Superodpočet 2024: Prvé potvrdené rekordy

Nový, v poradí už tretí zverejnený zoznam superodpočtov na výskum a vývoj za rok 2024 potvrdil prvé predpokladané rekordy. A to aj napriek tomu, že sadzba pre jeho uplatnenie ostala znížená na úroveň 100 %, pokým napríklad v rokoch 2020 – 2021 dosahovala až 200 %. Dnes už poznáme 322 superodpočtov za zdaňovacie obdobie 2024 s hodnotou vyššou ako 100 tisíc eur. Bol tak prekonaný rekord v počte týchto hodnotovo významných superodpočtov z predchádzajúceho roka a dokonca aj rekord v ich podiele na celkovom počte uplatnených superodpočtov, ktorý držal rok 2021 s dvojnásobnou sadzbou. Vtedy 281 subjektov, čo predstavovalo takmer 55,5 %, presiahlo 100 tisíc eur, teraz je ich podiel na celkovom počte viac ako 60 %.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau nový zoznam zverejnených superodpočtov za rok 2024 priniesol ďalších 33 subjektov, čím sa ich počet zvýšil na 533. Spoločne čerpali už takmer 247 miliónov eur. Na daniach z príjmov tak ušetrili necelých 52 miliónov eur. Doposiaľ boli Finančnou správou SR zverejnené tri zoznamy superodpočtov za rok 2024. Aktuálny decembrový obsahuje superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v treťom kvartáli roka 2025. Nováčikov je v najaktuálnejšom zozname šesť. Z oblasti cestovného ruchu je to najväčší predajca leteniek na Slovensku pelicantravel.com, z oblasti gastronómie pribudla najväčšia gastronomická skupina na slovenskom trhu Medusa Restaurants, ktorá podľa informácií na webstránke do rozvojových projektov investovala v roku 2024 až 7,1 miliónov eur, čo znamenalo medziročný nárast o 73 %. Väčšina jej investícií sa týkala dvoch nových prevádzok v Dubaji, ale cieľom projektov, za ktoré si uplatnila superodpočet vo výške takmer 550 tisíc eur, bol vývoj receptúr jedál a nápojov, ako aj informačných systémov na podporu riadenia výrobno-odbytových procesov a vlastného QR systému pre automatizáciu procesu objednávok.

V doterajších zoznamoch superodpočtov za rok 2024 sa nachádza 47 s hodnotou vyššou ako milión eur. V treťom zozname pribudli 4 miliónové superodpočty. Po VÚB so superodpočtom takmer 3,4 miliónov eur na najvyššej priečke nasleduje trojica zaujímavých nefinančných subjektov. Vyše dva milióny eur si uplatnila akciovka Sygic – slovenská technologická spoločnosť, ktorá vyvíja navigačný softvér pre viac ako 200 miliónov používateľov na celom svete a ponúka navigačné riešenia aj pre komerčnú a verejnú sféru. Spoločnosť je čerpateľom superodpočtu už od roku 2016, s výnimkou rokov 2021 a 2022, pričom si novú sumu superodpočtu pripojila k už uplatneným 6 miliónom eur v predchádzajúcich rokoch. Realizuje projekty výskumu a vývoja najmä v oblasti inteligentnej mobility, navigačných algoritmov, dátovej analytiky a umelej inteligencie. PROTHERM PRODUCTION – výrobca vykurovacej techniky patriaci do koncernu Vaillant Group, ktorý si superodpočet uplatňuje každoročne už od roku 2017, pripojil k doteraz čerpanému objemu 6,2 miliónov eur, v daňovom priznaní za rok 2024 ďalších vyše 1,8 miliónov eur. Pritom podľa výročnej správy v roku 2024 vynaložil na výskum a vývoj až 7 miliónov eur. Súčasťou firmy na Slovensku je totiž najmodernejšie vývojové centrum pre strednú a východnú Európu so zameraním na vývoj hydraulických modulov do plynových a elektrických kotlov, ktoré zamestnáva 63 zamestnancov. Jeho súčasťou je aj rozšírená prototypová dielňa a moderné testovacie centrum. Rebríček miliónových superodpočtov v treťom zozname uzatvára slovenská technologická spoločnosť Innovatrics, ktorej softvér na rozpoznávanie odtlačkov prstov a tváre dnes využívajú klienti vo viac ako 80 krajinách sveta. Do povedomia najmä Bratislavčanov sa zapísala špičkovou budovou pri ŽS Vinohrady budovanou ako „živý bilboard“, v ktorej chce priamo demonštrovať svoje biometrické technológie. Superodpočet využíva od roku 2021každoročne a k necelým 3 miliónom eur pridala v roku 2024 ďalších viac ako 1,25 miliónov eur na tri projekty viažuce sa k rozvoju jej hlavného biznisu.

V TOP 10 po treťom zverejnenom zozname nenastali žiadne zmeny, lebo sú v ňom iba superodpočty v hodnote viac ako 4 milióny eur. Naďalej vedie s takmer 22,9 miliónmieur Slovnaft.

EU: Proti rakovine

Pred Svetovým dňom boja proti rakovine 4. februára predstavila Európska komisia predstavila aktualizáciu Európskeho kódexu proti rakovine. V revidovanom kódexe sa stanovujú praktické spôsoby, ako pomôcť predchádzať tejto chorobe, a je výsledkom štvorročnej práce viac ako 60 európskych odborníkov v oblasti verejného zdravia. Usmernenie je založené na vedeckých dôkazoch a je prispôsobené obyvateľstvu a systémom zdravotnej starostlivosti EÚ. Silný dôraz sa kladie na výber životného štýlu a opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie rizík rakoviny, ktoré sa okrem iného týkajú otázok, ako je očkovanie, skríning rakoviny, dojčenie, príjem alkoholu, tzv. ultraspracované potraviny a znečistenie ovzdušia. Aktualizovaný kódex vypracovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny.

Rakovina je významnou výzvou v oblasti verejného zdravia v EÚ, pričom sa odhaduje, že v roku 2024 sa vyskytne 2,7 milióna nových prípadov rakoviny a 1,3 milióna úmrtí súvisiacich s rakovinou. Okrem emocionálneho mýta, ktoré predstavuje rakovina pre každodenný život miliónov ľudí a ich blízkych, má rakovina aj značné hospodárske dôsledky, ktoré sa v Európe odhadujú na 100 miliárd EUR ročne. Okrem toho sú riziká rakoviny často rovnaké pri iných neprenosných ochoreniach, ako kardiovaskulárne ochorenia. Kódex a plán Bezpečné srdcia sa preto vzájomne podporujú pri dosahovaní svojich cieľov a podpore zdravia európskych občanov. Odhaduje sa napríklad, že 80 % predčasných infarktov a mozgových príhod a 40 % prípadov rakoviny by sa dalo predísť riešením rizikových faktorov identifikovaných v kódexe.

Svetový deň boja proti rakovine 2026 si pripomína aj 5. výročie európskeho plánu na boj proti rakovine, v rámci ktorého sa investovalo vyše 2,7 miliardy EUR do opatrení na zlepšenie prevencie, včasného odhaľovania, liečby a starostlivosti v celej Európe, ako aj na zlepšenie kvality života onkologických pacientov. Komisia v súčasnosti spolupracuje s takmer 630 organizáciami v rámci plánu na boj proti rakovine. Plán spolu s misiou EÚ na boj proti rakovine takisto pomáha prehĺbiť naše chápanie toho, čo je hnacou silou rakoviny, či už ide o biologické procesy, rizikové faktory alebo determinanty zdravia, a posilniť vedecký výskum v tejto oblasti.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

EU: S.EU

V Európskej únii sa pripravuje nový právny rámec na podporu spoločností. Krajiny EÚ by mohli buď vytvoriť novú obchodnú formu, alebo začleniť pravidlá platné v celej EÚ do existujúcej národnej formy. Jednotná európska spoločnosť (S.EU) by sa vzťahovala na nekótované spoločnosti s ručením obmedzeným so sídlom v jednej z 27 krajín EÚ. Registrácia by mala byť plne digitálna a dokončená do 48 hodín, pričom by sa vyžadoval minimálny splatný kapitál iba jedno euro. Podporu bezproblémového fungovania na vnútornom trhu má zabezpečiť jednotný digitálny viacjazyčný portál prevádzkovaný Európskou komisiou, ktorý by bol prístupný vo všetkých členských štátoch EÚ.

Europoslanci chcú uľahčiť prístup S.EU k investíciám, a to aj prostredníctvom alternatívnych modelov financovania, a zároveň zabezpečiť voliteľné ochranné systémy ako oddelenie hlasovacích a hospodárskych práv alebo rozdelenie zisku na základe zmluvných dohôd obmedzených časom alebo výškou. Navrhujú tiež pravidlá na prilákanie a udržanie si špičkových talentov v S.EU, a to aj prostredníctvom plánov vlastníctva zamestnaneckých akcií a zamestnaneckých opcií na akcie.

S.EU by mali byť schopné komercializovať základný výskum a vyzýva na opatrenia, ktoré by zabezpečili lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi, startupmi, scaleupmi a výskumnými inštitúciami v EÚ. S.EU by mali mať prístup k špecializovanému a zrýchlenému mechanizmu riešenia sporov, ktorý by bol dostupný v angličtine.

EU: Investície do výskumu a vývoja

V roku 2024 poprední priemyselní investori Európskej únie do výskumu a vývoja v odvetviach elektrickej energie a energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili svoje investície do výskumu a vývoja o 19,8 % a kapitálové výdavky o 17,8 %. Ide o pozitívny krok smerom k dosiahnutiu cieľov Dohody o čistom priemysle. V sektore zdravotníctva zvýšili vedúce firmy investície do výskumu a vývoja o 13 %, čo je výrazne vyššia miera rastu ako v iných častiach sveta. Okrem toho európske letecké a obranné firmy investujú o 4,8 % viac do zvýšenia obrannej pripravenosti Európy.

Kľúčové zistenia

• Strategické silné stránky EÚ: Spoločnosti z EÚ prudko zvýšili výskum a vývoj v oblasti energetiky (19,8 %), čo výrazne prevyšuje rast v USA (6 %), Japonsku (-14,2 %) a Číne (3,8 %). Pokiaľ ide o zdravie, rast EÚ (13 %) výrazne predbehol USA (7,1 %), Japonsko (9,1 %) a Čínu (0,1 %). Nárast o 4,8 % zaznamenali aj letectvo a obrana.
• Inovačné centrá: Väčšina investícií do výskumu a vývoja zo strany 800 najväčších spoločností EÚ sa uskutočňuje v krajinách klasifikovaných ako „silní inovátori“ (Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko). Poukazuje sa tým na potenciál podporných ekosystémov, pokiaľ ide o rast spoločností intenzívne využívajúcich výskum a vývoj.
• Globálna dynamika sa spomaľuje: Najvýznamnejších 2 000 spoločností na svete investovalo v roku 2024 do výskumu a vývoja 1 442,6 miliardy EUR (+ 6,3 %). Rast bol najsilnejší v USA (+7,8 %) a vo zvyšku sveta (+8,1 %), za ktorým nasledovalo Japonsko (+7,1 %). EÚ (+2,9 %) a Čína (+3,9 %) zaznamenali miernejší nárast.
• Sektorové zameranie: Štyri sektory - softvér IKT, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel predstavujú viac ako 80 % celkových investícií. americké firmy majú vedúce postavenie v oblasti IKT a zdravia; Firmy z EÚ sú aj naďalej svetovými lídrami v automobilovom priemysle.

Hodnotiaca tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ sa uverejňuje každoročne od roku 2004. Vydanie v roku 2025 poskytuje ekonomické informácie z najnovších finančných účtov (finančný rok 2024) najväčších svetových 2 000 investorov do výskumu a vývoja a 800 najväčších spoločností v EÚ. Tieto spoločnosti spolu predstavujú viac ako 90 % celosvetového výskumu a vývoja financovaného podnikmi.

Superodpočet 2024: Priebežne rekordný

Jubilejný desiaty ročník uplatňovania superodpočtov na výskum a vývoj naznačuje, že rok 2024 by mohol byť pre firmy pôsobiace na Slovensku rekordný napriek tomu, že sadzba superodpočtu zostala na úrovni 100 %. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau sa k 178 čerpateľom superodpočtu za rok 2024 z prvého zoznamu v septembri priradilo ďalších 322, čím sa ich počet zaokrúhlil na 500. Spoločne čerpali vyše 230 miliónov eur. Na daniach z príjmov spolu ušetrili takmer 48,5 miliónov eur. Firmy už teraz prekročili objem uplatneného superodpočtu v porovnaní s rokom 2022, v ktorom sadzba klesla z 200 % na polovicu. Uplatnilo si ho už o 30 subjektov viac. Kým objem čerpaného superodpočtu aj získaných daňových úľav dosahuje zatiaľ cca 90 % úrovne predchádzajúceho roka, priemerný superodpočet s hodnotou 461 500 eur ju už takmer dobieha a rovnako do počtu miliónových subjektov z predchádzajúceho roka už chýba iba jeden. Počet nováčikov sa vyšplhal na 88.

Superodpočet za rok 2024 by mohol dosiahnuť vyše 300 miliónov eur a počet jeho čerpateľov prevýšiť šesťstovku. Obe tieto čísla by znamenali historické rekordy. V doterajších zoznamoch superodpočtov za rok 2024 sa nachádza 298 s hodnotou vyššou než 100 tisíc eur, čo je len o jeden subjekt menej ako v roku 2023, z nich je 43 s hodnotou vyše milión eur. Rebríček zatiaľ vedie s takmer 22,9 miliónmi eur rovnaký subjekt ako predchádzajúci rok – Slovnaft, hodnota jeho uplatneného superodpočtu však medziročne mierne poklesla. Uplatňuje si ho na štyri projekty, dva z nich sa začali realizovať v roku 2024 a sú zamerané na možnosti spracovania nových obnoviteľných surovín na existujúcich výrobných zariadeniach, ďalšie dva pokračujú už od roku 2020 a 2022. V aktuálnom rebríčku TOP 10 roka 2024 sú iba superodpočty v hodnote vyše 4 milióny eur, teda podobne ako tomu bolo v konečných výsledkoch roka 2023. Spoločne si prvá desiatka subjektov uplatnila už takmer 86 miliónov eur, čo je 37 % celkového superodpočtu. Po Slovnafte sú najúspešnejšími ESET, MTS, Saneca Pharmaceuticals a najvyššie umiestnený zástupca skupiny Continental – Continental Tires Slovakia, ktorých superodpočty sa pohybujú na úrovni okolo 9 miliónov eur. Do druhej päťky sa zaradili Evonic Fermas, Continantal Automotive Systems Slovakia, Yanfeng International Automotive Technology Slovakia a Schaeffler Kysuce. Desiatku uzatvára zástupca potravinárskeho priemyslu Domäsko.

Medzi miliónovými superodpočtami je aj jeden nováčik – ZF Slovakia, a. s. s uplatnenou hodnotou takmer 3 milióny eur. V rámci superodpočtu si uplatnili náklady na štyri projekty zamerané na inovácie vyrábaných autosúčiastok. Trojicu najúspešnejších nováčikov dopĺňajú ďalšie subjekty s výrazným podielom zahraničného kapitálu, ich prvé superodpočty ale nedosiahli milión eur. Vyše 800 tisíc eur si uplatnila spoločnosť Micro-Epsilon Inspection z Bratislavy a spoločnosť NKH, s. r. o. sídliaca v Seredi, ktorá si uplatnila v prvom roku viac ako 700 tisíc eur superodpočtu. K zvýšeniu parametrov superodpočtu v roku 2024 už neprispejú železiarenskí giganti U. S. Steel Košice (3,4 milióna eur) ani Železiarne Podbrezová (2,1 milióna eur) z dôvodu dosiahnutej straty. Superodpočty ďalších adeptov na zaujatie popredných priečok v rebríčku TOP superodpočtov 2024, akými sú Siemens či Siemens Healthcare, prípadne GlobalLogic Slovakia a NESS KE zatiaľ nie sú známe, pritom práve ich hodnoty môžu rozhodnúť o tom, či rok 2024 bude rekordný. Do prekonania rekordu v objeme uplatneného superodpočtu z roku 2021, dosiahnutého pri dvojnásobnej sadzbe, chýba zatiaľ viac ako 55 miliónov a do prekonania rekordu v počte subjektov z roku 2023 ešte 44 uplatniteľov. Najbližšie k prekonaniu rekordov má výskyt hodnôt nad 100 tisíc eur a miliónových superodpočtov v zozname.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.

EU: Prvý energeticky najúčinnejší superpočítač

Nový superpočítač JUPITER sa stal oficiálne prvým európskym systémom, ktorý dosiahol exaflopovú prahovú hodnotu – t. j. vykonal viac ako jeden kvintillion (1018) operácií za sekundu, úroveň výpočtového výkonu porovnateľnú s agregáciou výpočtových kapacít jedného milióna moderných smartfónov. Najvýkonnejší superpočítač v Európe a štvrtý najrýchlejší na svete kombinuje vysoký výkon so silným zameraním na udržateľnosť. Využíva výlučne energiu z obnoviteľných zdrojov a je vybavený špičkovým chladením a opätovným využívaním energie, čím sa stáva energeticky najúčinnejším superpočítačovým modulom na svete, čo potvrdzuje jeho prvé miesto v rebríčku Green500.

Výskumníci budú teraz schopní spustiť klimatické a meteorologické modely s rozlíšením v kilometroch, čo umožní oveľa presnejšie predpovede extrémnych udalostí, akými sú vlny horúčav, silné búrky a povodne. Superpočítač bude podporovať vývoj a zavádzanie riešení umelej inteligencie; jeho superpočítačová schopnosť podporí budúcu továreň na umelú inteligenciu (JAIF) oznámenú v marci 2025, ktorá bude trénovať špičkové veľké jazykové modely pre generatívnu umelú inteligenciu a digitálne technológie novej generácie.

JUPITER predstavuje spoločnú investíciu EÚ a Nemecka vo výške 500 miliónov EUR poskytnutú prostredníctvom spoločného podniku EuroHPC. Súčasťou širšej stratégie Európy je rozvoj siete gigatovární umelej inteligencie: rozsiahle, energeticky efektívne výpočtové centrá určené na trénovanie a zavádzanie hraničných modelov umelej inteligencie.Európsky spoločný podnik pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) už vybral 13 návrhov na zriadenie a prevádzku tovární umelej inteligencie v celej Európe. Poskytnú prístup k obrovskému výpočtovému výkonu na vývoj modelov a systémov umelej inteligencie. Komisia 30. júna 2025 oznámila aj prevažný počet návrhov na zriadenie európskych gigatovární umelej inteligencie so 76 vyjadreniami záujmu v 16 členských štátoch.

AI: Čína lídrom výskumu

Čína predbieha zvyšok sveta vo výskume umelej inteligencie (AI) v období, kedy sa práve umelá inteligencia stáva "strategickým aktívom" podobne ako energetické či vojenské schopnosti. Vyplýva to z novej správy spoločnosti Digital Science na základe analýzy údajov z databázy Dimensions od roku 2000 do roku 2024.

Kľúčové zistenia:

• Čína sa stala poprednou svetovou veľmocou vo výskume umelej inteligencie, ktorá vedie nielen objemom výskumu, ale aj citačnou pozornosťou a vplyvom, čím za posledných sedem rokov rýchlo zvýšila svoj náskok pred zvyškom sveta.
• USA majú naďalej najsilnejšiu startupovú scénu AI, ale Čína ju rýchlo dobieha.
• V roku 2024 sa výstup čínskych výskumných publikácií o umelej inteligencii zhodoval s kombinovaným výstupom USA, Spojeného kráľovstva a Európskej únie (EÚ-27) a v súčasnosti priťahuje viac než 40 % celosvetovej pozornosti citácií.
• Napriek globálnemu napätiu sa Čína stala hlavným spolupracovníkom USA, Spojeného kráľovstva a EÚ vo výskume umelej inteligencie, pričom potrebuje menšiu vzájomnú spoluprácu ako ktorákoľvek z nich.
• Čínsky fond talentov v oblasti umelej inteligencie prevyšuje svojich súperov – s 30 000 aktívnymi výskumníkmi v oblasti umelej inteligencie a obrovskou populáciou študentov a postdoktorandov.
• EÚ využíva silnú internú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie v rámci svojho výskumného bloku.
• Čína dominuje patentom súvisiacim s umelou inteligenciou – patentové prihlášky a výskumy umelej inteligencie súvisiace so spoločnosťami ukazujú, že Čína v niektorých ukazovateľoch desaťnásobne predbehla USA, čo podčiarkuje jej schopnosť premietnuť výskum do inovácií.

„Umelá inteligencia už nie je neutrálna – vlády ju využívajú ako strategické aktívum, podobné energetickým alebo vojenským schopnostiam, a Čína túto výhodu aktívne využíva," hovorí Dr. Hook. Masívne zvyšuje svoju výskumnú kapacitu AI. Na rozdiel od západných krajín so zoskupenými centrami AI sa Čína môže pochváliť 156 inštitúciami. Čínska pracovná sila v oblasti umelej inteligencie je mladá, rýchlo rastie a má jedinečnú pozíciu pre dlhodobé inovácie. Jedným zo znakov rýchlo sa rozvíjajúcich schopností Číny je vznik chatbota DeepSeek. Nie je len technologickou inováciou – je symbolom hlbokého posunu v globálnom prostredí AI, príkladom technologickej nezávislosti Číny. Jeho nákladovo efektívny LLM s otvoreným zdrojovým kódom demonštruje schopnosť krajiny inovovať v oblasti obmedzení čipov v USA a dominovať vývoju AI vo veľkom rozsahu.

Správa sa tiež vyjadruje k výskumu AI v USA, Spojenom kráľovstve aj Európskej únie. EÚ "riskuje, že bude zaostávať. Vykazuje slabšiu medzinárodnú spoluprácu a má problémy s premenou výskumu na aplikované výstupy (napr. patenty), čo vyvoláva obavy o budúcu konkurencieschopnosť v oblasti umelej inteligencie.

Superodpočet 2023: 254 miliónov eur pre 541 subjektov

Nový zoznam superodpočtov na výskum a vývoj zverejnený 15. júna tohto roku zverejnil superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v prvom kvartáli roka 2025, medzi nimi aj za firmy, ktorých hospodársky rok začína v druhej polovici kalendárneho roka, prípadne subjekty, ktoré ešte podávali dodatočné a opravné daňové priznania týkajúce sa zdaňovacieho obdobia začínajúceho v roku 2023. Podľa skompletizovaných výsledkov si superodpočet za rok 2023 na Slovensku uplatnilo 541 subjektov, čo je v doterajšej histórii najviac. Spoločne čerpali takmer 254 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac ako 53,3 miliónov eur.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau rástol počet aj objem superodpočtu medziročne zhodne o 15 %. Rekord bol však dosiahnutý len v prípade počtu subjektov, ktoré si v daňovom priznaní uplatnili túto daňovú úľavu. „Finálne výsledky potvrdili náš predpoklad z analýzy priebežných výsledkov, že rekord v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory z roku 2021 prekonaný nebude, lebo bol dosiahnutý pri dvojnásobnej sadzbe. V porovnaní s rokom 2022 však pozorujeme obnovenie rastového trendu vo všetkých základných parametroch, zvýšila sa aj priemerná hodnota superodpočtu na takmer 470 tisíc eur, aj podiel viac ako stotisícových superodpočtov z 53 na 55 %,“ konštatuje analytička Jana Šnircová. K obnoveniu rastúcich kriviek vývoja parametrov superodpočtu v roku 2023 výrazne prispeli aj subjekty, na ktoré sa čakalo a boli zverejnené až v tomto júnovom zozname. Bolo ich síce len 10 v celkovej hodnote necelých 26,5 mil. eur, ale znamenajú viac ako 10 % celkového objemu uplatneného superodpočtu za rok 2023. Dva z nich, patriace do skupiny Siemens, dokonca zamiešali poradím v rebríčku TOP 10: Siemens Healthcare sa s uplatneným superodpočtom vyše 19 miliónov eur zaradil na druhú priečku a Siemens obsadil ôsmu priečku so superodpočtom necelých 4,4 miliónov eur. Ďalší miliónový superodpočet mala spoločnosť Adient Slovakia, ale jej necelých 1,7 milióna eur nestačilo na umiestnenie v TOP 10. Na to bolo v tomto roku potrebných viac ako 4 milióny eur, čo okrem spomínaných subjektov dosiahli ešte spoločnosti ESET, MTS, dvaja zástupcovia skupiny Continental, Saneca Pharmaceuticals, Yanfeng International Automotive Technology Slovakia a najlepšiu desiatku uzatvára GlobalLogic Slovakia. A rovnako aj SLOVNAFT, ktorý si s takmer 26 miliónmi eur aj po doplnení subjektov z najnovšieho zoznamu udržal prvenstvo. Pre porovnanie, najmenší superodpočet bol len 156 eur.

Aj v tomto ročníku sú superodpočty v TOP 10 najmä zo sekcie priemyselnej výroby, traja zástupcovia patria do IT sekcie. Spoločne si prvá desiatka subjektov uplatnila viac ako 41 % celkového superodpočtu roka 2023, päť najväčších superodpočtov bolo vyšších ako 10 miliónov eur. Miliónových superodpočtov bolo v zozname 44, pričom aj v tejto skupine prevažujú zástupcovia sekcie priemyselnej výroby (viac ako 60 %) a ich podiel na uplatnených miliónových superodpočtoch je ešte o niečo vyšší – 63,5 %. Zhruba 18 % uplatnených miliónových superodpočtov si uviedli v daňovom priznaní subjekty IT sekcie. Až dve tretiny týchto veľkých superodpočtov a 73 % ich objemu patrí subjektom zahraničných vlastníkov. Zaujímavosťou je, že štvrtinu miliónových superodpočtov si uplatnili nefinančné subjekty zostavujúce IFRS účtovnú závierku a ich podiel na objeme je 45 %. Úspešnosť subjektov so zahraničným kapitálom v uplatňovaní si vyšších objemov nákladov na výskum a vývoj sa potvrdzuje aj v celom zozname superodpočtov. Podobná je tiež štruktúra z hľadiska predmetu činnosti: prvenstvo patrí v oboch parametroch priemyselnej výrobe, ale v objeme uplatneného superodpočtu poklesli z dvojtretinového podielu na necelých 58 %. V ňom si naopak výrazne polepšili subjekty IT sekcie, keď sa ich podiel zvýšil o 10 percentuálnych bodov a dosiahol tak rovnakú 27 % výšku na počte subjektov aj na čerpanom superodpočte.

Zmenili sa však pomery u nováčikov: v početnosti si medziročne polepšili priemyselné podniky – ich podiel vzrástol z 22 % na 34 % a získali tak prevahu nad nováčikmi z IT sekcie. Výrazný pokles zastúpenia zaznamenali nové subjekty z oblasti odborných, vedeckých a technických činností (z vyše štvrtiny na 16 %). Najúspešnejšou bola divízia 20 – Výroba chemikálií a chemických produktov, jej jediný nový zástupca - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče zostal aj po poslednom zozname na čele rebríčka nováčikov so superodpočtom 3,3 miliónov eur. Na podobnú výšku superodpočtu sa v divízii 62 – Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby poskladalo až 23 nováčikov. Do celkového objemu uplatneného superodpočtu priniesli nováčikovia sumu vyše 22 miliónov eur, polovicu z toho nováčikovia z priemyselnej výroby a 30 % nováčikovia IT sekcie.  Superodpočet nie je iba o veľkých firmách. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur zostali najpočetnejšou obratovou skupinou aj za rok 2023. Počet ich reprezentantov sa medziročne zvýšil z 205 na 207, ale ich zastúpenie kleslo z necelých 44 % na 38 %. Podiel na objeme superodpočtu majú prirodzene nízky – menej ako 10 % s miernym medziročným poklesom. Viac ako polovica uplatneného superodpočtu naďalej patrí najväčšej obratovej kategórii.

„Je potešujúce, že podpora výskumu a vývoja formou superodpočtu zaznamenala oživenie. Medzi superodpočtami roka 2023 je 44 miliónových, do TOP 10 sa dostali len tie, ktoré presiahli 4 milióny eur, čo sú rekordy v rámci histórie superodpočtu. Pripisujeme to lepším ekonomickým výsledkom podnikateľských subjektov, ktoré im umožnili uplatniť si aj superodpočty prenesené z predchádzajúcich rokov. Na pozitívnej medziročnej zmene sa podieľalo tiež 100 nováčikov – o 19 viac ako v predchádzajúcom roku. Naopak, objem uplatneného superodpočtu tento rok neovplyvnili „giganti“ z hutníctva, ktoré prežívalo ťažké časy – U. S. Steel Košice ani Železiarňam Podbrezová daňová strata na to nedala šancu,“ komentuje výsledky roka 2023 analytička Jana Šnircová.

EU: Startupy a scaleupy

Európska komisia spustila stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky „Vyberte si Európu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“ s cieľom podporiť zakladanie a rast globálnych spoločností založených na technológiách. Stratégia je v súlade so širšou iniciatívou „Vyberte si Európu“. Táto iniciatíva sa v prvom rade zamerala na vedeckú zložku podporujúcu jednotný európsky prístup k prilákaniu a udržaniu talentov, čím sa má posilniť konkurencieschopnosť Európy. Správu o vykonávaní stratégie podá komisia do konca roka 2027.

