Novinka: Žltý lístok

Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého doručovacieho lístka, ktorý klientom prináša viac možností a kontrolu, ako a kde si svoju zásielku prevezmú. Nový žltý lístok už nie je len oznámením o neúspešnom doručení. Je navigáciou, sprievodcom, ktorý klienta jednoducho privedie k riešeniu – bez zbytočného čakania a často aj bez nutnosti navštíviť poštu. Pošta tak reaguje na meniace sa očakávania klientov a posilňuje digitálne a flexibilné služby.

Pošta klientov vyzýva, aby nový lístok nevnímali ako bezcenný papier. Naopak – obsahuje užitočné informácie o všetkých možnostiach, ako sa k zásielke dostať:

• opakované doručenie na pôvodnú adresu,
• preposlanie na inú adresu, inú poštu alebo do BalíkoBOXu,
• vybavenie požiadavky online cez web alebo mobilnú aplikáciu,
• alebo jednoducho cez zákaznícke centrum – telefonicky či e-mailom.

Stačí naskenovať QR kód na lístku, alebo zadať podacie číslo zásielky. Pomôžu aj pracovníci v zákazníckom centre s kontaktom na žltom lístku.

Nový žltý lístok zároveň upozorňuje na služby, akými sú možnosť sledovať zásielky v reálnom čase, zmeniť deň alebo miesto ich doručenia, aktivovať si elektronické notifikácie namiesto papierového lístka, alebo vybaviť presmerovanie zásielok pri dlhodobej neprítomnosti na trvalej korešpondenčnej adrese. Zo žltého lístka sa tak stáva návod, ako posielať, vyzdvihovať zásielky a vybaviť aj ďalšie bežné poštové služby jednoduchšie a bez návštevy pobočky. Nový vizuál aj obsah lístka sú navrhnuté tak, aby boli prehľadné, zrozumiteľné a praktické.

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Aktuálne: Register právnických osôb

Od 1. júna 2026 prešla správa a vedenie informačného systému Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (IS RPO) zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR. Zmena vyplýva z novely zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a súvisiacich legislatívnych úprav prijatých v roku 2026. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že v súvislosti s migráciou systémov a prechodom kompetencií môže v prvých dňoch po 1. júni 2026 dochádzať ku krátkodobým technickým výpadkom alebo dočasnej obmedzenej dostupnosti niektorých funkcionalít uvedeného systému. Tieto obmedzenia by však nemali zásadne ovplyvniť poskytovanie služieb používateľom registra.

IS RPO je referenčný register, do ktorého sa zapisujú údaje o právnických osobách, fyzických osobách – podnikateľoch, organizačných zložkách, orgánoch verejnej moci a ďalších subjektoch definovaných zákonom. Údaje evidované v registri sú teda právne záväzné a považujú sa za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Register zároveň predstavuje základný zdroj na prideľovanie a evidenciu identifikačných čísel organizácií.

Prechod agendy pod sekciu verejnej správy MV SR má byť ďalším krokom k centralizácii a zefektívneniu výkonu verejnej správy v oblasti referenčných registrov štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť lepšiu koordináciu informačných systémov verejnej správy, efektívnejšie riadenie údajových tokov a posilnenie digitálnych služieb štátu. Zmena sa dotýka širokého spektra subjektov verejného aj súkromného sektora, keďže údaje z registra využívajú orgány štátnej správy, samosprávy, podnikateľské subjekty, banky, notári, advokáti, ako aj ďalšie inštitúcie pracujúce s referenčnými údajmi štátu.

EU: Mobilné satelitné služby

Európska komisia prijala návrh výberu poskytovateľov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (mobile satelite service, MSS), ktorí dostanú povolenie využívať harmonizované frekvenčné pásmo 2 GHz po roku 2027. Nahradí rozhodnutie z roku 2008, podľa ktorého platnosť aktuálnych povolení uplynie v máji 2027. Nové nariadenie o 2 GHz pre MSS je v súlade s návrhom aktu o digitálnych sieťach (DNA), podľa ktorého sa pre celé satelitné spektrum majú udeľovať povolenia na úrovni Európskej únie podľa jednotného súboru podmienok, aby na celom jej území platili rovnaké pravidlá.

Spektrum pre mobilné satelitné služby má strategický význam pre inovatívne komerčné využívanie ako aj využívanie na účely bezpečnosti a obrany. Pásmo 2 GHz pre MSS je ideálne pre služby priamej satelitnej komunikácie medzi zariadeniami (Direct-to-device, D2D), ktoré zabezpečujú kritické komunikačné kapacity a prístup k vysokorýchlostnému internetu v oblastiach bez terestriálneho pokrytia. Komisia navrhla zaviesť na prideľovanie tohto frekvenčného spektra výberové konanie na úrovni EÚ. Udeľovanie povolenia na úrovni EÚ na využívanie frekvenčného pásma 2 GHz pre mobilné satelitné služby vo všetkých členských štátoch EÚ zaručí regulačnú jednotnosť v celej EÚ a umožní prevádzkovateľom vyvíjať a poskytovať služby naprieč hranicami.

