EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.

Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Aktuálne: Register právnických osôb

Od 1. júna 2026 prešla správa a vedenie informačného systému Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (IS RPO) zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR. Zmena vyplýva z novely zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a súvisiacich legislatívnych úprav prijatých v roku 2026. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že v súvislosti s migráciou systémov a prechodom kompetencií môže v prvých dňoch po 1. júni 2026 dochádzať ku krátkodobým technickým výpadkom alebo dočasnej obmedzenej dostupnosti niektorých funkcionalít uvedeného systému. Tieto obmedzenia by však nemali zásadne ovplyvniť poskytovanie služieb používateľom registra.

IS RPO je referenčný register, do ktorého sa zapisujú údaje o právnických osobách, fyzických osobách – podnikateľoch, organizačných zložkách, orgánoch verejnej moci a ďalších subjektoch definovaných zákonom. Údaje evidované v registri sú teda právne záväzné a považujú sa za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Register zároveň predstavuje základný zdroj na prideľovanie a evidenciu identifikačných čísel organizácií.

Prechod agendy pod sekciu verejnej správy MV SR má byť ďalším krokom k centralizácii a zefektívneniu výkonu verejnej správy v oblasti referenčných registrov štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť lepšiu koordináciu informačných systémov verejnej správy, efektívnejšie riadenie údajových tokov a posilnenie digitálnych služieb štátu. Zmena sa dotýka širokého spektra subjektov verejného aj súkromného sektora, keďže údaje z registra využívajú orgány štátnej správy, samosprávy, podnikateľské subjekty, banky, notári, advokáti, ako aj ďalšie inštitúcie pracujúce s referenčnými údajmi štátu.

EU: Pravidelné kontroly vozidiel

Európsky parlament pristúpi k ďalšej fáze legislatívneho procesu preskúmania požiadaviek na pravidelné kontroly technického stavu vozidiel. Vodičom sa má poskytnúť viac spôsobov kontroly vozidla, nie však skrátenie intervalov technických kontrol pre osobné automobily a dodávky staršie ako desať rokov z každých dvoch rokov na každý rok.

S cieľom bojovať proti podvodom s počítaním kilometrov a neoprávneným zásahom na trhu s ojazdenými vozidlami poslanci podporujú novú požiadavku, aby opravovne vozidiel zaznamenávali údaje z tachometrov vozidiel a dodávok a aby výrobcovia zaznamenávali údaje z prepojených vozidiel do vnútroštátnej databázy. Aby sa však zabránilo nadbytočnej administratíve pre malé a stredné podniky, táto požiadavka má platiť len vtedy, ak oprava trvá viac než jednu hodinu. Cestné kontroly by mali kontrolovať autá, motocykle, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy tiež z hľadiska ich znečisťujúcich emisií a vyžadovať, aby sa vozidlá s potenciálne vysokými emisiami podrobili ďalším technickým kontrolám.

Európska komisia minulý rok predložila balík opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať minimálne normy pre kontroly vozidiel, doklady o evidencii vozidiel a cestné kontroly. Poslanci už v apríli potvrdili svoje stanovisko k jednej časti balíka, a to k dokumentom o evidencii vozidiel.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

e-Biznis: Peniaze ležia v skladoch

Najväčšou slabinou slovenských a českých e-shopov nie sú objednávky ani marketing, ale skladové hospodárstvo a práca s dátami. Podľa prieskumu Seyfor rieši až 62 percent e-shopov stredne veľké alebo veľké problémy v skladových procesoch. Nasleduje práca s dátami (53 percent) a cenotvorba (46 percent). Medzi konkrétnymi ťažkosťami dominuje viazanie finančných prostriedkov v skladových zásobách, ktoré trápi 39 percent prevádzkovateľov. Výrazne menej často e-shopári uvádzajú problémy so spracovaním objednávok, ktoré rieši iba 28 percent respondentov.

Ako najväčší problém sa ukazuje neefektívna práca so zásobami. Celkovo 39 percent e-shopov uvádza, že zbytočne veľa peňazí viazaných v skladových zásobách pre nich predstavuje veľký alebo aspoň stredne veľký problém. Ďalšie významné oblasti, s ktorými bojujú, súvisia s cenotvorbou a dátami. Pre 35 percent e-shopov je ťažké nastaviť optimálnu cenovú stratégiu a rovnaký podiel uvádza, že im tvorba pokročilých reportov zaberá príliš veľa času. Problémy s nastavovaním zliav a cenových akcií rieši 31 percent e-shopov a 26 percent priznáva, že cenotvorbe venuje neúmerné množstvo času. V oblasti práce s dátami potom 24 percent e-shopov uvádza, že musia informácie dohľadávať na rôznych miestach a rovnaký podiel nemá prehľad o výkone e- shopu v reálnom čase. Najviac sú spomínanými problémami zasiahnuté stredne veľké e-shopy. V oblasti skladových procesov ich ako problematické označuje 72 percent z nich, v oblasti práce s dátami potom 67 percent.

