Upozorňujeme: SMS útoky

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ varuje pred zvýšenou frekvenciou takzvaných SMS Pumping útokov, ktoré sú zamerané aj na slovenské subjekty. SMS Pumping, označovaný aj ako AIT (Artificially Inflated Traffic), je pokročilá forma telekomunikačného podvodu, pri ktorej útočníci umelo vytvárajú vysoký objem neautentickej SMS komunikácie s cieľom neoprávnene sa obohatiť alebo spôsobiť podnikom a organizáciám finančné straty. Tento typ podvodu sa zameriava na zneužitie funkcií SMS overovania používaných v registračných a notifikačných procesoch, ako aj pri generovaní jednorazových hesiel (OTP).

SMS správy sú najčastejšie zasielané na medzinárodné čísla s prémiovou sadzbou pod kontrolou útočníkov. Útočníci profitujú tým, že dostávajú podiel z poplatkov za odoslané správy, často v spolupráci s podvodnými telekomunikačnými operátormi. Finančné prostriedky, stratené v dôsledku takejto škodlivej aktivity, je náročné vymôcť, keďže sú bežne odvádzané do krajín s minimálnou finančnou kontrolou a činnosť je prezentovaná ako legitímna prevádzka zabezpečená „marketingovou aktivitou“. NCKB v kybernetickom priestore SR zaznamenalo viacero útokov tohto typu. Útočníci využili automatizované skripty na zneužitie registračných formulárov rôznych online služieb. Výsledkom sú státisíce odoslaných SMS správ na zahraničné telefónne čísla, čím zasiahnutým organizáciám vznikla priama finančná škoda v desiatkach tisíc eur. Útočník dokázal obísť viaceré bezpečnostné prvky zasiahnutých spoločností, pričom k detekcii útokov došlo až s časovým odstupom, čo malo priamy vplyv na výslednú výšku finančnej škody. 

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu výskytu a potenciálnu závažnosť dopadov týchto útokov NCKB odporúča:

Zavedenie CAPTCHA: Implementujte overovací mechanizmus CAPTCHA na všetkých verejných formulároch, ktoré odosielajú SMS, aby sa overilo, že požiadavka pochádza od reálneho človeka, nie bota.

Obmedzenie počtu požiadaviek (Rate limiting): Nastavte obmedzenia na počet požiadaviek pre jednotlivé IP adresy a identity používateľov, ktoré spúšťajú odosielanie SMS, vrátane tzv. exponenciálneho backoffu (predlžovania času medzi pokusmi o odoslanie SMS cez API) pre opakované pokusy.

Blokovanie čísel so zvýšenou tarifou: Využite služby na blokovanie vysoko rizikových destinácií (napr. regióny s prémiovými sadzbami), detekciu a blokovanie VOIP, virtuálnych alebo prémiových čísel. Pri tomto kroku je ale potrebné uvedomiť si, že môže dôjsť aj k blokovaniu legitímnych požiadaviek využívajúcich prémiové čísla.

Filtrovanie telefónnych čísel: Obmedzte odosielanie SMS len na špecifické krajiny, kde pôsobíte, a používajte zoznamy povolení/obmedzení pre telefónne predvoľby krajín na základe obchodných potrieb. Telefónne čísla možno tiež overiť napr. cez HLR (Home Location Register) lookup a na základe toho blokovať rizikové regióny alebo čísla. Aj tu treba mať na zreteli, že táto služba môže byť pri overovaní veľkého množstva čísel drahá a nie všetci operátori poskytujú spoľahlivé dáta o číslach. Uvedený nástroj overuje pravosť čísla a nie jeho prémiovosť. Z toho dôvodu sa treba pozerať na HLR lookup ako na pomocný nástroj.

Aplikácia pravidiel na sieťových a bezpečnostných prvkoch: Blokujte pokusy o spojenia z IP adries anonymizačných služieb (napr. Tor exit nody, bezplatné VPN služby) a zakladanie účtov prostredníctvom dočasných emailových adries (odporúčame využívať whitelist na povolené služby). Blokovanie anonymizačných služieb taktiež môže viesť k obmedzeniu legitímnych používateľov služby.

Monitorovanie prevádzky a behaviorálna analýza: Používajte analytické nástroje na detekciu anomálií, ako sú náhle špičky v odosielaní SMS do určitých krajín a masové zakladanie účtov. Kombinujte poznatky zo správania používateľov, reputáciu IP, rýchlosť a historické vzorce na detekciu automatizovaných pokusov a anomálií.

Ak už incident nastal:

Mitigácia vektora útoku: Dočasne vypnite alebo obmedzte funkčnosť zneužívaného formulára, alebo aplikácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužitiu.