Spektrum by sa rozdelilo podľa tohto kľúča:

• Jedna tretina pásma 2 GHz pre MSS by sa vymedzila na štátne účely, teda napríklad kritické komunikačné služby, ako aj na komunikáciu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ z EÚ. Prevádzkovateľ zaručí integráciu so súčasnými a s budúcimi spôsobilosťami infraštruktúry Programu únie pre bezpečnú konektivitu IRIS.
• Dve tretiny pásma 2 GHz pre MSS by boli určené na komerčné využívanie, ako sú služby D2D pre mobilné zariadenia. Snahou je priniesť mobilné pokrytie do oblastí, kde nie sú dostupné terestriálne siete. Túto časť pásma možno využiť aj na internet vecí, napríklad pre osobné zariadenia na sledovanie fyzickej kondície, monitorovanie energie a zariadenia reakcie na núdzové situácie. Spektrum v tomto pásme by sa rovnomerne rozdelilo medzi:
• prevádzkovateľov z EÚ vstupujúcich na trh ako prejav úsilia podnietiť diverzifikáciu dodávateľov a stimulovať vstup dodávateľov z EÚ na trh a
• prevádzkovateľov z EÚ a z krajín mimo nej.

Komisia v návrhu zohľadnila názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, konkrétne stanovisko k MSS prijaté v roku 2024 a stanovisko k „Direct-to-Device“ prijaté v roku 2025. Takisto zohľadnila spätnú väzbu, ktorá vyplynula z cielenej konzultácie k budúcemu využívaniu pásma 2 GHz pre MSS, ktorá prebehla v roku 2025.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.

SR: Digitálne územné plány

Malé obce na Slovensku začínajú postupne tvoriť digitálne územné plány. Podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takmer 65 % obcí, ktoré začali pripravovať digitálne územné plány podľa novej legislatívy, má menej ako 1 000 obyvateľov, takmer tretina obcí nemá ani 500 obyvateľov a najmenšia obec má dokonca len 28 obyvateľov. Na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie je vyčlenených 1,2 milióna eur. Pre veľký záujem sa aktuálne rokuje s Ministerstvom financií SR o navýšení týchto finančných prostriedkov o 300-tisíc eur. Už v tomto roku by sa tak mohlo prerozdeliť až 1,5 milióna eur.

Nový zákon o územnom plánovaní priniesol aj nové štandardy a metodiku pre spracovanie územných plánov v digitálnej forme. To umožňuje detailnejšie plánovanie a lepšie nastavovanie rozvojových priorít obcí a miest tak, aby odzrkadľovali reálne potreby obyvateľov a zároveň zohľadňovali požiadavky pre kvalitný život. Ďalším pozitívom digitálnych územných plánov je aj efektívnejšie zhromažďovanie dát, ktoré pomôžu nielen samosprávam, ale aj štátnym inštitúciám pri rozhodovaní o budúcom smerovaní krajiny. Najviac územných plánov podľa novej metodiky obstarávajú samosprávy v Trenčianskom samosprávnom kraji (25). Nasleduje Prešovský samosprávny kraj (23), Košický samosprávny kraj (21), Banskobystrický samosprávny kraj (17), Nitriansky samosprávny kraj (13), Žilinský samosprávny kraj (13) a Bratislavský samosprávny kraj (6). Najmenej digitálnych územných plánov obstarávajú samosprávy z Trnavského samosprávneho kraja (1).

Z pohľadu vybraných demografických údajov sa ukazuje, že obce čelia dvom hlavným výzvam. Hoci v 64 % obcí dochádza k nárastu počtu obyvateľov, v 62 % z nich prevažuje staršia populácia. Práve moderné územné plánovanie však predstavuje nástroj, pomocou ktorého môžu byť obce na tieto výzvy pripravené. Umožňuje im totiž napríklad lepšie plánovať nové plochy pre bývanie mladých rodín, občiansku vybavenosť, ale aj rozvoj zariadení a služieb pre seniorov, čím sa zvyšuje kvalita života obyvateľov.

Vývoj v roku 2025 a v prvom kvartáli 2026:

• Prevažne ide o malé obce do 1 000 obyvateľov.
• Prevažne ide o obce, ktoré doteraz nemali žiadny územný plán.
• Väčšina týchto obcí čelí starnutiu obyvateľstva.
• Zároveň vo viacerých obciach registrujeme rozvojový potenciál podporený rastom počtu obyvateľov.
• Malé obce sa chcú spájať pri obstarávaní digitálnych územný plánov do mikroregiónov.

Malé, historicky, kultúrne, či z iných špecifických hľadísk prepojené obce si môžu zabezpečiť svoj územný a hospodársky rozvoj, či rozvoj cestovného ruchu v regióne aj spoločným digitálne spracovaným územným plánom. Zákon o územnom plánovaní dáva takýmto obciam priestor na vzájomnú dohodu a vytvorenie územného plánu mikroregiónu. Územné plány mikroregiónov následne pripravujú samosprávne kraje po dohode s dotknutými obcami, čím sa zabezpečí synchronizovaný postup a optimalizácia nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odhadov, ktoré úradu poskytli vybrané samosprávne kraje, sa zatiaľ očakáva vznik viac ako 20 mikroregiónov, ktoré by celkovo spájali takmer 250 obcí.

SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.

