Najväčším obavám oboch generácií už piaty rok po sebe dominujú životné náklady, s výrazným náskokom pred ostatnými spoločenskými témami. Finančný tlak posilňuje tzv. trend „možno neskôr“. Viac ako polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov uvádza, že pre napätý rozpočet odložili zásadné rozhodnutia ako založenie rodiny, ďalšie štúdium či rozbehnutie podnikania. Dostupnosť bývania tiež významne limituje kariérne možnosti. Až 69 % zástupcov generácie Z a 64 % mileniálov tvrdí, že dostupnosť alebo cenová prijateľnosť bývania priamo ovplyvňuje ich kariérne rozhodnutia a to, kde môžu pracovať. Napriek tomu v tomto smere nestrácajú optimizmus. Približne polovica príslušníkov generácie Z (53 %) a mileniálov (45 %) očakáva, že sa ich finančná situácia v priebehu najbližšieho roka zlepší.
Takmer tri štvrtiny generácie Z a mileniálov tvrdia, že využívajú AI v každodennej práci, čo je výrazne viac než minulý rok (57 % generácie Z a 56 % mileniálov). Umelá inteligencia sa považuje za akcelerátor zmien. Využívajú ju ako kariérneho kouča, napr. na identifikáciu príležitostí na učenie a rozvoj, získanie kariérnych rád a na zvládanie stresu súvisiaceho s prácou. Majú pocit, že sa prispôsobujú rýchlejšie než ich zamestnávatelia a AI nástroje, ktoré majú v práci k dispozícii, postačujú iba čiastočne, alebo nepostačujú vôbec. Viac ako polovica opýtaných navyše čelí digitálnej únave z neustálych upozornení, prepínania medzi nástrojmi a využívania viacerých platforiem. Takmer štvrtina respondentov prieskumu uvádza, že AI vedie k vytváraniu nových juniorských pozícií. Niektorí respondenti však naďalej vyjadrujú obavy z jej vplyvu na pracovné miesta – 20 % generácie Z a 17 % mileniálov tvrdí, že ich organizácie obmedzujú počet juniorských pozícií. Pokiaľ ide o rozvoj pri nástupe do zamestnania, generácia Z a mileniáli sú optimistickí – najčastejšie uvádzajú, že AI umožňuje rýchlejšie získavať skúsenosti, sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou a zvyšuje potenciál kariérneho rastu.