Koordinácia s poskytovateľom telekomunikačných alebo SMS služieb: Upozornite svojho poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorý môže sledovať anomálnu aktivitu a aplikovať dodatočné protiopatrenia.

Nahlásenie incidentu: Nahláste incident Národnému centru kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom JISKB alebo mailom na incident@nbu.gov.sk. V prípade potvrdeného zneužitia prostriedkov a vzniku finančnej škody podajte trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

Novinka: SMS a MMS aj mimo mobilných sietí

Na slovenskom telekomunikačnom trhu dochádza k rozšíreniu možností SMS a MMS komunikácie. Podpora SMS a MMS sa rozširuje z mobilných čísel aj na čísla pevných sietí (02 až 058), VoIP služieb (065x, 069x) a negeografické čísla (0850, 0888, 0800). Väčšina zákazníkov slovenských mobilných operátorov má už zasielanie správ na tieto čísla sprístupnené. Na strane pevných sietí budú služby správ sprístupňované podľa záujmu zákazníkov a medzioperátorských dohôd.

Telekomunikačná únia Slovenskej republiky vysvetľuje, že na druhej strane takejto komunikácie budú najčastejšie firmy a organizácie, ktoré môžu správy nielen prijímať a odosielať na svojich telefónoch, ale ich aj efektívne spracovávať vo svojich informačných a komunikačných systémoch. V praxi to znamená možnosť obojsmernej komunikácie so zákazníkmi aj zasielanie informácií a notifikácií.

Technologickým základom týchto služieb je infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovanie pokročilých komunikačných služieb naprieč rôznymi typmi sietí. Centrá správ SMSC a MMSC zabezpečujú prenos správ v mobilných sieťach a zároveň ho rozširujú aj na pevné siete a pripojenie ďalších systémov. Táto infraštruktúra zároveň vytvára predpoklady pre rozvoj virtuálnych mobilných operátorov (MVNO), nové obchodné modely, inovácie aj vyššiu mieru konkurencie. Ďalšie nové služby by tak mali byť predstavené v nasledujúcom období.

Upozorňujeme: Pozor na správy od detí

Ahoj mami, rozbil sa mi mobil, tak píšem od kamaráta. Potrebujem požičať na nový, nech si môžem všetko zariadiť a vrátiť sa. Pošli mi, prosím, peniaze na tento účet… Aj takto sa môže začínať konverzácia s podvodníkom. Napokon rodičia potomkovi spravidla bez problémov požičajú pár stoviek na nový mobil, aby sa mohol dostať v poriadku domov. Ako na takéto podvody nenaletieť a predísť tak prázdnej peňaženke?

Najlepšou ochranou pred podvodmi je na správy z cudzích čísiel nereagovať. Môže však nastať situácia, kedy bude o pomoc žiadať niekto naozaj blízky. Pokiaľ ide o zaslanie peňazí, odporúča sa na overenie krátky hovor, prípadne videohovor. Vo všetkých prípadoch je možné požiadať o doplňujúce informácie. Ak nie je útok cielený, ale ide o tzv. smishing, kedy je rovnaká správa rozoslaná aj na stovky telefónnych čísel, nebude podvodník vedieť ani krstné meno dieťaťa. V niektorých prípadoch sa to podvodníci snažia zvládnuť odpoveďou „Som tvoj najstarší“, čo by ale pri troške pozornosti prejsť nemalo. Okrem krstného mena môže ísť o dátum narodenia, bydlisko, meno domáceho maznáčika či partnera.

Podvodné správy môžu prísť mnohými spôsobmi. Niekedy sú to SMS, inokedy správy cez aplikáciu, ktorá umožňuje komunikáciu na základe telefónnych čísel. Výnimkou nie sú ani kombinácie, kedy podvodník pošle SMS s odkazom umožňujúcim vstúpiť do konverzácie v inej aplikácii. Ciele podvodníkov sú ale takmer vždy rovnaké. Buď ide priamo o peniaze, alebo o osobné a platobné údaje, ktoré možno následne na peniaze premeniť. Polícia odporúča, aby sa obete na ňu obrátili v prípade akéhokoľvek podvodu. Zároveň by sme mali byť maximálne obozretní pri každej návšteve webových stránok a vypĺňaní formulárov. Čím je ponuka výhodnejšia, tým väčšie je riziko, že ide o podvod.