EU: Jedna spoločnosť

V súčasnosti čelia európske inovačné spoločnosti 27 vnútroštátnym právnym systémom a viac než 60 právnym formám spoločností. Táto zložitosť môže oddialiť založenie spoločnosti, spomaliť rast, zvýšiť náklady aj odradiť od rozsahu. Európska komisia predstavila návrh spoločnosti EU Inc., jednotného súboru firemných pravidiel pre 28. režim EÚ. Ide o voliteľný, štandardne digitálny európsky podnikový rámec. Podnikom má uľahčiť začatie činnosti, pôsobenie a rast v celej EÚ a podnietiť ich, aby zostali v Európe a povzbudiť tých, ktorí kedysi hľadali inde, aby sa vrátili.

Spoločnosť EU Inc. vo forme nariadenia poskytne jednotný harmonizovaný súbor podnikových pravidiel, ktoré si spoločnosti môžu vybrať namiesto toho, aby sa orientovali vo viacerých vnútroštátnych režimoch, čím sa uvoľní skutočný potenciál jednotného trhu.

Hlavné črty systému EU Inc.:

• Rýchlejšia registrácia: Podnikatelia, zakladatelia a spoločnosti budú môcť založiť spoločnosť EU Inc. do 48 hodín za menej ako 100 EUR a bez minimálnych požiadaviek na akciový kapitál.
• Jednoduchšie postupy: Spoločnosti z EÚ Inc. budú musieť predložiť svoje informácie o spoločnostiach len raz, a to prostredníctvom rozhrania na úrovni EÚ, ktoré spája vnútroštátne obchodné registre. V druhom kroku Komisia zriadi nový centrálny register EÚ. Spoločnosti z EÚ Inc. získajú svoje daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre DPH bez toho, aby museli opätovne predkladať doklady.
• Plne digitálne operácie: Firemné procesy budú štandardne digitálne počas celého životného cyklu spoločnosti.
• Pomoc zakladateľom pri rýchlejšom a lacnejšom reštartovaní: spoločnosti EÚ Inc. budú mať prístup k plne digitálnym likvidačným postupom. Inovatívne začínajúce podniky budú mať prístup k zjednodušeným postupom platobnej neschopnosti s cieľom uľahčiť ukončenie operácií. To umožňuje zakladateľom vyskúšať inovatívne nápady a v prípade potreby začať odznova.
• Lepšie podmienky na prilákanie investícií: Dnešným návrhom sa odstránia osobné formality, zabezpečia sa digitálne postupy pre finančné operácie a zjednoduší sa prevod akcií. Sprostredkovatelia nebudú viac povinne zapájaní do prevodov akcií a likvidačných postupov. Návrh takisto umožní členským štátom poskytnúť spoločnostiam z EÚ Inc. prístup na burzu cenných papierov.
• Lepšie prostriedky na prilákanie talentov: spoločnosti EÚ Inc. budú môcť vytvoriť celoeurópske plány zamestnaneckých opcií na akcie. Akciová opcia bude zdanená len z príjmu vytvoreného po jej predaji. Je to kľúčový faktor pri zabezpečovaní atraktívnosti, najmä pre inovatívne začínajúce podniky.
• Úplný prístup na jednotný trh: spoločnosti EÚ Inc. si budú môcť slobodne vybrať členský štát, v ktorom sa začlenia. Návrh obsahuje čiernu listinu zakázaných praktík s cieľom zabezpečiť, aby sa so spoločnosťami EÚ Inc. zaobchádzalo rovnako ako s akýmikoľvek inými vnútroštátnymi spoločnosťami.
• Záruky proti zneužívaniu: návrh nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Budú sa vzťahovať na spoločnosť EU Inc. rovnakým spôsobom, ako sa vzťahujú na akékoľvek iné podnikanie podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností. Uplatniteľné záruky členského štátu registrácie sa budú v plnej miere vzťahovať na spoločnosť EU Inc., a to aj pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa spolurozhodovania.
• Flexibilita akcií: Spoločnosti z EÚ Inc. budú mať flexibilitu pri vytváraní rôznych tried akcií s rôznymi ekonomickými alebo hlasovacími právami. To môže napríklad pomôcť zakladateľom chrániť svoje podnikanie pred nepriateľskými prevzatiami.

Komisia okrem toho prijala oznámenie, v ktorom načrtáva iniciatívy na dokončenie 28. režimu v iných oblastiach politiky. Navrhuje sa maximálna digitalizácia interakcií medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, napríklad s európskou podnikovou peňaženkou. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby zvážili zriadenie špecializovaných súdnych komôr alebo súdov s právomocou riešiť spory týkajúce sa práva obchodných spoločností EÚ Inc. Komisia ďalej preskúma možnosť umožniť 100 % cezhraničnú teleprácu pre inovatívne startupy a scaleupy v celej únii prostredníctvom pripravovaného balíka opatrení v oblasti spravodlivej mobility pracovnej sily.