Stratégia identifikuje kľúčové potreby startupov a scaleupov a predkladá sa súbor opatrení v piatich hlavných oblastiach:

• Podpora prostredia priaznivého pre inovácie: Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, startupy a scaleupy potrebujú menšiu fragmentáciu, menšie administratívne zaťaženie, ako aj jednoduchšie a priaznivejšie  pravidlá na celom jednotnom trhu. Komisia navrhne 28. európsky režim na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov na zlyhanie riešením kritických aspektov v oblastiach, akou je platobná neschopnosť, pracovné a daňové právo. Európska podniková peňaženka umožní plynulú digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy v celej únii prostredníctvom jednotnej digitálnej identity pre všetky hospodárske subjekty. Pripravovaný európsky akt o inováciách bude ďalej podporovať inovácie presadzovaním experimentálnych regulačných prostredí.
• Podpora lepšieho financovania: Startupy a scaleupy potrebujú lepšie financovanie, väčší a integrovanejší trh EÚ s rizikovým kapitálom a väčšie zapojenie európskych inštitucionálnych investorov. Iniciatíva Únia úspor a investícií bude kľúčom na uvoľnenie väčšieho množstva finančných a investičných príležitostí v EÚ. Na doplnenie tejto iniciatívy je cieľom stratégie rozšíriť a zjednodušiť Európsku radu pre inováciu, zaviesť fond Scaleup Europe s cieľom pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní špičkových technologických rozširujúcich sa spoločností a vypracovať dobrovoľný Európsky inovačný investičný pakt s cieľom mobilizovať veľkých inštitucionálnych investorov, aby investovali do fondov EÚ, fondov rizikového kapitálu a nekótovaných rozširujúcich sa podnikov.
• Podpora zavádzania a rozširovania trhu: Startupy a scaleupy potrebujú rýchlejšiu cestu z laboratória na trh. V stratégii sa zavádza iniciatíva Lab to Unicorn, ktorá zahŕňa európske centrá startupov a scaleupov s cieľom pomôcť prepojiť univerzitné ekosystémy v celej EÚ. To zahŕňa koncepciu udeľovania licencií, rozdeľovania licenčných poplatkov a príjmov a kapitálovej účasti akademických inštitúcií a ich vynálezcov pri komercializácii duševného vlastníctva a vytváraní vedľajších produktov spolu s usmernením o pravidlách štátnej pomoci týkajúcich sa duševného vlastníctva.
• Prilákanie a udržanie špičkových talentov: Na udržanie a prilákanie špičkových talentov potrebujú startupy a scaleupy lepší prístup k vysokokvalifikovaným jednotlivcom. V stratégii sa zavádza iniciatíva „modrý koberec“, ktorá sa zameriava najmä na podnikateľské vzdelávanie, daňové aspekty zamestnaneckých opcií na akcie a cezhraničnú zamestnanosť. Komisia bude takisto podporovať smernicu o modrej karte a nabádať členské štáty, aby zaviedli zrýchlené systémy pre zakladateľov z krajín mimo EÚ.
• Uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám: Startupy a scaleupy potrebujú kratší čas uvedenia na trh a rýchlejšiu komercializáciu. V stratégii sa navrhuje zjednodušiť a harmonizovať rozdielny prístup a zmluvné podmienky pre startupy a scaleupy k technologickým a výskumným infraštruktúram prostredníctvom charty prístupu pre priemyselných používateľov.

EU: 910 miliónov EUR na obranu

Európska komisia investuje 910 miliónov EUR v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) s cieľom vytvoriť silný a inovatívny obranný priemysel v Európe v súlade s plánom ReArm Europe / Readiness 2030 na posilnenie celoeurópskych obranných spôsobilostí a spoločnou bielou knihou o pripravenosti na európsku obranu do roku 2030, v ktorej sa vymedzuje nový prístup k obrane a identifikujú investičné potreby. Odstrániť sa majú kľúčové nedostatky v spôsobilostiach – akými sú mobilita síl a obrana bezpilotných lietadiel – prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu. Po výbere úspešných návrhov sa začnú pripravovať dohody o grante s cieľom podpísať ich do konca roka.

Európsky obranný fond s rozpočtom 7,3 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja. Podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými inštitúciami v celej EÚ a Nórsku. Okrem toho je hnacou silou transformácie a rozširovania obranného ekosystému EÚ, ktorého jadrom je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tohtoročných investícií sa vyčlenilo 45 miliónov EUR na podporu prelomových technológií určených na výraznú zmenu alebo nahradenie existujúcich výrobkov, koncepcií a spôsobilostí obranného priemyslu, a to často zavedením jednoduchosti, pohodlia, prístupnosti alebo nákladovej efektívnosti. Deväť vybraných projektov sa zameriava na poskytovanie prelomových technológií, akým je projekt METASTEALTH, ktorý vyvíja stealth materiály novej generácie. Medzi novovybrané projekty patria aj ukrajinské malé UAS, ktoré sa zameriavajú na vývoj pokročilých vzdušných systémov založených na umelej inteligencii. Ďalším príkladom je projekt ENGRTII, ktorý spája viac ako 45 priemyselných subjektov a výskumných organizácií s cieľom vyvinúť do roku 2030 novú generáciu európskych rotorových lietadiel. Projektom EUROSWEEP sa vytvorí spoločný autonómny európsky systém zametania mín.

ERF takisto po prvýkrát prispel k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), iniciatívy na podporu vývoja a výroby kritických technológií v EÚ s celkovým počtom 15 súvisiacich tém výziev. Všetkým návrhom, ktoré splnili požadované normy kvality v rámci týchto výziev, bola udelená pečať STEP pomáhajúca prilákať ďalšie verejné a súkromné financovanie. Úplný zoznam týchto projektov bude uverejnený na portáli STEP.

ERF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú štruktúrované podľa 17 tematických a horizontálnych kategórií akcií počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Zameriavajú sa na:

• Riešenie vznikajúcich výziev, ako lekárska podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, s cieľom vytvoriť holistický prístup k modernému bojovému poľu.
• Rozvoj podporných a podporných faktorov v oblasti obrany vrátane digitálnej transformácie, energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie s cieľom stimulovať kľúčový technologický pokrok vo všetkých oblastiach spôsobilostí.
• Zvyšovanie excelentnosti vo vojne so zameraním na vzdušný boj, protivzdušnú a protiraketovú obranu, pozemný boj, ochranu ozbrojených síl a mobilitu, ako aj simuláciu a výcvik s cieľom podporiť ambiciózne obranné systémy.

Štvrtý ročník výziev zaznamenal bezprecedentný záujem zo strany obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ: 297 návrhov 625 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ alebo Nórska. Poukazuje to na rastúci záujem o celoeurópsku spoluprácu a spoločný strategický rozvoj obranných spôsobilostí. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu vo vybraných návrhoch, predstavujú vyše 38 % všetkých zúčastnených subjektov a dostávajú viac ako 27 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ. Vo vybraných projektoch je viac ako 369 miliónov EUR pridelených na 39 výskumných projektov a 539 miliónov EUR na 23 projektov rozvoja spôsobilostí.

Superodpočet 2023: Giganty absentujú

Po zverejnení štvrtého zoznamu superodpočtov za rok 2023 sa celkový objem dosiaľ uplatneného superodpočtu na Slovensku navýšil na 227 485 694 eur, čo pre 531 uplatniteľov predstavuje pri 21 % sadzbe dane z príjmov celkovú úsporu na dani takmer 48 miliónov eur. V zásade však nenastali v priebežných výsledkoch podstatné zmeny. Z 10 nových superodpočtov pribudol len jeden miliónový, preto na prvých 10 priečkach nenastali žiadne pohyby. Finálna analýza bude dostupná v lete 2025, až po zverejnení ďalšieho zoznamu superodpočtov, v ktorom sa ešte budú nachádzať aj superodpočty za hospodársky rok začínajúci koncom roku 2023.

Podľa priebežnej analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau z TOP 5 roka 2022 sa v zoznamoch za rok 2023 nachádza iba jeden subjekt – Slovnaft, ktorý opäť vedie s najvyšším superodpočtom takmer 26 miliónov eur. Siemens a Siemens Healthcare vo štvrtom kvartáli 2024, z ktorého je posledný zverejnený zoznam, ešte nepodali daňové priznania za hospodársky rok začínajúci 1. októbra 2023. Naopak zástupcovia oceliarskeho priemyslu už definitívne v zozname superodpočtov 2023 budú absentovať, hoci vo svojich výskumno-vývojových aktivitách pokračovali. Absentujúcich gigantov sa snažili nahradiť nováčikovia. Bola ich zatiaľ bez jedného stovka, z toho vo štvrtom zozname pribudli len štyria. Spoločne si na 192 projektov uplatnili superodpočet v objeme vyše 21,5 miliónov eur, priemerná výška ich superodpočtu dosiahla 217 424 eur. Na dani z príjmov tak pri sadzbe 21 % ušetrili celkovo cca 4,5 miliónov eur. Podľa kategórie obratu je medzi nováčikmi 52 mikropodnikov a pripadá na nich 18 % objemu superodpočtu nováčikov. Podľa počtu zamestnancov spĺňa kritérium mikropodniku 30 nováčikov s podielom 8,6 % na objeme superodpočtu, ale ak zohľadníme podniky až do 50 zamestnancov, takých je medzi nováčikmi už 67 z 99 a pripadá na nich takmer 40 % objemu superodpočtu. Až 30 nováčikov je mikro účtovnou jednotkou. Najviac nováčikov sídli v Bratislavskom kraji (39), po 12 majú zastúpenie Trnavský a Košický kraj. Z právnych foriem sa v zozname popri 84 eseročkách a 12 akciovkách nachádza aj jedna komanditná spoločnosť, jedna jednoduchá spoločnosť na akcie a jedno združenie. Hoci len štvrtina nováčikov (23) má zahraničných vlastníkov, sú to prevažne tie s najväčším uplatneným superodpočtom, patrí im 56 % uplatneného superodpočtu a v TOP 10 ich je šesť.

TOP 10 superodpočtov nováčikov pochádza najmä z priemyselnej výroby - od vysoko energeticky náročných, ktorých reprezentuje Slovmag Lubeník, cez výrobcu chemikálií Evonik Fermas, automotive reprezentované slovenskou dcérou nemeckého koncernu Hella, aj obratovo menším výrobcom rovnakého zamerania CEMM THOME SK – členom Amphenol Group, až po výrobcu čokolády a cukroviniek Cloetta Slovakia z Levíc. Posledná menovaná spoločnosť si uplatnila superodpočet na dva projekty: vývoj novej vegánskej receptúry k existujúcim produktovým radom a vývoj nových obalových materiálov. Tri priečky patria zástupcom IT sekcie, kde dominuje AT&T Global Network Services Slovakia s najvyšším obratom v rámci TOP 10 nováčikov, ktorý čerpal superodpočet na 16 projektov. Dopĺňajú ho dvaja obratovo menší reprezentanti so slovenským kapitálom: SlovShore pôsobiaci v oblasti informačných technológií a obchodného poradenstva a IstroSec ponúkajúci služby kybernetickej bezpečnosti. IstroSec vznikol len v júli 2021 a jeho prvý superodpočet uplatnený za rok 2023 má z TOP 10 najvyšší podiel na objeme tržieb spoločnosti – až takmer 30 %. Sekciu odborných vedeckých a technických činností zastupuje v TOP 10 spoločnosť DS Systems rovnako s čisto slovenským kapitálom – dodávateľ technológií najmä pre automobilový, ale tiež elektrotechnický priemysel či priemysel stavebných hmôt. Desiatku uzatvára košická eseročka SOLUTION, ktorá ponúka čistiace a upratovacie služby najmä pre železnice a cieľom jej projektu je modifikácia a vývoj softvéru pre riadenie svojich interných procesov.   

Superodpočet: Láme rekordy

Superodpočet ako nástroj na podporu súkromného výskumu a vývoja funguje na Slovensku od roku 2015, aktuálne bilancujeme jeho deviaty ročník. Podnikatelia, investujúci do vlastného výskumu a vývoja, si v roku 2023 mohli odpočítať z daňového základu 100 % hodnoty všetkých nákladov, ktoré vynaložili na takéto projekty. Podľa priebežnej analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá pracuje s doposiaľ tromi zverejnenými zoznamami superodpočtov za rok 2023, pričom štvrtý by mal byť zverejnený do konca marca 2025, záujem o superodpočet medziročne stúpol.

Superodpočet za rok 2023 si doposiaľ uplatnilo 521 subjektov, čo je historicky najviac. Spoločne čerpali vyše 225 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 47 miliónov eur. Prekonaniu rekordu z roku 2021 aj v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory zrejme zabráni zníženie sadzby na polovicu. V medziročnom porovnaní však ide o rastový trend, v roku 2022 dosiahol celkový objem len necelých 217 miliónov, na daniach vtedy firmy usporili viac ako 45 miliónov eur. Pritom dáta ešte nie sú úplné, v doterajších zoznamoch absentujú aj úspešní miliónoví čerpatelia superodpočtu z minulých rokov, napr. U. S. Steel či Siemens. Pozitívnou medziročnou zmenou je 96 nováčikov, už teraz ich je o 15 viac. Kumulatívna hodnota ich superodpočtu je vyše 21 miliónov eur, rok predtým dosiahli len 16,2 milióna eur. Najúspešnejší nováčik - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče – biotechnologické centrum nemeckého koncernu Evonik - si uplatnil až 3,3 milióna eur. V rebríčku najvyšších superodpočtov zatiaľ vedie spoločnosť SLOVNAFT s takmer 26 miliónmi eur. Pre porovnanie, najmenší superodpočet je len 156 eur. Až 285 subjektov (takmer 55 %) si uplatnilo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, čo je historicky najvyšší počet a boli tak prekonané aj čísla z rokov, kedy platila až 200 % sadzba superodpočtu.

Najväčší záujem o superodpočet prejavili priemyselné podniky, nasledované IT sektorom, medziročne však priemysel stratil na objeme uplatnených výdavkov. Najúspešnejšou spomedzi divízií odvetvovej klasifikácie je ale IT divízia Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, ktorej patrí takmer 20 % celkového superodpočtu. Opakovaný záujem o superodpočet prejavili aj subjekty zo zdravotníctva, z daňového základu si 14 subjektov spoločne odpočítalo viac ako 2,7 milióna eur. Firmy zahraničných vlastníkov sú naďalej výrazne úspešnejšie v uplatnených objemoch superodpočtu - hoci počtom predstavujú len štvrtinu zoznamov, patrí im až 55 % hodnoty superodpočtu a rok predtým až 56,5 %. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur si držia svoje zastúpenie v zoznamoch na úrovni 44 %, pričom mierne zlepšili svoj podiel na objeme superodpočtu a prekonali hranicu 11 %. Pomohli k tomu aj nováčikovia tejto najmenšej obratovej kategórie, ktorých bolo medzi novými subjektmi až takmer 60 %. Zastúpenie mikropodnikov do 10 zamestnancov je 30 %. Skromné v početnosti zostali superodpočty na investície do Priemyslu 4.0. Táto daňová možnosť sa otvorila v roku 2022 a je kapitálovo i metodicky komplikovanejšia. Využilo ju aj v roku 2023 zatiaľ len 6 subjektov. Najvýznamnejším z nich je VOLKSWAGEN SLOVAKIA, ktorý sa v zoznamoch superodpočtu na výskum a vývoj neobjavoval.

EU: Nové pravidlá pre zdravotníctvo

V nedeľu 12. januára 2025 sa začalo uplatňovať nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií (HTA) s cieľom zlepšiť dostupnosť inovačných a účinných zdravotníckych technológií pre pacientov v celej Európskej únii. Novými pravidlami sa vytvára rámec EÚ na hodnotenie zdravotníckych technológií, liekov aj zdravotníckych pomôcok, podporou spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi EÚ. Vnútroštátnym orgánom to pomôže prijímať včasnejšie a informovanejšie rozhodnutia o stanovovaní cien zdravotníckych technológií a úhradách za ne a zefektívniť postup pre vývojárov zdravotníckych technológií. Prispieť to má aj k rýchlejšiemu a širšiemu prístupu pacientov k novým a účinnejším inovačným výrobkom.

Pravidlá sa budú vzťahovať na spoločnosti, ktoré žiadajú o povolenie na uvedenie svojich liekov na trh, a to zavedením nového a trvalého rámca EÚ pre hodnotenie zdravotníckych technológií, a to aj prostredníctvom:

• zavedenia jednotného súboru na predkladanie spoločných klinických hodnotení na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť združovanie zdrojov na úrovni EÚ a posilniť vedeckú kvalitu HTA v celej EÚ a zároveň zabrániť duplicite hodnotení na vnútroštátnej úrovni,

• zavedenia rýchlejších postupov, ktoré si vyžadujú, aby sa spoločné klinické hodnotenia dokončili do 30 dní od povolenia lieku,

• systematických konzultácií s pacientmi a klinickými lekármi počas prípravy hodnotení, ako aj zapojenia zainteresovaných strán v oblasti HTA a konzultácie s nimi.

Ako prvý krok sa od 12. januára budú tieto nové pravidlá uplatňovať na žiadosti o povolenie na uvedenie nového lieku proti rakovine alebo lieku na inovatívnu liečbu (ATMP) na trh. Pravidlá sa v januári 2028 rozšíria na lieky na ojedinelé ochorenia a od roku 2030 sa budú vzťahovať na všetky nové lieky. Od roku 2026 sa budú posudzovať aj vybrané vysokorizikové zdravotnícke pomôcky.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

Elektromobil alebo klasika?

Výsledky troch najnovších medzinárodných štúdií, ktoré sa venovali analýze emisného vplyvu celého životného cyklu vozidiel od ťažby surovín a výroby cez používanie až po ich recykláciu, sa zhodujú na tom, že batériové elektromobily (BEV) majú oproti spaľovákom (ICE) výrazne nižšiu emisnú stopu – úspora môže už dnes dosiahnuť až 74 %. Tvrdenie, že elektromobily sú pre životné prostredie rovnako zlé alebo dokonca horšie ako spaľováky, je teda na základe týchto vedeckých zistení podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) nepravdivé.

Konkrétne ide o štúdiu spoločnosti Ricardo pre Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), ďalej report Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) a napokon štúdiu Ekologický vplyv vozidiel, ktorá vznikla na pôde Vysokého učenia technického v Brne (VUT). Autorský tím vedený slovenským výskumníkom sa v analýze sústredil na špecifické podmienky krajín V4 a prináša cenné údaje o regionálnych ekologických dopadoch elektromobilov. Štúdia zdôrazňuje zásadný vplyv tzv. energetického mixu jednotlivých krajín na to, aký významný je ekologický prínos prechodu na elektromobil. Kým v Poľsku, kde sa väčšina elektrickej energie vyrába z uhlia, sa reálny ekologický prínos dosiahne až po prejdení 50 tisíc kilometrov, Slovensko s prevažujúcim podielom jadrovej a obnoviteľnej energie exceluje vďaka výrazne nižším emisiám počas prevádzky BEV. Zistenia VUT potvrdzujú, že BEV majú v porovnaní s ICE na Slovensku emisnú stopu nižšiu o 60 až 70 %. Po slovenských cestách tak stačí prejsť s elektromobilom len 23 tisíc kilometrov, aby sa „vymazali“ emisie navyše, vytvorené pri výrobe batérie pre elektromobil.

Okrem štúdie z Brna analyzovala SEVA aj najnovšie zahraničné reporty, ktoré takisto potvrdzujú výrazne nižšiu uhlíkovú stopu BEV v porovnaní s ICE. Podľa reportu Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) sú emisie skleníkových plynov pri BEV až o 74 % nižšie oproti ICE, zatiaľ čo štúdia vypracovaná spoločnosťou Ricardo pre FIA prišla k záveru, že BEV v Európe znižujú emisie o 63 % a do roku 2050 môže pokles dosiahnuť až 80 %.

Trend: Psychedelikami asistovaná terapia

Úzkosť, depresia a ďalšie psychické ochorenia sú podľa WHO v ekonomicky rozvinutých štátoch krízou 21. storočia. Na Slovensku bolo v psychiatrických ambulanciách v roku 2022 vyšetrených vyše 417-tisíc osôb, čo bolo najviac za posledných päť rokov. Depresia sa na Slovensku vyskytuje u vyše 300 000 ľudí a zaťažuje zdravotný systém ako aj chod krajiny. Záujem odbornej verejnosti o možnosti terapeutického využitia psychedelík celosvetovo narastá.

Psychedelikami asistovaná terapia prináša sľubné výsledky v liečbe depresie, posttraumatickej stresovej poruchy, závislosti, poruchách príjmu potravy ako aj v prípade niektorých chronických a neurodegeneratívnych ochorení. Klinické štúdie posledných rokov ukazujú, že práve psychedeliká, ako napríklad ketamín, psilocybín, LSD, DMT, či MDMA majú v terapeutickom využití pod dohľadom odborníka veľký liečebný potenciál. Ich schopnosť meniť vedomie a transformovať potlačené emócie a traumy je v kombinácii so správnym psychickým rozpoložením (set) a kontextom, v ktorom liečba prebieha (setting) nádejou na riešenie globálnej krízy duševného zdravia.

Počet klinických štúdii, ktoré skúmajú účinky psychedelík rapídne narastá. Klinické štúdie Lykos Therapeutics, firemnej odnože neziskovej Multidisciplinárnej asociácie pre výskum psychedelík (MAPS) ukázali, že približne 70 % pacientov v štúdii MDMA asistovanej terapie vykazovalo výrazné zlepšenie stavu posttraumatickej stresovej poruchy po 18 týždňoch. Londýnska biotechnologická spoločnosť Compass Pathways zistila, že štvrtina pacientov s depresiou rezistentnou na liečbu sa dokáže vďaka terapii psilocybínom dostať do remisie za 12 týždňov. V roku 2023 Austrália legalizovala psychedelikami asistovanú terapiu v prípade MDMA a psylocibínu. Tamojší úrad pre dohlaď nad liečivami povolil registrovaným psychiatrom predpisovať MDMA a psilocybin k liečbe posttraumatickej stresovej poruchy a niektorých typov depresií.

Superodpočet: Aj vyše 31 miliónov

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau si za rok 2022 superodpočet uplatnilo 465 subjektov v celkovom objeme takmer 217 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 45 miliónov eur. V roku 2021, kedy ešte platila sadzba 200 %, bolo subjektov až 504,0 medziročne sa tak znížil počet o 8 %. Z pohľadu objemu ide až o 25 % pokles, v rekordnom roku 2021 bolo formou superodpočtu uplatnených viac ako 283 miliónov eur s úsporou na dani takmer 60 miliónov eur.

Napriek nižšiemu počtu subjektov takmer 53 % z nich čerpalo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, z toho 36 superodpočtov bolo miliónových. Týchto 36 subjektov súhrnne realizovalo 345 projektov, za ktoré si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet vo výške takmer 145 miliónov, čiže pokryli dve tretiny z celkového objemu superodpočtu. Na čele rebríčka sa aj v roku 2022 ocitli: Slovnaft s viac ako 31 miliónovým superodpočtom, Železiarne Podbrezová s viac ako 22 miliónmi a U. S. Steel Košice s viac ako 12 miliónmi. Veľkú päťku uzatvára spoločnosť Siemens Healthcare s viac ako 12 miliónovým a spoločnosť Siemens s 9 miliónovým objemom. Zaujímavá je aj šiesta priečka s nováčikom, automobilkou PCA Slovakia, ktorá si uplatnila vyše 5 miliónové výdavky na projekty výskumu a vývoja. V pomere k tržbám je však rekordérom firma na siedmej priečke - eseročka rychlotest-covid, ktorá okrem iného zarobila na COVID testovaní a vývoji testov. Atypické je, že objem jej superodpočtu vo výške takmer 3,5 milióna eur dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb, a to už druhý rok po sebe. Superodpočet si však uplatnila najmä na projekty vývoja softvérov na podporu kryptobúrz, kryptopeňaženiek a automatizácie komunikácie s burzami.

