EU: Stop Killing The Internet

Európska komisia ukončila kontrolu oprávnenosti žiadosti o registráciu novej európskej iniciatívy občanov Stop Killing The Internet: No Digital ID & No Age Verification (Prestaňte zabíjať internet: žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku). Organizátori „vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby systémy digitálnej identity a zabezpečenia veku používané na prístup k online službám v únii zostali dobrovoľné, chránili súkromie a boli nediskriminačné“.

Keďže táto iniciatíva spĺňa formálne podmienky podľa nariadenia o európskej iniciatíve občanov, komisia ju považuje za právne prípustnú. Organizátori iniciatívy majú teraz šesť mesiacov na začatie 12-mesačného obdobia zberu podpisov. Registrácia nemá vplyv na konečné rozhodnutie komisie vo veci samej ani na prípadné opatrenia, ktoré môže prijať. Komisia prijme konečné rozhodnutie o iniciatíve len vtedy, ak zozbiera aspoň jeden milión platných podpisov od občanov EÚ s minimálnym počtom podpisov dosiahnutým aspoň v siedmich členských štátoch.

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou. Oficiálne bola spustená v apríli 2012. Po formálnej registrácii umožňuje jednému miliónu občanov z najmenej siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Podmienky prípustnosti sú:

1. Navrhované opatrenie nie je zjavne mimo rámca právomocí komisie predložiť právny návrh.
2. Nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnené alebo šikanujúce.
3. Nie je zjavne v rozpore s hodnotami únie stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

Od spustenia európskej iniciatívy občanov komisia zaregistrovala už 135 iniciatív.

Viac informácií:
Stop zabíjaniu na internete: Žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku

Novinka: Žltý lístok

Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého doručovacieho lístka, ktorý klientom prináša viac možností a kontrolu, ako a kde si svoju zásielku prevezmú. Nový žltý lístok už nie je len oznámením o neúspešnom doručení. Je navigáciou, sprievodcom, ktorý klienta jednoducho privedie k riešeniu – bez zbytočného čakania a často aj bez nutnosti navštíviť poštu. Pošta tak reaguje na meniace sa očakávania klientov a posilňuje digitálne a flexibilné služby.

Pošta klientov vyzýva, aby nový lístok nevnímali ako bezcenný papier. Naopak – obsahuje užitočné informácie o všetkých možnostiach, ako sa k zásielke dostať:

• opakované doručenie na pôvodnú adresu,
• preposlanie na inú adresu, inú poštu alebo do BalíkoBOXu,
• vybavenie požiadavky online cez web alebo mobilnú aplikáciu,
• alebo jednoducho cez zákaznícke centrum – telefonicky či e-mailom.

Stačí naskenovať QR kód na lístku, alebo zadať podacie číslo zásielky. Pomôžu aj pracovníci v zákazníckom centre s kontaktom na žltom lístku.

Nový žltý lístok zároveň upozorňuje na služby, akými sú možnosť sledovať zásielky v reálnom čase, zmeniť deň alebo miesto ich doručenia, aktivovať si elektronické notifikácie namiesto papierového lístka, alebo vybaviť presmerovanie zásielok pri dlhodobej neprítomnosti na trvalej korešpondenčnej adrese. Zo žltého lístka sa tak stáva návod, ako posielať, vyzdvihovať zásielky a vybaviť aj ďalšie bežné poštové služby jednoduchšie a bez návštevy pobočky. Nový vizuál aj obsah lístka sú navrhnuté tak, aby boli prehľadné, zrozumiteľné a praktické.

Aktuálne: Telka alebo internet?

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva (1 038 respondentov starších než 18 rokov, apríl 2026) si medzi informačnými zdrojmi udržujú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %). Naopak oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %) či moderné digitálne zdroje, akými sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%) alebo blogy (6 %).

Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny. Na druhej strane slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľčo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov. Až 38 % populácie však deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií.

Vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu. Zaujímavým poznatkom je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Ďalšie výsledky:

• Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
• Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
• Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
• Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
• Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
• V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
• Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).

Písali sme tiež:

• Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

• EU: Trápia nás životné náklady aj prostredie
• SR: Digitálna gramotnosť seniorov

Chémia: Všade okolo nás

Chemické látky sa stali súčasťou aj našich domácností. Uvoľňujú sa z nábytku, plastových obalov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky a do ľudského organizmu sa dostávajú cez pokožku, dýchaním aj potravou. Väčšinou ich ľudia už ani nevnímajú. Spotrebiteľská organizácia dTest v rámci projektu ToxFree LIFE for All pripravila zrozumiteľného sprievodcu, ako mať chémiu v domácnosti pod kontrolou. Publikácia Domácnosť bez chémie je k dispozícii on-line aj na stiahnutie na webových stránkach dTest.

Publikácia vysvetľuje pojmy ako PFAS, mikroplasty či prchavé organické látky a upozorňuje aj na tzv. „kokteilový efekt“, kedy kombinácia viacerých chemických látok môže pôsobiť výraznejšie než jednotlivé látky samostatne. Cieľom nie je vyvolávať obavy, ale naopak poskytnúť spotrebiteľom zrozumiteľné informácie. Čím lepšie rozumieme chémii okolo nás, tým ľahšie ju viem udržať pod kontrolou.

V jednotlivých častiach domácnosti od kuchyne a kúpeľne až po dielňu či záhradu prináša praktické odporúčania, ako znížiť chemickú záťaž. Ide napríklad o správne používanie plastov, výber šetrnejších čistiacich prostriedkov, alebo zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Osobitnú pozornosť venuje deťom, ktoré sú na chemickú záťaž citlivejšie. A to jednak kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti, jednak kvôli ľahšiemu vstupu látok do organizmu, napríklad častejším dýchaním ústami a tenšej koži. Vyvíjajúci sa detský organizmus je navyše náchylnejší na zmeny v dôsledku pôsobenia toxických látok, najmä narušeniu hormonálnej regulácie.

Písali sme tiež:
Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

SR: Slováci a neporiadok

Radíme: Nebezpečné baktérie vo vašom aute

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Nakupovanie na lacných ázijských e-shopoch ako Temu, Shein či AliExpress čaká už o pár dní významná zmena. Od júla 2026 vstupuje do platnosti EU Customs Reform, nová reforma colného systému Európskej únie. Tá prinesie clo na lacné balíčky a pravdepodobne ukončí éru extrémne lacných nákupov bez poplatkov. Čo to znamená pre spotrebiteľov? Ide skutočne o krok k ich ochrane, alebo skôr o podporu domácich podnikateľov?

Prečo EÚ zavádza nové clo na balíčky
Jedným z hlavných dôvodov reformy je enormný nárast lacného tovaru z tretích krajín. V roku 2025 sa do Európskej únie doviezlo až 5,9 miliardy zásielok s nízkou hodnotou. Systém zároveň komplikuje fakt, že v EÚ funguje až 27 rôznych colných správ s viac ako stovkou IT systémov. Výsledkom je:

• administratívny chaos,
• vysoká byrokratická záťaž,
• obmedzená kontrola kvality výrobkov.

Podľa odborníkov však nové poplatky neriešia podstatu problému. „Samotné clo neochráni spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nekvalitnými výrobkami. Kľúčom je kontrola a vymáhanie pravidiel,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z organizácie dTest.

Clo 3 eurá: Zmeny od júla 2026
Od júla 2026 sa ruší doterajšie oslobodenie zásielok do 150 eur od cla. Namiesto toho bude zavedené:
✅ paušálne clo 3 € za zásielku (resp. tarifnú položku),
✅ od novembra 2026 aj manipulačný poplatok cca 2 €.

To v praxi znamená:

• tričko + kryt na telefón → zaplatíte 6 € (2 rôzne kategórie),
• 5 kusov rovnakého oblečenia → zaplatíte len 3 €.

Zlacnené nákupy tak prestanú byť úplne bez dodatočných poplatkov.

Ako zaplatíte clo z on-line nákupov
Spotrebiteľ má viacero možností úhrady:

• Priamo obchodníkovi (najjednoduchšie riešenie).
• Cez prepravcu (napr. kuriér).
• Samostatné colné konanie (administratívne náročnejšie).

Vo všetkých prípadoch sa poplatok dostane colným orgánom.

Ochrana spotrebiteľa alebo ochrana trhu?
Oficiálnym cieľom opatrenia je:

• ochrana európskych výrobcov,
• zníženie nekalej konkurencie z tretích krajín,
• zabezpečenie férových podmienok.

Otázne však zostáva, či nové clo skutočne zlepší ochranu spotrebiteľa. „Ak výrobok nespĺňa bezpečnostné normy, problém nie je jeho cena, ale to, že sa vôbec dostal na trh,“ zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Inými slovami: vyššia cena nerovná sa vyššia kvalita.

Prečo reforma nemusí fungovať
Aj keď je cieľ reformy ambiciózny, odborníci upozorňujú na slabiny:
❌ kontrola kvality výrobkov sa na hraniciach reálne nedá vykonať,
❌ clo automaticky nezlepší bezpečnosť ani udržateľnosť,
❌ zvýši iba cenu pre spotrebiteľa.                                                                                                       

Efektívnejšie riešenie by podľa odborníkov zahŕňalo:

• povinnosť online platforiem dokladovať splnenie EÚ štandardov,
• prísnejšie kontroly výrobkov na trhu,
• rýchle sankcie pri porušení pravidiel.

Hrozí obchádzanie ciel?
Existuje aj riziko, že nové pravidlá budú predajcovia obchádzať. Možný scenár:

• zahraniční predajcovia si zriadia sklady v EÚ,
• tovar sa už nebude dovážať cez hranice,
• clo sa úplne obíde.

Výsledok? Opatrenie môže mať nulový efekt.

Ako sa zmení správanie spotrebiteľov
Zmeny sa dotknú aj samotných kupujúcich:

• zvýši sa počet objednávok pred zavedením pravidiel,
• spotrebitelia budú združovať nákupy,
• častejšie budú objednávať viac kusov naraz.

To môže paradoxne viesť k nadmernému konzumu aj väčšiemu množstvu nevyužitého tovaru.

Záver: pomôže clo spotrebiteľom?
Zavedenie clá 3 € na lacné balíčky je významnou zmenou v on-line nakupovaní v EÚ. Hoci jeho cieľom je ochrana trhu a spotrebiteľov, realita môže byť iná.

👉 Clo síce zdraží lacné nákupy, ale:

• nezaručí vyššiu kvalitu výrobkov,
• nevyrieši problém nebezpečného tovaru,
• môže skôr pomôcť domácim obchodníkom než spotrebiteľom.

Budúcnosť ukáže, či ide o efektívne riešenie, alebo len o ďalšiu reguláciu bez zásadného dopadu.

Aktuálne: Nové práva

Od piatka 19. 6. 2026 dochádza k zmene zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Novelizované znenie nadväzuje na predchádzajúcu verziu účinnú do 18. 6. 2026. Zákon sa prispôsobuje právu EÚ a reaguje najmä na tzv. zelenú transformáciu, posilnenie informovanosti spotrebiteľa a boj proti nekalým obchodným praktikám. Ide teda skôr o rozšírenie a spresnenie existujúcich pravidiel, nie o úplne nový zákon. Oboznámte sa s hlavnými zmenami.

1. Zelené tvrdenia a informácie o produktoch
Zavádzajú sa nové pojmy environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti. Obchodník bude musieť poskytovať overiteľné informácie o ekologických vlastnostiach výrobku a nesmie uvádzať zavádzajúce „eko“ tvrdenia. Cieľom je zabrániť tzv. greenwashingu.

2. Rozšírenie nekalých obchodných praktík
Zoznam praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností, sa rozširuje o nepravdivé tvrdenia o ekologickosti výrobku či skreslené informácie o životnosti alebo opraviteľnosti produktu.

3. Podpora opráv a životnosti tovarov
Spotrebiteľ má právo na lepšiu informovanosť o:

• možnosti opravy,
• dostupnosti náhradných dielov,
• softvérových aktualizáciách.

Cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť odpad a podporiť servis.

4. Posilnenie rozhodovania spotrebiteľa
Spotrebiteľ má dostať viac transparentných údajov pred nákupom, obchodník tak musí jasnejšie komunikovať vlastnosti produktu, jeho trvanie a udržateľnosť.

5. Tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Novela zavádza nový § 20a, podľa ktorého každý e‑shop musí umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy priamo on-line – cez funkciu (tlačidlo/link). Ako má tlačidlo vyzerať? Musí byť jasne označené, napr. Odstúpiť od zmluvy tu, viditeľné a ľahko dostupné, dostupné počas celej 14‑dňovej lehoty na vrátenie, nesmie byť „skryté“ vo VOP alebo komplikovanom menu.

Zámerom je, aby spotrebiteľ nemusel hľadať formulár alebo písať e‑mail. E‑shop musí zabezpečiť:
✅ tlačidlo / odkaz „odstúpiť od zmluvy“,
✅ jednoduchý formulár (meno, číslo objednávky, e‑mail),
✅ druhé tlačidlo „potvrdiť odstúpenie“,
✅ automatické potvrdenie e‑mailom (s dátumom a časom).

Novela nemá jediný dátum účinnosti, jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne (napr. aj počas roku 2026).

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.

Radíme: Odstúpenie od zmluvy

Zakúpili ste si výrobok a napokon zistili, že je chybný? Samozrejme je možné ho reklamovať, pričom máte spravidla možnosť voľby medzi opravou výrobku a dodaním nového produktu. V niektorých prípadoch však zákon umožňuje aj výhodnejšie riešenie, ktorým je odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny. Spotrebiteľská organizácia dTest sumarizuje, kedy vzniká na tento postup nárok a v akých situáciách ho možno uplatniť.

Predajca dal jasne najavo, že nemá v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť a reklamáciu včas vybaviť? Či už tak urobí výslovným vyhlásením, alebo bude z jeho správania zjavné, že odmieta reklamáciu vybaviť, môžete z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Zákonodarca taktiež myslel na situácie, keď predajca reklamáciu síce riadne a včas vybaví, no po určitom čase sa tá istá vada na výrobku opäť prejaví rovnakým spôsobom. V takom prípade spotrebiteľ už nemusí vec reklamovať opakovane, ale môže od zmluvy odstúpiť. Aby však predávajúci uznal nárok spotrebiteľa, musí byť uznaná aj samotná reklamácia. V prípade, ak by ju predávajúci v súlade so zákonom zamietol, odstúpenie od zmluvy by nebolo možné.

Legislatíva nepredpisuje konkrétnu formu odstúpenia od zmluvy a ide teda o takzvané neformálne právne konanie. Pre platnosť odstúpenia nie je potrebné dodržať konkrétnu formu ani textáciu. Od zmluvy je možné odstúpiť ústne (napríklad na predajni alebo telefonicky), ako aj písomne (napríklad prostredníctvom emailu). Podnikatelia by mali zo zákona na svojich webových stránkach ponúkať aj formuláre na odstúpenie od zmluvy. Z obsahového hľadiska je potrebné, aby bolo z daného konania zrejmé, že ide o odstúpenie od zmluvy a aby bolo možné identifikovať, od ktorej zmluvy spotrebiteľ odstupuje. Pre prípadné budúce dokazovanie sa odporúča zabezpečiť si písomné potvrdenie o odstúpení, ktoré nadobúda účinnosť okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane.

On-line: Kam počas prázdnin

Plánujete program na blížiace sa letné prázdniny? Centrum vedecko-technických informácií SR prináša aj tento rok praktického sprievodcu letnými aktivitami pre deti a mládež. Nová elektronická publikácia Kam počas letných prázdnin 2026 ponúka prehľad táborov, podujatí, výletov či voľnočasových aktivít z celého Slovenska, ktoré môžu pomôcť pri plánovaní letných prázdnin.