Aktuálne: Ochrana svojich údajov

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov 28. januára odborníci upozorňujú na narastajúce riziká spojené s poskytovaním dôležitých osobných a finančných údajov, a to aj v prípade úverov a finančných služieb. Rýchla digitalizácia a nástup umelej inteligencie síce prinášajú pohodlnejší prístup k financiám, no zároveň vytvárajú priestor pre nové, sofistikovanejšie formy podvodov a zneužívanie citlivých informácií. V posledných rokoch rastie počet prípadov, kedy sú osobné údaje zneužité na neoprávnené žiadosti o úver, falšovanie identity alebo podvodné finančné transakcie. Útočníci sa často vydávajú za banky, finančných sprostredkovateľov či štátne inštitúcie a cielene oslovujú ľudí prostredníctvom mailov, SMS správ alebo telefonátov. Zlodeji sa čoraz častejšie spoliehajú aj na umelú inteligenciu, ktorá im umožňuje vytvárať presvedčivejšie falošné správy, napodobeniny hlasu či realistické falšované dokumenty.

Nové hrozby spojené s umelou inteligenciou:

Deepfake technológie – umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné videá alebo hlasové nahrávky, ktoré môžu napodobňovať bankových pracovníkov alebo známe osoby.

Automatizované podvody – AI dokáže vo veľkom rozsahu generovať personalizované podvodné správy, ktoré pôsobia dôveryhodne a cielia na konkrétne osoby.

Falošné dokumenty a identita – pomocou AI je možné vytvárať realistické falzifikáty dokumentov používaných pri žiadostiach o úver.

Zber a analýza dát bez vedomia – nesprávne alebo netransparentné využívanie AI systémov môže viesť k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov.

Pozor si treba dať na lákavé úverové ponuky, s „garantovaným schválením“ bez preverovania bonity, často podmienené zaslaním osobných údajov alebo poplatkom vopred. Taktiež sa treba chrániť pred zneužitím dokladov totožnosti, neoprávnené použitie ich kópií môže viesť k uzatvoreniu úveru bez vedomia dotknutej osoby. Pozor i na nezabezpečené on-line formuláre, a to zadávanie citlivých údajov na falošných webových stránkach. Treba byť obozretný aj pri neočakávaných ponukách úverov a podozrivo personalizovaných správach. Nikdy neposielajte kópie svojich dokladov neznámym osobám alebo prostredníctvom nezabezpečených platforiem. Pri internetbankingu využívajte silné heslá, dvojfaktorové overenie a pravidelne si aktualizujte bezpečnostný softvér v počítači.

Ako sa správať pri podozrení z podvodu?

• Ukončite hovor: Ak vám volá niekto, kto tvrdí, že je z banky a žiada osobné údaje, okamžite hovor ukončite.
• Neklikajte na linky: Nikdy neotvárajte prílohy a neklikajte na linky v podozrivých e-mailoch či SMS správach.
• Overte si informácie: V prípade pochybností zavolajte priamo svojej banke (na číslo z ich oficiálnej stránky).
• Chráňte si údaje: Do internet bankingu sa prihlasujte výhradne cez oficiálnu zabezpečenú webovú adresu.
• Pozor na podozrivé aplikácie: Neinštalujte si žiadne aplikácie na žiadosť cudzích osôb, ktoré by im umožnili vzdialený prístup k vášmu telefónu.

Čo robiť, ak sme poskytli citlivé údaje? V prípade finančných záležitostí treba okamžite kontaktovať danú finančnú inštitúciu a potom sa riadiť jej inštrukciami. V týchto prípadoch je rýchlosť skutočne kľúčová, pretože v mnohých prípadoch ovplyvňuje samotnú výšku škody spôsobenú podvodníkom. V prípade, keď ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je však každodenná ostražitosť.

Upozorňujeme: SMS o pokutách

Slovensko zaplavili nové podvodné SMS správy, ktoré pod falošnou hlavičkou polície vymáhajú údajne nezaplatené pokuty. Obsahujú odkaz na webstránku, ktorá sa snaží napodobniť vzhľad oficiálneho webu Ministerstva vnútra SR. Súčasťou správ býva tiež falošné číslo spisu, vymyslený dôvod pokuty, napríklad nesprávne parkovanie alebo prekročenie rýchlosti, a výzva na okamžitú úhradu prostredníctvom on-line platobnej brány. Po zadaní údajov z platobnej karty prichádzajú obete o peniaze z účtu.

Polícia nikdy nezasiela výzvy na úhradu pokút prostredníctvom SMS správ. Ak ste dostali pokutu, informácia o nej vám príde poštou do vlastných rúk. Aj v tomto prípade platí, aby ste si dôkladne všímali adresy webstránok, na ktoré falošné správy odkazujú. Oficiálna stránka Ministerstva vnútra SR je www.minv.sk. Falošné stránky zvyčajne obsahujú drobné úpravy v názve domény, ktoré môžu byť na prvý pohľad nenápadné, napríklad "minvsk.info". Nikdy však nezadávajte údaje z platobnej karty na neznámych alebo podozrivých stránkach.

