EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

SR: Digitálna intimita

Mobilné telefóny už nie sú len nástrojom kontaktu s inými ľuďmi či službami. Postupne sa stali vstupnou bránou aj k intímnym informáciám. Veľa ľudí síce používa kód alebo heslo na prístup do smartfónu, ale v telefóne má už rôzne aplikácie odomknuté. Viac ako 55,7 % ľudí na Slovensku zdieľa so svojím partnerom alebo partnerkou prístupový kód či heslo do mobilného telefónu. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV (reprezentatívny kvantitatívny prieskum on-line populácie Slovenska a hĺbkové rozhovory), ktorý sa zameral na používanie digitálnych technológií v partnerských vzťahoch, páry používajú digitálne technológie najmä na komunikáciu a udržiavanie blízkosti, tiež na manažovanie domácnosti či starostlivosť o deti. 

Väčšina ľudí hodnotí používanie digitálnych technológií zo strany partnera alebo partnerky pozitívne, najčastejšie ako prejav starostlivosti (47,5 %), pomoci (49,6 %) alebo ochrany (44,2 %). Časť však vníma digitálne správanie partnerov negatívne, partner alebo partnerka im prostredníctvom digitálnych technológií ubližuje (3,3 %), ohrozuje ich (3,6 %) alebo ich kontroluje (6,8 %). Na mieru zdieľania prístupov k digitálnym zariadeniam má vplyv viacero faktorov, jedným z nich je napríklad spoločná domácnosť partnerov. Výrazné rozdiely sa však ukazujú aj medzi vekovými skupinami. Mladí ľudia vo veku 16 – 29 rokov majú tendenciu zdieľať viac informácií, a to nielen prístupové kódy do mobilu či geografickú polohu, ale aj erotické fotografie a videá. Zatiaľčo 33 % celej populácie považuje za normálne, že si partneri zdieľajú erotické fotky a videá, medzi mladými vo veku 16 až 24 rokov s tým súhlasilo až 59,5 %. Zároveň sú to práve mladí ľudia, ktorí častejšie než staršie generácie uvádzajú, že sa obávajú možnej kontroly zo strany partnera alebo partnerky prostredníctvom digitálnych technológií. Častejšie tiež poznajú vo svojom okolí niekoho, kto zažil násilie vo vzťahu, pri ktorom boli digitálne technológie zneužité.

Rozhovory s odborníkmi a odborníčkami, ktorí na Slovensku poskytujú pomoc obetiam násilia v partnerských vzťahoch, poukazujú na čoraz častejšie zneužívanie digitálnych technológií. Ak je vo vzťahu prítomné psychické násilie, je vysoko pravdepodobné, že na jeho páchanie budú zneužívané aj bežne dostupné technológie. Môže ísť napríklad o kontrolovanie súčasného alebo bývalého partnera, zisťovanie, kde sa nachádza a s kým komunikuje, neustále kontaktovanie, vydieranie alebo vyhrážanie. Násilie vo vzťahu sa môže diať pomocou informácií a prístupov, ktoré partneri zdieľajú ešte v začiatkoch vzťahu a často dobrovoľne. Práve prístupové heslá či erotické fotky a videá môžu byť neskôr zneužívané na vydieranie alebo pomstu. Najrizikovejšou je fáza odchádzania z násilného vzťahu, keď násilná osoba stráca fyzickú kontrolu nad partnerom alebo partnerkou.

EU: Novinky mobilnej komunikácie

Európska investičná banka poskytne 25 miliónov EUR luxemburskému poskytovateľovi satelitného pripojenia OQ Technology na výskum a vývoj technológie satelitných telekomunikácií na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO). Európska komisia tiež navrhla začať rokovania s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom s cieľom začleniť ich do režimu EÚ „Roaming za vnútroštátne ceny“.

Satelity majú slúžiť na poskytovanie cenovo dostupného a spoľahlivého satelitného pripojenia do Európy a regiónov s nedostatočnou dostupnosťou služieb na celom svete. Na podporu tohto cieľa sa z prostriedkov EIB financuje aj vývoj a spustenie viac než 20 softvérovo definovaných viacpásmových satelitov (pásmo S, pásmo C), ktoré budú poskytovať služby internetu vecí a smartfónov s priamym prístupom k zariadeniu (D2D). Na technickej úrovni je cieľom spoločnosti poskytovať pokrytie 5G pre mobilné zariadenia internetu vecí a neupravené smartfóny (iPhone, Samsung, Google Pixel) pomocou štandardizovaného partnerského projektu generácie (3GPP), úzkopásmového internetu vecí (NB-IoT) a technológie NTN nového rádia 5G (NR) prostredníctvom konštelácie LEO malých satelitov. Toto riešenie sa zameriava na vidiecke a vzdialené oblasti, ktoré nie sú obsluhované pozemnými sieťami, a je ideálne pre aplikácie IoT s nízkym výkonom a nízkymi dátami. Okrem toho satelitné siete NB-IoT a 5G NR spoločnosti poskytujú ďalšiu vrstvu odolnej a redundantnej konektivity. Zabezpečuje operácie proti narušeniam pozemnej siete spôsobeným prírodnými katastrofami alebo nepriateľskými útokmi v rámci plne európskej zvrchovanej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.

Európska komisia plánuje nadviazať na existujúce dobrovoľné roamingové záväzky medzi niektorými mobilnými operátormi v EÚ a na západnom Balkáne a zmodernizovať ich. Tieto dobrovoľné iniciatívy už umožňujú využívať znížené roamingové poplatky pri presune medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho občania západného Balkánu využívajú znížené tarify pri cestovaní v rámci regiónu na základe regionálnej dohody o roamingu so západným Balkánom. Po uzavretí ďalších dohôd s operátormi a po ich zosúladení s pravidlami EÚ v oblasti roamingu budú môcť ľudia cestujúci medzi EÚ a západným Balkánom telefonovať, posielať textové správy a využívať mobilné dáta bez roamingových príplatkov. To znamená plynulú prepojenosť pri domácich sadzbách nielen pre občanov a podniky zo západného Balkánu, ktorí navštevujú EÚ, ale aj pre cestujúcich z EÚ na západnom Balkáne.

Upozorňujeme: Shoulder surfing

Až 88 % Slovákov vo veku 18 až 36 rokov priznáva, že im prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu. Zároveň 69,4 % má skúsenosť s tým, že im niekto do mobilu pozeral cez rameno. Digitálne súkromie sa stáva každodenným napätím medzi pohodlím používania a obavou z narušenia osobného priestoru. Najnovší prieskum medzi mladými Slovákmi (agentúra Ipsos pre Samsung Electronics prostredníctvom aplikácie Instant Research, február 2026, 500 respondentov vo veku 18 až 36 rokov) potvrdil, že hoci je mobil neoddeliteľnou súčasťou ich života, pocit bezpečia pri jeho používaní na verejnosti výrazne zaostáva.

