AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.

V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.

Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.

V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Predchádzajúci vývoj: Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

• Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
• Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
• Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
• Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
• Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

AI: Príležitosť či hrozba?

Väčšina Slovákov a Sloveniek už umelú inteligenciu vyskúšala – no zďaleka jej neverí naplno. Viac ako polovica opýtaných (55 %) v prieskume Ipsos priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže. Zároveň si však 45 % myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. AI nie je teda na Slovensku ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná. Približne 40 % dnes verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.

Mladí ľudia k technológii AI pristupujú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, kedy sa čoraz častejšie objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %. Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj. Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.

Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.

SR: V júni zbankrotovalo 29 firiem

V júni na Slovensku zbankrotovalo 29 subjektov, zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za vyše 4,8 milióna eur. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.

Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch. Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov. Do konkurzu sa dostala aj nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade, neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá dlží daňovému úradu takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, vyše 1,1 milióna eur po sebe zanechala stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP, ktorá daniarom dlží takmer 982-tisíc eur. Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch. Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur. Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

Novinka: Žltý lístok

Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého doručovacieho lístka, ktorý klientom prináša viac možností a kontrolu, ako a kde si svoju zásielku prevezmú. Nový žltý lístok už nie je len oznámením o neúspešnom doručení. Je navigáciou, sprievodcom, ktorý klienta jednoducho privedie k riešeniu – bez zbytočného čakania a často aj bez nutnosti navštíviť poštu. Pošta tak reaguje na meniace sa očakávania klientov a posilňuje digitálne a flexibilné služby.

Pošta klientov vyzýva, aby nový lístok nevnímali ako bezcenný papier. Naopak – obsahuje užitočné informácie o všetkých možnostiach, ako sa k zásielke dostať:

• opakované doručenie na pôvodnú adresu,
• preposlanie na inú adresu, inú poštu alebo do BalíkoBOXu,
• vybavenie požiadavky online cez web alebo mobilnú aplikáciu,
• alebo jednoducho cez zákaznícke centrum – telefonicky či e-mailom.

Stačí naskenovať QR kód na lístku, alebo zadať podacie číslo zásielky. Pomôžu aj pracovníci v zákazníckom centre s kontaktom na žltom lístku.

Nový žltý lístok zároveň upozorňuje na služby, akými sú možnosť sledovať zásielky v reálnom čase, zmeniť deň alebo miesto ich doručenia, aktivovať si elektronické notifikácie namiesto papierového lístka, alebo vybaviť presmerovanie zásielok pri dlhodobej neprítomnosti na trvalej korešpondenčnej adrese. Zo žltého lístka sa tak stáva návod, ako posielať, vyzdvihovať zásielky a vybaviť aj ďalšie bežné poštové služby jednoduchšie a bez návštevy pobočky. Nový vizuál aj obsah lístka sú navrhnuté tak, aby boli prehľadné, zrozumiteľné a praktické.

Aktuálne: Telka alebo internet?

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva (1 038 respondentov starších než 18 rokov, apríl 2026) si medzi informačnými zdrojmi udržujú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %). Naopak oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %) či moderné digitálne zdroje, akými sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%) alebo blogy (6 %).

Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny. Na druhej strane slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľčo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov. Až 38 % populácie však deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií.

Vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu. Zaujímavým poznatkom je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Ďalšie výsledky:

• Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
• Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
• Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
• Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
• Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
• V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
• Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).

Písali sme tiež:

• Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

• EU: Trápia nás životné náklady aj prostredie
• SR: Digitálna gramotnosť seniorov

Práca: Aj počas dovolenky

Leto využíva veľa zamestnaných na čerpanie dovolenky, ale až 22 % pracuje aj počas voľných dní. Iba 40 % počas voľna vôbec nepracuje a odmieta sa venovať pracovných povinnostiam. Ďalšia viac ako tretina zamestnancov pracuje výnimočne, ak ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným. V najväčšej miere sa od práce počas voľných dní úplne odpoja ľudia s nízkymi mzdami, polovica z nich vtedy vôbec nepracuje. Súvisí s povahou vykonávanej práce v odvetviach, kde väčšina pozícií vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku. Ukázali to výsledky prieskumu portálu Platy.sk (od 15. mája do 8. júna, 2 429 zamestnancov).