V prípade, že ste dostali podozrivú správu, polícia radí okamžite ju vymazať a na odkazy neklikať. Ak sa už niekto stal obeťou podvodu, mal by čo najskôr kontaktovať políciu na čísle 158, alebo sa dostaviť na najbližší policajný útvar. Aj v prípade pochybnosti o pravosti akejkoľvek komunikácie môžete rovnako kontaktovať políciu.

Trend: Kradnutie peňazí

Až 41 percent ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje, s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Viac ako polovica z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát. Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom emailov, nasledujú SMS, telefonáty a sociálne siete. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 28.5 do 6. 6. 2024, agentura STEM/MARK), polovica opýtaných na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7 percent kontaktovalo banku a 6 percent políciu, no a 2 percentá sa nechali podviesť. Svoje heslá na on-line prístup do banky si väčšina chráni, na druhej strane - na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, nakupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57 percent respondentov.

Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť Slovákov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým stretla aspoň dvakrát štvrtina opýtaných, aspoň trikrát 9 percent a viac ako trikrát ďalších 21 percent ľudí. „Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rôznymi spôsobmi, nezriedka sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými. Najčastejšie je to emailom, čo uviedlo až 63 % respondentov, prostredníctvom SMS 42 %, telefonicky 21 % a inými formami, kam patria najmä sociálne siete, 12 percent prípadov,“ približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.

Ako postupovali Slováci pri pokusoch o takéto podvody? Najviac bolo takých (49 %), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14 % zablokovalo volané číslo či odosielateľa emailu, 7 % volalo do banky, 6 % sa obrátilo na políciu, no 2 % opýtaných sa stali obeťou podvodu. Banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá emailom alebo cez nejaké odkazy. Dôležité je tiež zvoliť bezpečné heslá a PIN, nereagovať na podozrivé emaily, ani neklikať na odkazy a neotvárať prílohy. Netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov. Na ľudí číha čoraz viac podvodníkov aj na sociálnych sieťach. Presne dve tretiny opýtaných najčastejšie využívajú Facebook, 21 % Instagram, 3 % Tik Tok a 2 % sieť X. Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov. V prieskume 55 % Slovákov uviedlo, že využívajú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12 percent všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina sa snaží o unikátne heslá (88 %). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38 %) či odtlačok prsta (36 %). Ďalším rizikom je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57 percent opýtaných. V prípade neznámych e-shopov ich pritom najviac zaujíma cena ponúkaného tovaru (77 %) oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45 %). Platbu na internete sa odporúča realizovať len na zabezpečených stránkach, a to s https://.

Upozorňujeme: Nový kybernetický podvod

Hlavným cieľom útočníkov je v prípade nového podvodu získať údaje z platobnej karty. Podvod začína podľa mBank falošnou SMS správou, ktorá pôsobí ako od dôveryhodnej inštitúcie. Nedávno príjemcov informovala o preplatku na dani vrátane návodu, ako ho môžu ľahko získať späť. Podvodná SMS však môže obsahovať rôzne požiadavky a zámienky: od nedoplatku za balík od kuriérnej služby, až po aktualizáciu údajov v banke.

Podvodná SMS vždy obsahuje odkaz, cez ktorý máte danú aktivitu vykonať. Po kliknutí na priložený odkaz sa však dostanete na podvodnú stránku. „Na získanie preplatku treba zadať prihlasovacie údaje do internet bankingu. Ak to urobíte, do pár minút vám zatelefonuje údajný pracovník banky – podvodník a upozorní vás, že ste klikli na falošný odkaz a vaše internetové bankovníctvo niekto napadol,“ vysvetľuje Tomáš Mika. Následne vám útočník poradí, aby ste si nainštalovali aplikáciu banky cez odkaz, ktorý vám pošle. Vo chvíli, keď si aplikáciu stiahnete, začne vás útočník presviedčať, aby ste si z bezpečnostných dôvodov zmenili heslo a limity na karte. A keďže ste si stiahli falošnú aplikáciu, vidí všetko, čo na vašom účte robíte. Má prístup k vášmu PIN kódu a môže si navyšovať limity na karte. „V poslednej fáze vás vyzve, aby ste si účet zabezpečili pomocou falošnej aplikácie a priložením platobnej karty k NFC čipu na zadnej strane mobilu. Tým si útočník skopíruje vašu kartu a je na najlepšej ceste získať peniaze z vášho účtu. Môže vyberať hotovosť z ktoréhokoľvek bankomatu či využívať POS terminál pomocou vašej tokenizovanej karty vo svojom mobilnom zariadení, a to až do výšky zvýšeného limitu. Ide o veľmi nebezpečný a prepracovaný podvod, tzv. scam,“ upozorňuje Tomáš Mika.