Až 78,5 % respondentov uviedlo, že sa im už stalo, že vo verejnej doprave alebo na verejných miestach radšej neotvorili určitý obsah práve kvôli okoliu. Pritom 54 % z nich uviedlo, že je to práve z dôvodu ochrany hesiel alebo bankovníctva. Zaujímavým paradoxom je, že hoci si mladí ľudia chcú chrániť svoje súkromie, zároveň podstupujú riziko. Až 31 % opýtaných priznáva, že na verejnosti aspoň občas zadávajú heslá alebo prihlasovacie údaje do aplikácií. Približne 39 % sa prihlasuje do internetového bankovníctva mimo súkromia domova. Mobil je dnes archívom komunikácie, osobných údajov aj financií. Pocit, že doň môže ktokoľvek nazrieť, prirodzene vyvoláva napätie. 8 % z opýtaných uviedlo, že si nie sú istí, či niekedy otvorili alebo neotvorili určitý obsah v telefóne kvôli pohľadom druhých.

Kľúčové zistenia prieskumu (18 – 36 rokov)

· 88 % respondentov prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu.

· 69,4 % má skúsenosť, že im niekto pozeral do mobilu cez rameno.

· 78,5 % už na verejnosti neotvorilo určitý obsah práve kvôli okoliu.

· 31 % na verejnosti aspoň občas zadáva heslá alebo prihlasovacie údaje.

· 39 % sa mimo domova prihlasuje do internetového bankovníctva.

Takzvané „sledovanie cez rameno“ (shoulder surfing) označuje situáciu, keď niekto bez vedomia používateľa sleduje obsah na jeho displeji a môže tak získať citlivé údaje – od súkromných správ až po prihlasovacie či bankové informácie. V ére smartfónov a permanentného používania mobilov na verejnosti sa tento jav považuje za rastúcu bezpečnostnú hrozbu. K takémuto sledovaniu môže dochádzať nenápadne z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšej vzdialenosti, napríklad vo verejnej doprave či na verejných miestach. Používatelia situáciu riešia napríklad používaním privacy sklíčok alebo zvýšenou opatrnosťou pri práci s citlivými aplikáciami. Digitálne súkromie sa dnes neodohráva len v online priestore, ale priamo na displejoch našich telefónov vo verejných priestoroch. Aj preto sa ochrana súkromia stáva jednou z kľúčových tém technologických inovácií.

Upozorňujeme: Finančné podvody

Finančné podvody patria na Slovensku k najrozšírenejším. Čoraz častejšie je ich súčasťou sociálne inžinierstvo, call centrá aj umelá inteligencia. Výskumníci ESET napríklad zaznamenali v uplynulom roku dramatický nárast (+800%) podvodov zneužívajúcich NFC technológiu na prenos údajov z platobných kariet. Dáta VÚB banky zase ukazujú, že najčastejšie sú obeťami podvodov ľudia po 50-ke, teda tzv. „babyboomers“.

Najčastejšie ide o falošné reklamy na výhodné investovanie, pracovné ponuky či atraktívny tovar. Ak obeť zareaguje, nastupuje manipulácia aj s falošnými telefonátmi a neraz sa to končí vysokými finančnými stratami. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou sa tvorba falošných schém stáva rýchlejšia, lacnejšia a je aj čoraz uveriteľnejšia. Najčastejším útokom podľa telemetrie ESET zostáva phishing. Finančné podvody s tematikou investovania zaznamenali až 92 % medziročný nárast. Nový typ podvodu zneužívajúci technológiu NFC v mobilných telefónoch na replikáciu platieb, výberov, ale aj samotných platobných kariet dosiahol až 800 % nárast. Aktívne kampane boli aj na Slovensku a v Čechách, pričom sa útočníci vydávali za centrálne banky oboch štátov. Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že podvodníci sa viac zameriavajú na investičné podvody, manipuláciu a podvodné telefonáty. Typickým príkladom sú práve telefonáty zo strany falošných policajtov. Keď je klient presvedčený, že jeho prostriedky sú ohrozené, sám ich prevedie na „bezpečný účet“, alebo dokonca ich rovno odovzdá podvodníkom.

Najčastejšie sa obeťami takýchto podvodov stávajú ľudia vo veku od 50 do 75 rokov. Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z on-line prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť. Z pohľadu objemu podvodov dominujú podľa tohtoročných dát VÚB banky investičné, pri ktorých strácajú klienti najviac peňazí. Ide napríklad o zdanlivé investovanie do kryptomien či akcií, často spojené s poskytnutím vzdialeného prístupu k počítaču podvedeného. Novinkou roka je aj podľa dát VÚB banky podvod využívajúci tzv. NFC tunneling, teda prenos karty cez NFC čip pomocou škodlivej aplikácie a následný výber z bankomatu. Pri ňom využívajú podvodníci motív vyplatenia fiktívnych výnosov z investície.

Najčastejšie podvody na Slovensku:

1. Investičné podvody

2. Telefonát od falošného policajta

3. NFC tunneling

Tipy ako nenaletieť:

· Venujte primeranú obozretnosť a čas realizácii finančných operácii.

· Neinštalujte si do telefónu alebo PC aplikácie na vzdialený prístup alebo neznáme programy.

· Nekonajte pod časovým tlakom.

· Overte si informácie a zapojte kritické myslenie („ak je to príliš výhodné a zaručené, je to takmer určite podvod“).

· Vždy si čítajte autorizačné SMS / PUSH notifikácie, ktoré Vám prichádzajú z banky.

· Pri akomkoľvek podozrení, kontaktujte banku okamžite.

· Používajte bezpečnostný softvér od renomovaného dodávateľa.

On-line: Minimálny vek

Europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú maloletí vystavení on-line a vyzvali na silnejšiu ochranu pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré môžu zvyšovať závislosť a ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť detí sústrediť sa a zdravo sa zaoberať obsahom na internete. S cieľom pomôcť rodičom spravovať digitálnu prítomnosť ich detí a zabezpečiť vekovo primerané on-line aktivity navrhujú harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej Európskej únii pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by bol umožnený prístup so súhlasom rodičov.

Poslanci vyjadrujú podporu práci Európskej komisie pri vývoji aplikácie EÚ na overovanie veku a európskej digitálnej identity (eID) a trvajú na tom, že systémy overovania veku musia byť presné a chrániť súkromie maloletých. Dodávajú, že takéto systémy nezbavujú platformy zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a vekovej a dizajnovej vhodnosti ich produktov. S cieľom motivovať k lepšiemu dodržiavaniu zákona EÚ o digitálnych službách a iných príslušných zákonov poslanci navrhujú, aby vedúci pracovníci mohli byť osobne zodpovední v prípadoch závažného a trvalého nedodržiavania predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu maloletých a overovanie veku.

Parlament tiež vyzýva na:

- zákaz najškodlivejších návykových praktík a predvolené deaktivovanie ďalších návykových funkcií pre maloletých (vrátane nekonečného posúvania, automatického prehrávania, obnovovania ťahaním, odmeňovacích slučiek, škodlivej gamifikácie),

- zákaz webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ,

- opatrenia na boj proti presviedčacím technológiám, akými sú cielené reklamy, influencerský marketing, návykový dizajn a temné vzorce v rámci pripravovaného zákona o digitálnej spravodlivosti,

- zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti pre maloletých,

- uplatňovanie pravidiel zákona o digitálnych službách na online video platformy a zákaz digitálnych balíčkov, tzv. lootboxov a iných randomizovaných herných funkcií (meny v aplikáciách, kolesá šťastia, platby za pokrok),

- ochranu maloletých pred komerčným vykorisťovaním, vrátane zákazu platforiem ponúkať finančné stimuly za „kidfluencing“ (aktivity detských influencerov),

- naliehavé opatrenia na riešenie etických a právnych výziev, ktoré predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie, vrátane deepfake, spoločenských chatbotov, agentov umelej inteligencie a aplikácií umelej inteligencie zameraných na nahotu (ktoré vytvárajú manipulované obrázky bez súhlasu).

Podľa výskumu 97 % mladých ľudí používa internet každý deň a 78 % detí od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, t. j. správanie odzrkadľujúce závislosť. Podľa Eurobarometra z roku 2025 viac než 90 % Európanov verí, že opatrenia na ochranu detí on-line sú naliehavou záležitosťou, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 %), kyberšikanou (92 %) a potrebou účinných spôsobov obmedzenia prístupu k veku neprimeranému obsahu na internete (92 %).

Trend: Fotodilema

Viac než polovica Európanov (57 %) si nedokáže podľa prieskumu Samsungu naplno vychutnať spoločné chvíle, pretože neustále cíti potrebu všetko fotiť (Opinium, od 28. októbra do 7. novembra 2025, 500 dospelých respondentov z Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Česka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska a Rakúska). Takmer polovica Európanov (presne 45 %) pociťuje tlak na „dokonalú“ fotografiu, pritom takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) uvádzajú, že by si radšej užili prítomný okamih bez neustáleho naháňania dokonalého záberu. Zároveň však chcú mať čo najlepšie spomienky na ďalšie roky (83 %), alebo túžia vyzerať čo najlepšie na sociálnych sieťach (30 %).

Výsledkom je moderná fotografická dilema, ktorá sa šíri naprieč celou Európou: ľudia v priemere urobia šesť fotografií tej istej scény, susedia v Česku dokonca 6 až 10, pričom len 4 % z nich sa uspokoja s jediným záberom. Pritom takmer tretina respondentov (28 %) priznala, že si spätne nikdy neprezrú viac než polovicu všetkých nasnímaných fotografií. V smartfónoch sa tak zbytočne hromadia tisíce záberov, ku ktorým sa už nikto nevracia. Opäť príklad z Česka, kde majú používatelia v telefóne alebo v cloude uložených v priemere vyše 2 000 fotografií. Viac fotiek mávajú v telefónoch najmä ženy a mladí ľudia z generácie Z.

Medzi situácie, pri ktorých sa ľudia najviac sústreďujú na fotenie a zabúdajú si naplno užiť samotný okamih, patria rodinné oslavy, turistika či dôležité momenty v živote ich detí:

• Turistické atrakcie a pekné chvíle na dovolenke 45 %
• Rodinné stretnutia a oslavy 32 %
• Koncerty a živé vystúpenia 31 %
• Príjemné chvíle s priateľmi 28 %
• Vianoce a ďalšie zimné sviatky 21 %
• Športové aktivity 19 %
• Dôležité momenty v živote detí 19 %

Až 86 % ľudí si pri prezeraní fotiek všimne prvky, ktoré by zo záberu najradšej odstránili – cudzie osoby (38 %), rušivé predmety (33 %) či nechcené tiene a odlesky (34 %). Tieto detaily mnohým prekážajú, no až 74 % respondentov priznalo, že napriek dostupnosti nástrojov umelej inteligencie v telefóne ich na odstránenie nedokázalo alebo sa neodvážilo použiť.

Upozorňujeme: Seniori a hrozby

Okrem prirodzených prejavov starnutia medzi aktuálne hrozbí patrí aj zneužívanie dôvery seniorov – či už v osobnom kontakte, alebo čoraz častejšie v on-line prostredí. S pribúdajúcim využívaním technológií, akými sú smartfóny a internet, sa seniori stávajú ľahkým terčom podvodníkov. Podvody na internete stále pribúdajú, preto by spotrebitelia mali byť opatrní a radšej sa dvakrát uistiť, než niekomu zveria svoje peniaze alebo dôveru. Prinášame prehľad najčastejších nástrah, ktoré na nich číhajú.

Falošné SMS od detí

Neustále pribúdajú falošné textové správy z neznámych čísel, ktoré sa vydávajú za správy od detí alebo vnúčat. Odosielateľ tvrdí, že jeho telefón bol poškodený a že je nútený posielať správy z neznámeho čísla, aby požiadal o pomoc. Táto pomoc spočíva v zaslaní peňazí na nový telefón. Takéto textové správy sú zvyčajne falošné a nepochádzajú od známej osoby, ale od podvodníka. Keďže je veľmi ťažké takého podvodníka vypátrať, je veľmi pravdepodobné, že o svoje peniaze seniori nenávratne prídu.

Romantické podvody a falošné vzťahy

Staroba sa často spája s osamelosťou, ktorú podvodníci zneužívajú vo svoj prospech. Predstierajú, že sa o seniorov zaujímajú, nadväzujú priateľstvá či dokonca romantické vzťahy a postupne ich pripravia o peniaze. Niekedy sa vydávajú za slávne osobnosti, inokedy ide o falošné profily mladých úspešných ľudí, ktorí údajne potrebujú financie na cestovanie či iné účely. Ako prevenci sa odporúča uprednostňovať osobný kontakt alebo oň požiadať čo najskôr, bez zasielania peňazí. Typickým príkladom je tzv. „romantický podvod“, pri ktorom obeť osloví údajný princ z Maroka či americký vojak na misii. Ich správy sú plné komplimentov a sľubov o spoločnej budúcnosti. Po získaní dôvery však začnú žiadať peniaze – napríklad na letenku alebo operáciu. Seniori takto často prídu o stovky až tisíce eur. Pokiaľ sa ktokoľvek stretne s podobnou situáciou, mal by okamžite kontaktovať Políciu Slovenskej republiky.

Internetové rande

Ďalšou pascou sú podvodné on-line zoznamky. Na prvý pohľad vyzerajú dôveryhodne, majú profesionálny dizajn a profily plné sympatických ľudí. Veľakrát ale ide o falošné identity riadené robotmi alebo zamestnancami firmy. Zoznamka zarába tým, že po bezplatnom mesiaci automaticky začne strhávať peniaze z karty, často aj po zrušení členstva. V niektorých prípadoch je navyše nutné platiť za každú správu zvlášť. Ľudia tak môžu utratiť aj tisíce eur bez toho, aby nadviazali skutočný vzťah. Právna vymáhateľnosť navyše v týchto prípadoch býva veľmi náročná, pretože prevádzkovatelia často sídlia mimo Európskej únie.

Nakupovanie na Marketplace

Medzi ďalšie prípady patria nákupy na internete, kde môžeme čeliť podvodným e-shopom či inzerátom na sociálnych sieťach. Akonáhle zaplatíme, už sa svojho výhodného nákupu nedočkáme. Najlepšou obranou je prevencia, e-shopy si vopred preklepnúť na nezávislých portáloch, a ak niečo nakupujeme cez sociálne siete, preferovať platbu pri doručení alebo ideálne tovar prevziať osobne. Pri overení e-shopu môže pomôcť aj overovač dostupný na: https://www.dtest.sk/eshopy. Spotrebiteľ by mal pamätať aj na to, že ak predávajúci nie je podnikateľ, nemôže sa oprieť o právo na odstúpenie od zmluvy bez dôvodu do 14 dní od kúpy, respektíve prevzatia tovaru.

