Radíme: Kompenzácie za let

Nedávna dohoda Európskeho parlamentu a Rady EÚ potvrdila zachovanie súčasných pravidiel pre kompenzácie za oneskorené a zrušené lety. Práve otázka ich praktického uplatňovania však zostáva pre mnohých cestujúcich nejasná. Uplatnenie nároku navyše často končí už vo chvíli, keď letecká spoločnosť žiadosť zamietne alebo nereaguje. Ako v takejto situácii postupovať, aké sú ďalšie možnosti obrany a kedy sa oplatí obrátiť sa na úrady alebo súd?

Pri letoch, na ktoré sa vzťahuje európske nariadenie o právach cestujúcich, vzniká nárok na finančnú kompenzáciu najmä vtedy, ak má let meškanie tri a viac hodín pri prílete do cieľovej destinácie, je zrušený menej ako 14 dní pred plánovaným odletom alebo je cestujúcemu odopretý nástup na palubu. Výška kompenzácie sa pohybuje medzi 250 a 600 eurami podľa dĺžky letu a nezávisí od ceny letenky. Nárok na odškodnenie však nevzniká v prípade mimoriadnych okolností,  ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť. V závislosti od okolností má cestujúci nárok aj na starostlivosť, ako je poskytnutie občerstvenia, bezplatného telefonického hovoru či ubytovania. Európske inštitúcie sa pritom v rámci nedávnej dohody zhodli na zachovaní súčasného systému odškodňovania aj trojhodinovej hranice pre vznik nároku. Navyše má byť leteckým spoločnostiam uložená povinnosť poskytnúť cestujúcim elektronicky jasné pokyny, ako podať žiadosť o odškodnenie do štyroch dní od ukončenia ich cesty. Podľa dohody budú mať cestujúci na podanie žiadosti o odškodnenie deväť mesiacov, zatiaľčo letecké spoločnosti budú mať 30 dní na jeho vyplatenie alebo na vysvetlenie, prečo odškodnenie nebude poskytnuté. Dohodu však ešte čaká formálne schválenie v príslušných inštitúciách. „Väčšina leteckých spoločností dnes ponúka na svojich webových stránkach formulár, prostredníctvom ktorého si cestujúci môžu uplatniť nárok na kompenzáciu. Lehota na uplatnenie nároku však nie je jednotná na úrovni celej EÚ a riadi sa právnym poriadkom konkrétneho štátu. Na Slovensku si kompenzáciu viete uplatniť do dvoch rokov od dátumu letu,” informuje Eduarda Hekšová z dTestu. 

Ak letecká spoločnosť váš nárok zamietne alebo nereaguje, môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá je na Slovensku príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv cestujúcich v leteckej doprave. Zároveň platí, že cestujúci musí najskôr kontaktovať samotnú leteckú spoločnosť a podať žiadosť o kompenzáciu priamo u nej. Až následne, ak nedôjde k náprave alebo je odpoveď neuspokojivá, má zmysel obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Na Slovenskú obchodnú inšpekciu sa môžete obrátiť v prípade, ak let odlietal z letiska na Slovensku, alebo išlo o let z nečlenského štátu do Slovenskej republiky s leteckou spoločnosťou registrovanou v EÚ. Ak však odlietate z iného členského štátu EÚ, príslušným orgánom je inštitúcia v danej krajine. Sťažnosť je možné podať opäť až po tom, čo ste sa so svojimi nárokmi obrátili na leteckú spoločnosť a nedošlo k uspokojivej odpovedi. V podaní je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť relevantné prílohy, napríklad potvrdenie rezervácie alebo kópiu letenky. Podanie sa prešetrí a posúdi sa, či došlo k porušeniu práv cestujúcich. V prípade zistenia nedostatkov môže voči dopravcovi prijať opatrenia. Inšpekcia však nerozhoduje o individuálnych nárokoch na finančné odškodnenie.

Ak letecká spoločnosť nárok cestujúceho neuzná ani po preverení príslušným orgánom, môže sa cestujúci domáhať odškodnenia súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby o zaplatenie. V praxi ide o občianskoprávny spor, pri ktorom je potrebné preukázať vznik nároku podľa európskej legislatívy. Pri nižších sumách možno využiť aj zjednodušené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je administratívne menej náročné.

Dovolenky: Cestovanie v roku 2025

Rekreáciu či inú formu pobytu s prenocovaním si v roku 2025 podľa štatistického úradu doprialo 2,9 milióna Slovákov (64,5 % obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov). Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 %. Najpočetnejšou cestovateľskou skupinou zostali naďalej obyvatelia SR vo veku 25 až 44 rokov (1,12 milióna osôb). Takmer celý medziročný úbytok počtu cestujúcich spôsobili seniori. Cestovalo len necelých 362-tisíc osôb vo veku 65 a viac rokov, čo bolo medziročne o 8 % (32-tisíc osôb) menej.

Celkovo absolvovalo v roku 2025 pobyt v rámci Slovenska (výlučne, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami) takmer 2,4 milióna Slovákov. Tvorili viac ako 80 % podiel zo všetkých účastníkov cestovného ruchu za osobným účelom nad 15 rokov. Medziročne išlo o nepatrný pokles počtu osôb (-0,6 %). Počet cestovateľov výlučne v rámci Slovenska sa medziročne zvýšil o necelých 90-tisíc osôb na 1,31 milióna cestujúcic. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet osôb iba v tejto skupine cestujúcich Slovákov, a to o 7,3 %. Kategória dovolenkárov cestujúcich výlučne doma tvorila minulý rok takmer 45 % zo všetkých cestovateľov.

Skupinu osôb kombinujúcich cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia tvorilo vlani takmer 1,06 milióna osôb. Bolo to o 104-tisíc osôb (o 9 %) menej ako rok predtým. Počet dovolenkárov kombinujúcich domácu a zahraničnú rekreáciu sa napriek medziročnému poklesu udržal nad hranicou 1 milión osôb. Do zahraničia (výlučne, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami) cestovalo v roku 2025 celkovo 1,6 milióna Slovákov nad 15 rokov. Ich počet medziročne klesol o viac ako 7 %. Ďalšiu skupinu tvorili osoby, ktoré cestovali iba do zahraničia. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 577-tisíc Slovákov, ich počet sa medziročne mierne znížil o 4,2 %.

Cestovného ruchu sa v minulom roku nezúčastnilo 1,6 milióna osôb, čo predstavovalo 36 % populácie SR vo veku nad 15 rokov. Počet necestujúcich osôb vzrástol medziročne mierne (o 3 %). Až polovica všetkých osôb uvidela ako hlavný dôvod necestovania finančné dôvody. Tretina osôb uviedla ako dôvod neúčasti zdravotné dôvody, ich počet sa medziročne zvýšil len o 3 %. Vysoký medziročný nárast o 40 % zaznamenali aj osoby, ktoré necestovali kvôli rodinným dôvodom.

EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

Radíme: Môže zaplatený zájazd ešte zdražiť?

Zaplatená záloha ani zaplatený celý zájazd ešte neznamená, že cestovná kancelária nemôže jeho cenu zvýšiť. Avšak zvýšenie ceny už dojednaného zájazdu občiansky zákonník pripúšťa len vo výnimočných prípadoch: musí existovať zákonný dôvod, úprava ceny musí byť vopred dohodnutá v zmluve a organizátor musí zákazníkovi zrozumiteľne vysvetliť, prečo zdražuje a ako novú čiastku vypočítal, upresňuje dTest.

Organizátor zájazdu môže zvýšiť cenu iba vtedy, keď vzrastie cena dopravy v dôsledku drahších pohonných hmôt alebo iných zdrojov energie, zvýšia sa dane či poplatky spojené s cestovnými službami, prípadne sa zmení výmenný kurz týkajúci sa stanovenej ceny zájazdu. Rozhodne nestačí len obyčajný odkaz na „vývoj trhu“ alebo „zvýšené náklady“. V zmluve si cestovná kancelária musí možnosť navýšenia ceny výslovne vyhradiť. Zároveň by v nej mala opísať, podľa akého kľúča zvýšené náklady premietne do výslednej ceny zájazdu. Platí tiež, že podľa daného výpočtu musí cestovná kancelária rovnako zájazd zlacniť, ak dôjde naopak k zníženiu opísaných nákladov. Podmienkou je, že organizátor musí navýšenie ceny zájazdu riadne oznámiť v textovej forme, so zrozumiteľným zdôvodnením a transparentným výpočtom cenového navýšenia.

Zásadné pritom je, o koľko sa zájazd predraží. Pokiaľ cestovná kancelária zvýši cenu v súlade so zákonom a zmluvou o zájazde maximálne o osem percent z celkovej ceny zájazdu, k zdraženiu dôjde aj bez súhlasu spotrebiteľa. Oznámenie ale musí dostať najneskôr dvadsiaty deň pred začatím zájazdu. Ak príde neskôr, spotrebiteľovi nevznikne právo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu. Ak presiahne navrhnuté zdraženie osem percent z celkovej ceny zájazdu, už nejde o zmenu, ktorú musí spotrebiteľ automaticky akceptovať. V takejto situácii môže návrh prijať, alebo od zmluvy odstúpiť bez akejkoľvek sankcie v primeranej lehote stanovenej organizátorom zájazdu. Pokiaľ cestujúci v tejto lehote navrhované zvýšenie ceny neprijme, zmluva o zájazde zaniká.

EU: DiscoverEU 2026

Nové kolo súťaže DiscoverEU opäť ponúka tisíckam mladých ľudí vo veku 18 rokov príležitosť poznávať Európu vlakom a zadarmo. Výzva na podávanie prihlášok je už otvorená a končí 22. apríla 2026 o 12.00 hod. SEČ, krátko pred otvorením Európskeho týždňa mládeže 2026. V hre je dohromady 40 000 cestovných poukazov. Víťazi sa budú môcť vydať na cestu v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2027 a cestovať až 30 dní. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, osobitné opatrenia sú k dispozícii pre mladých ľudí z ostrovov, najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území a zo vzdialených regiónov.

O takýto cestovný poukaz sa môžu uchádzať mladí ľudia, ktorí sa narodili v období medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008. Musia vyplniť kvíz s piatimi otázkami o EÚ a jednou dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Komisia ponúkne cestovné poukazy uchádzačom podľa poradia, v akom sa v kvíze umiestnili, až do vyčerpania poukazov. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+, medzi ktorými je Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Výhercovia lístkov si môžu svoju trasu naplánovať sami, alebo sa môžu inšpirovať navrhovanými trasami. Jednou z nich je napríklad kultúrna cesta DiscoverEU, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie a je zameraná na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Okrem cestovného poukazu dostanú účastníci aj zľavový preukaz, s ktorým môžu v príslušných krajinách získať zľavy na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravu, šport či iné služby. Víťazi sa môžu zúčastniť aj na informačných stretnutiach pred cestou a na osobitných stretnutiach iniciatívy DiscoverEU, na ktorých môžu spoznať ďalších cestovateľov a prehĺbiť si poznatky o EÚ. Dodatočnú podporu poskytuje iniciatíva účastníkom so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo slabým sociálno-ekonomickým zázemím. Táto podpora môže predstavovať možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami alebo prístup k dodatočným finančným prostriedkom prostredníctvom akcie DiscoverEU týkajúcej sa inklúzie.

EU: Ochrana cestovateľov

Zrevidované pravidlá o balíkoch cestovných služieb, ktoré schválil Európsky parlament, majú posilniť ochranu cestovateľov, pričom čerpajú ponaučenia z pandémie aj bankrotov. V aktualizovanej smernici, predbežne už dohodnutej s členskými štátmi EÚ sa objasňuje, ktoré cesty a služby možno považovať za balík cestovných služieb, zavádzajú sa pravidlá používania poukážok a stanovujú sa podmienky, za ktorých môžu klienti zrušiť cestovné plány bez nákladov. Právne predpisy bude musieť ešte formálne prijať Rada. Znenie sa potom uverejní v Úradnom vestníku a nadobudne účinnosť. Krajiny EÚ budú mať 28 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti na transpozíciu nových pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov a ďalších 6 mesiacov na začatie uplatňovania nových ustanovení.

Podľa nových pravidiel by malo byť ľahšie zistiť, ktoré kombinácie cestovných služieb predstavujú balík služieb. To je v prvom rade určené tým, kedy a ako je kombinácia služieb rezervovaná. Napríklad pri on-line nákupe, pri ktorom prepojené rezervačné procesy umožňujú kombinácie služieb ponúkaných samostatnými obchodníkmi, sa budú považovať za balík služieb, ak prvý obchodník zašle osobné údaje cestujúceho ostatným obchodníkom a zmluva o všetkých službách sa uzavrie do 24 hodín. Ak organizátor cesty vyzve klienta, aby si rezervoval dodatočné služby, musí ho informovať o tom, či tieto služby budú tvoriť balík služieb s už predtým rezervovanými službami.

Aktualizovaná smernica zavádza pravidlá používania poukazov rozšírených počas pandémie. Spotrebitelia budú mať právo odmietnuť poukaz a namiesto toho požiadať o vrátenie peňazí do 14 dní. Poukážky môžu byť platné maximálne 12 mesiacov a klientom musia byť vrátené peniaze za všetky úplne alebo čiastočne nevyužité a vypršané poukážky. Spoločnosti nesmú obmedziť výber cestovných služieb pre držiteľov poukážok.

Podľa súčasných pravidiel môžu klienti zrušiť svoje cestovné plány bez akýchkoľvek storno poplatkov alebo sankcií, ak sa v cestovnej destinácii vyskytnú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Toto sa teraz rozšíri aj na neodvrátiteľné a mimoriadne udalosti, ktoré sa vyskytnú v mieste odchodu, alebo ktoré môžu významne ovplyvniť cestu. Či sú okolnosti dostatočne závažné pre bezplatné zrušenie sa bude posudzovať od prípadu k prípadu. Na tento účel môžu slúžiť oficiálne cestovné odporúčania.

Po prijatí sťažnosti týkajúcej sa služby budú musieť organizátori zájazdov potvrdiť jej prijatie do 7 dní a ponúknuť odôvodnenú odpoveď do 60 dní. Ak organizátor cesty zbankrotuje, klientom bude musieť byť vrátená suma za zrušené služby zo záruky v prípade platobnej neschopnosti do 6 mesiacov (9 mesiacov v prípade veľmi zložitých konkurzov). Štandardná 14-dňová lehota na vrátenie peňazí za zrušenie cesty zostane nezmenená.

ProtectEU: Nový program

Európska komisia predstavila nový program predchádzania terorizmu a boja proti nemu. Meniaca sa povaha terorizmu a násilného extrémizmu vyžaduje prispôsobenú a dôraznejšiu reakciu. Nový program je hlavnou iniciatívou európskej stratégie vnútornej bezpečnosti známej pod skratkou ProtectEU. Zahŕňa komplexný súbor medziodvetvových iniciatív na posilnenie pripravenosti a reakcie, ktoré majú ľudí a podniky v Európskej únii lepšie chrániť.

Čoraz častejšie zneužívanie digitálnych a nových technológií – od sociálnych médií cez umelú inteligenciu až po zbrane a drony vyrobené 3D tlačou – dáva teroristickej činnosti novú podobu. Zároveň sa zintenzívňuje radikalizácia maloletých osôb, pričom k nej čoraz častejšie dochádza v online prostredí. Panorámu hrozieb ešte viac zhoršujú geopolitický vývoj a zapojenie štátnych i neštátnych subjektov. Komisia navrhuje zlepšiť schopnosť predvídania a zvýšiť odolnosť EÚ, posilniť bezpečnosť ľudí online aj offline a zintenzívniť spoluprácu s medzinárodnými partnermi. V programe sa navrhujú opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov v šiestich kľúčových pilieroch:

1. Predvídanie hrozieb

Bezpečnosť sa odvíja od schopnosti účinne predvídať hrozby. V programe sa navrhujú opatrenia na zlepšenie situačnej informovanosti a včasného odhaľovania vznikajúcich hrozieb, akými sú:

• posilnenie zdrojov a kapacít určených na analýzu spravodajských informácií na úrovni EÚ s názvom jednotná kapacita na analýzu spravodajských informácií (SIAC);
• posilnenie analytických podporných kapacít Europolu vrátane spôsobilostí na získavanie spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT);
• posilnenie bezpečnostného výskumu v oblasti vznikajúcich technológií (vrátane umelej inteligencie, kryptoaktív, dronov a zbraní vyrobených 3D tlačou) prostredníctvom cielených výziev v rámci programu Horizont Európa a Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť.

2. Predchádzanie radikalizácii

Najúčinnejšou dlhodobou stratégiou je naďalej predchádzanie radikalizácii. V programe sa navrhujú opatrenia na posilnenie včasnej prevencie a cielených intervencií v prípade tých, ktorí sú ňou najviac ohrození. To zahŕňa:

• súbor nástrojov prevencie vytvorený znalostným centrom pre prevenciu radikalizácie s cieľom poskytnúť praktické nástroje na boj proti radikalizácii maloletých;
• program komunitnej angažovanosti a posilnenia postavenia v hodnote 5 miliónov eur na podporu projektov zameraných na včasné predchádzanie radikalizácii so silným zameraním na posilnenie postavenia mladých ľudí, digitálnu odolnosť a súdržnosť komunít.

3. Ochrana ľudí na internete

Ústredným prvkom teroristickej a násilnej extrémistickej činnosti je naďalej online ekosystém vrátane propagandy, náboru, podnecovania k násiliu, získavania finančných prostriedkov a vysielania útokov. Komisia:

• zváži revíziu nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online na základe hodnotenia tohto nariadenia z roku 2026, pričom hodlá dôsledne presadzovať akt o digitálnych službách;
• posilní dobrovoľnú spoluprácu s poskytovateľmi online služieb prostredníctvom internetového fóra EÚ s cieľom urýchliť odstraňovanie teroristického obsahu a obmedziť priestor pre radikalizáciu a nábor v online prostredí;
• pretvorí krízový protokol EÚ na rámec EÚ pre reakciu na online krízy s cieľom posilniť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a poskytovateľmi online služieb v čo najskoršom štádiu, aby sa zamedzilo úplnému prepuknutiu krízy.

4. Ochrana ľudí vo fyzickom prostredí

Cieľom programu je zvýšiť bezpečnosť osôb, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi. V snahe zlepšiť odhaľovanie a monitorovanie jednotlivcov, ktorí sú pre EÚ teroristickou hrozbou, komisia:

• navrhne ďalší postup týkajúci sa „následných krokov po pozitívnej lustrácii“ v kontexte hodnotenia Schengenského informačného systému. Podporí sa tým výmena informácií o zápisoch súvisiacich s terorizmom v Schengenskom informačnom systéme s členskými štátmi, ktoré prejavili záujem o dobrovoľnú účasť;
• preskúma možnosti rozšírenia rámca pre vopred poskytované informácie o cestujúcich tak, aby zahŕňal súkromné lety, námornú a pozemnú dopravu (pričom v súčasnosti do rámca patrí len komerčná letecká doprava).

V snahe posilniť bezpečnosť verejných priestorov a kritickej infraštruktúry komisia navyše investuje 30 miliónov eur do projektov zameraných na zlepšenie celkovej bezpečnosti verejných priestorov a finančne aj operačne posilní poradný program EÚ v oblasti ochrannej bezpečnosti s cieľom uspokojiť rastúci dopyt členských štátov po podpore pri vykonávaní posúdení zraniteľnosti verejných priestorov a kritických infraštruktúr.

5. Reakcia na hrozby a útoky

Rýchla a účinná reakcia na teroristické hrozby a útoky si vyžaduje úzku spoluprácu v oblasti presadzovania práva a justície vrátane zintenzívnenia boja proti financovaniu terorizmu a potenciálnemu zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ na podporu extrémizmu a terorizmu. Cieľom programu je:

• zlepšiť sledovanie financovania terorizmu, a to aj prostredníctvom kryptomien a online platieb, v budúcom systéme EÚ na vyhľadávanie finančných údajov;
• zrevidovať mandáty Europolu a Eurojustu, čím sa zároveň posilní operačná a justičná podpora členských štátov v boji proti terorizmu;
• implementovať plán zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a koordinovanejšie vyšetrovania a trestné stíhania.

