Slovenskí žiaci často poznajú základné finančné pojmy, ale nevedia ich použiť v reálnom živote. Ukazujú to výsledky meraní programu FinQ, do ktorých sa v roku 2025 zapojilo vyše 40 000 žiakov základných a stredných škôl. Finančná gramotnosť však nie je len otázkou školských osnov. Začína sa oveľa skôr – v rodine, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, a v prvých skúsenostiach s rozhodovaním.
Žiak vie vypočítať, že pri úroku 1 % získa zo sumy 1 000 eur po roku 10 eur navyše. Problém však často nastáva vo chvíli, keď má posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze. Práve v tom je jadro problému finančnej gramotnosti na Slovensku. Mladí ľudia často poznajú základné pojmy, no majú problém prepojiť ich s reálnymi situáciami, ktoré ich čakajú v každodennom živote. Aj podľa medzinárodných údajov OECD takmer pätina mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti a len približne jeden z desiatich patrí medzi najlepšie pripravených na riešenie zložitejších finančných situácií. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len približne tretina populácie.
Rozvoj systémového myslenia patrí medzi dôležité ciele aktuálnej kurikulárnej reformy, ktorá sa na Slovensku postupne zavádza a od školského roka 2026/2027 na všetkých základných škôl. Reforma kladie dôraz na praktické kompetencie, kritické myslenie a prepájanie poznatkov naprieč predmetmi vrátane finančnej gramotnosti. Najväčšou výzvou však nebude samotná zmena dokumentov, ale jej každodenné zavedenie do výučby. Preto je dôležité podporiť učiteľov, ponúknuť im kvalitné metodické nástroje a vytvárať priestor na zdieľanie overených prístupov. Z tohto prístupu vychádzajú aj programy finančného vzdelávania Národnej banky Slovenska, FinQ Centra a Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu.