SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Financie: Stereotypy pretrvávajú

Slovenské ženy žijúce v manželstve alebo partnerskom vzťahu sú vo väčšej miere ako muži presvedčené, že dokážu lepšie hospodáriť s peniazmi a aj v skutočnosti doma „držia kasu“. Napriek tomu je rozhodovanie o domácich financiách na Slovensku ešte stále stereotypne rozdelené; ženám sa ponecháva väčšie slovo vo financiách pri rozhodovaní o chode a zariadení domácnosti a o deťoch, kým len menšina rozhoduje o kúpe nehnuteľnosti, úvere alebo investovaní.

Z prieskumu 365.bank (Instant Research agentúry Ipsos, od 2.3. do 3.3. 2026, 535 respondentiek a respondentov) vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom zväzku, sa zhodla, že obaja partneri rozhodujú o financiách rovnako. Tento postoj bol najsilnejší medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 26 rokov, kde s týmto výrokom súhlasia viac ako tri štvrtiny opýtaných. Rozdiely boli aj v odpovediach podľa jednotlivých pohlaví. Kým takmer 38 % žien hovorí, že doma „držia kasu“ práve ony, to isté o sebe tvrdí aj 35 % mužov. Zaujímavosťou je, že aj keď viac ako tretina mužov žijúcich v manželskom alebo partnerskom zväzku hovorí o sebe, že doma „držia kasu“, takmer polovica (48 %) súčasne priznáva, že u ich rodičov o rodinných financiách rozhodovala mama. Prieskum ukázal, že celkovo na Slovensku odpovedalo výrazne viac respondentov, že rodinné financie u nich doma riadila mama (50 %), ako otec (19 %).

Až 16 % respondentov priznáva, že ženy nemajú hlavné slovo v žiadnych finančných rozhodnutiach. Ženy majú väčšie slovo najčastejšie pri rozhodovaní o výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti (až v 53 % prípadoch) a detí (47 %). Avšak pri otázkach úverov alebo investícií má väčšie slovo žena len v necelých 14 % prípadov. Pritom napríklad pri investovaní sú ženy opatrnejšie a majú lepšie predpoklady dosahovať dlhodobé stabilné výnosy ako muži. Najnižšie zapojenie žien do rozhodovania o výdavkoch prieskum ukázal pri kúpe nehnuteľnosti (8 %) a pri kúpe auta (6,7 %). A dokonca, 12 % žien o sebe hovorí, že v žiadnej z týchto oblastí vrátane domácnosti a detí vôbec nerozhoduje, s čím súhlasí v prieskume aj každý piaty muž.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

Bezpečnosť: Pohodlie víťazí

Slováci sa v on-line prostredí cítia veľmi sebaisto, ale toto sebavedomie je často falošné. Zatiaľčo väčšina z nás verí, že vie, ako svoje peniaze chrániť, počet obetí kybernetických útokov rastie. Nový prieskum výskumnej agentúry Focus pre mBank (1 013 respondentov vo veku 18 - 60 rokov, on-line, január 2026) ukazuje, že naša túžba po pohodlí a nízkych cenách z nás robí ľahké terče. Podvodníci navyše stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a hrajú im do kariet základné chyby, ako ukladanie hesiel v prehliadači alebo nákupy cez verejné Wi-Fi siete.

Každý piaty Slovák by si zo znalostí bezpečného správania pri on-line nákupoch dal pokojne jednotku. Viac ako tri štvrtiny (81 %) ľudí tvrdí, že presne vie, ako svoje financie na internete chrániť. Realita nás však varuje. Sú to práve falošné e-shopy, ktorú sú dnes na Slovensku najčastejším typom úspešného podvodu. Podľa údajov má skúsenosť s podvodným e-shopom takmer každý druhý nakupujúci (44 %) a každý ôsmy (12 %) už kvôli nim reálne prišiel o peniaze. Dôvodom, prečo ľudia tak ľahko naletia, je predovšetkým uprednostňovanie rýchlosti a pohodlia pred  obozretnosťou. Bezpečnosti venujeme čoraz menšiu pozornosť a naše nákupné rituály sú pre útočníkov ideálnou príležitosťou.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) nakupuje najradšej z pohodlia gauča.

• Viac ako tretina nakupujúcich (35 %) vybavuje objednávky večer alebo v noci.

• Často podliehame emóciám a zľavám v situáciách, keď sa nesústredíme – ľudia pokojne odkliknú 

nákup aj na toalete.

Alarmujúce je, že iba 17 % ľudí pri nákupe rieši, či daný e-shop vôbec pozná. Hlavným lákadlom totiž zostávajú nízke ceny, čo je práve tá najčastejšia karta, na ktorú podvodníci vsádzajú.

Kybernetické podvody sa neustále vyvíjajú. Hoci sa 49 % ľudí podvodu vôbec neobáva, takmer polovica (44 %) sa už niekedy stala jeho obeťou. Veľkou témou je umelá inteligencia, ktorá pomáha bankám chrániť klientov, ale útočníkom slúži na vytváranie prepracovaných deep fake videí alebo kópií stránok obľúbeného e-shopu. Napriek tomu, že technológie postupujú, najslabším článkom zostáva človek. Problémom je napríklad prístup ľudí k heslám. Silné heslá síce pozná 90 % ľudí a najčastejšie ich uvádzajú medzi prvkami ochrany, ale reálne správanie je trošku iné, využíva ich 68 %. Do prehliadača si ich dokonca ukladá tretina (33 %) a až 42 % ľudí bežne nakupuje cez nezabezpečenú verejnú Wi-Fi. Práve to sú otvorené dvere pre útočníkov, ktorí sa tak môžu k citlivým údajom dostať veľmi ľahko. Tretina Slovákov (33 %) svoje peniaze bežne chráni nákupom na dobierku.

Podvodníci dnes najčastejšie cielia na emócie - snažia sa vyvolať strach alebo časový tlak alebo falošný pocit výhodnej ponuky, prípadne sa vydávajú za autority. mBank preto dlhodobo upozorňuje, aby klienti nikdy neoznamovali svoje prihlasovacie údaje, PINy ani autorizačné kódy, a to ani osobám, ktoré sa vydávajú za bankárov či políciu. Dôležité je tiež starostlivo kontrolovať odkazy v mailoch a SMS správach, overovať si informácie z oficiálnych zdrojov a reagovať s rozvahou. Pokiaľ „niečo nesedí“, je vždy lepšie komunikáciu ukončiť alebo sa obrátiť priamo na banku.