Banka odporúča, aby ľudia neklikali nielen na SMS odkazy, ale ani na odkazy v iných správach a nezadávali cez ne žiadne citlivé údaje. Do svojho internet bankingu sa prihlasujte vždy iba cez oficiálny web banky, ktorú sami napíšete do prehliadača. Bankové aplikácie nikdy nesťahujte cez zaslané odkazy, ale len cez oficiálne úložiská ako napríklad App store či Google Play. A ak máte pocit, že ste sa stali obeťou podvodu, ihneď si všade zmeňte prihlasovacie heslá, obnovte telefón do továrenského nastavenia a kontaktujte svoju banku. Vo svete, v ktorom sú on-line podvody čoraz dokonalejšie je dôležité, aby nielen banky, ale aj ľudia dávali pozor na spôsoby, akými chránia svoje peniaze.

Radíme: Ako sa nenechať oklamať

Podvodov, ktoré majú za cieľ vylákať peniaze spotrebiteľov na základe manipulatívnych telefonátov, mailov či textových správ, podľa dTest neustále pribúda. Podvodníci sa často vydávajú za iný subjekt, využívajú rafinované taktiky a niekedy až bizarné príbehy. Na čo si dať pozor a ako sa nenechať oklamať?

Aj na Slovensku sú časté podvodné textové správy zasielané v mene doručovateľských spoločností, napríklad Slovenskej pošty. Správa najprv informuje, že spoločnosť nemohla doručiť očakávaný balíček – nezastihla adresáta, bola uvedená neplatná adresa, alebo bola zásielka zo zahraničia pozastavená kvôli nezaplatenému colnému poplatku a ďalej vyzýva na otvorenie vloženého odkazu za účelom žiadosti o náhradné doručenie. Po rozkliknutí odkazu stránka nabáda spotrebiteľov na zadanie platobných údajov, čím sa spotrebiteľa snaží pripraviť o jeho peniaze na bankovom účte. Podobne podvodníci postupujú aj pri rozosielaní mailov. Tu sú navyše informácie doplnené o logo či grafiku dotknutej doručovateľskej služby, čo správe dodáva dôveryhodnosť a spotrebiteľa môže ľahko zmiasť.

dTest zaznamenal aj podvodné telefonáty. Volajúci často vystupujú ako banka a snažia sa príjemcu hovoru uviesť do omylu, že prišlo ku krádeži jeho platobných údajov alebo k zablokovaniu jeho účtu. Cieľom je vylákať skutočné bankové údaje alebo číslo platobnej karty. Podvodníci sa spoliehajú na moment prekvapenia a snažia sa vyvolať obavu zo straty finančných prostriedkov. A ľudia v strachu zo straty peňazí často podľahnú a prezradia informácie, ktoré si za normálnych okolností starostlivo strážia. Niekedy ide aj na prvý pohľad o bizarné scenáre. „V Česku sme sa stretli s prípadom, kedy telefonista presviedčal volaného, aby na overenie identity či platby urýchlene zakúpil napríklad voucher na nákup tovaru či služieb a obratom oznámil kódy, ktoré sú na voucheri uvedené. Takéto konanie má však opäť jediný cieľ – obohatiť sa na úkor volaného. Dá sa predpokladať, že s niečím podobným sa môžu stretnúť aj slovenskí spotrebitelia, preto by mali byť opatrní,“ dopĺňa Eduarda Hekšová.

Ako sa chrániť

• Kto vás kontaktuje? Dbajte na to, aby sa vám osoba, ktorá s vami komunikuje, predstavila a povedala názov inštitúcie, ktorú zastupuje. Informáciu si prípadne nechajte aj zopakovať.
• Existuje dôvod, prečo vás kontaktuje? Objednali ste si tovar, očakávate zásielku, nebola vám autorizovaná platba? Ak nie, doručovatelia či banka spravidla nebudú mať veľa dôvodov vás kontaktovať, buďte preto nedôverčiví a neoznamujte svoje citlivé údaje.
• Prevezmite iniciatívu, pýtajte sa! Opýtajte sa volajúceho, ako informácie zistil, snažte sa overiť akými informáciami volajúci disponuje. Volajúci tvrdí, že vás s balíčkom nezastihol na vašej adrese? Opýtajte sa na názov ulice, kde vás nezastihol a podobne.
• Dávajte si pozor na nezrovnalosti v oznamovaných informáciách. Všímajte si nezrovnalosti v hovore volajúceho, podvodníci sa vo svojom vlastnom príbehu môžu ľahko zamotať. V takom prípade rýchlo zistíte, že hovor môžete ukončiť.
• Skôr, ako zavoláte späť na zmeškaný hovor, skúste číslo vyhľadať pomocou internetového vyhľadávača. Ak neočakávate hovor z neznámeho čísla, identitu volajúceho môžete skúsiť zistiť vyhľadaním telefónneho čísla na internete. Jednoducho je možné nájsť aj weby, kde si používatelia vymieňajú svoje skúsenosti s konkrétnymi volajúcimi, resp. s telefonátmi, ktoré boli iniciované z konkrétneho telefónneho čísla.
• Informujte úrady či políciu. Aj keď podvodníka včas odhalíte, nenechajte si to pre seba a oznámte vašu skúsenosť polícii. Pokiaľ ide o menej závažné previnenie volajúceho, napríklad nevyžiadané či obťažujúce marketingové telefonáty, kontaktujte Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb alebo môžete podať podnet cez internetové stránky, napr. nevyziadanevolania.sk.

SMS: Včasné varovanie

Bezplatné varovanie o blížiacom sa nepriaznivom počasí formou SMS správy môže zabrániť rôznym škodám. SMS informácie sú stručné, obsahujú druh blížiaceho sa nebezpečného počasia a časové rozmedzie, počas ktorého sa „vyčínanie“ živla očakáva. K dispozícii sú tiež maily s detailnejšími informáciami vrátane odporúčaní, ako sa na príchod extrémneho javu pripraviť a ako sa počas neho správať. Všetky správy sú doručované podľa zadaného PSČ, sú teda veľmi konkrétne tak v lokalizácii, ako aj v časovom určení udalosti. 

Servis MeteoUNIQA sa líši od bežne dostupných meteorologických predpovedí, ktoré sú všeobecnejšie. Informuje o blížiacom sa vetre s rýchlosťou nad 70 km/h, o búrkach spojených so silným dažďom alebo krupobitím, intenzívnych prívalových dažďoch od 30 mm za 6 hodín a v zime o novom snežení nad 5 cm počas 6 hodín alebo o mrznúcom daždi. Správy môžu v prípade jasnejšieho vývoja počasia doraziť s predstihom jedného dňa alebo niekoľkých hodín, v prípade náhlej zmeny len niekoľko desiatok minút vopred. Údaje o čase, kedy sa zmena počasia očakáva, je vždy súčasťou oznámenia. Od roku 2009 aktuálne využíva zadarmo cielené informácie o náhlej zmene počasia vyše 100.000 záujemcov na Slovensku aj v Česku.

Najvyšší výskyt výstrah bol zaevidovaný v roku 2020, kedy stúpol počet vydaných správ oproti priemeru o 45 %. Trend vyššieho počtu informácií trval aj vlani. Spôsobil to nielen častejší výskyt nebezpečných poveternostných situácií, ale aj inovácie v práci meteorológov, ktoré umožnili podrobnejšie a lokalizovanejšie upozornenia a ďalšiu segmentáciu výstrah. V období rokov 2016-2021 sa väčšina varovaní týkala silných búrok (viac ako ¾ všetkých vydaných výstrah). Druhým najčastejším živlom bol prívalový dážď s podielom cca 11 %. Silné nárazy vetra a víchrica alebo silné sneženie sa vyskytovali v SMS správach zhodne necelými 6 %.

Radíme: Finančná pomoc

Vojna na Ukrajine otvorila priestor aj pre podvodníkov, ktorí sa môžu snažiť zneužiť nešťastie ľudí utekajúcich pred vojnou vo svoj prospech. Ministerstvo vnútra SR vyzýva na obozretnosť pri poskytovaní finančnej pomoci a potrebu overovať si informácie.

Vykonávanie verejných zbierok sa riadi zákonom - získavanie a zhromažďovanie dobrovoľných peňažných príspevkov môžu vykonávať len zákonom určené právnické osoby. Podmienkou je, aby bola verejná zbierka oficiálne povolená. V prípade celoslovenských zbierok robí zápis do registra ministerstvo vnútra. Ak aspoň časť z čistého výnosu bude použitá mimo územia Slovenska, pred registráciou je potrebný aj súhlas Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Na pomoc pre utečencov však môžu slúžiť aj už predtým existujúce zaregistrované zbierky, ktorých registrovaný všeobecne prospešný účel a územie použitia výnosu takýto druh pomoci umožňujú. Zákon o verejných zbierkach sa nevzťahuje na výzvy jednotlivcov o finančnú alebo materiálnu pomoc. V prípade, že fyzická osoba cez mail, sociálnu sieť alebo on-line systém darcovstva požiada verejne o pomoc pre seba alebo iných, je na vôli občanov, či takúto pomoc poskytnú.

Ak chcete pomôcť utečencom a ľuďom na Ukrajine zaslaním financií, tak si vždy overte hodnovernosť danej organizácie. V prípade pochybností, či je verejná zbierka legálna, je možné overiť túto informáciu v registri. Právnická osoba je tiež povinná na svojom webovom sídle informovať o vykonávaní zbierky zapísanej v registri zbierok. V registri sú okrem iného uvedené informácie ako: názov, sídlo, IČO a webové sídlo právnickej osoby, dátum zápisu a registrové číslo zbierky, účel a názov zbierky, spôsob vykonávania zbierky, telefónne číslo na zasielanie darcovských správ SMS alebo pre volanie na skrátené číslo, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky a číslo osobitného účtu, dátum začatia a ukončenia, územie, na ktorom sa zbierka bude vykonávať, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu osoby zodpovednej za vykonávanie zbierky, dátum predloženia predbežnej a záverečnej správy zbierky, hrubý a čistý výnos zbierky.

Odporúčame tiež dávať si pozor:

• na podvodné maily, ktoré dostanete od neznámych odosielateľov, v ktorých sa budú tváriť, že organizujú finančnú zbierku pre Ukrajinu;
• na podvodné maily, v ktorých budú podvodníci tvrdiť, že vo vojne na Ukrajine zahynul "niekto", po ktorom by ste mali zdediť veľkú sumu peňazí;
• na stránky, ktoré sa budú tváriť, že chcú nejakou formou pomôcť Ukrajine, no v konečnom dôsledku sa dostanete na stránku, kde od vás budú chcieť podvodníci, aby ste zadali číslo svojej kreditnej karty.

Novinka: On-line platba dane z nehnuteľnosti

Daňovníčky a daňovníci, ktorí v Bratislave vlastnia nehnuteľnosť, budú môcť tento rok zaplatiť dane z nehnuteľností aj formou digitálnej platby. Na využitie možnosti on-line platby je potrebné prihlásiť sa najneskôr do 3. apríla 2022 na stránke platbadane.bratislava.sk. Daňovníci, ktorí kúpili nehnuteľnosť v uplynulom roku a nie sú ešte zaevidovaní v internom systéme, obdržia upozornenie. Systém všetkých registrovaných upozorní aj v prípade, že daňovú povinnosť má napríklad manžel či manželka či iný rodinný príslušník, ktorý podával daňové priznanie za spoločnú domácnosť.

Po úspešnej registrácii bude v období od 15. apríla 2022 rozposielaný platobný e-mail s podrobnosťami o dani z nehnuteľností a informáciami o platbe. Daň bude možné zaplatiť prostredníctvom QR kódu, platobnej brány alebo štandardným bankovým prevodom. Systém funguje cez zabezpečenú zónu, všetky detaily budú k dispozícií po overení totožnosti daňovníka (cez SMS). Systém ponúka aj možnosť nastaviť si pripomienku na zaplatenie či uhradenie splátky, samozrejmosťou je aj potvrdenie o zaplatení.

Všetci daňovníci, ktorí využijú on-line platbu na zaplatenie dane z nehnuteľností, v priebehu mája a júna dostanú aj fyzické rozhodnutie o dani z nehnuteľností. Vyplýva to zo súčasnej legislatívy, na základe ktorej mesto Bratislava ako správca dane musí doručovať rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností aj do vlastných rúk. Pri využití digitálnej platby nie je nič potrebné opätovne uhrádzať. Zamedziť posielaniu rozhodnutí Bratislava aktuálne nemôže, v prípade pozitívnej spätnej väzby od daňovníkov (po vyskúšaní digitálnej platby dostane každý daňovník dotazník spokojnosti) je však pripravená iniciovať úpravu platných zákonov.

On-line: Pomocpreukrajinu.sk

Na novej webovej stránke pomocpreukrajinu.sk nájdu Ukrajinci prichádzajúci na Slovensko kompletnú ponuku štátneho, súkromného a hotelového ubytovania vrátane kontaktov a počtu voľných lôžok, ktoré sú k dispozícii. Stránka funguje aj v ukrajinskom jazyku a odkaz na ňu má byť zverejnený aj na webstránke ua.gov.sk.

Na interentovej stránke pomocpreukrajine.sk môžu ubytovanie ponúknuť aj dobrovoľníci vo svojich domoch a bytoch. Majitelia hotelov a penziónov, ktorí sú ochotní pomôcť, zas môžu kontaktovať Zväz cestovného ruchu SR. Databáza bude priebežne aktualizovaná a dopĺňaná.

Ministerstvo dopravy zároveň vyzýva všetkých, ktorí majú svojich priateľov a známych na Ukrajine, aby túto informáciu medzi nich rozšírili. Link na webovú stránku pomocpreukrajinu.sk by mali dostať prichádzajúci ľudia aj v uvítacej SMS správe.

