Erasmus+ 2026: Vyše 5 miliárd EUR

Európska komisia otvorila výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ 2026 s novými možnosťami financovania v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v celej Európe aj mimo nej. Program s rozpočtom približne 5,2 miliardy EUR na rok 2026 naďalej investuje do rozvoja zručností a občianskej výchovy prostredníctvom projektov cezhraničnej mobility a spolupráce. Výzva na rok 2026 ponúkne skúsenosti so vzdelávacou mobilitou pre približne 1 275 000 účastníkov. Podporí vyše 100 000 organizácií zapojených do projektov Erasmus+, akými sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, školy, strediská odborného vzdelávania a prípravy, podniky, mládežnícke a športové organizácie.

Program Erasmus+ v roku 2026 tak podporí viac partnerstiev a mobility v školskom sektore. Iniciatíva pomôže organizáciám testovať a zavádzať inovatívne vyučovacie metódy vedúce k základným zručnostiam, podporí úsilie EÚ v oblasti občianskej angažovanosti, demokratickej účasti a presadzovania spoločných hodnôt. Výzva v rámci programu Erasmus+ 2026 zahŕňa stratégiu únie zručností, ktorej cieľom je posilniť rozvoj zručností pre kvalitné zamestnanie, podporiť celoživotné vzdelávanie a pomôcť budovať odolnosť. Okrem toho program naďalej plní svoje zastrešujúce priority inklúzie, digitálnej a zelenej transformácie a demokratickej účasti. Takisto naďalej podporuje ukrajinských študentov a pedagógov na Ukrajine, ako aj Ukrajincov, ktorí boli vysídlení v EÚ alebo v krajine pridruženej k programu.

O financovanie z programu Erasmus+ môžu požiadať organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže alebo športu, ako školy, univerzity, odborné strediská, mimovládne organizácie a mládežnícke skupiny. Väčšina žiadostí sa predkladá národným agentúram v každej krajine pridruženej k EÚ alebo programu Erasmus+. Niektoré akcie, ako napríklad veľké partnerstvá spolupráce Jean Monnet, riadi Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA).

EU: Zmierňovanie zmeny klímy

Nové centrum hlavných miest pre oblasť klímy vzniklo s podporou misie Európskej únie zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá a misie EÚ zameranej na adaptáciu na zmenu klímy. Jeho osobitný dôraz sa bude klásť na zapojenie súkromného kapitálu. V prípade miest, ktoré podpísali chartu misie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a získali značku misie EÚ pre mestá, sa služby budú vzťahovať na projekty zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom sa uplatní holistický prístup k boju proti zmene klímy.

Centrum hlavných miest pre oblasť klímy, medzinárodné finančné zdroje na ďalšiu podporu miest, ktoré sa zúčastňujú na misii EÚ zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá, zriaďuje Európska komisia. Vďaka novému uzlu mestá, ktoré už získali značku misie EÚ pre mestá získajú:

• Prístup k finančnému poradenstvu v spolupráci s poradenskými službami Európskej investičnej banky (EIB);

• Možnosť štruktúrovať svoje finančné potreby tak, aby pochopili rôzne spôsoby financovania projektov vrátane združovania projektov; a zároveň

• Možnosť zaviesť projekty rôznym poskytovateľom kapitálu vrátane veriteľov a investorov z verejného a súkromného sektora (ako je filantropický a podnikový kapitál, ako aj inovatívne financovanie, ako je kolektívne financovanie a dlhopisy viazané na udržateľnosť) a podporovať proces uzatvárania.

Centrum bude prevádzkovať platforma Európskej komisie na vykonávanie misie miest, ktorú v súčasnosti riadi projekt NetZeroCities. Komisia oznámila jej vytvorenie na konferencii Mestá v roku 2024, ktorá sa konala 25. a 26. júna vo Valencii. EIB vyčlenila úverový balík vo výške 2 miliardy EUR určený mestám so značkou misie Mestá na podporu ich plánov investovať do energeticky efektívnych budov, systémov diaľkového vykurovania, energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej mobility a obnovy miest, vodného hospodárstva a sociálnej infraštruktúry. Posilňuje sa tak podpora EIB pre označené mestá a pridáva k poradenským službám špecializovaný finančný nástroj.

EU: Rozpočet na rok 2025

Európska komisia navrhla ročný rozpočet Európskej únie (EÚ) na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy EUR. Rozpočet bude doplnený odhadovanými sumami vo výške 72 miliárd EUR vyplatených v rámci nástroja NextGenerationEU. Toto značné finančné krytie podporí EÚ pri plnení jej politických priorít a zároveň začlení zmeny dohodnuté pri revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici obdobia vo februári 2024.

Komisia navrhuje prideliť na rôzne priority EÚ (v záväzkoch) tieto sumy:

• 53,8 miliardy EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 miliardy EUR na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti agropotravinárskeho odvetvia a odvetvia rybárstva a na poskytnutie potrebného priestoru pre krízové riadenie.

• 49,2 miliardy EUR na regionálny rozvoj a súdržnosť na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj na infraštruktúru podporujúcu zelenú transformáciu a prioritné projekty Únie.

• 16,3 miliardy EUR na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 miliardy EUR v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 miliardy EUR na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), 0,5 miliardy EUR na nástroj rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 miliardy EUR na humanitárnu pomoc (HUMA).

• Ďalších 4,3 miliardy EUR bude k dispozícii vo forme grantov v rámci nástroja pre Ukrajinu, ktoré budú doplnené úvermi vo výške 10,9 miliardy EUR.

• 13,5 miliardy EUR na výskum a inovácie, z čoho najmä 12,7 miliardy EUR na Horizont Európa, hlavný výskumný program Únie. Návrh rozpočtu zahŕňa aj financovanie európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prostredníctvom presunov z iných programov.

• 4,6 miliardy EUR na európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 miliardy EUR na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 miliardy EUR na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 miliónov EUR na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácie, dvojaká zelená a digitálna transformácia, zdravotníctvo a strategické technológie).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky určené na vesmír, najmä na európsky vesmírny program, ktorý spojí činnosť Únie v tejto strategickej oblasti.

• 11,8 miliardy EUR na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 miliardy EUR na rastúce náklady na prijaté úvery a pôžičky pre NGEU, 4 miliardy EUR na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 miliónov EUR na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 miliónov EUR na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt.

• 2,4 miliardy EUR na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 miliónov EUR na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a 1,5 miliardy EUR na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby zelená transformácia fungovala pre všetkých.

• 2,7 miliardy EUR na ochranu našich hraníc, z toho najmä 1,4 miliardy EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 miliónov EUR (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z čoho najmä 1,9 miliardy EUR je určených na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.

• 1,8 miliardy EUR na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 miliardy EUR na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) a 244,5 milióna EUR na podporu vojenskej mobility.

• 977 miliónov EUR na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 miliónov EUR na Program pre jednotný trh a 205 miliónov EUR na prácu v oblasti boja proti podvodom, zdaňovania a ciel.

• 583 miliónov EUR na program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie v oblasti zdravia na potreby ľudí, ako aj 203 miliónov EUR na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo možné rýchlo nasadiť operačnú pomoc v prípade krízy.

• 784 miliónov EUR na bezpečnosť, z toho 334 miliónov EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ktorý bude bojovať proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

• 196 miliónov EUR na bezpečné satelitné pripojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečné pripojenie.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu EÚ prijatého na konci roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav a jeho cieľom je premeniť jej priority na konkrétne ročné výsledky. Rozpočtový orgán bude musieť do konca roka formálne prijať ročný rozpočet na rok 2025.

