Radostné veľkonočné sviatky

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Jeho pôvod siaha až do židovského sviatku Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení – určuje sa podľa prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Preto sa sviatok môže sláviť v marci alebo apríli.

V kresťanskej tradícii sa Veľká noc začala sláviť už v 2. storočí, pričom prvé zmienky o nej pochádzajú z homílie Melitona Sardského. Symbolika sviatku sa spája s prechodom z otroctva do slobody, čo sa v kresťanstve interpretuje ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Okrem náboženského významu sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami jari, čo vysvetľuje mnohé ľudové tradície, akými sú zdobenie kraslíc, šibanie korbáčom či oblievanie vodou.

Na Slovensku sú veľkonočné tradície hlboko zakorenené v kultúre a spájajú sa s kresťanskými aj pohanskými zvykmi. Medzi najznámejšie patrí šibačka a oblievačka, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Muži šibú ženy korbáčmi z vŕbového prútia, čo má symbolizovať zdravie a mladosť, a oblievajú ich vodou, aby boli po celý rok svieže. Ďalšou tradíciou je vynášanie Moreny, ktoré sa koná pred Veľkou nocou. Morena, symbol zimy a smrti, je v podobe slamennej figuríny vynesená k potoku a utopená, čím sa privoláva jar. Zdobenie kraslíc je tiež neodmysliteľnou súčasťou sviatkov – vajíčka sa farbia a zdobia rôznymi technikami, pričom sú symbolom života a plodnosti.

Veľká noc je tiež spojená s tradičnými jedlami ako j veľkonočný syrek, paska či pečené jahňa. Počas Zeleného štvrtka sa tradične jedli zelené jedlá, špenát či žihľava, ktoré mali zabezpečiť zdravie.

Nech veľkonočné zvony sladko zvonia a naplnia celý svet radosťou a pokorou,

nech rozozvučia hory, údolia a nech šíria ich krásny spev čo najďalej.

Nech vám zaželajú aj v mene našich stránok tie najkrajšie veľkonočné sviatky.

SR: Traja králi

Dnes sa na Slovensku aj vo svete slávi kresťanský sviatok Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania). V rímskokatolíckej cirkvi sa Zjavenie Pána niekedy nazýva tiež Sviatok troch kráľov, ktorí sa v tento deň tiež spomínajú. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí veriacim svätiť domy aj byty. Opäť sa k tomuto sviatku na Slovensku viažu viaceré ľudové tradície. Napokon končí sa vianočné obdobie a nastupujú Fašiangy.

Koniec Vianoc

Sviatok Troch kráľov oficiálne uzatvára vianočné obdobie. V tento deň sa odkladá vianočný stromček a vianočná výzdoba.

Koledy a požehnania

V kostoloch sa pri bohoslužbách svätí voda, krieda a soľ. Veriaci si ich berú domov na ochranu domácnosti. Spievajú sa tradičné koledy a modlitby.

Koledovanie troch kráľov

Vo viacerých regiónoch chodia koledníci prezlečení za Gašpara, Melichara a Baltazára. Navštevuvú domy, spievajú koledy a vinšujú požehnanie. Návšteva koledníkov má priniesť šťastie a ochranu na celý rok.

Písanie G + M + B na dvere

Na dvere sa kriedou píšu písmená G + M + B + rok, čo znamená Christus mansionem benedicat – „Kristus nech požehná tento dom“. Tento zvyk je dodnes veľmi rozšírený.

Dojedenie sviatočných jedál

Podľa tradície sa mali spotrebovať posledné zvyšky vianočných a novoročných jedál. Symbolizovalo to ukončenie sviatkov a prechod do fašiangového obdobia.

Vianoce: Živé tradície

Vianoce patria medzi najkrajšie sviatky roka, ktoré sú na Slovensku spojené s viacerými tradíciami. Každý región si uchováva svoje osobitosti, pričom spoločným znakom je pohoda, duchovná hĺbka a radosť zo sviatočného stolovania. Od zdobenia stromčeka cez štedrovečernú večeru až po koledovanie – regionálne zvyky sa odovzdávajú z generácie na generáciu a vytvárajú jedinečnú atmosféru. Vianoce sú nielen pripomienkou minulosti, ale aj živým kultúrnym dedičstvom, ktoré dodáva sviatkom každý rok neopakovateľný charakter.

Štedrovečerný pôst

Podľa tradície by sa na Štedrý deň mal dodržiavať pôst, ktorý trvá až do chvíle, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda. Tento zvyk má hlboký symbolický význam - predstavuje očakávanie príchodu Ježiša Krista.

Reťaz okolo stola

Medzi vianočné zvyky patrí aj reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Symbolizuje pevné puto, ktoré spája rodinu v dobrom aj v ťažších časoch a nič ju nerozdelí.

Šupina z kapra

Vloženie šupiny z kapra pod obrus na štedrovečernom stole patrí medzi najznámejšie vianočné tradície. Má zabezpečiť, aby v nasledujúcom roku nechýbali financie. Niektorí si dokonca šupinu odkladajú do peňaženky, aby ich sprevádzala počas celého roka ako talizman šťastia a prosperity.

Hádzanie orechov 

Tento veselý rituál má jednoduchý, no krásny význam. Keď sa orechy rozkotúľajú do všetkých kútov, verí sa, že šťastie a blahobyt si nájdu cestu do každého kúta domácnosti.

Cesnak, med a oblátka

Na štedrovečernom stole nesmie chýbať oblátka potretá cesnakom a medom. Cesnak má priniesť zdravie na celý rok a med zas sladkosť v srdci, aby sme boli dobrí „ako med“.

Medový krížik na čelo

Ďalší zvyk spája cesnak a med – matka alebo otec namočí strúčik cesnaku do medu a urobí krížik na čelách členov rodiny. Symbolizuje to zdravie, pokoru a dobrotu, ktoré majú sprevádzať rodinu počas celého roka.

Krájanie jablka

Pred štedrou večerou sa krája jabĺčko na polovicu. Ak sa v strede objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie pre rodinu. Ak sa však ukáže krížik, tradícia hovorí o chorobe či nešťastí.

Tanier navyše

Na štedrovečernom stole sa zvykne pridať jeden tanier s príborom navyše. Podľa tradície je pripravený buď pre náhodného pocestného, ktorý by zaklopal na dvere, alebo ako symbol spomienky na zosnulých blízkych. Tento zvyk pripomína otvorenosť, pohostinnosť a úctu k rodine.

Párny počet tanierov

V niektorých regiónoch sa verí, že na stole musí byť párny počet tanierov. Ak by ich bolo nepárne, posledného stolovníka by vraj v nasledujúcom roku postihla choroba alebo smrť. Preto sa dbá na to, aby každý tanier mal svojho „partnera“.

Zákaz odbiehania od stola

Podľa tradícií by matka rodiny počas štedrej večere nemala odchádzať od stola. Ako srdce rodiny má zostať pri stole, aby sa rodinná súdržnosť a harmónia počas celého roka nenarušila. Ak je predsa len nutné niečo priniesť, túto úlohu má prevziať iný člen rodiny.

Zapálená svieca 

Na štedrovečerný stôl neodmysliteľne patrí horiaca svieca, symbol Vianoc, pokoja a rodinného tepla. Veriace rodiny si často prinášajú Betlehemské svetlo priamo z kostola, aby im počas večere svietilo ako znak viery a nádeje.

Sfukovanie sviece

Na Kysuciach sa zachoval zaujímavý zvyk. Každý člen rodiny sfúkne sviecu a sleduje, ako sa dym zdvíha. Ak stúpa rovno hore, znamená to zdravie na celý rok. Ak sa však dym stočí nabok, tradícia hovorí o možných zdravotných problémoch.

Veľká noc: Opäť drahšia

Rodiny môžu za pečenie, údeniny, nápoje a výzdobu tento rok minúť vyše 330 eur, čo je približne o 10 % viac než vlani. Spoločnosť PARTNERS už niekoľko rokov pravidelne sleduje ceny v takzvanom veľkonočnom nákupnom účte a najnovšie zistenia ukazujú, že oproti stavu pred šiestimi rokmi stojí ten istý veľkonočný nákup až o 64 %, čiže dve tretiny viac. Ako si poradiť s drahšími sviatkami a nenarobiť dlhy?

Vajíčka, údené mäso, klobásy či majonéza do šalátu – to všetko za posledný rok zdraželo. Rovnako tak maslo, kakao, čokoláda a ďalšie suroviny na pečenie. Ceny čokoládových zajačikov a rôznych dekorácií síce v niektorých prípadoch stúpli miernejšie, no stále ide o výdavky, ktoré dokážu rodinný rozpočet zaťažiť. Drahšie sú aj ozdoby – od servítok a stužiek po kraslice a rozličné veľkonočné dekorácie. Mierne rastie aj „rozpočet“ na výslužku, najmä ak rodiny dávajú chlapcom okrem čokolády aj drobné vreckové. Hoci nejde o obrovské sumy, pri viacerých šibačoch sa výdavky postupne nabaľujú. Veľká noc často znamená cestu za rodinou – či už autom, alebo vlakom. K tomu pripočítajte veľké jarné upratovanie: čistiace prostriedky, rôzne pomôcky či menšie opravy, ktoré ste odkladali na teplejšie dni. Aj to sa prejaví na výslednom veľkonočnom účte.

Aj keď možno cítite tlak, aby boli sviatky dokonalé, je dobré zaradiť ich medzi očakávané výdavky. Pomôže vytvoriť si v predstihu malú obálku vyhradenú len na sviatky. Rozhodne nesiahajte na núdzovú rezervu, ktorá má slúžiť na nečakané životné udalosti. Ak vám krátko pred sviatkami chýbajú financie, je rozumnejšie jemne ubrať z nákupného zoznamu a minimalizovať míňanie než sa zadĺžiť: naozaj potrebujete kupovať tri druhy šunky a päť druhov koláčov alebo dekoračné ozdoby na každé okno? Naplánujte si rozpočet – zaznačte všetky výdavky na jedlo, výslužky, prípadné cestovanie za rodinou či veľké jarné upratovanie. Takto sa vyhnete impulzívnym nákupom. Uprednostnite kvalitu pred kvantitou: namiesto troch druhov klobás zvoľte jednu, no naozaj dobrú, a niektoré ozdoby pokojne použite z minulého roka. Vopred si dohodnite aj limity na šibačku, najmä ak dávate chlapcom peniaze – jasne určite, koľko každý dostane, a upozornite na to aj širšiu rodinu.

Nechajte deti objavovať svet peňazí

Počas Veľkej noci chlapci (a v niektorých rodinách i dievčatá) získajú za šibačku pomerne zaujímavé sumy peňazí. Prečo to nevyužiť na rozvoj finančnej gramotnosti u detí?

• Polovica „do vrecka“, polovica „do budúcnosti“. Časť môžu deti minúť hneď, časť si odložiť ako prvý krok k svojim úsporám.
• Ukážte im, že peniaze treba zarábať. Vyšibané eurá síce prichádzajú ľahko, no vysvetlite, že v dospelom živote to tak nefunguje.
• Nechajte ich rozhodnúť. Či si za odložené peniaze kúpia hračku, hru alebo si budú šetriť, by malo byť na nich. Získajú praktickú skúsenosť.

Vianoce: Tradície na Slovensku

Vianočné tradície a rodinné zvyky ako štedrovečerná kapustnica, kapor, vianočný stromček, cesnak s oblátkou či hádzanie orechov do kútov môžu byť pre nás aj tento rok krásne. Podľa odborníkov nám práve vianočné zvyklosti pomáhajú nielen čo najkrajšie osláviť vianočné sviatky, ale zároveň zvýrazňujú našu spolupatričnosť s ostatnými či pocit rodinnej pohody.

Hodnota spočíva aj v pestrosti a často aj „netradičnosti“ našich vianočných zvyklostí. Tradíciou môže byť teda čokoľvek, čo rodinu spojí na Vianoce – napríklad aj netradičná štedrovečerná polievka. Podľa prieskumu Tesca, do ktorého sa zapojilo 15 tisíc zákazníkov, je napríklad na západnom Slovensku najmenej tradičnou vianočnou polievkou rybacia polievka – halászlé a na východe Slovenska zase slepačí vývar. Tradičná vianočná večera je totiž iná v každom regióne.

Východné Slovensko

Ak ste z východného Slovenska, nemala by na vašom štedrovečernom stole chýbať kapustnica s klobásou, údeným mäsom a hubami. Hlavné jedlo večera je ako v mnohých iných regiónoch vyprážaná ryba alebo bravčový rezeň a zemiakový šalát. Túto večeru si môžete pripraviť aj v alternatívnej podobe vyprážaného kapra v rúre a zemiakového šalátu bez majonézy. Sladká pochúťka bobáľky s makom (tie sa jedia už na obed) a oblátky s medom.

Severné Slovensko

Aj v tomto kúte Slovenska sa jedáva ryba (tá je zároveň symbolom kresťanstva), častejšie ako vyprážaný kapor sa na severe pripravuje kapor na masle. Pripraviť si ho môžete ešte sviatočnejšie, napríklad na orechoch a mandľovom masle. Ako dezert sa na severnom Slovensku pripravujú oblátky s medom a obľúbené sú tiež makové opekance. Okrem kapustnice si ľudia na severnom Slovensku zvyknú variť aj hrachovú polievku. Vyskúšať môžete tiež moderné recepty, ktoré zachutia aj deťom. Medzi ne patrí napríklad hráškovo-pórová polievka alebo svieži hráškový krém s mozzarellou.

Južné a západné Slovensko

Okrem klasiky v podobe ryby zvyknú obyvatelia západného či južného Slovenska jedávať aj hubovú polievku či šošovicovú alebo kapriu polievku.

Stredné Slovensko

Časť Slovenska, kde je zvykom jesť na vianočnú večeru pečenú hydinu namiesto ryby. Sviatočná kačka je na vianočný stôl ako stvorená.

Najznámejšie zvyky na Slovensku:

• počas Štedrého dňa sa nemá jesť, ak to vydržíme, uvidíme zlaté prasiatko, ktoré nám splní naše priania,
• pred samotnou štedrovečernou večerou sa zje oblátka s medom, aby sa od ľudí odohnali choroby,
• rozkrajovanie jabĺčka pred večerou, aby sa ukázal jadrovník v tvare peknej hviezdy a symbolizoval tak zdravie rodiny,
• počas večere nesmie nikto odísť od stola okrem gazdinej, ktorá nosí jedlo. Inak by to znamenalo, že rodina by budúci rok nebola pohromade,
• kapria šupina pod obrusom na štedrovečernom stole má priniesť do rodiny hojnosť a bohatstvo a cesnak na štedrovečernom stole prinesie členom rodiny zdravie.

Vianočné sviatky plné pokoja a pohody a v novom roku veľa šťastia a zdravia!

Vianoce 2024: Lacnejšia večera

Vianoce sú obdobím tradícií a medzi ne patrí aj vôňa jedál, ktoré prispejú k sviatočnej atmosfére. Tohtoročná príprava vianočných dobrôt bude o niečo lacnejšia ako minulý rok. Priemerná cena širšieho potravinového koša obsahujúceho 142 typov základných potravín, medziročne zlacnie o 0,3 % a za väčší rodinný nákup potravín tento rok zaplatíme približne 461 EUR. Zatiaľčo tradičné štedrovečerné menu by nás malo vyjsť lacnejšie vďaka nižším cenám rýb, mäsa a zemiakov, iné potraviny, ako ovocné šťavy, kapusta či vianočné koláče, naopak zdraželi.

Najväčšiu peňažnú úsporu by sme tento rok mali dosiahnuť podľa analýzy 365.banky na mäsových jedlách. Ceny bravčového karé klesli o 17 %, na pliecku usporíme 14 %, na hovädzine 9 %, ale rovnako tak vieme ušetriť na rybích polotovaroch ako mrazené filety alebo rybací šalát, či mäsových výrobkoch, ako saláma, kde medziročná úspora prevyšuje 20 %. Turbulentný bol vývoj na trhu slepačích vajíčok - vtáčia chrípka, ktorá decimovala chovy hydiny, a zvýšený dopyt zo strany spotrebiteľov sa striedal s cenovými korekciami rastu posledných rokov, ale vo finále to vyzerá, že vajcami by sme mali obohatiť šalátové misy, alebo napiecť obľúbený koláč o takmer 5 % výhodnejšie, ako vlani. Najviac však ušetríme na niektorých druhoch ovocia a zeleniny, ktoré dnes môžeme kúpiť za rovnakú cenu ako minulé Vianoce. Na zemiakoch ušetríme až 1/5, keďže tohtoročná úroda bola nielen u nás veľmi priaznivá. Na osladenie pokrmov alebo sviatočné oplátky si tento rok môžeme dopriať viac medu ako pred rokom, jeho cena je o desatinu nižšia. Ceny rafinovaného kryštálového cukru sú dokonca výhodnejšie o vyše 45 %. Tretinu ceny však vieme usporiť aj na ďalších šalátových prísadách, uhorkách alebo cibuli. Tradičná sviatočná vianočka nás tento rok vyjde o 11 % lacnejšie a okolo 10 % vieme s prehľadom usporiť na korení, rasci, petržlene, hruškách, broskyniach a na ďalšom zdravom ovocí a zelenine.

