AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.

V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.

V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Aktuálne: Letná brigáda

Letná brigáda sa už nevníma len ako prázdninové privyrobenie si. Predstavuje dôležitý kontakt mladého človeka s pracovným trhom a reálne pracovné skúsenosti. Na Slovensku je dnes voľných takmer 124-tisíc pracovných miest, z toho vyše 50-tisíc je vhodných aj pre absolventov, takže aj krátkodobá letná výpomoc sa môže ľahko zmeniť na budúcu pracovnú príležitosť. Mladí ľudia zisťujú, čo v praxi znamená dochvíľnosť, zodpovednosť, komunikácia s nadriadeným či fungovanie v tíme. Firmy si často všímajú aj to, kto sa rýchlo zaučí, kto je motivovaný a vie byť užitočný, a kto má potenciál pokračovať aj neskôr.

Koľko si dnes brigádnik môže zarobiť? Od januára 2026 je minimálna hodinová mzda na Slovensku 5,259 eura. V aktuálnych brigádnických ponukách sú však pri bežných letných pozíciách často vyššie sadzby: v gastre či administratíve je to obvykle približne 6 až 7,5 eura za hodinu. Pri fyzicky namáhavejšej práci v logistike a skladoch, a tiež v maloobchode býva hodinová mzda bežne okolo 6,5 až 8 eur za hodinu. Pri eventových, animačných alebo špecializovanejších brigádach sa možno dostať aj na 9 až 10 eur za hodinu. Výška odmeny je dôležitá, nemala by však byť pri výbere brigády jediným kritériom. Oplatí sa zvážiť aj to, koľko času a peňazí zhltne doprava, či sa pracovné zmeny dajú zladiť s vlastným voľnom alebo skúškami, ako férovo pôsobí zamestnávateľ a či konkrétna práca prinesie mladému človeku aj niečo do budúcnosti. Svoje výhody môže mať pritom aj o niečo horšie platená pozícia blízko domu, ale brigáda, ktorá človeka naučí napríklad pracovať so zákazníkmi, so systémami alebo v kancelárskom prostredí.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť vždy písomná, inak je neplatná. Musí v nej byť presne uvedená dohodnutá práca, výška odmeny, rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára, pričom jedno podpísané vyhotovenie musí vždy dostať brigádnik. Táto forma dohody je určená pre študentov denného štúdia a spravidla platí najviac do konca roka, v ktorom dovŕšia 26 rokov, prípadne do konca mesiaca, v ktorom ukončia denné štúdium. Rozsah práce nesmie presiahnuť priemerne 20 hodín týždenne a denný limit je 12 hodín, pri mladistvých 8 hodín. Národný inšpektorát práce zároveň upozorňuje, že ak človek počas trvania dohody stratí štatút študenta, má to vplyv na možnosť pokračovať v práci na túto dohodu. Prakticky to znamená, že mladí by si mali zvlášť postrážiť obdobie po maturite či po skončení vysokej školy.

Riziková je nielen práca „načierno“, teda bez riadne uzatvorenej dohody. Opatrnosť je namieste taktiež pri ponukách, ktoré znejú až podozrivo výhodne, neuvádzajú presný typ práce, odmenu, dohľadateľnú firmu alebo kontaktnú osobu. Ďalšou častou chybou je, že študent síce podpíše správny typ dohody, no nepožiada si o odvodovú úľavu. Pri študentskej úľave z odvodov do Sociálnej poisťovne nie je výška zárobku z brigády limitovaná, no odvodová úľava (aktuálne je táto odpočítateľná položka 200 eur mesačne) sa dá uplatniť len u jedného zamestnávateľa a len na jednu Dohodu o brigádnickej práci študentov v danom kalendárnom mesiaci.

Práca: Aj počas dovolenky

Leto využíva veľa zamestnaných na čerpanie dovolenky, ale až 22 % pracuje aj počas voľných dní. Iba 40 % počas voľna vôbec nepracuje a odmieta sa venovať pracovných povinnostiam. Ďalšia viac ako tretina zamestnancov pracuje výnimočne, ak ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným. V najväčšej miere sa od práce počas voľných dní úplne odpoja ľudia s nízkymi mzdami, polovica z nich vtedy vôbec nepracuje. Súvisí s povahou vykonávanej práce v odvetviach, kde väčšina pozícií vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku. Ukázali to výsledky prieskumu portálu Platy.sk (od 15. mája do 8. júna, 2 429 zamestnancov).

Najčastejším dôvodom, prečo sa zamestnanci venujú práci aj počas dovolenky, je pocit alebo skutočnosť, že bez nich by práca stála, čo nechcú. Tvrdí to štvrtina z tých, ktorí cez voľné dni pracujú. Podobne veľká skupina argumentuje, že hoci to od nich nikto z firmy nevyžaduje, chcú mať prehľad, čo sa deje. Od 18 % respondentov, ktorí pracujú aj cez dovolenku, to očakávajú nadriadení. U tých, ktorí aj počas voľna pracujú pravidelne každý deň, je najčastejším dôvodom, že to vyžaduje ich nadriadený alebo nadriadená.

Väčšina zamestnancov plánuje využiť všetky alebo takmer všetky dovolenkové dni. Pre dobré psychické zdravie, zachovanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom a tiež pre udržanie dobrého výkonu je dôležité, aby si pracujúci počas roka aj oddýchli. 8 z 10 zamestnancov tvrdí, že si počas dovolenky oddýchne. Najviac si počas dovolenky oddýchnu tí, ktorí vôbec nepracujú. Spomedzi zamestnancov, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že si určite oddýchnu, takmer 60 % úplne odmieta riešiť prácu a ďalšia tretina sa jej venuje iba v urgentných situáciách. Naopak, medzi tými, ktorí si vôbec neoddýchnu, najväčšia časť tvrdí, že ich dovolenkové dni sa veľmi nelíšia od pracovných.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

Aktuálne: Digitálna únava

Generácia baby boomers postupne odchádza do dôchodku a firmy čelia riziku straty know-how. Len 54 % príslušníkov generácie Z a 60 % mileniálov tvrdí, že ich tímy by si dokázali udržať výkon, ak by zajtra odišiel kľúčový expert. Za prekážky efektívneho zdieľania vedomostí považujú nedostatočné motivačné faktory, nedostatok času, obavy z porušenia zásady dôvernosti a vysokú fluktuáciu. Zároveň sa firmy musia pripraviť na príchod generácie Alfa, ktorá by mala do konca dekády vstúpiť na trh práce vo výraznejšom počte. Generácia Z a mileniáli postupne nahrádzajú predchádzajúcu generáciu na líderských pozíciách a menia definíciu kariérneho rastu. Chcú napredovať podľa vlastných pravidiel a pred povýšením často uprednostňujú stabilitu, zručnosti a duševnú pohodu. Vyplýva to z prieskumu Deloitte Global 2026 Gen Z and Millennial Survey (vyše 22 500 respondentov, 14 384 príslušníkov generácie Z a 8 211 mileniálov, zo 44 krajín Severnej a Latinskej Ameriky, západnej Európy a východnej Európy, Blízkeho východu, Afriky, Ázie a Tichomoria). 

Najväčším obavám oboch generácií už piaty rok po sebe dominujú životné náklady, s výrazným náskokom pred ostatnými spoločenskými témami. Finančný tlak posilňuje tzv. trend „možno neskôr“. Viac ako polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov uvádza, že pre napätý rozpočet odložili zásadné rozhodnutia ako založenie rodiny, ďalšie štúdium či rozbehnutie podnikania. Dostupnosť bývania tiež významne limituje kariérne možnosti. Až 69 % zástupcov generácie Z a 64 % mileniálov tvrdí, že dostupnosť alebo cenová prijateľnosť bývania priamo ovplyvňuje ich kariérne rozhodnutia a to, kde môžu pracovať. Napriek tomu v tomto smere nestrácajú optimizmus. Približne polovica príslušníkov generácie Z (53 %) a mileniálov (45 %) očakáva, že sa ich finančná situácia v priebehu najbližšieho roka zlepší.

Takmer tri štvrtiny generácie Z a mileniálov tvrdia, že využívajú AI v každodennej práci, čo je výrazne viac než minulý rok (57 % generácie Z a 56 % mileniálov). Umelá inteligencia sa považuje za akcelerátor zmien. Využívajú ju ako kariérneho kouča, napr. na identifikáciu príležitostí na učenie a rozvoj, získanie kariérnych rád a na zvládanie stresu súvisiaceho s prácou. Majú pocit, že sa prispôsobujú rýchlejšie než ich zamestnávatelia a AI nástroje, ktoré majú v práci k dispozícii, postačujú iba čiastočne, alebo nepostačujú vôbec. Viac ako polovica opýtaných navyše čelí digitálnej únave z neustálych upozornení, prepínania medzi nástrojmi a využívania viacerých platforiem. Takmer štvrtina respondentov prieskumu uvádza, že AI vedie k vytváraniu nových juniorských pozícií. Niektorí respondenti však naďalej vyjadrujú obavy z jej vplyvu na pracovné miesta – 20 % generácie Z a 17 % mileniálov tvrdí, že ich organizácie obmedzujú počet juniorských pozícií. Pokiaľ ide o rozvoj pri nástupe do zamestnania, generácia Z a mileniáli sú optimistickí – najčastejšie uvádzajú, že AI umožňuje rýchlejšie získavať skúsenosti, sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou a zvyšuje potenciál kariérneho rastu.

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

SR: Zverejňovanie platov

Takmer polovica pracujúcich na Slovensku nemá prístup k informáciám o mzdách vo firme, pričom o rodových rozdieloch v odmeňovaní vie len mizivé percento. Väčšina ľudí volá po väčšej transparentnosti a jasných pravidlách. Tento stav má zásadne zmeniť nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý vstúpi do platnosti v júni 2026. Štruktúry odmeňovania, ktoré umožnia posúdiť prácu rovnakej hodnoty, budú musieť firmy zaviesť do konca júla. 

Hoci môže byť vytvorenie štruktúry pozícií pre zamestnávateľov, ktorí sa s tým nikdy nestreli, náročné, pracujúci to hodnotia jednoznačne: 76 % respondentov by väčšiu transparentnosť privítalo – 49 % určite a 27 % skôr áno. Odmietavo sa k nej stavia iba 5 % opýtaných. Podľa prieskumu Platy.sk (2 426 pracujúcich na Slovensku) dnes až 46 % pracujúcich nemá prístup takmer k žiadnym informáciám o platoch vo firme. Mzdové rozpätia pre jednotlivé pozície pozná len necelá štvrtina opýtaných a kritériá, podľa ktorých sa určujú mzdy, iba 14 %. Na samom chvoste informovanosti sú údaje o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien – k nim majú prístup len 2 % pracujúcich. Aj preto hodnotí spôsob odmeňovania vo firme ako transparentný len 45 % respondentov. 

Rodové mzdové rozdiely vnímajú viac ženy. Takmer tretina žien v prieskume uviedla, že má pocit, že vo firme, v ktorej pracujú, existujú rozdiely v ohodnotení medzi mužmi a ženami na porovnateľných pozíciách. Spomedzi mužov to tvrdilo len 14 %. Aj férovosť hodnotia pracujúci podobne rozdelene – 38 % vníma odmeňovanie ako neférové, 40 % ako férové. Až 22 % opýtaných situáciu nedokáže posúdiť, čo zrejme odráža práve chýbajúce informácie. Ženy a muži to vnímajú rozdielne. Zatiaľ čo 44 % mužov vníma platové ohodnotenie ako férové, u žien je to iba tretina.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

AI: Motor zmien

Rýchly nástup umelej inteligencie a technologických zmien zásadne mení požiadavky na zručnosti zamestnancov aj na Slovensku. V prieskume KPMG Future Skills 2026 respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Na spodku rebríčka sa ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika.

Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %) ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť. Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.

Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce. V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.

Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, on-line platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.

EU: Jedna spoločnosť

V súčasnosti čelia európske inovačné spoločnosti 27 vnútroštátnym právnym systémom a viac než 60 právnym formám spoločností. Táto zložitosť môže oddialiť založenie spoločnosti, spomaliť rast, zvýšiť náklady aj odradiť od rozsahu. Európska komisia predstavila návrh spoločnosti EU Inc., jednotného súboru firemných pravidiel pre 28. režim EÚ. Ide o voliteľný, štandardne digitálny európsky podnikový rámec. Podnikom má uľahčiť začatie činnosti, pôsobenie a rast v celej EÚ a podnietiť ich, aby zostali v Európe a povzbudiť tých, ktorí kedysi hľadali inde, aby sa vrátili.

Spoločnosť EU Inc. vo forme nariadenia poskytne jednotný harmonizovaný súbor podnikových pravidiel, ktoré si spoločnosti môžu vybrať namiesto toho, aby sa orientovali vo viacerých vnútroštátnych režimoch, čím sa uvoľní skutočný potenciál jednotného trhu.

Hlavné črty systému EU Inc.:

• Rýchlejšia registrácia: Podnikatelia, zakladatelia a spoločnosti budú môcť založiť spoločnosť EU Inc. do 48 hodín za menej ako 100 EUR a bez minimálnych požiadaviek na akciový kapitál.
• Jednoduchšie postupy: Spoločnosti z EÚ Inc. budú musieť predložiť svoje informácie o spoločnostiach len raz, a to prostredníctvom rozhrania na úrovni EÚ, ktoré spája vnútroštátne obchodné registre. V druhom kroku Komisia zriadi nový centrálny register EÚ. Spoločnosti z EÚ Inc. získajú svoje daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre DPH bez toho, aby museli opätovne predkladať doklady.
• Plne digitálne operácie: Firemné procesy budú štandardne digitálne počas celého životného cyklu spoločnosti.
• Pomoc zakladateľom pri rýchlejšom a lacnejšom reštartovaní: spoločnosti EÚ Inc. budú mať prístup k plne digitálnym likvidačným postupom. Inovatívne začínajúce podniky budú mať prístup k zjednodušeným postupom platobnej neschopnosti s cieľom uľahčiť ukončenie operácií. To umožňuje zakladateľom vyskúšať inovatívne nápady a v prípade potreby začať odznova.
• Lepšie podmienky na prilákanie investícií: Dnešným návrhom sa odstránia osobné formality, zabezpečia sa digitálne postupy pre finančné operácie a zjednoduší sa prevod akcií. Sprostredkovatelia nebudú viac povinne zapájaní do prevodov akcií a likvidačných postupov. Návrh takisto umožní členským štátom poskytnúť spoločnostiam z EÚ Inc. prístup na burzu cenných papierov.
• Lepšie prostriedky na prilákanie talentov: spoločnosti EÚ Inc. budú môcť vytvoriť celoeurópske plány zamestnaneckých opcií na akcie. Akciová opcia bude zdanená len z príjmu vytvoreného po jej predaji. Je to kľúčový faktor pri zabezpečovaní atraktívnosti, najmä pre inovatívne začínajúce podniky.
• Úplný prístup na jednotný trh: spoločnosti EÚ Inc. si budú môcť slobodne vybrať členský štát, v ktorom sa začlenia. Návrh obsahuje čiernu listinu zakázaných praktík s cieľom zabezpečiť, aby sa so spoločnosťami EÚ Inc. zaobchádzalo rovnako ako s akýmikoľvek inými vnútroštátnymi spoločnosťami.
• Záruky proti zneužívaniu: návrh nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Budú sa vzťahovať na spoločnosť EU Inc. rovnakým spôsobom, ako sa vzťahujú na akékoľvek iné podnikanie podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností. Uplatniteľné záruky členského štátu registrácie sa budú v plnej miere vzťahovať na spoločnosť EU Inc., a to aj pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa spolurozhodovania.
• Flexibilita akcií: Spoločnosti z EÚ Inc. budú mať flexibilitu pri vytváraní rôznych tried akcií s rôznymi ekonomickými alebo hlasovacími právami. To môže napríklad pomôcť zakladateľom chrániť svoje podnikanie pred nepriateľskými prevzatiami.

