Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

• Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
• Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
• Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
• Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
• Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.

Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

EU: Drogy

Európska správa o drogách 2026 (údaje z 27 krajín EÚ, Nórska a Turecka) potvrdila čoraz negatívnejší vplyv drog na európske zdravie ako aj bezpečnosť, keďže sa stali dostupnejšími, rozmanitejšími a účinnejšími – zatiaľčo organizované zločinecké skupiny sa častejšie uchyľujú k násiliu. Opioidy, zvyčajne v kombinácii s inými látkami, zostávajú hlavnou príčinou úmrtí spôsobených drogami v Európe. Agentúra Európskej únie pre drogy (EUDA) odhaduje, že v roku 2024 došlo v EÚ k najmenej 7 600 úmrtiam v dôsledku predávkovania, ktoré sa týkali najmä viacerých látok. Tieto lieky predstavujú vážne zdravotné nebezpečenstvo, najmä nové látky s obmedzeným vedeckým a verejným chápaním rizík. Nelegálne drogy vrátane kokaínu a syntetických drog, ako aj nové psychoaktívne látky sú široko dostupné. Naďalej sa objavujú nové výrobky z kanabisu a aj rozmanitosť predávaných opioidov a stimulantov je na vzostupe.

Obchodovanie s drogami zároveň predstavuje veľkú hrozbu pre bezpečnosť v Európe. Po zintenzívnení policajných operácií vo veľkých európskych prístavoch siete organizovanej trestnej činnosti diverzifikujú svoje trasy a metódy obchodovania s ľuďmi, aby sa vyhli odhaleniam. Využívajú menšie prístavy a vyvíjajú sofistikovanejšie metódy zatajovania. V správe sa zdôrazňuje, že objem kokaínu zachyteného v Európe sa v roku 2024 znížil o viac ako 20 % zo 419 ton v roku 2023. Počet zaistení sa však zvýšil na 97 000 (z 95 000 v roku 2023), čo naznačuje, že obchodníci s ľuďmi môžu smerovať k menším a roztrieštenejším zásielkam. Obavy naďalej vyvoláva aj zastrašovanie a násilie súvisiace s drogami vrátane vykorisťovania a náboru zraniteľných mladých ľudí zločineckými skupinami.

Európska komisia zintenzívnila svoju podporu členským štátom prostredníctvom novej protidrogovej stratégie a akčného plánu EÚ proti obchodovaniu s drogami a nových pravidiel monitorovania a kontroly drogových prekurzorov (2025). Takisto spolupracuje s členskými štátmi, európskymi prístavmi, priemyselnými združeniami a agentúrami EÚ na boji proti obchodovaniu s drogami v prístavoch v kontexte Európskej aliancie prístavov a naďalej aj s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti výrobe drog pri jej zdroji a zabrániť tomu, aby sa trasy obchodovania s drogami dostali do EÚ.

EU: Návrat migrantov

Politika Európskej únie týkajúca sa návratu štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí sa v únii zdržiavajú nelegálne, sa mení. Rozhodnutie o návrate bude spojené s povinnosťou okamžite alebo v stanovenej lehote opustiť príslušnú krajinu EÚ. Má byť zahrnuté do „európskeho príkazu na návrat“ a sprístupnené prostredníctvom Schengenského informačného systému. Členský štát môže uznať a vykonať rozhodnutie o návrate vydané tiež iným členským štátom na základe európskeho príkazu na návrat, alebo vydať nové rozhodnutie o návrate.

Štátni príslušníci krajín mimo EÚ, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, budú musieť spolupracovať. Pri príprave ich návratu môžu byť zadržaní na základe individuálneho posúdenia, napríklad ak nespolupracujú, predstavujú riziko úteku alebo bezpečnostné riziko. Zadržanie bude musieť nariadiť správny alebo súdny orgán. Obdobie zadržania v členskom štáte má byť až 24 mesiacov s možnosťou šesťmesačného predĺženia, ak sa zmenia okolnosti, objavia sa nové informácie, alebo sa zlepší spolupráca s príslušnou treťou krajinou. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny presťahuje do iného členského štátu a existujú dôvody na jeho zadržanie, môže sa uplatniť nové obdobie zadržania. Členské štáty budú tiež môcť vyžadovať pravidelné hlásenie alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste. Môžu sa uložiť aj alternatívy k zadržaniu, akou je finančná záruka či elektronické monitorovanie. Zadržanie možno nariadiť maloletým osobám bez sprievodu a rodinám s deťmi ako krajné opatrenie a na najkratšiu primeranú dobu, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

Nové pravidlá tiež umožnia možnosť prevodov, s výnimkou maloletých bez sprievodu, do krajiny, ktorá súhlasí s prijatím osoby, na základe dohody uzavretej členským štátom EÚ (tzv. návratové centrá). Takéto dohody možno uzatvárať len s tretími krajinami, ktoré dodržiavajú ľudské práva, medzinárodné právo a zásadu zákazu vyhostenia/vyhostenia, a členské štáty musia informovať komisiu a ostatné členské štáty predtým, ako dohody nadobudnú účinnosť.

Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho uverejnení. Niekoľko ustanovení vrátane ustanovení o centrách pre návrat, posudzovaní veku maloletých a vonkajšom rozmere návratov sa bude uplatňovať okamžite. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú prípravné kroky, by nadobudli účinnosť 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Komisia do dvoch rokov posúdi, či systém funguje efektívne, a môže navrhnúť nové pravidlá vrátane povinného uznávania rozhodnutí o návrate v celej EÚ.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

Upozorňujeme: SMS útoky

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ varuje pred zvýšenou frekvenciou takzvaných SMS Pumping útokov, ktoré sú zamerané aj na slovenské subjekty. SMS Pumping, označovaný aj ako AIT (Artificially Inflated Traffic), je pokročilá forma telekomunikačného podvodu, pri ktorej útočníci umelo vytvárajú vysoký objem neautentickej SMS komunikácie s cieľom neoprávnene sa obohatiť alebo spôsobiť podnikom a organizáciám finančné straty. Tento typ podvodu sa zameriava na zneužitie funkcií SMS overovania používaných v registračných a notifikačných procesoch, ako aj pri generovaní jednorazových hesiel (OTP).

SMS správy sú najčastejšie zasielané na medzinárodné čísla s prémiovou sadzbou pod kontrolou útočníkov. Útočníci profitujú tým, že dostávajú podiel z poplatkov za odoslané správy, často v spolupráci s podvodnými telekomunikačnými operátormi. Finančné prostriedky, stratené v dôsledku takejto škodlivej aktivity, je náročné vymôcť, keďže sú bežne odvádzané do krajín s minimálnou finančnou kontrolou a činnosť je prezentovaná ako legitímna prevádzka zabezpečená „marketingovou aktivitou“. NCKB v kybernetickom priestore SR zaznamenalo viacero útokov tohto typu. Útočníci využili automatizované skripty na zneužitie registračných formulárov rôznych online služieb. Výsledkom sú státisíce odoslaných SMS správ na zahraničné telefónne čísla, čím zasiahnutým organizáciám vznikla priama finančná škoda v desiatkach tisíc eur. Útočník dokázal obísť viaceré bezpečnostné prvky zasiahnutých spoločností, pričom k detekcii útokov došlo až s časovým odstupom, čo malo priamy vplyv na výslednú výšku finančnej škody. 

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu výskytu a potenciálnu závažnosť dopadov týchto útokov NCKB odporúča:

Zavedenie CAPTCHA: Implementujte overovací mechanizmus CAPTCHA na všetkých verejných formulároch, ktoré odosielajú SMS, aby sa overilo, že požiadavka pochádza od reálneho človeka, nie bota.

Obmedzenie počtu požiadaviek (Rate limiting): Nastavte obmedzenia na počet požiadaviek pre jednotlivé IP adresy a identity používateľov, ktoré spúšťajú odosielanie SMS, vrátane tzv. exponenciálneho backoffu (predlžovania času medzi pokusmi o odoslanie SMS cez API) pre opakované pokusy.

Blokovanie čísel so zvýšenou tarifou: Využite služby na blokovanie vysoko rizikových destinácií (napr. regióny s prémiovými sadzbami), detekciu a blokovanie VOIP, virtuálnych alebo prémiových čísel. Pri tomto kroku je ale potrebné uvedomiť si, že môže dôjsť aj k blokovaniu legitímnych požiadaviek využívajúcich prémiové čísla.

Filtrovanie telefónnych čísel: Obmedzte odosielanie SMS len na špecifické krajiny, kde pôsobíte, a používajte zoznamy povolení/obmedzení pre telefónne predvoľby krajín na základe obchodných potrieb. Telefónne čísla možno tiež overiť napr. cez HLR (Home Location Register) lookup a na základe toho blokovať rizikové regióny alebo čísla. Aj tu treba mať na zreteli, že táto služba môže byť pri overovaní veľkého množstva čísel drahá a nie všetci operátori poskytujú spoľahlivé dáta o číslach. Uvedený nástroj overuje pravosť čísla a nie jeho prémiovosť. Z toho dôvodu sa treba pozerať na HLR lookup ako na pomocný nástroj.

Aplikácia pravidiel na sieťových a bezpečnostných prvkoch: Blokujte pokusy o spojenia z IP adries anonymizačných služieb (napr. Tor exit nody, bezplatné VPN služby) a zakladanie účtov prostredníctvom dočasných emailových adries (odporúčame využívať whitelist na povolené služby). Blokovanie anonymizačných služieb taktiež môže viesť k obmedzeniu legitímnych používateľov služby.

Monitorovanie prevádzky a behaviorálna analýza: Používajte analytické nástroje na detekciu anomálií, ako sú náhle špičky v odosielaní SMS do určitých krajín a masové zakladanie účtov. Kombinujte poznatky zo správania používateľov, reputáciu IP, rýchlosť a historické vzorce na detekciu automatizovaných pokusov a anomálií.

Ak už incident nastal:

Mitigácia vektora útoku: Dočasne vypnite alebo obmedzte funkčnosť zneužívaného formulára, alebo aplikácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužitiu.

Koordinácia s poskytovateľom telekomunikačných alebo SMS služieb: Upozornite svojho poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorý môže sledovať anomálnu aktivitu a aplikovať dodatočné protiopatrenia.

Nahlásenie incidentu: Nahláste incident Národnému centru kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom JISKB alebo mailom na incident@nbu.gov.sk. V prípade potvrdeného zneužitia prostriedkov a vzniku finančnej škody podajte trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.

Upozorňujeme: Pozor na správy od detí

Ahoj mami, rozbil sa mi mobil, tak píšem od kamaráta. Potrebujem požičať na nový, nech si môžem všetko zariadiť a vrátiť sa. Pošli mi, prosím, peniaze na tento účet… Aj takto sa môže začínať konverzácia s podvodníkom. Napokon rodičia potomkovi spravidla bez problémov požičajú pár stoviek na nový mobil, aby sa mohol dostať v poriadku domov. Ako na takéto podvody nenaletieť a predísť tak prázdnej peňaženke?

Najlepšou ochranou pred podvodmi je na správy z cudzích čísiel nereagovať. Môže však nastať situácia, kedy bude o pomoc žiadať niekto naozaj blízky. Pokiaľ ide o zaslanie peňazí, odporúča sa na overenie krátky hovor, prípadne videohovor. Vo všetkých prípadoch je možné požiadať o doplňujúce informácie. Ak nie je útok cielený, ale ide o tzv. smishing, kedy je rovnaká správa rozoslaná aj na stovky telefónnych čísel, nebude podvodník vedieť ani krstné meno dieťaťa. V niektorých prípadoch sa to podvodníci snažia zvládnuť odpoveďou „Som tvoj najstarší“, čo by ale pri troške pozornosti prejsť nemalo. Okrem krstného mena môže ísť o dátum narodenia, bydlisko, meno domáceho maznáčika či partnera.

Podvodné správy môžu prísť mnohými spôsobmi. Niekedy sú to SMS, inokedy správy cez aplikáciu, ktorá umožňuje komunikáciu na základe telefónnych čísel. Výnimkou nie sú ani kombinácie, kedy podvodník pošle SMS s odkazom umožňujúcim vstúpiť do konverzácie v inej aplikácii. Ciele podvodníkov sú ale takmer vždy rovnaké. Buď ide priamo o peniaze, alebo o osobné a platobné údaje, ktoré možno následne na peniaze premeniť. Polícia odporúča, aby sa obete na ňu obrátili v prípade akéhokoľvek podvodu. Zároveň by sme mali byť maximálne obozretní pri každej návšteve webových stránok a vypĺňaní formulárov. Čím je ponuka výhodnejšia, tým väčšie je riziko, že ide o podvod.

AI: Motor zmien

Rýchly nástup umelej inteligencie a technologických zmien zásadne mení požiadavky na zručnosti zamestnancov aj na Slovensku. V prieskume KPMG Future Skills 2026 respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Na spodku rebríčka sa ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika.

Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %) ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť. Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.

Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce. V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.

Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, on-line platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.

SR: Digitálna intimita

Mobilné telefóny už nie sú len nástrojom kontaktu s inými ľuďmi či službami. Postupne sa stali vstupnou bránou aj k intímnym informáciám. Veľa ľudí síce používa kód alebo heslo na prístup do smartfónu, ale v telefóne má už rôzne aplikácie odomknuté. Viac ako 55,7 % ľudí na Slovensku zdieľa so svojím partnerom alebo partnerkou prístupový kód či heslo do mobilného telefónu. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV (reprezentatívny kvantitatívny prieskum on-line populácie Slovenska a hĺbkové rozhovory), ktorý sa zameral na používanie digitálnych technológií v partnerských vzťahoch, páry používajú digitálne technológie najmä na komunikáciu a udržiavanie blízkosti, tiež na manažovanie domácnosti či starostlivosť o deti. 

Väčšina ľudí hodnotí používanie digitálnych technológií zo strany partnera alebo partnerky pozitívne, najčastejšie ako prejav starostlivosti (47,5 %), pomoci (49,6 %) alebo ochrany (44,2 %). Časť však vníma digitálne správanie partnerov negatívne, partner alebo partnerka im prostredníctvom digitálnych technológií ubližuje (3,3 %), ohrozuje ich (3,6 %) alebo ich kontroluje (6,8 %). Na mieru zdieľania prístupov k digitálnym zariadeniam má vplyv viacero faktorov, jedným z nich je napríklad spoločná domácnosť partnerov. Výrazné rozdiely sa však ukazujú aj medzi vekovými skupinami. Mladí ľudia vo veku 16 – 29 rokov majú tendenciu zdieľať viac informácií, a to nielen prístupové kódy do mobilu či geografickú polohu, ale aj erotické fotografie a videá. Zatiaľčo 33 % celej populácie považuje za normálne, že si partneri zdieľajú erotické fotky a videá, medzi mladými vo veku 16 až 24 rokov s tým súhlasilo až 59,5 %. Zároveň sú to práve mladí ľudia, ktorí častejšie než staršie generácie uvádzajú, že sa obávajú možnej kontroly zo strany partnera alebo partnerky prostredníctvom digitálnych technológií. Častejšie tiež poznajú vo svojom okolí niekoho, kto zažil násilie vo vzťahu, pri ktorom boli digitálne technológie zneužité.

Rozhovory s odborníkmi a odborníčkami, ktorí na Slovensku poskytujú pomoc obetiam násilia v partnerských vzťahoch, poukazujú na čoraz častejšie zneužívanie digitálnych technológií. Ak je vo vzťahu prítomné psychické násilie, je vysoko pravdepodobné, že na jeho páchanie budú zneužívané aj bežne dostupné technológie. Môže ísť napríklad o kontrolovanie súčasného alebo bývalého partnera, zisťovanie, kde sa nachádza a s kým komunikuje, neustále kontaktovanie, vydieranie alebo vyhrážanie. Násilie vo vzťahu sa môže diať pomocou informácií a prístupov, ktoré partneri zdieľajú ešte v začiatkoch vzťahu a často dobrovoľne. Práve prístupové heslá či erotické fotky a videá môžu byť neskôr zneužívané na vydieranie alebo pomstu. Najrizikovejšou je fáza odchádzania z násilného vzťahu, keď násilná osoba stráca fyzickú kontrolu nad partnerom alebo partnerkou.

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

AI: Lacné a rýchle útoky

Aj najnovšia správá HP Threat Insights Report potvrdila, že útočníci využívajú umelú inteligenciu na škálovanie a urýchľovanie kampaní. Mnohí z nich pritom uprednostňujú náklady, rýchlosť a efektivitu pred kvalitou. Hoci sú tieto útoky s asistenciou AI často schematické a nenáročné, dokážu prekĺznuť podnikovou obranou. Zákazníci HP Wolf Security doteraz klikli na vyše 60 miliárd mailových príloh, webových stránok a stiahnutých súborov bez jediného nahláseného prieniku. Správa analyzujúca obdobie október – december 2025 ukazuje, že kyberzločinci naďalej diverzifikujú metódy, ako obísť bezpečnostné nástroje založené na detekcii. Aspoň 14 % mailových hrozieb identifikovaných pomocou HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov mailových brán. Spustiteľné súbory boli najčastejším spôsobom doručenia (37 %), nasledujú súbory .zip (11 %) a .docx (10 %).

Na základe údajov z miliónov koncových zariadení s HP Wolf Security identifikoval výskumný tím HP okrem iného tieto kampane:

Skripty typu „vibe-hacking“ s presmerovaním na Booking.com: Útočníci využívajú AI na generovanie hotových infekčných skriptov – tzv. vibe-hackingu – ktoré automatizujú doručenie malvéru. V jednej z kampaní je vo falošnej PDF faktúre vložený odkaz, ktorý najprv nenápadne stiahne škodlivý súbor z kompromitovaného webu a potom používateľa presmeruje na dôveryhodnú platformu, napríklad Booking.com.
„Flat-pack“ malvér urýchľuje tvorbu kampaní: Aktéri hrozieb zostavujú útoky z lacných, bežne dostupných malvérových komponentov, pravdepodobne zakúpených na hackerských fórach. Návnady a finálne škodlivé kódy sa menia, zatiaľčo prostredné skripty a inštalátory zostávajú rovnaké. To umožňuje rýchle zostavenie, prispôsobenie aj škálovanie kampaní s minimálnym úsilím. Nejde pritom o jedinú skupinu – rovnaké stavebné bloky využíva viacero nezávislých aktérov.
Malvér ukrytý vo falošnom inštalátore Teams („piggyback“ útok): Útočníci manipulujú výsledky vyhľadávania a zneužívajú podvodné reklamné kampane na propagáciu falošných webov vydávajúcich sa za Microsoft Teams. Obete si stiahnu škodlivý inštalačný balíček, v ktorom je skrytý malvér Oyster Loader „pribalený“ k inštalácii Teams. Zatiaľčo sa legitímna aplikácia nainštaluje, infekcia prebieha nenápadne v pozadí a útočník získa zadné vrátka do zariadenia.

Hlavné zistenia:

• Útočníci zostavujú kampane z modulárnych komponentov malvéru, čo umožňuje rýchlu tvorbu, úpravu aj prispôsobenie útokov.
• Techniky na oklamanie obetí označované ako AI „vibe-hacking“ sa objavujú v infekčných skriptoch, vrátane kampane zneužívajúcej presmerovanie na Booking.com.
• Malvér Oyster Loader bol odhalený pri „pribaľovaní“ k falošným inštalátorom Microsoft Teams; nenápadne tak zavlieka škodlivý kód do zariadení.

Namiesto snahy zachytiť každý variant by sa organizácie mali zamerať na znižovanie expozície. Izoláciou vysoko rizikových aktivít v oddelenom prostredí (napríklad otváranie nedôveryhodných príloh alebo klikanie na neznáme odkazy) je možné zastaviť hrozby ešte predtým, než spôsobia škodu.

EU: Nebezpečné výrobky

V roku 2025 bolo v európskom systéme Safety Gate zaznamenaných 4 671 upozornení, čo je najviac od spustenia systému v roku 2003. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2024 a viac ako dvojnásobok počtu upozornení nahlásených v roku 2022. Vnútroštátne orgány tiež vydali rekordný počet následných opatrení, pričom bolo oznámených 5 794 následných opatrení, čo predstavuje 35 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najčastejšie hlásenými nebezpečnými výrobkami v roku 2025 boli kozmetika (36 %), hračky (16 %) a elektrické spotrebiče a zariadenia (11 %).

Zdravotné riziká vyplývajúce z výrobkov obsahujúcich nebezpečné chemikálie zostali hlavnou príčinou upozornení, pričom predstavovali viac ako polovicu všetkých oznámení (53 %), nasledovalo riziko zranení (14 %) a udusenia (9 %). Takmer osem z desiatich upozornení týkajúcich sa kozmetiky sa týkalo prítomnosti BMCHA, zakázanej syntetickej vône, ktorá môže mať škodlivé účinky na reprodukčný systém a spôsobiť podráždenie pokožky. Vnútroštátne orgány tiež po prvýkrát oznámili prípady laku na nechty obsahujúceho TPO, chemikáliu zakázanú v roku 2025, ktorá môže tiež predstavovať riziko pre prenatálne zdravie a vyvolať alergické reakcie. Okrem upozornení v Safety Gate prijali vnútroštátne orgány 5 794 následných opatrení na zabezpečenie odstránenia nebezpečných výrobkov z trhov EÚ a EHP: stiahnutie výrobkov z trhu, ich zastavenie na hraniciach, nariadenie on-line trhoviskám na odstránenie zoznamov výrobkov alebo stiahnutie výrobkov z trhu. V uplynulých rokoch Európska únia modernizovala svoje právne predpisy o bezpečnosti výrobkov najmä prostredníctvom nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2024. Vyžaduje, aby sa on-line trhoviská pôsobiace v EÚ zaregistrovali na portáli Safety Gate a poskytli svoje jednotné kontaktné miesto. Do konca roka 2025 sa zaregistrovalo vyše 1 200 on-line trhovísk.

Komisia spolu s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za trh pripravuje v roku 2026 súbor kontrol vykonávaných on-line súčasne s cieľom identifikovať porušenia požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov v konkrétnom sektore. Organizuje súčasne koordinované akcie pre bezpečnosť výrobkov, v rámci ktorých vnútroštátne orgány spolupracujú na spoločnom testovaní konkrétnych výrobkov a vymieňajú si osvedčené postupy s cieľom zlepšiť svoje operácie dohľadu nad trhom. Ako bolo oznámené v Stratégii jednotného trhu do roku 2025 a v programe pre spotrebiteľov do roku 2030, aktualizujú sa tiež pravidlá dohľadu nad trhom a súladu výrobkov v pripravovanom európskom zákone o výrobkoch koncom tohto roka s cieľom posilniť pravidlá dohľadu nad trhom EÚ, aby sa zabezpečilo, že na jednotný trh vstupujú iba výrobky, ktoré sú v súlade s predpismi a sú bezpečné.

ProtectEU: Nový program

Európska komisia predstavila nový program predchádzania terorizmu a boja proti nemu. Meniaca sa povaha terorizmu a násilného extrémizmu vyžaduje prispôsobenú a dôraznejšiu reakciu. Nový program je hlavnou iniciatívou európskej stratégie vnútornej bezpečnosti známej pod skratkou ProtectEU. Zahŕňa komplexný súbor medziodvetvových iniciatív na posilnenie pripravenosti a reakcie, ktoré majú ľudí a podniky v Európskej únii lepšie chrániť.

Čoraz častejšie zneužívanie digitálnych a nových technológií – od sociálnych médií cez umelú inteligenciu až po zbrane a drony vyrobené 3D tlačou – dáva teroristickej činnosti novú podobu. Zároveň sa zintenzívňuje radikalizácia maloletých osôb, pričom k nej čoraz častejšie dochádza v online prostredí. Panorámu hrozieb ešte viac zhoršujú geopolitický vývoj a zapojenie štátnych i neštátnych subjektov. Komisia navrhuje zlepšiť schopnosť predvídania a zvýšiť odolnosť EÚ, posilniť bezpečnosť ľudí online aj offline a zintenzívniť spoluprácu s medzinárodnými partnermi. V programe sa navrhujú opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov v šiestich kľúčových pilieroch:

1. Predvídanie hrozieb

Bezpečnosť sa odvíja od schopnosti účinne predvídať hrozby. V programe sa navrhujú opatrenia na zlepšenie situačnej informovanosti a včasného odhaľovania vznikajúcich hrozieb, akými sú:

• posilnenie zdrojov a kapacít určených na analýzu spravodajských informácií na úrovni EÚ s názvom jednotná kapacita na analýzu spravodajských informácií (SIAC);
• posilnenie analytických podporných kapacít Europolu vrátane spôsobilostí na získavanie spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT);
• posilnenie bezpečnostného výskumu v oblasti vznikajúcich technológií (vrátane umelej inteligencie, kryptoaktív, dronov a zbraní vyrobených 3D tlačou) prostredníctvom cielených výziev v rámci programu Horizont Európa a Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť.

2. Predchádzanie radikalizácii

Najúčinnejšou dlhodobou stratégiou je naďalej predchádzanie radikalizácii. V programe sa navrhujú opatrenia na posilnenie včasnej prevencie a cielených intervencií v prípade tých, ktorí sú ňou najviac ohrození. To zahŕňa:

• súbor nástrojov prevencie vytvorený znalostným centrom pre prevenciu radikalizácie s cieľom poskytnúť praktické nástroje na boj proti radikalizácii maloletých;
• program komunitnej angažovanosti a posilnenia postavenia v hodnote 5 miliónov eur na podporu projektov zameraných na včasné predchádzanie radikalizácii so silným zameraním na posilnenie postavenia mladých ľudí, digitálnu odolnosť a súdržnosť komunít.

3. Ochrana ľudí na internete

Ústredným prvkom teroristickej a násilnej extrémistickej činnosti je naďalej online ekosystém vrátane propagandy, náboru, podnecovania k násiliu, získavania finančných prostriedkov a vysielania útokov. Komisia:

• zváži revíziu nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online na základe hodnotenia tohto nariadenia z roku 2026, pričom hodlá dôsledne presadzovať akt o digitálnych službách;
• posilní dobrovoľnú spoluprácu s poskytovateľmi online služieb prostredníctvom internetového fóra EÚ s cieľom urýchliť odstraňovanie teroristického obsahu a obmedziť priestor pre radikalizáciu a nábor v online prostredí;
• pretvorí krízový protokol EÚ na rámec EÚ pre reakciu na online krízy s cieľom posilniť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a poskytovateľmi online služieb v čo najskoršom štádiu, aby sa zamedzilo úplnému prepuknutiu krízy.

4. Ochrana ľudí vo fyzickom prostredí

Cieľom programu je zvýšiť bezpečnosť osôb, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi. V snahe zlepšiť odhaľovanie a monitorovanie jednotlivcov, ktorí sú pre EÚ teroristickou hrozbou, komisia:

• navrhne ďalší postup týkajúci sa „následných krokov po pozitívnej lustrácii“ v kontexte hodnotenia Schengenského informačného systému. Podporí sa tým výmena informácií o zápisoch súvisiacich s terorizmom v Schengenskom informačnom systéme s členskými štátmi, ktoré prejavili záujem o dobrovoľnú účasť;
• preskúma možnosti rozšírenia rámca pre vopred poskytované informácie o cestujúcich tak, aby zahŕňal súkromné lety, námornú a pozemnú dopravu (pričom v súčasnosti do rámca patrí len komerčná letecká doprava).

V snahe posilniť bezpečnosť verejných priestorov a kritickej infraštruktúry komisia navyše investuje 30 miliónov eur do projektov zameraných na zlepšenie celkovej bezpečnosti verejných priestorov a finančne aj operačne posilní poradný program EÚ v oblasti ochrannej bezpečnosti s cieľom uspokojiť rastúci dopyt členských štátov po podpore pri vykonávaní posúdení zraniteľnosti verejných priestorov a kritických infraštruktúr.

5. Reakcia na hrozby a útoky

Rýchla a účinná reakcia na teroristické hrozby a útoky si vyžaduje úzku spoluprácu v oblasti presadzovania práva a justície vrátane zintenzívnenia boja proti financovaniu terorizmu a potenciálnemu zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ na podporu extrémizmu a terorizmu. Cieľom programu je:

• zlepšiť sledovanie financovania terorizmu, a to aj prostredníctvom kryptomien a online platieb, v budúcom systéme EÚ na vyhľadávanie finančných údajov;
• zrevidovať mandáty Europolu a Eurojustu, čím sa zároveň posilní operačná a justičná podpora členských štátov v boji proti terorizmu;
• implementovať plán zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a koordinovanejšie vyšetrovania a trestné stíhania.

6. Spolupráca s medzinárodnými partnermi

Na zintenzívnenie boja proti terorizmu je nevyhnutná užšia globálna spolupráca s dôveryhodnými partnerskými krajinami. Medzi kľúčové opatrenia patrí:

• posilnenie vonkajšej spolupráce Europolu a Eurojustu v oblasti boja proti terorizmu s tretími krajinami;
• posilnenie spolupráce Europolu s dôveryhodnými partnermi pri získavaní údajov o jednotlivcoch, ktorí predstavujú teroristickú hrozbu;
• prehĺbenie spolupráce s partnermi zapojenými do procesu rozširovania a partnermi v stredozemskom regióne. Znamená to aj vykonávanie Spoločného akčného plánu predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu na západnom Balkáne a boja proti nim a zintenzívnenie činností znalostného centra v týchto krajinách.

Upozorňujeme: Shoulder surfing

Až 88 % Slovákov vo veku 18 až 36 rokov priznáva, že im prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu. Zároveň 69,4 % má skúsenosť s tým, že im niekto do mobilu pozeral cez rameno. Digitálne súkromie sa stáva každodenným napätím medzi pohodlím používania a obavou z narušenia osobného priestoru. Najnovší prieskum medzi mladými Slovákmi (agentúra Ipsos pre Samsung Electronics prostredníctvom aplikácie Instant Research, február 2026, 500 respondentov vo veku 18 až 36 rokov) potvrdil, že hoci je mobil neoddeliteľnou súčasťou ich života, pocit bezpečia pri jeho používaní na verejnosti výrazne zaostáva.

Až 78,5 % respondentov uviedlo, že sa im už stalo, že vo verejnej doprave alebo na verejných miestach radšej neotvorili určitý obsah práve kvôli okoliu. Pritom 54 % z nich uviedlo, že je to práve z dôvodu ochrany hesiel alebo bankovníctva. Zaujímavým paradoxom je, že hoci si mladí ľudia chcú chrániť svoje súkromie, zároveň podstupujú riziko. Až 31 % opýtaných priznáva, že na verejnosti aspoň občas zadávajú heslá alebo prihlasovacie údaje do aplikácií. Približne 39 % sa prihlasuje do internetového bankovníctva mimo súkromia domova. Mobil je dnes archívom komunikácie, osobných údajov aj financií. Pocit, že doň môže ktokoľvek nazrieť, prirodzene vyvoláva napätie. 8 % z opýtaných uviedlo, že si nie sú istí, či niekedy otvorili alebo neotvorili určitý obsah v telefóne kvôli pohľadom druhých.

Kľúčové zistenia prieskumu (18 – 36 rokov)

· 88 % respondentov prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu.

· 69,4 % má skúsenosť, že im niekto pozeral do mobilu cez rameno.

· 78,5 % už na verejnosti neotvorilo určitý obsah práve kvôli okoliu.

· 31 % na verejnosti aspoň občas zadáva heslá alebo prihlasovacie údaje.

· 39 % sa mimo domova prihlasuje do internetového bankovníctva.

Takzvané „sledovanie cez rameno“ (shoulder surfing) označuje situáciu, keď niekto bez vedomia používateľa sleduje obsah na jeho displeji a môže tak získať citlivé údaje – od súkromných správ až po prihlasovacie či bankové informácie. V ére smartfónov a permanentného používania mobilov na verejnosti sa tento jav považuje za rastúcu bezpečnostnú hrozbu. K takémuto sledovaniu môže dochádzať nenápadne z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšej vzdialenosti, napríklad vo verejnej doprave či na verejných miestach. Používatelia situáciu riešia napríklad používaním privacy sklíčok alebo zvýšenou opatrnosťou pri práci s citlivými aplikáciami. Digitálne súkromie sa dnes neodohráva len v online priestore, ale priamo na displejoch našich telefónov vo verejných priestoroch. Aj preto sa ochrana súkromia stáva jednou z kľúčových tém technologických inovácií.