Trend: Bankové aplikácie

Mobilné aplikácie na správu účtov či úverov v bankách a finančných inštitúciách počas uplynulých rokov výrazne rozšírili aj na Slovensku. Aplikácie sa stali hlavným komunikačným nástrojom medzi finančnými inštitúciami a ich klientmi a celkovo hrajú významnú úlohu v pokračujúcej digitalizácii služieb.

Podľa údajov Home Credit v roku 2019 využívalo mobilnú aplikáciu len 6 percent ľudí, ktorí mali spotrebiteľský úver, o rok neskôr to už bolo 14 % a v roku 2021 medziročne dvojnásobne viac – 28 %. Výrazný rast pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, približne o 10 % za rok, a teda v roku 2022 to bolo 35 %, v 2023 - 44 %, v 2024 - 55 % a v minulom roku tu už bol zaznamenaný 64-percentný podiel. Medzi používateľmi mobilnej aplikácie je stále výrazne viac mužov ako žien, hoci sa tento rozdiel medzi pohlaviami postupne znižuje. Kým v roku 2019 to bolo 65 % mužov a 35 % žien, vlani sa tento pomer dostal na úroveň 57 % vs. 43 %. Na druhej strane, priemerný vek užívateľov mobilnej aplikácie sa za uplynulé roky takmer vôbec nemení a pohybuje sa vo všeobecnosti stále okolo vekovej hranice 44 rokov. Čísla z praxe hovoria aj o tom, že takmer deväť z desiatich klientov začne aplikáciu aktívne využívať už v prvom mesiaci od jej aktivácie. Vidíme tu jasný trend – ľudia chcú spravovať svoje financie sami, na mieste, kde majú všetko okamžite po ruke.

Presun celej komunikácie medzi finančnou inštitúciou a klientom do mobilnej aplikácie prináša zmeny komunikácie pre obe strany. Postupne sa upúšťa od plošných telefonických, mailových alebo SMS kampaní. Ľudia majú informácie a ponuky okamžite k dispozícii v aplikácii, navyše v personalizovanej podobe, presne podľa ich špecifických požiadaviek.

Radíme: Viac peňazí

„Jarné upratovanie vo financiách“ môže byť ideálnou príležitosťou, ako si nastaviť zdravší rozpočet, eliminovať zbytočné výdavky a vytvoriť si finančnú rezervu. Poriadok v tom, kam, prečo a v akej výške odchádzajú naše peniaze, môže v konečnom dôsledku priniesť domácnostiam úsporu aj v stovkách či tisícoch eur ročne. Praktické rady a tipy ako na to, prináša spoločnosť Home Credit.

1. Jasno v príjmoch aj výdavkoch

Prvým a základným krokom je mať dostatočný prehľad. Skontrolujte si výpisy z účtu za posledné 3 mesiace, rozdeľte si výdavky na fixné (nájom, energie, splátky) a variabilné (strava, zábava, oblečenie). Taktiež je dobré identifikovať opakujúce sa platby, akými sú rôzne predplatné, aplikácie či členstvá. Ak nejakú službu nevyužívate aspoň raz za týždeň či dva, zvážte jej zrušenie alebo zdieľanie v rámci širšej rodiny.

2. Optimalizujte svoje bankové produkty

Príchod jari je vhodným časom aj na kontrolu bankových poplatkov. V tomto prípade si odpovedzte na otázky: Koľko platíte za vedenie účtu? Máte výhodnú úrokovú sadzbu na hypotéke? Neexistuje lacnejší balík služieb? Porovnajte si podmienky svojej banky s konkurenciou. Aj rozdiel 0,5 % na hypotéke môže v horizonte rokov znamenať tisíce eur.

3. Refinancujte a konsolidujte

Ak splácate viacero úverov, riešením je ich spojenie do jedného. Konsolidácia tak môže priniesť nižšiu mesačnú splátku, lepší prehľad a taktiež nižší úrok. Pozor však na poplatky za predčasné splatenie a na predĺženie doby splácania, čo môže úver v konečnom dôsledku predražiť. Za zváženie stojí aj to, či sa neoplatí zmeniť banku alebo finančnú inštitúciu, ktorá ponúka modernejšie, lacnejšie a flexibilnejšie služby.

4. Urobte si finančnú rezervu

Základom finančnej stability je finančná rezerva aspoň vo výške 3 až 6 mesačných výdavkov. Tá by mala byť uložená na ľahko dostupnom, no oddelenom účte. Ak rezervu ešte nemáte, začnite postupne – napríklad odkladaním menšej časti z príjmu. Automatický trvalý príkaz je efektívny spôsob, ako si budovať návyk bez toho, aby ste na to museli myslieť.

5. Preverte si poistky

Mnohé domácnosti platia poistky, ktoré už nepokrývajú aktuálne riziká, majú zastarané poistné sumy, alebo obsahujú zbytočné pripoistenia. Preverte poistenie vášho auta, životné, majetkové, ako i cestovné poistenie. Aktualizácia týchto produktov môže znamenať lepšie krytie za rovnakú alebo aj nižšiu sumu.

6. Pozrite sa na energie a služby

Výdavky za energie tvoria významnú časť rozpočtu. Skontrolujte si vyúčtovanie, overte si zálohové platby, prípadne sa o ich výške pobavte s kolegami či kamarátmi žijúcimi aj v inej lokalite. Ak zistíte, že platíte za nevýhodné služby, určite porozmýšľajte o zmene dodávateľa. Aj malé úspory na mesačných platbách sa v ročnom súčte výraznejšie prejavia.

7. Nastavte si finančné ciele

Jarné obdobie je ideálne aj na nové začiatky. Stanovte si konkrétne ciele, ktorými môžu byť v priebehu roka napríklad: tohtoročná letná dovolenka bez dlhov, vytvorená finančná rezerva aspoň 5 000 eur, postupné sporenie na dôchodok, prípadne možná kúpa nehnuteľnosti. Vaše ciele by mali byť konkrétne, merateľné a ideálne aj časovo ohraničené.

8. Začnite dlhodobo investovať

Ak máte vytvorenú finančnú rezervu alebo aspoň nejaký priestor na jej tvorbu, zvážte investovanie. Vhodné je pritom diverzifikovať, teda rozložiť investície do viacerých vecí či oblastí, taktiež investovať pravidelne a nepodliehať emóciám. Investovanie nie je totiž o rýchlom zbohatnutí, ale o systematickom budovaní majetku.