Oznámené boli tiež opatrenia týkajúce sa prístupu startupov a scaleupov ku kapitálu, pričom sa vychádza z opatrení únie úspor a investícií, prípadnej revízie investičných pravidiel dôchodkových fondov a nadchádzajúcej revízie európskych fondov rizikového kapitálu. Pokiaľ ide o zdaňovanie, komisia navrhla daňový systém ústredia (HOT), ktorý by malým a stredným podnikom (MSP) umožnil uplatňovať daňové pravidlá svojej domovskej krajiny. Cieľom iniciatívy Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) je okrem toho vytvoriť jednotný legislatívny rámec pre zdaňovanie právnických osôb v EÚ. Očakáva sa, že pripravovaným súhrnným zjednodušujúcim balíkom o priamom zdaňovaní sa odstráni dodatočná administratívna záťaž podnikov EÚ. Komisia napokon prijala aj odporúčanie o vymedzení inovačných podnikov, inovačných startupov a inovačných rozširujúcich sa podnikov. Odporúčanie zabezpečí jednotný prístup v celej EÚ s cieľom lepšie monitorovať politiky EÚ týkajúce sa podnikov a poskytnúť istotu spoločnostiam, investorom a subjektom s rozhodovacou právomocou v tomto procese.

EU: Vedúce postavenie žien

Členské štáty Európskej únie spustili novú globálnu iniciatívu na podporu vedúcich pozícií žien vo verejnom sektore informačných a komunikačných technológií (IKT). Cieľom iniciatívy je posilniť postavenie žien na vedúcich pozíciách v oblasti verejných IKT pri formovaní digitálnych politík zohľadňujúcich rodové hľadisko, slúžiť ako vzory pre mladšie generácie a posilňovať začlenenie žien do digitálnej transformácie.

V dnešnom rýchlo sa digitalizujúcom svete je integrácia rodovej perspektívy do digitálnych politík dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Napriek pokroku sú ženy naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v digitálnych a vedúcich pozíciách vo verejných inštitúciách. To naďalej pretrváva nerovnosti a obmedzuje schopnosť sektora reagovať na rozmanité potreby spoločnosti. Iniciatíva sa zameriava na tri strategické piliere: 

• budovanie kapacít osôb s rozhodovacou právomocou na začlenenie rodovej rovnosti do digitálnych politík; 
• zlepšenie prístupu žien a dievčat k vzdelávaniu v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM); 
• boj proti rodovo podmienenému násiliu, ktoré je sprostredkované technológiami.

Iniciatívu s rozpočtom viac ako 15 miliónov eur spolufinancujú EÚ, Francúzsko, Estónsko, Nemecko, Belgicko a Lotyšsko. Koordinuje ju agentúra Expertise France a implementuje ju konzorcium šiestich agentúr členských štátov EÚ z Belgicka, Estónska, Nemecka, Lotyšska a Španielska. Spustená bola počas podujatia, na ktorom sa zišli vysokopostavení zástupcovia EÚ a jej členských štátov. Podujatie tiež oficiálne znamenalo začiatok práce na ďalšom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti (2028 – 2034) spustením verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami .

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

EU: Kyberšikana

Približne každé šieste dieťa vo veku 11 až 15 rokov uvádza, že sa stalo obeťou kybernetického šikanovania a približne každé ôsme dieťa pripúšťa, že sa kybernetického šikanovania samo dopustilo. Podľa minuloročného prieskumu Eurobarometra viac než 9 z 10 Európanov považuje za naliehavé, aby verejné orgány prijali opatrenia na ochranu detí na internete, pokiaľ ide o negatívny vplyv sociálnych médií na ich duševné zdravie (93 %), kybernetické šikanovanie a obťažovanie v online priestore (92 %) a zabezpečenie mechanizmov na obmedzenie obsahu neprimeraného veku (92 %). Európska komisia pripravila akčný plán proti kybernetickému šikanovaniu na základe cielenej konzultácie s viac než 6 000 deťmi a na základe rozsiahlejšej verejnej konzultácie.

Základným prvkom akčného plánu je spustenie jednoduchej a ľahko prístupnej aplikácie, prostredníctvom ktorej bude možné nahlasovať prípady kybernetického šikanovania na vnútroštátnej linke pomoci. Aplikácia deťom a dospievajúcim umožní dostať sa k pomoci a bezpečne si uchovať a zaslať dôkazy. Komisia vypracuje koncepciu aplikácie, ktorú budú môcť členské štáty následne použiť na to, aby si ju prispôsobili, preložili do svojich jazykov a zabezpečili prepojenie na príslušné vnútroštátne služby. Pred šikanovaním v kyberpriestore by mal byť chránený každý mladý človek v celej EÚ rovnako. Členské štáty by mali vypracovať komplexné vnútroštátne plány, pričom pri zbere a porovnávaní údajov o kybernetickom šikanovaní by mali takéto konanie chápať jednotne. Ide o dôležitý krok k tomu, aby sa v boji proti kybernetickému šikanovaniu mohlo postupovať jednotnejším spôsobom.

V oblasti ochrany a posilnenia postavenia maloletých na internete už prebiehajú viaceré iniciatívy. V snahe zvýšiť ich účinnosť v boji proti kybernetickému šikanovaniu hodlá Európska komisia identifikovať aspekty, ktoré možno nastaviť lepšie: 

• preskúmať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú ochrany maloletých, s cieľom posilniť opatrenia, ktoré musia online platformy prijať, aby zabránili vystavovaniu maloletých škodlivému obsahu a aby konkrétne prípady mohli jednoducho hlásiť;
• prijať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú dôveryhodných nahlasovateľov, s cieľom objasniť ich úlohu v boji proti nezákonnému obsahu vrátane nezákonného obsahu používaného na kyberšikanovanie;
• zaoberať sa kybernetickým šikanovaním, ku ktorému dochádza na platformách na zdieľanie videí, v rámci prebiehajúceho hodnotenia a preskúmania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách;
• podporovať účinné vykonávanie ustanovení aktu o umelej inteligencii týkajúcich sa zakázaných praktík umelej inteligencie, a to aj vtedy, keď sa používajú na kybernetické šikanovanie;
• uľahčiť účinné vykonávanie povinností týkajúcich sa transparentnosti v rámci aktu o umelej inteligencii, a to aj prostredníctvom kódexu postupov pre značenie a označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktorý možno zneužiť na kybernetické šikanovanie.

Predchádzanie kybernetickému šikanovaniu bude ústrednou témou nadchádzajúceho preskúmania usmernení komisie pre pedagógov o podpore digitálnej gramotnosti, pričom cieľom je posilniť digitálne zručnosti a zlepšiť využívanie digitálnych technológií v rámci únie zručností. Súbežne s tým komisia rozšíri zdroje na boj proti kybernetickému šikanovaniu a v oblasti odbornej prípravy pre školy prostredníctvom centier pre bezpečnejší internet a platformy Lepší internet pre deti. Komisia bude naďalej podporovať práva a pohodu detí v online i offline priestore prostredníctvom Dňa bezpečnejšieho internetu. Zároveň pracuje na nadchádzajúcich iniciatívach, akými sú pilotný projekt riešenia EÚ na anonymné overovanie veku, pripravovaný akt o digitálnej spravodlivosti, panel odborníkov, ktorý bude poskytovať podklady pre prácu Komisie v oblasti ochrany detí online, a prieskum vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

EU: S.EU

V Európskej únii sa pripravuje nový právny rámec na podporu spoločností. Krajiny EÚ by mohli buď vytvoriť novú obchodnú formu, alebo začleniť pravidlá platné v celej EÚ do existujúcej národnej formy. Jednotná európska spoločnosť (S.EU) by sa vzťahovala na nekótované spoločnosti s ručením obmedzeným so sídlom v jednej z 27 krajín EÚ. Registrácia by mala byť plne digitálna a dokončená do 48 hodín, pričom by sa vyžadoval minimálny splatný kapitál iba jedno euro. Podporu bezproblémového fungovania na vnútornom trhu má zabezpečiť jednotný digitálny viacjazyčný portál prevádzkovaný Európskou komisiou, ktorý by bol prístupný vo všetkých členských štátoch EÚ.

Europoslanci chcú uľahčiť prístup S.EU k investíciám, a to aj prostredníctvom alternatívnych modelov financovania, a zároveň zabezpečiť voliteľné ochranné systémy ako oddelenie hlasovacích a hospodárskych práv alebo rozdelenie zisku na základe zmluvných dohôd obmedzených časom alebo výškou. Navrhujú tiež pravidlá na prilákanie a udržanie si špičkových talentov v S.EU, a to aj prostredníctvom plánov vlastníctva zamestnaneckých akcií a zamestnaneckých opcií na akcie.

S.EU by mali byť schopné komercializovať základný výskum a vyzýva na opatrenia, ktoré by zabezpečili lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi, startupmi, scaleupmi a výskumnými inštitúciami v EÚ. S.EU by mali mať prístup k špecializovanému a zrýchlenému mechanizmu riešenia sporov, ktorý by bol dostupný v angličtine.

e-Prihlášky: Menia prijímanie detí do škôl

Ministerstvo školstva spustilo na Slovensku jednotný elektronický systém prihlasovania do škôl. Ako prvých sa novinka dotýka uchádzačov o stredné školy. Cieľom portálu ePrihlášky je nahradiť doterajší neprehľadný systém viacerých formulárov jedným digitálnym riešením. Rodičia už nemusia vyhľadávať rôzne tlačivá na stránkach škôl, nosiť papierové doklady ani čakať v neistote, kam ich dieťa napokon nastúpi.

Najväčšou zmenou je možnosť podať jednu prihlášku na viacero škôl, pričom sa školy zoradia od najviac po najmenej preferovanú. Systém následne pracuje s poradím uchádzačov, kapacitami škôl a zákonnými kritériami prijímania. Zámerom je zabrániť situáciám, keď dieťa získa miesto na viacerých školách naraz a blokuje kapacity ostatným uchádzačom. Ak sa dieťa dostane na školu s vyššou prioritou, systém automaticky uvoľní miesta na menej preferovaných školách ďalším deťom. Elektronická forma prihlášky nie je povinná, stále možno podať aj listinnú prihlášku. Digitálna verzia však prináša výhody. Systém ePrihlášky sa prepája so štátnymi registrami, vďaka čomu sa už nemusia dokladovať rodné listy, potvrdenia o pobyte a v budúcnosti ani potvrdenia od lekárov. Priebeh prijímacieho konania je dostupný on-line a o výsledkoch informujú mailové notifikácie. Systém ruší aj potvrdenia o nastúpení. Dieťa tak nepríde o miesto len preto, že si rodič včas nevšimne rozhodnutie školy. Rozhodnutie o prijatí sa zobrazí na on-line nástenke pod prideleným kódom, rozhodnutie o neprijatí sa doručí štandardne, aby rodič mohol podať odvolanie.

Nový systém výrazne pomáha aj školám. Odstraňuje manuálne prepisovanie prihlášok, znižuje potrebu opakovanej komunikácie s rodičmi a šetrí čas aj finančné náklady, napríklad na poštovné. Školy môžu údaje z ePrihlášok priamo exportovať do svojich informačných systémov, čo im uľahčuje prípravu na nový školský rok a zlepšuje plánovanie kapacít. Škola má okamžitý prehľad o kapacitách bez dodatočnej komunikácie. Odvolacie konanie prebieha digitálne. Vďaka presnejšiemu rozdeleniu kapacít už v prvom kroku klesne aj počet odvolaní. Školy môžu údaje z prihlášok priamo importovať do školských informačných systémov, čo uľahčí tvorbu tried a prípravu nového školského roka.

SR: Daň z motorových vozidiel

Finančná správa už zasiela predvyplnené daňové priznania k dani z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2025. Predvyplnené formuláre dostanú daňovníci, ktoré majú aktívnu elektronickú schránku na portáli finančnej správy a zároveň podali daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2024. Daňové priznanie sú povinné podať všetky daňové subjekty, ktoré používajú vozidlo evidované v Slovenskej republike na podnikanie. Subjekty, ktoré majú povinnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou (napríklad platitelia DPH, právnické osoby zapísané v obchodnom registri alebo fyzické osoby – podnikatelia), podávajú daňové priznanie výlučne elektronicky. Ostatné subjekty môžu daňové priznanie doručiť aj osobne alebo poštou na príslušný daňový úrad.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2025 je potrebné podať a daň zaplatiť najneskôr v pondelok 2. februára 2026. Daňovníci podávajú daňové priznanie na novom vzore tlačiva (formulár DMVv25). Automaticky vygenerované priznania nájdu daňovníci v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy v časti História komunikácie – Prijaté dokumenty. Predvyplnené priznanie obsahuje najmä:

identifikačné údaje daňovníka,

zdaňovacie obdobie,

druh daňového priznania,

výpočet dane vrátane aktuálnej sadzby.

Ak sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenili rozhodujúce skutočnosti, daňovník údaje len skontroluje a daňové priznanie podá. Avšak aj pri predvyplnenom daňovom priznaní je daňovník povinný skontrolovať správnosť údajov a doplniť informácie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2025, ktoré neboli uvedené v priznaní za predchádzajúci rok a preto nemohli byť automaticky predvyplnené.

Pomôckou je Informácia k predvyplnenému DP k DzMV, ktorá je dostupná prostredníctvom odkazu priloženého k vygenerovanému priznaniu. V novom vzore daňového priznania k dani z motorových vozidiel (DMVv25) dochádza v III. oddiele k zmene číslovania riadkov a pribúdajú nové údaje:

Riadok 04 – Kód druhu karosérie

Riadok 05 – Typ pruženia hnacej nápravy

Tieto údaje sa vypĺňajú pri vozidlách kategórie M3 a N3 s kódom druhu karosérie BA, BB, BC a BD, pri ktorých ročná sadzba dane závisí nielen od počtu náprav a hmotnosti, ale aj od typu pruženia hnacej nápravy (Príloha č. 1c a č. 1d).

Vozidlá kategórie N3 s iným kódom druhu karosérie sa v III. oddiele aktuálneho vzoru daňového priznania neuvádzajú a zapisujú sa v VII. oddiele – Poznámky.

Ročné sadzby dane pre jednotlivé kategórie vozidiel sa určujú podľa nových príloh č. 1 až 1e, platných od 1. januára 2025. Ročná sadzba dane sa za zdaňovacie obdobie 2025 upravuje rovnako pre všetky kategórie podľa veku vozidla, teda dátumu jeho prvej evidencie. Výnimkou sú vozidlá kategórie O, pri ktorých sa úprava podľa veku neuplatňuje.

Digitalizácia: Šesť platobných trendov

Umelá inteligencia (AI) mení spôsob, akým ľudia nakupujú, kryptotechnológie sa približujú svetu regulovaných mien, digitálna identita sa stáva základom bezpečnosti a personalizácia posúva platby bližšie k individuálnym potrebám každého používateľa. Spôsoby platenia sa vyvíjajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ktoré trendy budú v roku 2026 určovať formu digitálnych platieb?

1. Digitálni agenti

Digitálni agenti AI majú v roku 2026 stále častejšie vyhľadávať ponuky, porovnávať parametre aj vykonávať transakcie za spotrebiteľov. Vždy však v rámci jasne definovaných pravidiel, ktoré si používateľ nastaví. Kľúčovú úlohu pritom hrá bezpečnosť: tokenizácia chráni platobné údaje, silné overovanie a digitálna identita zase určujú, či je agent legitímny, aké má limity a ako sa vyhodnocuje jeho úmysel v prípade chyby.

2. Prepojenie krypta a zákonnej meny

Dôveru platenia kryptomenami posilnia tzv. stablecoiny, kryptomena naviazaná na štátnu menu, pre ktorú už USA aj Európa stanovili jasné regulačné pravidlá. Budúci rok spotrebiteľom prinesie jednoduchšie a bezpečnejšie spôsoby, ako stablecoinmi platiť. Medzi ne bude okrem iného patriť možnosť zasielať platby do stablecoinových peňaženiek, nakupovanie stablecoinov priamo v rámci blockchainu bez prostredníka alebo jednoduchšie prevody medzi menami aj cez hranice. Rozširujúca sa spolupráca medzi technologickými firmami, finančnými inštitúciami a blockchainovým ekosystémom tak priblíži kryptomeny každodennému používaniu spôsobom, ktorý je regulovaný, bezpečný a zrozumiteľný pre bežných používateľov.

3. Zameranie na digitálnu totožnosť

Podľa nedávneho prieskumu Mastercard sa už 80 percent spotrebiteľov stretlo s pokusom o kyberpodvod. Ďalší rozvoj digitálnej ekonomiky bude preto vyžadovať robustnejšie nástroje overovania totožnosti. Očakáva sa predovšetkým rozvoj digitálnych „identity wallets“ – bezpečných aplikácií, ktoré umožnia rýchlo a spoľahlivo preukazovať totožnosť pri prístupe k finančným, štátnym či komerčným službám.

4. Udržateľnosť v každodenných platbách

Prieskumy Mastercard ukazujú, že pre generáciu Z je veľkým trendom obehové hospodárstvo. K udržateľnému správaniu motivuje degeneratívnymi platobnými cyklami – znovu doplňovaním, spätným odberom alebo zálohovaním vratného tovaru. Zákazníkom sa vráti časť útraty a obchodníci ušetria na obaloch a posilnia lojalitu zákazníkov. Platby tak začínajú fungovať ako spúšťač cirkulárnych modelov, kde každá transakcia, doplnenie, vratka, výmena, podporuje udržateľnejšie správanie.

5. Personalizácia platieb a benefitov

Platobné systémy a bankovníctvo sa prispôsobujú spotrebiteľovi. V roku 2026 sa majú častejšie objavovať inteligentné nástroje, ktoré sa budú prispôsobovať nákupnému správaniu a finančným potrebám jednotlivca. Mali by sa bežné denné výdavky hradiť z účtu, ale väčšie výdaje realizovať prostredníctvom kreditnej karty? Žiaden problém! Spotrebiteľ si nastaví podľa seba, ako sa má čo uhrádzať.

6. Okamžitá ekonomika kdekoľvek pre každého

Platenie v kamenných obchodoch uľahčí biometria, v digitálnom svete je na dosah ruky zaplatenie na pár klikov. Stopercentná tokenizácia do roku 2030 odstráni nutnosť ručného zadávania údajov z platobnej karty a používanie statických hesiel. Pre obchodníkov sa zase stávajú skutočnosťou platby v reálnom čase vďaka novej technológii, ktorá dokáže vykonať transakcie v ten istý deň. Do roku 2027 má objem cezhraničných platieb presiahnuť 250 milárd USD, možno preto v tejto oblasti očakávať významné investície a inovácie, od prevodu peňazí pomocou jednoduchých aliasov až po rozvoj rýchlych, zabezpečených a transparentných cezhraničných platobných možností, ktoré navyše otvoria cestu na globálny trh aj menším firmám.

EU: Kvalitné pracovné miesta

Európska komisia pripravuje Plán pre kvalitné pracovné miesta. Vychádza z viacerých iniciatív ako Kompas konkurencieschopnosti, Únia zručností, Dohoda o čistom priemysle, pričom všetky zdôrazňujú kvalitné pracovné miesta ako kľúč ku konkurencieschopnosti, udržateľnému rastu a silnému európskemu sociálnemu modelu. Priority plánu sa odrážajú v navrhovanom viacročnom finančnom rámci, v ktorom sa vyčleňuje aspoň 14 % finančných prostriedkov v rámci národných a regionálnych partnerstiev na sociálne ciele Európskej únie. Komisia takisto začala prvú fázu porád o pripravovanom akte pre kvalitné pracovné miesta, novom legislatívnom návrhu na zabezpečenie práv pracovníkov a zároveň udržanie kroku s technologickými, hospodárskymi a spoločenskými zmenami.

Primerané mzdy a kvalitné pracovné miesta sú nevyhnutné na zvýšenie produktivity, posilnenie konkurencieschopnosti Európy a ochranu pred chudobou pracujúcich. Hoci je kvalita pracovných miest v EÚ vo všeobecnosti vysoká, pracovníci naďalej pociťujú vplyv globálnych kríz a rastúcich životných nákladov. Spoločnosti zároveň čelia nedostatku pracovnej sily a zručností a zároveň sa snažia zachovať si konkurencieschopnosť v rýchlo sa meniacom globálnom prostredí. Plán sa zameriava na oblasti, v ktorých môžu opatrenia EÚ priniesť najväčší úžitok:

• vytváranie a udržiavanie kvalitných pracovných miest v celej EÚ,
• zabezpečenie spravodlivosti a modernizácie vo svete práce,
• podpora pracovníkov a zamestnávateľov pri zelenej, digitálnej a demografickej transformácii,
• posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania,
• zabezpečenie účinného prístupu k právam, kvalitným verejným službám a primeraným investíciám.

Plán bol vypracovaný na základe rozsiahlych porád s európskymi a národnými odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov (ďalej len „sociálni partneri“), pričom sa zmobilizovalo približne 200 organizácií v celej EÚ a viedlo viac ako 50 diskusií vo všetkých členských štátoch. Cieľom prvej fázy porád je získať názory sociálnych partnerov na smerovanie opatrení EÚ na zlepšenie kvality pracovných miest. V rámci porád sa zdôrazňuje niekoľko oblastí, na ktoré by sa mohol vzťahovať budúci právny predpis, vrátane:

• algoritmického riadenia a umelej inteligencie (AI) v práci: digitálne nástroje sú teraz ústredným prvkom pracovného života. Umelá inteligencia môže ušetriť čas a zvýšiť produktivitu. 84 % Európanov sa však domnieva, že tieto technológie sa musia v práci dôsledne riadiť,
• bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: nové technológie a mobilné digitálne zariadenia zmenili pracoviská a rozšírili prácu na diaľku. Psychosociálne a ergonomické riziká pri práci sa zvýšili, čo poukazuje na potrebu aktualizovať pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z prieskumu Pulse agentúry EU-OSHA v roku 2025 vyplýva, že 29 % pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré boli spôsobené prácou alebo sa v dôsledku práce prehĺbili, čo predstavuje nárast z 27 % zaznamenaných v roku 2022,
• zadávania zákaziek subdodávateľom: zadávanie zákaziek subdodávateľom pomáha spoločnostiam získať prístup k odborným znalostiam a inovovať. Môže to však viesť aj k nekalým praktikám a nedostatočnému dodržiavaniu pracovných, zdravotných a bezpečnostných predpisov, najmä v dlhých a zložitých subdodávateľských reťazcoch,
• spravodlivej transformácie: zelená a digitálna transformácia motivujú spoločnosti v celej EÚ k reštrukturalizácii, čo vytvára veľké výzvy pre pracovníkov aj zamestnávateľov,
• presadzovania práv a úlohy sociálnych partnerov: dôsledné presadzovanie práv je nevyhnutné na to, aby pracovníci mohli využívať svoje práva. Pretrvávajúce problémy, ako je nedeklarovaná práca a nedostatočné dodržiavanie predpisov, oslabujú kvalitu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž.

Prvá fáza porád so sociálnymi partnermi o budúcom akte pre kvalitné pracovné miesta bude prebiehať do 29. januára 2026. Týmito novými poradami sa doplnia porady o práve na odpojenie sa teleprácu, ktoré sa skončili v októbri 2025.

EU: Digitálne cestovné doklady

Poslanci Európskeho parlamentu podporili používanie digitálnych cestovných dokladov. Podľa Európskej komisie bolo v roku 2023 zaznamenaných 593 miliónov prechodov na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Rastúci počet cestujúcich v kombinácii s potrebou manuálnych kontrol podľa príslušných databáz na hraniciach viedol k dlhým čakacím dobám. Vytvorenie digitálnych cestovných preukazov má zrýchliť hraničné kontroly a spraviť ich efektívnejšími pre cestujúcich aj pohraničné úrady, čo umožní vykonať určité kontroly (napríklad platnosť cestovných dokladov a právo vstúpiť) vopred. Zároveň sa sleduje tiež bezpečnosť hraníc.

Cestujúci by si mohli vytvoriť digitálne prihlasovacie údaje na základe svojho identifikačného dokladu (biometrický pas odkiaľkoľvek na svete alebo preukaz totožnosti EÚ) a predkladať ich pohraničným úradom. Z tohto systému by mohli profitovať občania EÚ aj tretích krajín. Pri elektronickom odosielaní údajov na predbežné schválenie by cestujúci stále boli povinní predložiť fyzický doklad totožnosti na hraniciach. Návrh zavádza digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej sa budú doklady ukladať. Používanie digitálnych cestovných preukazov by bolo dobrovoľné pre občanov, ktorí by si tiež mohli bezplatne vyžiadať digitálne preukazy pri žiadosti o nový doklad totožnosti. Hraničné úrady by boli povinné akceptovať digitálne prihlasovacie údaje po zavedení systému. Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zmeny návrhu Európskej komisie na zabezpečenie ochrany osobných údajov vrátane toho, že systém môžu používať len osoby nad 16 rokov. Požadujú tiež, aby hraničné úrady okamžite vymazali údaje o cestovateľoch z národných databáz po úspešnom prekročení hranice (alebo 24 hodín po plánovanom čase prekročenia hraníc v prípade zamietnutia vstupu). Cestujúci, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu cestovnú aplikáciu, nesmú byť diskriminovaní a mali by môcť zrušiť svoj súhlas so spracovaním údajov bez negatívnych následkov. MEP tiež chcú zabezpečiť, aby aplikácia štandardne chránila súkromie.

Nové cestovné oprávnenia by mali byť integrované s hraničnými informačnými systémami EÚ. Cestujúci, ktorí sú povinní predložiť údaje do systému vstupu a výstupu (EES) (teda občania tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru na krátku návštevu), by mali proces urýchliť tým, že predložia údaje na predbežné schválenie. To isté by sa vzťahovalo aj na Európsky systém cestovných informácií a autorizácie (ETIAS), ktorý bude obsahovať údaje o cestujúcich s vízovým oslobodením, keď bude spustený v poslednom štvrťroku 2026. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby systém začal 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, namiesto pôvodného termínu do roku 2030.