Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

Radíme: Nové clo

Od 1. júla zaviedla Európska únia paušálne clo vo výške 3 eurá za každú colnú položku, teda za každý jeden tovar v zásielke zakúpený mimo územia EÚ. Dá sa novému clu vyhnúť? Áno. Najjednoduchším a úplne legálnym riešením je nakupovať iba tovar, ktorý sa odosiela zo skladu nachádzajúceho sa na území EÚ.

Väčšina veľkých internetových trhovísk už vybudovala rozsiahlu sieť európskych skladov. AliExpress má distribučné centrá napríklad v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Belgicku, Taliansku aj v Českej republike. Temu využíva sklady v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Španielsku a Shein distribuuje objednávky najmä z Belgicka a Poľska. Pri vyhľadávaní stačí použiť filter „Ships from“ alebo „Odosielané z“ a vybrať niektorú z krajín Európskej únie. Takéto zásielky už cez colné konanie neprechádzajú, preto sa na ne nové paušálne clo nevzťahuje.

Nie každý produkt označený ako „Ships from EU“ sa ale skutočne odosiela z európskeho skladu. Pred dokončením objednávky sa preto oplatí skontrolovať krajinu odoslania aj predpokladaný čas doručenia. Ak obchod uvádza dodanie v priebehu niekoľkých dní, je veľká pravdepodobnosť, že tovar sa už nachádza v Európe. Naopak, dodacia lehota niekoľko týždňov môže naznačovať, že balík bude putovať priamo z Ázie a nové clo sa naň uplatní.

Európska únia diskutuje aj o zavedení manipulačného poplatku približne vo výške 2 € za každú zásielku zo zahraničia. Pre zákazníkov to znamená, že impulzívne nákupy drobností za pár eur z čínskych e-shopov už nebudú také výhodné ako v minulosti.

Ďalšie informácie

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

SR: V júni zbankrotovalo 29 firiem

V júni na Slovensku zbankrotovalo 29 subjektov, zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za vyše 4,8 milióna eur. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.

Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch. Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov. Do konkurzu sa dostala aj nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade, neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá dlží daňovému úradu takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, vyše 1,1 milióna eur po sebe zanechala stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP, ktorá daniarom dlží takmer 982-tisíc eur. Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch. Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur. Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

EU: Jednoduché dane

Zjednodušiť daňové pravidlá Európskej únie a znížiť zaťaženie podnikov súvisiace s dodržiavaním predpisov sledujú dva nové legislatívne návrhy: súhrnné nariadenie o zdaňovaní a prepracovaná smernica o administratívnej spolupráci (DAC). Majú zmodernizovať rámec EÚ v oblasti priamych daní a posilniť konkurencieschopnosť jednotného trhu, pričom sa zachová existujúca silná úroveň ochrany pred daňovými podvodmi, únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Očakáva sa, že podnikom v EÚ ušetria približne 8 miliárd EUR ročne, z toho 3,3 miliardy EUR na administratívnych nákladoch. Predložia sa Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.

V súhrnnom nariadení o priamych daniach sa zavádzajú kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zjednodušenie ťažkopádnych pravidiel na zlepšenie vnútorného trhu: Omnibus zavádza oslobodenie od zrážkovej dane zo všetkých cezhraničných platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ. Odstránením predbežných procedurálnych požiadaviek a zjednodušením postupov vrátenia finančných prostriedkov opatrenie uľahčí financovanie, podporí investície a zvýši konkurencieschopnosť. Samotné toto opatrenie by malo daňovníkom EÚ priniesť úspory a výhody vo výške približne 5,3 miliardy EUR ročne.
• Uľahčenie financovania: Súhrnným nariadením sa odstraňujú zbytočné obmedzenia skutočného financovania tretími stranami a trhového financovania, čím sa podnikom uľahčuje investovanie do vnútorného trhu. Omnibus takisto zjednodušuje pravidlo o obmedzení úrokov v smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) odstránením možností vykonávania a zavedením povinnej prahovej hodnoty de minimis. Tieto zmeny prinesú dodržiavanie predpisov a administratívne zníženia vo výške viac ako 500 miliónov EUR ročne.
• Odstránenie duplikácie: Súhrnným nariadením sa odstraňujú prekrývajúce sa ustanovenia medzi pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti a globálnou minimálnou daňou (druhý pilier), čím sa znižuje zbytočná zložitosť a prekrývanie. Toto opatrenie by malo podnikom ušetriť približne 160 miliónov EUR ročne na nákladoch na dodržiavanie predpisov.

Hlavnými cieľmi návrhu prepracovaného znenia smernice DAC je zjednodušiť, objasniť a posilniť právny rámec EÚ pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní. Zlúčením smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a jej ôsmich zmien do jedného právneho textu sú právne predpisy používateľsky ústretovejšie a súdržnejšie, čím sa zvyšuje právna istota.

V prepracovanom znení sa zavádzajú niektoré kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zrušenie ohlasovacích povinností v prípade určitých cezhraničných opatrení: V prepracovanom znení sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre skupiny nadnárodných podnikov, na ktoré sa podľa pravidiel druhého piliera vzťahuje minimálna sadzba dane vo výške 15 %, čím sa dosahujú úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške približne 300 miliónov EUR. Takisto sa ním odstraňujú požiadavky na podávanie správ pre všetky ostatné podniky v EÚ, pokiaľ ide o určité cezhraničné daňové opatrenia, ktoré poskytujú daňovým správam obmedzenú pridanú hodnotu, čím sa znižuje objem podávania správ o 35 % a ročne sa šetrí 40 miliónov EUR.
• Podpora obehového hospodárstva: V prepracovanom znení sa zvyšuje prahová hodnota nahlasovania pre online predaj tovaru, čím sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre viac ako 10 miliónov súkromných predajcov, najmä tých, ktorí predávajú použitý tovar. Toto opatrenie prináša digitálnym platformám úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške 678 miliónov EUR.
• Zlepšenie identifikácie daňovníkov: V prepracovanom znení sa zavádza nový overovací nástroj pre identifikačné čísla daňovníkov, ktorým sa zabezpečuje, aby daňové správy mohli efektívne a účinne identifikovať všetkých oznámených daňovníkov.

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Nakupovanie na lacných ázijských e-shopoch ako Temu, Shein či AliExpress čaká už o pár dní významná zmena. Od júla 2026 vstupuje do platnosti EU Customs Reform, nová reforma colného systému Európskej únie. Tá prinesie clo na lacné balíčky a pravdepodobne ukončí éru extrémne lacných nákupov bez poplatkov. Čo to znamená pre spotrebiteľov? Ide skutočne o krok k ich ochrane, alebo skôr o podporu domácich podnikateľov?

Prečo EÚ zavádza nové clo na balíčky
Jedným z hlavných dôvodov reformy je enormný nárast lacného tovaru z tretích krajín. V roku 2025 sa do Európskej únie doviezlo až 5,9 miliardy zásielok s nízkou hodnotou. Systém zároveň komplikuje fakt, že v EÚ funguje až 27 rôznych colných správ s viac ako stovkou IT systémov. Výsledkom je:

• administratívny chaos,
• vysoká byrokratická záťaž,
• obmedzená kontrola kvality výrobkov.

Podľa odborníkov však nové poplatky neriešia podstatu problému. „Samotné clo neochráni spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nekvalitnými výrobkami. Kľúčom je kontrola a vymáhanie pravidiel,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z organizácie dTest.

Clo 3 eurá: Zmeny od júla 2026
Od júla 2026 sa ruší doterajšie oslobodenie zásielok do 150 eur od cla. Namiesto toho bude zavedené:
✅ paušálne clo 3 € za zásielku (resp. tarifnú položku),
✅ od novembra 2026 aj manipulačný poplatok cca 2 €.

To v praxi znamená:

• tričko + kryt na telefón → zaplatíte 6 € (2 rôzne kategórie),
• 5 kusov rovnakého oblečenia → zaplatíte len 3 €.

Zlacnené nákupy tak prestanú byť úplne bez dodatočných poplatkov.

Ako zaplatíte clo z on-line nákupov
Spotrebiteľ má viacero možností úhrady:

• Priamo obchodníkovi (najjednoduchšie riešenie).
• Cez prepravcu (napr. kuriér).
• Samostatné colné konanie (administratívne náročnejšie).

Vo všetkých prípadoch sa poplatok dostane colným orgánom.

Ochrana spotrebiteľa alebo ochrana trhu?
Oficiálnym cieľom opatrenia je:

• ochrana európskych výrobcov,
• zníženie nekalej konkurencie z tretích krajín,
• zabezpečenie férových podmienok.

Otázne však zostáva, či nové clo skutočne zlepší ochranu spotrebiteľa. „Ak výrobok nespĺňa bezpečnostné normy, problém nie je jeho cena, ale to, že sa vôbec dostal na trh,“ zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Inými slovami: vyššia cena nerovná sa vyššia kvalita.

Prečo reforma nemusí fungovať
Aj keď je cieľ reformy ambiciózny, odborníci upozorňujú na slabiny:
❌ kontrola kvality výrobkov sa na hraniciach reálne nedá vykonať,
❌ clo automaticky nezlepší bezpečnosť ani udržateľnosť,
❌ zvýši iba cenu pre spotrebiteľa.                                                                                                       

Efektívnejšie riešenie by podľa odborníkov zahŕňalo:

• povinnosť online platforiem dokladovať splnenie EÚ štandardov,
• prísnejšie kontroly výrobkov na trhu,
• rýchle sankcie pri porušení pravidiel.

Hrozí obchádzanie ciel?
Existuje aj riziko, že nové pravidlá budú predajcovia obchádzať. Možný scenár:

• zahraniční predajcovia si zriadia sklady v EÚ,
• tovar sa už nebude dovážať cez hranice,
• clo sa úplne obíde.

Výsledok? Opatrenie môže mať nulový efekt.

Ako sa zmení správanie spotrebiteľov
Zmeny sa dotknú aj samotných kupujúcich:

• zvýši sa počet objednávok pred zavedením pravidiel,
• spotrebitelia budú združovať nákupy,
• častejšie budú objednávať viac kusov naraz.

To môže paradoxne viesť k nadmernému konzumu aj väčšiemu množstvu nevyužitého tovaru.

Záver: pomôže clo spotrebiteľom?
Zavedenie clá 3 € na lacné balíčky je významnou zmenou v on-line nakupovaní v EÚ. Hoci jeho cieľom je ochrana trhu a spotrebiteľov, realita môže byť iná.

👉 Clo síce zdraží lacné nákupy, ale:

• nezaručí vyššiu kvalitu výrobkov,
• nevyrieši problém nebezpečného tovaru,
• môže skôr pomôcť domácim obchodníkom než spotrebiteľom.

Budúcnosť ukáže, či ide o efektívne riešenie, alebo len o ďalšiu reguláciu bez zásadného dopadu.

Aktuálne: Nové práva

Od piatka 19. 6. 2026 dochádza k zmene zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Novelizované znenie nadväzuje na predchádzajúcu verziu účinnú do 18. 6. 2026. Zákon sa prispôsobuje právu EÚ a reaguje najmä na tzv. zelenú transformáciu, posilnenie informovanosti spotrebiteľa a boj proti nekalým obchodným praktikám. Ide teda skôr o rozšírenie a spresnenie existujúcich pravidiel, nie o úplne nový zákon. Oboznámte sa s hlavnými zmenami.

1. Zelené tvrdenia a informácie o produktoch
Zavádzajú sa nové pojmy environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti. Obchodník bude musieť poskytovať overiteľné informácie o ekologických vlastnostiach výrobku a nesmie uvádzať zavádzajúce „eko“ tvrdenia. Cieľom je zabrániť tzv. greenwashingu.

2. Rozšírenie nekalých obchodných praktík
Zoznam praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností, sa rozširuje o nepravdivé tvrdenia o ekologickosti výrobku či skreslené informácie o životnosti alebo opraviteľnosti produktu.

3. Podpora opráv a životnosti tovarov
Spotrebiteľ má právo na lepšiu informovanosť o:

• možnosti opravy,
• dostupnosti náhradných dielov,
• softvérových aktualizáciách.

Cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť odpad a podporiť servis.

4. Posilnenie rozhodovania spotrebiteľa
Spotrebiteľ má dostať viac transparentných údajov pred nákupom, obchodník tak musí jasnejšie komunikovať vlastnosti produktu, jeho trvanie a udržateľnosť.

5. Tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Novela zavádza nový § 20a, podľa ktorého každý e‑shop musí umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy priamo on-line – cez funkciu (tlačidlo/link). Ako má tlačidlo vyzerať? Musí byť jasne označené, napr. Odstúpiť od zmluvy tu, viditeľné a ľahko dostupné, dostupné počas celej 14‑dňovej lehoty na vrátenie, nesmie byť „skryté“ vo VOP alebo komplikovanom menu.

Zámerom je, aby spotrebiteľ nemusel hľadať formulár alebo písať e‑mail. E‑shop musí zabezpečiť:
✅ tlačidlo / odkaz „odstúpiť od zmluvy“,
✅ jednoduchý formulár (meno, číslo objednávky, e‑mail),
✅ druhé tlačidlo „potvrdiť odstúpenie“,
✅ automatické potvrdenie e‑mailom (s dátumom a časom).

Novela nemá jediný dátum účinnosti, jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne (napr. aj počas roku 2026).

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.

Radíme: Odstúpenie od zmluvy

Zakúpili ste si výrobok a napokon zistili, že je chybný? Samozrejme je možné ho reklamovať, pričom máte spravidla možnosť voľby medzi opravou výrobku a dodaním nového produktu. V niektorých prípadoch však zákon umožňuje aj výhodnejšie riešenie, ktorým je odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny. Spotrebiteľská organizácia dTest sumarizuje, kedy vzniká na tento postup nárok a v akých situáciách ho možno uplatniť.

Predajca dal jasne najavo, že nemá v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť a reklamáciu včas vybaviť? Či už tak urobí výslovným vyhlásením, alebo bude z jeho správania zjavné, že odmieta reklamáciu vybaviť, môžete z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Zákonodarca taktiež myslel na situácie, keď predajca reklamáciu síce riadne a včas vybaví, no po určitom čase sa tá istá vada na výrobku opäť prejaví rovnakým spôsobom. V takom prípade spotrebiteľ už nemusí vec reklamovať opakovane, ale môže od zmluvy odstúpiť. Aby však predávajúci uznal nárok spotrebiteľa, musí byť uznaná aj samotná reklamácia. V prípade, ak by ju predávajúci v súlade so zákonom zamietol, odstúpenie od zmluvy by nebolo možné.

Legislatíva nepredpisuje konkrétnu formu odstúpenia od zmluvy a ide teda o takzvané neformálne právne konanie. Pre platnosť odstúpenia nie je potrebné dodržať konkrétnu formu ani textáciu. Od zmluvy je možné odstúpiť ústne (napríklad na predajni alebo telefonicky), ako aj písomne (napríklad prostredníctvom emailu). Podnikatelia by mali zo zákona na svojich webových stránkach ponúkať aj formuláre na odstúpenie od zmluvy. Z obsahového hľadiska je potrebné, aby bolo z daného konania zrejmé, že ide o odstúpenie od zmluvy a aby bolo možné identifikovať, od ktorej zmluvy spotrebiteľ odstupuje. Pre prípadné budúce dokazovanie sa odporúča zabezpečiť si písomné potvrdenie o odstúpení, ktoré nadobúda účinnosť okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Aktuálne: Register právnických osôb

Od 1. júna 2026 prešla správa a vedenie informačného systému Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (IS RPO) zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR. Zmena vyplýva z novely zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a súvisiacich legislatívnych úprav prijatých v roku 2026. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že v súvislosti s migráciou systémov a prechodom kompetencií môže v prvých dňoch po 1. júni 2026 dochádzať ku krátkodobým technickým výpadkom alebo dočasnej obmedzenej dostupnosti niektorých funkcionalít uvedeného systému. Tieto obmedzenia by však nemali zásadne ovplyvniť poskytovanie služieb používateľom registra.

IS RPO je referenčný register, do ktorého sa zapisujú údaje o právnických osobách, fyzických osobách – podnikateľoch, organizačných zložkách, orgánoch verejnej moci a ďalších subjektoch definovaných zákonom. Údaje evidované v registri sú teda právne záväzné a považujú sa za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Register zároveň predstavuje základný zdroj na prideľovanie a evidenciu identifikačných čísel organizácií.

Prechod agendy pod sekciu verejnej správy MV SR má byť ďalším krokom k centralizácii a zefektívneniu výkonu verejnej správy v oblasti referenčných registrov štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť lepšiu koordináciu informačných systémov verejnej správy, efektívnejšie riadenie údajových tokov a posilnenie digitálnych služieb štátu. Zmena sa dotýka širokého spektra subjektov verejného aj súkromného sektora, keďže údaje z registra využívajú orgány štátnej správy, samosprávy, podnikateľské subjekty, banky, notári, advokáti, ako aj ďalšie inštitúcie pracujúce s referenčnými údajmi štátu.

Upozorňujeme: Kúpa auta

Zatiaľčo tachometer dokáže stočiť už aj amatér, skúsení podvodníci používajú úplne iné triky. Často im pomáha komisionálny či komisný predaj, teda predaj cudzieho auta na základe plnej moci. Kupujúci sa nedohaduje priamo s majiteľom vozidla, ale so sprostredkovateľom predaja. Tým môže byť aj malý autobazár, ktorý za poplatok od majiteľa zaradí vozidlo do svojej ponuky. Bazár pritom za automobil nijako neručí a jeho prevádzkovateľ vlastne ani nemusí riadne overiť pôvod daného auta, nieto ešte jeho technický stav. Niektorým kupujúcim ani nenapadne, že auto prakticky nekúpili od bazára, z ktorého si ho odviezli. Zistia to až pri dôkladnom preštudovaní si zmluvy často až po tom, čo sa na vozidle prejavila skrytá vada a chcú ho reklamovať.

Riziko akýchkoľvek problémov býva ešte vyššie, ak je sprostredkovateľom fyzická osoba. Či však je komisionálny predaj realizovaný cez bazár alebo fyzickú osobu ako sprostredkovateľa, ak nastane problém a pôvodný majiteľ prestane komunikovať, reklamácia je fakticky nemožná. Vrátenie peňazí alebo úhradu nevyhnutných opráv môžete nanajvýš vymáhať súdnou cestou, a to len v prípade, že ste ochotní investovať možno aj násobok vzniknutej škody do právneho zastúpenia a čakať mesiace či roky na rozsudok.

Pri predaji priamo medzi fyzickými osobami dochádza k podvodom založeným na falošnej identite, teda samotného automobilu. Predávajúci napríklad poskytne len neúplnú dokumentáciu, z ktorej sa kupujúci nedozvie, že na vozidlo bola uvalená exekúcia, je súčasťou majetku rozvádzajúcich sa manželov alebo ho vlastní leasingová spoločnosť. Niektorí podvodníci dokonca rovno falšujú certifikáty a výpisy dokladajúce históriu vozidla, alebo si zaobstarajú prázdnu servisnú knižku, ktorú vyplnia fiktívnymi záznamami o pravidelnom servise.

Aktuálne: Šetríme na strave

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 %) vníma, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila aj kvalita stravovania. Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 % opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny minimálne raz mesačne za hranicami. Celkovo ide spolu o takmer trištvrte milióna ľudí. Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov EUR, len na DPH je to ďalšia strata 120 miliónov EUR!

Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia:

• Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
• 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
• Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
• Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
• Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.

Kvantitatívny prieskum  bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

SR: V apríli zbankrotovalo 574 obyvateľov

V apríli na Slovensku zbankrotovalo 574 dlžníkov, medzimesačne ide o 3,5 % pokles (v marci t.r. 595 dlžníkov) a aj v medziročnom porovnaní ide o 34,7 % pokles (pred rokom až 879 bankrotujúcich). Formu konkurzu si zvolilo 563 občanov, splátkový kalendár preferovalo 11 dlžníkov. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 90,2 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (518) a zvyšok na majetok podnikateľov (56). Trend vyššieho zastúpenia mužov sa ani tentoraz nezmenil, bolo ich 372 a tvorili 65 % z celku. Žien podľa aprílových štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 202.

Mierne stúpli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, v apríli ich zbankrotovalo zatiaľ najviac v rámci toho roka – 4 ženy a 15 mužov. Celkovo za prvé štyri mesiace tohto roka zbankrotovalo 64 vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 190 (33 %), nasledovali štyridsiatnici – 144 (25 %). Zbankrotovala aj jedna osemdesiatnička. Smutnú štatistiku v kategórií 80+ vedú zatiaľ v roku 2026 ženy, zbankrotovali už 3 osemdesiatničky, muži sa zatiaľ v takomto pokročilom veku nevyskytli. Vysoké zastúpenie mali ľudia bez domova, bolo ich 95 a tvorili 16,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Z toho piati mali evidovaný pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi ľuďmi bez domova bol spoločne aj otec so synom z Hlohovca. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 6 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac dlžníkov pochádzalo z Bratislavského kraja, bolo ich 99. Nasledoval Prešovský kraj s 94 a Nitriansky kraj s 89 dlžníkmi. Trnavský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 75 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 56 občanov, Žilinského 44 a najmenej dlžníkov, len 42, bolo z Trenčianskeho kraja.

V apríli zároveň súdy zrušili 571 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 518 zrušených pre nedostatok majetku a 53 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v apríli zrušených 5 oddlžení. Z rovnakého dôvodu pribudli 2 osoby do Registra diskvalifikácií a 1 osoba bola z Registra vyradená po uplynutí trestu.

Bankroty: Najviac z Bratislavského kraja

Apríl sa v rámci tohto roka stal zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom aj medziročnom porovnaní ide o 8 % pokles. V bankrote sa ocitlo 23 podnikateľských subjektov, z toho bolo 20 eseročiek, 1 akciová spoločnosť a 2 živnostníci. Najviac konkurzov (6) bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4), odborné, vedecké a technické činnosti (4) a stavebníctvo (3).

Najvyšší počet zamestnancov 100 až 149 evidoval výrobca obuvi z Trenčianskeho kraja VULKAN PARTIZÁNSKE a. s. Štátnym inštitúciám dlží súhrnne viac ako 185-tisíc eur. Najvyšší obrat v aprílovej štatistike patril internetovému predajcovi obuvi a oblečenia FC ecom, prevádzkovateľovi eshopu Factcool. Eseročka nezvládla reštrukturalizačný plán a sama sa poslala do konkurzu. Dlhy voči štátu nemala. Začiatku konkurzného konania čelí stavebná eseročka Unistav Teplička, s. r. o. z Tepličky nad Váhom, ktorá čelí desiatkam exekúcií a štátu dlží takmer 1,1 mil. eur. Podľa dát CRIBIS geograficky dominoval Bratislavský kraj s 9 konkurzmi, nasledovaný Trnavským krajom so 4 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Prešovskom a Košickom kraji, 2 v Nitrianskom kraji, zhodne po jednom konkurze v Trenčianskom a Žilinskom kraji. V Banskobystrickom kraji nebol vyhlásený žiaden konkurz. Dvanásť subjektov, ktoré v apríli začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Dve spoločnosti si uviedli 10 až 99 zamestnancov, jedna mala počet 100-149. U zvyšných subjektov nebol počet zamestnancov zistený.

Zároveň boli v apríli zastavené 3 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 20 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 25 firmách. Reštrukturalizácia bola v apríli povolená jednej spoločnosti so sídlom v Nitrianskom kraji. Ide o známeho topoľčianskeho výrobcu nábytku DECODOM, spol. s r.o., ktorý je z pohľadu v apríli začatých konkurzov a povolených reštrukturalizácií najväčším dlžníkom štátu. Najvyššie aktuálne záväzky po lehote splatnosti mal voči Sociálnej poisťovni (712 355 eur), nasledovala VšZP (138 644 eur) a Finančná správa (17 613 eur). Spolu týmto inštitúciám dlžil 868 612 eur.

SR: Zamestnanosť a mzda v marci 2026

Štatistický úrad zverejnil aktuálne dáta o vývoji zamestnanosti a mzdách na Slovensku. Reálne mzdy boli v marci medziročne vyššie v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, zatiaľčo zamestnanosť vzrástla len v 4 z nich. Platy rástli najrýchlejšie v predaji a oprave motorových vozidiel, zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 % v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 % v predaji motorových vozidiel vrátane opráv. Mzdy vzrástli aj reálne, teda po očistení o vplyv inflácie, v 9 z 10 odvetví. Reálny rast v medziročnom porovnaní sa menil od 0,3 % ubytovaní do 4,1 % v predaji a oprave motorových vozidiel. Vyššie tempo rastu, o viac ako 3 %, evidoval veľkoobchod, ďalej doprava so skladovaním a tiež stavebníctvo. V kľúčovom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle sa reálne mzdy medziročne zvýšili o 2,5 %. Naopak, reálny pokles miezd zaznamenali informácie s komunikáciou, a to o 1,2 %.

Zamestnanosť bola v marci 2026 medziročne nižšia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najvýraznejší pokles zaznamenal veľkoobchod, o 3,3 %. Úbytok zamestnaných osôb registrovali aj zamestnávateľsky väčšie odvetvia ako priemysel (-0,7 %) aj maloobchod (-1,9 %). Naopak, medziročne vyššiu zamestnanosť zaznamenali 4 odvetvia, najmä ubytovanie, kde vzrástla o 5,5 %. Miernejší rast, do 3,5 % evidovalo aj stavebníctvo, vybrané trhové služby a podniky reštaurácií vrátane pohostinstiev.

V súhrne za tri mesiace roka 2026 rástli nominálne mzdy v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, reálne v 7 z nich. Vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 5 % v informáciách vrátane komunikácie po rast o 2,9 % v stavebníctve. Zamestnanosť sa v súhrne od začiatku roka 2026 medziročne zvýšila v 6 z 10 odvetví, najmä v ubytovaní o 6,5 %. Pokles do 4 % evidoval priemysel, doprava spolu so skladovaním, maloobchod a najmä veľkoobchod.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.