EU: Nedostatok pracovníkov aj zručností

Už takmer desať rokov pozorujú všetky členské štáty EÚ čoraz citeľnejší nedostatok pracovnej sily a zručností. Dôvodom sú demografické zmeny, dopyt po nových zručnostiach v súvislosti s technologickým vývojom a súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou, snaha ďalej rozvíjať vlastné priemyselné sektory, potreby v oblasti obrany a bezpečnosti, ako aj výzvy spojené s pracovnými podmienkami v niektorých sektoroch a lokalitách. Európska komisia identifikovala 42 zamestnaní, ktoré považuje za zamestnania s nedostatkom pracovnej sily vo všetkých členských štátoch.

Akčný plán na riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností vznikol v spolupráci so sociálnymi partnermi, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácii riešení týchto výziev. Plán zahŕňa päť oblastí, v ktorých treba rýchlo konať na úrovni EÚ, vnútroštátnej úrovni i na úrovni sociálnych partnerov:

• Podpora aktivácie nedostatočne zastúpených skupín na pracovnom trhu
• Poskytovanie podpory na rozvoj zručností, odbornú prípravu a vzdelávanie
• Zlepšenie pracovných podmienok v určitých sektoroch
• Zlepšenie spravodlivej mobility pracovníkov a učiacich sa
• Prilákať talenty z tretích krajín

Komisia bude:

• financovať nové projekty s cieľom nulovej dlhodobej nezamestnanosti
• financovať nové projekty aktivácie a zvyšovania úrovne zručností mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)
• spolufinancovať viac centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (cieľom je minimálne 100 nových centier do roku 2027)
• v rámci Paktu o zručnostiach vytvárať nové partnerstvá pre zručnosti
• v úzkej koordinácii s agentúrami EÚ zlepšovať získavanie údajov o zručnostiach (teda mapovať, aké zručnosti sú potrebné aktuálne a aké budú potrebné v budúcnosti)
• analyzovať stratégie pracovného voľna zo zdravotných dôvodov v snahe určiť najlepšie postupy v prospech pracovníkov i podnikov
• hodnotiť vplyv dôchodkových reforiem , ktorými sa zavádza viac možností flexibilného odchodu do dôchodku a kombinácie dôchodkových príjmov s platom
• vykonávať partnerské preskúmania vnútroštátnych koncepcii na riešenie psychosociálnych rizík pri práci

Členským štátom sa adresuje výzva, aby:

• prepracovali osnovy vzdelávania a odbornej prípravy, aby lepšie zodpovedali potrebám trhu práce
• vykonali reformy systémov sociálnych dávok a odstránili pasce nečinnosti a ľuďom, ktorí sú práceschopní, zaručili dostatočnú podporu pri návrate na pracovný trh
• vykonali daňové reformy a znížili daňovo-odvodové zaťaženie ľudí v druhom zamestnaní a zamestnancov s nízkou mzdou
• ďalej podporovali koordináciu sociálneho zabezpečenia a uľahčili mobilitu za spravodlivých podmienok
• rýchlo prijali a vykonávali odporúčanie Rady „Európa v pohybe – príležitosti vzdelávacej mobility pre všetkých“
• ďalej sa podieľali na partnerstvách zameraných na talenty v snahe o vytváranie ciest legálnej migrácie

Sociálni partneri plánujú:

• riešiť prostredníctvom kolektívneho vyjednávania nevyhovujúce pracovné podmienky v sektoroch, ktoré tento problém majú
• pomáhať pri aktivácii nedostatočne zastúpených skupín a nájsť primerané riešenia pre zamestnávanie starších pracovníkov
• podporovať učňovskú prípravu a partnerstvá medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi
• školiť pracovníkov v oblasti dlhodobej starostlivosti so zameraním na osobný prístup a digitalizáciu
• aktualizovať multisektorové usmernenia na boj proti násiliu a obťažovaniu v sektore zdravotnej starostlivosti
• spoločne pracovať na zostavení európskeho rámca na zlepšenie pracovných podmienok vodičov z povolania z tretích krajín
• prispieť svojim odbornými znalosťami k vytvoreniu okruhu talentov EÚ v snahe prilákať talenty z tretích krajín

Prvý plat: 1 250 až 1 500 eur

Až dve tretiny Slovákov sa za posledný rok obzerali po nejakej novej práci, no len štvrtina bola aj na pohovore. Očakávaný nástupný plat väčšiny ľudí je do 1 500 eur, najčastejšie je to však 1 250 až 1 500 eur. Podľa prieskumu pre Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023, agentúra STEM/MARK) je tu však aj 12 percent respondentov, ktorí by nešli robiť za menej ako 2 000 eur. Ochota sťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je ale pomerne nízka. Aktuálne si 35 percent Slovákov môže vybrať miesto, z ktorého budú pracovať. Dáta však odhalili aj to, že ľuďom najviac vyhovuje kombinácia práce z kancelárie a home officu. Takúto preferenciu má 46 percent, výlučne z domu 24 percent a iba z priestorov firmy zase 30 percent opýtaných.

Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 1 400 eur. Mnohí Slováci by chceli zarábať aspoň toľko. Nemálo je takých, ktorí sú nespokojní so svojim finančným ohodnotením v práci a preto hľadajú alternatívy, kde a ako by si zarobili viac. „Presne 67 percent Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície. Na pohovor k novému potenciálnemu zamestnávateľovi sa však odhodlalo ísť za uplynulý rok len 24 percent opýtaných. Tam ich podľa vyjadrení najviac zaujímala otázka výšky mzdy (83 percent), potom miesto výkonu práce (51 percent), firemné benefity (48 percent) či to, aký tam majú kolektív (44 percent),“ približuje Jaroslav Ondrušek. Očakávaný nástupný plat väčšiny Slovákov (spolu 56 percent) je do sumy 1 500 eur, najčastejšie je to v rozmedzí 1 250 až 1 500 eur. Len o niečo menej (23 percent) je takých, ktorí by chceli o pár stovák navyše – 1 500 až 1 750 eur. Dvanásť percent respondentov by zase nebolo ochotných zarábať menej než 2 000 eur. Na druhej strane, sú tu len tri percentá ľudí, ktorým by stačilo aj 750 eur, čo je momentálne na Slovensku hranica minimálnej mzdy.

Hoci by väčšina ľudí chcela zarábať viac, ochota presťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je na Slovensku pomerne nízka. V rámci republiky by tak rozhodne bolo ochotných urobiť 11 percent a skôr áno 26 percent ľudí. Odísť do zahraničia je schopných ešte menej opýtaných – rozhodne áno 9 percent a skôr áno 19 percent. Okrem výšky platu, ktorý je najrozhodujúcejším faktorom pre presťahovanie sa za prácou, je to pre štyroch z desiatich aj atraktivita práce a novej destinácie a taktiež flexibilná pracovná doba. A keď sa pozrieme na to, ako sa zamestnávatelia na Slovensku starajú o svojich ľudí vo firmách, tak prieskum odhalil, že ôsmim z desiatich neposkytujú žiadne vzdelávacie kurzy. Ak už áno, tak sú to v obmedzenom počte odborné školenia či zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch (obe po 5 percent).

