Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).
Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.
Kľúčové zistenia:
- Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
- 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
- Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
- Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
- Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.
Kvantitatívny prieskum bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.
