utorok 28. júla 2026

EU: Stop Killing The Internet

Európska komisia ukončila kontrolu oprávnenosti žiadosti o registráciu novej európskej iniciatívy občanov Stop Killing The Internet: No Digital ID & No Age Verification (Prestaňte zabíjať internet: žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku). Organizátori „vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby systémy digitálnej identity a zabezpečenia veku používané na prístup k online službám v únii zostali dobrovoľné, chránili súkromie a boli nediskriminačné“.


Keďže táto iniciatíva spĺňa formálne podmienky podľa nariadenia o európskej iniciatíve občanov, komisia ju považuje za právne prípustnú. Organizátori iniciatívy majú teraz šesť mesiacov na začatie 12-mesačného obdobia zberu podpisov. Registrácia nemá vplyv na konečné rozhodnutie komisie vo veci samej ani na prípadné opatrenia, ktoré môže prijať. Komisia prijme konečné rozhodnutie o iniciatíve len vtedy, ak zozbiera aspoň jeden milión platných podpisov od občanov EÚ s minimálnym počtom podpisov dosiahnutým aspoň v siedmich členských štátoch.

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou. Oficiálne bola spustená v apríli 2012. Po formálnej registrácii umožňuje jednému miliónu občanov z najmenej siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Podmienky prípustnosti sú:
  1. Navrhované opatrenie nie je zjavne mimo rámca právomocí komisie predložiť právny návrh.
  2. Nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnené alebo šikanujúce.
  3. Nie je zjavne v rozpore s hodnotami únie stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.
Od spustenia európskej iniciatívy občanov komisia zaregistrovala už 135 iniciatív.

Viac informácií:
Stop zabíjaniu na internete: Žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku

pondelok 27. júla 2026

AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.


V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.


piatok 24. júla 2026

Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

štvrtok 23. júla 2026

SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.


V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

streda 22. júla 2026

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.


V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.