6. Spolupráca s medzinárodnými partnermi

Na zintenzívnenie boja proti terorizmu je nevyhnutná užšia globálna spolupráca s dôveryhodnými partnerskými krajinami. Medzi kľúčové opatrenia patrí:

• posilnenie vonkajšej spolupráce Europolu a Eurojustu v oblasti boja proti terorizmu s tretími krajinami;
• posilnenie spolupráce Europolu s dôveryhodnými partnermi pri získavaní údajov o jednotlivcoch, ktorí predstavujú teroristickú hrozbu;
• prehĺbenie spolupráce s partnermi zapojenými do procesu rozširovania a partnermi v stredozemskom regióne. Znamená to aj vykonávanie Spoločného akčného plánu predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu na západnom Balkáne a boja proti nim a zintenzívnenie činností znalostného centra v týchto krajinách.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

Radíme: Ako si poistiť zimnú dovolenku

Zima každoročne láka tisíce ľudí na hory, no s lyžovačkou a cestovaním sa spájajú aj zvýšené riziká. Stačí chvíľa nepozornosti a z drobného pádu sa môže stať hospitalizácia, zásah horskej služby alebo dokonca prevoz vrtuľníkom. K tomu sa v zahraničí pridávajú náklady na sprievod, tlmočenie či návrat domov. Zimné počasie zároveň zvyšuje pravdepodobnosť dopravných problémov alebo ochorení, ktoré môžu viesť k zrušeniu dovolenky a finančným stratám za ubytovanie či skipasy. Odborníci preto upozorňujú, že ešte pred zakúpením zájazdu by mali spotrebitelia zvážiť vhodné cestovné poistenie a dôkladne sa oboznámiť s tým, čo skutočne pokrýva, najmä výšku limitov liečebných nákladov, úhradu prevozu, repatriácie a kvalitu asistenčných služieb.

Spotrebitelia sa často spoliehajú na Európsky preukaz zdravotného poistenia, ten ale pomôže len so štátnou starostlivosťou za rovnakých podmienok, aké majú domáci, a nerieši rad výdavkov typických pre zimné úrazy, napríklad prevoz zo svahu alebo návrat domov. Lyžovanie a snowboarding nebývajú ani automaticky kryté poistením. Poisťovne ich často radia medzi aktivity, ktoré je nutné pripoistiť. Spotrebitelia by si mali dávať pozor na jazdu mimo vyznačených tratí, snowparkov, freeride či skialpinismus, ktoré sú často klasifikované ako rizikové, prípadne môže byť poistné krytie viazané na dohľad sprievodcu alebo na dodržaní pravidiel strediska. Problém predstavuje aj alkohol ako častá výnimka z poistenia a to nielen pri ujme na zdraví, ale aj pri zodpovednosti za škodu. Pokiaľ si spotrebiteľ požičiava výbavu, mal by si overiť, či poistenie rieši aj škody na požičaných veciach alebo krádež lyží a za akých podmienok. Napríklad, či vyžaduje uzamknutú lyžiareň alebo dohľad. Okrem vlastného zdravia zohráva úlohu aj škoda, ktorú môže spotrebiteľ spôsobiť niekomu inému. Na zjazdovke nejde len o rozbitú výbavu, ale aj o ujmu na zdraví, ušlý zárobok a dlhodobé alebo trvalé následky. Poistenie zodpovednosti je preto pri zimných cestách mimoriadne dôležité. V Taliansku je navyše napríklad poistenie zodpovednosti pre lyžiarov povinné a môže byť kontrolované, pričom v prípade nesplnenia podmienok hrozí pokuta.

Pokiaľ spotrebiteľ kupuje dovolenku s predstihom, mal by zvážiť poistenie storna. Kľúčové je načasovanie. Niektoré poisťovne vyžadujú jeho dojednanie v deň objednania zájazdu alebo krátko po ňom. Rozdiely sú aj v tom, kedy vzniká nárok na plnenie a v akom rozsahu. Niekde sa plní len pri hospitalizácii, inde ,stačí‘ akútne ochorenie potvrdené lekárom. Zásadné je aj percento náhrady, bežne sa pohybuje medzi 80 a 100 % storno poplatkov. Pred podpisom by si mal spotrebiteľ overiť, či poistenie storna pokrýva aj samostatne kúpené letenky a ubytovanie, či sa vzťahuje aj na ochorenie blízkej osoby a čo musí obsahovať lekárske potvrdenie. Poisťovňa obvykle vyžaduje udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu, takže vyčkávanie sa nemusí vyplatiť. Pri on-line objednávke zájazdu sa môžu spotrebitelia stretnúť s „vopred zaškrtnutým“ poistením. Cestovné poistenie nie je povinnou súčasťou zájazdu a voľba, či ho spotrebiteľ uzavrie a u koho, je na ňom. Napriek tomu, že systém umožní poistenie odstrániť, mohlo by ísť o nekalú obchodnú praktiku, ktorú je ideálne nahlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Spotrebiteľ by si mal pred odjazdom uložiť kontakt na asistenčnú službu. V prípade poistnej udalosti zistiť, aké dokumenty poisťovňa požaduje. Pri zimných úrazoch bývajú dôležité lekárske správy, účty za ošetrenie aj potvrdenie o zásahu horskej služby. Keď vznikne škoda niekomu inému, spotrebiteľ by mal spísať záznam, vziať si kontakt na svedkov udalosti a udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu. Čím detailnejšie spotrebiteľ všetko doloží, tým sa zmenšuje riziko, že by sa náhrady domáhal márne.

EU: Digitálne cestovné doklady

Poslanci Európskeho parlamentu podporili používanie digitálnych cestovných dokladov. Podľa Európskej komisie bolo v roku 2023 zaznamenaných 593 miliónov prechodov na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Rastúci počet cestujúcich v kombinácii s potrebou manuálnych kontrol podľa príslušných databáz na hraniciach viedol k dlhým čakacím dobám. Vytvorenie digitálnych cestovných preukazov má zrýchliť hraničné kontroly a spraviť ich efektívnejšími pre cestujúcich aj pohraničné úrady, čo umožní vykonať určité kontroly (napríklad platnosť cestovných dokladov a právo vstúpiť) vopred. Zároveň sa sleduje tiež bezpečnosť hraníc.

Cestujúci by si mohli vytvoriť digitálne prihlasovacie údaje na základe svojho identifikačného dokladu (biometrický pas odkiaľkoľvek na svete alebo preukaz totožnosti EÚ) a predkladať ich pohraničným úradom. Z tohto systému by mohli profitovať občania EÚ aj tretích krajín. Pri elektronickom odosielaní údajov na predbežné schválenie by cestujúci stále boli povinní predložiť fyzický doklad totožnosti na hraniciach. Návrh zavádza digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej sa budú doklady ukladať. Používanie digitálnych cestovných preukazov by bolo dobrovoľné pre občanov, ktorí by si tiež mohli bezplatne vyžiadať digitálne preukazy pri žiadosti o nový doklad totožnosti. Hraničné úrady by boli povinné akceptovať digitálne prihlasovacie údaje po zavedení systému. Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zmeny návrhu Európskej komisie na zabezpečenie ochrany osobných údajov vrátane toho, že systém môžu používať len osoby nad 16 rokov. Požadujú tiež, aby hraničné úrady okamžite vymazali údaje o cestovateľoch z národných databáz po úspešnom prekročení hranice (alebo 24 hodín po plánovanom čase prekročenia hraníc v prípade zamietnutia vstupu). Cestujúci, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu cestovnú aplikáciu, nesmú byť diskriminovaní a mali by môcť zrušiť svoj súhlas so spracovaním údajov bez negatívnych následkov. MEP tiež chcú zabezpečiť, aby aplikácia štandardne chránila súkromie.

Nové cestovné oprávnenia by mali byť integrované s hraničnými informačnými systémami EÚ. Cestujúci, ktorí sú povinní predložiť údaje do systému vstupu a výstupu (EES) (teda občania tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru na krátku návštevu), by mali proces urýchliť tým, že predložia údaje na predbežné schválenie. To isté by sa vzťahovalo aj na Európsky systém cestovných informácií a autorizácie (ETIAS), ktorý bude obsahovať údaje o cestujúcich s vízovým oslobodením, keď bude spustený v poslednom štvrťroku 2026. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby systém začal 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, namiesto pôvodného termínu do roku 2030.

Radíme: Zdravotné ošetrenie v zahraničí

Cezhraničná zdravotná starostlivosť v Európskej únii predstavuje zložitú právnu problematiku, preto slovenským poistencom, ktorí chcú využiť liečenie v niektorom z členských štátov EÚ, odporúča Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vopred kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu. Pri nesprávnom postupe im totiž náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poisťovňa nepreplatí.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v rámci zásady voľného pohybu osôb umožňuje občanom EÚ zachovať a prenášať si nároky zo sociálneho zabezpečenia (napr. dôchodok, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, zdravotné poistenie) pri presťahovaní sa alebo práci v inom členskom štáte EÚ. Nároky z vyššie uvedeného nariadenia môžu využiť aj slovenskí poistenci, ak vycestujú za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu. Musia však byť splnené tri kľúčové podmienky:

- existencia predchádzajúceho súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne;

- plánovaný výkon, ktorý absolvujú v inom členskom štáte, musí byť preplácaný aj na Slovensku z verejného zdravotného poistenia;

- súčasne však tento výkon (napr. operácia) nie je dostupný u nás v primeranom čase vzhľadom na zdravotný stav poistenca alebo sa vôbec nevykonáva.

Ak sú tieto podmienky splnené, úhrada v zmysle nariadenia za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť sa v plnej výške uskutoční medzi príslušnou zdravotnou poisťovňou na Slovensku a obdobnou inštitúciou v členskom štáte, v ktorom sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytla.

Druhým a novším predpisom pre poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je Smernica 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Oproti citovanému nariadeniu umožňuje slovenským poistencom čerpať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ bez predchádzajúceho povolenia príslušnej zdravotnej poisťovne. Náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si poistenec hradí sám a následne požiada svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie. Slovenská poisťovňa ale preplatí náklady za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť len do výšky slovenských taríf. To znamená, že výška refundovanej sumy je definovaná ako priemerná cena za výkon dohodnutá na liečbu toho istého ochorenia so zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ak poistenec zo Slovenska zaplatil za liečbu napríklad v Českej republike viac, rozdiel v cene znáša on.

Platné pravidlá upravujú situácie, kedy zdravotná poisťovňa nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,

- boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte EÚ sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca,

- ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike.

Zdravotné poisťovne na Slovensku majú tiež právo neudeliť súhlas s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- je liečbu možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca,

- liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.

EU: Vízová povinnosť

Európsky parlament podporil legislatívu, ktorá uľahčí odobratie práva na bezvízové cestovanie do Európskej únie pre krajiny predstavujúce bezpečnostné riziká alebo porušujúce ľudské práva. Poslanci schválili reformu mechanizmu pozastavenia vízovej povinnosti EÚ pre 61 krajín, ktorých štátni príslušníci môžu v súčasnosti cestovať do Schengenského priestoru bez víz na krátkodobé pobyty do 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Európska komisia tak bude môcť (na základe návrhu dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy a s prihliadnutím na informácie prijaté od ktorejkoľvek inštitúcie EÚ) začať proces pozastavenia bezvízového styku konkrétnych tretích krajín do Schengenského priestoru, najprv dočasne a potom natrvalo, ak sa problémy nevyriešia. Doteraz bola vízová bezvízovosť zrušená iba raz, v prípade Vanuatu.

Mechanizmus umožňuje Európskej komisii znovu zaviesť vízovú povinnosť pre konkrétnu krajinu, ak existujú bezpečnostné obavy – najprv dočasne, kým sa nevykoná vyšetrovanie a dialóg, a potom natrvalo, ak problémy pretrvávajú. Medzi dôvody patria hrozby pre vnútornú bezpečnosť (vrátane nárastu závažných trestných činov spáchaných štátnymi príslušníkmi dotknutej krajiny) a výrazný nárast neúspešných žiadostí o azyl, zamietnutí vstupu alebo počtu osôb, ktoré prekročili platnosť svojich víz. Reforma pridáva nové dôvody na spustenie pozastavenia, a to: hybridné hrozby (napríklad štátom podporovaná inštrumentalizácia migrantov); schémy občianstva pre investorov (alebo „zlaté pasy“) vyvolávajúce bezpečnostné obavy; nedostatočný súlad s vízovou politikou EÚ; porušovanie Charty Organizácie Spojených národov, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo humanitárneho práva; a nedodržiavanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Doplnenia zosúlaďujú dôvody na pozastavenie s dôvodmi pre zrušenie vízovej povinnosti a ich cieľom je vytvoriť odstrašujúci účinok. Existujúce dôvody vrátane bezpečnostných obáv a nedostatočnej spolupráce pri readmisii zostanú zachované.

S cieľom odradiť vlády tretích krajín od porušovania podmienok dohôd o zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty zákon poskytne EÚ väčšiu flexibilitu pri pozastavení bezvízového styku pre vládnych úradníkov, ktorí môžu niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv alebo iné porušenia zo strany vlády. Vďaka reforme sa prahová hodnota pre posúdenie „podstatného“ nárastu počtu osôb zdržiavajúcich sa bez povolenia alebo ktoré sa dopustili závažných trestných činov stanoví na 30 %. Prahová hodnota pre výpočet nízkej miery uznaných žiadostí o azyl bude stanovená na 20 %. V odôvodnených prípadoch sa bude komisia môcť od týchto prahových hodnôt odchýliť.

Radíme: Zatúlaná batožina

Pri cestovaní lietadlom sa môže stať, že práve vaša batožina zmizne. Ak sa neobjaví na páse, ešte to neznamená, že je definitívne stratená. Handlingová spoločnosť zabezpečujúca prekládku batožiny ju môže jednoducho nestihnúť preložiť, najmä pri krátkych prestupoch medzi letmi. Batožina tak často dorazí s oneskorením. Spotrebiteľská organizácia dTest radí, ako sa správne zachovať pri oneskorenej alebo stratenej batožine a ako uplatniť nárok na preplatenie nevyhnutných výdavkov u leteckého dopravcu.

Prvé kroky by mali viesť k okienku Baggage Handling Desk alebo Baggage Service. Tu je potrebné vyplniť tzv. PIR protokol (Property Irregularity Report), ktorý slúži ako oficiálna reklamácia batožiny. „PIR protokol, rovnako ako palubnú vstupenku a batožinový lístok, je dôležité starostlivo uchovať. V prípade, že bude cestujúci žiadať preplatenie nevyhnutných výdavkov alebo kompenzáciu škody, musí tieto dokumenty dopravcovi predložiť. Ak je okienko preťažené, napríklad ak sa problém týka viacerých cestujúcich, oplatí sa overiť, či dopravca neponúka možnosť nahlásiť problém aj on-line,“ radí Eduarda Hekšová. Na mieste môže cestujúci získať aj informáciu o aktuálnej polohe batožiny a predpokladanom čase doručenia. Niektoré letecké spoločnosti navyše ponúkajú možnosť on-line sledovania oneskorenej batožiny. Obvykle treba zadať svoje kontaktné údaje a adresu, kam má byť kufor doručený - adresa hotela či iného ubytovania, alebo v prípade návratu domov bydlisko. Doručenie batožiny zabezpečuje letecká spoločnosť na vlastné náklady.

V prípade oneskorenia batožiny v zahraničí je pravdepodobné, že si dotknutý bude musieť dokúpiť základné hygienické potreby, oblečenie či plavky. Všetky účtenky za tieto nákupy je potrebné uchovať. Ak ide o špecifickú situáciu, napríklad účasť na športových pretekoch a cestujúci potrebuje výstroj, môže si uplatniť nárok na preplatenie nákladov za jeho zapožičanie alebo náhradu. Nárok na preplatenie nevyhnutných výdajov je potrebné uplatniť písomne priamo u dopravcu a to najneskôr do 21 dní od doručenia oneskorenej batožiny. K žiadosti je nutné priložiť príslušné doklady, vrátane spomínaných účteniek. Pokiaľ batožina nie je doručená ani do 21 dní, považuje sa za stratenú. V takom prípade vzniká cestujúcemu nárok na finančnú kompenzáciu – nielen za samotný kufor, ale aj za jeho obsah. Pre úspešné uplatnenie nároku bude pravdepodobne potrebné doložiť doklady preukazujúce hodnotu kufra a jeho obsahu. Ak pasažier prepravuje cenné veci, je vhodné obsah batožiny pred cestou zdokumentovať – napríklad fotografiou. V prípade straty alebo poškodenia tak bude môcť doložiť, čo sa v batožine nachádzalo a v akom stave boli veci pred vycestovaním.

Podobne pri poškodení batožiny je potrebné okamžite vyhľadať reklamačné okienko, vyplniť príslušný formulár a zároveň je nutné rozsah škôd vizuálne zdokumentovať. Spolu s formulárom, palubnou vstupenkou a batožinovým lístkom treba nárok predložiť dopravcovi. Reklamáciu poškodenej batožiny je nutné uplatniť u leteckého dopravcu najneskôr do 7 dní od jej prevzatia. V oboch prípadoch platí horný limit pre finančnú kompenzáciu, ktorý upravuje Montrealský dohovor. Tento limit je vyjadrený v takzvaných Zvláštnych právach čerpania (Special Drawing Rights, SDR). Aktuálna výška maximálnej náhrady je 1 519 SDR, čo zodpovedá približne sume 1 900 eur.

Dovolenka: Bezpečne aj na dvoch kolesách

Leto pre motorkárov znamená zbaliť si batožinu, sadnúť na motorku a vyraziť na cesty. Aby bola motoristická dovolenka nielen nezabudnuteľná, ale predovšetkým bezpečná, neoddeliteľnou súčasťou prípravy je dôkladná kontrola pneumatík. Pretože len správne udržiavané pneumatiky zabezpečia maximálny výkon, bezpečnosť a radosť z jazdy - nech už idete kamkoľvek.

Pneumatiky podliehajú prirodzenému procesu starnutia. Aj keď majú ešte dostatočný dezén, môžu vplyvom UV žiarenia, tepla alebo nesprávneho skladovania skrehnuť. Odborníci preto odporúčajú nechať si staršie pneumatiky skontrolovať odborníkom. Pred každou cestou je dôležité skontrolovať všetky kľúčové parametre:

• Tlak v pneumatikách: Správny tlak je zásadný pre bezpečné ovládanie motocykla, dobrý kontakt s vozovkou aj rovnomerné opotrebenie. Najmä pri jazde s batožinou alebo spolujazdcom je vhodné overiť správnu hodnotu tlaku v používateľskej príručke. Pravidelná kontrola aj počas cesty je rozhodne na mieste.
• Hĺbka dezénu: Na Slovensku platí zákonná minimálna hĺbka dezénu 1,6 mm. Continental však odporúča výmenu pneumatík ešte pred jej dosiahnutím. V prípade neistoty si nechajte poradiť vyškoleným personálom v servise. Nezabúdajte, že v iných krajinách môže platiť odlišná minimálna hĺbka dezénu.
• Stav pneumatík: Ak majú vaše pneumatiky praskliny, pórovité miesta alebo sú v nich zapichnuté cudzie predmety, je nutné ich bez výnimky vymeniť.

Kto sa chystá na naozaj dlhú jazdu, mal by si vopred nielen skontrolovať aktuálnu hĺbku dezénu, ale aj odhadnúť celkové opotrebenie. Pneumatika, ktorá by ešte vydržala napríklad 2 000 kilometrov, môže predstavovať riziko pri ceste dlhej 4 000 kilometrov – alebo ju bude potrebné meniť skôr, než je nutné. Obe situácie sa dajú vyriešiť včas naplánovanou výmenou počas cesty, ideálne na mieste, kde bude zvolený typ pneumatiky zaručene skladom.

Po príchode do cieľa môže rozpálený asfalt – obzvlášť v destináciách s vysokými vonkajšími teplotami – spôsobiť inú odozvu motocykla, než na akú ste zvyknutí. Kvalitná a dobre udržiavaná pneumatika si aj s vysokým tepelným zaťažením poradí, aj tak je ale vhodné mať tlak v pneumatikách pod dohľadom – napríklad pomocou dodatočne inštalovaného systému kontroly tlaku (TPMS). Ak systém upozorňuje na odchýlky od nastavených hodnôt, odporúča sa manuálna kontrola tlaku pomocou tlakomeru, a to aj pri zaťaženom motocykli, aby bol tlak vždy v súlade s odporúčaním výrobcu.

Čo robiť v prípade defektu? Sada na opravu bezdušových pneumatík by mala byť súčasťou každej výbavy, ak sa vydávate na dlhšie cesty. Slúži však iba na dojazd do najbližšieho servisu. Pomôcť môže aj asistenčná služba alebo on-line vyhľadávač predajcov, vďaka ktorému rýchlo nájdete servis aj v zahraničí. Praktickým pomocníkom na cestách je tiež minikompresor na kontrolu a úpravu tlaku v pneumatikách.

Radíme: Auto ako z obrázku

V zahraničí cestovateľov lákajú aj historické pamiatky a odľahlé pláže. Tie sú však často rozptýlené, a tak namiesto verejnej dopravy čoraz viac cestovateľov zvažuje prenájom auta alebo skútra. Pred cestou do zahraničia je teda dôležité sa oboznámiť s dopravnými predpismi a šoférskymi zvyklosťami v danej krajine. Na čo všetko si ešte dávať pozor pri rezervácii a preberaní vozidla?

„Zapožičanie vozidla až na mieste síce ušetrí nejaký čas pri plánovaní, no on-line rezervácia ponúka viacero výhod - zabezpečí konkrétnu kategóriu vozidla na požadovaný termín a často aj výhodnejšiu cenu. Spotrebiteľ má navyše čas na oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami a môže si overiť dôveryhodnosť požičovne cez recenzie iných zákazníkov,“ radí Eduarda Hekšová z dTestu. Naopak, po príchode do destinácie môže byť pod časovým tlakom a v dôsledku jazykovej bariéry aj uzavrieť nevýhodnú zmluvu. Vozidlo uvedené pri rezervácii je ilustračné. Požičovne sú však povinné zabezpečiť vozidlo rovnakej triedy. Preto je dôležité zistiť, aké konkrétne modely daná kategória zahŕňa. Pri romantickej dovolenke vo dvojici nemusí na výbere vozidla veľmi záležať (pokiaľ kabriolet nie je súčasťou predstavy o romantike). No napríklad pri šesťčlennej výprave naprieč USA je výber auta zásadný. Špeciálne požiadavky, ako automatická prevodovka či väčší počet miest na sedenie, je potrebné dohodnúť vopred.

Nie všetky požičovne akceptujú debetnú kartu. Niektoré požičovne áut vyžadujú kreditnú kartu. Túto stratégiu volia najmä pre prípad vzniknutej škody. V takom prípade si totiž môžu čiastku pohodlne strhnúť aj v prípade, že na účte nebude dostatok prostriedkov. Auto si je možné požičať aj s debetnou kartou, ale v takých prípadoch je často potrebné dokúpiť si aj plné poistenie, alebo poskytnúť vyššiu zálohu. To môže požičanie auta značne predražiť. Mladší vodiči by sa mali vopred informovať na podmienky požičania. Je bežné, že pre vodičov do 25 rokov býva požičanie drahšie. Zároveň je nevyhnutné, aby každý, kto bude vozidlo riadiť, bol uvedený v zmluve. To je dôležité najmä v prípade nehody alebo inej škody. Pokiaľ by v čase incidentu riadila automobil osoba, ktorá nie je uvedená v zmluve, požičovňa či poisťovňa môže odmietnuť krytie za vzniknutú škodu. Spotrebiteľ by mimo krajín Európskej únie, Európského hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska nemal zabudnúť na medzinárodný vodičský preukaz. Ten na Slovensku vydáva výhradne Policajný zbor, a to podľa miesta, kde má žiadateľ vydaný vodičský preukaz, alebo kde podal žiadosť.

Pri požičaní vozidla sa namiesto bežného poistenia môžete stretnúť s najrôznejšími produktmi požičovní. Najbežnejším je CDW (Collision Damage Waiver), ktorý zbavuje zodpovednosti za poškodenie karosérie. Nezahŕňa však napríklad poškodenie pneumatík, skiel, interiéru či krádež. Úplnú ochranu poskytuje až drahšie poistenie alebo vlastné nezávislé krytie. Vždy je potrebné overiť podmienky poistenia a výšku spoluúčasti. Pri preberaní vozidla treba venovať pozornosť odovzdávaciemu protokolu, ktorý býva vo forme predvyplnenej šablóny. Je dôležité spolu so zástupcom požičovne zaznamenať technický a vizuálny stav vozidla, množstvo paliva a všetko si aj zdokumentovať fotografiami. Pri vrátení vozidla je potrebné zopakovať rovnaký postup. Bežnou praxou je vrátenie s rovnakým množstvom paliva – inak môže požičovňa za dotankovanie účtovať neúmerne vysokú sumu.

Vopred sa informujte aj o:

• spôsobe platenia mýta a diaľničných poplatkov,
• prípadnom obmedzení počtu najazdených kilometrov na deň/dobu požičania,
• poplatku za vrátenie vozidla na inom mieste,
• tom, čo zahŕňa konečná cena za požičanie vozidla,
• termíne a čase povinného vrátenia vozidla,
• poplatkoch za upratanie vozidla.

Dovolenka: Čím viac hviezd, tým lepšie?

Hotelové hviezdy majú slúžiť ako jednoduchý orientačný systém pre spotrebiteľov. Viac hviezd prirodzene evokuje vyššiu úroveň služieb a komfortu. V realite však počet hviezdičiek nemusí automaticky znamenať vyššiu kvalitu, keďže vo svete neexistuje  jednotný štandard pre ich udeľovanie. V Európe sa o zjednocovanie hotelového štandardu na základe hviezd snaží organizácia Hotelstars Union (HSU), ktorá bola založená v roku 2009 a združuje 21 štátov (Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko).

Systém HSU je dobrovoľný, čo znamená, že aj keď sa hotel nachádza v členskej krajine, nemusí byť automaticky súčasťou certifikačného systému. Hotel, ktorý sídli v členskom štáte Hotelstars Union sa môže dobrovoľne prihlásiť, ale pokiaľ sa certifikácie zúčastní, musí podmienky dodržať. Systém HSU rozdeľuje hotely od 1★ do 5★ podľa objektívnych kritérií – napr. vybavenie izby, rozsah recepčných služieb, prístup na internet, ponuka jedál a pod. Čistota a hygiena sa považuje za základný predpoklad všetkých kategórií a všetky zariadenia majú byť funkčné a v bezchybnom stave. Do základných požiadaviek spadá aj každodenné upratovanie izby a výmena posteľnej bielizne aspoň raz týždenne.

Od roku 2025 do roku 2030 platia nové kritériá, ktoré okrem povinných minimálnych požiadaviek zohľadňujú aj bodový systém za nadštandardné služby. Medzi tzv. voliteľné kritériá patrí napríklad klimatizácia, hotelový bar, chránič na matrac, bezbariérový prístup, garáž či pomoc s batožinou. Kým hotel s 1★ musí okrem základných požiadaviek získať ešte 46 bodov, päťhviezdičkový hotel potrebuje nazbierať až 497 bodov. Za minimálne požiadavky sa považujú napríklad:

1★: osuška na osobu, sprchový gél, pohár alebo držiak na zubnú kefku (2 ks), rezervný toaletný papier, zrkadlo, osvetlenie nad umývadlom, Wi-Fi prístup na internet vo verejných priestoroch a na izbách, miesto na uloženie šiat s dostatočným počtom vešiakov, stôl alebo podobné pracovné stanovisko, možnosť zatemnenia miestnosti (napr. záves), kontinentálne raňajky, detská postieľka na vyžiadanie

2★: svetlo na čítanie pri posteli, uterák aj osuška, šitie na vyžiadanie 

3★: personál hovoriaci dvoma jazykmi, služby práčovne a žehlenie, dáždnik na recepcii alebo v izbe, ďalší vankúš na vyžiadanie, služba budenia, zásuvka aj vedľa postele, zrkadlo na výšku postavy, odpadkový kôš v izbe, sušič vlasov, raňajkový bufet vrátane vajec a cereálií, pomoc s batožinou na vyžiadanie, bezpečná úschova batožiny, ponuka nápojov na izbe

4★: recepcia obsadená personálom aspoň 14 hodín denne, čalúnené kreslo alebo gauč, nastaviteľné kozmetické zrkadlo, obuvák v izbe, papuče, výťah, ak má hotel viac ako tri nadzemné podlažia, minibar alebo nápoje a jedlá ponúkané 12 hodín denne prostredníctvom služby „room service“, bar otvorený aspoň 5 dní v týždni 

5★: recepcia obsadená personálom 24 hodín denne, hotelový vrátnik, pomoc s batožinou, využitie služby žehlenie do jednej hodiny, trezor v izbe, dva využiteľné vankúše, župan, bar alebo priestor haly s obsluhou otvorený 7 dní v týždni, parkovanie s obsluhou

Ak je hotel súčasťou systému Hotelstars Union, no nespĺňa deklarované kritériá, alebo nezodpovedá zmluvne dohodnutým podmienkam, spotrebiteľ má právo podať reklamáciu. „Ak bolo ubytovanie v hoteli súčasťou zájazdu, nezabudnite sa s reklamáciou zájazdu obrátiť na usporiadateľa zájazdu (napr. cestovnú kanceláriu),“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

Dovolenka: Výhľad na more ...

Pri kúpe zájazdu je kľúčovým dokumentom zmluva o zájazde. Cestovná kancelária má pred uzatvorením zmluvy rozsiahlu informačnú povinnosť, kedy je povinná zákazníka oboznámiť s celkovou cenou zájazdu, jeho dĺžkou či spôsobom dopravy. Všetky tieto informácie sú následne súčasťou zmluvy o zájazde, v ktorej by mali byť zahrnuté tiež špecifické požiadavky cestujúceho, napr. aj výhľad na more z izby. Zájazd má totiž nedostatok, pokiaľ niektorá z jeho služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou, je v rozpore so zákonom o zájazdoch (zákon č. 170/2018 Z. z.) alebo so zákonom na ochranu spotrebiteľa, prípadne ak zájazd nemá také vlastnosti, ktoré mohol zákazník s ohľadom na ponuku cestovnej kancelárie a tradičné zvyklosti očakávať.

Spotrebitelia by sa nikdy nemali spoliehať iba na slovné prísľuby, ale všetko zásadné mať jasne definované v zmluve, či už ide o výhľad z izby, jej vybavenie alebo špecifický typ stravovania. Zabudnúť netreba ani na obchodné podmienky cestovnej kancelárie, ktoré sú súčasťou zmluvy a detailne upravujú aj možnosti výpovede zmluvy a výšku storna poplatkov. Spotrebiteľ by mal problémy okamžite nahlásiť delegátovi alebo prostredníctvom kontaktu uvedeného v zmluve. Užitočné sú aj fotografie či videá ako dôkazový materiál pri reklamácii. Cestovná kancelária má povinnosť sa reklamáciou okamžite zaoberať a zabezpečiť náhradné riešenie v porovnateľnej kvalite. Pokiaľ sa ale zákazník uspokojí len s náhradou nižšej kvality, má nárok na zodpovedajúcu finančnú kompenzáciu. Naopak ak dotknutému cestovná kancelária ponúkne lepšiu službu, než akú mal pôvodne dohodnutú, nemusí za ňu nič doplácať.

Ak cestovná kancelária nezabezpečí požadovanú nápravu v primeranom čase, spotrebiteľ má možnosť situáciu vyriešiť sám a zabezpečiť si náhradnú službu na vlastné náklady. Tie môže následne od cestovnej kancelárie požadovať. V prípade, že spotrebiteľ nemá možnosť situáciu vyriešiť (dlhodobo nefunkčný hotelový bazén), má právo požadovať primeranú zľavu z ceny zájazdu. Nárok na zľavu vzniká aj počas doby, kedy služby čerpal v obmedzenom rozsahu. Teda napríklad aj vtedy, ak cestovná kancelária nedostatok odstráni až po niekoľkých dňoch. Na určenie výšky zľavy môže poslúžiť takzvaná Frankfurtská tabuľka zliav. Niekedy však môže byť nedostatok natoľko závažný, že pokračovať v zájazde nemá zmysel, napr. keď je ubytovanie úplne nedostupné, alebo sa výrazne líši od dohodnutého štandardu. „Pokiaľ navrhované náhradné riešenie nezodpovedá tomu, čo bolo dohodnuté v zmluve, má spotrebiteľ právo pokračovanie zájazdu odmietnuť a požadovať zabezpečenie návratu domov. Rovnako tak môže odmietnuť aj ponuku náhradného ubytovania nižšej kvality, pokiaľ k nemu cestovná kancelária neposkytne primeranú zľavu z ceny,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTestu.