SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.

V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Predchádzajúci vývoj: Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

SR: Obnov dom mini+

Nová výzva umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov na Slovensku ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu na obnovu do 11 tisíc eur. Žiadosti je možné predkladať od 15. júla 2026, pričom v prvom kole je kapacita nastavená na 5 tisíc žiadostí. Nasledovať budú ďalšie kolá až do vyčerpania celkovej alokácie 186 miliónov eur.  Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu obnovdom.sk, kde sú zverejnené aj podmienky výzvy.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10 000 na 11 000 eur na starší rodinný dom postavený pred rokom 2016 (v minulosti pred rokom 2013). Žiadatelia zároveň nemusia predkladať energetický certifikát. Nový program reaguje aj na požiadavky samotných vlastníkov rodinných domov. Po novom je možné financovať aj výmenu strešnej krytiny, ak bude spojená so zateplením strechy. Príspevok bude možné využiť aj na zateplenie obvodových stien a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovacích systémov vrátane tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či solárnych kolektorov na ohrev vody.
 
Kľúčovým benefitom zostáva možnosť vyplatenia zálohy ešte pred realizáciou obnovy, čo výrazne znižuje finančnú záťaž nízkopríjmových domácností. Zvyšuje sa tiež limit ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti. Za rok 2024 je limit stanovený na 12 990 eur, zatiaľčo v predošlej výzve Obnov dom mini bol limit 8 718 eur. Novinkou sú aj 3 oprávnené skupiny, pri ktorých nebude potrebné príjem zo strany SAŽP overovať a finančný príspevok im bude rýchlejšie schválený. Sú to domácnosti, ktorých členmi sú výhradne poberatelia starobného dôchodku, domácnosti v hmotnej núdzi a domácnosti so štyrmi a viac neplnoletými deťmi. Okrem úspory výdavkov na energie prispeje program aj k ochrane životného prostredia. Výmenou zastaraných vykurovacích zariadení a kvalitným zateplením možno znížiť emisie oxidu uhličitého o 1,8 až 2,2 tony ročne na jeden rodinný dom.
 
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zároveň znižuje administratívnu záťaž žiadateľov. Overovanie príjmov domácností zabezpečí samotná agentúra, čím odpadne povinnosť občanov dokladovať viaceré dokumenty. Žiadateľom budú k dispozícii regionálne kancelárie Slovenskej agentúry životného prostredia aj infolinka Obnov dom na čísle 0850 221 715.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Trend: Pomalšie a viac off-line

Chceme spomaliť a vrátiť sa k reálnym zážitkom. Viac ako polovica ľudí tento rok plánuje obmedziť čas strávený on-line a naopak sa viac venovať osobným stretnutiam, cestovaniu alebo kultúre a športu. Po rokoch rastúceho vplyvu digitálnych technológií prichádza obrat. Ľudia naprieč Európou aj na Slovensku si začínajú cielene vyvažovať on-line prostredie reálnymi zážitkami – od stretávania sa s priateľmi cez cestovanie, až po živé kultúrne a športové podujatia. Osobné skúsenosti sa tak stávajú protiváhou všadeprítomnej digitalizácie a nástupu umelej inteligencie.

Takmer šesť z desiatich Slovákov uvádza, že sa pri rozhodovaní o voľnom čase budú radšej riadiť odporúčaniami ostatných ľudí než algoritmami založenými na AI. Štvrtina respondentov si navyše v posledných mesiacoch dopriala cielený „digitálny detox“, napríklad počas dovolenky alebo návštevou kultúrnych akcií. Rastúci záujem o zážitky potvrdzuje aj ochota míňať. Až 40 percent Slovákov plánuje tento rok minúť za zážitky viac ako minulý rok a ďalších 38 percent minie porovnateľnú čiastku. Z konkrétnych podujatí by si Slováci najradšej vybrali Oktoberfest, Pezinské vinobranie alebo adventné trhy vo Viedni. Zhruba 56 percent Slovákov uvádza, že pokiaľ si zážitok užívajú, menej premýšľajú, koľko utratia. A rovnaký podiel spotrebiteľov je ochotných minúť viac za aktivity, ktoré podporujú miestne firmy alebo komunity.