Z pohľadu celkovej daňovej úspory v celej doterajšej histórii superodpočtu, jednoznačne najúspešnejší je U. S. Steel Košice. Za šesť rokov, v ktorých si uplatnil v daňovom priznaní superodpočet, ušetril vďaka nemu na daniach viac ako 30 miliónov eur. Na druhom mieste v celkovej daňovej úspore je eseročka Continental Tires Slovakia s 9 miliónmi za 5 rokov a na treťom Slovnaft s takmer 8,7 miliónmi za dva roky – 2021 a 2022, predtým si totiž superodpočet neuplatňoval. Viac ako polovicu objemu superodpočtu si uplatnili firmy v rukách zahraničných vlastníkov, v roku 2021 to bolo až takmer 63 %. Ide ale o historicky najnižší podiel týchto subjektov na objeme superodpočtu a medziročne mierne kleslo aj ich zastúpenie na počte subjektov – na štvrtinu. V kategórii miliónových superodpočtov je ich však medzi 36 subjektmi až 22 a čerpali spolu viac ako 70 % z celkového objemu miliónových superodpočtov. Akciovky tento raz dosiahli podiel na počte len necelých 15 %, čo je historické minimum. V objeme superodpočtu si však výrazne polepšili, pripadá na ne takmer 40 %, kým v roku 2021 len necelá štvrtina. Mikropodniky do 10 zamestnancov si udržali približne rovnaké zastúpenie – necelých 30 % na počte subjektov. Ich zastúpenie na objeme superodpočtu je prirodzene najnižšie spomedzi veľkostných kategórií, ale zaujímavosťou je, že napriek zníženiu sadzby si v roku 2022 ako jediná veľkostná kategória uplatnili v absolútnych číslach väčší superodpočet ako v roku 2021 (rast z 12 mil. eur na 13,5 mil. eur).

Prvenstvo si zachovala v početnosti aj objeme priemyselná výroba - jej podiel na počte subjektov sa mierne znížil z takmer 40 % na 38,5 % a jej podiel na objeme superodpočtu zasa mierne vzrástol z vyše 64 % na 65,5 %. Jej 179 subjektov si uplatnilo v roku 2022 súhrnne superodpočet 142 miliónov eur. Dominantné je aj jej každoročné zastúpenie v TOP 10: v roku 2022 jej patrí v rebríčku až 8 priečok, v roku 2021 o jednu menej. V početnosti si tento raz nepatrne polepšila IT sekcia a sekcia odborných, vedeckých a technických činností, v objeme uplatneného superodpočtu to platí pre IT sekciu a sekciu obchodu. Hlavná divízia IT sekcie – počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby mala zastúpenie 109 subjektov, ktoré si spoločne uplatnili takmer 35 miliónov eur (16 % podiel), čím sa táto divízia aj objemom čerpaného superodpočtu priblížila najúspešnejšej priemyselnej divízii – výroba a spracovanie kovov. Tej však na rovnaký objem uplatneného superodpočtu stačili traja zástupcovia. V regionálnych štatistikách si v roku 2022 znovu výraznejšie posilnil pozíciu Bratislavský kraj a 40-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V objeme uplatneného superodpočtu sa stal ešte dominantnejší – s podielom takmer 47 %, na čom má zásluhu aj TOP čerpateľ roka 2022 - Slovnaft.

Upozorňujeme: Bisfenoly v bielizni

Výskum v rámci európskeho projektu ToxFree Life – Život bez toxických látok pre všetkých, na ktorom sa podieľali aj Arnika a d´Test, priniesol znepokojivé výsledky. Každý tretí testovaný produkt spodnej bielizne obsahuje nebezpečné bisfenoly a každý dvadsiaty dokonca v miere prekračujúcej bezpečnú hranicu. Najviac problematická je bielizeň zo syntetických materiálov, pričom bavlnená bielizeň dopadla výrazne lepšie.

Do testovania bolo zahrnutých 166 vzoriek bielizne zakúpenej naprieč piatimi európskymi štátmi: 79 výrobkov bolo dostupných na slovenskom a českom trhu, zvyšok pochádzal z Rakúska, Maďarska a Slovinska. Aj tieto výrobky si však môžete priviezť zo zahraničnej cesty, alebo si ich pár kliknutiami zaobstarať v e-shope. Zvlášť problematická je skutočnosť, že 82 % bielizne zo syntetických vlákien obsahovala bisfenoly. Najviac na to doplácajú ženy, keďže dámska bielizeň je častejšie vyrobená zo syntetických látok. Pánska alebo detská spodná bielizeň býva z väčšej časti bavlnená a vykazovala tak v teste podstatne lepšie výsledky – tri štvrtiny dievčenskej spodnej bielizne a štyri pätiny chlapčenskej a pánskej boli bez bisfenolov.

Úrady o rizikách spojených s bisfenolmi vedia a postupne ich regulujú. Ide o skupinu chemických zlúčenín primárne využívaných pri výrobe plastov (konkrétne polykarbonátu) a epoxidových živíc. Oba tieto materiály figurujú v širokej škále bežného spotrebného tovaru od plastových riadov po vnútorné nátery konzerv a naraziť na ne môžeme aj v textíliách. Vzhľadom na ich časté priemyslové využitie dnes nájdeme stopy bisfenolov vo vode, v živočíchoch aj ľudskom organizme naprieč všetkými vekovými skupinami. Niektoré bisfenoly sú známe ako endokrinné disruptory, látky narušujúce hormonálny systém človeka a iných živočíchov. Výskumy pri nich preukázali množstvo negatívnych dôsledkov, napríklad zvýšené riziko potratu, vzniku rakoviny prsníkov a prostaty, obezity alebo metabolických porúch, nepriaznivo pôsobia na vývoj malých detí a na imunitný systém.

V Európskej únii je ich obsah regulovaný v materiáloch určených na styk s potravinami. Použitie bisfenolu A (BPA), najznámejšieho zástupcu skupiny, je od roku 2018 obmedzené napríklad aj v hračkách určených pre deti do troch rokov. Podstatne menej pozornosti je zo strany úradov venovaných textilu. „Paradoxne je bielizeň na bábikách regulovaná prísnejšie ako tá ľudská, teda aj zdravie bábik je viac chránené ako zdravie skutočných detí, žien a mužov,“ popisuje súčasný stav Hana Hoffmannová. Nosením aj najhoršie hodnotenej bielizne (celkovo Hunkenmöller Invisible short basic tan z Rakúska, na slovenskom a českom trhu potom Dedoles veselé bezšvové dámske nohavičky a pánske Adidas Trunk boxerky 3 pack) si síce človek neprivodí akútne problémy. Je však potrebné zvážiť, akému množstvu nežiadúcich látok sme denne celkovo vystavení. Bavlna sa v testovaní z hľadiska chemikálií preukázala ako najbezpečnejší materiál. Žiadny bavlnený produkt neobsahoval vysoké množstvo bisfenolov. Podľa zistených dát nezáleží na tom, či bavlnené nohavičky alebo boxerky kúpite v značkovom obchode alebo v supermarkete.