Zázračný liek s tvárou známeho herca

Na sociálnych sieťach sa často objavujú aj klamlivé reklamy na zázračné lieky alebo doplnky stravy, ktoré sľubujú rýchle uzdravenie napríklad pri bolesti kĺbov, cukrovke alebo problémoch so srdcom. Aby reklama pôsobila dôveryhodnejšie, býva doplnená fotografiou známej osobnosti, obľúbeného herca, moderátora alebo lekára. Seniori, ktorí tieto tváre poznajú z televízie, často nepochybujú. Objednajú si „liek“ za niekoľko desiatok alebo stoviek eur bez toho, aby tušili, že dotyčný herec o ničom nevie a jeho

tvár bola zneužitá bez súhlasu. Výsledkom môže byť nielen sklamanie z neúčinného prípravku, ale aj zdravotné riziká, pretože mnohé z týchto produktov neprešli žiadnou kontrolou a ich pôvod je nejasný. Tieto prípady je vhodné hlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

AI: Vo vrecku?

Umelá inteligencia sa z kedysi vzdialeného sci-fi stala každodennou realitou. Už dávno nejde len o chatboty či generovanie textov. Dnes nám pomáha tvoriť obsah, ktorý ešte pred pár rokmi vyžadoval špecializované programy alebo služby profesionálnych štúdií. Denne využíva generatívnu AI na Slovensku už 11 % mileniálov a gen Z, na týždennej úrovni je to až 17 %. V globálnom meradle sú čísla ešte výraznejšie. Portál DemandSage odhaduje, že až 77 % zariadení používaných denne obsahuje nejakú AI funkciu. A podľa YouGov je pre 60 % spotrebiteľov dôležité, aby mal ich smartfón AI funkcie – pre pätinu je to dokonca rozhodujúci faktor pri kúpe.

AI v mobiloch dnes zvládne množstvo úloh, ktoré boli kedysi časovo aj technicky náročné. Sociálne siete pritom posunuli latku ešte vyššie. Publikum už nechce len dokonale vyretušované obrázky, ale autentický obsah, ktorý baví, reaguje na aktuálne dianie a pôsobí prirodzene. Aké funkcie dnes ponúkajú moderné smartfóny a ktoré z nich sa oplatí hľadať pri výbere nového zariadenia?

• Generatívna úprava fotografií – odstránenie rušivých objektov, doplnenie pozadia, zmena farieb alebo svetla bez znalostí grafiky. Výsledkom je fotka, ktorá pôsobí profesionálne, aj keď vznikla spontánne na dovolenke alebo v meste.
• Smart video nástroje – rýchly zostrih, titulky, vyčistenie zvuku, vylepšenie nočných záberov a stabilizácia obrazu. To umožňuje rýchlo pripraviť obsah pre TikTok či Reels bez toho, aby ste museli ovládať strihový softvér.
• AI asistenti pri plánovaní – itinerár na mieru, tipy na fotogenické miesta, návrhy trendových hashtagov či časov publikovania. Tvorca tak dostane nielen nástroje, ale aj odporúčania, ako zvýšiť dosah a zaujať publikum.
• Personalizácia – prispôsobené widgety, notifikácie, odporúčaná hudba a videá podľa nálady či zvyklostí. Telefón sa postupne stáva digitálnym partnerom, ktorý reaguje na konkrétne potreby používateľa.
• Preklad a titulkovanie v reálnom čase – pri videách, hovoroch alebo livestreamoch, čo zjednodušuje obsah pre medzinárodné publikum. V praxi to znamená, že slovenský tvorca dokáže osloviť aj divákov v zahraničí.
• Rozpoznávanie hlasu a hlasové príkazy – diktovanie textov, generovanie titulkov alebo ovládanie aplikácií hlasom. To je užitočné najmä pri vlogovaní či multitaskingu, keď nemáte voľné ruky.
• Automatická sumarizácia a prepísanie – AI dnes dokáže prepisovať nahrávky, sumarizovať dlhšie texty či rozhovory a premieňať ich na prehľadné poznámky alebo články. Je to obrovská pomoc pre študentov, novinárov aj tvorcov obsahu, ktorí potrebujú rýchly textový výstup bez zdĺhavého manuálneho spracovania.
• Tvorba grafiky a vizuálov – moderné AI nástroje umožňujú generovať personalizované pozadia, dynamické tapety či originálne vizuálne prvky priamo v smartfóne. Používateľ tak môže okamžite dodať svojmu obsahu jedinečný štýl a odlíšiť sa od konkurencie na sociálnych sieťach.
• AI fotografie na mieru – portrétne štúdio s efektmi (umelecké filtre, animované štýly, profesionálny retuš). Používateľ si môže vybrať štýl, ktorý najviac ladí s jeho osobnosťou či značkou.

Odborníci na digitálne médiá sa zhodujú, že najlepšie fungujú spontánne vlogy a krátke videá, zákulisné pohľady do bežného života či interaktívne formáty a autentické príbehy. AI otvára tieto možnosti úplne každému – aj ľuďom, ktorí nikdy nepracovali s profesionálnym softvérom. Dokáže rýchlo zostrihať video, doladiť obraz a zvuk alebo pridať vizuálne efekty, takže z jednoduchého nápadu vznikne v priebehu pár minút príspevok pripravený zaujať sledovateľov.

IDC: Smartfóny v 2. kvartáli

Podľa predbežných údajov Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker spoločnosti International Data Corporation sa globálne dodávky smartfónov v druhom štvrťroku 2025 medziročne zvýšili o 1,0 % na 295,2 milióna kusov. Trh so smartfónmi zostal pozitívny, avšak neistota poháňaná volatilitou ciel, pretrvávajúcimi makroekonomickými výzvami ako nestabilita devíz, nezamestnanosť a inflácia v regiónoch znížili dopyt, čo prinútilo spotrebiteľov znížiť prioritu výdavkov na smartfóny najmä v segmentoch nižšej kategórie.

K stagnácii globálneho rastu prispela aj nižšia než očakávaná výkonnosť v Číne, ktorá v 2. štvrťroku klesla, pretože dotácie nedokázali stimulovať dopyt. Apple tu zaznamenal pokles o 1 %, ktorý však bol kompenzovaný silným dvojciferným rastom na rozvíjajúcich sa trhoch, čo napokon viedlo k jeho celosvetovému rastu o 1,5 %. Spoločnosť Samsung dokázala upevniť svoje vedúce postavenie na trhu, pričom dosiahla silný rast poháňaný predajom svojich nových produktov. Novinky zavádzajú funkcie s podporou AI do zariadení strednej triedy sa efektívne využívajú v maloobchodných predajniach na zvýšenie predaja, pretože čoraz viac spotrebiteľov sa zaujíma o AI.

Druhý štvrťrok bol nabitý novými modelmi s inovatívnym dizajnom a výkonnou integráciou umelej inteligencie, ktorá viedla k 8. po sebe idúcemu štvrťročnému rastu, ktorého sme neboli svedkami od roku 2013.

AI: Je to bezpečné?

Inteligentné technológie a umelá inteligencia sú súčasťou každodennej reality, napriek tomu aktuálny prieskum ukázal, že takmer deväť z desiatich Európanov (presne 88 %) vyjadruje obavy o ochranu súkromia. Podľa prieskumu medzi viac ako 8 000 mileniálmi a členmi generácie Z si väčšina myslí, že problémy s ochranou súkromia sa týkajú v zásade len telefónov. Lenže osobné údaje zbierajú aj ďalšie domáce prístroje, ktoré pritom rovnako ako smartfóny čelia najrôznejším kybernetickým hrozbám.

Viac než tretina mladých Európanov (36 %) na zabezpečenie inteligentnej elektroniky vôbec nemyslí. Na riziká spojené s ochranou súkromia v telefónoch pritom denne pomyslí takmer polovica z nich (49 %). Vzhľadom na prepojenosť inteligentných zariadení všetkého druhu ide o vážne podcenenie – počet inteligentných domácností v Európe by mal už v roku 2028 presiahnuť 100 miliónov. Starostlivosť o ochranu digitálneho súkromia môže byť pre ľudí z týchto generácií naozaj náročná – 1 z 5 respondentov (20 %) uviedol, že je príliš ťažká, pre 75 % predstavuje dokonca stres. V rámci Európy označovali túto úlohu za stresujúcu najmä respondenti v Španielsku (88 %), v Grécku (87 %), vo Francúzsku (75 %) a v Taliansku (75 %). Konkrétne príčiny obáv zo straty súkromia sa líšia – od strachu z krádeže financií (67 %) po obavy ohľadom možnej identifikácie na základe metadát (56 %).

Prieskum naznačuje, že ohľadom ochrany súkromia panujú značné rozdiely v informovanosti. Väčšina používateľov si praje mať pri používaní technologických produktov dáta pod kontrolou. Pre 8 respondentov z 10 je to kľúčová otázka pri nákupe, podobne ako znalosť značky. Povedomie o celej problematike sa zlepšuje, napriek tomu dokáže len málo respondentov na tieto obavy adekvátne reagovať.

● Len 13 % respondentov uvádza, že majú o ochrane súkromia „rozsiahle vedomosti“.

● Iba približne polovica (48 %) chápe, aké dáta sa pri práci s aplikáciami a prístrojmi zhromažďujú.

● 3 respondenti z 10 (31 %) akceptujú základné nastavenie, aj keď mu nerozumejú.

● Takmer dve tretiny (64 %) majú dojem, že nikdy nebudú mať pri svojich zariadeniach svoje osobné údaje pod kontrolou.

● Viac než dve tretiny (67 %) by ocenili lepšiu informovanosť o dátach aj ochrane súkromia.

● Iba 50 % používateľov verí značkám, že berú ochranu osobných údajov dostatočne vážne.

Vinou týchto obáv si nedokážu používatelia vychutnať potenciál najmodernejšej technológie naplno. Takmer pätina respondentov (18 %) kvôli obavám o súkromie odmieta zdieľať dáta medzi jednotlivými inteligentnými prístrojmi, čo znamená, že Európania nedokážu naplno využiť prepojené systémy a unikajú im výhody, ktoré tieto systémy prinášajú. Zároveň viac než 6 respondentov z 10 (63 %) uvádza, že by radi využili potenciál umelej inteligencie a inteligentných domácich technológií naplno, keby lepšie rozumeli ich výhodám a keby mali dôveru, že sú ich dáta v bezpečí. Mnohí používatelia chápu, že sa vinou tejto neistoty a obáv zbytočne pripravujú o každodenné výhody – od personalizovaných zliav pri nákupoch (17 %) cez aktualizácie zariadení v inteligentnej domácnosti (15 %) až po na mieru šité cestovné odporúčania (15 %). Používatelia nechcú sľuby, ale praktické nástroje. Často sa tiež ozývajú hlasy túžiace po jasnejších a zrozumiteľnejších zásadách ochrany osobných údajov.

Trend: Platby mobilom

Z roka na rok výrazne pribúda ľudí, ktorí platia za svoj nákup smartfónmi. Tento rok už podiel platieb mobilnými zariadeniami tvorí 30 percent z celkového počtu úhrad pri pokladniach. Pred šiestimi rokmi to boli len 2 percentá a pred troma rokmi 12 percent. Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti Home Credit, v minulom roku Slováci priemerne za jeden nákup mobilom zaplatili 29 eur. V prípade klasickej platobnej karty to bolo o euro menej, teda 28 eur. Počet vydaných virtuálnych platobných kariet sa už doťahuje na tie plastové.

Bezkontaktné úhrady mobilným zariadením sú obľúbené najmä pre ich používateľskú jednoduchosť. Stačí odomknúť smartfón a priložiť ho k platobnému terminálu, vôbec nie je potrebné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu. A zatiaľčo ešte pred pár rokmi boli takéto platby skôr raritou, v dnešnej dobe ide, hlavne medzi mladšími ľuďmi, o úplne bežnú záležitosť. Kým ešte v roku 2019 bol podiel platieb mobilnými peňaženkami len na úrovni 2 percent, o dva roky neskôr vzrástol až štvornásobne na 8 percent. Vlani to už bolo 27 percent a za prvé štyri mesiace tohto roku registruje Home Credit ďalší nárast, a to na 30 percent zo všetkých platieb pri pokladniach. Najviac platieb mobilnými zariadeniami sa uskutočňuje prostredníctvom smartfónov, najčastejšie cez Google Pay (59 %) a potom Apple Pay (40 %). Menej ako 1 percento spolu tvoria platby hodinkami či inteligentnými náramkami v rámci Garmin Pay či Xiaomi Pay. V týchto zariadeniach majú ľudia zriadené virtuálne platobné karty, mobilné peňaženky.

Pomer vydaných platobných kariet

Rok	2019	2020	2021	2022	2023	2024	2025 (január - apríl)
Fyzické karty	100 %	99 %	97 %	92 %	82%	58%	52%
Virtuálne karty	0 %	1 %	3 %	8 %	18%	42%	48%

*údaje spoločnosti Home Credit  

Slováci vlastnia aj klasické plastové debetné či kreditné karty. Nutne využívajú debetné karty napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov, ktoré nepodporujú bezkontaktný výber, kreditné zase napríklad pri požičiavaní si auta v zahraničí. Podľa údajov Home Credit za január až apríl tohto roku pomer vydaných virtuálnych a klasických platobných kariet je 48 % vs. 52 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tvorili virtuálne karty len 1 percento, pred dvoma rokmi to bolo 18 percent a vlani už 42 percent. A hoci virtuálne karty idú postupne do popredia, stále ešte majú v počte platobných transakcií navrch fyzické karty. Priemerná hodnota zaplateného nákupu jedným či druhým spôsobom sa pritom veľmi nelíši. V prípade mobilných platieb to vlani bolo priemerne 29 eur, na druhej strane - plastovými kartami 28 eur. Virtuálna karta v mobilnej peňaženke, teda najčastejšie v smartfóne, sa dá využívať rovnako ako plastová, no je ešte bezpečnejšia. „Vďaka zabezpečenej aplikácii totiž nemôže dôjsť k jej fyzickému odcudzeniu a kartu uloženú v mobile nie je možné ani žiadnym spôsobom skopírovať, vďaka potvrdzovaniu transakcií je platenie mimoriadne bezpečné. Nikdy nikomu však nehovorte, ani neposielajte overovací kód (OTP – one time password), ktorý vám bol doručený na váš mobilný telefón. Overovací kód slúži výhradne na registráciu karty do vášho mobilného zariadenia. Je to iný kód ako kód na potvrdenie nákupu. Pozorne preto čítajte obsah SMS správ so zaslaným kódom a vždy sa uistite, že sa týka tej operácie, ktorú práve vykonávate,“ radí ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.

Prognóza: Počítače a smartfóny v roku 2025

Globálny objem počítačov by mal v roku 2025 podľa International Data Corporation (IDC) dosiahnuť 274 miliónov, čo predstavuje nárast o +4,1 % oproti predchádzajúcemu roku – a to aj napriek výraznému vplyvu americkej colnej politike. Celosvetové dodávky smartfónov v roku 2025 podľa IDC medziročne vzrastú o 0,6 % na 1,24 miliardy kusov. Prognóza bola znížená z 2,3 % rastu z dôvodu vysokej neistoty, kolísania ciel a makroekonomických výziev, akými sú inflácia a nezamestnanosť v mnohých regiónoch, čo vedie k spomaleniu spotrebiteľských výdavkov.

V 1. štvrťroku odbyt počítačov medziročne vzrástol o päť percent na 63,2 milióna kusov. Jednotkou na trhu s osobnými počítačmi v 1. štvrťroku podľa IDC zostalo Lenovo, ktoré zvýšilo odbyt o 11 % na 15,2 milióna prístrojov a jeho trhový podiel vzrástol na 24 %. Druhé miesto obsadila HP s podielom 20 % a tretí bol s 15 % Dell. Po roku 2025 IDC predpovedá mierny pokles v roku 2026, čiastočne v dôsledku stabilizácie objemu po migrácii na Windows 11.

Rast smartfónov zostane počas celého prognózovaného obdobia v nízkych jednociferných číslach, pričom päťročná (2024-2029) ročná miera rastu (CAGR) dosiahne 1,4 % v dôsledku rastúcej penetrácie smartfónov, predlžovania obnovovacích cyklov a kanibalizácie použitých smartfónov. Napriek zvýšenému napätiu medzi USA a Čínou obe krajiny tento rok zvýšia rast o 0,6 %. Čína medziročne vzrastie o 3 % vďaka vládnym dotáciám, ktoré stimulujú dopyt a budú pokračovať v posilňovaní Androidu. Naproti tomu Apple v roku 2025 klesne o 1,9 % v dôsledku pokračujúcej konkurencie Huawei, celkového spomalenia ekonomiky a neoprávnenosti väčšiny jej modelov na vládne dotácie obmedzené na 6 000 juanov. Očakáva sa však tiež , že veľké zľavy počas nákupného festivalu 618 a uvedenie iPhonu 17 na trh s výraznými vylepšeniami hardvéru zvýšia dopyt a obmedzia ďalší pokles.

Trend: Virtuálne karty

Kým ešte pred troma rokmi tvorili na Slovensku úhrady prostredníctvom mobilných telefónov len 5 percent z celkového objemu platieb pri termináloch v predajniach, v súčasnej dobe je to už vyše 20 percent. Ide až o štvornásobný nárast. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, trend digitalizácie badať aj v celkovom počte nárastu virtuálnych platobných kariet. Tie ľudia využívajú čoraz viac, hoci vlastnia aj klasické debetné či kreditné karty.

Pohodlná platba smartfónom bez toho, aby bolo nutné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu, je stále populárnejším spôsobom platenia pri pokladniach. NFC platby, teda bezkontaktné platby mobilom, prebiehajú veľmi jednoducho, pričom si stačí v obchode telefón odomknúť napríklad pomocou odtlačku prsta, priložiť ho k terminálu a platba je čochvíľa zrealizovaná. Ako ukázali dáta Home Credit, ešte pred troma rokmi tvorili platby mobilmi len 5 percent z celkového objemu úhrad pri termináloch v obchodoch, na konci minulého roku to už bolo 21 percent.

Keď sa pozrieme na to, čo zákazníci za uplynulý rok najčastejšie kupovali v kamenných obchodoch na splátky, tak na prvom mieste to boli s veľkým náskokom mobilné telefóny a príslušenstvo k nim (takmer 60 %), potom práčky a umývačky (12 %) a na treťom mieste televízory (11 %). V prípade e-shopov bolo nákupné správanie sa klientov spoločnosti Home Credit v podstate identické. Trend digitalizácie badať aj v prípade Slovákmi stále viac využívaných virtuálnych platobných kariet. Zatiaľčo ešte v prvej polovici roku 2021 tvorili virtuálne platobné karty len nepatrné množstvo, oproti fyzickým platobným kartám, z celkového počtu vydaných platobných kariet, teraz už je situácia úplne iná. V súčasnej dobe je tu podľa údajov spoločnosti Home Credit pomer 17 percent virtuálnych a 83 percent fyzických platobných kariet. Vydaných virtuálnych kariet medziročne pribudlo až o 143 percent.

Radíme: Zrak v zime

Pre zimu je typický úbytok prirodzeného svetla. Každý deň je zhruba o štyri minúty kratší ako ten predchádzajúci. Slnečné svetlo je však pre ľudský organizmus veľmi dôležité a pokiaľ ho nedostávame, hrozí nám v kombinácii s nedostatočným alebo nekvalitným osvetlením pocit únavy, podráždenia či bolesť hlavy. Trpieť môžu aj oči. Ako unavenému zraku v tomto prípade uľaviť? Odborník radí, aby sme zaradili aspoň trikrát denne tzv. očnú jógu alebo jednoduché cvičenia, čím sa  urýchli látková výmena v očnom okolí, čo má pozitívne účinky na zrak. Niekedy pomôže aj jednoduché pravidlo 20-6-20, teda robiť 20 sekundové prestávky s pohľadom na predmet vzdialený aspoň 6 metrov po 20 minútach práce s obrazovkou.

Hmla, dážď, skorý západ slnka ale aj oslňujúce svetlá protiidúcich áut. Tieto podmienky majú vplyv na skryté očné vady, o ktorých možno ani neviete. Nebezpečné je to obzvlášť u vodičov, ktorí môžu ohroziť nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov. Kvôli nepriaznivému počasiu majú ich oči málo svetla na rozlíšenie vzdialeností, detailov či kontrastných farieb. Dioptrické slnečné okuliare s fotochromatickými sklami sú vhodnou voľbou, nakoľko sa prispôsobia svetelným podmienkam. Pri zhoršenej viditeľnosti sa preto musia zorničky rozšíriť. Tým však do oka preniká tiež väčšie množstvo lúčov, ktoré naviac prechádzajú i periférnymi okrajmi šošovky. Prejavujú sa tak tzv. okrajové vady zraku, ktoré sú inak prirodzené. Patrí sem aj nočná myopia, ktorá môže zrak zhoršiť až o pol dioptrie. „Pokiaľ má človek podozrenie, že sa s touto vadou stretáva, mal by navštíviť očného lekára alebo optometristu. Dôležité je mať správnu korekciu dioptrií v okuliaroch alebo kontaktných šošovkách. Pomôžu aj špeciálne okuliare, ktoré majú tónovacie filtre a antireflexnú úpravu. Vhodné sú pre všetkých vodičov, pretože zvyšujú kontrast pozorovaných predmetov,“ opisuje Martin Slaný. S vykurovacou sezónou v zime súvisí tier suchý vzduch v miestnostiach, ktorý môže rovnako prispieť  k problémom s očami. „Pobyt vo vykurovaných priestoroch alebo presun z tepla do zimy môže spôsobiť tzv. syndróm suchého oka. Ten sa najčastejšie prejavuje pocitom suchých, podráždených a začervenaných očí, či opuchnutých viečok. Zaujímavé je tiež to, že aj keď môžu oči nadmerne slziť, ochorenie súvisí s nedostatkom slzného filmu, ktorý namiesto toho, aby oko zvlhčoval, odchádza v podobe sĺz,“ dodáva Slaný. Rýchlu úľavu preto prinesú tzv. umelé slzy, ktoré efektívne regenerujú spojivky a zabraňujú vysychaniu očí.