10 najvyhľadávanejších zážitkov slovenských spotrebiteľov na rok 2026

1. Cestovanie a turistika (76 %)

2. Outdoorové zážitky – hory, bicykel (74 %)

3. Wellness a starostlivosť o zdravie (74 %)

4. Festivaly a koncerty (70 %)

5. Gastronómia (68 %)

6. Filmy a kinematografia (66 %)

7. Zábavné parky (66 %)

8. Návštevy historických a významných miest, pamiatky UNESCO (64 %)

9. Výstavy, múzeá, galérie (61 %)

10. Športové zápasy a turnaje (59 %)

Výrazný posun k zážitkom zameraným na komunitu, blízkosť a autenticitu je viditeľný aj v ďalších európskych krajinách. Potvrdzujú to aj dáta Inštitútu pre ekonomiku, podľa ktorých sa podiel výdavkov za zážitky (okrem cestovania) na celkových výdavkoch európskych spotrebiteľov vlani medziročne zvýšil z 19,9 na 20,4 percenta. Štyri pätiny Bulharov - najviac v Európe - veria, že zážitky vytvárajú tie najlepšie spomienky. Dáni sú zase najochotnejší utrácať za predtým nepoznané zážitky. Portugalci zo všetkých Európanov najviac preferujú zdieľané zážitky s druhými pred tými individuálnymi. A Íri sa najčastejšie inšpirujú odporúčaniami priateľov, rodiny alebo kolegov. Aj podľa Trend Hunter bude zážitkovú ekonomiku v roku 2026 formovať dôraz na ľudí a ľudskosť s hlavným zameraním na analógový svet, nostalgiu a autenticitu. Spotrebitelia tak budú cielene vyhľadávať tzv. unplugged zážitky, ako sú napríklad bary, kde sa hráva hudba z vinylov. Rastie ochota hľadať „staré dobré časy“ a s tým aj záujem o second-hand módu a majstrovanie. V cestovaní, v ére dovolenkových selfie, víťazia doposiaľ nepoznané destinácie mimo centra turistického záujmu.

Mastercard uskutočnila prieskum vo februári 2026 v spolupráci s 3Gem. Dopytovaných bolo 27 000 respondentov v 28 krajinách: v Belgicku, Bulharsku, ČR, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Izraeli, na Cypre, v Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, na Slovensku, v Slovinsku, Spojenom kráľovstve,  Srbsku, Španielsku, Švédsku, vo Švajčiarsku a na Ukrajine.

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

Bankroty: V máji mierne viac

V máji tohto roku na Slovensku zbankrotovalo 587 dlžníkov. Medzimesačne ide o mierny 2,3-percentný nárast (v apríli t. r. zbankrotovalo 574 dlžníkov) a medziročne ide o 9,1 % pokles (pred rokom bolo bankrotujúcich 646). Podľa analýzy CRIF - Slovak Credit Bureau súdy zároveň zrušili 544 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach: 500 bolo zrušených pre nedostatok majetku a 44 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Najviac dlžníkov pochádzalo z východného Slovenska, až 130 z Prešovského a 101 z Košického kraja. Nasledoval Banskobystrický kraj s 88 dlžníkmi, o desať menej ich zbankrotovalo v Nitrianskom kraji. Najmenej dlžníkov, len 37, pochádzalo z Bratislavského kraja, čo je 3,5-krát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji.

Z celkového množstva májových osobných bankrotov bolo 543 (92,5 %) vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 44 na majetok podnikateľov. Formu konkurzu si zvolilo 574 občanov, splátkový kalendár preferovalo 13 dlžníkov. Výraznejšie, takmer 66 % zastúpenie mali opäť muži, bolo ich 387. Žien podľa májových dát zbankrotovalo 200. Len päť žien a desať mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku,  najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 - 39 rokov, spolu za obe pohlavia 193 (32,9 %), nasledovali štyridsiatnici s 24,2-percentným podielom.