Najčastejším dôvodom, prečo sa zamestnanci venujú práci aj počas dovolenky, je pocit alebo skutočnosť, že bez nich by práca stála, čo nechcú. Tvrdí to štvrtina z tých, ktorí cez voľné dni pracujú. Podobne veľká skupina argumentuje, že hoci to od nich nikto z firmy nevyžaduje, chcú mať prehľad, čo sa deje. Od 18 % respondentov, ktorí pracujú aj cez dovolenku, to očakávajú nadriadení. U tých, ktorí aj počas voľna pracujú pravidelne každý deň, je najčastejším dôvodom, že to vyžaduje ich nadriadený alebo nadriadená.

Väčšina zamestnancov plánuje využiť všetky alebo takmer všetky dovolenkové dni. Pre dobré psychické zdravie, zachovanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom a tiež pre udržanie dobrého výkonu je dôležité, aby si pracujúci počas roka aj oddýchli. 8 z 10 zamestnancov tvrdí, že si počas dovolenky oddýchne. Najviac si počas dovolenky oddýchnu tí, ktorí vôbec nepracujú. Spomedzi zamestnancov, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že si určite oddýchnu, takmer 60 % úplne odmieta riešiť prácu a ďalšia tretina sa jej venuje iba v urgentných situáciách. Naopak, medzi tými, ktorí si vôbec neoddýchnu, najväčšia časť tvrdí, že ich dovolenkové dni sa veľmi nelíšia od pracovných.

Dovolenky: Cestovanie v roku 2025

Rekreáciu či inú formu pobytu s prenocovaním si v roku 2025 podľa štatistického úradu doprialo 2,9 milióna Slovákov (64,5 % obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov). Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 %. Najpočetnejšou cestovateľskou skupinou zostali naďalej obyvatelia SR vo veku 25 až 44 rokov (1,12 milióna osôb). Takmer celý medziročný úbytok počtu cestujúcich spôsobili seniori. Cestovalo len necelých 362-tisíc osôb vo veku 65 a viac rokov, čo bolo medziročne o 8 % (32-tisíc osôb) menej.

Celkovo absolvovalo v roku 2025 pobyt v rámci Slovenska (výlučne, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami) takmer 2,4 milióna Slovákov. Tvorili viac ako 80 % podiel zo všetkých účastníkov cestovného ruchu za osobným účelom nad 15 rokov. Medziročne išlo o nepatrný pokles počtu osôb (-0,6 %). Počet cestovateľov výlučne v rámci Slovenska sa medziročne zvýšil o necelých 90-tisíc osôb na 1,31 milióna cestujúcic. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet osôb iba v tejto skupine cestujúcich Slovákov, a to o 7,3 %. Kategória dovolenkárov cestujúcich výlučne doma tvorila minulý rok takmer 45 % zo všetkých cestovateľov.

Skupinu osôb kombinujúcich cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia tvorilo vlani takmer 1,06 milióna osôb. Bolo to o 104-tisíc osôb (o 9 %) menej ako rok predtým. Počet dovolenkárov kombinujúcich domácu a zahraničnú rekreáciu sa napriek medziročnému poklesu udržal nad hranicou 1 milión osôb. Do zahraničia (výlučne, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami) cestovalo v roku 2025 celkovo 1,6 milióna Slovákov nad 15 rokov. Ich počet medziročne klesol o viac ako 7 %. Ďalšiu skupinu tvorili osoby, ktoré cestovali iba do zahraničia. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 577-tisíc Slovákov, ich počet sa medziročne mierne znížil o 4,2 %.

Cestovného ruchu sa v minulom roku nezúčastnilo 1,6 milióna osôb, čo predstavovalo 36 % populácie SR vo veku nad 15 rokov. Počet necestujúcich osôb vzrástol medziročne mierne (o 3 %). Až polovica všetkých osôb uvidela ako hlavný dôvod necestovania finančné dôvody. Tretina osôb uviedla ako dôvod neúčasti zdravotné dôvody, ich počet sa medziročne zvýšil len o 3 %. Vysoký medziročný nárast o 40 % zaznamenali aj osoby, ktoré necestovali kvôli rodinným dôvodom.

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

Aktuálne: Nové práva

Od piatka 19. 6. 2026 dochádza k zmene zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Novelizované znenie nadväzuje na predchádzajúcu verziu účinnú do 18. 6. 2026. Zákon sa prispôsobuje právu EÚ a reaguje najmä na tzv. zelenú transformáciu, posilnenie informovanosti spotrebiteľa a boj proti nekalým obchodným praktikám. Ide teda skôr o rozšírenie a spresnenie existujúcich pravidiel, nie o úplne nový zákon. Oboznámte sa s hlavnými zmenami.

1. Zelené tvrdenia a informácie o produktoch
Zavádzajú sa nové pojmy environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti. Obchodník bude musieť poskytovať overiteľné informácie o ekologických vlastnostiach výrobku a nesmie uvádzať zavádzajúce „eko“ tvrdenia. Cieľom je zabrániť tzv. greenwashingu.

2. Rozšírenie nekalých obchodných praktík
Zoznam praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností, sa rozširuje o nepravdivé tvrdenia o ekologickosti výrobku či skreslené informácie o životnosti alebo opraviteľnosti produktu.

3. Podpora opráv a životnosti tovarov
Spotrebiteľ má právo na lepšiu informovanosť o:

• možnosti opravy,
• dostupnosti náhradných dielov,
• softvérových aktualizáciách.

Cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť odpad a podporiť servis.

4. Posilnenie rozhodovania spotrebiteľa
Spotrebiteľ má dostať viac transparentných údajov pred nákupom, obchodník tak musí jasnejšie komunikovať vlastnosti produktu, jeho trvanie a udržateľnosť.

5. Tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Novela zavádza nový § 20a, podľa ktorého každý e‑shop musí umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy priamo on-line – cez funkciu (tlačidlo/link). Ako má tlačidlo vyzerať? Musí byť jasne označené, napr. Odstúpiť od zmluvy tu, viditeľné a ľahko dostupné, dostupné počas celej 14‑dňovej lehoty na vrátenie, nesmie byť „skryté“ vo VOP alebo komplikovanom menu.

Zámerom je, aby spotrebiteľ nemusel hľadať formulár alebo písať e‑mail. E‑shop musí zabezpečiť:
✅ tlačidlo / odkaz „odstúpiť od zmluvy“,
✅ jednoduchý formulár (meno, číslo objednávky, e‑mail),
✅ druhé tlačidlo „potvrdiť odstúpenie“,
✅ automatické potvrdenie e‑mailom (s dátumom a časom).

Novela nemá jediný dátum účinnosti, jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne (napr. aj počas roku 2026).

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.

Bankroty: V máji mierne viac

V máji tohto roku na Slovensku zbankrotovalo 587 dlžníkov. Medzimesačne ide o mierny 2,3-percentný nárast (v apríli t. r. zbankrotovalo 574 dlžníkov) a medziročne ide o 9,1 % pokles (pred rokom bolo bankrotujúcich 646). Podľa analýzy CRIF - Slovak Credit Bureau súdy zároveň zrušili 544 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach: 500 bolo zrušených pre nedostatok majetku a 44 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Najviac dlžníkov pochádzalo z východného Slovenska, až 130 z Prešovského a 101 z Košického kraja. Nasledoval Banskobystrický kraj s 88 dlžníkmi, o desať menej ich zbankrotovalo v Nitrianskom kraji. Najmenej dlžníkov, len 37, pochádzalo z Bratislavského kraja, čo je 3,5-krát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji.

Z celkového množstva májových osobných bankrotov bolo 543 (92,5 %) vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 44 na majetok podnikateľov. Formu konkurzu si zvolilo 574 občanov, splátkový kalendár preferovalo 13 dlžníkov. Výraznejšie, takmer 66 % zastúpenie mali opäť muži, bolo ich 387. Žien podľa májových dát zbankrotovalo 200. Len päť žien a desať mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku,  najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 - 39 rokov, spolu za obe pohlavia 193 (32,9 %), nasledovali štyridsiatnici s 24,2-percentným podielom.

Ľudia bez domova tvorili 15 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 86. K najstarším v tejto skupine patril 79-ročný muž z Hlohovca a 73-ročná žena z obce Príbovce v okrese Martin. Májovou zaujímavosťou je, že až desať dlžníkov pochádza z Malého Slavkova v okrese Kežmarok, a dokonca aj z jednej ulice - Gerlachovskej. Ide o štyri manželské páry a dvoch ďalších príbuzných. Celkovo bolo medzi zbankrotovanými dlžníkmi 15 manželských párov a osem ľudí s rodinnými väzbami. Jeden z manželských párov bol vo vekovej kategórií 70+, ďalšie dva páry boli muži sedemdesiatnici a manželky šesťdesiatničky.

Radíme: Odstúpenie od zmluvy

Zakúpili ste si výrobok a napokon zistili, že je chybný? Samozrejme je možné ho reklamovať, pričom máte spravidla možnosť voľby medzi opravou výrobku a dodaním nového produktu. V niektorých prípadoch však zákon umožňuje aj výhodnejšie riešenie, ktorým je odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny. Spotrebiteľská organizácia dTest sumarizuje, kedy vzniká na tento postup nárok a v akých situáciách ho možno uplatniť.

Predajca dal jasne najavo, že nemá v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť a reklamáciu včas vybaviť? Či už tak urobí výslovným vyhlásením, alebo bude z jeho správania zjavné, že odmieta reklamáciu vybaviť, môžete z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Zákonodarca taktiež myslel na situácie, keď predajca reklamáciu síce riadne a včas vybaví, no po určitom čase sa tá istá vada na výrobku opäť prejaví rovnakým spôsobom. V takom prípade spotrebiteľ už nemusí vec reklamovať opakovane, ale môže od zmluvy odstúpiť. Aby však predávajúci uznal nárok spotrebiteľa, musí byť uznaná aj samotná reklamácia. V prípade, ak by ju predávajúci v súlade so zákonom zamietol, odstúpenie od zmluvy by nebolo možné.

Legislatíva nepredpisuje konkrétnu formu odstúpenia od zmluvy a ide teda o takzvané neformálne právne konanie. Pre platnosť odstúpenia nie je potrebné dodržať konkrétnu formu ani textáciu. Od zmluvy je možné odstúpiť ústne (napríklad na predajni alebo telefonicky), ako aj písomne (napríklad prostredníctvom emailu). Podnikatelia by mali zo zákona na svojich webových stránkach ponúkať aj formuláre na odstúpenie od zmluvy. Z obsahového hľadiska je potrebné, aby bolo z daného konania zrejmé, že ide o odstúpenie od zmluvy a aby bolo možné identifikovať, od ktorej zmluvy spotrebiteľ odstupuje. Pre prípadné budúce dokazovanie sa odporúča zabezpečiť si písomné potvrdenie o odstúpení, ktoré nadobúda účinnosť okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Aktuálne: Register právnických osôb

Od 1. júna 2026 prešla správa a vedenie informačného systému Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (IS RPO) zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR. Zmena vyplýva z novely zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a súvisiacich legislatívnych úprav prijatých v roku 2026. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že v súvislosti s migráciou systémov a prechodom kompetencií môže v prvých dňoch po 1. júni 2026 dochádzať ku krátkodobým technickým výpadkom alebo dočasnej obmedzenej dostupnosti niektorých funkcionalít uvedeného systému. Tieto obmedzenia by však nemali zásadne ovplyvniť poskytovanie služieb používateľom registra.

IS RPO je referenčný register, do ktorého sa zapisujú údaje o právnických osobách, fyzických osobách – podnikateľoch, organizačných zložkách, orgánoch verejnej moci a ďalších subjektoch definovaných zákonom. Údaje evidované v registri sú teda právne záväzné a považujú sa za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Register zároveň predstavuje základný zdroj na prideľovanie a evidenciu identifikačných čísel organizácií.

Prechod agendy pod sekciu verejnej správy MV SR má byť ďalším krokom k centralizácii a zefektívneniu výkonu verejnej správy v oblasti referenčných registrov štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť lepšiu koordináciu informačných systémov verejnej správy, efektívnejšie riadenie údajových tokov a posilnenie digitálnych služieb štátu. Zmena sa dotýka širokého spektra subjektov verejného aj súkromného sektora, keďže údaje z registra využívajú orgány štátnej správy, samosprávy, podnikateľské subjekty, banky, notári, advokáti, ako aj ďalšie inštitúcie pracujúce s referenčnými údajmi štátu.