba cestovať,
• odfotiť sa cez aplikáciu,alebo poskytnúť aktuálnu digitálnu fotografiu na registráciu cez oficiálnu webovú stránku,
• odpovedať na súhrn otázok,
• zaplatiť poplatok 10, od 9. apríla 16 GBP.

Ako sa zaregistrovať:

• pomocou aplikácie UK ETA,
• pomocou oficiálnej webovej stránky GOV.UK,
• každá osoba (vrátane detí) musí mať samostatne vyplnenú žiadosť.

Registrujete inú osobu, ktorá nie je s vami? Požiadajte o ETA prostredníctvom webovej stránky. Aplikácia vyžaduje identifikáciu osoby. V prípade, že žiadate cez aplikáciu UK ETA a druhá osoba sa pri vás nenachádza, v časti Start your ETA application zvolíte text If you are applying for someone not with you, apply online instead. Aplikácia vás presmeruje na webovú stránku.