Ľudia bez domova tvorili 15 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 86. K najstarším v tejto skupine patril 79-ročný muž z Hlohovca a 73-ročná žena z obce Príbovce v okrese Martin. Májovou zaujímavosťou je, že až desať dlžníkov pochádza z Malého Slavkova v okrese Kežmarok, a dokonca aj z jednej ulice - Gerlachovskej. Ide o štyri manželské páry a dvoch ďalších príbuzných. Celkovo bolo medzi zbankrotovanými dlžníkmi 15 manželských párov a osem ľudí s rodinnými väzbami. Jeden z manželských párov bol vo vekovej kategórií 70+, ďalšie dva páry boli muži sedemdesiatnici a manželky šesťdesiatničky.

Radíme: Odstúpenie od zmluvy

Zakúpili ste si výrobok a napokon zistili, že je chybný? Samozrejme je možné ho reklamovať, pričom máte spravidla možnosť voľby medzi opravou výrobku a dodaním nového produktu. V niektorých prípadoch však zákon umožňuje aj výhodnejšie riešenie, ktorým je odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny. Spotrebiteľská organizácia dTest sumarizuje, kedy vzniká na tento postup nárok a v akých situáciách ho možno uplatniť.

Predajca dal jasne najavo, že nemá v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť a reklamáciu včas vybaviť? Či už tak urobí výslovným vyhlásením, alebo bude z jeho správania zjavné, že odmieta reklamáciu vybaviť, môžete z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Zákonodarca taktiež myslel na situácie, keď predajca reklamáciu síce riadne a včas vybaví, no po určitom čase sa tá istá vada na výrobku opäť prejaví rovnakým spôsobom. V takom prípade spotrebiteľ už nemusí vec reklamovať opakovane, ale môže od zmluvy odstúpiť. Aby však predávajúci uznal nárok spotrebiteľa, musí byť uznaná aj samotná reklamácia. V prípade, ak by ju predávajúci v súlade so zákonom zamietol, odstúpenie od zmluvy by nebolo možné.

Legislatíva nepredpisuje konkrétnu formu odstúpenia od zmluvy a ide teda o takzvané neformálne právne konanie. Pre platnosť odstúpenia nie je potrebné dodržať konkrétnu formu ani textáciu. Od zmluvy je možné odstúpiť ústne (napríklad na predajni alebo telefonicky), ako aj písomne (napríklad prostredníctvom emailu). Podnikatelia by mali zo zákona na svojich webových stránkach ponúkať aj formuláre na odstúpenie od zmluvy. Z obsahového hľadiska je potrebné, aby bolo z daného konania zrejmé, že ide o odstúpenie od zmluvy a aby bolo možné identifikovať, od ktorej zmluvy spotrebiteľ odstupuje. Pre prípadné budúce dokazovanie sa odporúča zabezpečiť si písomné potvrdenie o odstúpení, ktoré nadobúda účinnosť okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane.

Aktuálne: Digitálna únava

Generácia baby boomers postupne odchádza do dôchodku a firmy čelia riziku straty know-how. Len 54 % príslušníkov generácie Z a 60 % mileniálov tvrdí, že ich tímy by si dokázali udržať výkon, ak by zajtra odišiel kľúčový expert. Za prekážky efektívneho zdieľania vedomostí považujú nedostatočné motivačné faktory, nedostatok času, obavy z porušenia zásady dôvernosti a vysokú fluktuáciu. Zároveň sa firmy musia pripraviť na príchod generácie Alfa, ktorá by mala do konca dekády vstúpiť na trh práce vo výraznejšom počte. Generácia Z a mileniáli postupne nahrádzajú predchádzajúcu generáciu na líderských pozíciách a menia definíciu kariérneho rastu. Chcú napredovať podľa vlastných pravidiel a pred povýšením často uprednostňujú stabilitu, zručnosti a duševnú pohodu. Vyplýva to z prieskumu Deloitte Global 2026 Gen Z and Millennial Survey (vyše 22 500 respondentov, 14 384 príslušníkov generácie Z a 8 211 mileniálov, zo 44 krajín Severnej a Latinskej Ameriky, západnej Európy a východnej Európy, Blízkeho východu, Afriky, Ázie a Tichomoria). 

Najväčším obavám oboch generácií už piaty rok po sebe dominujú životné náklady, s výrazným náskokom pred ostatnými spoločenskými témami. Finančný tlak posilňuje tzv. trend „možno neskôr“. Viac ako polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov uvádza, že pre napätý rozpočet odložili zásadné rozhodnutia ako založenie rodiny, ďalšie štúdium či rozbehnutie podnikania. Dostupnosť bývania tiež významne limituje kariérne možnosti. Až 69 % zástupcov generácie Z a 64 % mileniálov tvrdí, že dostupnosť alebo cenová prijateľnosť bývania priamo ovplyvňuje ich kariérne rozhodnutia a to, kde môžu pracovať. Napriek tomu v tomto smere nestrácajú optimizmus. Približne polovica príslušníkov generácie Z (53 %) a mileniálov (45 %) očakáva, že sa ich finančná situácia v priebehu najbližšieho roka zlepší.

Takmer tri štvrtiny generácie Z a mileniálov tvrdia, že využívajú AI v každodennej práci, čo je výrazne viac než minulý rok (57 % generácie Z a 56 % mileniálov). Umelá inteligencia sa považuje za akcelerátor zmien. Využívajú ju ako kariérneho kouča, napr. na identifikáciu príležitostí na učenie a rozvoj, získanie kariérnych rád a na zvládanie stresu súvisiaceho s prácou. Majú pocit, že sa prispôsobujú rýchlejšie než ich zamestnávatelia a AI nástroje, ktoré majú v práci k dispozícii, postačujú iba čiastočne, alebo nepostačujú vôbec. Viac ako polovica opýtaných navyše čelí digitálnej únave z neustálych upozornení, prepínania medzi nástrojmi a využívania viacerých platforiem. Takmer štvrtina respondentov prieskumu uvádza, že AI vedie k vytváraniu nových juniorských pozícií. Niektorí respondenti však naďalej vyjadrujú obavy z jej vplyvu na pracovné miesta – 20 % generácie Z a 17 % mileniálov tvrdí, že ich organizácie obmedzujú počet juniorských pozícií. Pokiaľ ide o rozvoj pri nástupe do zamestnania, generácia Z a mileniáli sú optimistickí – najčastejšie uvádzajú, že AI umožňuje rýchlejšie získavať skúsenosti, sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou a zvyšuje potenciál kariérneho rastu.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Financie: Stále problém

Slovenskí žiaci často poznajú základné finančné pojmy, ale nevedia ich použiť v reálnom živote. Ukazujú to výsledky meraní programu FinQ, do ktorých sa v roku 2025 zapojilo vyše 40 000 žiakov základných a stredných škôl. Finančná gramotnosť však nie je len otázkou školských osnov. Začína sa oveľa skôr – v rodine, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, a v prvých skúsenostiach s rozhodovaním.

Žiak vie vypočítať, že pri úroku 1 % získa zo sumy 1 000 eur po roku 10 eur navyše. Problém však často nastáva vo chvíli, keď má posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze. Práve v tom je jadro problému finančnej gramotnosti na Slovensku. Mladí ľudia často poznajú základné pojmy, no majú problém prepojiť ich s reálnymi situáciami, ktoré ich čakajú v každodennom živote. Aj podľa medzinárodných údajov OECD takmer pätina mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti a len približne jeden z desiatich patrí medzi najlepšie pripravených na riešenie zložitejších finančných situácií. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len približne tretina populácie.

Rozvoj systémového myslenia patrí medzi dôležité ciele aktuálnej kurikulárnej reformy, ktorá sa na Slovensku postupne zavádza a od školského roka 2026/2027 na všetkých základných škôl. Reforma kladie dôraz na praktické kompetencie, kritické myslenie a prepájanie poznatkov naprieč predmetmi vrátane finančnej gramotnosti. Najväčšou výzvou však nebude samotná zmena dokumentov, ale jej každodenné zavedenie do výučby. Preto je dôležité podporiť učiteľov, ponúknuť im kvalitné metodické nástroje a vytvárať priestor na zdieľanie overených prístupov. Z tohto prístupu vychádzajú aj programy finančného vzdelávania Národnej banky Slovenska, FinQ Centra a Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu.

Upozorňujeme: Kúpa auta

Zatiaľčo tachometer dokáže stočiť už aj amatér, skúsení podvodníci používajú úplne iné triky. Často im pomáha komisionálny či komisný predaj, teda predaj cudzieho auta na základe plnej moci. Kupujúci sa nedohaduje priamo s majiteľom vozidla, ale so sprostredkovateľom predaja. Tým môže byť aj malý autobazár, ktorý za poplatok od majiteľa zaradí vozidlo do svojej ponuky. Bazár pritom za automobil nijako neručí a jeho prevádzkovateľ vlastne ani nemusí riadne overiť pôvod daného auta, nieto ešte jeho technický stav. Niektorým kupujúcim ani nenapadne, že auto prakticky nekúpili od bazára, z ktorého si ho odviezli. Zistia to až pri dôkladnom preštudovaní si zmluvy často až po tom, čo sa na vozidle prejavila skrytá vada a chcú ho reklamovať.

Riziko akýchkoľvek problémov býva ešte vyššie, ak je sprostredkovateľom fyzická osoba. Či však je komisionálny predaj realizovaný cez bazár alebo fyzickú osobu ako sprostredkovateľa, ak nastane problém a pôvodný majiteľ prestane komunikovať, reklamácia je fakticky nemožná. Vrátenie peňazí alebo úhradu nevyhnutných opráv môžete nanajvýš vymáhať súdnou cestou, a to len v prípade, že ste ochotní investovať možno aj násobok vzniknutej škody do právneho zastúpenia a čakať mesiace či roky na rozsudok.

Pri predaji priamo medzi fyzickými osobami dochádza k podvodom založeným na falošnej identite, teda samotného automobilu. Predávajúci napríklad poskytne len neúplnú dokumentáciu, z ktorej sa kupujúci nedozvie, že na vozidlo bola uvalená exekúcia, je súčasťou majetku rozvádzajúcich sa manželov alebo ho vlastní leasingová spoločnosť. Niektorí podvodníci dokonca rovno falšujú certifikáty a výpisy dokladajúce históriu vozidla, alebo si zaobstarajú prázdnu servisnú knižku, ktorú vyplnia fiktívnymi záznamami o pravidelnom servise.

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

SR: V apríli zbankrotovalo 574 obyvateľov

V apríli na Slovensku zbankrotovalo 574 dlžníkov, medzimesačne ide o 3,5 % pokles (v marci t.r. 595 dlžníkov) a aj v medziročnom porovnaní ide o 34,7 % pokles (pred rokom až 879 bankrotujúcich). Formu konkurzu si zvolilo 563 občanov, splátkový kalendár preferovalo 11 dlžníkov. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 90,2 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (518) a zvyšok na majetok podnikateľov (56). Trend vyššieho zastúpenia mužov sa ani tentoraz nezmenil, bolo ich 372 a tvorili 65 % z celku. Žien podľa aprílových štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 202.

Mierne stúpli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, v apríli ich zbankrotovalo zatiaľ najviac v rámci toho roka – 4 ženy a 15 mužov. Celkovo za prvé štyri mesiace tohto roka zbankrotovalo 64 vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 190 (33 %), nasledovali štyridsiatnici – 144 (25 %). Zbankrotovala aj jedna osemdesiatnička. Smutnú štatistiku v kategórií 80+ vedú zatiaľ v roku 2026 ženy, zbankrotovali už 3 osemdesiatničky, muži sa zatiaľ v takomto pokročilom veku nevyskytli. Vysoké zastúpenie mali ľudia bez domova, bolo ich 95 a tvorili 16,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Z toho piati mali evidovaný pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi ľuďmi bez domova bol spoločne aj otec so synom z Hlohovca. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 6 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac dlžníkov pochádzalo z Bratislavského kraja, bolo ich 99. Nasledoval Prešovský kraj s 94 a Nitriansky kraj s 89 dlžníkmi. Trnavský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 75 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 56 občanov, Žilinského 44 a najmenej dlžníkov, len 42, bolo z Trenčianskeho kraja.

V apríli zároveň súdy zrušili 571 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 518 zrušených pre nedostatok majetku a 53 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v apríli zrušených 5 oddlžení. Z rovnakého dôvodu pribudli 2 osoby do Registra diskvalifikácií a 1 osoba bola z Registra vyradená po uplynutí trestu.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Financie: Stereotypy pretrvávajú

Slovenské ženy žijúce v manželstve alebo partnerskom vzťahu sú vo väčšej miere ako muži presvedčené, že dokážu lepšie hospodáriť s peniazmi a aj v skutočnosti doma „držia kasu“. Napriek tomu je rozhodovanie o domácich financiách na Slovensku ešte stále stereotypne rozdelené; ženám sa ponecháva väčšie slovo vo financiách pri rozhodovaní o chode a zariadení domácnosti a o deťoch, kým len menšina rozhoduje o kúpe nehnuteľnosti, úvere alebo investovaní.

Z prieskumu 365.bank (Instant Research agentúry Ipsos, od 2.3. do 3.3. 2026, 535 respondentiek a respondentov) vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom zväzku, sa zhodla, že obaja partneri rozhodujú o financiách rovnako. Tento postoj bol najsilnejší medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 26 rokov, kde s týmto výrokom súhlasia viac ako tri štvrtiny opýtaných. Rozdiely boli aj v odpovediach podľa jednotlivých pohlaví. Kým takmer 38 % žien hovorí, že doma „držia kasu“ práve ony, to isté o sebe tvrdí aj 35 % mužov. Zaujímavosťou je, že aj keď viac ako tretina mužov žijúcich v manželskom alebo partnerskom zväzku hovorí o sebe, že doma „držia kasu“, takmer polovica (48 %) súčasne priznáva, že u ich rodičov o rodinných financiách rozhodovala mama. Prieskum ukázal, že celkovo na Slovensku odpovedalo výrazne viac respondentov, že rodinné financie u nich doma riadila mama (50 %), ako otec (19 %).

Až 16 % respondentov priznáva, že ženy nemajú hlavné slovo v žiadnych finančných rozhodnutiach. Ženy majú väčšie slovo najčastejšie pri rozhodovaní o výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti (až v 53 % prípadoch) a detí (47 %). Avšak pri otázkach úverov alebo investícií má väčšie slovo žena len v necelých 14 % prípadov. Pritom napríklad pri investovaní sú ženy opatrnejšie a majú lepšie predpoklady dosahovať dlhodobé stabilné výnosy ako muži. Najnižšie zapojenie žien do rozhodovania o výdavkoch prieskum ukázal pri kúpe nehnuteľnosti (8 %) a pri kúpe auta (6,7 %). A dokonca, 12 % žien o sebe hovorí, že v žiadnej z týchto oblastí vrátane domácnosti a detí vôbec nerozhoduje, s čím súhlasí v prieskume aj každý piaty muž.

SR: Zamestnanosť a mzda v marci 2026

Štatistický úrad zverejnil aktuálne dáta o vývoji zamestnanosti a mzdách na Slovensku. Reálne mzdy boli v marci medziročne vyššie v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, zatiaľčo zamestnanosť vzrástla len v 4 z nich. Platy rástli najrýchlejšie v predaji a oprave motorových vozidiel, zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 % v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 % v predaji motorových vozidiel vrátane opráv. Mzdy vzrástli aj reálne, teda po očistení o vplyv inflácie, v 9 z 10 odvetví. Reálny rast v medziročnom porovnaní sa menil od 0,3 % ubytovaní do 4,1 % v predaji a oprave motorových vozidiel. Vyššie tempo rastu, o viac ako 3 %, evidoval veľkoobchod, ďalej doprava so skladovaním a tiež stavebníctvo. V kľúčovom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle sa reálne mzdy medziročne zvýšili o 2,5 %. Naopak, reálny pokles miezd zaznamenali informácie s komunikáciou, a to o 1,2 %.

Zamestnanosť bola v marci 2026 medziročne nižšia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najvýraznejší pokles zaznamenal veľkoobchod, o 3,3 %. Úbytok zamestnaných osôb registrovali aj zamestnávateľsky väčšie odvetvia ako priemysel (-0,7 %) aj maloobchod (-1,9 %). Naopak, medziročne vyššiu zamestnanosť zaznamenali 4 odvetvia, najmä ubytovanie, kde vzrástla o 5,5 %. Miernejší rast, do 3,5 % evidovalo aj stavebníctvo, vybrané trhové služby a podniky reštaurácií vrátane pohostinstiev.

V súhrne za tri mesiace roka 2026 rástli nominálne mzdy v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, reálne v 7 z nich. Vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 5 % v informáciách vrátane komunikácie po rast o 2,9 % v stavebníctve. Zamestnanosť sa v súhrne od začiatku roka 2026 medziročne zvýšila v 6 z 10 odvetví, najmä v ubytovaní o 6,5 %. Pokles do 4 % evidoval priemysel, doprava spolu so skladovaním, maloobchod a najmä veľkoobchod.

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

SR: Zverejňovanie platov

Takmer polovica pracujúcich na Slovensku nemá prístup k informáciám o mzdách vo firme, pričom o rodových rozdieloch v odmeňovaní vie len mizivé percento. Väčšina ľudí volá po väčšej transparentnosti a jasných pravidlách. Tento stav má zásadne zmeniť nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý vstúpi do platnosti v júni 2026. Štruktúry odmeňovania, ktoré umožnia posúdiť prácu rovnakej hodnoty, budú musieť firmy zaviesť do konca júla. 

Hoci môže byť vytvorenie štruktúry pozícií pre zamestnávateľov, ktorí sa s tým nikdy nestreli, náročné, pracujúci to hodnotia jednoznačne: 76 % respondentov by väčšiu transparentnosť privítalo – 49 % určite a 27 % skôr áno. Odmietavo sa k nej stavia iba 5 % opýtaných. Podľa prieskumu Platy.sk (2 426 pracujúcich na Slovensku) dnes až 46 % pracujúcich nemá prístup takmer k žiadnym informáciám o platoch vo firme. Mzdové rozpätia pre jednotlivé pozície pozná len necelá štvrtina opýtaných a kritériá, podľa ktorých sa určujú mzdy, iba 14 %. Na samom chvoste informovanosti sú údaje o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien – k nim majú prístup len 2 % pracujúcich. Aj preto hodnotí spôsob odmeňovania vo firme ako transparentný len 45 % respondentov. 

Rodové mzdové rozdiely vnímajú viac ženy. Takmer tretina žien v prieskume uviedla, že má pocit, že vo firme, v ktorej pracujú, existujú rozdiely v ohodnotení medzi mužmi a ženami na porovnateľných pozíciách. Spomedzi mužov to tvrdilo len 14 %. Aj férovosť hodnotia pracujúci podobne rozdelene – 38 % vníma odmeňovanie ako neférové, 40 % ako férové. Až 22 % opýtaných situáciu nedokáže posúdiť, čo zrejme odráža práve chýbajúce informácie. Ženy a muži to vnímajú rozdielne. Zatiaľ čo 44 % mužov vníma platové ohodnotenie ako férové, u žien je to iba tretina.