Celkové výdavky na vybrané sviatočné potraviny sú tento rok výhodnejšie, preto nás ich súhrnný nákup vyjde priaznivejšie ako vlani: 2-členná domácnosť zaplatí za tradičné štedrovečerné menu o približne 6 EUR menej, konkrétne 64 EUR. Na druhej strane z dlhšej perspektívy napr. posledných 5 rokov, si každý rok načrieme do peňaženiek za štedrovečerné menu stále hlbšie, a to v priemere o 7 EUR pri 2-člennej domácnosti. Bolo to dané predovšetkým vysokou mierou inflácie za posledné roky, ovplyvnenej pandémiou, výpadkom dodávateľských reťazcov, či vojnou na Ukrajine. Aj keď ceny surovín už nie sú také drahé, ako tomu bolo pred rokom, stále existuje niekoľko spôsobov, ako ušetriť ešte viac a pripraviť si chutné vianočné pokrmy výhodnejšie a mať väčší rozpočet na darčeky pre svojich blízkych.

• Plánovanie: vopred si vypíšte zoznam všetkých surovín, ktoré potrebujete a porovnajte ceny v rôznych obchodoch.
• Nákup väčších balení: väčšie balenia surovín sú často výhodnejšie – pokojne sa spojte s rodinou, priateľmi, či susedmi a ušetriť spoločne pri utužovaní vzťahov.
• Hľadanie alternatív: niektoré suroviny môžete nahradiť lacnejšími alternatívami, napríklad trstinový cukor medom, alebo tradičné maslo bravčovou masťou či rastlinnými náhradami.
• Domáca výroba: ak máte čas, môžete si niektoré suroviny vyrobiť doma, napríklad marmeládu alebo kompót, prípadne čerpajte zo svojich zásob zo záhradky.

Vianoce 2024: Darčeky od 150 do 300 eur

Takúto sumu plánuje minúť viac ako tretina Slovákov na tohtoročné vianočné darčeky. Na porovnanie, susedia Česi budú mať Vianoce o niečo štedrejšie, keďže najviac z nich dá na darčeky v prepočte od 200 do 400 eur. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit, väčšina Slovákov nakupuje veci pre blízkych pod stromček v e-shopoch, štvrtina naopak skôr preferuje kamenné predajne. Najviac ľudí zháňa časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu, no je tu 15 percent takých, čo vyslovene všetky kupujú len vo výpredajoch. TOP 5 vianočných darčekov Slovákov tvorí oblečenie, kozmetika, hračky, knihy a elektronika.

Celková suma, ktorú dá najviac Slovákov (36 %) za všetky vianočné darčeky, sa pohybuje v rozmedzí od 150 do 300 eur. O niečo menej – 100 až 150 eur, minie 13 % a s výdavkami do 100 eur sa chce zmestiť rovnako 13 % opýtaných. Na druhej strane, je tu pätina ľudí (21 %), ktorí si dovolia dať za darčeky od 300 do 500 eur a 7 % sa dostane s týmito výdavkami na úroveň od 500 do 1 000 eur. Maximálny limit na darčeky v sume do 100 eur majú najčastejšie mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov (25 %). Naopak, s útratou nad 300 eur počítajú najčastejšie domácnosti s mesačným príjmom 2 000 eur (44 percent). Vyzerá to tak, že susedia Česi budú mať Vianoce o čosi štedrejšie. Najviac z nich (32 %) minie za darčeky v prepočte od približne 200 do 400 eur. V ČR je priemerná mesačná mzda v hospodárstve vyše 1 830 eur, no na Slovensku 1 520 eur. Životná úroveň viacerých Slovákov núti k tomu, aby aj vianočné darčeky nakupovali v zľavách, no pre mnohých to zase nie je podstatné. Najviac je takých (54 %), ktorí zháňajú časť darčekov v zľave a druhú časť za bežnú cenu. Pätina ich kupuje vo výpredaji len vtedy, ak naň náhodou narazia a 9 % respondentov zľavy nijako neovplyvňujú. Je tu však 15 % ľudí, ktorí vyberajú všetky darčeky iba za akciové ceny. Zámer nakupovať darčeky len v zľavách deklarujú častejšie ľudia s čistým osobným príjmom do 600 eur (23 %), vo veku 18 – 26 rokov (22 %), z východného Slovenska (20 %) a so základným vzdelaním (35 %).

A čo si nájdu ľudia na Slovensku najčastejšie pod vianočným stromčekom? V prípade presnej polovice populácie to bude oblečenie. Tesne za ním je kozmetika (49 %), nasledujú hračky (40 %), knihy (39 %), elektronika (24 %), hotovosť (23 %), poukážky (18 %), darčekové balíčky (17 %), športové vybavenie (16 %), zážitky (12 %), šperky a hodinky (10 %), jedlo (7 %) a dovolenka (5 %). Jeden zo sto sa môže tešiť na živý darček v podobe domáceho zvieratka. Z roka na rok pribúda ľudí, ktorí nakupujú darčeky prostredníctvom e-shopov. Najviac je takých (46 %) , ktorí väčšinu kúpia práve v internetovom obchode a zbytok v kamenných predajniach. Na druhej strane, iba v klasických obchodoch darčeky zháňa 9 % a iba v e-shopoch štyria zo sto opýtaných. Treba ale pripomenúť, že každoročne rastie i počet pokusov o čoraz sofistikovanejšie podvody. Odporúčajú sa preto nákupy v overených e-shopoch. Najbezpečnejšie sú platby pri európskych e-shopoch, pretože tieto platby sú zabezpečené silným dvojfaktorovým overením klienta. Takúto ochranu však nemusia mať e-shopy mimo Európy. Najbezpečnejšou formou úhrady platieb sú kreditné a debetné karty. Určite je však vhodné neukladať si údaje o platobnej karte v internetovom obchode pre ďalšie nákupy.

Ako naložiť s nechcenými darčekmi? Počas každého Štedrého večera sa pri rozbaľovaní darčekov bežne stáva, že kupujúci sa jednoducho netrafia do vkusu či veľkosti obdarovaných. V takom prípade prichádza na rad riešenie citlivej situácie – čo s tým urobiť? Ako ukázal prieskum pre Home Credit, najviac je takých, ktorí si darček nechajú a nič nepovedia (40 %). Pre pätinu respondentov „žiadny darček nie je nevhodný“ a 16 % si ho neskôr vymení za iný. Sú tu však aj 4 % ľudí, ktorým „sa to nemôže stať, lebo si darček vyberajú sami“.

Veľká noc: Slovenské zvyky

Naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú a duše zomrelých môžu prebývať so svojimi príbuznými do obdobia Turíc. 

„Slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo“, približuje docentka Tatiana Bužeková z Filozofickej fakulty UK. Taktiež sa verilo, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže ten je v tom čase otvorený. Slovenským zvykom tiež bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť. Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa bolo treba pred nimi chrániť. Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. Keďže sa verilo, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, plašili ich rapkaním na rapkáčoch.

K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov však patrili zeleň a voda súvisiace so symbolikou plodnosti a zdravia. Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku. Využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, proti búrke, ale aj v liečebných praktikách. Veľkonočné zvyky sa v jednotlivých oblastiach Slovenska líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali“, hovorí docentka Bužeková. S plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.

Nie všetky dávne zvyky sa zachovali, ale nosenie košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Verilo sa, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, odrobinky sa pridávali do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe.  

Vianoce 2023: Takmer polovica Slovákov minie na darčeky menej

Až 46 percent Slovákov plánuje minúť na vianočné darčeky menej ako v minulosti, dôvodom je zdražovanie. Pätina ľudí preto čaká na zľavy a jeden z desiatich nebude kupovať žiadne darčeky. Na druhej strane, pre dvadsať percent opýtaných vysoká inflácia nehrá žiadnu rolu. Podľa prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023) najviac - až štvrtina Slovákov minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur. Je tu však aj desať percent takých, ktorí nemajú problém na jedného minúť aj vyše 200 eur. Prevládajú kupujúci, ktorí väčšiu časť darčekov vybavia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Len v klasických obchodoch nakupuje už iba 13 percent ľudí.

Najčastejším darčekom tohtoročných Vianoc bude oblečenie, ktoré si podľa prieskumu nájde presná polovica Slovákov. Nasledujú kozmetika (43 %), knihy (40 %), drobné darčekové predmety (29 %) a elektronika (20 %). Devätnásť percent dostane hotovosť a mnohí sa budú tešiť aj zo športového vybavenia či darčekových balíčkov (po 17 %), módne doplnky, poukážky, zážitkové vouchre, šperky, hračky a dovolenky. Štvrtina opýtaných (presne 26 %) minie za darčeky pre jedeného člena domácnosti menej než 40 eur, ďalších 21 % minie na jedného dvojnásobok a 17 % aj trojnásobne viac (do 120 eur). Sú tu však aj takí, čo si dovolia minúť oveľa viac. Dvanásť percent nemá problém kúpiť darčeky pre svojho blízkeho v hodnote od 121 do 200 eur, sedem percent od 201 do 400 eur a tri percentá aj vyše 400 eur. Najbežnejšími zdrojmi na darčeky sú výplaty (57 %), úspory (39 %) a kreditné karty (13 %), ale tiež úver či nákup na splátky.

Štyria z desiatich väčšiu časť darčekov kúpia v e-shopoch a druhú, menšiu časť, v kamenných predajniach. Opačnú preferenciu v takomto kombinovanom nakupovaní má 27 % respondentov. Výlučne v klasických obchodoch nakupuje už len 13 % ľudí a iba na internete 6 %. To, že sú Slováci citliví na rast cien tovarov a služieb, odzrkadľuje aj ich pomerne časté vyhľadávanie zliav a výpredajov. Dvaja z desiatich nakupujú vianočné darčeky jedine v zľavách a vyše 80 % takto aspoň ich časť. Veľkú väčšinu darčekov ľudia hodlajú nakúpiť na Slovensku, len 12 % v zahraničí. V takom prípade je to najčastejšie Rakúsko (43 %), nasleduje Česká republika a Poľsko (po 31 %), potom Nemecko a Maďarsko.

Cenová hitparáda: Najdrahšie potraviny

Veľkonočné sviatky prinášajú tiež zvýšený nápor na financie. K sviatkom totiž neodmysliteľne patria plné stoly veľkonočných jedál a koláčov, stretnutia s rodinou a priateľmi. V obchodoch preto zvykneme robiť väčšie nákupy. Veľkonočný nákup potravín (pečivo, ovocie, zeleninu, mäso, mliečne výrobky, suroviny na pečenie aj klasické veľkonočné potraviny ako vajíčka či údené mäso) Slovákov tento rok vyšiel drahšie o zhruba 30 %: stál 95 eur, pričom vlani tento istý nákup vyšiel “len” 73 eur. Zaplatili sme tak viac o 22 eur.

Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) boli potraviny a nealko nápoje vo februári 2023 na Slovensku medziročne drahšie až o takmer 28 %. Ovplyvňujú to predovšetkým vysoké ceny energií, ale tiež vyššie ceny agrokomodít a potravín vo svete, ktoré prudko zdraželi po vypuknutí vojny na Ukrajine. Očakáva sa, že v ďalších mesiacoch sa inflácia bude postupne zmierňovať. Do spomaľovania spotrebiteľských cien vrátane potravín by sa mal začať premietať hlavne pomalší rast cien agrokomodít a potravín vo svete a tiež lacnejšie energie. Citeľnejšie by to mohlo byť hlavne od 2. kvartálu 2023. Svetové ceny potravín sa totiž dostali na rekordné maximum vlani v marci, po vypuknutí vojny na Ukrajine. Odvtedy už ale z mesiaca na mesiac postupne klesajú a vo februári t. r. medzimesačne klesli už 11. mesiac po sebe. Vyplýva to z Indexu cien potravín Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý sleduje ceny obilnín, olejov, mlieka a mliečnych výrobkov, mäsa a cukru. Inflácia bude v tomto roku nižšia ako minulý rok, naďalej sa ale udrží na vysokej úrovni. Nateraz sa očakáva priemerná inflácia za rok 2023 okolo 10 %. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu budú aj v tomto roku ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít. Rizikovým faktorom je a aj bude vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod a vedie k zdražovaniu viacerých nedostatkových surovín.

Na základe údajov ŠÚ SR za február 2023 vznikla cenová hitparáda základných potravín, ktoré boli  porovnané s rovnakým obdobím vlaňajška.Na čele cenového rebríčka sa nachádzajú slepačie vajcia. Práve tie zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast ceny až o 81 %. Nasleduje cukor, kryštálový aj práškový, ktorý je drahší ako vlani o 67 až 74 %. Cenový rast vyšší ako 50 % dosiahli ešte zemiaky, cibuľa a rastlinný olej. Výrazný rast ceny zaznamenávajú obilniny a výrobky z nich – pšeničná múka je oproti vlaňajšku drahšia až o 44 %, cestoviny o 38 %, rožky o 35 % a chlieb o zhruba 30 %. Výraznému zdražovaniu čelia aj mliečne výrobky – ceny polotučného mlieka sú oproti vlaňajšku vyššie o 35 až 42 %, aj ceny kyslej smotany a tvrdého syra si pripisujú viac než 40 %, šľahačková smotana je drahšia o 35 %. A o zhruba 30 % vzrástli aj ceny bryndze či iných druhov syra a jogurtov. Čo sa týka mäsa a mäsových výrobkov, tak najvýraznejší nárast ceny si pripísalo kurča, a to o 38 %. Kuracie prsia zdraželi o niečo miernejšie, a to o 29 %. Bravčové mäso je medziročne drahšie o 27 až 36 %. Ceny šunky, salámy a klobás sú vyššie približne o 30 %. No a hovädzie mäso si pripisuje zvýšenie ceny o 24 až 27 %. Zaujímavé je, že s výnimkou cibule a zemiakov sa na čele rebríčka nenachádzajú žiadne iné druhy zeleniny a ovocia. Aj tie sú ale výrazne drahšie ako vlani. Mrkva či karfiol a citróny si pripisujú okolo 30 %, paprika, banány a mandarínky 20 až 25 %. Nájdu sa však ale aj také druhy, ktorých cenový nárast je len mierny na úrovni pár percent (hrozno, cesnak, petržlen), nulový (uhorky a kiwi) alebo ich ceny dokonca klesli (jablká o -3 %).  

Analytička Jana Glasová porovnala aj ceny typických veľkonočných jedál. Údené bravčové mäso bolo drahšie o 27 %, šunka, klobása a saláma o 30 % drahšie ako pred minuloročnými sviatkami. Za zemiaky sme si oproti vlaňajšku priplatili až cca 50 %, za cibuľu 67 %, majonézu o 38 % a kyslé uhorky o 29 %. No a výrazne drahšie bolo aj pečenie veľkonočných koláčov. Cukor je drahší zhruba  o 70 %, olej o 50 %, mlieko a múku viac než 40 %, margarín o 36 % a maslo o 19 %. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako vlani, je takpovediac “umenie”. Nejaké to euro dokážeme ušetriť napríklad pri nákupe maku a o zhruba -3 % lacnejšie ako vlani nás vychádzajú jablká.

EU: Ochrana remeselných a priemyselných výrobkov

Prvý rámec na ochranu práv duševného vlastníctva k remeselným a priemyselným výrobkom, ktoré sa opierajú o originalitu a pravosť tradičných postupov z regiónov Európskej únie, sa bude vzťahovať na výrobky ako sklo Murano, tvídová látka z Donegalu, porcelán z Limoges, príbory zo Solingenu alebo hrnčiarske výrobky z Boleslawieca. Hoci tieto výrobky majú prospech z dobrého mena a postavenia v Európe niekedy aj celosvetovo, výrobcom doteraz chýbala únijná ochrana označenia spájajúca pôvod a povesť ich výrobkov s ich kvalitou.

Vychádzajúc z úspechu systému zemepisných označení vín, alkoholických nápojov a poľnohospodárskych výrobkov, sa Európska komisia návrhom snaží umožniť výrobcom chrániť remeselné a priemyselné výrobky spojené s ich regiónom a ich tradičné know-how s účinkami v Európe aj mimo nej. Nariadenie uľahčí spotrebiteľom rozpoznávať kvalitu takýchto výrobkov a prijímať informovanejšie rozhodnutia. Prispeje k podpore, prilákaniu a udržaniu zručností a pracovných miest v európskych regiónoch a prispeje k ich hospodárskemu rozvoju. Návrh by tiež mal zabezpečiť, aby sa tradičné remeselné a priemyselné výrobky dostali na rovnakú úroveň s chránenými zemepisnými označeniami, ktoré už existujú v poľnohospodárskej oblasti.

V aktuálnom návrhu nariadenia sa:

• zavádza celoeurópska ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov s cieľom pomôcť výrobcom chrániť a presadzovať práva duševného vlastníctva svojich výrobkov v celej EÚ. Nové nariadenie uľahčí aj opatrenia proti falošným výrobkom vrátane tých, ktoré sa predávajú on-line. Takisto rieši roztrieštenú a čiastočnú ochranu, ktorá v súčasnosti existuje na vnútroštátnej úrovni,
• umožňuje jednoduchá a nákladovo efektívna registrácia zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky zavedením dvojúrovňového postupu podávania žiadostí. To si bude vyžadovať, aby výrobcovia podávali svoje žiadosti o zemepisné označenia určeným orgánom členských štátov, ktoré potom kladne vybavené žiadosti postúpia na ďalšie posúdenie a schválenie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Bude možné aj priame podanie prihlášky úradu EUIPO, a to v prípade členských štátov, ktoré nemajú zavedený vnútroštátny postup hodnotenia. Návrh takisto poskytuje výrobcom možnosť, aby sami deklarovali, že ich výrobky spĺňajú špecifikácie výrobku, čím sa systém zjednodušuje a znižuje sa náklady naň,
• umožňuje úplná kompatibilita s medzinárodnou ochranou zemepisných označení, a to tak, že sa výrobcom registrovaných remeselných a priemyselných zemepisných označení umožňuje chrániť ich výrobky vo všetkých krajinách, ktoré sú signatármi Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), ku ktorému EÚ pristúpila v novembri 2019 a ktorý sa vzťahuje na remeselné a priemyselné zemepisné označenia. Zároveň bude teraz možné chrániť príslušné zemepisné označenia z tretích krajín v rámci EÚ,
• podporuje rozvoj európskych vidieckych a iných regiónov, a to vytváraním stimulov pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, aby investovali do nových autentických výrobkov a vytvárali špeciálne segmenty trhu. Navrhované nariadenie tiež pomôže udržať si jedinečné zručnosti, ktoré by inak mohli zaniknúť, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch Európy. Regióny by mali získať osoh z dobrého mena nových zemepisných označení. To môže prispieť k prilákaniu turistov a k vytváraniu nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v nich a zároveň podporiť ich hospodárske oživenie.

Valentín: Oslavovať budú aj singles

Po minuloročnom lockdownovom Valentíne si môžeme vychutnať tento rok sviatok zamilovaných aj mimo domáceho prostredia. Uvoľnenie opatrení rozširuje možnosti, ako si užiť Valentína v reštaurácii, v kine či vo wellnesse. Slováci valentínske darčeky pre svojich milovaných vyhľadávajú niekoľko dní vopred. Hitom tohtoročného Valentína bude podľa on-line  prieskumu večera a sladkosť, pričom oslavovať budú aj singles.

Podľa februárového on-line prieskumu Avionu oslávia sviatok zaľúbených takmer tri štvrtiny opýtaných (72 %). Okolo 17 % si užije 14. februára večeru vo dvojici v reštaurácii. Výlet či prechádzku zvolí približne 15 %. Každý druhý pár si chce Valentína aj tento rok užiť doma pri pozeraní filmov a dobrom jedle či už podľa vlastného receptu alebo z reštaurácie. Zaujímavosťou je, že Valentína si užijú aj ľudia, ktorí sú aktuálne bez partnerov. Štvrtina opýtaných (25 %) bez partnerov si užije 14. február rôznymi spôsobmi – osamote, s priateľmi či celou rodinou na chate. Až 7 % rodičov bez partnerov si užije pekný deň so svojimi deťmi. 

Slováci svojich najmilších na Valentína obdarujú sladkosťou (40 %). Obľúbenosť sladkého darčeka predbehla v prieskume aj drobné darčeky ako plyšák či šperk (16 %). Na ďalších priečkach sa umiestnili ako valentínsky darček večera, zážitok a kvety. Vyše 42 % opýtaných plánuje do valentínskej zábavy investovať do 10 eur. Tretina minie do 20 eur. Valentínsky rozpočet nad 50 eur zvolí iba 6 % opýtaných.

Vianoce 2021: V kruhu rodiny

Najkrajšie sviatky roka sa budú na Slovensku niesť v duchu tradičných Vianoc v kruhu najbližších. Aktuálne pandemické opatrenie, ktoré umožňuje cestu za rodinou, využije až 75,3 % Slovákov, čo potvrdzuje aktuálny on-line vianočný prieskum nákupného centra VIVO! Bratislava. Vianoce tak väčšina z nás strávi s rodinou a na stole nebudú chýbať tradičné jedlá.

Pandémia Covid-19 ovplyvnila v menšej miere rozpočet na tohoročné Vianoce až takmer polovici Slovákov, čo potvrdzujú čísla z on-line dotazníka uskutočneného v decembri 2021 na vzorke 1.027 respondentov. Tretina Slovákov má na Vianoce vyhradených zhruba 200 eur vrátane stravy a darčekov, pričom 24,1 % disponuje rozpočtom 300 eur a 23,8 % až 400 eurami. Až 92 % opýtaných Slovákov potvrdilo, že potraviny na sviatočný stôl si zadovážia osobne v supermarkete alebo v nákupnom centre a len 8 % využije formu donáškovej služby niektorých potravinových reťazcov. Zaujímavým je aj zistenie, že až 71 % zo zapojených respondentov siahne prevažne po zľavnených výrobkoch. Čo sa týka samotných darčekov pod vianočný stromček, najviac Slováci minú na oblečenie (63,9 %), drogériu (59,6 %), knihy (56,5 %) a hračky (47,2 %). Aby sa vyhli stresu, vianočné nákupy si až polovica z nich načasovala mesiac pred sviatkami a tretina ich realizovala zhruba dva týždne pred Štedrým dňom, na poslednú chvíľu si nechávajú dokupovanie čerstvých potravín. 

Aj keď by sa mohlo zdať, že moderná doba môže mať negatívny vplyv na zaužívané vianočné tradície, nie je tomu tak. Až trištvrte Slovákov totiž potvrdilo, že Vianoce strávi doma v kruhu rodiny, za ktorou plánuje vycestovať. A čo nebude chýbať na sviatočnom stole? V rámci kresťanských zvykov aj tento rok dodrží väčšina členov slovenských domácností pôst, pričom rebríček najčastejších jedál tvorí majonézový zemiakový šalát s rybou (85,8 %), oblátky s medom, kapustnica, vianočné koláče, jablká, cesnak, orechy a medovníky. Z prieskumu vyšlo najavo, že väčšina moderných gazdiniek (66,7 %) uprednostní zakúpenie koláčikov pred ich pečením a nebude vyvárať viac než inokedy. Až 64,2 % Slovákov si tento rok vyzdobí umelý vianočný stromček, ostatní sa budú tešiť atmosfére živého vianočného stromčeka.

Vianoce 2021: Zdravé a veselé

Sviatky sú často spúšťačmi nadmerného a nevhodného jedenia. Odborníčky na zdravú výživu, diabetes a pohyb z Biomedicínskeho centra SAV pripomínajú niekoľko zásad, ktoré nám pomôžu predísť tráviacim ťažkostiam a vychutnať si vianočné sviatky v zdraví.

„Zvýšené pracovné či osobné napätie sa môže premietnuť až do emocionálneho prejedania. Sú aj takí jedinci, ktorí jedlom alebo pitím umocňujú svoj pocit pohody. Nerešpektujú pritom pocit sýtosti a jedia aj keď už ‚majú dosť‘, len preto, lebo im to chutí a majú z jedla pôžitok“, vysvetľuje Adela Penesová, ktorá zároveň pripomína, že práve počas Vianoc prichádzajú ľudia najčastejšie na pohotovosť so žlčníkovými záchvatmi, podráždeným žalúdkom či so zápalom pankreasu. Rizikom počas Vianoc nemusí byť len nadmerné jedenie, ale aj zanedbanie pohybu. Odborníčky preto apelujú, aby sme boli aktívni aj počas sviatkov. „Práve zvýšenie výdaja energie pri pohybe nám môže pomôcť vyrovnať sa s extra vianočnými kalóriami tak, že ich spálime a neuložíme do našej tukovej ‚špajzy‘“, dodáva Barbara Ukropcová a zdôrazňuje, že každodenný pohyb je najlepším darčekom, ktorý môžeme darovať svojmu zdraviu. Náš metabolizmus nemá „prázdniny“ a preto nikdy nie je neskoro (a to ani v dôchodkovom veku) začať cvičiť, zdravšie sa stravovať a byť aktívny. 

Zdravý jedálniček: Denne si doprajte 1-2 porcie ovocia a 3-4 porcie zeleniny (až 500 g), ideálne čerstvú, dusenú alebo kvasenú. Pridajte k tomu malú hrsť orechov (cca 30g). Aj na Vianoce platí ‚hokejové pravidlo‘: tanier si pomyselne rozdeľte na tretiny, 1/3 majú tvoriť kvalitné bielkoviny, 1/3 škrobová príloha (zemiakový šalát, ryža) a 1/3 taniera má tvoriť zelenina. Preferujte potraviny s obsahom vlákniny a celozrnné pečivo. Jedlo nepresoľujte. Koláče a sladkosti pripravujte s nižším obsahom cukru. Nepreháňajte to s alkoholom.

Štedrá večera: Tradičný štedrovečerný pokrm, kapor, nemusí byť vysmážaný. Lepšie je rybu upiecť, dochutiť bylinkami, citrónovou šťavou či zapiecť so zeleninou. Zemiakový šalát si doprajte v zdravšej verzii. Majonézu nahraďte smotanou, prípadne bielym jogurtom, alebo ho urobte s citrónovou šťavou. Nezabudnime ani na zeleninový šalát. Súčasťou štedrovečerného menu býva aj sýta šošovicová polievka či kapustnica. V minulosti boli tradične bez mäsa. Naši predkovia tiež dodržiavali pôst a prvé jedlo, ktoré jedli na Štedrý deň bola až večera. Inšpirujme sa týmito zvykmi.

Nezanedbajte pitný režim: Pite predovšetkým vodu a nealkoholické nekalorické nápoje (minerálky, bylinkové čaje a pod.). Odporúčaný denný príjem tekutín je pre dospelého človeka cca 30-40 ml na kg telesnej hmotnosti, tj. približne 2-3 litre. Ak už siahnete po sýtených sladených a kolových nápojoch, nepreháňajte to. Jeden pohár a dosť. Pol litra takéhoto nápoja môže obsahovať až 55g cukru, čo je 11 čajových lyžičiek a energeticky až 220 kCal/920 kJ. Alkoholické nápoje môžu mať vysoký obsah kalórií aj pre obsah etanolu a cukru (1g etanolu dáva až 7 kCal/30 kJ, 1 g cukru nám dáva 4 kCal/17 kJ). Neexistuje síce bezpečná dávka alkoholu (etanol je karcinogén 1. triedy), ak si ho už dáte, vyhnite sa nárazovému pitiu („binge drinking“). Môže to spustiť srdcové arytmie (napr. fibriláciu predsiení).

Zdravšie pečenie: Podľa najnovších údajov o spotrebe potravín skonzumuje priemerný Slovák až 87g cukru denne (17 čajových lyžičiek), čo je viac ako dvojnásobok toho, čo odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (30 g denne pre dospelého človeka, vrátane ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov). Hľadajte zdravšie recepty na koláče. Pri pečení je lepšie použiť celozrnnú múku (resp. aspoň polovicu, prípadne tretinu bielej múky nahradiť celozrnnou), použite rastlinné tuky (NIE však tropické oleje alebo margaríny obsahujúce palmový či kokosový tuk), pridávajte menšie množstvo cukru, preferujte med alebo iné prírodné sladidlá. Určite menej zaťažujúce budú koláčiky s ovocím, bez mastných maslových krémov. ‚Dobré zdravé tuky‘ môžeme dostať do koláčikov ak pridáme mak, orechy (vlašské, lieskové, mandle a pod), či semienka (ľanové, sezamové, tekvicové, slnečnicové).

Vedomé jedenie (Mindful eating): Naučte sa robiť veci dnes, v tomto okamihu. Osvojte si princípy všímavosti (angl. „mindfulness“). Ide o tréning, ktorého cieľom je vyrovnanosť, emočná stabilita a vnútorná spokojnosť. Znamená to byť prítomný v okamihu a sústrediť sa na to, čo práve robíme. Napríklad, ak jeme, nebuďme pritom na sociálnych sieťach, pred monitorom počítača či televízora. Naučí nás to prekonať pohodlnosť (až lenivosť), ale aj vypnúť „automatizmy“ - aktivity, ktoré robíme stereotypne, bez rozmýšľania.

Nezabudnite na pohyb: Každý deň si doprajme pobyt na čerstvom vzduchu, či už ste na horách alebo nie. Využime každú možnosť vyjsť von, aktívne sa hýbať, prípadne stráviť čas v prírode. Chôdza je najprirodzenejší pohyb, preto sa snažme denne chodiť aspoň na hodinové prechádzky svižným tempom. Pri takejto prechádzke môžeme spáliť okolo 250-300 kalórií. Pobyt na čerstvom vzduchu, v prírode či pri chodení alebo lyžovaní môže naše zdravie a pocit pohody len posilniť. Ideálne je si každý deň (alebo aspoň väčšinu dní v týždni) zacvičiť „do spotenia“. Možnosti zacvičiť si s trénerom ponúkajú aj videá či on-line tréningy Centra výskumu pohybovej aktivity BMC SAV, ktoré sú dostupné na facebookovej stránke BMC SAV. Darujme si pohyb každý deň – je to jeden z najlepších darčekov pre zdravie.

Vianoce bez neželaného vírusového hosťa: Prežite sviatky radšej vo svojej bubline. So širšou rodinou či známymi sa stretnite vonku na prechádzke a stále dodržiavajte ROR (ruky – odstup – rúško). Aj keď sme zodpovední a zaočkovaní, stále na COVID-19 môžeme ochorieť a nik predsa nechce sviatky tráviť v posteli.

Vianoce 2021: Väčšina Slovákov minie za darčeky menej

Inflácia a stúpajúce ceny tovarov aj služieb negatívne doľahli aj na tohtoročné predvianočné nakupovanie darčekov. Napäté rodinné rozpočty v mnohých domácnostiach jednoducho nestíhajú utiahnuť väčšie výdavky, ktoré každoročne súvisia s blížiacimi sa Vianocami. Pre rastúcu infláciu viac ako polovica Slovákov minie za darčeky menej peňazí. Takmer pätina opýtaných sa v prieskume pre Home Credit vyjadrila, že radšej ich nakúpili skôr, pretože podľa nich bude tesne pred Vianocami všetko drahšie. Vyše 20 percent respondentov sa vyjadrilo, že zdražovanie neriešia a neovplyvní ich výber a ani počet nakúpených darčekov. Takmer 15 percent zase čaká na zľavy a výpredaje a nevadí im nakupovať ani po Vianociach. Našli sa aj 4 percentá takých, ktorí nebudú nakupovať žiadne darčeky.

Koľko vlastne míňame za veci, ktorými obdarúvame na Vianoce svojich blízkych? Až osem z desiatich Slovákov sa s investíciami do všetkých darčekov zmestí pod hranicu 400 eur. Jeden zo sto si však dovolí minúť až do 2.000 eur. Keď sa pozrieme na to, odkiaľ berú Slováci peniaze na vianočné darčeky, tak je to predovšetkým z bežnej výplaty, čo uvádza viac ako 70 % opýtaných. Potom sú to úspory, z ktorých darčeky financuje takmer 40 % ľudí. Pôžičku u finančnej spoločnosti v tomto prípade riešia len dvaja zo sto opýtaných. „Elementárne rada je, aby sa ľudia na Vianoce zbytočne nezadlžovali. Na druhej strane, ak bude obdarovanému človeku vysnívaný darček slúžiť podstatne dlhšiu dobu, ako ho budete splácať, je to samozrejme možné. Aj tu však treba postupovať s rozvahou. Vhodné je využívať trebárs úverové služby, ktoré ponúkajú nulové splátky. Napríklad, ak sa na kreditnej karte načas splácajú minuté peniaze, je často výhodnejšia a prináša aj množstvo zliav. Ďalšou možnosťou je služba buy now pay later, ktorá umožňuje zaplatiť za kúpený tovar neskôr. Vždy je ale nutné si poriadne spočítať, či rozdiel medzi vašim mesačným príjmom a výdavkami pokryje výšku akejkoľvek splátky", radí Miroslav Zborovský.

Trend prechodu z tradičného nakupovania v kamenných obchodoch do on-line priestoru ešte viac urýchlila aj pandémia koronavírusu. Realita je dnes teda taká, že v e-shopoch sa z roka na rok nakupuje stále viac akéhokoľvek tovaru, vianočné darčeky nevynímajúc. Najviac Slovákov (takmer 48 %) kupuje dnes v režime – väčšinu darčekov on-line, zvyšok v kamennej prevádzke. Neistá súčasná doba, ktorú sprevádzajú lockdowny, rôzne obmedzenia, zákazy cestovania či zatvorené prevádzky hotelov a penziónov sa odráža aj na výbere darčekov. Dovolenku pod stromček kupujú len 2 % Slovákov, no darčekové poukazy sa zase uplatnili oveľa viac, daruje ich viac ako 15 percent opýtaných.

Vianoce 2021: Plány na vianočné darčeky

Takmer tretina Slovákov vo veku 18 - 60 rokov (30 %) plánuje na nákup vianočných darčekov pre svojich blízkych minúť tento rok do 100 EUR a ďalších 28 % chce na tento účel vyčleniť od 101 do 200 EUR. Viac ako pätina opýtaných (22 %) plánuje za darčeky zaplatiť od 201 do 300 EUR. Utratiť viac ako 500 EUR zvažuje 6 % Slovákov, v roku 2020 to bolo 5 % a v roku 2019 len 3 %. 

Nakupovať vianočné darčeky plánuje podľa prieskumu 1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank, tento rok až 94 % Slovákov vo veku 18 - 60 rokov. Medziročne opäť pribudlo tých, ktorí do vianočných darčekov plánujú investovať viac - sumu nad 200 EUR plánuje tento rok minúť 37 % opýtaných (v roku 2020 to bolo 35 % a v roku 2019 iba 32 % opýtaných). Vianočné nákupy do 50 EUR plánuje 12 %, z toho 4 % sumu do 30 EUR a 8 % sumu od 31 do 50 EUR. Najpočetnejšia skupina opýtaných sa vo svojich finančných plánoch pohybuje v rozpätí od 51 do 100 EUR (18 %) a ostáva tak v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenená.

„Prieskum ukázal, že Slováci pristupujú k svojim financiám zodpovedne aj počas vianočných sviatkov. Až 93 % opýtaných uviedlo, že darčeky pre svojich najbližších zaplatia z vlastného vrecka. Oproti minulému roku tak mierne klesol počet tých, ktorí si chcú na darčeky požičať z 9 % v roku 2020 na aktuálnych 7 %“, hovorí Robert Chrištof. Na pôžičku Slováci najčastejšie využijú pomoc od člena rodiny, priateľa či známeho (3 %), niektorí si požičajú od finančnej inštitúcie (3 %). Peniaze na vianočné darčeky si sporí a priebežne počas celého roka odkladá len pätina (19 %) respondentov. O niečo viac je tých, ktorí si peniaze na tento účel odkladajú pár mesiacov pred Vianocami (23 %). Opačne sa však správa viac ako polovica Slovákov (58 %). Tí uviedli, že si na kúpu vianočných darčekov pre svojich blízkych počas roka nesporia. V porovnaní s výsledkami z minuloročného prieskumu ich počet dokonca mierne vzrástol. V roku 2020 takto odpovedalo 55 % Slovákov a v roku 2019 ich bolo rovnako 58 %. „Aj keď výsledky ukazujú, že Slováci sa kvôli vianočným darčekom nechcú zadlžovať, treba si všimnúť, že mierne vyššiu tendenciu k zadlžovaniu sa pri kúpe vianočných darčekov deklarujú opýtaní z domácností s nižšími mesačnými príjmami, čo môže potenciálne vyvolať ďalšie zadlžovanie týchto domácností“, konštatuje Martin Slosiarik.

Takmer polovica (48 %) opýtaných, ktorí plánujú potešiť svojich blízkych vianočnými darčekmi, ich plánuje kúpiť na webových stránkach predajcov, v tzv. e-shopoch. V tesnom závese nasledujú tí, ktorí nakúpia v kamenných predajniach (46 %). Len malé percento opýtaných na nákup využije mobilnú aplikáciu predajcu (4 %) alebo trhovisko, vianočné trhy či jarmoky (2 %). Slováci vo veku do 40 rokov preferujú pri nákupe vianočných darčekov internetové obchody (18-29 rokov 54 %, 30-39 rokov 55 %), zatiaľčo vo veku nad 40 rokov postupne narastá uprednostňovanie nákupu vianočných darčekov v kamenných obchodoch. Medzi Slovákmi vo veku nad 60 rokov 36 % preferuje internetové obchody a 56 % kamenné obchody.

Vianoce 2021: Na darčeky si požičiava len minimum Slovákov

Slovenské domácnosti, ktoré potrebujú pôžičku na vianočné prípravy a darčeky, sú spravidla bez úspor a majú záväzky po splatnosti. Takmer 91 % slovenských domácností si totiž obstaráva vianočné darčeky zo svojich úspor a bežných príjmov. Pôžičku na Vianoce vo výške do 200 eur si niekedy vzalo len 5 domácnosti zo 100 (5 %) a rovnaký počet (5 %) Slovákov si niekedy na vianočné darčeky požičalo viac ako 200 eur. 

Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) oproti predchádzajúcemu roku vzrástol počet domácností, ktoré si vzali úver na Vianoce o 1 %. Najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia vo vekovej kategórii 45 až 54 rokov, kde ide o 14 % respondentov. Vo vlaňajšom prieskume to bolo necelých 10 % respondentov. Podobný prieskum v minulom roku zistil, že takmer vôbec si na Vianoce nepožičiavajú respondenti vo veku 18 – 24 rokov. Naopak podiel respondentov, ktorí si niekedy požičali na Vianoce, v najstaršej vekovej skupine 65 a viac rokov stúpol zo 4 % na necelých 8 %. „V minuloročnom prieskume sa ukázalo, že úvery na vianočné nákupy a darčeky si berú predovšetkým nezamestnaní (11 %), v tohoročnom prieskume sa podiel nezamestnaných v spojitostí s vianočnými pôžičkami znížil na 7 %. V porovnaní s vlaňajším prieskumom však vzrástol počet vianočných pôžičiek osôb na rodičovskej dovolenke zo 7 % na necelých 13 %. Naďalej platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v priemysle a stavebníctve“, upresnila Jaroslava Palendalová.

Rovných 15 % osôb, ktoré si požičali peniaze na vianočné nákupy, má nejaké ďalšie úvery. Aj tento ukazovateľ sa medziročne zvýšil, keďže v minulom roku išlo len o necelých 11 % respondentov prieskumu. Zhoršila sa tiež schopnosť dlžníkov splácať svoje záväzky. V roku 2020 malo nejaké záväzky po splatnosti 18 % respondentov, ktorí potrebovali pôžičku na Vianoce, zatiaľ čo v tomto roku ich podiel dosiahol až 25 %. Stále platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v sektoroch priemyslu a stavebníctva. Oproti predchádzajúcemu prieskumu si na vianočné nákupy požičiava výrazne viac domácností, ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie a ktoré nemajú žiadne úspory. Jaroslava Palendalová dodala, že môže ísť o dôsledok pandémie, ale pôžičky na pokrytie vianočných nákladov sú nerozumné za všetkých okolností.

Trend: On-line nakupovanie

Vianočné nákupy o pár týždňov vyvrcholia. Tradičný podiel v záplave darčekov má móda. Je súčasťou nákupnej stratégie pragmatikov, impulzívnych fanúšikov trendov a taktiež zábudlivcov, ktorí darčeky zvyknú riešiť v poslednej možnej chvíli. Hádam každý z nás už daroval alebo pod stromčekom našiel povestné ponožky, pyžamo, sveter, košeľu. Tento rok až 61 % Slovákov plánuje nakupovať módne darčeky predovšetkým on-line. Len 1,5 % uviedlo, že za nákupmi pôjdu do kamenných obchodov.

Nový prieskum GLAMI Fashion (Re)search potvrdil zmeny v spotrebiteľskom nákupnom správaní Slovákov. Výsledky jednoznačne poukazujú na vzrastajúci trend segmentu módnej e-commerce. Vo vyváženom pomere 50:50 si on-line aj off-line nákupy plánuje zrealizovať viac ako tretina z opýtaných Slovákov. Jedným z hlavných dôvodov je možnosť produkty si vyskúšať (50 %), vyhnúť sa komplikovanému procesu vrátenia tovaru (20 %), či časové hľadisko – tovar je v kamenných obchodoch k dispozícii ihneď a netreba čakať na jeho doručenie (20 %). Podporu miestnych lokálnych obchodov uviedlo 13,3 % respondentov.

Silnejúci trend on-line nákupov Slovákov má niekoľko dôvodov – 39,8 % opýtaných uviedlo, že sú pohodlnejšie. Porovnanie cien na internete, aby zákazník objavil tú najlacnejšiu variantu, uviedlo ako pridanú hodnotu 33,5 % respondentov. Ďalšími rozhodujúcimi dôvodmi sú väčší výber značiek a produktov (24,7 %), rýchlejšie a prehľadnejšie vyhľadávanie pomocou filtrov (20,1 %), šetrenie času a flexibilita nákupov odkiaľkoľvek (27, 5 %), väčšia dostupnosť konfekčných veľkostí v e-shopoch (27,7 %) a doručenie tovaru priamo domov (12,8 %). Za zaujímavosť môžeme považovať aj to, že 10,5 % Slovákov uviedlo, že v kamenných obchodoch neradi nosia ochranné rúška.

Dovoz tovaru domov zdarma je dôležitý pre viac ako štvrtinu Slovákov. V tesnom závese nasleduje pomer dobrej ceny a kvality (36,4 %), či zľavy na obľúbené značky (35,3 %). Obľúbeným je aj rýchle doručenie tovaru (29,5 %) a dobrá zákaznícka podpora a rýchla komunikácia s e-shopom (23,5 %). Nezanedbateľným aspektom je možnosť platby na dobierku (22,7 %) a dlhšia doba pre bezplatné vrátenie tovaru (10,6 %). Lacná cena je rozhodujúca pre 19,9 % oslovených respondentov. Najobľúbenejším obdobím, kedy Slováci nakupujú najviac darčekov na sviatky, je podľa výsledkov prieskumu jednoznačne mesiac november (37,1 %). Už v septembri to stihne 7,7 % a v októbri prekvapivých 20,2 % respondentov. Na prvý decembrový týždeň si nákupy plánuje 17,8 % zákazníkov.

Radíme: Bezpečné vianočné nákupy

Ľudia v snahe obdarovať čo najviac blízkych a dopriať rodine čo najštedrejšie sviatky s množstvom dobrôt, nápojov či bohatej výzdoby musia často hlboko načrieť do rodinnej kasy. Pred tým, ako sa pustia do nakupovania, by si mali zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.

1. Aké darčeky a komu ich kúpiť? Treba si dobre zvážiť svoju finančnú situáciu a rozmyslieť si, či budete nakupovať darčeky len pre najbližších členov rodiny alebo aj pre blízkych priateľov či vybraných kolegov. Taktiež to, či im je nutné kupovať luxusnejší tovar za stovky eur, alebo im postačia aj drobnosti, ktoré však dokážu urobiť radosť.
2. Kde nakupovať? Aj vplyvom koronavírusu sa v uplynulom období veľká časť nákupov presunula z kamenných obchodov do on-line priestoru, kde je nakupovanie jednoduchšie a rýchlejšie. Na internete sa dá kúpiť prakticky čokoľvek a pokiaľ si niekto vyslovene nepotrebuje každý darček naživo poriadne prezrieť a ohmatať v tradičnom obchode, na webe sa dá jeho cena porovnať vo viacerých obchodoch a kúpou toho najlacnejšieho môžete ušetriť aj desiatky percent z hodnoty nákupu.
3. Odkiaľ na to vziať peniaze? Aj v tomto prípade sa odporúča dobre zhodnotiť to, v akej finančnej kondícii sa vaša rodina práve nachádza a aké máte vyhliadky na najbližšie mesiace. To platí hlavne pre tých, ktorým na predvianočné nakupovanie nebude stačiť bežná mesačná výplata alebo nemajú na túto príležitosť odložené peniaze bokom. Nakupovať sa dá aj výhodne na splátky či dohodnúť sa s blízkymi a počkať si až na povianočné výpredaje.

„Základné pravidlo je, aby sa ľudia na Vianoce nezadlžovali. Ak ale bude obdarovaný človek vysnívaný darček používať dlhšiu dobu, ako bude splatený, je to samozrejme možné. V súčasnosti existuje aj niekoľko úverových produktov, ktoré ponúkajú nulové splátky. Kreditná karta, ak sa dobre používa a načas sa splácajú minuté peniaze, je často výhodnejšia a prináša aj množstvo ďalších výhod a zliav. Ďalšou obľúbenou službou je buy now pay later, ktorá, ako už názov napovedá, umožňuje zaplatiť za zakúpený tovar neskôr. Ak človek využíva niektorý z úverových produktov, mal by si však vopred spočítať, či rozdiel medzi jeho mesačným príjmom a výdavkami pokryje výšku splátky“, radí Miroslav Zborovský.

Nakupovanie on-line má množstvo výhod, pozor však na bezpečnosť. Nespornou výhodou nakupovania cez internet je to, že akýkoľvek kúpený tovar môžete bez udania dôvodu jednoducho vrátiť alebo vymeniť. Internetové obchody poskytujú aj rôzne spôsoby platby: od dobierky, cez bankový prevod, až po platbu kartou alebo nákup na splátky. Ľudia by však mali byť pri nakupovaní on-line opatrní minimálne tak, ako keď nakupujú v kamenných obchodoch a chránia si tu fyzicky údaje z platobnej kary. „Pri nákupoch na webe by ste nemali zadávať čísla kreditných kariet a PIN kódy do webových odkazov, alebo ich posielať emailom. Potvrdzovanie všetkých platieb v mobilnej aplikácii pomocou biometrických údajov je bezpečnejšie a jednoduchšie. Mali by ste si skontrolovať, či nakupujete v overenom e-shope, t. j. na stránke, ktorá je zabezpečená zámkom. Nikdy si neukladajte údaje o kreditnej karte v internetovom obchode na účely budúcich nákupov a vždy radšej kartu vyplňte znova. Dôležité je tiež pravidelne aktualizovať operačné systémy a antivírusové programy v počítači a mobilných telefónoch a pravidelne kontrolovať prehľady transakcií na karte“, dopĺňa Miroslav Zborovský.

Ak sa rozhodnete pre pôžičku, pri výbere jej poskytovateľa by ste mali brať do úvahy tieto faktory:

• Požadujte otvorené a konkrétne informácie o všetkých nákladoch (nielen o úrokoch a poplatkoch, ale aj o iných výdavkoch, vrátane pokút a poplatkov súvisiacich s prípadným nesplácaním).
• Jednoduché dojednanie a zrozumiteľná zmluva, v ktorej nie sú žiadne nezodpovedané otázky.
• Sledujte celkové náklady na úver (tzv. RPMN), overte si, koľko celkovo zaplatíte.
• Opýtajte sa, či budete splácať istinu od prvej splátky.

Black Friday: Zľavy a Slováci

Najväčšia nákupná udalosť roka sa nezadržateľne blíži. Tradične pripadá Black Friday na posledný novembrový piatok (tento rok 27. november), ale počas posledných rokov prerástla do nákupného maratónu, ktorý trvá až niekoľko dní. Najobľúbenejším obdobím, kedy Slováci nakupujú najviac darčekov na sviatky, je podľa výsledkov prieskumu jednoznačne november (37,1 %). Ešte v septembri to stihne 7,7 % a októbri 20,2 % respondentov. Na prvý decembrový týždeň si nákupy plánuje 17,8 % zákazníkov.

Módny vyhľadávač GLAMI zmapoval, ako sa na tohtoročný Black Friday pripravujú zákazníci: až 60 % Slovákov ho plánuje tento rok využiť na nákup nových módnych kúskov. Zaujímavý je postoj v otázkach vnímania bezpečnosti off-line nákupov v kamenných predajniach. Až 46,2 % respondentov uviedlo, že prevádzku v prípade jej preplnenia opustia. Davov či dlhých radov v obchodoch sa nebojí 27 % a 26,8 % si odpoveďou nie je istých. Len 2 % Slovákov Black Friday nepozná a 8,7 % neplánuje nákup módy. Jeden z dôvodov uviedli, že výpredaje sú dostupné počas celého roku (46 %), taktiež ich stresuje pomerne veľké množstvo ponúk (15,6 %). V rámci prípravy na Black Friday si 23,5 % respondentov vytvorí zoznam produktov tzv. wishlist. Naopak až 53 % opýtaných si zoznam nepripravuje a plánujú hľadať najväčšie zľavy.

Nový prieskum Fashion (Re)search sa venoval spotrebiteľskému nákupnému správaniu Slovákov. Otázky sa týkali nákupov pred vypuknutím pandémie Covid 19, následne po odznení jej prvej vlny a otvorení kamenných prevádzok, ale aj aktuálnych preferencií pri plánovaní tohtoročných sezónnych nákupov. Výsledky jednoznačne potvrdili vzrastajúci trend segmentu módnej e-commerce. Až 80,5 % zákazníkov potvrdilo, že módu nakupovali prevažne on-line už pred pandémiou, iba 18,7 % preferovalo nákupy v kamenných predajniach. Ešte výraznejší posun bol pri otázke plánovania nákupov. V tomto roku plánuje sviatočné nákupy realizovať on-line 61 % Slovákov a iba 1,5 % bude nakupovať väčšinou off-line. Vyvážený prístup, on-line vs kamenné obchody v pomere 50:50, si predstavuje 30,7 % zákazníkov a žiadne nákupy módy potvrdilo 1,6 % respondentov. Hlavné dôvody, pre ktoré zákazníkom on-line nákupy nevyhovujú a preto sa chystajú na sviatočné nákupy off-line, sú napríklad nevyhovujúci proces vrátenia produktov (20 %) alebo čas čakania na doručenie tovaru (20 %). Kľúčovým je pre 50 % respondentov moment vyskúšania si oblečenia pred kúpou a taktiež zábava spojená s nakupovaním (16,7 %). Silnejúci trend on-line nákupov Slovákov má hneď niekoľko dôvodov – 39,8 % opýtaných uviedlo, že sú pohodlnejšie. Porovnanie cien na internete, aby zákazník objavil najlacnejší variant, uviedlo 33,5 % respondentov. Ďalší rozhodujúci dôvod je väčší výber značiek a produktov (24,7 %), rýchlejšie a prehľadnejšie vyhľadávanie pomocou filtrov (20,1 %), šetrenie času a flexibilita nákupov odkiaľkoľvek (27, 5 %), väčšia dostupnosť konfekčných veľkostí v e-shopoch (27,7 %) a doručenie tovaru priamo domov (12,8 %). Zaujímavý dôvod uviedlo 10,5 % Slovákov a to, že v kamenných obchodoch neradi nosia ochranné rúška.