S rastúcou veľkosťou e-shopu síce význam týchto problémov mierne klesá, napriek tomu aj medzi veľkými e-shopmi označuje skladové procesy ako problematické 64 percent a prácu s dátami 56 percent. Veľké alebo stredne veľké ťažkosti spojené so skladovými procesmi nie sú izolované, ale vzájomne prepojené. Okrem viazaných financií v skladových zásobách (39 percent) riešia e-shopy často aj sezónne výkyvy (24 percent), viditeľnosť tovaru, ktorý už nie je dostupný (21 percent), aj s tým súvisiace problémy s inventúrou (21 percent). Významnú úlohu zohráva aj nedostatočný prehľad o zásobách a plánovanie dodávok (19 percent) alebo nevyriešené skladové operácie, ktoré vedú k časovým a finančným stratám (19 percent). Naopak, relatívne najmenej e-shopárov trápia vysoké náklady na skladové operácie, ktoré ako zásadný problém označuje menšia časť respondentov.

Hlavné bariéry rastu e-shopov dnes často nie sú v nedostatku potenciálnych zákazníkov, ale vo vnútri firiem. Kombináciou, ktorá obmedzuje ďalší rozvoj, je nedostatočný prehľad o dátach, zložitá cenotvorba a neefektívna práca so zásobami.

Upozorňujeme: SMS útoky

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ varuje pred zvýšenou frekvenciou takzvaných SMS Pumping útokov, ktoré sú zamerané aj na slovenské subjekty. SMS Pumping, označovaný aj ako AIT (Artificially Inflated Traffic), je pokročilá forma telekomunikačného podvodu, pri ktorej útočníci umelo vytvárajú vysoký objem neautentickej SMS komunikácie s cieľom neoprávnene sa obohatiť alebo spôsobiť podnikom a organizáciám finančné straty. Tento typ podvodu sa zameriava na zneužitie funkcií SMS overovania používaných v registračných a notifikačných procesoch, ako aj pri generovaní jednorazových hesiel (OTP).

SMS správy sú najčastejšie zasielané na medzinárodné čísla s prémiovou sadzbou pod kontrolou útočníkov. Útočníci profitujú tým, že dostávajú podiel z poplatkov za odoslané správy, často v spolupráci s podvodnými telekomunikačnými operátormi. Finančné prostriedky, stratené v dôsledku takejto škodlivej aktivity, je náročné vymôcť, keďže sú bežne odvádzané do krajín s minimálnou finančnou kontrolou a činnosť je prezentovaná ako legitímna prevádzka zabezpečená „marketingovou aktivitou“. NCKB v kybernetickom priestore SR zaznamenalo viacero útokov tohto typu. Útočníci využili automatizované skripty na zneužitie registračných formulárov rôznych online služieb. Výsledkom sú státisíce odoslaných SMS správ na zahraničné telefónne čísla, čím zasiahnutým organizáciám vznikla priama finančná škoda v desiatkach tisíc eur. Útočník dokázal obísť viaceré bezpečnostné prvky zasiahnutých spoločností, pričom k detekcii útokov došlo až s časovým odstupom, čo malo priamy vplyv na výslednú výšku finančnej škody. 

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu výskytu a potenciálnu závažnosť dopadov týchto útokov NCKB odporúča:

Zavedenie CAPTCHA: Implementujte overovací mechanizmus CAPTCHA na všetkých verejných formulároch, ktoré odosielajú SMS, aby sa overilo, že požiadavka pochádza od reálneho človeka, nie bota.

Obmedzenie počtu požiadaviek (Rate limiting): Nastavte obmedzenia na počet požiadaviek pre jednotlivé IP adresy a identity používateľov, ktoré spúšťajú odosielanie SMS, vrátane tzv. exponenciálneho backoffu (predlžovania času medzi pokusmi o odoslanie SMS cez API) pre opakované pokusy.

Blokovanie čísel so zvýšenou tarifou: Využite služby na blokovanie vysoko rizikových destinácií (napr. regióny s prémiovými sadzbami), detekciu a blokovanie VOIP, virtuálnych alebo prémiových čísel. Pri tomto kroku je ale potrebné uvedomiť si, že môže dôjsť aj k blokovaniu legitímnych požiadaviek využívajúcich prémiové čísla.

Filtrovanie telefónnych čísel: Obmedzte odosielanie SMS len na špecifické krajiny, kde pôsobíte, a používajte zoznamy povolení/obmedzení pre telefónne predvoľby krajín na základe obchodných potrieb. Telefónne čísla možno tiež overiť napr. cez HLR (Home Location Register) lookup a na základe toho blokovať rizikové regióny alebo čísla. Aj tu treba mať na zreteli, že táto služba môže byť pri overovaní veľkého množstva čísel drahá a nie všetci operátori poskytujú spoľahlivé dáta o číslach. Uvedený nástroj overuje pravosť čísla a nie jeho prémiovosť. Z toho dôvodu sa treba pozerať na HLR lookup ako na pomocný nástroj.

Aplikácia pravidiel na sieťových a bezpečnostných prvkoch: Blokujte pokusy o spojenia z IP adries anonymizačných služieb (napr. Tor exit nody, bezplatné VPN služby) a zakladanie účtov prostredníctvom dočasných emailových adries (odporúčame využívať whitelist na povolené služby). Blokovanie anonymizačných služieb taktiež môže viesť k obmedzeniu legitímnych používateľov služby.

Monitorovanie prevádzky a behaviorálna analýza: Používajte analytické nástroje na detekciu anomálií, ako sú náhle špičky v odosielaní SMS do určitých krajín a masové zakladanie účtov. Kombinujte poznatky zo správania používateľov, reputáciu IP, rýchlosť a historické vzorce na detekciu automatizovaných pokusov a anomálií.

Ak už incident nastal:

Mitigácia vektora útoku: Dočasne vypnite alebo obmedzte funkčnosť zneužívaného formulára, alebo aplikácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužitiu.

Koordinácia s poskytovateľom telekomunikačných alebo SMS služieb: Upozornite svojho poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorý môže sledovať anomálnu aktivitu a aplikovať dodatočné protiopatrenia.

Nahlásenie incidentu: Nahláste incident Národnému centru kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom JISKB alebo mailom na incident@nbu.gov.sk. V prípade potvrdeného zneužitia prostriedkov a vzniku finančnej škody podajte trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

EU: Vedúce postavenie žien

Členské štáty Európskej únie spustili novú globálnu iniciatívu na podporu vedúcich pozícií žien vo verejnom sektore informačných a komunikačných technológií (IKT). Cieľom iniciatívy je posilniť postavenie žien na vedúcich pozíciách v oblasti verejných IKT pri formovaní digitálnych politík zohľadňujúcich rodové hľadisko, slúžiť ako vzory pre mladšie generácie a posilňovať začlenenie žien do digitálnej transformácie.

V dnešnom rýchlo sa digitalizujúcom svete je integrácia rodovej perspektívy do digitálnych politík dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Napriek pokroku sú ženy naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v digitálnych a vedúcich pozíciách vo verejných inštitúciách. To naďalej pretrváva nerovnosti a obmedzuje schopnosť sektora reagovať na rozmanité potreby spoločnosti. Iniciatíva sa zameriava na tri strategické piliere: 

• budovanie kapacít osôb s rozhodovacou právomocou na začlenenie rodovej rovnosti do digitálnych politík; 
• zlepšenie prístupu žien a dievčat k vzdelávaniu v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM); 
• boj proti rodovo podmienenému násiliu, ktoré je sprostredkované technológiami.

Iniciatívu s rozpočtom viac ako 15 miliónov eur spolufinancujú EÚ, Francúzsko, Estónsko, Nemecko, Belgicko a Lotyšsko. Koordinuje ju agentúra Expertise France a implementuje ju konzorcium šiestich agentúr členských štátov EÚ z Belgicka, Estónska, Nemecka, Lotyšska a Španielska. Spustená bola počas podujatia, na ktorom sa zišli vysokopostavení zástupcovia EÚ a jej členských štátov. Podujatie tiež oficiálne znamenalo začiatok práce na ďalšom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti (2028 – 2034) spustením verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami .

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

EU: Bezpečné potraviny

Nová platforma umelej inteligencie TraceMap má urýchliť odhaľovanie potravinových podvodov, kontaminovaných potravín a ohnísk chorôb prenášaných potravinami v celej Európskej únii. V súlade s prísnymi bezpečnostnými normami EÚ pre potraviny a dovážané výrobky má tento nový nástroj posilniť bezpečnosť spotrebiteľov a pomôcť vnútroštátnym orgánom účinnejšie pracovať tým, že inovuje spôsob, akým posudzujeme riziká v oblasti bezpečnosti potravín a podvodnú činnosť, odhaľujeme ich a reagujeme na ne.

TraceMap bude používať umelú inteligenciu na:

• Zlepšenie posudzovania rizík v oblasti bezpečnosti potravín zjednodušením prístupu k kritickým údajom a ich analýzou.
• Rýchlú identifikáciu prepojenia medzi prevádzkovateľmi a zásielkami.
• Monitoring celého agropotravinového dodávateľskeho reťazca po zistení rizika, čo umožní rýchlejšie stiahnutie nebezpečných alebo podvodných výrobkov z trhu.

Platforma je prístupná vnútroštátnym orgánom vo všetkých členských štátoch, čo im umožňuje lepšie sa zamerať kontroly a vykonávať dôkladnejšie vyšetrovania bez toho, aby boli potrebné dodatočné zdroje. Rozsiahle údaje z existujúcich agropotravinárskych systémov EÚ využije na rýchle sledovanie obchodných modelov a výrobných tokov. Zlepší presnosť skríningu, urýchli odhaľovanie podozrivých prevádzkovateľov a pomôže vyšetrovateľom odhaliť potravinové podvody a ohniská nákazy spôsobené potravinami a rýchlo odstrániť z trhu nevyhovujúce výrobky. Členským štátom umožní odstrániť nedostatky, riešiť zraniteľné miesta a posilniť svoje opatrenia na boj proti podvodom v agropotravinárskom sektore. Umožní aj lepšiu kontrolu dovážaného tovaru v súlade s posilnenými opatreniami stanovenými vo vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny.

Využili sa technológie umelej inteligencie, ktorá spracúva, štruktúruje a interpretuje údaje z rôznych platforiem riadenia bezpečnosti potravín v celej EÚ vrátane systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES). Pilotná verzia bola nedávno použitá na podporu identifikácie a stiahnutia dojčenskej mliečnej výživy vyrobenej z kontaminovaného oleja ARA z Číny.

AI: Lacné a rýchle útoky

Aj najnovšia správá HP Threat Insights Report potvrdila, že útočníci využívajú umelú inteligenciu na škálovanie a urýchľovanie kampaní. Mnohí z nich pritom uprednostňujú náklady, rýchlosť a efektivitu pred kvalitou. Hoci sú tieto útoky s asistenciou AI často schematické a nenáročné, dokážu prekĺznuť podnikovou obranou. Zákazníci HP Wolf Security doteraz klikli na vyše 60 miliárd mailových príloh, webových stránok a stiahnutých súborov bez jediného nahláseného prieniku. Správa analyzujúca obdobie október – december 2025 ukazuje, že kyberzločinci naďalej diverzifikujú metódy, ako obísť bezpečnostné nástroje založené na detekcii. Aspoň 14 % mailových hrozieb identifikovaných pomocou HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov mailových brán. Spustiteľné súbory boli najčastejším spôsobom doručenia (37 %), nasledujú súbory .zip (11 %) a .docx (10 %).

Na základe údajov z miliónov koncových zariadení s HP Wolf Security identifikoval výskumný tím HP okrem iného tieto kampane:

Skripty typu „vibe-hacking“ s presmerovaním na Booking.com: Útočníci využívajú AI na generovanie hotových infekčných skriptov – tzv. vibe-hackingu – ktoré automatizujú doručenie malvéru. V jednej z kampaní je vo falošnej PDF faktúre vložený odkaz, ktorý najprv nenápadne stiahne škodlivý súbor z kompromitovaného webu a potom používateľa presmeruje na dôveryhodnú platformu, napríklad Booking.com.
„Flat-pack“ malvér urýchľuje tvorbu kampaní: Aktéri hrozieb zostavujú útoky z lacných, bežne dostupných malvérových komponentov, pravdepodobne zakúpených na hackerských fórach. Návnady a finálne škodlivé kódy sa menia, zatiaľčo prostredné skripty a inštalátory zostávajú rovnaké. To umožňuje rýchle zostavenie, prispôsobenie aj škálovanie kampaní s minimálnym úsilím. Nejde pritom o jedinú skupinu – rovnaké stavebné bloky využíva viacero nezávislých aktérov.
Malvér ukrytý vo falošnom inštalátore Teams („piggyback“ útok): Útočníci manipulujú výsledky vyhľadávania a zneužívajú podvodné reklamné kampane na propagáciu falošných webov vydávajúcich sa za Microsoft Teams. Obete si stiahnu škodlivý inštalačný balíček, v ktorom je skrytý malvér Oyster Loader „pribalený“ k inštalácii Teams. Zatiaľčo sa legitímna aplikácia nainštaluje, infekcia prebieha nenápadne v pozadí a útočník získa zadné vrátka do zariadenia.

