SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.

V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Predchádzajúci vývoj: Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.

V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

SR: V júni zbankrotovalo 29 firiem

V júni na Slovensku zbankrotovalo 29 subjektov, zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za vyše 4,8 milióna eur. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.

Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch. Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov. Do konkurzu sa dostala aj nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade, neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá dlží daňovému úradu takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, vyše 1,1 milióna eur po sebe zanechala stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP, ktorá daniarom dlží takmer 982-tisíc eur. Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch. Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur. Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

Dovolenky: Cestovanie v roku 2025

Rekreáciu či inú formu pobytu s prenocovaním si v roku 2025 podľa štatistického úradu doprialo 2,9 milióna Slovákov (64,5 % obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov). Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 %. Najpočetnejšou cestovateľskou skupinou zostali naďalej obyvatelia SR vo veku 25 až 44 rokov (1,12 milióna osôb). Takmer celý medziročný úbytok počtu cestujúcich spôsobili seniori. Cestovalo len necelých 362-tisíc osôb vo veku 65 a viac rokov, čo bolo medziročne o 8 % (32-tisíc osôb) menej.

Celkovo absolvovalo v roku 2025 pobyt v rámci Slovenska (výlučne, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami) takmer 2,4 milióna Slovákov. Tvorili viac ako 80 % podiel zo všetkých účastníkov cestovného ruchu za osobným účelom nad 15 rokov. Medziročne išlo o nepatrný pokles počtu osôb (-0,6 %). Počet cestovateľov výlučne v rámci Slovenska sa medziročne zvýšil o necelých 90-tisíc osôb na 1,31 milióna cestujúcic. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet osôb iba v tejto skupine cestujúcich Slovákov, a to o 7,3 %. Kategória dovolenkárov cestujúcich výlučne doma tvorila minulý rok takmer 45 % zo všetkých cestovateľov.

Skupinu osôb kombinujúcich cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia tvorilo vlani takmer 1,06 milióna osôb. Bolo to o 104-tisíc osôb (o 9 %) menej ako rok predtým. Počet dovolenkárov kombinujúcich domácu a zahraničnú rekreáciu sa napriek medziročnému poklesu udržal nad hranicou 1 milión osôb. Do zahraničia (výlučne, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami) cestovalo v roku 2025 celkovo 1,6 milióna Slovákov nad 15 rokov. Ich počet medziročne klesol o viac ako 7 %. Ďalšiu skupinu tvorili osoby, ktoré cestovali iba do zahraničia. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 577-tisíc Slovákov, ich počet sa medziročne mierne znížil o 4,2 %.

Cestovného ruchu sa v minulom roku nezúčastnilo 1,6 milióna osôb, čo predstavovalo 36 % populácie SR vo veku nad 15 rokov. Počet necestujúcich osôb vzrástol medziročne mierne (o 3 %). Až polovica všetkých osôb uvidela ako hlavný dôvod necestovania finančné dôvody. Tretina osôb uviedla ako dôvod neúčasti zdravotné dôvody, ich počet sa medziročne zvýšil len o 3 %. Vysoký medziročný nárast o 40 % zaznamenali aj osoby, ktoré necestovali kvôli rodinným dôvodom.

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

Bankroty: V máji mierne viac

V máji tohto roku na Slovensku zbankrotovalo 587 dlžníkov. Medzimesačne ide o mierny 2,3-percentný nárast (v apríli t. r. zbankrotovalo 574 dlžníkov) a medziročne ide o 9,1 % pokles (pred rokom bolo bankrotujúcich 646). Podľa analýzy CRIF - Slovak Credit Bureau súdy zároveň zrušili 544 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach: 500 bolo zrušených pre nedostatok majetku a 44 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Najviac dlžníkov pochádzalo z východného Slovenska, až 130 z Prešovského a 101 z Košického kraja. Nasledoval Banskobystrický kraj s 88 dlžníkmi, o desať menej ich zbankrotovalo v Nitrianskom kraji. Najmenej dlžníkov, len 37, pochádzalo z Bratislavského kraja, čo je 3,5-krát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji.

Z celkového množstva májových osobných bankrotov bolo 543 (92,5 %) vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 44 na majetok podnikateľov. Formu konkurzu si zvolilo 574 občanov, splátkový kalendár preferovalo 13 dlžníkov. Výraznejšie, takmer 66 % zastúpenie mali opäť muži, bolo ich 387. Žien podľa májových dát zbankrotovalo 200. Len päť žien a desať mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku,  najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 - 39 rokov, spolu za obe pohlavia 193 (32,9 %), nasledovali štyridsiatnici s 24,2-percentným podielom.

Ľudia bez domova tvorili 15 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 86. K najstarším v tejto skupine patril 79-ročný muž z Hlohovca a 73-ročná žena z obce Príbovce v okrese Martin. Májovou zaujímavosťou je, že až desať dlžníkov pochádza z Malého Slavkova v okrese Kežmarok, a dokonca aj z jednej ulice - Gerlachovskej. Ide o štyri manželské páry a dvoch ďalších príbuzných. Celkovo bolo medzi zbankrotovanými dlžníkmi 15 manželských párov a osem ľudí s rodinnými väzbami. Jeden z manželských párov bol vo vekovej kategórií 70+, ďalšie dva páry boli muži sedemdesiatnici a manželky šesťdesiatničky.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

SR: V apríli zbankrotovalo 574 obyvateľov

V apríli na Slovensku zbankrotovalo 574 dlžníkov, medzimesačne ide o 3,5 % pokles (v marci t.r. 595 dlžníkov) a aj v medziročnom porovnaní ide o 34,7 % pokles (pred rokom až 879 bankrotujúcich). Formu konkurzu si zvolilo 563 občanov, splátkový kalendár preferovalo 11 dlžníkov. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 90,2 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (518) a zvyšok na majetok podnikateľov (56). Trend vyššieho zastúpenia mužov sa ani tentoraz nezmenil, bolo ich 372 a tvorili 65 % z celku. Žien podľa aprílových štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 202.

Mierne stúpli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, v apríli ich zbankrotovalo zatiaľ najviac v rámci toho roka – 4 ženy a 15 mužov. Celkovo za prvé štyri mesiace tohto roka zbankrotovalo 64 vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 190 (33 %), nasledovali štyridsiatnici – 144 (25 %). Zbankrotovala aj jedna osemdesiatnička. Smutnú štatistiku v kategórií 80+ vedú zatiaľ v roku 2026 ženy, zbankrotovali už 3 osemdesiatničky, muži sa zatiaľ v takomto pokročilom veku nevyskytli. Vysoké zastúpenie mali ľudia bez domova, bolo ich 95 a tvorili 16,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Z toho piati mali evidovaný pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi ľuďmi bez domova bol spoločne aj otec so synom z Hlohovca. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 6 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac dlžníkov pochádzalo z Bratislavského kraja, bolo ich 99. Nasledoval Prešovský kraj s 94 a Nitriansky kraj s 89 dlžníkmi. Trnavský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 75 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 56 občanov, Žilinského 44 a najmenej dlžníkov, len 42, bolo z Trenčianskeho kraja.

V apríli zároveň súdy zrušili 571 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 518 zrušených pre nedostatok majetku a 53 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v apríli zrušených 5 oddlžení. Z rovnakého dôvodu pribudli 2 osoby do Registra diskvalifikácií a 1 osoba bola z Registra vyradená po uplynutí trestu.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Bankroty: Najviac z Bratislavského kraja

Apríl sa v rámci tohto roka stal zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom aj medziročnom porovnaní ide o 8 % pokles. V bankrote sa ocitlo 23 podnikateľských subjektov, z toho bolo 20 eseročiek, 1 akciová spoločnosť a 2 živnostníci. Najviac konkurzov (6) bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4), odborné, vedecké a technické činnosti (4) a stavebníctvo (3).