Komisia okrem toho prijala oznámenie, v ktorom načrtáva iniciatívy na dokončenie 28. režimu v iných oblastiach politiky. Navrhuje sa maximálna digitalizácia interakcií medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, napríklad s európskou podnikovou peňaženkou. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby zvážili zriadenie špecializovaných súdnych komôr alebo súdov s právomocou riešiť spory týkajúce sa práva obchodných spoločností EÚ Inc. Komisia ďalej preskúma možnosť umožniť 100 % cezhraničnú teleprácu pre inovatívne startupy a scaleupy v celej únii prostredníctvom pripravovaného balíka opatrení v oblasti spravodlivej mobility pracovnej sily.

Oznámené boli tiež opatrenia týkajúce sa prístupu startupov a scaleupov ku kapitálu, pričom sa vychádza z opatrení únie úspor a investícií, prípadnej revízie investičných pravidiel dôchodkových fondov a nadchádzajúcej revízie európskych fondov rizikového kapitálu. Pokiaľ ide o zdaňovanie, komisia navrhla daňový systém ústredia (HOT), ktorý by malým a stredným podnikom (MSP) umožnil uplatňovať daňové pravidlá svojej domovskej krajiny. Cieľom iniciatívy Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) je okrem toho vytvoriť jednotný legislatívny rámec pre zdaňovanie právnických osôb v EÚ. Očakáva sa, že pripravovaným súhrnným zjednodušujúcim balíkom o priamom zdaňovaní sa odstráni dodatočná administratívna záťaž podnikov EÚ. Komisia napokon prijala aj odporúčanie o vymedzení inovačných podnikov, inovačných startupov a inovačných rozširujúcich sa podnikov. Odporúčanie zabezpečí jednotný prístup v celej EÚ s cieľom lepšie monitorovať politiky EÚ týkajúce sa podnikov a poskytnúť istotu spoločnostiam, investorom a subjektom s rozhodovacou právomocou v tomto procese.

SR: Zamestnanosť a mzdy v januári 2026

Reálny rast miezd na Slovensku si v januári, prvom tohtoročnom mesiaci udržala podľa údajov štatistického úradu ešte väčšina mesačne sledovaných odvetví. Zamestnanosť na Slovensku ale v uvedenom mesiaci medziročne klesla v 4 z 10 sledovaných odvetviach.

Priemerná nominálna mesačná mzda v januári 2026 na Slovensku medziročne stúpla vo väčšine mesačne sledovaných odvetví. Jej vývoj sa pohyboval od poklesu o -2,1 % v predaji vozidiel vrátane opráv po rast o 6,6 % v reštauráciách s pohostinstvami. Reálne zmeny v medziročnom porovnaní boli v rozpätí od -5,9 % v predaji vozidiel vrátane opráv do +2,5 % v reštauráciách s pohostinstvami. Pokles miezd zohľadňujúci infláciu zaznamenali aj informácie s komunikáciou (-4 %), ubytovanie (-2,3 %) a veľkoobchod (-1,4 %).

