EU: Globálne zdravie

Európska komisia prijala Globálnu iniciatívu na zvýšenie odolnosti zdravia. Stanovuje strategický rámec pre budúcu činnosť Európskej únie, aby mohla rýchlejšie reagovať na zdravotné hrozby a krízy v prepojenom svete na základe silného multilaterálneho systému a spolupráce s partnermi. Iniciatíva zahŕňa deväť hlavných opatrení na národnej, regionálnej a globálnej úrovni s cieľom zvýšiť pripravenosť, zlepšiť koordináciu a vybudovať odolné systémy na celom svete. Ich implementácia sa začne v rokoch 2026 až 2027. Nadväzuje na Európsku zdravotnú úniu, stratégiu únie pre pripravenosť, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zdravia a investície Globálnej brány v partnerských krajinách.

Iniciatíva pre globálnu odolnosť v oblasti zdravia predkladá päť kľúčových prioritných oblastí, ktoré najviac pridávajú hodnotu príspevku EÚ k stabilite a kolektívnej činnosti v oblasti globálneho zdravia.

1. Podpora efektívnejšej a menej fragmentovanej globálnej architektúry zdravia. Je nevyhnutné riešiť súčasné výzvy vrátane medzier vo financovaní. Kľúčovým zameraním bude posilnená koordinácia v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia a EÚ bude naďalej dodržiavať svoj dlhodobý záväzok voči globálnemu programu zdravia prispievaním k spoločnému úsiliu. EÚ už zmobilizovala viac ako 6 miliárd EUR na investície do zdravia v rámci Nástroja susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – nástroja Globálna Európa a zo zdravia urobila kľúčový pilier Globálnej brány, zložky pre vonkajšie investície.
2. Podpora odolných a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Silné národné systémy zdravotnej starostlivosti sú chrbticou odolnosti: krajiny, ktoré dokážu financovať, riadiť a poskytovať svoje vlastné základné zdravotnícke služby, sú vybavené na to, aby reagovali na krízy, chránili svoje obyvateľstvo a udržiavali kontinuitu starostlivosti počas otrasov. EÚ preto podporí prechod partnerských krajín k zdravotnej suverenite prostredníctvom konkrétnych investícií a zdieľania odborných znalostí so zameraním na primárnu zdravotnú starostlivosť.
3. Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne zdravotné hrozby a krízy na medzinárodnej úrovni. EÚ posilní globálne siete pre lepšiu detekciu, pripravenosť a reakciu na epidemické hrozby. EÚ posilní svoju kapacitu reakcie na krízy zabezpečením väčšej dostupnosti zdravotníckych protiopatrení vrátane liečby, vakcín a diagnostiky. EÚ bude tiež podporovať globálny systém sledovania zdravia a odolnosti s cieľom mapovať globálne výdavky na zdravotníctvo.
4. Diverzifikácia globálnych dodávateľských reťazcov a výroba kľúčových zdravotníckych produktov . Iniciatíva posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a podporuje vzájomne prospešné partnerstvá s podnikmi a orgánmi v partnerských krajinách. Podporuje európsku lekársku vedu a technológie a zároveň rozširuje globálne výrobné kapacity a investičné príležitosti, ktoré podporujú rozvoj miestnej infraštruktúry, zručností a pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa bude EÚ podporovať diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, vývoj kľúčových zdravotníckych produktov a medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny znalostí súvisiacich s lekárskymi protiopatreniami a nárastom kapacít. EÚ tiež urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ (napríklad iniciatíva Team Europe pre výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám – MAV+ ) a bude sa snažiť o spoluprácu so súkromným sektorom na podporu investícií v partnerských krajinách.
5. Posilnenie odolnosti spoločnosti podporou dôvery vo vedu a bojom proti dezinformáciám a nepravdivým informáciám v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby tvorba globálnych politík v oblasti zdravia zostala založená na vedeckých dôkazoch a spolupráci. Konkrétne táto iniciatíva pomôže zlepšiť prístup k spoľahlivým vedeckým údajom, posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti komunikácie v oblasti verejného zdravia a podporí úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám o zdraví.

EÚ má pokročilé transformačné programy v oblasti zdravia, napríklad iniciatívu Team Europe zameranú na výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám v Afrike, známu ako MAV+. Doteraz MAV+ investoval približne 2 miliardy eur do riešenia ponuky a dopytu po zdravotníctve na africkom kontinente. Pevnú podporu multilateralizmu zo strany EÚ dokazuje nedávny prísľub poskytnutia 700 miliónov eur pre Globálny fond. V rokoch 2024 – 2025 EÚ a jej členské štáty prispeli aj Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 1,7 miliardy eur. Program Horizont Európa prispel takmer 1 miliardou EUR na výskum a inovácie v oblasti zdravia. Program EU4Health vyčlenil v rokoch 2022 až 2024 medzinárodným partnerom viac ako 130 miliónov EUR. V humanitárnych situáciách bolo v rokoch 2022 až 2025 na intervencie v oblasti zdravia vyčlenených 745 miliónov EUR.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.

ProtectEU: Nový program

Európska komisia predstavila nový program predchádzania terorizmu a boja proti nemu. Meniaca sa povaha terorizmu a násilného extrémizmu vyžaduje prispôsobenú a dôraznejšiu reakciu. Nový program je hlavnou iniciatívou európskej stratégie vnútornej bezpečnosti známej pod skratkou ProtectEU. Zahŕňa komplexný súbor medziodvetvových iniciatív na posilnenie pripravenosti a reakcie, ktoré majú ľudí a podniky v Európskej únii lepšie chrániť.