9. Chráňte sa pred podvodmi

Jar často býva aj obdobím marketingových kampaní a „výhodných“ ponúk. Vždy si však dávajte pozor najmä na príliš „výhodné“ investičné príležitosti, nátlakové telefonáty, ako aj podozrivé maily či lákavé ponuky na sociálnych sieťach. Nekonajte v takýchto prípadoch impulzívne a urýchlene, finančné rozhodnutia by mali byť vždy premyslené a založené na overených informáciách a dôveryhodných partneroch.

10. Kontrolujte si finančnú disciplínu

Aspoň raz za kvartál, ideálne aj každý mesiac, si skontrolujte svoj rodinný rozpočet a plnenie stanovených cieľov. Ak míňate viac, prípadne nešetríte toľko, ako ste si predsavzali, zhodnoťte, prečo sa tak stalo. Ideálne je poučiť sa, hľadať optimálne riešenia, prípadne prispôsobiť svoj rozpočet novým okolnostiam.

EU: Novinky mobilnej komunikácie

Európska investičná banka poskytne 25 miliónov EUR luxemburskému poskytovateľovi satelitného pripojenia OQ Technology na výskum a vývoj technológie satelitných telekomunikácií na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO). Európska komisia tiež navrhla začať rokovania s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom s cieľom začleniť ich do režimu EÚ „Roaming za vnútroštátne ceny“.

Satelity majú slúžiť na poskytovanie cenovo dostupného a spoľahlivého satelitného pripojenia do Európy a regiónov s nedostatočnou dostupnosťou služieb na celom svete. Na podporu tohto cieľa sa z prostriedkov EIB financuje aj vývoj a spustenie viac než 20 softvérovo definovaných viacpásmových satelitov (pásmo S, pásmo C), ktoré budú poskytovať služby internetu vecí a smartfónov s priamym prístupom k zariadeniu (D2D). Na technickej úrovni je cieľom spoločnosti poskytovať pokrytie 5G pre mobilné zariadenia internetu vecí a neupravené smartfóny (iPhone, Samsung, Google Pixel) pomocou štandardizovaného partnerského projektu generácie (3GPP), úzkopásmového internetu vecí (NB-IoT) a technológie NTN nového rádia 5G (NR) prostredníctvom konštelácie LEO malých satelitov. Toto riešenie sa zameriava na vidiecke a vzdialené oblasti, ktoré nie sú obsluhované pozemnými sieťami, a je ideálne pre aplikácie IoT s nízkym výkonom a nízkymi dátami. Okrem toho satelitné siete NB-IoT a 5G NR spoločnosti poskytujú ďalšiu vrstvu odolnej a redundantnej konektivity. Zabezpečuje operácie proti narušeniam pozemnej siete spôsobeným prírodnými katastrofami alebo nepriateľskými útokmi v rámci plne európskej zvrchovanej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.

Európska komisia plánuje nadviazať na existujúce dobrovoľné roamingové záväzky medzi niektorými mobilnými operátormi v EÚ a na západnom Balkáne a zmodernizovať ich. Tieto dobrovoľné iniciatívy už umožňujú využívať znížené roamingové poplatky pri presune medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho občania západného Balkánu využívajú znížené tarify pri cestovaní v rámci regiónu na základe regionálnej dohody o roamingu so západným Balkánom. Po uzavretí ďalších dohôd s operátormi a po ich zosúladení s pravidlami EÚ v oblasti roamingu budú môcť ľudia cestujúci medzi EÚ a západným Balkánom telefonovať, posielať textové správy a využívať mobilné dáta bez roamingových príplatkov. To znamená plynulú prepojenosť pri domácich sadzbách nielen pre občanov a podniky zo západného Balkánu, ktorí navštevujú EÚ, ale aj pre cestujúcich z EÚ na západnom Balkáne.

EU: Cenovo dostupné bývanie

S priemerným nárastom cien obytných nehnuteľností o vyše 60 % a nájomného o viac než 20 % za posledných desať rokov sa milióny Európanov snažia nájsť si dostupný domov. Prvý európsky plán pre cenovo dostupné bývanie sa zameriava na zvýšenie ponuky bývania, aktiváciu investícií a reforiem, riešenie krátkodobého prenájmu v oblastiach s nedostatkom bývania a podporu najviac postihnutých ľudí. Navrhuje opatrenia pre produktívnejšie a inovatívnejšie odvetvie výstavby a renovácie, ktoré budú riešiť nesúlad medzi ponukou bývania a dopytom po ňom prostredníctvom európskej stratégie pre bytovú výstavbu. Obsahuje aj oznámenie a odporúčanie Rady o Novom európskom Bauhause, ktorý umožňuje prechod na čistú energiu, inovácie a biohospodárstvo a podporuje udržateľné, cenovo dostupné a kvalitné projekty najmä v zastavanom prostredí.

Revidované pravidlá štátnej pomoci Európskej únie uľahčia členským štátom finančnú podporu cenovo dostupného aj sociálneho bývania. Komisia bude spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na zjednodušení pravidiel a postupov, ktoré obmedzujú ponuku bývania, s osobitným zameraním na plánovanie a povoľovanie. Nová legislatívna iniciatíva o krátkodobom prenájme podporí oblasti, v ktorých je nedostatok bývania. Vykonávanie plánu bude stimulovať nová Európska aliancia pre bývanie medzi členskými štátmi, mestami, regiónmi, inštitúciami EÚ, poskytovateľmi bývania a združeniami, sociálnymi partnermi, priemyslom a občianskou spoločnosťou. V roku 2026 sa uskutoční tiež prvý samit EÚ o bývaní.

Komisia doteraz zmobilizovala 43 miliárd EUR pre investície. V spolupráci s Európskou investičnou bankou, národnými a regionálnymi podpornými bankami a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami takisto vyvíja novú celoeurópsku investičnú platformu. Nové investície zmobilizuje do študentského a sociálneho bývania a pomôže členským štátom zaviesť lepšie riešenia pre bezdomovcov založené na zásadách „bývanie ako prvé“.

Digitalizácia: Šesť platobných trendov

Umelá inteligencia (AI) mení spôsob, akým ľudia nakupujú, kryptotechnológie sa približujú svetu regulovaných mien, digitálna identita sa stáva základom bezpečnosti a personalizácia posúva platby bližšie k individuálnym potrebám každého používateľa. Spôsoby platenia sa vyvíjajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ktoré trendy budú v roku 2026 určovať formu digitálnych platieb?