Zamestnanosť bola v januári 2026 medziročne vyššia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví. Najvýraznejší prírastok zaznamenalo ubytovanie o 8,8 %. Nižšiu zamestnanosť ako vlani mali 4 odvetvia, najviac klesla vo veľkoobchode o 3,8 %. Pokles zamestnaných osôb do 2,1 % evidoval aj maloobchod, ako aj doprava spolu so skladovaním a tiež priemysel.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

AI: Vplyv na biznis čoraz väčší

Počas jediného roka sa počet zamestnancov, ktorí majú prístup k umelej inteligencii, zvýšil o 50 %. V súčasnosti má prístup k nástrojom AI zhruba šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 % ich využíva v rámci svojej každodennej práce. Vyplýva to z publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte (prieskum v 24 krajinách, vyše 3 200 lídrov z oblasti biznisu a IT naprieč šiestimi odvetviami). Aj firmy na Slovensku a v Česku očakávajú, že AI prispeje k rastu ich produktivity. Avšak len menšina z nich zatiaľ systematicky preorganizovala pracovné roly alebo procesy s ohľadom na AI.

Až štvrtina lídrov uvádza, že AI má na ich organizáciu transformačný vplyv, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zároveň 84 % firiem zvyšuje investície do AI a 78 % lídrov deklaruje rastúcu dôveru v túto technológiu. Takmer tri štvrtiny organizácií dúfajú, že v budúcnosti zvýšia svoje príjmy vďaka iniciatívam v oblasti AI. Očakáva sa aj vplyv na samotných zamestnancov. Tretina (36 %) opýtaných spoločností predpokladá, že aspoň 10 % ich pracovných pozícií bude plne automatizovaných do jedného roka. Väčšina spoločností (82 %) tento stav očakáva do troch rokov. Najviac sa to môže dotknúť juniorských pozícií alebo pracovných rolí, ktoré sú orientované na úlohy, kde automatizácia nahrádza rutinné a časovo náročné činnosti. Posilňovať sa bude aj rola AI agentov. V horizonte dvoch rokov by sa táto technológia mala stať všadeprítomnou a aspoň v obmedzenej miere ju budú využívať takmer tri zo štyroch firiem. Podobný trend sa očakáva aj pri fyzickej AI v podobe robotov alebo autonómnych zariadení. Do dvoch rokov by podiel firiem využívajúcich fyzickú AI v akejkoľvek forme mal dosiahnuť 80 %.

Riziká spojené s AI, ktoré spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie, sa týkajú oblasti správy a riadenia. Najväčšie obavy vyvoláva ochrana a bezpečnosť údajov (73 %), nasledujú právne riziká, oblasť duševného vlastníctva a súlad s predpismi (50 %), schopnosti v oblasti riadenia a dohľadu (46 %) a kvalita, konzistentnosť a vysvetliteľnosť modelov (46 %). Zatiaľčo globálne využíva AI na hĺbkovú transformáciu svojho biznisu 34 % firiem, u nás sa AI využíva najmä na zvyšovanie efektivity. V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia. Globálne má viac než 40 % firiem projekty už vo fáze produkcie, na Slovensku a v Česku výrazne viac organizácií zotrváva v pilotnom režime a obmedzenom rozsahu. Zároveň u nás silnejšie riešime otázky týkajúce sa regulácie, práce s dátami a riadenia rizík, čo je do značnej miery dané európskym regulačným prostredím.

SR: Zamestnanosť a mzdy koncom roka 2025

Posledný mesiac v roku 2025 potvrdil podľa štatistického úradu reálne medziročné rasty miezd naprieč odvetviami slovenskej ekonomiky, a to od 0,9 % do 7,9 %. V súhrne za celý rok 2025 reálne mzdy vzrástli vo väčšine sledovaných odvetví do 3 %, v stavebníctve, ako aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami bol ich rast ešte vyšší. Jediné odvetvie s reálnym poklesom platov v decembri aj za rok boli vybrané trhové služby.

Priemerná nominálna mesačná mzda v decembri 2025 medziročne vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, a to od 3,7 % vo vybraných trhových službách do 12 % v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Súčasne v 5 odvetviach bol rast nominálnych miezd vyšší než 8 %. Reálny rast miezd, teda rast očistený o vplyv inflácie, zaznamenala medziročne väčšina odvetví. Mzdy reálne rástli od 0,9 % v predaji vozidiel vrátane ich opráv do 7,9 % v reštauráciách a pohostinstvách. Dynamickejší rast nad 5 % dosiahli aj podniky v informáciách a komunikácii a tiež v stavebníctve. Jediné odvetvie, v ktorom mzdy reálne medziročne poklesli, a to o 0,1 %, boli vybrané trhové služby.

Nominálne mzdy medziročne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Najdynamickejšie rasty kumulatívne za rok dosiahli v reštauráciách s pohostinstvami, a to o 9 %. Navýšenie o viac ako 7 % zaznamenali aj v informáciách a komunikácii, v maloobchode, ako aj v stavebníctve. Najvyšší priemerný mesačný rast v súhrne za celý rok 2025 evidovali reštaurácie s pohostinstvami (+4,8 %) a stavebníctvo (+3,3 %). Vyšší nárast reálnych miezd nad 2 % v priemere za celý rok bol aj v priemysle, ďalej v ubytovaní, a tiež v maloobchode, a aj v informáciách vrátane komunikácie. Jediným odvetvím, v ktorom na celoročnej úrovni mzdy reálne poklesli, a to o 1,2 %, boli vybrané trhové služby.

Počet zamestnaných osôb medziročne stúpol v reštauráciách vrátane pohostinstiev, ako aj v ubytovaní, a to zhodne o 3,2 %. Zamestnanosť medziročne vzrástla aj v predaji vozidiel spolu s opravami a mierne aj v informáciách a komunikácii. Pokles pracovných síl zaznamenalo 6 odvetví, najvýraznejšie veľkoobchod o 4,2 %, ako aj doprava vrátane skladovania o 2,6 % a tiež priemysel o 1,4 %.

V súhrne za celý rok 2025 zamestnanosť na Slovensku vo väčšine odvetví poklesla, najvýraznejšie, o viac ako 2 %, vo veľkoobchode a tiež v doprave so skladovaním. Pokles pracovnej sily pokračoval v roku 2025 aj v zamestnávateľsky najväčšom odvetví, v priemysle (-1,7 %). Zníženie zamestnanosti do 1 % sa prejavilo v priemere za celý rok aj v stavebníctve a v informáciách s komunikáciou. Naopak najvyšším tempom v celoročnom súhrne vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 2,5 % a v reštauráciách s pohostinstvami o 1,4 %. Mierny prírastok zaevidoval aj maloobchod a predaj vozidiel (vrátane opráv).

Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Eurobarometer: Život v únii

Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra na postoje Európanov majú výrazný vplyv geopolitické otrasy. Väčšina z nich (52 % v EÚ a 42 % v SR) sú pesimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť sveta, 39 % sú pesimistickí v súvislosti s budúcnosťou EÚ (36 % v SR) a 41 % sú pesimistickí, čo sa týka budúcnosti ich krajiny (42 % v SR). Vyhliadky sa zdajú svetlejšie na individuálnej úrovni: viac ako tri štvrtiny Európanov (76 %) a až 82 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich rodiny.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).

Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).

Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).

Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

CEO: Doména mužov

Diverzita je jednou z najvýznamnejších tém aktuálneho pracovného trhu. Prináša do firemného prostredia pestrosť, inovácie a nové pohľady, ktoré podporujú kreativitu. Diversity Report 2025 prináša detailný pohľad na rodové rozloženie leadershipu v Slovenskej a Českej republike. Analýza je založená na dátach z LinkedInu, na ktorú bolo identifikovaných 200- tisíc žien a 570-tisíc mužov na Slovensku a 800-tisíc žien a 1,6 milióna mužov v Čechách. V analyzovanej vzorke bolo na Slovensku identifikovaných spolu 112-tisíc ľudí na vedúcich pozíciách, v Česku 268-tisíc. Kým na Slovensku vedeniu dominujú muži (76 percent) a ženy tvoria len 24 percent, v Česku je pomer v prospech žien odlišnejší. Ženy tam obsadzujú až 33 percent vedúcich pozícií a muži 67 percent.