Najvyšší počet zamestnancov 100 až 149 evidoval výrobca obuvi z Trenčianskeho kraja VULKAN PARTIZÁNSKE a. s. Štátnym inštitúciám dlží súhrnne viac ako 185-tisíc eur. Najvyšší obrat v aprílovej štatistike patril internetovému predajcovi obuvi a oblečenia FC ecom, prevádzkovateľovi eshopu Factcool. Eseročka nezvládla reštrukturalizačný plán a sama sa poslala do konkurzu. Dlhy voči štátu nemala. Začiatku konkurzného konania čelí stavebná eseročka Unistav Teplička, s. r. o. z Tepličky nad Váhom, ktorá čelí desiatkam exekúcií a štátu dlží takmer 1,1 mil. eur. Podľa dát CRIBIS geograficky dominoval Bratislavský kraj s 9 konkurzmi, nasledovaný Trnavským krajom so 4 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Prešovskom a Košickom kraji, 2 v Nitrianskom kraji, zhodne po jednom konkurze v Trenčianskom a Žilinskom kraji. V Banskobystrickom kraji nebol vyhlásený žiaden konkurz. Dvanásť subjektov, ktoré v apríli začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Dve spoločnosti si uviedli 10 až 99 zamestnancov, jedna mala počet 100-149. U zvyšných subjektov nebol počet zamestnancov zistený.

Zároveň boli v apríli zastavené 3 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 20 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 25 firmách. Reštrukturalizácia bola v apríli povolená jednej spoločnosti so sídlom v Nitrianskom kraji. Ide o známeho topoľčianskeho výrobcu nábytku DECODOM, spol. s r.o., ktorý je z pohľadu v apríli začatých konkurzov a povolených reštrukturalizácií najväčším dlžníkom štátu. Najvyššie aktuálne záväzky po lehote splatnosti mal voči Sociálnej poisťovni (712 355 eur), nasledovala VšZP (138 644 eur) a Finančná správa (17 613 eur). Spolu týmto inštitúciám dlžil 868 612 eur.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

SR: Zamestnanosť a mzda v marci 2026

Štatistický úrad zverejnil aktuálne dáta o vývoji zamestnanosti a mzdách na Slovensku. Reálne mzdy boli v marci medziročne vyššie v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, zatiaľčo zamestnanosť vzrástla len v 4 z nich. Platy rástli najrýchlejšie v predaji a oprave motorových vozidiel, zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 % v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 % v predaji motorových vozidiel vrátane opráv. Mzdy vzrástli aj reálne, teda po očistení o vplyv inflácie, v 9 z 10 odvetví. Reálny rast v medziročnom porovnaní sa menil od 0,3 % ubytovaní do 4,1 % v predaji a oprave motorových vozidiel. Vyššie tempo rastu, o viac ako 3 %, evidoval veľkoobchod, ďalej doprava so skladovaním a tiež stavebníctvo. V kľúčovom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle sa reálne mzdy medziročne zvýšili o 2,5 %. Naopak, reálny pokles miezd zaznamenali informácie s komunikáciou, a to o 1,2 %.

Zamestnanosť bola v marci 2026 medziročne nižšia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najvýraznejší pokles zaznamenal veľkoobchod, o 3,3 %. Úbytok zamestnaných osôb registrovali aj zamestnávateľsky väčšie odvetvia ako priemysel (-0,7 %) aj maloobchod (-1,9 %). Naopak, medziročne vyššiu zamestnanosť zaznamenali 4 odvetvia, najmä ubytovanie, kde vzrástla o 5,5 %. Miernejší rast, do 3,5 % evidovalo aj stavebníctvo, vybrané trhové služby a podniky reštaurácií vrátane pohostinstiev.

V súhrne za tri mesiace roka 2026 rástli nominálne mzdy v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, reálne v 7 z nich. Vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 5 % v informáciách vrátane komunikácie po rast o 2,9 % v stavebníctve. Zamestnanosť sa v súhrne od začiatku roka 2026 medziročne zvýšila v 6 z 10 odvetví, najmä v ubytovaní o 6,5 %. Pokles do 4 % evidoval priemysel, doprava spolu so skladovaním, maloobchod a najmä veľkoobchod.

e-Auto: Záujem Slovákov rastie

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) zverejnila počet vozidiel s čisto batériovým pohonom na slovenských cestách: k 31. marcu 2026 ich bolo vo všetkých kategóriách 29 108. Analýza štatistík odhalila ďalšie zaujímavosti o skutočnom rozvoji elektromobility na Slovensku: napríklad dynamický rast vozového parku elektrických dodávok (medziročný rast +86 %), čoraz silnejší sekundárny trh postavený najmä na relatívne nových dovezených vozidlách či rastúci podiel čínskych značiek.

V kategórii osobných batériových elektromobilov (M1) Slováci výrazne preferujú individuálny dovoz pred kúpou nových vozidiel priamo na Slovensku. Na slovenských cestách ku koncu marca jazdilo 27 101 osobných batériových elektromobilov (M1). V 1. kvartáli 2026 sa ich zaregistrovalo celkom 2 651, z toho 913, teda o niečo viac ako jedna tretina, predstavovali registrácie nových BEV predaných priamo na Slovensku a 1 738 vozidiel bolo individuálne dovezených. Medziročne celkové registrácie za rovnaké obdobia prvého štvrťroku narástli o vyše 40%. Len v samotnom marci pribudlo na slovenských cestách celkom 981 osobných batériových elektromobilov (M1).

Veľmi silný rast registrácií zaznamenal aj segment batériových elektrických dodávok kategórie N1. V prvom kvartáli 2026 ich na slovenských cestách celkom pribudlo 287 (oproti 113 v 1. štvrťroku 2025). Ide teda o medziročný nárast o 154 %. Celková flotila batériových elektrických dodávok ku koncu marca predstavovala 1 840 vozidiel a čoraz výraznejšie sa presadzuje vo firemnej logistike či kuriérnych službách. Podľa SEVA ide o dôležitý signál pre trh aj verejné politiky. Elektrifikácia úžitkovej dopravy má totiž pozitívny vplyv z pohľadu prevádzkových nákladov firiem, ktoré majú vysoké denné nájazdy. Samozrejme, významne zároveň pomáhajú čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Z 913 nových osobných BEV (M1) zaregistrovaných v 1. kvartáli 2026 pripadlo až 82 % na právnické osoby.

Pri individuálne dovezených osobných BEV ostáva jasným lídrom Tesla, ktorá v 1. kvartáli 2026 dosiahla takmer 30 % podiel všetkých individuálne dovezených elektromobilov. Na trhu nových vozidiel však dominovali predovšetkým modely značky Škoda (Elroq a Enyaq). Model Škoda Elroq bol celkovo najregistrovanejším novým osobným BEV v januári, februári aj marci. Takmer polovicu (47 %) tvorili v 1. kvartáli autá vo veku 3 až 5 rokov. Celkovo spolu takmer 81 % individuálne dovezených BEV tvorili autá mladšie ako 5 rokov. Čínske značky sa čoraz viac presadzujú aj na slovenských cestách. Kým ešte v roku 2024 tvorili len približne 2 % zo všetkých registrácií batériových elektromobilov, v prvom kvartáli 2026 už ich podiel dosiahol 9 %. Pri pohľade iba na výsek z týchto celkových čísel – nové registrácie BEV na Slovensku bez individuálneho dovozu – je ich podiel viac ako 19 %. Zaujímavým faktom je, že čínskym elektromobilom rastie trhový podiel napriek zavedeným dodatočným clám na čínske batériové elektromobily.

Podľa údajov E-Mobility Europe a New Automotive na 15-tich sledovaných kľúčových trhoch, ktoré predstavujú viac než 80 % predajov áut v Európe, vzrástli marcové registrácie batériových elektromobilov medziročne o 51 % a ich podiel v tomto mesiaci dosiahol 22 % zo všetkých nových registrácií osobných vozidiel. Pre porovnanie podiel osobných batériových elektromobilov na nových registráciách všetkých osobných vozidiel (M1) dosiahol v marci na Slovensku 4,9 %. Napriek nášmu rastu oproti rovnakému obdobiu minulého roka tak bližšie porovnanie so zvyškom Európy ukazuje, že v registráciách batériových elektromobilov dlhodobo zaostávame nielen za európskym priemerom, ale aj za našimi susedmi - Českom a Poľskom. V marci 2026 dosiahlo Česko podiel registrácií nových BEV na úrovni 6,4 % a Poľsko na úrovni 5,9 %.