Hlavné zistenia:

• Útočníci zostavujú kampane z modulárnych komponentov malvéru, čo umožňuje rýchlu tvorbu, úpravu aj prispôsobenie útokov.
• Techniky na oklamanie obetí označované ako AI „vibe-hacking“ sa objavujú v infekčných skriptoch, vrátane kampane zneužívajúcej presmerovanie na Booking.com.
• Malvér Oyster Loader bol odhalený pri „pribaľovaní“ k falošným inštalátorom Microsoft Teams; nenápadne tak zavlieka škodlivý kód do zariadení.

Namiesto snahy zachytiť každý variant by sa organizácie mali zamerať na znižovanie expozície. Izoláciou vysoko rizikových aktivít v oddelenom prostredí (napríklad otváranie nedôveryhodných príloh alebo klikanie na neznáme odkazy) je možné zastaviť hrozby ešte predtým, než spôsobia škodu.

Trend: Prepojenie systémov

Prevádzka e-shopu zďaleka nie je len o predaji. S rastom obratu, počtu objednávok a zákazníkov rastie aj zložitosť interných procesov. Jednoduché a oddelené riešenia môžu fungovať v počiatočných fázach podnikania, s ďalším rozvojom sa však stávajú brzdou efektivity. Práve schopnosť prepojiť e-shop, účtovníctvo, sklad, marketing a ďalšie oblasti do jedného funkčného celku sa podľa odborníkov stáva jedným z kľúčových faktorov dlhodobej konkurencieschopnosti.

Dáta z prieskumu Seyfor ukazujú, že technologické zázemie e-shopov sa výrazne líši podľa ich veľkosti. Zatiaľčo menšie e-shopy najčastejšie pracujú s účtovným programom a samostatným mailingovým nástrojom, pri stredných a veľkých e-shopoch sa čoraz viac presadzujú komplexné podnikové informačné systémy. Takmer 70 percent veľkých e-shopov dnes využíva ERP systém, ktorý prepája obchod, financie, sklad aj ďalšie kľúčové procesy do jedného celku. Pri menších prevádzkovateľoch je tento podiel výrazne nižší, čo zodpovedá jednoduchšej prevádzke a menším nárokom na automatizáciu. Popri účtovných a ERP systémoch zohrávajú významnú úlohu aj samostatné mailingové nástroje. Tie využíva približne dve tretiny malých a stredných e-shopov a viac ako polovica veľkých. Práve práca so zákazníkmi, marketingová automatizácia a komunikácia sa v priebehu rastu e-shopu ukazujú ako oblasti, ktoré nemožno dlhodobo riešiť ad hoc. 

Samotná existencia viacerých nástrojov už nestačí. Kľúčová je ich vzájomná prepojenosť, pričom 65 percent respondentov má svoje e-shopové riešenie nejakým spôsobom napojené na účtovný program alebo podnikový informačný systém. Najčastejšie formou API prepojenia, ktoré umožňuje automatický prenos dát bez potreby manuálnych zásahov. Pri veľkých e-shopoch je prepojenie systémov štandardom, zatiaľčo pri menších prevádzkach zostáva značná časť bez akejkoľvek integrácie. O ERP systémoch počula väčšina prevádzkovateľov e-shopov, podrobnejšie však ich úlohu a možnosti pozná len o niečo viac ako polovica opýtaných. Zaujímavé pritom je, že ani medzi veľkými e-shopmi nie je znalosť ERP stopercentná. Časť prevádzkovateľov si ERP stále spája výlučne s robustnými a vysoko nákladnými riešeniami určenými len pre veľké korporácie. Hlavnou prekážkou zavedenia ERP systému nebýva samotná technológia, ale obavy z náročnej implementácie, zo zmeny zaužívaných procesov a nedostatku interných kapacít.