V Čechách ide o pozitívny trend v prospech žien oproti rovnakej štúdii z roku 2021, ktorá na základe rovnakého algoritmu identifikovala na akýchkoľvek vedúcich pozíciách 28 percent žien. Na Slovensku, podľa našich dát, situácia stagnuje. V minulom roku bol podiel žien na vedúcich pozíciách dokonca o jedno percento vyšší – na úrovni 25 percent. Rozdiel medzi Českom a Slovenskom je výsledkom viacerých súbežných faktorov - od toho, ako rýchlo a plynulo sa ženy po rodičovskej prestávke dokážu vrátiť do práce, až po reálnu dostupnosť flexibilných foriem zamestnania. V Česku vidíme viac systémových krokov a firemných mechanizmov, ktoré podporujú udržanie kariérnej kontinuity a postup do riadiacich rolí, kým na Slovensku tieto podmienky fungujú slabšie a častejšie vedú k dlhším prerušeniam kariéry. Výraznú rolu zohráva aj ekonomická motivácia a nastavenie odmeňovania - ak je návratnosť kariérneho rastu pre ženy pomalšia, spomaľuje to tempo ich postupu aj ochotu firiem investovať do rozvoja talentu. Najbližšie roky zároveň prinesú tlak na väčšiu transparentnosť a férovejšie kritériá kariérneho a mzdového postupu, čo môže pomôcť obom trhom, no Slovensko bude musieť ešte dobiehať najmä v podpore flexibility a v cielenom rozvoji ženských talentov.

Aktuálnu vedúcu pozíciu si najdlhšie - viac ako 10 rokov - držia muži v Čechách (takmer 28 percent). Žien na Slovensku a v Čechách, ktoré sú na tejto pozícii viac ako 10 rokov, je približne zhodne - v oboch krajinách viac ako 20 percent a slovenskí muži tvoria podiel takmer 24 percent. Dáta ukazujú, že český trh má vyšší podiel seniorných zamestnancov než slovenský - v Čechách má viac než 10 rokov praxe takmer 58 percent žien a viac ako 61 percent mužov, kým na Slovensku takmer 52 percent žien a takmer 58 percent mužov. Rozdiel je výraznejší u žien, čo naznačuje vyššiu koncentráciu skúsenejších a seniorných odborníčok v Česku. Jednoznačne mužskou doménou je v sledovanom období rola CEO. Ženy na CEO pozícii nedosiahli ani pätinový podiel – je ich len približne 15 percent na Slovensku a 16 percent v Čechách. Drvivá väčšina mužov na CEO úrovni mala v 2025 podiel - 85 percent na Slovensku a 84 percent v Čechách. Absolútna väčšina žien aj mužov - viac ako 70 percent - má v oboch krajinách na tejto kariérnej úrovni viac ako desaťročnú prax.

V oboch krajinách študovali ženy na vysokých školách a univerzitách primárne ekonomicko- biznisové smery a marketing (výber 3 najsilnejších odborov). U slovenských mužov je trend identický, pričom muži v Čechách sa sústreďujú skôr na štúdium finančníctva a marketing je v rebríčku nižšie. Aj na Slovensku, aj v Čechách sa ženy i muži na vedúcich pozíciách rozhodnú najviac pre štúdium v hlavnom meste, pre obe krajiny je to zhruba v pomere 60 na 40 v prospech hlavného mesta. Na Slovensku ženy vo vedúcich pozíciách študujú hlavne na Ekonomickej univerzite V Bratislave, Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici (priečky s dvojcifernými percentuálnymi hodnotami). U mužov sa k dvojici uvedených bratislavských škôl pridáva aj Slovenská technická univerzita v Bratislave a Žilinská univerzita v Žiline.