V publikácii záujemcovia nájdu množstvo tipov pre deti rôzneho veku a záujmov – od športových a kreatívnych aktivít až po vedecké, vzdelávacie či dobrodružné programy. Súčasťou sú kontakty na organizátorov a praktické informácie o jednotlivých podujatiach a zariadeniach. Elektronická publikácia je dostupná bezplatne na webovej stránke CVTI SR https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//OddMladezASport/Mladez/kam_pocas/2026/kam-pocas-letnych-prazdnin-2026.pdf

Publikácia je určená nielen rodičom či pedagógom, ale všetkým, ktorí hľadajú inšpiráciu na aktívne, tvorivé a zaujímavé leto pre deti a mládež. Obsahuje zoznam inštitúcií a zariadení pracujúcich s deťmi a mládežou, spolu s kontaktnými údajmi, ako aj prehľadom akcií, podujatí a táborov organizovaných pre deti a mládež počas letných prázdnin.

EU: Mobilné satelitné služby

Európska komisia prijala návrh výberu poskytovateľov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (mobile satelite service, MSS), ktorí dostanú povolenie využívať harmonizované frekvenčné pásmo 2 GHz po roku 2027. Nahradí rozhodnutie z roku 2008, podľa ktorého platnosť aktuálnych povolení uplynie v máji 2027. Nové nariadenie o 2 GHz pre MSS je v súlade s návrhom aktu o digitálnych sieťach (DNA), podľa ktorého sa pre celé satelitné spektrum majú udeľovať povolenia na úrovni Európskej únie podľa jednotného súboru podmienok, aby na celom jej území platili rovnaké pravidlá.

Spektrum pre mobilné satelitné služby má strategický význam pre inovatívne komerčné využívanie ako aj využívanie na účely bezpečnosti a obrany. Pásmo 2 GHz pre MSS je ideálne pre služby priamej satelitnej komunikácie medzi zariadeniami (Direct-to-device, D2D), ktoré zabezpečujú kritické komunikačné kapacity a prístup k vysokorýchlostnému internetu v oblastiach bez terestriálneho pokrytia. Komisia navrhla zaviesť na prideľovanie tohto frekvenčného spektra výberové konanie na úrovni EÚ. Udeľovanie povolenia na úrovni EÚ na využívanie frekvenčného pásma 2 GHz pre mobilné satelitné služby vo všetkých členských štátoch EÚ zaručí regulačnú jednotnosť v celej EÚ a umožní prevádzkovateľom vyvíjať a poskytovať služby naprieč hranicami.

Spektrum by sa rozdelilo podľa tohto kľúča:

• Jedna tretina pásma 2 GHz pre MSS by sa vymedzila na štátne účely, teda napríklad kritické komunikačné služby, ako aj na komunikáciu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ z EÚ. Prevádzkovateľ zaručí integráciu so súčasnými a s budúcimi spôsobilosťami infraštruktúry Programu únie pre bezpečnú konektivitu IRIS.
• Dve tretiny pásma 2 GHz pre MSS by boli určené na komerčné využívanie, ako sú služby D2D pre mobilné zariadenia. Snahou je priniesť mobilné pokrytie do oblastí, kde nie sú dostupné terestriálne siete. Túto časť pásma možno využiť aj na internet vecí, napríklad pre osobné zariadenia na sledovanie fyzickej kondície, monitorovanie energie a zariadenia reakcie na núdzové situácie. Spektrum v tomto pásme by sa rovnomerne rozdelilo medzi:
• prevádzkovateľov z EÚ vstupujúcich na trh ako prejav úsilia podnietiť diverzifikáciu dodávateľov a stimulovať vstup dodávateľov z EÚ na trh a
• prevádzkovateľov z EÚ a z krajín mimo nej.

Komisia v návrhu zohľadnila názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, konkrétne stanovisko k MSS prijaté v roku 2024 a stanovisko k „Direct-to-Device“ prijaté v roku 2025. Takisto zohľadnila spätnú väzbu, ktorá vyplynula z cielenej konzultácie k budúcemu využívaniu pásma 2 GHz pre MSS, ktorá prebehla v roku 2025.

EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

Bezpečnosť: Pohodlie víťazí

Slováci sa v on-line prostredí cítia veľmi sebaisto, ale toto sebavedomie je často falošné. Zatiaľčo väčšina z nás verí, že vie, ako svoje peniaze chrániť, počet obetí kybernetických útokov rastie. Nový prieskum výskumnej agentúry Focus pre mBank (1 013 respondentov vo veku 18 - 60 rokov, on-line, január 2026) ukazuje, že naša túžba po pohodlí a nízkych cenách z nás robí ľahké terče. Podvodníci navyše stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a hrajú im do kariet základné chyby, ako ukladanie hesiel v prehliadači alebo nákupy cez verejné Wi-Fi siete.

Každý piaty Slovák by si zo znalostí bezpečného správania pri on-line nákupoch dal pokojne jednotku. Viac ako tri štvrtiny (81 %) ľudí tvrdí, že presne vie, ako svoje financie na internete chrániť. Realita nás však varuje. Sú to práve falošné e-shopy, ktorú sú dnes na Slovensku najčastejším typom úspešného podvodu. Podľa údajov má skúsenosť s podvodným e-shopom takmer každý druhý nakupujúci (44 %) a každý ôsmy (12 %) už kvôli nim reálne prišiel o peniaze. Dôvodom, prečo ľudia tak ľahko naletia, je predovšetkým uprednostňovanie rýchlosti a pohodlia pred  obozretnosťou. Bezpečnosti venujeme čoraz menšiu pozornosť a naše nákupné rituály sú pre útočníkov ideálnou príležitosťou.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) nakupuje najradšej z pohodlia gauča.

• Viac ako tretina nakupujúcich (35 %) vybavuje objednávky večer alebo v noci.

• Často podliehame emóciám a zľavám v situáciách, keď sa nesústredíme – ľudia pokojne odkliknú 

nákup aj na toalete.

Alarmujúce je, že iba 17 % ľudí pri nákupe rieši, či daný e-shop vôbec pozná. Hlavným lákadlom totiž zostávajú nízke ceny, čo je práve tá najčastejšia karta, na ktorú podvodníci vsádzajú.

Kybernetické podvody sa neustále vyvíjajú. Hoci sa 49 % ľudí podvodu vôbec neobáva, takmer polovica (44 %) sa už niekedy stala jeho obeťou. Veľkou témou je umelá inteligencia, ktorá pomáha bankám chrániť klientov, ale útočníkom slúži na vytváranie prepracovaných deep fake videí alebo kópií stránok obľúbeného e-shopu. Napriek tomu, že technológie postupujú, najslabším článkom zostáva človek. Problémom je napríklad prístup ľudí k heslám. Silné heslá síce pozná 90 % ľudí a najčastejšie ich uvádzajú medzi prvkami ochrany, ale reálne správanie je trošku iné, využíva ich 68 %. Do prehliadača si ich dokonca ukladá tretina (33 %) a až 42 % ľudí bežne nakupuje cez nezabezpečenú verejnú Wi-Fi. Práve to sú otvorené dvere pre útočníkov, ktorí sa tak môžu k citlivým údajom dostať veľmi ľahko. Tretina Slovákov (33 %) svoje peniaze bežne chráni nákupom na dobierku.

Podvodníci dnes najčastejšie cielia na emócie - snažia sa vyvolať strach alebo časový tlak alebo falošný pocit výhodnej ponuky, prípadne sa vydávajú za autority. mBank preto dlhodobo upozorňuje, aby klienti nikdy neoznamovali svoje prihlasovacie údaje, PINy ani autorizačné kódy, a to ani osobám, ktoré sa vydávajú za bankárov či políciu. Dôležité je tiež starostlivo kontrolovať odkazy v mailoch a SMS správach, overovať si informácie z oficiálnych zdrojov a reagovať s rozvahou. Pokiaľ „niečo nesedí“, je vždy lepšie komunikáciu ukončiť alebo sa obrátiť priamo na banku.