Zimné večery sú ako stvorené na to, aby sme sa zababušili do deky a so šálkou horúcej čokolády hltali riadky obľúbenej knihy. Problémové však býva osvetlenie. Zatiaľčo príliš ostré svetlo nie je vhodné pre večerné chvíle, pretože klame organizmus, že je ešte deň, čítanie v pološere vyžaduje väčšiu námahu zraku, aby oko mohlo vykonávať svoju funkciu. Výsledkom tak môže byť začervenanie očí alebo bolesť hlavy. Ideálne osvetlenie pri čítaní býva približne 300 lúmenov. Pre deti je lepšie zvoliť silnejšie svetlo, teda zhruba 500 lúmenov. Avšak bez ohľadu na to, či je svetlo tlmenejšie alebo jasnejšie, tým ako človek starne, najmä po 45. roku života trpí presbyopiou, teda očnou vadou, pri ktorej máme problém zaostriť na blízko. Riešením sú tzv. čítacie okuliare. „Pri výbere okuliarov sa zverte do rúk lekára či optometristu. Rozhodne neodporúčam kupovať dioptrickú pomôcku v obchodných reťazcoch, pretože tie nie sú vhodné na dlhodobé nosenie. Každé oko je odlišné a vyžaduje inú dioptriu a vycentrovanie šošovky,“ upozorňuje Martin Slaný.

Tým, že trávime viac času doma, krátime si voľné chvíľky aj na internete, sledovaním televízie či hraním počítačových hier. Displeje smart zariadení vyžarujú modré svetlo, ktoré je podobné tomu slnečnému. Vďaka nemu dochádza k vyplavovaniu hormónu serotonínu, ktorý nás udržuje aktívnymi. Narúša tým ale spánok aj celkový biorytmus človeka. „Okrem toho, že si na notebooku alebo mobilnom telefóne môžete nastaviť príjemnejšie žlté svetlo, oplatí sa investovať tiež do tzv. blue filtrov, ktoré sa jednoducho aplikujú ako povrchová úprava na okuliarové šošovky. Ďalšia možnosť sú potom úľavové kontaktné šošovky, ktoré odporúčame zákazníkom v produktívnom veku. Fungujú na princípe predĺženia zrakovej ostrosti pri striedaní pohľadu na stredné vzdialenosti a na blízko, čím, jednoducho povedané, uľavujú preostrovaniu medzi týmito dvomi vzdialenosťami,“ vysvetľuje Martin Slaný.

On-line: Správy každý deň

Viac ako polovica slovenských internetových používateľov nad 15 rokov sleduje správy každý deň. Mobilný telefón je hneď v závese a na treťom mieste je rádio. Úlohu rýchleho informátora o aktuálnom dianí dnes medzi platformami plnia okrem spravodajských webov aj sociálne siete. Pri výbere konkrétnych spravodajských zdrojov Slováci najviac riešia dôveryhodnosť, ktorú pre nich zaručuje najmä uvedené meno autora a poskytovanie priestoru rôznym názorovým prúdom.

On-line výskum ResSOLUTION Group a Nielsen (500 respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) prebehol v období pred slovenskými parlamentnými voľbami, čo mohlo mať vplyv na výsledky. Viac ako polovica (54 %) Slovákov uviedla, že aspoň raz denne sleduje spravodajstvo v televízii. Na druhom mieste je internetové spravodajstvo v mobilnom telefóne, ktoré kontroluje aspoň raz denne 50 % Slovákov. Avšak pokiaľ ide o sledovanie správ niekoľkokrát denne, prvenstvo má práve mobil, ktorý tak využíva jedna tretina, zatiaľčo v televízne spravodajstvo viackrát za deň sleduje iba štvrtina Slovákov. Každý deň v rádiu správy počúva 44 % a cez počítač alebo notebook sa k spravodajstvu denne dostáva 41 %. Tlač ako denný zdroj spravodajstva využíva už len 16 % Slovákov.

Televízne spravodajstvo na dennej báze sleduje najmä strašia časť populácie, pričom s klesajúcim vekom táto tendencia slabne. V skupine nad 55 rokov je to 71 %, z ľudí vo veku 35 až 54 rokov je to 55 % a v najmladšej skupine od 15 do 34 rokov iba 40 %. Podobný, aj keď menej výrazný trend platí aj pri rádiu (55+ rokov 50 %, 35–54 rokov 46 %, 15–34 rokov 36 %). Dve najčastejšie miesta na internete, ktoré Slováci navštevujú, keď chcú zistiť, čo sa deje nové sú sociálne siete a najčastejšie navštevované spravodajské weby (zhodne 34 %). Siete za týmto účelom vo väčšej miere navštevujú ženy (41 % vs. 27 % mužov) a najmladšie skupiny do 35 rokov (46 %). Na často navštevované spravodajské weby si ako prví po aktuality chodia skôr muži (40 % vs. 28 % žien). 17 % respondentov novinky hľadá na stránkach webového prehliadača. Najčastejšie sledovaným typom spravodajstva na internete sú (medzi jeho konzumentmi) správy o počasí, ktoré aspoň raz za deň vyhľadá 66 % z nich. Tri pätiny (60 %) na internete denne sledujú horúce aktuality a tiež domáce spravodajstvo. Zahraničné správy na internete sleduje každý deň 48 % opýtaných, regionálne aj dopravné spravodajstvo zhodne 38 %.

Pri výbere spravodajských zdrojov je pre konzumentov spravodajstva najdôležitejšia dôveryhodnosť, ktorú považuje za kľúčovú 53 % z nich. Viac než tretina (35 %) rieši, či má zdroj dostatočne široký záber informácií a 31 % vyberá podľa relevancie informácií ohľadom pre nich dôležitých tém. Medzi ďalšie dôležité kritériá pri výbere spravodajského zdroja patrí aj rýchlosť správ (28 %), ich prehľadnosť a radenie (26 %) a pohodlnosť (23 %). Zárukou dôveryhodnosti spravodajstva je pre tri štvrtiny konzumentov správ uvedenie meno autora v príspevku. Pre 72 % je dôležitým ukazovateľom dôveryhodnosti to, že zdroj dáva priestor rôznym názorovým prúdom. Nasledujúce kritériá sú z hľadiska dôveryhodnosti dôležité pre 67–69 % Slovákov: dohľadateľnosť (neanonymita) majiteľa média, prítomnosť známych a uznávaných redaktorov, tvorba vlastného spravodajského obsahu, etablovanosť média, pridávanie odkazov na primárne zdroje, verejnoprávnosť zdroja a vlastník, ktorý nie je spojený s politikou alebo presadzovaním obchodných záujmov.

5G: Podpora udržateľnosti

Udržateľná budúcnosť je jednou z najväčších súčasných výziev. Veľké nádeje sa vkladajú do nových technológií – vo svete konektivity ponúkajú siete 5G obrovský potenciál na väčšiu ochranu klímy. Giesecke+Devrient (G+D) identifikovalo päť príkladov, ako 5G šetrí emisie a podporuje udržateľnosť v každodennom živote.

V globálnom úsilí o ochranu životného prostredia a podporu trvalo udržateľného životného štýlu zohráva znižovanie emisií a podpora technológií šetriacich zdroje kľúčovú úlohu. Veľký potenciál má v tomto smere štandard mobilnej komunikácie 5G, ktorý dokáže prenášať dáta rýchlejšie a efektívnejšie ako bežné technológie. Ako môže prispieť konkrétne?

1. Vysoká energetická účinnosť. Čím viac informácií zariadenia odosielajú a prijímajú cez mobilnú sieť na jednotku energie, tým je ich spotreba energie nižšia. V porovnaní so 4G odborníci očakávajú, že 5G zvýši efektivitu stonásobne, čo umožní operátorom mobilných sietí ušetriť veľké množstvo energie a znížiť emisie. Zlepšenie energetickej účinnosti je zároveň dôležitým predpokladom na technickú realizáciu očakávaného nárastu dátových prenosov.

2. Riadenie a automatizácia. Pomocou senzorov v sieti 5G môžu spoločnosti v reálnom čase monitorovať stav majetku, napr. výrobné stroje, výťahy, veterné turbíny alebo nákladné autá. Presným plánovaním údržby a predchádzaním prestojom spoločnosti znižujú energetické nároky a znižujú svoje prevádzkové náklady. Senzory tiež zohrávajú ústrednú úlohu v automatizovanom riadení závodu tým, že dodávajú veľké množstvo údajov do analytických platforiem. Zozbierané informácie v kombinácii s umelou inteligenciou a digitálnymi dvojčatami maximalizujú výkon rastlín, ktoré v dôsledku toho fungujú efektívnejšie a spotrebúvajú menej energie.

3. Efektívnejšie výrobné reťazce. Rýchly prenos dát a nízka latencia sú kľúčovými požiadavkami digitalizácie priemyselnej výroby. 5G otvára brány pre zosieťované závody alebo automatizované dopravné systémy, ktoré zaisťujú maximálnu efektivitu v rámci výrobných procesov. Týmto spôsobom technológia znižuje energetické nároky a šetrí emisie CO 2 .

4. Kontrolované poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska výroba je nielen rozhodujúca v úsilí o vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti, ale tiež je vhodná na používanie technológií 5G na zníženie emisií a zvýšenie výnosov. Prístup inteligentného poľnohospodárstva využíva senzory 5G IoT na zhromažďovanie údajov pre lepšie rozhodovanie – napríklad sledovaním úrovne vlhkosti pôdy alebo určením optimálneho času na hnojenie. Štandard 5G tiež umožňuje použitie dronov na analýzu poľnohospodárskej pôdy, automatizovaných strojov a sledovanie zdravia zvierat.

5. Smart City. 5G umožňuje rozvoj inteligentných miest, kde prepojené zariadenia zbierajú a zdieľajú dáta v reálnom čase. Tieto údaje je možné použiť na optimalizáciu spotreby energie, dopravného toku, odpadového hospodárstva a ďalších. Efektívnym riadením zdrojov môžu mestá znížiť svoju uhlíkovú stopu a zlepšiť kvalitu života obyvateľov.

Radíme: Okuliare zadarmo

Za obrazovkami počítačov, tabletov či iných mobilných zariadení trávime aktuálne v priemere 6 hodín a 58 minút. Za posledné desaťročie pritom globálne narástol čas strávený za obrazovkami priemerne o 50 minút za deň a má tendenciu ďalej rásť. Mnohí ľudia pociťujú čoraz častejšie zhoršenie zraku, ale aj sprievodné problémy, akými sú únava očí, problém so spaním, pálenie očí, suché a podráždené oči.

„Dlhodobé štatistiky našich meraní vo firmách dokazujú, že až 99 % zmeraných zamestnancov má korekčnú vadu, pričom z tohto čísla až 55 % ju vôbec nerieši,“ uviedol Martin Slaný. Okrem únavy, zníženia pracovného výkonu, rôznych symptómov zhoršenia kvality videnia a bolesti očí ovplyvňuje nekorigovaná zraková ostrosť aj spôsob držania hlavy a tela tzv. kompenzačným držaním tela, ktoré sa vo veľmi krátkom čase prejavuje bolesťou rôznych častí tela, najčastejšie hlavy a krku, ktoré zdanlivo nesúvisí s nekorigovanou kvalitou videnia. Pri pociťovaní prvotných problémov Slováci často siahajú po lacných korekčných pomôckach, ktoré im pocitovo dokážu uľaviť. Nájsť ich môžete v internetových obchodoch, ale tiež v drogériách či potravinových reťazcoch ako univerzálne okuliare. Tieto pomôcky sú často vyrobené z menej kvalitných materiálov a ich konštrukcia môže byť nepresná. Môžu tak spôsobiť nepríjemné pocity pri nosení okuliarov alebo dokonca alergické reakcie. „Lacné okuliare často nemusia mať presne stanovenú dioptriu, čo môže spôsobiť nepresné korekcie zraku. V začiatku sa môže zdať, že s okuliarmi dobre vidíte, avšak ich používanie vedieť k zhoršeniu zraku alebo iný problémom so zrakom,“ upresnil Martin Slaný. Lacné materiály sa môžu tiež ľahko poškodiť a zapríčiniť zhoršenú kvalitu videnia či zvýšené námahanie zraku. Rovnako tak im chýba garancia filtrovania škodlivých žiarení, ako napríklad UV či umelé modré svetlo podľa európskej normy.

Požiadajte svojho zamestnávateľa o vyšetrenie, ak cítite zhoršenie zraku. Niektorí slovenskí zamestnanci nevedia, že podľa Nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, má každý zamestnanec pracujúci so zobrazovacou jednotkou nárok na zamestnávateľom hradené vyšetrenie očí a zraku či dokonca korekčný prostriedok (t.j. okuliare, resp. kontaktné šošovky, a pod.). Ak teda pracujete s počítačom nepretržite niekoľko hodín denne, je dôležité pravidelne kontrolovať svoj zrak. To, podľa vyššie menovaného nariadenia vlády, by mal uhradiť zamestnávateľ, a v prípade, že príde k merateľnému zhoršeniu, je možné žiadať od zamestnávateľa špeciálnu korekčnú pomôcku, teda okuliare či kontaktné šošovky.

Drony: Chaos na Slovensku

Slovenské štátne inštitúcie nestíhajú podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR reagovať na dynamický technologický vývoj bezpilotných lietadiel. Slovensko je poslednou zo všetkých členských štátov Európskej únie, ktorá neprebrala do národnej legislatívy európske nariadenie o pravidlách a postupoch ich prevádzky. Hrozí nám tak sankčné konanie Európskej komisie. Poslancom parlamentu úrad zároveň odporúča, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky.

Drony sú podľa úradu bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. 

Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ dodal Ľ. Andrassy.