EU: Lepšie práva a informácie pre cestujúcich

Na približne 13 miliárd cestujúcich, ktorí ročne cestujú lietadlom, vlakom, autokarom, autobusom alebo trajektom v Európskej únii, sa vzťahujú práva cestujúcich v EÚ. Očakáva sa, že tento údaj dosiahne 15 miliárd do roku 2030 a takmer 20 miliárd do roku 2050. Európska komisia prijala súbor návrhov zameraných na zlepšenie skúseností cestujúcich a cestujúcich posilnením ich práv. Objasnia najmä pravidlá týkajúce sa náhrad, keď sa lety alebo multimodálne cesty rezervujú prostredníctvom sprostredkovateľa, aby boli cestujúci lepšie chránení pred zrušením letov. Zabezpečia sa nimi aj jednoduchšie cesty, najmä tie, ktoré zahŕňajú rôzne cestovné služby alebo druhy dopravy, pričom sa zabezpečí, aby cestujúci mali prístup k priamej podpore a lepšie informácie v reálnom čase, napríklad o meškaní a odrieknutí spojov. Osobitná pozornosť sa venuje potrebám cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou s cieľom riešiť a uľahčiť prechod medzi jednotlivými druhmi dopravy a v prípade potreby zlepšiť kvalitnú pomoc.

Prijaté návrhy sa zameriavajú na tri aspekty:

1. Posilnenie práv cestujúcich

Cestujúci, ktorí cestujú leteckou, železničnou, lodnou alebo autobusovou dopravou, už majú celosvetovo vlastnenú ochranu práv cestujúcich v EÚ. V prípade prerušenia cesty majú napríklad nárok na presmerovanie, náhradu, náhradu a/alebo pomoc (v závislosti od okolností). Stále však pretrvávajú určité medzery v súčasných pravidlách, zatiaľ čo nedostatky vo vykonávaní a presadzovaní bránia cestujúcim plne využívať tieto práva. Návrh revízie nariadení oprávachcestujúcich rieši tieto problémové oblasti posilnením mechanizmov presadzovania a zavedením pravidiel pre cestujúcich v leteckej doprave, ktorí si rezervovali lety cez sprostredkovateľa, a to aj pokiaľ ide o náhradu. V návrhu o právach cestujúcich v súvislosti s multimodálnymi cestami sa takisto po prvýkrát stanovujú nové pravidlá na ochranu cestujúcich, ktorí využívajú rôzne druhy dopravy, ako sú autobusy, vlaky a lietadlá, v rámci jednej cesty. Cestujúci budú mať lepšie práva na informácie pred takýmito cestami a počas nich, a to aj pokiaľ ide o minimálny čas spojenia medzi rôznymi dopravnými službami. Okrem toho, ak si zakúpili multimodálnu cestu na základe jednej zmluvy o preprave, budú mať nárok na pomoc dopravcu v prípade zmeškania prípojov. Osobitná pozornosť sa venuje potrebám cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Osobám so zníženou pohyblivosťou, ktoré počas cesty prechádzajú z jedného druhu dopravy na druhý, budú dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov pomáhať v prepojovacích bodoch, keď cestujú na základe jedinej zmluvy o preprave alebo keď cestujú prostredníctvom multimodálnych uzlov osobnej dopravy. Ak letecká spoločnosť uloží cestujúcemu so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou povinnosť cestovať v sprievode niekoho, pretože cestujúci potrebuje pomoc na splnenie požiadaviek na bezpečnosť letectva (napr. na upevnenie bezpečnostného pásu), letecká spoločnosť bude povinná bezplatne prepraviť sprevádzajúcu osobu a v prípade potreby sedieť túto osobu vedľa cestujúceho, ktorému pomáha. Toto právo už existuje pri cestovaní vlakom, loďou alebo autobusom/autokarom.

2. Ochrana cestujúcich v balíkoch cestovných služieb

Revíziou smernice o balíku cestovných služieb z roku 2015 bude ochrana cestujúcich využívajúcich balíky cestovných služieb v budúcnosti účinnejšia, a to najmä počas krízových situácií, pričom sa ponaučíme z pandémie COVID-19. Navrhovanými zmenami sa cestujúcim poskytnú silnejšie a jasnejšie práva a objasnia sa povinnosti a povinnosti organizátorov balíkov cestovných služieb. Niektoré z nových pravidiel:

• Pokiaľ ide o vrátenie peňazí existuje reťazec poskytovateľov služieb, organizátorov balíkov a cestujúcich. Cestujúci budú mať naďalej nárok na vrátenie peňazí do 14 dní. Uľahčí sa to, pretože organizátori balíkov, z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky (MSP), budú mať právo na refundáciu od poskytovateľov služieb do 7 dní. Skutočnosť, že dostanú refundáciu do jedného týždňa, im umožňuje vrátiť späť svojich klientov celkovo do dvoch týždňov.
• Zálohové platby cestujúcich za balíky služieb nesmú byť vyššie ako 25 % ceny balíka služieb s výnimkou prípadov, keď organizátori znášajú náklady odôvodňujúce vyššiu zálohu, napríklad preto, že musia vopred zaplatiť plnú cenu letenky leteckej spoločnosti. Organizátori nemôžu požiadať o celkovú platbu skôr ako 28 dní pred začiatkom poskytovania balíka služieb.
• Cestujúci, ktorým sa poukaz ponúka, dostanú jasné informácie o tom, že môžu trvať na refundácii, a budú informovaní o vlastnostiach poukazu pred jeho prijatím. Takéto poukazy sa vrátia automaticky, ak sa nevyužijú pred koncom obdobia ich platnosti. Okrem toho sa na poukážky a práva na refundáciu bude vzťahovať ochrana pred platobnou neschopnosťou.
• Jasnejšie informácie: Dovolenkári dostanú jasné informácie o tom, či kombinácia cestovných služieb predstavuje balík služieb, ktorý nesie zodpovednosť v prípade problémov, a o ich právach cestujúcich.

3. Lepšie informačné služby o multimodálnom cestovaní a vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu

Multimodalita alebo kombinácia druhov dopravy môže znížiť celkové emisie z dopravy tým, že sa cestujúcim umožní vybrať si najúčinnejší a najudržateľnejší druh dopravy. Revízia delegovaného nariadenia o informačnej službe o multimodálnom cestovaní (MMTIS) v celej EÚ uľahčí cestujúcim vyhľadávanie informácií o rôznych druhoch dopravy v reálnom čase a prístup k aktualizáciám v reálnom čase počas cesty, napríklad o meškaniach a zrušeniach. K dispozícii budú aj nové druhy informácií, ako napríklad o tom, či sa bicykle môžu dostať do vlaku, a o prístupnosti, a to aj pre cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou.

V súlade s európskou dátovou stratégiou a s podporou programu Digitálna Európa iniciatíva týkajúca sa spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu (EMDS) uľahčí prístup k údajom z existujúcich a budúcich zdrojov údajov o doprave a mobilite, ich spoločné využívanie a spoločné využívanie. Umožní prístup k údajom v reálnom čase a ich spoločné využívanie, čo umožní cestujúcej verejnosti držať krok s dopravnou situáciou a dopravnými podmienkami, čo umožní lepšie plánovať cesty a rozvíjať inovatívne dopravné služby a tvorbu dopravnej politiky založenej na údajoch.

EU: Príručná batožina

Poslanci Európskeho parlamentu v uznesení o príručnej batožine tvrdia, že sú potrebné jednotné pravidlá Európskej únie týkajúce sa veľkosti a cenotvorby. V prijatom znení sa zdôrazňujú obavy občanov v súvislosti s nepríjemnosťami a nepohodlím spôsobenými nejednotnými pravidlami leteckých spoločností o príručnej batožine. Právne predpisy EÚ o právach cestujúcich v leteckej doprave by sa preto mali revidovať.