EU: Kyberšikana

Približne každé šieste dieťa vo veku 11 až 15 rokov uvádza, že sa stalo obeťou kybernetického šikanovania a približne každé ôsme dieťa pripúšťa, že sa kybernetického šikanovania samo dopustilo. Podľa minuloročného prieskumu Eurobarometra viac než 9 z 10 Európanov považuje za naliehavé, aby verejné orgány prijali opatrenia na ochranu detí na internete, pokiaľ ide o negatívny vplyv sociálnych médií na ich duševné zdravie (93 %), kybernetické šikanovanie a obťažovanie v online priestore (92 %) a zabezpečenie mechanizmov na obmedzenie obsahu neprimeraného veku (92 %). Európska komisia pripravila akčný plán proti kybernetickému šikanovaniu na základe cielenej konzultácie s viac než 6 000 deťmi a na základe rozsiahlejšej verejnej konzultácie.

Základným prvkom akčného plánu je spustenie jednoduchej a ľahko prístupnej aplikácie, prostredníctvom ktorej bude možné nahlasovať prípady kybernetického šikanovania na vnútroštátnej linke pomoci. Aplikácia deťom a dospievajúcim umožní dostať sa k pomoci a bezpečne si uchovať a zaslať dôkazy. Komisia vypracuje koncepciu aplikácie, ktorú budú môcť členské štáty následne použiť na to, aby si ju prispôsobili, preložili do svojich jazykov a zabezpečili prepojenie na príslušné vnútroštátne služby. Pred šikanovaním v kyberpriestore by mal byť chránený každý mladý človek v celej EÚ rovnako. Členské štáty by mali vypracovať komplexné vnútroštátne plány, pričom pri zbere a porovnávaní údajov o kybernetickom šikanovaní by mali takéto konanie chápať jednotne. Ide o dôležitý krok k tomu, aby sa v boji proti kybernetickému šikanovaniu mohlo postupovať jednotnejším spôsobom.

V oblasti ochrany a posilnenia postavenia maloletých na internete už prebiehajú viaceré iniciatívy. V snahe zvýšiť ich účinnosť v boji proti kybernetickému šikanovaniu hodlá Európska komisia identifikovať aspekty, ktoré možno nastaviť lepšie: 

• preskúmať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú ochrany maloletých, s cieľom posilniť opatrenia, ktoré musia online platformy prijať, aby zabránili vystavovaniu maloletých škodlivému obsahu a aby konkrétne prípady mohli jednoducho hlásiť;
• prijať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú dôveryhodných nahlasovateľov, s cieľom objasniť ich úlohu v boji proti nezákonnému obsahu vrátane nezákonného obsahu používaného na kyberšikanovanie;
• zaoberať sa kybernetickým šikanovaním, ku ktorému dochádza na platformách na zdieľanie videí, v rámci prebiehajúceho hodnotenia a preskúmania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách;
• podporovať účinné vykonávanie ustanovení aktu o umelej inteligencii týkajúcich sa zakázaných praktík umelej inteligencie, a to aj vtedy, keď sa používajú na kybernetické šikanovanie;
• uľahčiť účinné vykonávanie povinností týkajúcich sa transparentnosti v rámci aktu o umelej inteligencii, a to aj prostredníctvom kódexu postupov pre značenie a označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktorý možno zneužiť na kybernetické šikanovanie.

Predchádzanie kybernetickému šikanovaniu bude ústrednou témou nadchádzajúceho preskúmania usmernení komisie pre pedagógov o podpore digitálnej gramotnosti, pričom cieľom je posilniť digitálne zručnosti a zlepšiť využívanie digitálnych technológií v rámci únie zručností. Súbežne s tým komisia rozšíri zdroje na boj proti kybernetickému šikanovaniu a v oblasti odbornej prípravy pre školy prostredníctvom centier pre bezpečnejší internet a platformy Lepší internet pre deti. Komisia bude naďalej podporovať práva a pohodu detí v online i offline priestore prostredníctvom Dňa bezpečnejšieho internetu. Zároveň pracuje na nadchádzajúcich iniciatívach, akými sú pilotný projekt riešenia EÚ na anonymné overovanie veku, pripravovaný akt o digitálnej spravodlivosti, panel odborníkov, ktorý bude poskytovať podklady pre prácu Komisie v oblasti ochrany detí online, a prieskum vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie.