Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

EU: Energetická kríza

Po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív. Zmeniť to má súbor nástrojov AccelerateEU na okamžitú pomoc európskym domácnostiam aj priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti. Od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila Európska únia ďalších 24 miliárd EUR na dovoz energie v dôsledku vyšších cien – bez toho, aby dostala jednu ďalšiu molekulu energie.

Európska komisia navrhuje tieto opatrenia:

• Opatrenia na úrovni členských štátov sa musia vykonávať koordinovane: dopĺňanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility pri pravidlách plnenia alebo akékoľvek výnimočné uvoľňovanie ropných zásob. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a motorovej nafty vrátane dostupnosti kapacít na výrobu ropných rafinérií by mali byť úzko koordinované.
• Zriadi sa nové stredisko pre monitorovanie palív s cieľom sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. Umožní to rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude zdrojom informácií pre cielené opatrenia na zachovanie vyváženej distribúcie paliva. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na odvetvie leteckej dopravy EÚ komisia takisto objasní existujúcu flexibilitu v rámci EÚ pre leteckú dopravu.
• Ochrana spotrebiteľov vrátane priemyslu pred cenovými špičkami môže zahŕňať cielené systémy podpory príjmu, energetické poukazy a systémy sociálneho lízingu, čím sa znížia spotrebné dane z elektriny pre zraniteľné domácnosti. Komisia prijme aj dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam členských štátov poskytne dodatočnú flexibilitu vrátane núdzových opatrení na podporu najviac vystavených hospodárskych odvetví.
• Urýchlenie prechodu na domácu čistú energiu s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie. Bude zahŕňať ambiciózny cieľ elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie v priemysle, doprave a stavebníctve. Rýchle vykonávanie investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom na urýchlenie zavádzania udržateľných leteckých palív.
• Elektrifikáciu musí sprevádzať vhodná sieť. Prvými krokmi je zabezpečiť úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov a rýchle ukončenie rokovaní o balíku o európskych sieťach. Ďalším opatrením je maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Rýchla modernizácia veľkých veterných parkov a elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných parkov na mori a vodných elektrární môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú pomoc. Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá.
• Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, ako sú zdroje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: 219 miliárd EUR a fondov politiky súdržnosti. V súčasnej kríze je prvoradá rýchlosť a vplyv. Komisia bude pomáhať členským štátom pri maximálnom využívaní dostupných finančných prostriedkov EÚ. Samotné verejné finančné prostriedky však nepokryjú investičné potreby (660 miliárd EUR ročne do roku 2030) na energetickú transformáciu. S cieľom mobilizovať súkromné investície preto komisia v marci 2026 prijala investičnú stratégiu pre čistú energiu. Zorganizuje samit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa zúčastní odvetvie finančných služieb vrátane hlavných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných finančníkov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

Auto: Ženy a muži sa zbližujú

Analýza nákupných preferencií AURES Holdings z rokov 2019 – 2026 potvrdila viaceré rozdielne pohľady a nároky medzi pohlaviami na automobil sa postupne zjednocujú. Kým v roku 2019 tvorili ženy 27 % kupujúcich, vlani, ako aj v tomto roku je to už 31 %. Podiel mužov tak klesol zo 73 % na 69 %. Zásadné rozhodnutie o kúpe konkrétneho modelu auta tak čoraz častejšie nie je len „jeho“, ale aj „jej“ rozhodnutím. Muži a ženy pri výbere auta však hľadajú to isté - bezpečnosť, spoľahlivosť, pohodlie a istotu do budúcnosti.

Preferencie v prípade palív ostávajú jednou z oblastí, kde sú rozdiely najviditeľnejšie, pričom ženy sú verné benzínu a muži postupne opúšťajú diesel. Tí dlhodobo balansujú medzi benzínom a dieselom, no ten postupne stráca na popularite - za 7 rokov u nich klesol o 7 %. U pánov je to tak momentálne približne vyrovnané - diesel 45,5 %, benzín - 46,7 %. Ženy jednoznačne preferujú benzínové motory - v roku 2026 to bolo až v 58 %. Spoločným menovateľom je ale rastúci záujem o hybridné a elektrické pohony, ktorý je viditeľný u oboch skupín. Jedným z najvýraznejších trendov je nárast popularity automatických prevodoviek a tá sa stáva novým štandardom pre obe pohlavia. U mužov jej podiel narástol zo 17 % v roku 2019 na takmer 36 % v roku 2026. Ženy nezaostávajú – z pôvodných 16 % sa dostali na viac než 33 %. Aj pohon všetkých kolies je stále populárnejší. Kým v roku 2019 si ho vybralo 14 % mužov a necelých 10 % žien, v roku 2026 je to už takmer 19 % mužov a viac než 15 % žien. Aj tu platí, že rozdiely sa postupne stierajú a pohon oboch náprav sa stáva bežnou súčasťou výbavy ojazdeného auta a nie luxusom.

SUV sú jasným víťazom posledných rokov. U mužov narástol ich podiel z 19 % na viac než 30 %, u žien dokonca z necelých 17 % na takmer 30 %. Ženy síce stále najčastejšie volia hatchbacky (34,5 %), no ich podiel výrazne klesá. Láska k vyššiemu posedu a pocitu bezpečia zjavne spája a SUV tak už nie je mužská doména, ale univerzálna voľba. Navyše, mnohé menšie modely SUV vyzerajú „sexi“, takže často „padnú do oka“ najmä ženám. V prípade oboch pohlaví je na treťom mieste praktické kombi. Značka Škoda si každým rokom drží pozíciu jednotky u mužov aj žien s približne štvrtinovým podielom. No kým u žien je dvojkou Kia a trojkou Volkswagen, u mužov je druhý Hyundai a Kia tretia. V prípade konkrétnych modelov áut je u oboch pohlaví dlhodobo na čele Škoda Octavia, pred sesterskou Fabiou. No tretie miesto u pánov obsadila Kia Sportage a u dám zase VW Passat. Farebné preferencie sú u oboch pohlaví v zásade konzervatívne, pričom dominujú biela, sivá a čierna. Ženy čoraz častejšie siahajú po bielej farbe – v roku 2026 až pri každom štvrtom jazdenom aute. Muži zostávajú verní najviac sivej (23 %), no aj u nich rastie záujem o populárnu bielu. Výrazné farby ako sú oranžová, zelená či žltá ostávajú skôr výnimkou a vyskytujú sa v 1 - 2 % prípadov.

Elektromobilita: Kam smeruje

Do 5 rokov má na slovenských cestách jazdiť približne 150 000 osobných batériových elektromobilov. V roku 2030 sa očakáva, že každé štvrté registrované vozidlo na Slovensku bude plne elektrické. Vyplýva to z výročného reportu Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý mapuje očakávaný vývoj trhu, výroby a energetických dopadov elektrifikácie dopravy na Slovensku do roku 2030. Dokument vychádza z aktuálnych dát o registráciách vozidiel, vývoja ponuky modelov aj zo scenárov rastu spotreby elektriny.

Analýzy SEVA ukazujú, že nárast počtu elektromobilov a ich nabíjanie nepredstavuje pre slovenskú energetiku žiadnu neúmernú záťaž. Pri takomto scenári by ročná spotreba elektriny na nabíjanie vozidiel dosiahla len zlomok celkovej spotreby krajiny. „Z energetického pohľadu to nebude šok, ale pôjde o postupný a poľahky zvládnuteľný nárasť, ktorý bude možné absorbovať pri rozumnom plánovaní výroby a distribúcie elektriny, ako aj nabíjacej infraštruktúry,“ vysvetľuje spoluautor reportu, analytik Martin Jelenek. Podľa neho je dôležité vnímať elektromobilitu nie izolovane, ale ako súčasť širšej transformácie energetiky a dopravy.

Nárast predaja elektromobilov úzko súvisí so širšou modelovou ponukou v nižších a stredných segmentoch. Kým ešte donedávna bol výber veľmi obmedzený, už v roku 2025 sa počet modelov výrazne rozšíril, pričom ohlásených je mnoho ďalších vrátane pripravovaných mestských a kompaktných elektromobilov ako Volkswagen ID.1 a ID.2, Škoda Epiq či Kia EV2. Dostupnejšia ponuka sa začína prejavovať už aj na Slovensku, kde trhový podiel BEV vzrástol z 2,4 % na konci roka 2024 na 4,7 % na konci roka 2025. Keď sa rozšíri výber v kľúčových cenových hladinách, zníži sa vstupná bariéra, porastie dôvera a elektromobil prestane byť vnímaný ako okrajová technológia. Rozširovanie ponuky a vznik fungujúceho sekundárneho trhu vytvorí predpoklady na ďalšie zrýchlenie rastu a postupné približovanie sa k dvojcifernému trhovému podielu BEV na slovenských cestách. To by znamenalo zásadný posun v štruktúre slovenského automobilového trhu.

Podľa SEVA bude ďalší vývoj elektromobility rozhodujúci pre dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu. Elektrifikácia v závodoch aj na cestách, schopnosť stimulovať domáci dopyt a vytváranie stabilných, predvídateľných podmienok pre investície budú určovať, či si Slovensko udrží pozíciu jednej z kľúčových automobilových krajín v Európe aj v nasledujúcich desaťročiach. „Elektromobilita nie je len o type pohonu. Ide o to, či dokážeme udržať priemyselnú hodnotu, pracovné miesta a technologické know-how v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým,“ uzatvára  Patrik Križanský.

Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Eurobarometer: Život v únii

Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra na postoje Európanov majú výrazný vplyv geopolitické otrasy. Väčšina z nich (52 % v EÚ a 42 % v SR) sú pesimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť sveta, 39 % sú pesimistickí v súvislosti s budúcnosťou EÚ (36 % v SR) a 41 % sú pesimistickí, čo sa týka budúcnosti ich krajiny (42 % v SR). Vyhliadky sa zdajú svetlejšie na individuálnej úrovni: viac ako tri štvrtiny Európanov (76 %) a až 82 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich rodiny.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).

Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).

Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).

Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

SR: Inflácia v roku 2025

Rast spotrebiteľských cien na Slovensku za uplynulý rok bol podľa štatistického úradu dynamickejší. Extrémne vzrástli ceny nealko nápojov a viaceré služby ako stravovanie, poistenie aj osobná a sociálna starostlivosť. Priemerná hodnota inflácie v súhrne za celý rok 2025 dosiahla 4 %, jadrová inflácia hodnotu 3,2 % a čistá inflácia hodnotu 3 %. Cenový rast nepresiahol 10 %, súčasne však rast nad 5 % malo vzdelávanie, reštaurácie s hotelmi, rozličné tovary so službami, ako aj alkoholické nápoje s tabakom a pošty so spojmi. Najvýraznejšie medziročné zvýšenie tempa rastu cien nad 2 percentuálne body (p. b.) zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou ako aj rozličné tovary a služby. Naopak, najdynamickejšie medziročné spomalenie rastu cien o viac ako 4 p. b. zaznamenalo zdravotníctvo.

K zrýchleniu rastu priemernej ročnej inflácie výraznejšie prispeli vyššie ceny služieb v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, a to výrazne vyššími cenami stravovacích služieb. Cenový vývoj ovplyvnili aj drahšie rozličné tovary a služby (+6,4 %), predovšetkým dopravné poistenie, ako aj služby osobnej a sociálnej starostlivosti, ako kadernícke služby či sociálne zariadenia pre seniorov. Významný vplyv na rast ročnej inflácie mali aj ceny bývania s energiami aj potravín a nealkoholických nápojov. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Ceny bývania a energií boli medziročne vyššie o 2,6 %, čo bolo ovplyvnené najmä dvojciferným nárastom cien dodávky vody a zberu smetí. Kľúčové ceny energií – elektriny a plynu - evidovali medziročný rast len do 2 %.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov v priemere za rok vzrástli o 3,1 %, najmä vplyvom rekordne rastúcich cien nealko nápojov o takmer 18 %. Ceny potravín sa zvyšovali miernejšie, v priemere o 1,8 %, pokles cien evidovalo iba mäso a zelenina. Najdynamickejšie, o viac ako 6 % vzrástli ceny mlieka so syrmi a vajcami, a tiež olejov s tukmi. Vyššie boli aj ceny ovocia, chleba s obilninami, cukru s cukrovinkami aj potravinárskych pochutín. Nad úrovňou ročného priemeru bol aj rast cien v odbore rekreácia a kultúra (+4,7 %), v ktorom evidovali najväčší cenový skok rekreačné, športové a kultúrne služby najmä vplyvom drahších vstupeniek na podujatia. Výrazne nadpriemerný rast zaevidovali v roku aj služby a tovary v odboroch vzdelávanie (+9,8 %), a tiež alkoholické nápoje s tabakom (+5,6 %).

Najpomalšie v priebehu roka 2025 vzrástli ceny v odbore doprava (+2,3%). Medziročne lacnejšie pohonné látky a motorové vozidlá sčasti vykryli takmer 10 % zdraženie železničnej a 16 % nárast cien cestnej dopravy. Medzi najpomalšie rastúce ceny v roku 2025 patrilo aj zdravotníctvo (+ 2,5 %), a to vplyvom medziročného zlacnenia farmaceutických výrobkov o takmer 1

%.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

EU: Investície do výskumu a vývoja

V roku 2024 poprední priemyselní investori Európskej únie do výskumu a vývoja v odvetviach elektrickej energie a energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili svoje investície do výskumu a vývoja o 19,8 % a kapitálové výdavky o 17,8 %. Ide o pozitívny krok smerom k dosiahnutiu cieľov Dohody o čistom priemysle. V sektore zdravotníctva zvýšili vedúce firmy investície do výskumu a vývoja o 13 %, čo je výrazne vyššia miera rastu ako v iných častiach sveta. Okrem toho európske letecké a obranné firmy investujú o 4,8 % viac do zvýšenia obrannej pripravenosti Európy.

Kľúčové zistenia

• Strategické silné stránky EÚ: Spoločnosti z EÚ prudko zvýšili výskum a vývoj v oblasti energetiky (19,8 %), čo výrazne prevyšuje rast v USA (6 %), Japonsku (-14,2 %) a Číne (3,8 %). Pokiaľ ide o zdravie, rast EÚ (13 %) výrazne predbehol USA (7,1 %), Japonsko (9,1 %) a Čínu (0,1 %). Nárast o 4,8 % zaznamenali aj letectvo a obrana.
• Inovačné centrá: Väčšina investícií do výskumu a vývoja zo strany 800 najväčších spoločností EÚ sa uskutočňuje v krajinách klasifikovaných ako „silní inovátori“ (Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko). Poukazuje sa tým na potenciál podporných ekosystémov, pokiaľ ide o rast spoločností intenzívne využívajúcich výskum a vývoj.
• Globálna dynamika sa spomaľuje: Najvýznamnejších 2 000 spoločností na svete investovalo v roku 2024 do výskumu a vývoja 1 442,6 miliardy EUR (+ 6,3 %). Rast bol najsilnejší v USA (+7,8 %) a vo zvyšku sveta (+8,1 %), za ktorým nasledovalo Japonsko (+7,1 %). EÚ (+2,9 %) a Čína (+3,9 %) zaznamenali miernejší nárast.
• Sektorové zameranie: Štyri sektory - softvér IKT, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel predstavujú viac ako 80 % celkových investícií. americké firmy majú vedúce postavenie v oblasti IKT a zdravia; Firmy z EÚ sú aj naďalej svetovými lídrami v automobilovom priemysle.

Hodnotiaca tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ sa uverejňuje každoročne od roku 2004. Vydanie v roku 2025 poskytuje ekonomické informácie z najnovších finančných účtov (finančný rok 2024) najväčších svetových 2 000 investorov do výskumu a vývoja a 800 najväčších spoločností v EÚ. Tieto spoločnosti spolu predstavujú viac ako 90 % celosvetového výskumu a vývoja financovaného podnikmi.

EU: Posilnenie recyklácie plastov

Európska komisia predstavila prvý súbor pilotných opatrení na urýchlenie prechodu Európy na obehové hospodárstvo s osobitným zameraním na odvetvie plastov. Rozumné využívanie obmedzených prírodných zdrojov je nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zníženie emisií uhlíka. V roku 2024 pochádzalo iba 12,2 % materiálov používaných v EÚ z recyklovaných materiálov, čo predstavuje mierny nárast z 11,2 % v roku 2015. Na dosiahnutie cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ, ako aj v Kompase pre konkurencieschopnosť, Dohode o čistom priemysle a akčnom pláne REsourceEU musí Európa odstrániť prekážky obehového hospodárstva.

S cieľom urýchliť prechod na obehovosť sa uplatňuje dvojfázový prístup. V prvom kroku, keďže tlak na určité odvetvia je akútny, balík pilotných opatrení zahŕňa súbor konkrétnych krátkodobých opatrení na podporu obehovosti, najmä v odvetví plastov, a zároveň všeobecnejšie podporuje investície a inovácie. V tomto roku zároveň Európska komisia navrhne akt o obehovom hospodárstve s ďalšími horizontálnymi opatreniami, ktorými sa zlepší fungovanie jednotného trhu s druhotnými surovinami. Podľa dôkazov Spoločného výskumného centra Európskej komisie obehové riešenia môžu do roku 2050 znížiť emisie odvetvia súvisiace s klímou o 45 %, dekarbonizovať využívanie energie a zlepšiť obchodnú bilanciu odvetvia o 18 miliárd EUR ročne. Odvetvie recyklácie plastov čelí rastúcim tlakom: roztrieštené trhy s recyklovanými materiálmi, vysoké náklady na energiu, nestále ceny primárnych plastov a nekalá hospodárska súťaž z tretích krajín. Tieto výzvy si už vyberajú mýto, pričom recyklátorom z EÚ sa znižuje využívanie kapacít a dochádza k finančným stratám, čo ohrozuje ciele EÚ v oblasti obehovosti a konkurencieschopnosť priemyslu.

Chýbajúce harmonizované a predvídateľné pravidlá voľného pohybu recyklovaných plastov platné v celej EÚ viedli k fragmentácii trhu. Predložené opatrenia prispejú k integrovanejšiemu trhu s plastmi. V rámci balíka komisia predkladá vykonávací akt na vytvorenie celoeurópskych kritérií stavu konca odpadu pre plasty podľa rámcovej smernice o odpade. Stanovenie celoeurópskych noriem, pokiaľ ide o to, kedy sa recyklované materiály opäť považujú za materiály na opätovné použitie, je kľúčovým krokom k vytvoreniu jednotného trhu s recyklovanými plastmi, zjednodušeniu administratívnych postupov pre recyklátorov, najmä malé a stredné podniky, a zabezpečeniu stabilných dodávok vysokokvalitných recyklovaných materiálov v celej Európe. Pred konečným prijatím sa návrh aktu dnes uverejňuje na účely spätnej väzby od verejnosti do 26. januára 2026. Komisia takisto predkladá na hlasovanie členským štátom vykonávací akt týkajúci sa recyklovaného obsahu jednorazových plastových nápojových fliaš z PET podľa smernice o jednorazových plastoch.  Plánuje tiež obnoviť a posilniť Alianciu pre plasty v obehovom hospodárstve a posilniť ju ako štruktúrovanú a inkluzívnu platformu pre spoluprácu v celom hodnotovom reťazci plastov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovážanými plastmi komisia vytvára samostatné colné kódy pre pôvodné a recyklované plasty. Takisto oznamuje úsilie o monitorovanie trhov EÚ a svetových trhov s primárnymi a recyklovanými plastmi, ktoré bude podkladom pre potenciálne obchodné opatrenia na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovezenými plastmi. Komisia tieto opatrenia zhodnotí v roku 2026.

Komisia zintenzívni podporu obehových projektov, pričom využije spoluprácu s národnými bankami a Európskou investičnou bankou. Bude podporovať transregionálne centrá obehovosti zriadením pilotného nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti (CCT). Centrá budú podporovať inteligentnú špecializáciu a cezhraničnú spoluprácu s cieľom rozšíriť recykláciu a obehové postupy. Začala sa tiež verejná konzultáci a výzva na predloženie dôkazov s cieľom vyhodnotiť smernicu o jednorazových plastoch. Ide o prvý krok pri skúmaní toho, do akej miery smernica znížila vplyv určitých plastových výrobkov na morské prostredie a ľudské zdravie a zároveň podporila obehové, inovatívne a udržateľné hospodárstvo. Konzultácie a výzva na predkladanie podkladov sú otvorené pre všetky zainteresované strany do 17. marca 2026.

Financie: Očakávame zhoršenie

Až 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, no a 11 percent čaká jej zlepšenie. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskum pre spoločnosť Home Credit ((od 4. do 7. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos) 8 z 10 opýtaných počíta v roku 2026 s vyššími životnými nákladmi. Najviac z nich, a to približne tretina, ráta so zvýšením mesačných výdavkov domácnosti v sume 50 až 100 eur. Ďalších vyše 30 percent to vidí na nárast o 100 až 200 eur. Zvýšenie nákladov podľa vyjadrení ľudí najviac ovplyvní nárast cien potravín a energií. Väčšie investície plánuje počas roka vyše 60 percent Slovákov, v najvyššej miere má ísť o nákup vybavenia do domácnosti, najmä nábytku či drahších elektrospotrebičov.

Väčšia časť Slovákov počíta s tým, že v tomto roku sa po finančnej stránke budú mať horšie ako vlani, pričom 16 percent ráta s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane 9 percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a 2 zo 100 opýtaných to vidia na jej výrazné zlepšenie. Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 – 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1 200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov.

S finančnou situáciou, samozrejme, súvisia životné náklady. Najviac opýtaných (32 %) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur, ďalších 31 percent počíta s navýšením 100 až 200 eur a so sumou do 50 naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí. Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent, o 300 až 500 eur 6 percent respondentov a traja zo sto Slovákov to vidia až na vyše 500 eur. Ešte vo vyššej miere ako vlani bude na výdavky domácností najviac vplývať rast cien potravín, čo deklarovalo až 85 percent opýtaných, pričom pred rokom to bolo 81 percent. Potom je to zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percentami, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť. Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1 000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 - 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2-tisíc eur a obyvatelia Bratislavy.

Popri bežných mesačných výdavkoch sa väčšina domácností nezaobíde ani bez väčších investícií počas roka. Medziročné porovnanie ukazuje, drahšie nákupy či väčšie investície neplánuje len o 1 percento viac ľudí ako v minulom roku, teda 39 percent v roku 2026. Najčastejšie pôjde podľa vyjadrení opýtaných o kúpu vybavenia do domácnosti ako nábytok, práčka, chladnička či televízor (20 %). Nasleduje rekonštrukcia domu alebo bytu (14 %), kde však badať pokles oproti vlaňajšku o 3 percentá. Menej ľudí spomína aj kúpu auta (8 %), zatiaľ čo vlani ich bolo 12 percent. No na druhej strane, drahšiu dovolenku si chce dopriať 13 percent opýtaných, čo je zase viac ako pred rokom.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.

Inflácia: Naďalej na najvyšších hodnotách

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste t. r. medzimesačne vzrástli podľa štatistického úradu v priemere o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní dosiahol 4,2 %, tempo rastu cien po dvoch mesiacoch spomalilo, stále však patrila medzi tri najvyššie hodnoty od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3,5 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %. Spolu za osem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1 %.

V porovnaní s júlom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste t. r. vzrástli v priemere o 0,1 %. Dynamika zmien sa pohybovala od poklesu o 0,5 % za nábytok a bytové zariadenia po rast na úrovni 1,9 % v doprave. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnej úrovni mal najmä dynamický nárast cien leteckej a kombinovanej osobnej dopravy (integrované systémy dopravy). Naopak, po dvoch mesiacoch rastu klesli ceny pohonných látok o 0,1 %. Infláciu negatívne ovplyvnili aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch o 0,2 %, drahšie bolo stravovanie v reštauráciách aj kaviarňach. Druhýkrát v tomto roku rástli aj ceny pošty a spojov, a to o 0,5 % (v januári rast o 4,3 %). Zvýšili sa ceny za telefónne služby. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal nulový rast cien potravín a nealko nápojov ako aj za bývanie a energie. Bez zmeny zostali medzimesačné ceny samotných potravín. Ceny nealko nápojov naďalej rástli (+0,4 %). Pozitívny vplyv malo zlacnenie zeleniny, olejov s tukmi, ako aj mlieka, syrov a vajec. Spotrebitelia však museli akceptovať mierne vyššie ceny ako v júli za mäso (+0,4 %), cukor s cukrovinkami (+1,1 %) a tiež za chlieb s obilninami (+0,3 %). Nižšie ceny ako v júli platili spotrebitelia v priemere za nábytok a bytové vybavenie (-0,5 %), a tiež tovary a služby patriace pod rekreáciu s kultúrou (-0,2 %). Zlacneli aj alkoholické nápoje s tabakom (-0,3 %) ovplyvnené lacnejšími destilátmi a pivom. Pozitívny vplyv podporilo zníženie priemerných cien za odevy a obuv, aj za zdravotníctvo.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Rast cien sa pohyboval od 2,1 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v 3 odboroch s medziročným rastom nad 6 %, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež za rozličné tovary a služby, napríklad poistenia, kadernícke a sociálne služby a osobné doplnky. Potraviny s nealko nápojmi evidovali ceny medziročne vyššie o 3,9 %. Najvyššie tempo rastu nad 8 % bolo pri olejoch a tukoch, taktiež pri mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri ovocí. Naďalej sa lacnejšie predávalo mäso a tiež zelenina. Dvojciferný rast cien nealko nápojov sa zdynamizoval nad úroveň 19 %. Najnižšie tempo rastu cien v medziročnom porovnaní pod úrovňou 3 % zaznamenal odbory bývanie s energiami, zdravotníctvo a tiež doprava.

Inflácia: V júli 4,4 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli opäť pri potravinách, najmä za mlieko, syry, vajcia a mäso. Dovolenkové obdobie prinieslo drahšie nealko aj alko nápoje, ale tiež zájazdy. Celkovú medziročnú infláciu negatívne ovplyvňovali rastúce ceny potravín a nápojov, ako aj stravovacích a ubytovacích služieb. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia aj čistá inflácia zhodne hodnotu 0,4 %. Spolu za sedem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v júli t. r. medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 %. Inflácia, teda medziročný rast cien, dosiahla hodnotu rastu 4,4 %, najvyššiu za jeden a pol roka (od decembra 2023). Ceny vzrástli od 0,1 % za nábytok so zariadením domácnosti ako aj za zdravie až do 1,2 % za alkoholické nápoje s tabakom. Ceny pošty a spojov a za vzdelávanie ostali nezmenené. Pokles cien zaznamenali odevy s obuvou o 0,6 % a doprava o 0,3 %. Vývoj medzimesačnej inflácie najviac ovplyvnil rast cien potravín a nealko nápojov v priemere o 0,5 %, potraviny boli drahšie o 0,3 % a nealko nápoje o 1,7 %. Najvýznamnejší bol nárast cien za mlieko, syry a vajcia (+1,4 %) a mäso (+0,6 %). Pozitívny vplyv malo medzimesačné zlacnenie olejov a tukov o 0,4 % a sezónne zlacnenie zeleniny o 2,8 %. Naďalej pokračoval rast cien nealko nápojov, aktuálne o 1,7 %. Spotrebitelia si priplatili aj za kávu, čaj a kakao. Vplyv na rast medzimesačnej inflácie mali tiež vyššie ceny za alkoholické nápoje a tabak, aktuálne o 1,2 %. Zdraželi destiláty, pivo aj víno. Dovolenkové obdobie prinieslo zdražovanie služieb za rekreáciu a kultúru, najviac za zájazdy (+6,5 %). Zvýšenie cien evidovalo aj poistenie v súvislosti s dopravou či zdravím (v priemere +3,4 %). Ceny za bývanie a energie boli vyššie o 0,2 %, rástli najmä ceny skutočného nájomného (+1,7 %), naopak poklesli ceny imputovaného nájomného (-0,2 %).

V júli boli spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vyššie o 4,4 %. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli od 1,5 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín s nealko nápojmi, dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,4 %. Ceny potravín (+3,1 %) sa zvýšili od 0,7 % za chlieb s obilninami po 14,6 % za oleje s tukmi. Výrazne zdynamizovanie rastu nad úroveň 10 % zaznamenali ceny mlieka so syrmi a vajcami a tiež ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,6 %) a zelenina (-3,7 %). Vyšší rast cien naďalej evidovali nealkoholické nápoje, a to o 19,2 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (+18,3 %), ako aj káva s čajom a kakaom, ktoré v júli zaznamenali svoje historické maximum (+20,5 %). Vyššie ceny si udržujú reštaurácie a hotely, aktuálna o 9,5 %. Dovolenková sezóna tiež priniesla medziročné zdraženie poistenia či sociálnych služieb (+6,3 %) Vyššie ceny dosiahli aj za alkoholické nápoje a tabak, v júli o 6,7 %. Rast cien vína dosiahol svoje historické maximum, v júli tohto roka bolo drahšie až o 16 %. Spotrebitelia si však priplatili aj za destiláty, pivo a tabak. Bývanie s energiami zaznamenalo medziročný nárast o 2,7 % a za nábytok so zariadením a údržbou domácnosti boli medziročne vyššie ceny v priemere o 3,2 %.