Rôzne pravidlá leteckej dopravy o povolenej batožine vytvárajú skryté poplatky a sťažujú porovnávanie cien. Aj keď cestujúci používajú rôzne letecké spoločnosti alebo potrebujú zmeniť svoje plány, nejednotné pravidlá spôsobujú zmätok. Poslanci zdôrazňujú, že pri revízii súčasných právnych predpisov EÚ o leteckých službách by Európska komisia mala v plnej miere vykonať príslušné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor zistil, že letecké spoločnosti by nemali účtovať príplatok za príručnú batožinu „pod podmienkou, že takáto príručná batožina spĺňa primerané požiadavky z hľadiska jej hmotnosti a rozmerov a spĺňa stanovenú bezpečnostné požiadavky“. Nové právne predpisy by mali riešiť aj ďalšie skryté náklady, napríklad poplatky súvisiace s prideľovaním miest

Európska komisia už spustila konzultácie s cieľom preskúmať nariadenie o leteckých dopravných službách, ako sa uvádza v jej najnovšom oznámení o Stratégii mobility.

EU: Európsky rok zručností

Európsky parlament dal konečný súhlas na začatie Európskeho roka zručností 9. mája 2023 s cieľom riešiť nedostatok zručností pracovnej sily v Európskej únii a podporiť jej rozvoj a konkurencieschopnosť. Bude trvať do 8. mája 2024 a jeho cieľom je podporiť talent, zlepšiť kvalifikáciu a získať nové zručnosti. Prispeje to k vytváraniu kvalitných pracovných miest, odstraňovaniu medzier a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, najmä pokiaľ ide o digitálnu priepasť, a k posilneniu postavenia pracovnej sily, aby naplno využila potenciál digitálnej a zelenej transformácie.

Zámerom obdobia Európskeho roka zručností je nadviazať užšiu spoluprácu a dialóg so sociálnymi partnermi na úrovni spoločností, subjektov občianskej spoločnosti a neziskových poskytovateľov sociálnych služieb a zároveň integrovať do trhu práce viac ľudí, najmä žien, mladých ľudí, osôb so zdravotným znevýhodnením, ľudí zo znevýhodneného a rôznorodého prostredia a vysídlených osôb vrátane utečencov z Ukrajiny. Snahou bude tiež prilákať ľudí z tretích krajín so zručnosťami potrebnými v krajinách EÚ, a to aj podporou vzdelávacích príležitostí, ako je učenie sa jazykov, rozvoj zručností a mobilita, a uľahčením uznávania kvalifikácií.

Krajiny EÚ majú vyčleniť dostatočné finančné prostriedky z ESF+, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programov Digitálna Európa, Horizont Európa, Erasmus+ a ďalších programov, ktoré môžu podporiť rozvoj zručností. Ďalší postup Komisia bude koordinovať činnosti v rámci Európskeho roka zručností v súčinnosti s národnými koordinátormi v každom členskom štáte a príslušnými agentúrami EÚ, najmä CEDEFOP, ENISA a ETF, a bude na ňu dohliadať Európsky parlament.

Erasmus+: Nové projekty

Desať nových projektov v rámci Erasmus+ má testovať nové formy medzinárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania tak, ako to vytýčila Európska komisia pred rokom v európskej stratégii pre univerzity. Náplňou šiestich projektov bude skúmať, testovať a uľahčiť udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Ide o doplňujúci certifikát, ktorí môžu získať absolventi spoločných programov poskytovaných v rámci medzinárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. „Európskym univerzitám“) testovať nové formy spolupráce.

Značka Európsky študijný program má pomôcť zaviesť spoločný študijný program vo viacerých členských štátoch EÚ, aby sa podporila mobilita študentov a spolupráca. Má odrážať nadobudnuté zručnosti a vzdelávacie výstupy študentov, ktorí absolvovali spoločný program vo viacerých inštitúciách, viacerých krajinách a viacerých jazykoch a ktorí v rámci programu využili možnosti mobility a interdisciplinárne pedagogické prístupy. Okrem toho má značka doplniť kvalifikáciu, ktorú študenti získali zo spoločných programov založených na medzinárodnej spolupráci medzi viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (akými sú napr. Európske univerzity). Značka by sa udeľovala na dobrovoľnom základe ako záruka vzdelávacích výstupov založených na spoločnom súbore kritérií a dosiahnutých v rámci nadnárodnej spolupráce medzi viacerými inštitúciami. Za realizáciu vybratých projektov, ktoré majú pomôcť zaviesť značku Európsky študijný program, budú zodpovedné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, vnútroštátne a regionálne orgány a iné zainteresované strany.

Štyri z desiatich projektov umožnia alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania testovať nové formy spolupráce EÚ, napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Jeho účelom je poskytnúť alianciám univerzít na dobrovoľnom základe voľnosť konať spoločne, prijímať spoločné strategické rozhodnutia, experimentovať so spoločným náborom, koncipovať spoločné učebné osnovy, alebo združovať zdroje ako aj ľudské, technické, dátové, vzdelávacie, výskumné či inovačné kapacity.

Na každý vybratý pilotný projekt možno od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200.000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi. Majú pomôcť dospieť k poznatkom, ktoré pomôžu pri ďalších krokoch, ako aj vypracovať návrhy k zavedeniu možného spoločného Európskeho študijného programu a právneho štatútu pre aliancie koordinovaných spolu so sektorom vysokoškolského vzdelávania a s členskými štátmi.

EU: Podpora talentov

Členské štáty Európskej únie čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Riešenia má priniesť nový „Mechanizmus podpory talentov“ v EÚ.

Aktuálne je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívna mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov. Tieto regióny čelia osobitným štrukturálnym výzvam, akými sú neefektívnosť na trhu práce, v systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, nízka výkonnosť v oblastiach inovácií, verejnej správy či rozvoja podnikania, ako aj slabý prístup k službám. Riešením týchto výziev by regióny mohli prilákať viac kvalifikovaných pracovníkov. Niektoré z týchto regiónov už uviazli v „pasci rozvoja talentov“, kým iné sa do nej môžu dostať v blízkej budúcnosti. Ak táto situácia zostane bez odozvy, ohrozí dlhodobú prosperitu EÚ.

Z týchto dôvodov Európska komisia vytvorí Mechanizmus podpory talentov založený na ôsmich pilieroch:

1. V roku 2023 sa spustí nový pilotný projekt, ktorý má pomôcť regiónom vystaveným „pasci rozvoja talentov“ s vypracovaním, konsolidáciou, rozvojom a realizáciou na mieru šitých a komplexných stratégií, ako aj s identifikáciou vhodných projektov týkajúcich sa odbornej prípravy, prilákania a udržania kvalifikovaných pracovníkov a identifikáciu príslušných projektov. Z projektu sa podporia pilotné regióny vybrané na základe verejnej výzvy;
2. V roku 2023 bude spustená nová iniciatíva s názvom „Inteligentná adaptácia regiónov na demografický prechod“ s cieľom pomôcť regiónom s vyšším podielom odlivu mladých ľudí prispôsobiť sa demografickému prechodu a investovať do rozvoja talentov využitím na mieru šitých politík orientovaných na miestne potreby. Aj v tomto prípade sa regióny, ktoré budú príjemcami pomoci, vyberú na základe verejnej výzvy;
3. Nástroj technickej podpory bude na požiadanie v rámci výzvy na rok 2023 podporovať členské štáty v reformách na celoštátnej a regionálnej úrovni potrebných na riešenie úbytku obyvateľov v produktívnom veku, nedostatku zručností a schopnosti reagovať na potreby miestneho trhu;
4. Programy politiky súdržnosti, ako aj medziregionálne inovačné investície budú stimulovať inovácie a príležitosti pre vysokokvalifikované pracovné miesta, a tým prispejú k zlepšeniu možností udržať si talenty v týchto regiónoch a prilákať nové;
5. Nová výzva na inovačné opatrenia v rámci „Európskej mestskej iniciatívy“ na otestovanie riešení orientovaných na miestne potreby a riadených mestami s úbytkom obyvateľstva, ktoré sa zameriavajú na výzvy súvisiace s rozvojom, udržaním alebo prilákaním kvalifikovaných pracovníkov;
6. Iniciatívy EÚ, ktoré podporujú rozvoj talentov, budú propagované na osobitných webových stránkach. Zainteresované regióny tak získajú ľahší prístup k informáciám o politikách EÚ v oblastiach, ako sú výskum a inovácie, odborná príprava, vzdelávanie a mobilita mládeže;
7. Výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov: regióny budú môcť vytvárať tematické a regionálne pracovné skupiny na riešenie konkrétnych profesijných alebo územných výziev;
8. Rozvoj analytických poznatkov potrebných na podporu a uľahčenie politík regionálneho rozvoja a migrácie založených na dôkazoch.

Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy. Ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ.

Eurobarometer: Strach z nákladov na život

Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93% opýtaných v celej Európskej únii a 95% na Slovensku (jesenný prieskum verejnej mienky pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra, 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku doplnený o on-line rozhovory (CAVI). Občania očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov súčasných kríz.

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac než siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) - na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku. Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska - až 85% respondentov - sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných. Obyvatelia sa obávajú aj zmeny klímy - v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).

Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, kedy sa únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia. Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s úniou 24% respondentov zo Slovenska.

Podľa prieskumu dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných - 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku - uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ). Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ. V čase vysokej inflácie občania požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku). Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska). Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).

Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz - najmä ruskej vojny na Ukrajine - vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%). Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ. Mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska. Občania z celej únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).

Trend: Digitálni nomádi

S istotou môžeme tvrdiť, že v najbližších rokoch budeme pracovať aj na diaľku, pretože veľa spoločností už nielen umožňuje, ale dokonca povzbudzuje zamestnancov pracovať z domu. Digitálni nomádi využívajú tento trend a odchádzajú pracovať na vysnívané dovolenkové miesta, pričom spájajú prácu s cestovaním. Je to však všade bezpečné?Odborníci z Reboot analyzovali viaceré štatistiky o kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňali: prevzaté zdieľané súbory, phishingové stránky, stránky hosťujúce malvér aj počítače infikované botnetom Gamarue.

Fínsko je tým správnym miestom, ak hľadáte najlepšiu krajinu na prácu bez toho, aby ste sa museli obávať odcudzenia vašich údajov či údajov vašej spoločnosti. So skóre kybernetického nebezpečenstva iba 12,6 má krajina menej než 300 phishingových stránok a iba 11 napadnutých počítačov na 100.000 používateľov internetu. Americký Honduras je na druhom mieste s nízkym skóre kybernetického nebezpečenstva 15,2 zo 100. Aj keď sa môžeme pochváliť nízkymi štatistikami šírenia škodlivého softvéru a phishingových stránok (všetky pod 150), počet napadnutých počítačov zostáva relatívne vysoký – 413 na 100.000 používateľov internetu. Prvé tri najbezpečnejšie krajiny uzatvára Guatemala so skóre kybernetického nebezpečenstva 16,4. Počas oddychu v tomto tropickom raji nebudete musieť prepadať panike, že narazíte na phishingové stránky, pretože ich je len 20 na 100.000 adries URL. Prvou juhoamerickou krajinou a druhou európskou krajinou v top 10 sú Paraguaj a Rakúsko. Aj keď tieto miesta majú veľmi odlišné krajiny, ktoré si môžete počas svojej práce vychutnať, získali podobné skóre kybernetického nebezpečenstva (19 a 19,8). Ázijské krajiny Japonsko (21,8) a Južná Kórea (19,8) tiež patria medzi lokality so skóre pod 25 pre celkové kybernetické nebezpečenstvo, čo ukazuje svoje prísne bezpečnostné opatrenia pre digitálnych nomádov.

Na opačnej strane Indonézia a Cyprus zdieľajú neželanú česť, najnižšie skóre kybernetickej bezpečnosti na svete: 82,8 zo 100. Je to prekvapenie, pretože Indonézia sa už etablovala ako obľúbená destinácia pre vzdialených pracovníkov – najmä po tom, čo Bali plánuje päťročné vízum digitálneho nomáda. Aj Cyprus, ktorý znepokojujúco hostí spolu vyše 3.000 phishingových a malvérových stránok a 400 napadnutých počítačov (na 100.000), tiež ponúka pracovné víza pre pracujúcich na diaľku.Treťou krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete s kybernetickými útokmi, je Malajzia, ktorá má znepokojujúci počet 1.557 napadnutých počítačov, 740 phishingových stránok a 900 stránok s hostingom škodlivého softvéru. Tieto kombinované čísla viedli k skóre kybernetického nebezpečenstva 79,9 zo 100.

Vietnam, Bulharsko, Singapur a Nepál sa umiestnili na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste. Tieto úžasné miesta nemusia byť tými najlepšími miestami na prácu kvôli vysokému počtu malvérových a phishingových stránok (spolu viac než 8.000), ako aj vysokej pravdepodobnosti nebezpečenstva pri zdieľaní súborov. Od adrenalínových lyžiarskych svahov v pohorí Atlas až po prímorské útočisko Djerba je ľahké pochopiť, prečo je severná Afrika príťažlívym hotspotom pre tých, ktorí ju chcú objavovať. Ak tu však chcete pracovať, možno budete musieť prijať ďalšie opatrenia. Maroko (skóre kybernetického nebezpečenstva 73) a Tunisko (72,7 zo 100) sú na ôsmom a deviatom mieste. So skóre kybernetického nebezpečenstva 71,9 zo 100 sa Rumunsko zaradilo medzi 10 najmenej kyberneticky bezpečných krajín.

EU: Prvý akčný plán pre mládež

Nový akčný plán pre mládež je výsledkom konzultácií s vyše 220 zainteresovanými stranami, najmä s organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a mládeže. Reaguje na legitímnu požiadavku mladých ľudí, aby boli štruktúrovanejšie zapájaní do procesov tvorby politiky a rozhodovacích procesov v Európskej únii. Vychádza zo stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, z akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ako aj z Európskeho piliera sociálnych práv. V neposlednom rade sa ním vykonáva akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III, keďže sa v ňom kladie dôraz na posilnenie postavenia dievčat a mladých žien.

Akčný plán pre mládež spočíva na troch pilieroch činnosti, ktoré pomôžu formovať partnerstvo EÚ s mladými ľuďmi v partnerských krajinách: 

• Partnerstvo s cieľom zapájať: posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politiky a rozhodovaní.  Mladí požadujú komplexný prístup, ktorým sa zabezpečí zmysluplná, inkluzívna a efektívna účasť mládeže, a aj si ho zaslúžia. EÚ je odhodlaná posilniť hlas a líderstvo mladých ľudí na celom svete, najmä mladých žien a dievčat a mládežníckych aktivistov a organizácií, a to na všetkých úrovniach riadenia, od domácej politiky až po multilaterálne fóra, ako aj v rámci procesov EÚ. 
• Partnerstvo s cieľom posilňovať postavenie: bojovať proti nerovnostiam a poskytovať mladým ľuďom zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby mohli prosperovať. Postavenie mladých ľudí posilňujeme vtedy, keď venujeme pozornosť ich názorom a riešime nerovnosti, ktoré majú vplyv na ich životy. EÚ bude naďalej podporovať transformáciu vzdelávania na celom svete, v neposlednom rade aj prostredníctvom investícií v rámci iniciatívy Global Gateway, a to s cieľom zlepšovať prístup mladých ľudí k ekonomickým príležitostiam, posilňovať schopnosť mladých ľudí prispievať k udržateľnému rozvoju a stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu na celom svete a podporovať zdravie, duševnú a fyzickú pohodu mladých ľudí a ich prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. Zároveň bude aj naďalej venovať osobitnú pozornosť deťom a mladým ľuďom žijúcim v konfliktných situáciách. 
• Partnerstvo s cieľom prepájať: podpora príležitostí pre mladých ľudí na nadväzovanie kontaktov a výmenu názorov s ich rovesníkmi na celom svete. Cieľom EÚ je podporovať mobilitu mladých ľudí, výmeny a vytváranie sietí ako základný aspekt medziľudského rozmeru stratégie Global Gateway. Účelom je zabezpečiť rozmanitosť a inkluzívnosť a zároveň venovať osobitnú pozornosť sociálnym a ekonomickým prekážkam, digitálnej priepasti a rizikám súvisiacim s dezinformáciami.
  

Akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ posilní prebiehajúce iniciatívy a v jeho kontexte sa spustia nové kľúčové iniciatívy zamerané na mladých ľudí na celom svete vrátane týchto iniciatív: 

1. Iniciatíva Mládež a ženy v demokracii, na ktorú bolo vyčlenených 40 miliónov EUR, umocní hlas a vedúce postavenie mladých ľudí, aktivistov z radov mládeže a mládežníckych organizácií na celom svete posilnením ich práv, postavenia a účasti na verejných a politických záležitostiach. V rámci tejto iniciatívy sa podporia miestne organizácie a mladí aktivisti v oblasti inštitucionálneho dohľadu, boja proti korupcii, pozorovania volieb občanmi, presadzovania demokratických reforiem, občianskeho vzdelávania, presadzovania práva voliť, slobody združovania a zhromažďovania a ľudských práv.
2. Fond na posilnenie postavenia mládeže je novou pilotnou iniciatívou s rozpočtom 10 miliónov EUR, z ktorej sa bude poskytovať priama finančná podpora iniciatívam realizovaným pod vedením mladých ľudí v partnerských krajinách a zameraným na plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, najmä v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a začlenenia zraniteľných a marginalizovaných mladých ľudí.
3. Africko-európska akadémia mládeže poskytne finančnú podporu vo výške 50 miliónov EUR na formálne a neformálne vzdelávacie príležitosti a výmeny pre mladých ľudí, ktorí chcú zlepšiť svoje vodcovské schopnosti a vytvoriť siete tvorcov zmien v Afrike. 

 

EU: Ôsmy environmentálny akčný program

Európska komisia predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov Európskej únie v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 – „dobrý život v rámci možností našej planéty“. Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Hlavné ukazovatele vychádzajú zo štruktúry 8. environmentálneho akčného programu, ktorý vychádza z Európskej zelenej dohody. Ich súčasťou sú 2 – 3 najrelevantnejšie a štatisticky najspoľahlivejšie ukazovatele politiky pre každý z tematických prioritných cieľov do roku 2030 zahŕňajúce zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na zmenu klímy, obehové hospodárstvo, nulové znečistenie a biodiverzitu. Okrem nich zoznam obsahuje päť ukazovateľov na meranie pokroku pri riešení hlavných environmentálnych a klimatických tlakov. V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody k nim patrí prechod na udržateľné systémy v oblasti energetiky, priemyslu, mobility a potravín, ktorý musí nastať v nadchádzajúcich rokoch. Hlavný súbor ďalej obsahuje ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavných základných podmienok – udržateľné financovanie, zásada „znečisťovateľ platí“ a postupné zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie. Posledná kapitola monitorovacieho rámca zhŕňa systémové ukazovatele, ktorých cieľom je zachytiť pokrok pri dosahovaní troch rozmerov kvality životného prostredia a zahrnúť aj hospodárske a sociálne aspekty nad rámec ochrany prírody.

Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia – preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029. Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa – HDP.

EU: Podpora vodíka

Európska komisia schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt IPCEI Hy2Tech spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení viacerými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ktorými sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Projekt bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane: 

• výroby vodíka, 
• palivových článkov, 
• skladovania, prepravy a distribúcie vodíka,
• využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility. 

Očakáva sa, že prispeje k rozvoju dôležitých technologických objavov vrátane nových vysokoúčinných elektródových materiálov, výkonnejších palivových článkov, inovačných dopravných technológií, medzi ktoré bude po prvý raz patriť aj zavádzanie technológií vodíkovej mobility. Očakáva sa, že IPCEI povedie k vytvoreniu približne 20.000 priamych pracovných miest.

.

EU: Zamestnanosť a sociálna situácia

Podľa prieskumu Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za rok 2022 mala strata pracovných miest počas hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 najhorší dosah na mladých ľudí. A ich zotavenie bolo pomalšie než pri iných vekových skupinách. Možné vysvetlenia súvisia s tým, že medzi mladými ľuďmi je vysoký podiel zmlúv na dobu určitú, ako aj s tým, že po ukončení školy, univerzity alebo odbornej prípravy majú mladí ťažkosti pri hľadaní prvého zamestnania. 

Z prieskumu ESDE na základe najnovších údajov vyplýva:

• Obnova po pandémii COVID-19 nebola rovnomerne rozložená. Mladí ľudia (do 30 rokov) stále čelia značným problémom pri hľadaní zamestnania alebo pracovných miest, ktoré zodpovedajú ich zručnostiam a skúsenostiam. Hoci nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2021 znížila, a to najmä ku koncu roka, zostala o jeden percentuálny bod vyššia ako pred krízou (v roku 2019). Pracovnú zmluvu na dobu určitú mal takmer každý druhý mladý človek (45,9 %), zatiaľčo v prípade všetkých pracujúcich to bol jeden z desiatich (10,2 %).
• V priemere je u mladých ľudí väčšia pravdepodobnosť, že budú čeliť náročnej sociálnej a finančnej situácii. Už pred pandémiou bol ich príjem z pracovnej činnosti premenlivejší než príjem starších pracovníkov. Domácnosti mladých ľudí zažívali väčšiu chudobu, hoci medzi jednotlivými krajinami EÚ existujú výrazné rozdiely. Mladí ľudia mali ťažkosti s platením každodenných výdavkov, ako sú výdavky na účty a nájomné, pričom 61 % z nich malo obavy, či si v najbližších desiatich rokoch nájdu alebo udržia primerané bývanie.
• Výzvy, ktorým čelia mladí ľudia, závisia od úrovne ich vzdelania a od ich sociálno-ekonomického zázemia. U mladých ľudí so sekundárnym vzdelaním je o 19 percentuálnych bodov nižšia pravdepodobnosť, že skončia bez práce a nebudú sa zúčastňovať na vzdelávaní ani odbornej príprave, než u mladých ľudí s nižšou úrovňou vzdelania. V prípade osôb s terciárnym vzdelaním je toto riziko nižšie o 28 percentuálnych bodov. U mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia je ešte menšia pravdepodobnosť, že budú zamestnaní, v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
• Ďalším faktorom, ktorý podnecuje nerovnosť medzi mladými ľuďmi, sú rodové rozdiely. Mladé ženy v EÚ zarábajú na začiatku kariéry v priemere o 7,2 % menej ako ich mužskí kolegovia a tento rozdiel sa s vekom prehlbuje. Na úrovni EÚ len malá časť tohto rozdielu (0,5 percentuálneho bodu) vyplýva z dosiahnutého vzdelania žien, výberu povolania, pracovných skúseností a typu ich pracovnej zmluvy.

V prieskume ESDE sa uvádza analýza založená na dôkazoch, ktorá sa zameriava na to, ako riešiť výzvy číhajúce na mladých ľudí. Politika zamestnanosti a sociálna politika by predovšetkým mali:

• zlepšovať začleňovanie mladých ľudí do trhu práce,
• umožňovať mladým ľuďom nadobúdať zručnosti,
• podporovať mobilitu pracovnej sily, ktorá je základným kameňom úspešnej a stabilnej kariéry,
• znižovať u mladých ľudí riziká, ako sú nezamestnanosť alebo choroba, chudoba a zadlženosť,
• pomáhať mladým ľuďom vybudovať si vlastné imanie a nadobudnúť majetok.

Pripravujú sa aj ďalšie iniciatívy EÚ na podporu mladých ľudí. V roku 2023 plánuje Európska komisia preskúmať odporúčanie Rady týkajúce sa rámca kvality pre stáže, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky. Skupina na vysokej úrovni v súčasnosti skúma spôsoby, ako zlepšiť sociálnu ochranu, a to aj pre mladých ľudí, a svoje zistenia predloží začiatkom budúceho roka.

EU: Nový inovačný program

Nový európsky inovačný program má Európe pomôcť vyvíjať a uvádzať na trh nové technológie na riešenie najnaliehavejších spoločenských výziev. Špičkové  technologické inovácie, ktoré si vyžadujú výskum a vývoj a vysoké investície kapitálu, majú posilniť svoju úlohu pri formovaní zelenej a digitálnej transformácie a pomôcť nájsť inovačné riešenia naliehavých spoločenských problémov, akými sú zmena klímy a kybernetické hrozby. Z týchto inovácií však majú profitovať všetky odvetvia od energie z obnoviteľných zdrojov, cez poľnohospodárske technológie, stavebníctvo až po mobilitu a zdravie, v dôsledku čoho sa bude riešiť otázka potravinovej bezpečnosti, zníži sa energetická závislosť, občania budú zdravší a naše hospodárstva budú konkurencieschopnejšie. 

Nový inovačný program má:

• zlepšovať prístup k financovaniu európskych startupov a rozširujúcich sa podnikov, napríklad mobilizáciou nevyužitých zdrojov súkromného kapitálu a zjednodušením pravidiel kótovania;
• zlepšovať podmienky, aby mali inovátori väčší priestor na experimentovanie s novými nápadmi v experimentálnom regulačnom prostredí;
• pomáhať pri tvorbe „regionálnych inovačných údolí“, čím sa posilní a zlepší prepojenie aktérov v oblasti inovácií v celej Európe, a to aj v zaostávajúcich regiónoch;
• lákať a udržiavať talenty v Európe, napríklad školením 1 milióna talentov v oblasti špičkových technológií, posilnením podpory pre ženy inovátorky a inováciou akciových opcií pre zamestnancov startupov;
• zlepšovať politický rámec použitím zrozumiteľnejšej terminológie, ukazovateľov a dátových súborov, ako aj poskytovaním politickej podpory pre členské štáty.

Stanovuje 25 cielených opatrení v rámci piatich hlavných iniciatív:

1. Financovanie rozširujúcich sa podnikov zmobilizuje inštitucionálnych a iných súkromných investorov v Európe, aby investovali do rozširujúcich sa európskych startupov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií a profitovali z nich.
2. Umožnenie vzniku inovácií vytvorením priestorov na experimentovanie a verejným obstarávaním uľahčí inovácie prostredníctvom zlepšených rámcových podmienok vrátane experimentálnych prístupov k regulácii (napr. experimentálne regulačné prostredia, testovacie zariadenia, živé laboratóriá a inovačné obstarávanie).
3. Urýchlenie a posilnenie inovácií v európskych inovačných ekosystémoch v celej EÚ podporí vytvorenie regionálnych inovačných údolí a pomôže členským štátom a regiónom nasmerovať aspoň 10 miliárd EUR do konkrétnych medziregionálnych inovačných projektov vrátane špičkových technologických inovácií pre kľúčové priority EÚ. Podnieti tiež členské štáty k tomu, aby podporovali inovácie vo všetkých regiónoch v rámci integrovaného využívania politiky súdržnosti a nástrojov programu Horizont Európa.
4. Podpora, prilákanie a udržanie talentov v oblasti špičkových technológií zabezpečia príliv dôležitých talentov v oblasti špičkových technológií do EÚ a ich rozvoj prostredníctvom série iniciatív vrátane inovačného systému stáží pre startupy a rozširujúce sa podniky, okruhu talentov EÚ, ktorý má pomôcť startupom a inovatívnym podnikom pri hľadaní talentov z krajín mimo EÚ, programu na podporu podnikavosti a vodcovských schopností žien a priekopníckej práce na akciových opciách pre zamestnancov startupov.
5. Zlepšenie nástrojov na tvorbu politiky bude kľúčom k rozvoju a využívaniu odolných, porovnateľných dátových súborov a spoločných vymedzení pojmov (startupy, rozširujúce sa podniky), ktoré môžu slúžiť ako podklad politikám na všetkých úrovniach a v celej EÚ, a môžu tiež prispieť k zabezpečenie lepšej koordinácie politík na európskej úrovni prostredníctvom fóra Európskej rady pre inováciu.

EU: Daj tvojej vízii hlas

Ústredným prvkom Európskeho roka mládeže má byť nový on-line nástroj. Na platforme Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas) môžu Európania zaznamenať svoje názory a nápady týkajúce sa budúcnosti európskeho projektu. Môžu sa dotknúť všetkých otázok, ktoré sú pre nich dôležité, od zamestnanosti, inklúzie, mieru a bezpečnosti až po zmenu klímy, vzdelávanie, duševné zdravie a iné. 

Z nového prieskumu Eurobarometra (od 22. februára do 4. marca 2022) vyplýva, že angažovanosť mládeže narastá: v súčasnosti sa väčšina (58 %) mladých ľudí aktívne zapája do diania v spoločnosti, v ktorej žijú, pričom za posledných 12 mesiacov sa zúčastnili činností jednej alebo viacerých mládežníckych organizácií. Od posledného prieskumu Eurobarometra v roku 2019 je to nárast o 17 percentuálnych bodov. Okrem toho najčastejším očakávaním mladých ľudí v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 je, aby činitelia s rozhodovacou právomocou viac počúvali ich požiadavky a konali podľa nich a zároveň aby podporovali ich osobný, sociálny a profesijný rozvoj (72 %). Zachovanie mieru, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a podpora medzinárodnej spolupráce by mali byť prvoradým cieľom EÚ (37 %). Podľa ďalších najvyšších očakávaní by EÚ mala zvýšiť počet pracovných príležitostí pre mladých ľudí (33 %), bojovať proti chudobe a hospodárskym a sociálnym nerovnostiam (32 %), ako aj podporovať politiky šetrné k životnému prostrediu a bojovať proti zmene klímy (31 %). Za hlavné oblasti záujmu Európskeho roka mládeže považujú mladí ľudia duševné a fyzické zdravie a celkovú životnú pohodu (34 %), ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy (34 %), ale aj vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane voľného pohybu vzdelávajúcich sa osôb (33 %).

Napriek pandémii z prieskumu vyplýva nárast nadnárodnej mobility mladých ľudí v porovnaní s rokom 2019, čo odráža ich silnú ochotu opäť nadväzovať cezhraničné kontakty. Na profesijnej, dobrovoľníckej, vzdelávacej alebo športovej činnosti v inej krajine EÚ sa zúčastnili takmer štyria z desiatich mladých ľudí (39 %) v porovnaní s približne tromi z desiatich (31 %) v roku 2019. Hlavným dôvodom neúčasti na projektoch mobility zostáva aj naďalej nedostatok finančných prostriedkov, hoci existencia finančnej prekážky je na ústupe (36 % v porovnaní so 42 % v roku 2019).

Výsledky prieskumu Eurobarometra v neposlednom rade potvrdzujú, že program Erasmus+, ktorý v roku 2022 oslavuje 35. výročie, pozná viac ako polovica mladých respondentov, hoci medzi členskými štátmi pretrvávajú určité rozdiely. Podiel mladých ľudí, ktorí tento program poznajú, je najväčší v Grécku (72 %) a na Cypre (70 %) a najmenší vo Švédsku (26 %).

EU: Legálna migrácia

V rámci komplexného prístupu k migrácii, ako sa stanovuje v pakte o migrácii a azyle, Európska komisia navrhla právne, operačné a politické iniciatívy, ktoré majú byť prínosom pre hospodárstvo EÚ, posilniť spoluprácu s tretími krajinami a zlepšiť celkové riadenie migrácie z dlhodobého hľadiska. Súbor návrhov zahŕňa aj osobitné opatrenia pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré im uľahčia začlenenie sa do pracovného trhu EÚ.

Komisia chce vytvoriť efektívnejší rámec pre legálne spôsoby, ako sa dostať do EÚ, a preto navrhuje revíziu smernice o jednotnom povolení a smernice o osobách s dlhodobým pobytom. Zjednodušený postup žiadosti o jednotné povolenie, v ktorom sa spája povolenie na prácu aj na pobyt, urýchli a uľahčí tento proces pre žiadateľov aj zamestnávateľov. Žiadateľom umožní podať žiadosť buď z tretej krajiny, alebo členského štátu EÚ a zároveň posilní záruky rovnakého zaobchádzania a ochrany pred pracovným vykorisťovaním. Revízia smernice o osobách s dlhodobým pobytom uľahčí získanie statusu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ vďaka jednoduchším podmienkam prijímania. Umožní sa napríklad kumulácia období pobytu v rôznych členských štátoch. Revíziou sa okrem toho posilnia práva osôb s dlhodobým pobytom a ich rodinných príslušníkov. Zlepšia sa podmienky zlúčenia rodín a uľahčí sa mobilita v rámci EÚ.

Komisia navrhuje zintenzívniť operačnú spoluprácu na úrovni EÚ medzi členskými štátmi ako aj s partnerskými krajinami. Pokročilo sa v práci na viacerých kľúčových iniciatívach, ktoré majú zosúladiť potreby trhu práce a zručností v členských štátoch a partnerských krajinách. V júni 2021 vznikla iniciatíva Partnerstvá zamerané na talenty a komisia teraz navrhuje viacero krokov na jej využívanie v praxi. Cieľom je dohodnúť prvé partnerstvá s Marokom, Tuniskom a Egyptom do konca roka 2022. Zároveň navrhuje vytvoriť prvú celoúniovú platformu a nástroj na priraďovanie kontaktov – okruh talentov EÚ, aby sa EÚ stala atraktívnejšou pre štátnych príslušníkov tretích krajín hľadajúcich príležitosti a pomohla zamestnávateľom nájsť talenty, ktoré potrebujú. S cieľom riešiť naliehavú situáciu a uľahčiť prístup na trh práce novým prichádzajúcim z Ukrajiny komisia navrhuje pilotnú iniciatívu, ktorá by mala začať fungovať do leta 2022.

Skúmajú sa tiež ďalšie možnosti legálnej migrácie do EÚ v strednodobom až dlhodobom horizonte. Komisia vidí potenciál zamerať sa na politiky orientované na budúcnosť v troch oblastiach činnosti: starostlivosť, mládež a inovácie. Cieľom bude prilákať kvalifikovaných a talentovaných ľudí v odvetviach, v ktorých je nedostatok a potreba pracovnej sily, napríklad v sektore dlhodobej starostlivosti, vytvárať príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli objavovať nové krajiny a využiť možnosť pracovať a cestovať, ako aj podporovať inovatívne podnikanie v rámci EÚ a investovať do európskej technologickej suverenity.

EU: Podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov v roku 2022

Pracovný program Kreatívnej Európy na rok 2022 bude disponovať rozpočtom približne 385 miliónov eur, čo je o takmer 100 miliónov eur viac ako v roku 2021. Celkový rozpočet programu Kreatívna Európa v období rokov 2021 až 2027 predstavuje približne 2,4 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to nárast o 63 %. Zvýšený rozpočet odráža záväzok Európskej únie pomôcť odvetviu zotaviť sa a posilniť jeho odolnosť v nasledujúcich rokoch.

Program má tri podprogramy:

• Podprogram KULTÚRA bude zahŕňať nové výzvy a iniciatívy v oblasti hudby, kultúrneho dedičstva, scénického umenia a literatúry. Okrem toho spustí projekt mobility, ktorý umelcom, tvorcom alebo pracovníkom v oblasti kultúry ponúkne príležitosť vycestovať do zahraničia za účelom profesijného rozvoja alebo medzinárodnej spolupráce a nájsť si nové publikum, spoluprodukovať, spoluvytvárať alebo prezentovať svoju prácu.
• Podprogram MEDIA sa zameriava na audiovizuálne odvetvie. V roku 2022 zavádza niekoľko noviniek. Bude financovať podporu vývoja inovačných videohier a formátov, ako je virtuálna realita. Nová akcia „MEDIA 360 degrees“ sa zameria na popredné priemyselné fóra, ktoré spolupracujú s podnikmi v celom audiovizuálnom hodnotovom reťazci. Pre sľubné začínajúce podniky sa spustí trhový portál Media Market Gateway, aby sa tak ďalej podporili inovácie. Spolupráca medzi filmovými festivalmi sa posilní prostredníctvom sietí.
• MEDZISEKTOROVÝ podprogram zvýši financovanie laboratória kreatívnej inovácie na spoločné inovačné projekty. Tieto zahŕňajú niekoľko kreatívnych sektorov, čo prispeje aj k Novému európskemu Bauhausu. Rovnako rozšíri aj podporu spravodajských médií prostredníctvom dodatočných opatrení na ochranu ich slobody.

Kreatívna Európa sa bude zaoberať aj kľúčovými otázkami, ktoré ovplyvňujú kultúrne a kreatívne sektory. Projekty financované podprogramom MEDIA budú potrebné na zavádzanie stratégií ekologizácie a rozmanitosti vrátane rodovej rovnosti. Kreatívna Európa preto významne prispeje k politickým prioritám Európskej komisie v oblasti udržateľnosti a inklúzie. Program bude zahŕňať iniciatívy, ktoré sa týkajú ďalších priorít EÚ, ako napríklad príspevok k stratégii EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života alebo Európskemu roku mládeže. Kultúrne a kreatívne sektory by mali takisto využívať CulturEU, nedávno spusteného on-line sprievodcu všetkými finančnými prostriedkami EÚ, ktoré majú k dispozícii. Interaktívna webová stránka zhromažďuje celkovo 75 možností financovania z 21 rôznych programov EÚ, od programov Kreatívna Európa a Horizont Európa po štrukturálne fondy a nástroj InvestEU.