AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.

V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.

AI: Príležitosť či hrozba?

Väčšina Slovákov a Sloveniek už umelú inteligenciu vyskúšala – no zďaleka jej neverí naplno. Viac ako polovica opýtaných (55 %) v prieskume Ipsos priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže. Zároveň si však 45 % myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. AI nie je teda na Slovensku ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná. Približne 40 % dnes verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.

Mladí ľudia k technológii AI pristupujú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, kedy sa čoraz častejšie objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %. Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj. Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.

Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.

EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.

Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.

Aktuálne: Digitálna únava

Generácia baby boomers postupne odchádza do dôchodku a firmy čelia riziku straty know-how. Len 54 % príslušníkov generácie Z a 60 % mileniálov tvrdí, že ich tímy by si dokázali udržať výkon, ak by zajtra odišiel kľúčový expert. Za prekážky efektívneho zdieľania vedomostí považujú nedostatočné motivačné faktory, nedostatok času, obavy z porušenia zásady dôvernosti a vysokú fluktuáciu. Zároveň sa firmy musia pripraviť na príchod generácie Alfa, ktorá by mala do konca dekády vstúpiť na trh práce vo výraznejšom počte. Generácia Z a mileniáli postupne nahrádzajú predchádzajúcu generáciu na líderských pozíciách a menia definíciu kariérneho rastu. Chcú napredovať podľa vlastných pravidiel a pred povýšením často uprednostňujú stabilitu, zručnosti a duševnú pohodu. Vyplýva to z prieskumu Deloitte Global 2026 Gen Z and Millennial Survey (vyše 22 500 respondentov, 14 384 príslušníkov generácie Z a 8 211 mileniálov, zo 44 krajín Severnej a Latinskej Ameriky, západnej Európy a východnej Európy, Blízkeho východu, Afriky, Ázie a Tichomoria). 

Najväčším obavám oboch generácií už piaty rok po sebe dominujú životné náklady, s výrazným náskokom pred ostatnými spoločenskými témami. Finančný tlak posilňuje tzv. trend „možno neskôr“. Viac ako polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov uvádza, že pre napätý rozpočet odložili zásadné rozhodnutia ako založenie rodiny, ďalšie štúdium či rozbehnutie podnikania. Dostupnosť bývania tiež významne limituje kariérne možnosti. Až 69 % zástupcov generácie Z a 64 % mileniálov tvrdí, že dostupnosť alebo cenová prijateľnosť bývania priamo ovplyvňuje ich kariérne rozhodnutia a to, kde môžu pracovať. Napriek tomu v tomto smere nestrácajú optimizmus. Približne polovica príslušníkov generácie Z (53 %) a mileniálov (45 %) očakáva, že sa ich finančná situácia v priebehu najbližšieho roka zlepší.

Takmer tri štvrtiny generácie Z a mileniálov tvrdia, že využívajú AI v každodennej práci, čo je výrazne viac než minulý rok (57 % generácie Z a 56 % mileniálov). Umelá inteligencia sa považuje za akcelerátor zmien. Využívajú ju ako kariérneho kouča, napr. na identifikáciu príležitostí na učenie a rozvoj, získanie kariérnych rád a na zvládanie stresu súvisiaceho s prácou. Majú pocit, že sa prispôsobujú rýchlejšie než ich zamestnávatelia a AI nástroje, ktoré majú v práci k dispozícii, postačujú iba čiastočne, alebo nepostačujú vôbec. Viac ako polovica opýtaných navyše čelí digitálnej únave z neustálych upozornení, prepínania medzi nástrojmi a využívania viacerých platforiem. Takmer štvrtina respondentov prieskumu uvádza, že AI vedie k vytváraniu nových juniorských pozícií. Niektorí respondenti však naďalej vyjadrujú obavy z jej vplyvu na pracovné miesta – 20 % generácie Z a 17 % mileniálov tvrdí, že ich organizácie obmedzujú počet juniorských pozícií. Pokiaľ ide o rozvoj pri nástupe do zamestnania, generácia Z a mileniáli sú optimistickí – najčastejšie uvádzajú, že AI umožňuje rýchlejšie získavať skúsenosti, sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou a zvyšuje potenciál kariérneho rastu.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

EU: Zákaz nudifikácie

Poslanci Európskeho parlamentu odsúhlasili  návrhy na zjednodušení pravidiel a dátumy uplatňovania vysokorizikových systémov umelej inteligencie ako aj zákaz ňou tvorenej pornografie. Právne predpisy sú súčasťou siedmeho súhrnného balíka o zjednodušení, ktorý Európska komisia navrhla 19. novembra 2025 („digitálny omnibus“). V súčasnosti sa pracuje aj na ďalších návrhoch: digitálne súhrnné nariadenie o zmene zákonov o používaní údajov a ochrane údajov a návrh, ktorým sa zriaďujú európske podnikové peňaženky.

V pozmeňujúcich návrhoch europoslanci zavádzajú termíny uplatňovania, aby sa zabezpečila predvídateľnosť a právna istota. V prípade vysokorizikových systémov umelej inteligencie osobitne uvedených v nariadení (vrátane systémov obsahujúcich biometriu a systémov používaných v kritickej infraštruktúre, vzdelávaní, zamestnanosti, základných službách, presadzovaní práva, spravodlivosti a riadení hraníc) je to 2. december 2027. V prípade systémov umelej inteligencie, na ktoré sa vzťahujú odvetvové právne predpisy EÚ o bezpečnosti a dohľade nad trhom, ide o termín 2. augusta 2028. Poslanci sú tiež za to, aby poskytovatelia dostali čas do 2. novembra 2026 na dodržanie pravidiel označovania zvukového, obrazového, video alebo textového obsahu vytvoreného umelou inteligenciou vodoznakom na označenie jeho pôvodu. Zaviesť sa má aj nový zákaz „nudifikačných“ systémov, ktoré využívajú umelú inteligenciu na vytváranie alebo manipuláciu s obrázkami, ktoré sú sexuálne explicitné alebo intímne a podobajú sa identifikovateľnej skutočnej osobe bez jej súhlasu. Zákaz by sa nevzťahoval na systémy umelej inteligencie s účinnými bezpečnostnými opatreniami, ktoré by používateľom bránili vytvárať takéto obrázky.

Poskytovateľom služieb by sa malo umožniť spracúvať osobné údaje na odhaľovanie a nápravu zaujatosti v systémoch umelej inteligencie, pričom sa zaviedli záruky na zabezpečenie toho, aby sa to robilo len vtedy, keď je to nevyhnutne potrebné. S cieľom pomôcť spoločnostiam z EÚ pri ich raste nad rámec malej alebo strednej spoločnosti (MSP), kedy ešte využívajú určité podporné opatrenia, sa podporilo rozšírenie týchto opatrení aj na malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. Na zabránenie prekrývania uplatňovania odvetvových pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov a zákona o umelej inteligencii povinnosti vyplývajúce zo zákona o umelej inteligencii môžu byť menej prísne pre výrobky, ktoré sú už regulované podľa odvetvových právnych predpisov (napr. zdravotnícke pomôcky, rádiové zariadenia, bezpečnosť hračiek a iné).

AI: Motor zmien

Rýchly nástup umelej inteligencie a technologických zmien zásadne mení požiadavky na zručnosti zamestnancov aj na Slovensku. V prieskume KPMG Future Skills 2026 respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Na spodku rebríčka sa ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika.

Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %) ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť. Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.

Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce. V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.

Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, on-line platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

EU: Bezpečné potraviny

Nová platforma umelej inteligencie TraceMap má urýchliť odhaľovanie potravinových podvodov, kontaminovaných potravín a ohnísk chorôb prenášaných potravinami v celej Európskej únii. V súlade s prísnymi bezpečnostnými normami EÚ pre potraviny a dovážané výrobky má tento nový nástroj posilniť bezpečnosť spotrebiteľov a pomôcť vnútroštátnym orgánom účinnejšie pracovať tým, že inovuje spôsob, akým posudzujeme riziká v oblasti bezpečnosti potravín a podvodnú činnosť, odhaľujeme ich a reagujeme na ne.

TraceMap bude používať umelú inteligenciu na:

• Zlepšenie posudzovania rizík v oblasti bezpečnosti potravín zjednodušením prístupu k kritickým údajom a ich analýzou.
• Rýchlú identifikáciu prepojenia medzi prevádzkovateľmi a zásielkami.
• Monitoring celého agropotravinového dodávateľskeho reťazca po zistení rizika, čo umožní rýchlejšie stiahnutie nebezpečných alebo podvodných výrobkov z trhu.

Platforma je prístupná vnútroštátnym orgánom vo všetkých členských štátoch, čo im umožňuje lepšie sa zamerať kontroly a vykonávať dôkladnejšie vyšetrovania bez toho, aby boli potrebné dodatočné zdroje. Rozsiahle údaje z existujúcich agropotravinárskych systémov EÚ využije na rýchle sledovanie obchodných modelov a výrobných tokov. Zlepší presnosť skríningu, urýchli odhaľovanie podozrivých prevádzkovateľov a pomôže vyšetrovateľom odhaliť potravinové podvody a ohniská nákazy spôsobené potravinami a rýchlo odstrániť z trhu nevyhovujúce výrobky. Členským štátom umožní odstrániť nedostatky, riešiť zraniteľné miesta a posilniť svoje opatrenia na boj proti podvodom v agropotravinárskom sektore. Umožní aj lepšiu kontrolu dovážaného tovaru v súlade s posilnenými opatreniami stanovenými vo vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny.

Využili sa technológie umelej inteligencie, ktorá spracúva, štruktúruje a interpretuje údaje z rôznych platforiem riadenia bezpečnosti potravín v celej EÚ vrátane systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES). Pilotná verzia bola nedávno použitá na podporu identifikácie a stiahnutia dojčenskej mliečnej výživy vyrobenej z kontaminovaného oleja ARA z Číny.

AI: Lacné a rýchle útoky

Aj najnovšia správá HP Threat Insights Report potvrdila, že útočníci využívajú umelú inteligenciu na škálovanie a urýchľovanie kampaní. Mnohí z nich pritom uprednostňujú náklady, rýchlosť a efektivitu pred kvalitou. Hoci sú tieto útoky s asistenciou AI často schematické a nenáročné, dokážu prekĺznuť podnikovou obranou. Zákazníci HP Wolf Security doteraz klikli na vyše 60 miliárd mailových príloh, webových stránok a stiahnutých súborov bez jediného nahláseného prieniku. Správa analyzujúca obdobie október – december 2025 ukazuje, že kyberzločinci naďalej diverzifikujú metódy, ako obísť bezpečnostné nástroje založené na detekcii. Aspoň 14 % mailových hrozieb identifikovaných pomocou HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov mailových brán. Spustiteľné súbory boli najčastejším spôsobom doručenia (37 %), nasledujú súbory .zip (11 %) a .docx (10 %).

Na základe údajov z miliónov koncových zariadení s HP Wolf Security identifikoval výskumný tím HP okrem iného tieto kampane:

Skripty typu „vibe-hacking“ s presmerovaním na Booking.com: Útočníci využívajú AI na generovanie hotových infekčných skriptov – tzv. vibe-hackingu – ktoré automatizujú doručenie malvéru. V jednej z kampaní je vo falošnej PDF faktúre vložený odkaz, ktorý najprv nenápadne stiahne škodlivý súbor z kompromitovaného webu a potom používateľa presmeruje na dôveryhodnú platformu, napríklad Booking.com.
„Flat-pack“ malvér urýchľuje tvorbu kampaní: Aktéri hrozieb zostavujú útoky z lacných, bežne dostupných malvérových komponentov, pravdepodobne zakúpených na hackerských fórach. Návnady a finálne škodlivé kódy sa menia, zatiaľčo prostredné skripty a inštalátory zostávajú rovnaké. To umožňuje rýchle zostavenie, prispôsobenie aj škálovanie kampaní s minimálnym úsilím. Nejde pritom o jedinú skupinu – rovnaké stavebné bloky využíva viacero nezávislých aktérov.
Malvér ukrytý vo falošnom inštalátore Teams („piggyback“ útok): Útočníci manipulujú výsledky vyhľadávania a zneužívajú podvodné reklamné kampane na propagáciu falošných webov vydávajúcich sa za Microsoft Teams. Obete si stiahnu škodlivý inštalačný balíček, v ktorom je skrytý malvér Oyster Loader „pribalený“ k inštalácii Teams. Zatiaľčo sa legitímna aplikácia nainštaluje, infekcia prebieha nenápadne v pozadí a útočník získa zadné vrátka do zariadenia.

Hlavné zistenia:

• Útočníci zostavujú kampane z modulárnych komponentov malvéru, čo umožňuje rýchlu tvorbu, úpravu aj prispôsobenie útokov.
• Techniky na oklamanie obetí označované ako AI „vibe-hacking“ sa objavujú v infekčných skriptoch, vrátane kampane zneužívajúcej presmerovanie na Booking.com.
• Malvér Oyster Loader bol odhalený pri „pribaľovaní“ k falošným inštalátorom Microsoft Teams; nenápadne tak zavlieka škodlivý kód do zariadení.

Namiesto snahy zachytiť každý variant by sa organizácie mali zamerať na znižovanie expozície. Izoláciou vysoko rizikových aktivít v oddelenom prostredí (napríklad otváranie nedôveryhodných príloh alebo klikanie na neznáme odkazy) je možné zastaviť hrozby ešte predtým, než spôsobia škodu.

AI: Základné školy

Od marca 2026 sa umelá inteligencia stala súčasťou základného vzdelávania na Slovensku. Ministerstvo školstva rozšírilo štátny vzdelávací program o AI gramotnosť. Cieľom je, aby žiaci rozumeli technológiám, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život aj budúci pracovný trh. Napokon umelú inteligenciu už využívajú pri vyhľadávaní informácií, tvorbe textov, prekladoch či práci s personalizovanými online službami. Zaradením AI gramotnosti do štátneho vzdelávacieho programu sa Slovensko pridalo medzi krajiny, ktoré aktívne pracujú s odporúčaniami UNESCO, OECD a Európskej únie v oblasti vzdelávania o umelej inteligencii. Do konca roka 2026 ministerstvo školstva doplní tému umelej inteligencie aj do štátnych vzdelávacích programov pre stredné školy.

Školy povedú žiakov k tomu, aby rozumeli princípom fungovania umelej inteligencie, vedeli kriticky hodnotiť jej výstupy, poznali jej limity a používali ju bezpečne a zodpovedne. Absolvent základnej školy má rozlišovať medzi ľudskou a umelou inteligenciou, efektívne využívať AI pri učení, zachovať si kritické myslenie a budovať zdravý vzťah k technológiám, vrátane digitálnej rovnováhy. Umelá inteligencia bude zároveň prierezovou témou naprieč predmetmi. Učitelia ju môžu prepojiť s jazykmi, spoločenskými vedami, prírodovednými predmetmi aj umením. Ministerstvo už sprístupnilo prvé učebné materiály a pripravuje rámec AI kompetencií učiteľov.

AI gramotnosť sa bude postupne rozvíjať po 9. ročník základnej školy. V prvom cykle sa žiaci naučia rozpoznávať technológie využívajúce umelú inteligenciu v bežnom živote. Pochopia, že stroje sa učia z dát, vytvoria jednoduché zadania pre AI nástroje pod vedením učiteľa a nebudú umelej inteligencii pripisovať ľudské vlastnosti. Školy zároveň zdôraznia význam reálnych medziľudských vzťahov, ktoré technológie nenahradia. V druhom cykle žiaci porozumejú tomu, že kvalita dát ovplyvňuje kvalitu výstupov AI. S podporou učiteľa budú využívať generatívnu AI ako pomocníka pri učení, naučia sa overovať informácie z viacerých zdrojov a budú reflektovať etické a sociálne dopady technológií. Súčasťou vzdelávania bude aj budovanie zdravej digitálnej rovnováhy. V treťom cykle si žiaci prehĺbia poznanie princípov fungovania veľkých jazykových modelov, AI asistentov a agentov. Naučia sa samostatne vyberať vhodné AI nástroje podľa charakteru úlohy, kriticky hodnotiť výstupy, rozpoznávať manipulácie a dezinformácie a transparentne priznávať mieru využitia AI pri svojej práci. Dôraz sa bude klásť aj na ochranu súkromia a analýzu širších spoločenských a environmentálnych dopadov umelej inteligencie.

AI: Vplyv na biznis čoraz väčší

Počas jediného roka sa počet zamestnancov, ktorí majú prístup k umelej inteligencii, zvýšil o 50 %. V súčasnosti má prístup k nástrojom AI zhruba šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 % ich využíva v rámci svojej každodennej práce. Vyplýva to z publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte (prieskum v 24 krajinách, vyše 3 200 lídrov z oblasti biznisu a IT naprieč šiestimi odvetviami). Aj firmy na Slovensku a v Česku očakávajú, že AI prispeje k rastu ich produktivity. Avšak len menšina z nich zatiaľ systematicky preorganizovala pracovné roly alebo procesy s ohľadom na AI.

Až štvrtina lídrov uvádza, že AI má na ich organizáciu transformačný vplyv, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zároveň 84 % firiem zvyšuje investície do AI a 78 % lídrov deklaruje rastúcu dôveru v túto technológiu. Takmer tri štvrtiny organizácií dúfajú, že v budúcnosti zvýšia svoje príjmy vďaka iniciatívam v oblasti AI. Očakáva sa aj vplyv na samotných zamestnancov. Tretina (36 %) opýtaných spoločností predpokladá, že aspoň 10 % ich pracovných pozícií bude plne automatizovaných do jedného roka. Väčšina spoločností (82 %) tento stav očakáva do troch rokov. Najviac sa to môže dotknúť juniorských pozícií alebo pracovných rolí, ktoré sú orientované na úlohy, kde automatizácia nahrádza rutinné a časovo náročné činnosti. Posilňovať sa bude aj rola AI agentov. V horizonte dvoch rokov by sa táto technológia mala stať všadeprítomnou a aspoň v obmedzenej miere ju budú využívať takmer tri zo štyroch firiem. Podobný trend sa očakáva aj pri fyzickej AI v podobe robotov alebo autonómnych zariadení. Do dvoch rokov by podiel firiem využívajúcich fyzickú AI v akejkoľvek forme mal dosiahnuť 80 %.

Riziká spojené s AI, ktoré spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie, sa týkajú oblasti správy a riadenia. Najväčšie obavy vyvoláva ochrana a bezpečnosť údajov (73 %), nasledujú právne riziká, oblasť duševného vlastníctva a súlad s predpismi (50 %), schopnosti v oblasti riadenia a dohľadu (46 %) a kvalita, konzistentnosť a vysvetliteľnosť modelov (46 %). Zatiaľčo globálne využíva AI na hĺbkovú transformáciu svojho biznisu 34 % firiem, u nás sa AI využíva najmä na zvyšovanie efektivity. V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia. Globálne má viac než 40 % firiem projekty už vo fáze produkcie, na Slovensku a v Česku výrazne viac organizácií zotrváva v pilotnom režime a obmedzenom rozsahu. Zároveň u nás silnejšie riešime otázky týkajúce sa regulácie, práce s dátami a riadenia rizík, čo je do značnej miery dané európskym regulačným prostredím.

Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Aktuálne: Ochrana svojich údajov

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov 28. januára odborníci upozorňujú na narastajúce riziká spojené s poskytovaním dôležitých osobných a finančných údajov, a to aj v prípade úverov a finančných služieb. Rýchla digitalizácia a nástup umelej inteligencie síce prinášajú pohodlnejší prístup k financiám, no zároveň vytvárajú priestor pre nové, sofistikovanejšie formy podvodov a zneužívanie citlivých informácií. V posledných rokoch rastie počet prípadov, kedy sú osobné údaje zneužité na neoprávnené žiadosti o úver, falšovanie identity alebo podvodné finančné transakcie. Útočníci sa často vydávajú za banky, finančných sprostredkovateľov či štátne inštitúcie a cielene oslovujú ľudí prostredníctvom mailov, SMS správ alebo telefonátov. Zlodeji sa čoraz častejšie spoliehajú aj na umelú inteligenciu, ktorá im umožňuje vytvárať presvedčivejšie falošné správy, napodobeniny hlasu či realistické falšované dokumenty.

Nové hrozby spojené s umelou inteligenciou:

Deepfake technológie – umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné videá alebo hlasové nahrávky, ktoré môžu napodobňovať bankových pracovníkov alebo známe osoby.

Automatizované podvody – AI dokáže vo veľkom rozsahu generovať personalizované podvodné správy, ktoré pôsobia dôveryhodne a cielia na konkrétne osoby.

Falošné dokumenty a identita – pomocou AI je možné vytvárať realistické falzifikáty dokumentov používaných pri žiadostiach o úver.

Zber a analýza dát bez vedomia – nesprávne alebo netransparentné využívanie AI systémov môže viesť k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov.

Pozor si treba dať na lákavé úverové ponuky, s „garantovaným schválením“ bez preverovania bonity, často podmienené zaslaním osobných údajov alebo poplatkom vopred. Taktiež sa treba chrániť pred zneužitím dokladov totožnosti, neoprávnené použitie ich kópií môže viesť k uzatvoreniu úveru bez vedomia dotknutej osoby. Pozor i na nezabezpečené on-line formuláre, a to zadávanie citlivých údajov na falošných webových stránkach. Treba byť obozretný aj pri neočakávaných ponukách úverov a podozrivo personalizovaných správach. Nikdy neposielajte kópie svojich dokladov neznámym osobám alebo prostredníctvom nezabezpečených platforiem. Pri internetbankingu využívajte silné heslá, dvojfaktorové overenie a pravidelne si aktualizujte bezpečnostný softvér v počítači.

Ako sa správať pri podozrení z podvodu?

• Ukončite hovor: Ak vám volá niekto, kto tvrdí, že je z banky a žiada osobné údaje, okamžite hovor ukončite.
• Neklikajte na linky: Nikdy neotvárajte prílohy a neklikajte na linky v podozrivých e-mailoch či SMS správach.
• Overte si informácie: V prípade pochybností zavolajte priamo svojej banke (na číslo z ich oficiálnej stránky).
• Chráňte si údaje: Do internet bankingu sa prihlasujte výhradne cez oficiálnu zabezpečenú webovú adresu.
• Pozor na podozrivé aplikácie: Neinštalujte si žiadne aplikácie na žiadosť cudzích osôb, ktoré by im umožnili vzdialený prístup k vášmu telefónu.

Čo robiť, ak sme poskytli citlivé údaje? V prípade finančných záležitostí treba okamžite kontaktovať danú finančnú inštitúciu a potom sa riadiť jej inštrukciami. V týchto prípadoch je rýchlosť skutočne kľúčová, pretože v mnohých prípadoch ovplyvňuje samotnú výšku škody spôsobenú podvodníkom. V prípade, keď ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je však každodenná ostražitosť.

Trend: Soft skills

Svet sa mení rýchlo a ľudia potrebujú pre život aj prácu viac než len vedomosti. Potrebujú zručnosti, ktoré im umožnia nielen obstáť, ale aktívne tvoriť prostredie, v ktorom budú žiť. “Soft skills” alebo mäkké zručnosti – komunikačné, sociálne a kreatívne – už dávno nie sú doplnkom, niečím navyše. Sú základom toho, či vieme spolu fungovať, čo dokážeme ako spoločnosť a ako sme pripravení preklenúť rozdiely medzi nami.

Podľa Future of Jobs Report 2025 od World Economic Forum budú do roku 2030 najdôležitejšími schopnosťami kreativita, kritické a analytické myslenie, komunikácia, spolupráca, adaptabilita, zvedavosť a celoživotné učenie. WEF zároveň upozorňuje, že až 39 % súčasných pracovných zručností sa do roku 2030 zmení, čo zvyšuje potrebu systematického rozvoja mäkkých zručností. Rovnako tak OECD v rámci iniciatívy Future of Education and Skills 2030 upozorňuje, že svet, v ktorom budeme žiť a pracovať, bude čoraz komplexnejší, nepredvídateľnejší a rýchlejší. V takomto prostredí už nestačí „vedieť správnu odpoveď“. Rozhodujúce je vedieť klásť správne otázky a hľadať nové riešenia. Takéto závery nájdeme aj v štúdii Michaely Polákovej a kol. “Soft skills and their importance in the labour market under the conditions of Industry 5.0”, kde je deklarovaný jasný dopyt po mäkkých zručnostiach – ako kritické a analytické myslenie, riešenie problémov, komunikácia a kreativita s flexibilitou, a to aj v technologicky orientovaných odvetviach. Tieto ľudské schopnosti zostávajú nenahraditeľné robotmi a AI a sú čoraz viac oceňované na trhu práce.

Mäkké zručnosti môžeme počas života rozvíjať, ale aj zhoršovať. A práve preto je podľa DASATO jedným z kľúčových miest, kde môže systematicky dochádzať k rozvoju mäkkých zručností a zvedomovať si ich počas celého života a tvorby, stredná škola. Prostredníctvom testu zostaveného v spolupráci s psychológmi z Kariérneho centra Univerzity Komenského v Bratislave, už vyše 3000 stredoškolákov a stredoškoláčok zistili, ako na tom sú so svojimi mäkkými zručnosťami a môžu si ich ďalej rozvíjať. Keď totiž rozvíjame mäkké zručnosti, nerobíme to len pre jednotlivcov. Meníme kolektívy, školy aj celé komunity. Mladí ľudia, ktorí vedia komunikovať, spolupracovať a myslieť s nadhľadom, neprinášajú len pokojnejšie prostredie, ale prinášajú riešenia. Vyrastá generácia, ktorá sa nebojí spolupracovať, nachádzať prieniky a rešpektovať odlišnosti. A to je presne tá schopnosť, ktorá dokáže zmeniť smer, ktorým sa ako spoločnosť uberáme.