Čoraz častejšie zneužívanie digitálnych a nových technológií – od sociálnych médií cez umelú inteligenciu až po zbrane a drony vyrobené 3D tlačou – dáva teroristickej činnosti novú podobu. Zároveň sa zintenzívňuje radikalizácia maloletých osôb, pričom k nej čoraz častejšie dochádza v online prostredí. Panorámu hrozieb ešte viac zhoršujú geopolitický vývoj a zapojenie štátnych i neštátnych subjektov. Komisia navrhuje zlepšiť schopnosť predvídania a zvýšiť odolnosť EÚ, posilniť bezpečnosť ľudí online aj offline a zintenzívniť spoluprácu s medzinárodnými partnermi. V programe sa navrhujú opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov v šiestich kľúčových pilieroch:

1. Predvídanie hrozieb

Bezpečnosť sa odvíja od schopnosti účinne predvídať hrozby. V programe sa navrhujú opatrenia na zlepšenie situačnej informovanosti a včasného odhaľovania vznikajúcich hrozieb, akými sú:

• posilnenie zdrojov a kapacít určených na analýzu spravodajských informácií na úrovni EÚ s názvom jednotná kapacita na analýzu spravodajských informácií (SIAC);
• posilnenie analytických podporných kapacít Europolu vrátane spôsobilostí na získavanie spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT);
• posilnenie bezpečnostného výskumu v oblasti vznikajúcich technológií (vrátane umelej inteligencie, kryptoaktív, dronov a zbraní vyrobených 3D tlačou) prostredníctvom cielených výziev v rámci programu Horizont Európa a Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť.

2. Predchádzanie radikalizácii

Najúčinnejšou dlhodobou stratégiou je naďalej predchádzanie radikalizácii. V programe sa navrhujú opatrenia na posilnenie včasnej prevencie a cielených intervencií v prípade tých, ktorí sú ňou najviac ohrození. To zahŕňa:

• súbor nástrojov prevencie vytvorený znalostným centrom pre prevenciu radikalizácie s cieľom poskytnúť praktické nástroje na boj proti radikalizácii maloletých;
• program komunitnej angažovanosti a posilnenia postavenia v hodnote 5 miliónov eur na podporu projektov zameraných na včasné predchádzanie radikalizácii so silným zameraním na posilnenie postavenia mladých ľudí, digitálnu odolnosť a súdržnosť komunít.

3. Ochrana ľudí na internete

Ústredným prvkom teroristickej a násilnej extrémistickej činnosti je naďalej online ekosystém vrátane propagandy, náboru, podnecovania k násiliu, získavania finančných prostriedkov a vysielania útokov. Komisia:

• zváži revíziu nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online na základe hodnotenia tohto nariadenia z roku 2026, pričom hodlá dôsledne presadzovať akt o digitálnych službách;
• posilní dobrovoľnú spoluprácu s poskytovateľmi online služieb prostredníctvom internetového fóra EÚ s cieľom urýchliť odstraňovanie teroristického obsahu a obmedziť priestor pre radikalizáciu a nábor v online prostredí;
• pretvorí krízový protokol EÚ na rámec EÚ pre reakciu na online krízy s cieľom posilniť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a poskytovateľmi online služieb v čo najskoršom štádiu, aby sa zamedzilo úplnému prepuknutiu krízy.

4. Ochrana ľudí vo fyzickom prostredí

Cieľom programu je zvýšiť bezpečnosť osôb, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi. V snahe zlepšiť odhaľovanie a monitorovanie jednotlivcov, ktorí sú pre EÚ teroristickou hrozbou, komisia:

• navrhne ďalší postup týkajúci sa „následných krokov po pozitívnej lustrácii“ v kontexte hodnotenia Schengenského informačného systému. Podporí sa tým výmena informácií o zápisoch súvisiacich s terorizmom v Schengenskom informačnom systéme s členskými štátmi, ktoré prejavili záujem o dobrovoľnú účasť;
• preskúma možnosti rozšírenia rámca pre vopred poskytované informácie o cestujúcich tak, aby zahŕňal súkromné lety, námornú a pozemnú dopravu (pričom v súčasnosti do rámca patrí len komerčná letecká doprava).

V snahe posilniť bezpečnosť verejných priestorov a kritickej infraštruktúry komisia navyše investuje 30 miliónov eur do projektov zameraných na zlepšenie celkovej bezpečnosti verejných priestorov a finančne aj operačne posilní poradný program EÚ v oblasti ochrannej bezpečnosti s cieľom uspokojiť rastúci dopyt členských štátov po podpore pri vykonávaní posúdení zraniteľnosti verejných priestorov a kritických infraštruktúr.

5. Reakcia na hrozby a útoky

Rýchla a účinná reakcia na teroristické hrozby a útoky si vyžaduje úzku spoluprácu v oblasti presadzovania práva a justície vrátane zintenzívnenia boja proti financovaniu terorizmu a potenciálnemu zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ na podporu extrémizmu a terorizmu. Cieľom programu je:

• zlepšiť sledovanie financovania terorizmu, a to aj prostredníctvom kryptomien a online platieb, v budúcom systéme EÚ na vyhľadávanie finančných údajov;
• zrevidovať mandáty Europolu a Eurojustu, čím sa zároveň posilní operačná a justičná podpora členských štátov v boji proti terorizmu;
• implementovať plán zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a koordinovanejšie vyšetrovania a trestné stíhania.

6. Spolupráca s medzinárodnými partnermi

Na zintenzívnenie boja proti terorizmu je nevyhnutná užšia globálna spolupráca s dôveryhodnými partnerskými krajinami. Medzi kľúčové opatrenia patrí:

• posilnenie vonkajšej spolupráce Europolu a Eurojustu v oblasti boja proti terorizmu s tretími krajinami;
• posilnenie spolupráce Europolu s dôveryhodnými partnermi pri získavaní údajov o jednotlivcoch, ktorí predstavujú teroristickú hrozbu;
• prehĺbenie spolupráce s partnermi zapojenými do procesu rozširovania a partnermi v stredozemskom regióne. Znamená to aj vykonávanie Spoločného akčného plánu predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu na západnom Balkáne a boja proti nim a zintenzívnenie činností znalostného centra v týchto krajinách.

EU: Financie na obranu

Európska komisia schválila národné obranné plány ôsmich členských štátov. Komisia predložila Rade návrh na schválenie finančnej pomoci Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Španielsku, Chorvátsku, Cypru, Portugalsku a Rumunsku. Biela kniha a plán pripravenosti do roku 2030 umožnili členským štátom zmobilizovať na obranu až 800 miliárd EUR. To zahŕňa 150 miliárd EUR na spoločné obstarávanie – SAFE. Schválenie pripravuje pôdu pre prvú vlnu nízkonákladových dlhodobých úverov, ktoré sa majú uvoľniť, čo týmto krajinám umožní urýchlene zvýšiť svoju vojenskú pripravenosť a získať potrebné moderné obranné vybavenie. Zároveň začleňuje Ukrajinu do bezpečnostného ekosystému EÚ a zabezpečuje, aby naša podpora bola rýchla a udržateľná.