SR: Nabíjanie elektromobilov

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo ku koncu 1. štvrťroka 2026 na Slovensku evidovaných 3 136 verejných nabíjacích bodov v 1 219 lokalitách. Z celkového počtu tvorilo 1 756 AC bodov, 686 DC bodov s výkonom od 25 do 150 kW, 546 bodov v kategórii 150 až 350 kW a 148 bodov s výkonom 350+ kW. Celkový výkon verejnej infraštruktúry dosiahol 206,6 MW. Modernizácia siete pokračuje aj v technologicky vyspelejších parametroch – vyše 60% DC lokalít napríklad podporuje aj nabíjanie pre 800 V architektúru, čo bude čoraz dôležitejšie s príchodom nových modelov elektromobilov a umožní nabiť batériu vozidla z 10 na 80 % v priebehu 12-20 minút. Takmer 85 % verejných lokalít funguje v režime 24/7 a približne 84 % umožňuje jednorazové ad hoc nabíjanie bez potreby registrácie.

Najvýraznejší posun nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania. Počet verejných bodov s výkonom 350+ kW stúpol z 28 (na konci roka 2024) na 148 ku koncu marca 2026. Ide teda o viac než 5-násobný nárast za približne 15 mesiacov. V niektorých častiach Slovenska už dominuje výkonné nabíjanie vhodné aj na medzimestské využitie – v okrese Zlaté Moravce tvorí 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle DC nabíjanie (74,2 %) a v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov, teda viac než polovica siete, čo naznačuje, že napríklad tieto regióny sú pripravené na komfortné nabíjanie aj počas dlhších ciest.

Z pohľadu pomeru medzi počtom osobných batériových elektromobilov na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov vychádza najlepšie Prešovský kraj. Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bratislavský kraj, kde vysoký počet elektromobilov vytvára najväčší tlak na infraštruktúru – na 9 660 osobných BEV tu pripadá 803 verejných nabíjacích bodov, teda približne 12 elektromobilov na 1 bod, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom.

Okres Martin patrí medzi najzaujímavejšie príklady dobre pripravenej infraštruktúry mimo najväčších mestských centier. Je tu registrovaných 365 osobných batériových elektromobilov a vodiči tam majú k dispozícii 94 verejných nabíjacích bodov na 41 lokalitách. To znamená, že na 1 nabíjací bod pripadá len 3,9 elektromobilu. Ešte priaznivejší pomer vykazuje Dolný Kubín, kde na 52 verejných bodov pripadá 162 elektromobilov, teda 3,1 vozidla na 1 bod. V Poprade je to 3,4 a vo Zvolene 3,9 elektromobilu na 1 bod. Dáta tak ukazujú, že kvalitná verejná nabíjacia sieť nevzniká len tam, kde je dnes najväčší počet elektromobilov, ale aj v tranzitných, turistických a regionálnych centrách, ktoré sa na ďalší rast trhu pripravujú v predstihu.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

SR: Digitálne územné plány

Malé obce na Slovensku začínajú postupne tvoriť digitálne územné plány. Podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takmer 65 % obcí, ktoré začali pripravovať digitálne územné plány podľa novej legislatívy, má menej ako 1 000 obyvateľov, takmer tretina obcí nemá ani 500 obyvateľov a najmenšia obec má dokonca len 28 obyvateľov. Na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie je vyčlenených 1,2 milióna eur. Pre veľký záujem sa aktuálne rokuje s Ministerstvom financií SR o navýšení týchto finančných prostriedkov o 300-tisíc eur. Už v tomto roku by sa tak mohlo prerozdeliť až 1,5 milióna eur.

Nový zákon o územnom plánovaní priniesol aj nové štandardy a metodiku pre spracovanie územných plánov v digitálnej forme. To umožňuje detailnejšie plánovanie a lepšie nastavovanie rozvojových priorít obcí a miest tak, aby odzrkadľovali reálne potreby obyvateľov a zároveň zohľadňovali požiadavky pre kvalitný život. Ďalším pozitívom digitálnych územných plánov je aj efektívnejšie zhromažďovanie dát, ktoré pomôžu nielen samosprávam, ale aj štátnym inštitúciám pri rozhodovaní o budúcom smerovaní krajiny. Najviac územných plánov podľa novej metodiky obstarávajú samosprávy v Trenčianskom samosprávnom kraji (25). Nasleduje Prešovský samosprávny kraj (23), Košický samosprávny kraj (21), Banskobystrický samosprávny kraj (17), Nitriansky samosprávny kraj (13), Žilinský samosprávny kraj (13) a Bratislavský samosprávny kraj (6). Najmenej digitálnych územných plánov obstarávajú samosprávy z Trnavského samosprávneho kraja (1).