1. Digitálni agenti

Digitálni agenti AI majú v roku 2026 stále častejšie vyhľadávať ponuky, porovnávať parametre aj vykonávať transakcie za spotrebiteľov. Vždy však v rámci jasne definovaných pravidiel, ktoré si používateľ nastaví. Kľúčovú úlohu pritom hrá bezpečnosť: tokenizácia chráni platobné údaje, silné overovanie a digitálna identita zase určujú, či je agent legitímny, aké má limity a ako sa vyhodnocuje jeho úmysel v prípade chyby.

2. Prepojenie krypta a zákonnej meny

Dôveru platenia kryptomenami posilnia tzv. stablecoiny, kryptomena naviazaná na štátnu menu, pre ktorú už USA aj Európa stanovili jasné regulačné pravidlá. Budúci rok spotrebiteľom prinesie jednoduchšie a bezpečnejšie spôsoby, ako stablecoinmi platiť. Medzi ne bude okrem iného patriť možnosť zasielať platby do stablecoinových peňaženiek, nakupovanie stablecoinov priamo v rámci blockchainu bez prostredníka alebo jednoduchšie prevody medzi menami aj cez hranice. Rozširujúca sa spolupráca medzi technologickými firmami, finančnými inštitúciami a blockchainovým ekosystémom tak priblíži kryptomeny každodennému používaniu spôsobom, ktorý je regulovaný, bezpečný a zrozumiteľný pre bežných používateľov.

3. Zameranie na digitálnu totožnosť

Podľa nedávneho prieskumu Mastercard sa už 80 percent spotrebiteľov stretlo s pokusom o kyberpodvod. Ďalší rozvoj digitálnej ekonomiky bude preto vyžadovať robustnejšie nástroje overovania totožnosti. Očakáva sa predovšetkým rozvoj digitálnych „identity wallets“ – bezpečných aplikácií, ktoré umožnia rýchlo a spoľahlivo preukazovať totožnosť pri prístupe k finančným, štátnym či komerčným službám.

4. Udržateľnosť v každodenných platbách

Prieskumy Mastercard ukazujú, že pre generáciu Z je veľkým trendom obehové hospodárstvo. K udržateľnému správaniu motivuje degeneratívnymi platobnými cyklami – znovu doplňovaním, spätným odberom alebo zálohovaním vratného tovaru. Zákazníkom sa vráti časť útraty a obchodníci ušetria na obaloch a posilnia lojalitu zákazníkov. Platby tak začínajú fungovať ako spúšťač cirkulárnych modelov, kde každá transakcia, doplnenie, vratka, výmena, podporuje udržateľnejšie správanie.

5. Personalizácia platieb a benefitov

Platobné systémy a bankovníctvo sa prispôsobujú spotrebiteľovi. V roku 2026 sa majú častejšie objavovať inteligentné nástroje, ktoré sa budú prispôsobovať nákupnému správaniu a finančným potrebám jednotlivca. Mali by sa bežné denné výdavky hradiť z účtu, ale väčšie výdaje realizovať prostredníctvom kreditnej karty? Žiaden problém! Spotrebiteľ si nastaví podľa seba, ako sa má čo uhrádzať.

6. Okamžitá ekonomika kdekoľvek pre každého

Platenie v kamenných obchodoch uľahčí biometria, v digitálnom svete je na dosah ruky zaplatenie na pár klikov. Stopercentná tokenizácia do roku 2030 odstráni nutnosť ručného zadávania údajov z platobnej karty a používanie statických hesiel. Pre obchodníkov sa zase stávajú skutočnosťou platby v reálnom čase vďaka novej technológii, ktorá dokáže vykonať transakcie v ten istý deň. Do roku 2027 má objem cezhraničných platieb presiahnuť 250 milárd USD, možno preto v tejto oblasti očakávať významné investície a inovácie, od prevodu peňazí pomocou jednoduchých aliasov až po rozvoj rýchlych, zabezpečených a transparentných cezhraničných platobných možností, ktoré navyše otvoria cestu na globálny trh aj menším firmám.

Pôžičky: Od rodiny či známych

Až štvrtina ľudí na Slovensku sa s požiadavkou o pôžičku obracia na príbuzných či známych. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 4. do 7. novembra 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), takmer polovica z nich si takto požičala do tisíc eur, každý desiaty 5 až 10-tisíc. Dve tretiny dlžníkov vrátili presne takú istú čiastku, ako si požičali, ďalšia štvrtina k tomu pridala nejakú službu alebo darček a piati zo sto aj nejaké úroky naviac. Ako hlavnú výhodu rodinných a kamarátskych pôžičiek opýtaní najčastejšie uviedli nulový alebo nízky úrok. Za najväčší problém zase označili zlý pocit či riziko zhoršenia vzťahov.

Väčšina dospelej populácie Slovenka má už vlastnú skúsenosť s nejakou pôžičkou. Sumu prevyšujúcu 500 eur si počas svojho života požičalo od banky, nebankovej spoločnosti alebo nejakej finančnej inštitúcie 53 percent opýtaných, ďalších 24 percent sa s tým obrátilo na príbuzných či známych a 4 percentá ľudí si požičali od firmy alebo zamestnávateľa. Pôžičky od rodiny, priateľov či známych sa vo väčšej miere týkajú respondentov s mesačným príjmom do 1 500 eur, obyvateľov menších slovenských obcí a taktiež ľudí z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Keď už sa idú Slováci zadlžiť mimo banky alebo nebankovej spoločnosti, z okruhu najbližších „vyhráva“ bez prekvapení mama a otec, a to v presných 50 percentách prípadov. Traja z desiatich sa zase obrátili na súrodencov a 14 percent si požičalo viac ako 500 eur od kamarátov. V rebríčku nasledujúcich veriteľov potom prišli na rad partneri, ďalší príbuzní, susedia a kolegovia. Väčšinou pritom ale nešlo o nejaké závratné sumy, najviac bolo takých, a to takmer polovica, ktorí si požičali menej ako tisícku. Ďalšia približne tretina si u rodiny či známych „urobila sekeru“ od 1 000 do 5 000 eur, no a štyria zo sto sa zadlžili sumou prevyšujúcou 20 000 eur.

Hlavnou výhodou pôžičiek od rodiny a známych je podľa vyjadrení ľudí nulový alebo nízky úrok a taktiež faktory, ako sú dôvera a pomoc v rodine, čo zhodne uviedla až polovica respondentov. Ako ďalšie pozitívum potom rezonovala možnosť splácania podľa aktuálnej situácie, no aj absencia akéhokoľvek papierovania či ručenia majetkom, všetky tieto faktory spomenula približne tretina opýtaných. Na druhej strane, medzi negatívami dominovali zlé či trápne pocity, a to až u 54 percent ľudí, len o niečo menej bolo takých, čo sa obávali zhoršenia vzťahov a pätine chýbali zase akékoľvek záruky či pravidlá. Aj tieto dáta potvrdzujú, že zadlžiť sa u príbuzných či známych je pre mnohých ľudí chúlostivé a majú pred tým značný rešpekt. Dobre fungujúce medziľudské vzťahy, to je pre väčšinu jednou z priorít aj pri riešení finančných otázok. Pre väčšinu ľudí je nepredstaviteľné, aby si za požičané peniaze blízkemu, príbuznému či dobrému kamarátovi brali nejaký úrok. Podľa prieskumu piati zo sto Slovákov nakoniec vracali vyššiu sumu, ako si požičali. Presné dve tretiny splatili identickú čiastku a ďalšia štvrtina k nej pridala aj drobný darček alebo protislužbu. Na druhej strane, päť percent respondentov uviedlo, že v skutočnosti vrátili menej peňazí, ako si požičali.

Upozorňujeme: Finančné podvody

Finančné podvody patria na Slovensku k najrozšírenejším. Čoraz častejšie je ich súčasťou sociálne inžinierstvo, call centrá aj umelá inteligencia. Výskumníci ESET napríklad zaznamenali v uplynulom roku dramatický nárast (+800%) podvodov zneužívajúcich NFC technológiu na prenos údajov z platobných kariet. Dáta VÚB banky zase ukazujú, že najčastejšie sú obeťami podvodov ľudia po 50-ke, teda tzv. „babyboomers“.

Najčastejšie ide o falošné reklamy na výhodné investovanie, pracovné ponuky či atraktívny tovar. Ak obeť zareaguje, nastupuje manipulácia aj s falošnými telefonátmi a neraz sa to končí vysokými finančnými stratami. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou sa tvorba falošných schém stáva rýchlejšia, lacnejšia a je aj čoraz uveriteľnejšia. Najčastejším útokom podľa telemetrie ESET zostáva phishing. Finančné podvody s tematikou investovania zaznamenali až 92 % medziročný nárast. Nový typ podvodu zneužívajúci technológiu NFC v mobilných telefónoch na replikáciu platieb, výberov, ale aj samotných platobných kariet dosiahol až 800 % nárast. Aktívne kampane boli aj na Slovensku a v Čechách, pričom sa útočníci vydávali za centrálne banky oboch štátov. Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že podvodníci sa viac zameriavajú na investičné podvody, manipuláciu a podvodné telefonáty. Typickým príkladom sú práve telefonáty zo strany falošných policajtov. Keď je klient presvedčený, že jeho prostriedky sú ohrozené, sám ich prevedie na „bezpečný účet“, alebo dokonca ich rovno odovzdá podvodníkom.

Najčastejšie sa obeťami takýchto podvodov stávajú ľudia vo veku od 50 do 75 rokov. Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z on-line prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť. Z pohľadu objemu podvodov dominujú podľa tohtoročných dát VÚB banky investičné, pri ktorých strácajú klienti najviac peňazí. Ide napríklad o zdanlivé investovanie do kryptomien či akcií, často spojené s poskytnutím vzdialeného prístupu k počítaču podvedeného. Novinkou roka je aj podľa dát VÚB banky podvod využívajúci tzv. NFC tunneling, teda prenos karty cez NFC čip pomocou škodlivej aplikácie a následný výber z bankomatu. Pri ňom využívajú podvodníci motív vyplatenia fiktívnych výnosov z investície.

Najčastejšie podvody na Slovensku:

1. Investičné podvody

2. Telefonát od falošného policajta

3. NFC tunneling

Tipy ako nenaletieť:

· Venujte primeranú obozretnosť a čas realizácii finančných operácii.

· Neinštalujte si do telefónu alebo PC aplikácie na vzdialený prístup alebo neznáme programy.

· Nekonajte pod časovým tlakom.

· Overte si informácie a zapojte kritické myslenie („ak je to príliš výhodné a zaručené, je to takmer určite podvod“).

· Vždy si čítajte autorizačné SMS / PUSH notifikácie, ktoré Vám prichádzajú z banky.

· Pri akomkoľvek podozrení, kontaktujte banku okamžite.

· Používajte bezpečnostný softvér od renomovaného dodávateľa.

Trend: On-line pôžičky

Aj na Slovensku prechádza vybavovanie pôžičiek čoraz viac do on-line prostredia. Veľa Sloveniek a Slovákov si už dokáže spravovať svoje finančné produkty v mobilných aplikáciách. Na druhej strane je tu stále pomerne dosť aj takých ľudí, čo uprednostňujú osobný kontakt. Výška požičanej sumy prostredníctvom bezúčelovej spotrebiteľskej pôžičky pritom z roka na rok narastá, či už sa vybavuje v kamenných pobočkách, telefonicky alebo čoraz častejšie on-line.

Z dát Home Credit Slovakia vyplýva, že v súčasnej dobe je 67 percent bezúčelových spotrebiteľských úverov dojednaných on-line, 19 percent cez call centrá a 14 percent v pobočkách. V kamenných prevádzkach si ale ľudia vybavujú o niečo vyššie pôžičky. Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočkách bola napríklad v roku v roku 2022 – 2 264 eur, teraz je to takmer o tisícku (987 eur) viac - 3 251 eur. U telefonicky vybavených pôžičiek cez call centrá je rozdiel medzi rokmi 2022 a 2025 presne 636 eur. V prípade on-line dojednania takýto výrazný nárast nebadať, keďže pred troma rokmi to bolo 2 238 eur, v tomto roku je to 2 579, čo činí rozdiel 341 eur. Dáta zároveň ukazujú, že dlhodobo si ľudia v kamenných prevádzkach berú v priemere najvyššie pôžičky, o niečo nižšie sú cez call centrá a priemerne najnižšie potom cez internet. Tento rok je rozdiel medzi pôžičkami dojednanými v pobočkách a on-line rovných 672 eur v prospech pobočiek (3 251 eur vs. 2 579 eur). V kamenných pobočkách sa riešia vo vyššej miere napríklad aj konsolidácie, teda zlučovanie viacerých úverov do jedného.

Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočke  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 264	2 832	3 298	3 251

Priemerná výška pôžičky dojednanej telefonicky  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 546	2 743	2 950	3 182

Priemerná výška pôžičky dojednanej online  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 238	2 406	2 500	2579

Keď sa pozrieme na uzatváranie pôžičiek on-line z pohľadu počtu u mužov a žien, tak tento rok je to 53 % vs. 47 % v prospech mužov, v prípade vybavovania pôžičiek v kamenných prevádzkach to vyzerá podobne, a to 55 % vs. 45 %. U pôžičiek dojednaných cez call centrá je to zase vyrovnané, po 50 % u žien aj u mužov. Zaujímavé údaje k výške bezúčelových spotrebiteľských pôžičiek vidíme aj z pohľadu jednotlivých krajov. Podľa údajov Home Creditu Slovakia k priemerným výškam pôžičiek od roku 2019 až po tento rok, vrátane, si najvyššie pôžičky berú v ľudia Trnavskom kraji, kde je to v priemere za tieto roky 3 481 eur, nasleduje Banskobystrický kraj (3 032 eur), Košický kraj (2 997 eur), Trenčiansky kraj (2 790 eur), Bratislavský kraj (2 780 eur), Nitriansky kraj (2 752 eur), Prešovský kraj (2 539 eur) a napokon Žilinský kraj (2 172 eur).

EU: ScaleUp Europe Fund

Nový fond ScaleUp Europe Fund v hodnote niekoľkých miliárd na investovanie do európskych spoločností v strategických oblastiach špičkových technológií je reakciou na naliehavú potrebu Európy zvýšiť investície do rozširujúcich sa podnikov a preklenúť rozdiel medzi svetovými lídrami. Napriek silnému startupovému reťazcu zatiaľ obmedzený prístup k rastovému kapitálu v neskorom štádiu a roztrieštené investičné trhy bránili európskym inovátorom vyrásť na svetových lídrov.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa hlavná skupina potenciálnych investorov a Európska investičná banka (EIB) stretli so spoločným cieľom – uvoľniť hodnotu prosperujúcich európskych scaleupových spoločností a podporiť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Do skupiny potenciálnych zakladajúcich investorov vo fonde patria popri Európskej komisii a skupine EIB aj Novo Holdings, EIFO (Dánsky exportný a investičný fond), CriteriaCaixa, Santander/Mouro Capital, Fondazione Compagnia San Paolo/Intesa Sanpaolo/Fondazione Cariplo, APG Asset Management, konajúce v mene holandského dôchodkového fondu ABP, Wallenberg Investments a BGK (Bank Gospodarstwa Krajowego). Potenciálni investori budú úzko spolupracovať s Európskou komisiou na zriadení a kapitalizácii fondu.

Fond Scaleup Europe sa zameria na rastový kapitál a investície v neskoršej fáze do širokej škály európskych strategických technologických spoločností vrátane umelej inteligencie, kvantových technológií, polovodičových technológií, robotiky a autonómnych systémov, energetických technológií, vesmírnych technológií, biotechnológií, zdravotníckych technológií, progresívnych materiálov a agrotechnológií. Fungovať bude ako trhový, súkromne riadený a súkromne spolufinancovaný rastový fond investujúci do veľkých investičných kôl vedených Európou. Komisia spolu s ostatnými zakladajúcimi investormi vyberie a vymenuje správcovskú spoločnosť na implementáciu fondu. Čoskoro bude zverejnená verejná výzva pre správcovskú spoločnosť s cieľom, aby fond mohol začať s prvými investíciami na jar 2026.

Úver: Áno či radšej nie?

Skúsenosť s nejakým druhom pôžičky, úveru či lízingu má väčšina ľudí na Slovensku. Zariadiť si byt, kúpiť auto alebo drahšiu elektroniku za požičané peniaze môže byť prospešné, no pôžička môže priniesť aj komplikácie počas jej splácania. Je preto nevyhnutné vedieť, za akých okolností a v akých situáciách je vhodným riešením a naopak, kedy je lepšie sa jej vyhnúť. Spoločnosť Home Credit pripravila praktické informácie, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní.

Kým sa definitívne rozhodnete pre pôžičku, zamyslite sa nielen nad svojou súčasnou situáciou, ale tiež nad budúcnosťou: Chystáte sa založiť rodinu? Budete sa sťahovať? Budete meniť prácu? Všetko to môže ovplyvniť výšku pôžičky aj jej splácanie. Úplne základné pravidlo je, že peniaze by ste si mali požičiavať len vtedy, ak ste naozaj schopní ich bez problémov splácať a že z tejto pôžičky budete mať dlhodobý prospech. Dobre si spočítajte, koľko peňazí budete skutočne potrebovať. Ak si požičiate málo, budete musieť zvažovať, kde vezmete zvyšok. Ak si požičiate nadbytok, bude splátka pôžičky zbytočne vysoká. Za splácanie pôžičky by ste mesačne nemali utratiť viac ako 30 percent zo svojich príjmov. Zároveň by ste kvôli nej nemali mať problém niečo si aj ušetriť. Aby vám splácanie spotrebiteľského úveru nerobilo zbytočné vrásky, majte našetrené toľko, aby ste v prípade komplikácií mohli bez problémov zaplatiť výdavky na 3 až 6 mesiacov.

V akých situáciách sa hodí spotrebiteľský úver?

1. Zveľaďujete si svoje bývanie: Vďaka pôžičke si môžete zrekonštruovať alebo vylepšiť svoje obydlie. Na nákup nehnuteľnosti býva obvykle najlepším riešením hypotéka. Ak ste ale trebárs zdedili byt či dom, môžete zo spotrebiteľského úveru zafinancovať napríklad rekonštrukciu kuchyne alebo kúpeľne. Úver oceníte aj v prípade, keď budete chcieť v dlhodobom horizonte ušetriť za energie. Požičané peniaze môžete investovať do zateplenia, výmeny okien, moderných vykurovacích zariadení či do nákupu úsporných spotrebičov.

2. Investujete do vzdelania: Spotrebiteľský úver môžete použiť aj na úhradu investície do vzdelania. Môže ísť nielen o štúdium na vysokej škole, ale tiež o najrôznejšie špecializované kurzy, vďaka ktorým budete mať vyššiu hodnotu na pracovnom trhu. Vopred si zistite, o aké odbory a špecializácie je vašom regióne záujem, aby sa vám investované peniaze v budúcnosti vrátili.

3. Rozbiehate alebo rozvíjate podnikanie: Pred rozbehom podnikania si urobte podnikateľský plán, aby ste zistili, či bude mať váš produkt alebo služba na trhu uplatnenie a šancu na úspech. Spracujte si tiež finančný plán, vďaka ktorému si urobíte predstavu, aké budete mať náklady a výdavky. Vďaka tomu budete vedieť, koľko peňazí si požičať. Ak už podnikáte, môžete si podnikateľským úverom zabezpečiť potrebný cash flow alebo ním preklenúť finančne náročnejšie obdobie. Peniaze z pôžičky môžete tiež investovať do nákupu nového vybavenia alebo do rozšírenia výroby.

4. Potrebujete uhradiť nečakaný výdavok: Nákladná oprava auta, nákup nového notebooku, bez ktorého nemôžete pracovať, nákup novej chladničky, pretože tá stará sa pokazila, prasknuté vodovodné potrubie a podobne. Aby ste nemuseli utratiť väčšiu časť alebo všetky svoje úspory, môžete finančne nákladnejšie krízové situácie v domácnosti vyriešiť spotrebiteľským úverom.

Na trhu sa môžete stretnúť s rôznymi typmi finančných produktov:

• Revolvingový úver – ide o pôžičku bez konkrétneho účelu. Peniaze môžete využiť opakovane na čokoľvek, napríklad na vzdelanie alebo vylepšenie bývania.
• Nákup na splátky – najčastejšia voľba v prípade, ak si chcete zaobstarať konkrétnu vec, napríklad práčku.
• Pôžičku pre podnikateľa – finančný produkt vhodný pre firmy i SZČO, trebárs pri rozvoji podnikania.
• Pôžičku na automobil – úver určený na nákup vozidla.
• Konsolidáciu – riešenie v momente, keď potrebujete spojiť viacero pôžičiek do jednej.

Kedy si radšej nebrať pôžičku?

O spotrebiteľský úver nežiadajte, ak viete, že by ste ho nezvládali splácať. Zároveň nie je vhodný na financovanie vecí, ktoré budú mať v porovnaní s dĺžkou splácania úveru kratší čas úžitku:

drahé darčeky,

elektronika, ktorú nutne nepotrebujete,

najnovšie luxusné modely automobilov,

módne výstrelky,

exotické dovolenky,

splácanie iných pôžičiek.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

Cestovanie: Platobné karty v zahraničí

Dve tretiny Slovákov na zahraničnej letnej dovolenke pravidelne využívajú platobné karty, najčastejšie vo vekovej kategórii od 18 do 26 rokov. Najviac dovolenkujúcich, ktorí siahajú po karte, pochádza zo Žilinského kraja, najmenej zase z Trnavského kraja. Na druhej strane 22 percent ľudí používa kartu v cudzine len občas a traja z opýtaných ju dokonca nepoužívajú vôbec. Väčšina dovolenkujúcich za hranicami nevyberá peniaze z bankomatov, no stále je tu skoro 30 percent takých, čo tak robia občas alebo aj často. Hotovosť pritom „vyťahujú“ z bankomatov častejšie muži ako ženy.

Platby v zahraničí ale majú svoje pravidlá, ktoré sa oplatí dodržiavať. Všade, kde je to možné, je spravidla lepšie platiť kartou. Je to lacnejšie, ako vyberať hotovosť v miestnej mene z bankomatov. Ako ukázal prieskum pre Home Credit, platobné karty počas letnej používa čoraz viac Slovákov. Pravidelne to robia rovné dve tretiny, z toho vždy, keď sa to dá 37 percent opýtaných a veľmi často ďalších 29 percent. Len zhruba desatina ľudí na dovolenke po kartách nesiaha vôbec alebo len výnimočne. Najčastejšie platobné karty na dovolenke používajú mladí vo veku 18 až 26 rokov, ktorých je až 76 percent. Vždy, keď sa to dá alebo veľmi často po karte v cudzine siaha najviac ľudí zo Žilinského kraja, a to až 77 percent. Naopak, najmenej je ich z Trnavského kraja – len 52 percent. Zaujímavé je, že ženy platia kartou vždy, keď je to možné v 42 percentách prípadov, na druhej strane, v prípade mužov je to len 33 percent. Hoci používanie platobných kariet narastá, stále predovšetkým v destináciách, kde sa neplatí eurom, niektorí vyberajú aj hotovosť z bankomatov. Občas ide do bankomatu 25 percent opýtaných, 3 percentá často a ďalších 39 percent len výnimočne. Vôbec túto možnosť nevyužíva presná tretina Slovákov. Vôbec nevyberá peniaze z bankomatu 40 percent žien, u mužov je to 27 percent.

V prípade, že budete platiť kartou mimo Eurozóny, neodporúča sa využiť ponúkanú službu Dynamic Currency Conversion (DCC). Ponúka prepočet platenej sumy na menu, v ktorej je vedená karta a výmenný kurz u obchodníka je veľmi často pre platiaceho výrazne nevýhodný. V takomto prípade si z ponúknutých možností prepočtu vyberte menu štátu, v ktorom dovolenkujete. Podobne aj v prípade bankomatov sa vyhnite službe DCC. Či platiť kreditnou alebo debetnou kartou, pri nákupoch v obchodoch v tom nie je zásadná odlišnosť. Kreditná karta môže ponúkať cestovné poistenie, bonusy, cashback a ďalšie zľavové programy. Výhodou sú aj rôzne partnerské spolupráce, pri ktorých človek platiaci kreditnou kartou získa zľavy na daný tovar alebo služby. Výbery z bankomatu sa úročia ihneď, pretože sa na ne väčšinou bezúročné obdobie nevzťahuje. Takže - kreditnou kartou nevyberajte peniaze z bankomatu, ak už áno, tak debetnou. Plánujete si na dovolenke požičať auto? Môže sa stať, že debetná karta na rezerváciu vozidla stačiť nebude. Mnohé spoločnosti vyžadujú kreditnú kartu na blokovanie depozitu a preukázanie bonity zákazníka. Spoločnosť väčšinou sumu kaucie nestrhne, iba ju zablokuje. S kreditkou máte istotu, že si auto požičiate, zatiaľčo debetnú kartu požičovňa nemusí akceptovať, alebo vám môže účtovať vysoké dodatočné poplatky. Rovnaký prístup uplatňujú aj hotely pri rezerváciách ubytovania. Na kreditnú kartu sú v zahraničí naviazané aj niektoré bonusové služby – napríklad základné cestovné poistenie, vstup do letiskových salónikov či prednostné odbavenie na letiskách.

Radíme: Úver - áno či nie?

Veľa Slovákov dostáva správy cez bankové aplikácie, prostredníctvom SMS či telefonátov o už „predschválenom“ úvere. Často ide o lákavé ponuky, ktoré môžu pomôcť, avšak v opačnom prípade tiež priniesť viacero komplikácií. Je potrebné preto zvážiť všetky „pre a proti“. A to aj v situácii, keď sa úver javí ako jediné riešenie, radia odborníci z Home Credit.

V prvom rade si ešte raz položte zásadnú otázku: Naozaj úver potrebujete? Je daná vec skutočne nevyhnutná, prípade - nepodarí sa vám v únosnom čase na ňu ušetriť? Tiež si premyslite, či nie je úver nad vaše finančné možnosti. Uvažujte aj do budúcnosti a skúste zvážiť všetko, čo sa môže za očakávaný čas splácania zmeniť a ovplyvniť platenie mesačných splátok pôžičky. Ak dospejete k záveru, že to bez úveru nepôjde a že to váš rozpočet zvládne, poobzerajte sa po viacerých ponukách. Samotné ponuky si potom môžete porovnať prostredníctvom najrôznejších kalkulačiek a porovnávačov na internete. Poskytnú vám základné informácie, koľko a ako dlho budete splácať, či aká je výška úroku. Sledujte najmä pojmy ako sú RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), úroková sadzba a samozrejme, čas splácania. Všímajte si tiež to, či je konkrétny úver účelový alebo bezúčelový. V prvom prípade budete musieť preukázať, že ste ho využili skutočne na tú vec, na ktorú bol uzatvorený. Pri bezúčelovom úvere peniaze môžete použiť na čokoľvek. Pozor si dajte aj na to, či je úroková sadzba vyjadrená v percentách za rok a teda hľadajte konkrétny údaj - % p. a. Jedine tak môžete odhadnúť, či nie je pôžička zbytočne nevýhodná.

Ak máte vybranú pôžičku, poskytovateľ rozhodne, či vám ju poskytne. Samozrejmosťou je splnenie podmienok stanovených vo všeobecne záväzných predpisoch. Z pohľadu banky alebo nebankovej inštitúcie o tom z veľkej časti rozhoduje aj tzv. úverové skóre, najmä pri vyšších sumách. Udáva kredibilitu žiadateľa, teda schopnosť splácať úverový záväzok. Ľudia s lepším úverovým skóre sa často dostanú k lepšiemu úroku. Do celkového čísla vstupuje celá vaša platobná história, vaša úverová história, celková dlžná suma, ako aj nový požadovaný úver. Všeobecne ale platí, že čím menej zadlžení budete, tým je to lepšie. Prípadné existujúce pôžičky konsolidujte do jednej. Dobrou radou je držať sa dlhodobo jedného účtu s dlhšou platobnou históriou. Plaťte, ak je to možné, všetko včas, bez omeškania. Pred definitívnym podpísaním úverovej zmluvy si ešte raz preverte, či skutočne máte k dispozícii všetky informácie. Dôležité je vedieť najmä podmienky splácania a zistiť si informácie aj o tom, čo sa bude diať v prípade nečakaného problému so splácaním. Napríklad, či je možný odklad splátok alebo flexibilita ich splácania, prípadne naopak, ako prebieha predčasné splatenie.

Banky: Najdôležitejšie sú poplatky

Pre Slovákov je výška mesačného poplatku za vedenie bežného účtu hlavným kritériom pre výber aj zmenu banky. Za najdôležitejší faktor pri výbere banky ju považuje viac ako polovica (58 %) klientov bánk. A pre takmer polovicu (47 %) by bol výrazný nárast poplatkov za vedenie bežného účtu dokonca najsilnejším motívom na zmenu súčasnej banky. Dôležitosť výšky poplatku potvrdzuje aj fakt, že takmer tri štvrtiny klientov bank (73 %) vie presne, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (v novembri 2024 medzi on-line populáciou SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 909 respondentov) po výške poplatku za vedenie bežného účtu berú respondenti do úvahy aj ďalšie faktory pre výber banky. S výrazným odstupom nasledujú kritériá ako moderná mobilná aplikácia (29 %), kvalitné internetové bankovníctvo (27 %) a možnosť zriadenia produktov online bez potreby návštevy banky (24 %). Výšku úrokovej miery pri produktoch, ktoré banka poskytuje berie do úvahy rovnako 24 % respondentov. Medzi najmenej dôležité kritériá naopak patrí veľkosť banky, ktorú označilo iba 6 % oslovených. A na odporúčanie svojich priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha len 8 % respondentov.

Väčšina klientov bánk deklaruje, že vedia, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke. Zaujímavosťou je, že najvyšší prehľad (82 %) o výške poplatkov vyslovujú respondenti s najvyšším príjmom od 2 701 eur mesačne. Naopak, najnižší prehľad (68 %) majú tí s najnižším príjmom do 900 eur mesačne. Na Slovensku pritom existuje zákonná povinnosť bánk poskytovať základný bankový produkt pre osoby s nízkym príjmom poskytujúci základné bankové služby bez poplatkov. Aby ste si ho mohli zriadiť, musíte spĺňať tieto podmienky:

• Mesačný príjem nesmie presiahnuť 1,1-násobok minimálnej mzdy. Od 1. januára 2025 je minimálna mzda 816 €, takže váš čistý mesačný príjem nesmie byť vyšší ako 897,60 €.
• Nemôžete mať iný bežný účet v banke, okrem termínovaného vkladu, vkladnej knižky, sporiaceho účtu alebo stavebného sporenia.
• Musíte predložiť čestné vyhlásenie, že spĺňate uvedené podmienky.

Tento účet umožňuje vklady a výbery v eurách, bezhotovostné platby, trvalé príkazy, inkasá a internetové bankovníctvo. Súčasťou je aj medzinárodná debetná karta s bezplatnou obnovou po skončení jej platnosti. Rovnako tieto služby zadarmo aj s bezplatným vedením bežného účtu na Slovensku poskytuje mBank či Fio banka.