Úrovne financovania pre každú krajinu boli predbežne stanovené v septembri na základe zásad solidarity a transparentnosti. Napríklad pre Cyprus bolo vyčlenených 1,18 miliardy EUR, zatiaľ čo pre Rumunsko je predbežne vyčlenených 16,68 miliardy EUR. Táto skupina 8 členských štátov má po podpísaní dohôd o úvere nárok na približne 38 miliárd EUR. Tieto finančné prostriedky významne podporia strategické spôsobilosti tam, kde sú najviac potrebné.

Po dokončení posúdenia Komisie má teraz Rada štyri týždne na prijatie vykonávacích rozhodnutí. Po schválení Komisia dokončí dohody o úvere, pričom prvé platby sa očakávajú v marci 2026.

Nariadenie SAFE bolo prijaté 27. mája 2025 ako súčasť ambiciózneho obranného balíka Pripravenosť 2030, ktorý členským štátom EÚ poskytuje finančné páky na stimulovanie prudkého nárastu investícií do obranných spôsobilostí.

EU: Program pre mestá

Európska komisia predstavila program Európskej únie pre mestá, ktorý má posilniť politiku rozvoja miest a ich úlohu v budúcom rozvoji Európy. Mestá sú kľúčovými centrami prosperity a konkurencieschopnosti Európy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, sociálnej inkluzívnosti, dekarbonizácii a udržateľnosti. Preto sú v popredí riešenia zásadných výziev pre budúcnosť kontinentu.

V súčasnosti žije približne 75 % obyvateľstva EÚ (približne 340 miliónov ľudí) v mestách a mestských oblastiach. To podčiarkuje význam miest ako centier talentov, inovácií a investícií. Mestá však čelia významným výzvam, akými sú cenovo dostupné bývanie, vysoké náklady na energiu, bezpečnosť, sociálna segregácia a vplyvy na klímu. Okrem toho si demografické zmeny a dopyt po verejných službách vyžadujú adaptívne stratégie na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Program EÚ pre mestá ponúka strategickú víziu na posilnenie postavenia miest pri riešení miestnych výziev, ktoré prispievajú k plneniu širších cieľov EÚ. Poskytuje jednotný rámec na posilnenie územného a mestského rozmeru politík EÚ a zefektívnenie existujúcej podpory pre mestské oblasti. Okrem toho vyzýva na intenzívnejší dialóg s miestnymi orgánmi o ich potrebách a skúsenostiach s cieľom poskytnúť informácie pre budúce politiky a právne predpisy EÚ.

Tri hlavné oblasti

1. Nepretržitý dialóg: nadviazanie každoročných dialógov na vysokej politickej a technickej úrovni s mestami s cieľom diskutovať o politikách EÚ ovplyvňujúcich mestské oblasti, aby sa lepšie pochopili a zohľadnili potreby miest.
2. Zjednodušenie a budovanie kapacít: nová platforma miest EÚ upevní a zjednoduší podporu EÚ pre mestské oblasti, čím sa zabráni fragmentácii. Webový portál Mestá EÚ ponúkne jednotné kontaktné miesto pre informácie o činnostiach, podujatiach, aktualizáciách politík, možnostiach financovania a iniciatívach v oblasti rozvoja miest.
3. Investície: EÚ už poskytuje mestám a mestským oblastiam značnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti, ale aj dodatočnú pomoc, ktorá je k dispozícii prostredníctvom viacerých odvetvových politík. Cieľom komisie je ďalej podporovať mestá. Navrhla dlhodobý rozpočet, ktorý poskytuje príležitosti na podporu miest, napríklad prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva, nástroja EÚ, Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, programu Horizont Európa a programu Globálna Európa.

V programe sa uvádzajú aj nadchádzajúce príležitosti pre mestá vrátane výzvy na otvorenie inovačných opatrení európskej mestskej iniciatívy začiatkom roka 2026 a vypracovania pravidelnej správy o stave európskych miest. Vykonávanie programu EÚ pre mestá sa začína v súčasnom finančnom rámci a bude pokračovať počas nasledujúceho programového obdobia.

Komisia podporuje udržateľný a integrovaný rozvoj miest prostredníctvom rôznych iniciatív, pričom politika súdržnosti poskytuje významné územné investície. Program EÚ pre mestá posilňuje tento prístup tým, že zameriava činnosť EÚ na dosahovanie kľúčových politických priorít na miestnej úrovni. Vychádza z existujúcich strategických rámcov, ako je Územná agenda 2030 a Nová Lipská charta, a dopĺňa prebiehajúcu medzivládnu spoluprácu v rámci Urbánnej agendy pre EÚ.

EU: Rozpočet 2026

Rozpočet Európskej únie na rok 2026 má posilniť kľúčové priority únie v neistých časoch a podporiť výskum, konkurencieschopnosť aj obranu. Vyše 93 % rozpočtu EÚ ide priamo do programov EÚ, ktoré podporujú ľudí a projekty vo všetkých členských štátoch, pričom časť investícií sa dostáva aj do partnerských krajín mimo EÚ. Ročný rozpočet EÚ, ktorý slúži 27 krajinám a 450 miliónom Európanov, je relatívne malý – v priemere 160 – 200 miliárd EUR ročne v rokoch 2021 – 27. To je porovnateľné so štátnym rozpočtom Poľska, ktorý slúži 39 miliónom ľudí, alebo ekvivalentom 30 % rozpočtu Nemecka, ktoré slúži 84 miliónom ľudí.

Európsky parlament stanovil celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2026 (zákonné prísľuby vyplatenia v tom istom roku alebo neskôr) na 193,9 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 597,8 milióna EUR v porovnaní s návrhom komisie. Poslanci stanovili celkovú výšku platobných rozpočtových prostriedkov (skutočné platby príjemcom) na 192,6 miliardy EUR. V prostredí globálnej nestability, bezpečnostných hrozieb, rastúceho protekcionizmu a zhoršujúcej sa zmeny klímy potrebuje EÚ silný rozpočet zameraný na investície na podporu ľudí a ich priorít. Obnovujú viazané rozpočtové prostriedky 1,3 miliardy EUR na základné programy, ktoré vlády EÚ znížili na úroveň pôvodne navrhovanou komisiou. Poslanci kritizujú Radu za tieto škrty a tvrdia, že ignorujú skutočné potreby a poškodzujú kľúčové programy, akými sú Erasmus+ a EU4Health. Poslanci chcú zvýšiť prostriedky na program Horizont Európa o 60 miliónov eur a dopravné a energetické siete o 80 miliónov eur s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a cezhraničnú infraštruktúru. Chcú tiež posilniť financovanie zdravotníctva a vzdelávania zvýšením financovania programov EU4Health a Erasmus+ o 5 miliónov EUR.

Vzhľadom na rastúce ceny potravín a potrebu potravinovej bezpečnosti poslanci požadujú zvýšenú podporu pre mladých poľnohospodárov (ďalších 23 miliónov eur) a ďalšie priority v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalších 40 miliónov eur). Parlament chce pridať 30 miliónov EUR do mechanizmu civilnej ochrany na zlepšenie koordinácie a reakcie na katastrofy vzhľadom na rastúcu frekvenciu prírodných katastrof. Poslanci tvrdia, že vojenská mobilita by mala získať dodatočné finančné prostriedky vo výške 35 miliónov eur, pretože zohráva zásadnú úlohu v obrannej pripravenosti EÚ. Poslanci požadujú ďalších 35 miliónov eur pre južné susedstvo EÚ a požadujú zvýšenie o 25 miliónov eur pre východné susedstvo. Pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, poslanci chcú zvýšenie o 50 miliónov eur vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu, zrýchľujúce sa globálne humanitárne krízy a núdzové situácie spôsobené zmenou klímy. EÚ čelí v roku 2026 neočakávanému prekročeniu nákladov na úvery a pôžičky na nástroj NextGenerationEU o 4,2 miliardy EUR, čo je dvojnásobok prognózy komisie. Poslanci tvrdia, že by to nemalo znížiť financovanie základných programov, akými sú Erasmus+ alebo EU4health, a chcú zvrátiť škrty vlád EÚ na pôvodné sumy odhadované komisiou. Poslanci trvajú na riadnom využívaní dohodnutého "kaskádového mechanizmu", ktorý je určený na riadenie úhrady rastúcich nákladov na pôžičky v rámci nástroja NextGenerationEU a na ochranu hlavných programov.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.

EU: Nová aplikácia

Občania Európskej únie (EÚ) majú sa môžu každý rok uchádzať o financie vo výške viac než 38 miliárd EUR prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a verejné súťaže. S cieľom uľahčiť a  používateľsky zjednodušiť ústretovejšie podávanie žiadostí o tieto fondy bola spustená nová mobilná aplikácia Financovanie EÚ a ja (EU funding & me).

Nová aplikácia funguje ako doplnkový nástroj k portálu. Hoci ľudia budú musieť stále žiadať o financovanie prostredníctvom portálu, používateľom má uľahčiť vyhľadávanie možností financovania. Pomôže vyše 2 miliónom registrovaných používateľov a vyše 300 000 návštevníkom týždenne získať prístup k financovaniu ich projektom priamo z mobilných zariadení a tabletov. K dispozícii je pre Android aj iOS, pričom sa bude ďalej vyvíjať, zlepšovať svoje funkcie a poskytovať lepší používateľský úžitok.

Portál financovania a verejných súťaží je hlavným vstupným bodom pre programy financovania a možnosti verejného obstarávania, ktoré spravuje Európska komisia a iné inštitúcie a agentúry EÚ. Možnosti financovania môžete nájsť v širokej škále oblastí prostredníctvom hlavných programov EÚ, akými sú Erasmus+, Horizont Európa a Európsky sociálny fond+.

Výzva: Internet do škôl

Kvalitný internet potrebujú všetky školy. Nová výzva má pomôcť dostať sa k rýchlemu internetu znevýhodneným žiakom na Slovensku. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. Na projekt je vyčlenených vyše 23,7 milióna eur zo zdrojov Európskej únie – väčšina z nich pôjde do menej rozvinutých regiónov, časť aj do Bratislavského kraja.

Cieľom výzvy je zabezpečiť oprávneným žiakom základných a stredných škôl širokopásmové internetové pripojenie na pevnom mieste s minimálnou garantovanou najnižšou prenosovou rýchlosťou 30 Mb/s v čase špičky, zariadenie na šírenie signálu (modem/router) a úhradu inštalačných alebo aktivačných poplatkov. Podpora bude poskytovaná formou poukazov vo výške maximálne 480 eur na jedného žiaka, čo zodpovedá 20 eurám mesačne na obdobie maximálne 24 mesiacov. Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Celkovo bude podporených viac ako 48 000 žiakov základných a stredných škôl. Sekundárnym cieľom projektu je rozvoj digitálnych zručností, zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnym službám a digitálnemu obsahu, možnosť prípravy na vyššie stupne vzdelávania a v neposlednom rade aj podpora rozvoja talentu. Zároveň sa podporí aj budovanie a rozvoj VHCN – sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. V menej rozvinutých regiónoch 85 % pokryjú európske peniaze a 15 % ide zo štátneho rozpočtu, v Bratislavskom kraji je príspevok EÚ 40 % a zo štátneho rozpočtu 60 %. Predpokladaný začiatok realizácie a možnosť registrácie pre žiakov a študentov do systému je posledný kvartál roku 2025. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. Tí, ktorým nárok vznikne, dostanú voucher prostredníctvom sms správy a budú ho môcť využiť u niektorého zo zmluvných operátorov. Asociácia mobilných operátorov Slovenska upozorňuje, že v obciach a regiónoch bez pevného pripojenia nebude možné poukazy uplatniť. Práve preto opätovne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne procesy pri budovaní digitálnej infraštruktúry, rovnako aj efektívnejšie využívať európske zdroje na rozširovanie dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov

EU: Rozpočet 2028-2034

Európska komisia predložila návrh viacročného finančného rámca (VFR) vo výške takmer 2 bilióny EUR (alebo 1,26 % hrubého národného dôchodku Európskej únie v rokoch 2028 až 2034). Rozhodnutie o budúcom dlhodobom rozpočte a systéme príjmov EÚ prerokujú členské štáty v Rade. Prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje jednomyseľnosť po súhlase Európskeho parlamentu. Niektoré prvky na strane príjmov (najmä nové vlastné zdroje) si vyžadujú jednomyseľnosť v Rade a schválenie členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Kľúčové prvky nového VFR

• Väčšia flexibilita v rámci rozpočtu, aby Európa bola schopná konať a rýchlo reagovať, keď sa neočakávane zmenia okolnosti, alebo keď je potrebné riešiť nové politické priority.
• Jednoduchšie, efektívnejšie a harmonizovanejšie finančné programy EÚ, aby občania a spoločnosti mohli ľahko nájsť možnosti financovania a získať k nim prístup.
• Rozpočet prispôsobený miestnym potrebám s národnými a regionálnymi plánmi partnerstva založenými na investíciách a reformách s cieľom dosiahnuť cielený vplyv tam, kde je to najdôležitejšie, a zabezpečiť rýchlejšiu a flexibilnejšiu podporu pre väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej našej Únii.
• Silné posilnenie konkurencieschopnosti, aby Európa zabezpečila dodávateľské reťazce, rozšírila inovácie a stála na čele celosvetových pretekov o čisté a inteligentné technológie.
• Vyvážený balík nových vlastných zdrojov, ktorým sa zabezpečia primerané príjmy pre naše priority a zároveň sa minimalizuje tlak na vnútroštátne verejné financie.

Novinkou je Európsky fond pre konkurencieschopnosť v hodnote 409 miliárd EUR, ktorý bude investovať do strategických technológií. Funguje ponúkne žiadateľom o financovanie jednotnú bránu, zjednoduší a urýchli financovanie EÚ a urýchli súkromné a verejné investície. Svoju podporu zameria na štyri oblasti:

• prechod na čistú energiu a dekarbonizácia,
• digitálna transformácia,
• zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo,
• obrana a vesmír.

V úzkej súvislosti s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť bude naďalej financovať inovácie výskumný rámec EÚ s hlavným programom Horizont Európa v hodnote 175 miliárd EUR. Ponúknu podporu na celú investičnú cestu projektu (od fázy koncepcie až po rozšírenie) a znížia náklady pre potenciálnych prijímateľov, ako aj čas na vyplatenie.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.

EU: 910 miliónov EUR na obranu

Európska komisia investuje 910 miliónov EUR v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) s cieľom vytvoriť silný a inovatívny obranný priemysel v Európe v súlade s plánom ReArm Europe / Readiness 2030 na posilnenie celoeurópskych obranných spôsobilostí a spoločnou bielou knihou o pripravenosti na európsku obranu do roku 2030, v ktorej sa vymedzuje nový prístup k obrane a identifikujú investičné potreby. Odstrániť sa majú kľúčové nedostatky v spôsobilostiach – akými sú mobilita síl a obrana bezpilotných lietadiel – prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu. Po výbere úspešných návrhov sa začnú pripravovať dohody o grante s cieľom podpísať ich do konca roka.

Európsky obranný fond s rozpočtom 7,3 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja. Podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými inštitúciami v celej EÚ a Nórsku. Okrem toho je hnacou silou transformácie a rozširovania obranného ekosystému EÚ, ktorého jadrom je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tohtoročných investícií sa vyčlenilo 45 miliónov EUR na podporu prelomových technológií určených na výraznú zmenu alebo nahradenie existujúcich výrobkov, koncepcií a spôsobilostí obranného priemyslu, a to často zavedením jednoduchosti, pohodlia, prístupnosti alebo nákladovej efektívnosti. Deväť vybraných projektov sa zameriava na poskytovanie prelomových technológií, akým je projekt METASTEALTH, ktorý vyvíja stealth materiály novej generácie. Medzi novovybrané projekty patria aj ukrajinské malé UAS, ktoré sa zameriavajú na vývoj pokročilých vzdušných systémov založených na umelej inteligencii. Ďalším príkladom je projekt ENGRTII, ktorý spája viac ako 45 priemyselných subjektov a výskumných organizácií s cieľom vyvinúť do roku 2030 novú generáciu európskych rotorových lietadiel. Projektom EUROSWEEP sa vytvorí spoločný autonómny európsky systém zametania mín.

ERF takisto po prvýkrát prispel k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), iniciatívy na podporu vývoja a výroby kritických technológií v EÚ s celkovým počtom 15 súvisiacich tém výziev. Všetkým návrhom, ktoré splnili požadované normy kvality v rámci týchto výziev, bola udelená pečať STEP pomáhajúca prilákať ďalšie verejné a súkromné financovanie. Úplný zoznam týchto projektov bude uverejnený na portáli STEP.

ERF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú štruktúrované podľa 17 tematických a horizontálnych kategórií akcií počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Zameriavajú sa na:

• Riešenie vznikajúcich výziev, ako lekárska podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, s cieľom vytvoriť holistický prístup k modernému bojovému poľu.
• Rozvoj podporných a podporných faktorov v oblasti obrany vrátane digitálnej transformácie, energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie s cieľom stimulovať kľúčový technologický pokrok vo všetkých oblastiach spôsobilostí.
• Zvyšovanie excelentnosti vo vojne so zameraním na vzdušný boj, protivzdušnú a protiraketovú obranu, pozemný boj, ochranu ozbrojených síl a mobilitu, ako aj simuláciu a výcvik s cieľom podporiť ambiciózne obranné systémy.

Štvrtý ročník výziev zaznamenal bezprecedentný záujem zo strany obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ: 297 návrhov 625 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ alebo Nórska. Poukazuje to na rastúci záujem o celoeurópsku spoluprácu a spoločný strategický rozvoj obranných spôsobilostí. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu vo vybraných návrhoch, predstavujú vyše 38 % všetkých zúčastnených subjektov a dostávajú viac ako 27 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ. Vo vybraných projektoch je viac ako 369 miliónov EUR pridelených na 39 výskumných projektov a 539 miliónov EUR na 23 projektov rozvoja spôsobilostí.

EU: Digitálna Európa

Európska komisia vyčlení 1,3 miliardy EUR na zavádzanie kritických technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre budúcnosť Európy a technologickú suverenitu kontinentu, prostredníctvom pracovného programu Digitálna Európa (DIGITAL) na roky 2025 až 2027. Zameriava sa na zavádzanie umelej inteligencie a jej využívanie podnikmi a verejnou správou, cloud a údaje, kybernetickú odolnosť a digitálne zručnosti. Prvé výzvy DIGITAL budú zverejnené v apríli 2025, ďalšie budú zverejnené do konca roka dostupné na portáli EÚ pre financovanie a verejné súťaže. Výzvy sú otvorené pre podniky, orgány verejnej správy a iné subjekty z členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a krajín pridružených k programu DIGITAL.

Kľúčové priority v rámci pracovného programu DIGITAL zahŕňajú:

• Zlepšenie dostupnosti a prístupnosti generatívnych aplikácií umelej inteligencie, a to aj v odvetviach zdravotnej a inej starostlivosti. Dostupné finančné prostriedky budú určené na testovanie imerzívnych prostredí známych ako „virtuálne svety“, vykonávanie aktu o umelej inteligencii a zavádzanie energeticky efektívnych spoločných dátových priestorov. Tieto opatrenia sú kľúčom na vykonávanie iniciatívy Továrne umelej inteligencie na vývoj generatívnych modelov umelej inteligencie pre podniky a verejný sektor.
• Podpora európskych centier digitálnych inovácií (EDIH). Ide o sieť centier, ktorá poskytuje spoločnostiam a verejnému sektoru prístup k technickým odborným znalostiam a testovaniu technológií, ako aj poradenstvo, odbornú prípravu a zručnosti na osvojenie si najnovších technológií. Bude podporovať rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie v súkromných a verejných organizáciách v celej Európe.
• Budovanie iniciatívy Destinácia Zem, ktorá pracuje na vybudovaní digitálneho modelu Zeme na podporu adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizika katastrof. Financovaním sa vybuduje silnejší model, ku ktorému bude mať prístup viac výskumníkov.
• Zvyšovanie kybernetickej odolnosti. Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, akou je rezerva EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti, zlepšia odolnosť a bezpečnosť kritických infraštruktúr vrátane nemocníc a podmorských káblov.
• Rozvoj kapacít inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy EÚ v oblasti digitálnych zručností, aby mohli podporovať a prilákať talenty a zároveň podporovať pokročilé zručnosti európskej pracovnej sily.
• Uľahčenie novej architektúry európskej peňaženky digitálnej identity a európskej dôveryhodnej infraštruktúry, ako aj podpora jej prijatia v členských štátoch.
• Stimulácia transformácie verejného sektora prostredníctvom rozvoja efektívnych, vysokokvalitných a interoperabilných digitálnych verejných služieb.

Inováciu urýchli aj nová Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), ktorá udeľuje značku kvality STEP Seal sľubným projektom s cieľom zlepšiť ich možnosti prístupu k verejnému a súkromnému financovaniu.

DIGITAL je prvý program financovania EÚ zameraný výlučne na poskytovanie digitálnych technológií podnikom a občanom. S rozpočtom 8,1 miliardy EUR v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 formuje digitálnu transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva. Dopĺňa investície v rámci iných programov EÚ, ktorými sú Horizont Európa, EU4Health, InvestEU, Nástroj na prepájanie Európy, ako aj investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

EU: Rozpočet od roku 2028

Európska komisia uverejnila kľúčové politické a rozpočtové výzvy, na základe ktorých vznikne návrh budúceho viacročného finančného rámca (VFR). Budúci dlhodobý rozpočet, ktorý bude platný od roku 2028, musí vyriešiť zložitý hlavolam: ako naplniť neustále sa zvyšujúce očakávania, pokiaľ ide o činnosť Európskej únie. Zachovanie súčasného stavu nie je možné. EÚ musí čo najlepšie využiť každé minuté euro a zamerať sa na svoje priority a ciele, ktoré si vyžadujú najväčšiu pomoc zo strany EÚ.

Nový prístup k modernému rozpočtu Európskej únie by mal zahŕňať plán pre každú krajinu obsahujúci kľúčové reformy a investície, ktorý bude vypracovaný a vykonávaný v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Prostredníctvom Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť by sa mala vytvoriť investičná kapacita na podporu strategických odvetví a kritických technológií. Okrem toho prepracované financovanie vonkajšej činnosti by malo byť účinnejšie, cielenejšie a zosúladené so strategickými záujmami, pričom by malo prispievať k novej zahraničnej politike. Súčasťou rozpočtu by mali byť aj dodatočné záruky na ochranu právneho štátu. Aby sa zabezpečilo dostatočné a udržateľné financovanie našich spoločných priorít, by rozpočet EÚ okrem toho mal mať možnosť spoliehať sa na modernizované príjmy.

Komisia zároveň začína verejnú konzultáciu, v rámci ktorej vyzýva zainteresované strany aj občanov, aby sa vyjadrili k budúcemu rozpočtu EÚ a politikám, ktoré by mal podporovať. Konzultácie sú dostupné v nasledujúcich okruhoch:

• Implementácia finančných prostriedkov EÚ v spolupráci s členskými štátmi a regiónmi

• Finančné prostriedky EÚ na konkurencieschopnosť

• Finančné prostriedky EÚ na vonkajšie činnosti

• Finančné prostriedky EÚ na cezhraničné vzdelávanie, odbornú prípravu a solidaritu, mládež, médiá, kultúru a kreatívne sektory, hodnoty a občiansku spoločnosť

• Finančné prostriedky EÚ na civilnú ochranu, pripravenosť a reakciu na krízy

• Finančné prostriedky EÚ na jednotný trh a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi

• Výkonnosť rozpočtu EÚ

Počas panelovej diskusie občanov sa stretne 150 Európanov a Európaniek, aby diskutovali o budúcom rozpočte EÚ a predložili preň konkrétne odporúčania. Súčasne bude k dispozícii on-line platforma, vďaka ktorej bude mať každý príležitosť zúčastniť sa na diskusii. Komisár Serafin navyše počas roka 2025 cestuje naprieč Európou v rámci svojej iniciatívy Tour d'Europe, aby mohol osobne konzultovať s orgánmi členských štátov, so zainteresovanými stranami v regiónoch a s príjemcami prostriedkov z rozpočtu EÚ. Formálny návrh bude predstavený v júli 2025.

Súčasný finančný rámec platí od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 a jeho celkové výdavky sú vo výške 1 211 miliárd eur. Sprevádza ho nástroj NextGenerationEU, dočasný nástroj obnovy dotovaný až 807 miliardami eur, ktorý v reakcii na pandémiu koronavírusu podporuje európske hospodárstvo a posilňuje a zvyšuje odolnosť našich spoločností.

InvestAI: Masívny prístup k superpočítačom

Na samite o umelej inteligencii v Paríži bola uvedená iniciatíva InvestAI s cieľom mobilizovať 200 miliárd EUR na investície do umelej inteligencie vrátane nového európskeho fondu vo výške 20 miliárd EUR pre gigatovárne AI. Takáto veľká infraštruktúra umelej inteligencie je potrebná na otvorený a kolaboratívny vývoj najzložitejších modelov. Majú slúžiť európskemu modelu spolupráce v oblasti AI, otvorených inovácií so zameraním na komplexné priemyselné a kritické aplikácie a zabezpečiť prístup k rozsiahlemu výpočtovému výkonu pre každú spoločnosť.

Z fondu Európskej únie InvestAI sa budú financovať štyri gigatovárne pre umelú inteligenciu na trénovanie najzložitejších, veľmi veľkých modelov umelej inteligencie. Vyžadujú rozsiahlu výpočtovú infraštruktúru na prelomové objavy v konkrétnych oblastiach, akými sú medicína alebo veda. Gigatovárne budú mať približne 100 000 čipov umelej inteligencie poslednej generácie, čo je približne štyrikrát viac ako továrne na umelú inteligenciu, ktoré sa práve zriaďujú. Financovanie gigatovární kombináciou grantov a vlastného kapitálu bude slúžiť ako jeden z pilotných prípadov strategických technológií oznámených v kompase pre konkurencieschopnosť.

Gigatovárne financované prostredníctvom InvestAI budú najväčším verejno-súkromným partnerstvom na rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie. InvestAI bude zahŕňať viacvrstvový fond s podielmi rôznych rizikových a výnosových profilov. Počiatočné financovanie InvestAI zo strany Európskej komisie bude pochádzať z existujúcich programov financovania EÚ, ktoré majú digitálnu zložku: programy Digitálna Európa a Horizont Európa a InvestEU. Členské štáty môžu prispieť aj prostriedkami zo svojich balíkov financií určených na politiku súdržnosti.

Komisia už v decembri oznámila prvých sedem tovární na umelú inteligenciu a čoskoro oznámi ďalších päť. Existujúca podpora pre továrne umelej inteligencie vo výške 10 miliárd EUR, ktorú spolufinancuje EÚ a členské štáty, je už teraz najväčšou verejnou investíciou do umelej inteligencie na svete a uvoľní viac ako desaťkrát viac súkromných investícií.

EU: Prvé továrne na umelú inteligenciu

Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) vybral sedem návrhov na zriadenie a prevádzku prvých tovární na umelú inteligenciu v celej Európe. Ide o míľnik pre Európu pri budovaní ekosystému na trénovanie pokročilých modelov umelej inteligencie a vývoj riešení umelej inteligencie. Ďalšie členské štáty prejavili záujem buď o vstup do novovybraných tovární na umelú inteligenciu, alebo o vytvorenie nových tovární na umelú inteligenciu. Nasledujúcim konečným termínom pre členské štáty na predloženie ďalších návrhov týkajúcich sa tovární na umelú inteligenciu je 1. február 2025.

Prvé továrne na umelú inteligenciu budú predstavovať investíciu vo výške 1,5 miliardy EUR, ktorá bude kombináciou vnútroštátnych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov Európskej únie. Polovica tejto sumy bude financovaná EÚ prostredníctvom programu Digitálna Európa pre infraštruktúru umelej inteligencie a programu Horizont Európa pre služby AIF. Vybrané továrne na umelú inteligenciu budú umiestnené v týchto výskumných a technologických centrách:

• Barcelona, Španielsko: „BSCAIF“v Barcelonskom superpočítačovom centre
• Bologna, Taliansko: „IT4LIA“na veľtrhu CINECA – Bologna Tecnopolo
• Kajaani, Fínsko: „AIFLUMI“na úrovni CSC
• Bissen, Luxembursko: „Meluxina-AI“v spoločnosti LuxProvide
• Linköping, Švédsko: „MIMER“na Linköpingskej univerzite
• Stuttgart, Nemecko: HammerHAIna Stuttgartskej univerzite
• Atény, Grécko: „Pharos“ na GRNET-e

Sedem tovární na umelú inteligenciu zahŕňa 15 členských štátov a 2 štáty zúčastňujúce sa na EuroHPC. Portugalsko, Rumunsko a Turecko sa pripojili k AIF BSC; Rakúsko a Slovinsko sa pripojili k ITA4LIA; a Česko, Dánsko, Estónsko, Nórsko a Poľsko sa pripojili k AIF LUMI. Päť z vybraných hostiteľských lokalít zavedie úplne nové superpočítače optimalizované umelou inteligenciou svetovej úrovne, konkrétne vo Fínsku, Nemecku, Taliansku, Luxembursku a Švédsku. Továreň na umelú inteligenciu v Španielsku bude výsledkom modernizácie existujúceho systému EuroHPC MareNostrum 5. V Grécku sa zriadi a bude prevádzkovať továreň na umelú inteligenciu spojená so superpočítačom DAEDALUS. Továrne umelej inteligencie v Španielsku a Fínsku budú mať aj experimentálnu platformu, ktorá poskytne špičkovú infraštruktúru na vývoj a testovanie inovačných modelov a aplikácií umelej inteligencie a podporí spoluprácu v celej Európe. Továrne na umelú inteligenciu majú viac ako zdvojnásobiť výpočtovú kapacitu EuroHPC, čím sa vyriešia osobitné potreby a posilnia európske spôsobilosti v oblasti umelej inteligencie. Nasadia sa v rokoch 2025 – 2026.

Očakáva sa, že ekosystémy umelej inteligencie sa budú rozvíjať okolo superpočítačov EuroHPC, pričom budú spájať univerzity a akademickú obec, superpočítačové centrá, priemysel a finančné subjekty. Tým sa prepojí excelentnosť a talent s finančnými príležitosťami potrebnými na rozvoj a rozširovanie podnikania.

EU: Podpora dekarbonizácie

Európska komisia oznámila dve nové výzvy s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a vyše 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka. Projekty, ktoré sa sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Členské štáty môžu po prvýkrát v rámci inovačného fondu doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery) po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Komisia a Európska investičná banka zároveň iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka) na podporu inovačných projektov v celom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu.

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení 1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP). S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR.

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026. Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy. Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcie ako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení.

EÚ: Rozpočet na rok 2025

Po dohode s členskými štátmi Európskej únie dosiahnutej 16. novembra 2024 sa podarilo v Európskom parlamente obhájiť rozpočet EÚ na budúci rok. Celkový rozpočet EÚ na rok 2025 je 199,4 miliardy eur v záväzkoch, platby sú stanovené na 155,21 miliardy eur. Rozpočet na budúci rok bude o 6 % vyšší ako tohtoročný, čo znamená zvýšenie o 10 miliárd eur.

Vo februári 2024, počas revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, došlo k podstatnému navýšeniu kľúčových priorít. Zabezpečilo sa tiež financovanie nákladov na splatenie Európskeho plánu obnovy (EURI), ktoré sú takmer dvojnásobkom sumy pôvodne predpokladanej na rok 2025. Europoslanci úspešne vyjednali 230,7 milióna eur nad rámec pôvodného návrhu Európskej komisie so zameraním na kľúčové iniciatívy vrátane výskumu, zdravia, vzdelávania, na podporu mladých poľnohospodárov, na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, krízové reakcie na prírodné katastrofy, opatrenia v oblasti klímy, humanitárnu pomoc, vojenská mobilitu a správu hraníc. Okrem tohto dodatočného financovania budú pre rozpočet na rok 2025 prínosom navýšenia pochádzajúce z predchádzajúcich úspor, vrátane 422 miliónov eur pre Erasmus+ a 20 miliónov eur pre Horizont Európa.

Vyše 90 % rozpočtu EÚ financuje aktivity v členských krajinách únie aj mimo nej. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov je rozpočet EÚ primárne zameraný na investície s cieľom vytvoriť rast a príležitosti v celej Európskej únii. EÚ slúži 27 krajinám s celkovým počtom obyvateľov 450 miliónov. Vzhľadom na tento rozsah je ročný rozpočet EÚ relatívne malý – v priemere 160 – 180 miliárd eur ročne v rokoch 2021 – 27. To je porovnateľné so štátnym rozpočtom Dánska, ktorý slúži 5,6 miliónom ľudí a je asi o 30 % menší ako rozpočet Poľska s 38 miliónmi obyvateľov.

EU: LIFE a čisté technológie

Európska komisia poskytla vyše 380 miliónov EUR na 133 projektov v rámci programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Ide o viac ako polovicu celkových investičných potrieb na tieto projekty vo výške 574 miliónov EUR – zvyšok pochádza od národných, regionálnych a miestnych samospráv, verejno - súkromných partnerstiev, podnikov a organizácií občianskej spoločnosti. Vybrala tiež 85 inovačných projektov v oblasti emisnej neutrálnosti s cieľom získať 4,8 miliardy EUR vo forme grantov z inovačného fondu, čo pomôže zaviesť špičkové čisté technológie do praxe v celej Európe.

Projekty programu LIFE sa budú vzťahovať na všetky oblasti programu, pričom sa zmobilizuje:

• 143 miliónov EUR (z toho EÚ poskytne 74 miliónov EUR) na príspevok k obehovému hospodárstvu a zlepšeniu kvality života s 26 projektmi na zníženie spotreby vody, priemyselného odpadu a odpadu z domácností, znečistenia ovzdušia a hluku, ako aj na zdôvodnenie znižovania, opätovného použitia a recyklácie;

• takmer 216 miliónov EUR (príspevok EÚ vo výške 144,5 milióna EUR) na projekty v oblasti prírody a biodiverzity zamerané na obnovu sladkovodných, morských a pobrežných ekosystémov a biotopov, a zlepšiť stav ochrany vtákov, hmyzu, plazov, obojživelníkov a cicavcov;

• približne 110 miliónov EUR (príspevok EÚ takmer 62 miliónov EUR) na odolnosť proti zmene klímy, zmierňovanie zmeny klímy a riadenie a informovanie v tejto oblasti;

• 105 miliónov EUR (príspevok EÚ vo výške 99 miliónov EUR) na riadenie a trhové riešenia na urýchlenie prechodu na čistú energiu.

Inovačné projekty so zameraním na výrobu čistých technológií sa po prvýkrát udeľujú v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023. Ide o najväčší projekt od začiatku fungovania inovačného fondu v roku 2020, ktorým sa celková suma podpory zvýšila na 12 miliárd EUR a počet projektov sa zvýšil o 70 %. Vybrané projekty sa nachádzajú v 18 krajinách: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Nórsko. Vzťahujú sa na širokú škálu odvetví z týchto kategórií: energeticky náročné priemyselné odvetvia, energia z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, priemyselné riadenie uhlíka, emisne neutrálna mobilita (vrátane námornej a leteckej dopravy) a budovy. Vybrané projekty by sa mali uviesť do prevádzky pred rokom 2030 a očakáva sa, že počas prvých desiatich rokov ich prevádzky sa emisie znížia približne o 476 miliónov ton ekvivalentu CO2. Prispeje sa tým k európskym cieľom v oblasti dekarbonizácie, znížia sa emisie z odvetví, ktorých dekarbonizácia je mimoriadne náročná, posilní sa európska priemyselná výrobná kapacita a posilní sa vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a odolnosť dodávateľského reťazca.