Z pohľadu vybraných demografických údajov sa ukazuje, že obce čelia dvom hlavným výzvam. Hoci v 64 % obcí dochádza k nárastu počtu obyvateľov, v 62 % z nich prevažuje staršia populácia. Práve moderné územné plánovanie však predstavuje nástroj, pomocou ktorého môžu byť obce na tieto výzvy pripravené. Umožňuje im totiž napríklad lepšie plánovať nové plochy pre bývanie mladých rodín, občiansku vybavenosť, ale aj rozvoj zariadení a služieb pre seniorov, čím sa zvyšuje kvalita života obyvateľov.

Vývoj v roku 2025 a v prvom kvartáli 2026:

• Prevažne ide o malé obce do 1 000 obyvateľov.
• Prevažne ide o obce, ktoré doteraz nemali žiadny územný plán.
• Väčšina týchto obcí čelí starnutiu obyvateľstva.
• Zároveň vo viacerých obciach registrujeme rozvojový potenciál podporený rastom počtu obyvateľov.
• Malé obce sa chcú spájať pri obstarávaní digitálnych územný plánov do mikroregiónov.

Malé, historicky, kultúrne, či z iných špecifických hľadísk prepojené obce si môžu zabezpečiť svoj územný a hospodársky rozvoj, či rozvoj cestovného ruchu v regióne aj spoločným digitálne spracovaným územným plánom. Zákon o územnom plánovaní dáva takýmto obciam priestor na vzájomnú dohodu a vytvorenie územného plánu mikroregiónu. Územné plány mikroregiónov následne pripravujú samosprávne kraje po dohode s dotknutými obcami, čím sa zabezpečí synchronizovaný postup a optimalizácia nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odhadov, ktoré úradu poskytli vybrané samosprávne kraje, sa zatiaľ očakáva vznik viac ako 20 mikroregiónov, ktoré by celkovo spájali takmer 250 obcí.

EU: Pravidlá pre obaly

Európska komisia pripravila usmernenia k vykonávaniu nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie nových pravidiel týkajúcich sa obalov v celej Európskej únii aj zjednodušiť ich dodržiavanie. V roku 2023 každý Európan vyprodukoval v priemere 178 kg odpadu z obalov. Bez intervencie by sa celkový odpad z obalov mohol do roku 2030 zvýšiť o 19 % v porovnaní s úrovňami z roku 2018, zatiaľčo plastový odpad by sa mohol zvýšiť až o 46 %. Baliarenský priemysel zároveň čelí značnej administratívnej záťaži v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa obalov v jednotlivých členských štátoch.

V usmerňovacom dokumente sa objasňujú pravidlá, podľa ktorých si nariadenie PPWR vyžaduje ďalší výklad a oblasti, v ktorých zainteresované strany požiadali o pomoc. Napríklad kedy sa spoločnosť považuje za výrobcu či ktoré položky sa podľa nariadenia považujú za obaly. Uvádzajú sa tu aj obmedzenia týkajúce sa jednorazových obalov, presadzovanie obmedzenia PFAS (perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami a uplatňovanie cieľov opätovného použitia. Okrem toho informuje, ako uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcu za obaly a o povinnosti zriadiť zálohové systémy.

Sprievodné často kladené otázky sa zaoberajú širokou škálou praktických otázok, na ktoré upozornili zainteresované strany od prijatia nariadenia PPWR v minulom roku. Komisia ich podľa potreby aktualizuje a zároveň pripravuje niekoľko delegovaných a vykonávacích aktov vrátane harmonizovaných formátov registrácie a nahlasovania v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, označovania na triedenie odpadu spotrebiteľmi, recyklovaného obsahu v plastových obaloch a kritérií recyklovateľnosti.

Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov nadobudlo účinnosť 11. februára 2025. Zavádza opatrenia ako povinná recyklovateľnosť do roku 2030, minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch a opatrenia na zníženie nadmerného používania obalov, ktorými sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov, spotreba vody a environmentálne náklady v odvetví obalov.