Upozorňujeme: Falošné SMS z banky

Špecializovaná oficiálna stránka Policajného zboru Slovenskej republiky na boj proti hoaxom a podvodom on-line upozorňuje na novú vlnu podvodných SMS na Slovensku. Správy sú odoslané v mene banky a v texte žiadajú o odkliknutie pripojeného linku kvôli zabráneniu zablokovania účtu. Opäť pripomíname, že banky takého SMS správy neposielajú. 

Po presmerovaní na falošnú stránku, ktorá napodobňuje vzhľad skutočného Internetbankingu alebo inej stránky, podvodníci vyzývajú zadať svoje prihlasovacie údaje a heslo, príp. údaje o svojej platobnej karte. Takto by sa dostali k prístupovým či iným súkromným údajom a to bez toho, aby to poškodený klient vedel a s cieľom obrať ho o peniaze.

Banky však takéto SMS či emaily neposielajú. Text pritom obsahuje neúplné informácie. Odosielateľ má tiež netypickú mailovú adresu, link do Internetbankingu je falošný a má úplne iný formát. Už tieto fakty upozorňujú na podvod. Údaje a heslá k platobným kartám či k bankovým službám je potrebné chrániť a nezdieľať.  

Smishing: Pomôže ostražitosť a rozvaha

Zvykli sme si viac nakupovať on-line, aj preto strácame ostražitosť a nad SMS správou od prepravnej spoločnosti o doručovaní sa nezamýšĺame. Intuitívne klikneme na priložený odkaz, na ktorom sú údajne ďalšie informácie. Ide pritom o tzv. smishing podvody, ktoré sú podľa kyberbezpečnostnej firmy ESET účinným a rozšíreným podvodom. Kyberzločincov často odhalí preklep, napríklad zámena názvu prepravcu "IPS" namiesto správneho "UPS" so žiadosťou o vyplnenie osobných údajov vrátane dát o kreditnej karte.

Viacerí používatelia si už zvykli na klasické phishingové emaily a stále viac ľudí pozná osvedčené postupy ochrány. Útočníci však neustále pracujú na nových technikách, ako ľudí zmanipulovať. Siahajú po klasickej SMS správe aj preto, lebo obchádza bezpečnostné riešenia. Dôvod rozmachu vidia kyberbezpečnostní experti aj v tom, že smishingové podvodné správy nemajú vždy takú publicitu, akú majú napríklad ransomvérové útoky, preto o nich ešte stále veľa ľudí nevie. Tieto SMS správy tiež nemajú adresu odosielateľa, ktorú by vedela obeť vizuálne overiť a niekedy sa útočníci dokonca vedia pripojiť k predchádzajúcim vláknam četu v rámci legitímnej korešpondencie v telefóne.

Ochranou pred smishingom je podľa odborníkov predovšetkým opatrnosť. Každá správa, ktorá žiada, aby ste konali rýchlo - či už preto, aby vás vystrašili, alebo preto, že ide o skvelú ponuku, je vždy riziková! Pod nátlakom totiž môže byť podvedený aj skúsený používateľ. Stále platí neklikať na skrátené odkazy, nekonať unáhlene a uvedomiť si, že žiadna firma si nepýta osobné údaje ako bezpečnostné číslo CVV z platobnej karty. Je potrebné si zvyknúť overovať pravdivosť informácie, napríklad zavolať do prepravnej spoločnosti. Nevyhnutné je tiež používanie bezpečnostného softvéru. 

Aktuálne: Platby kartou vo vlaku

Od novembra 2021 sa vo vybraných vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) postupne zavádza možnosť bezhotovostnej platby platobnou kartou. Z celkového počtu 277 vlakvedúcich si už prebralo mobilné terminály mPOS vyše 80 %. Vlakvedúci boli vybraní tak, aby sa zabezpečila služba bezhotovostnej platby za cestovné doklady prednostne v diaľkovej doprave a pri sprevádzaní medzištátnych spojov. 

Konkrétne ide o vlaky kategórie IC na trase Košice – Bratislava, vlaky kategórie SC 24x Pendolino na trase Čadca – Košice, vlaky typu Ex 12x na trase Púchov – Horní Lideč, medzinárodné vlaky kategórie EC 2xx na trase Štúrovo – Břeclav a rýchliky R 6xx na trase Košice – Bratislava (okrem R 614/615). Najneskôr do konca 1. štvrťroka 2022 dostanú terminály mPOS aj zvyšní vlakvedúci. Cieľom ZSSK je, aby každý z cca 1.400 vlakvedúcich mal zverený mobilný terminál mPOS, obdobne ako je nastavené zverenie do osobného používania predajnej osobnej pokladnice nPOP, ktorú vlakvedúci využívajú už približne rok.

Zariadenia osobnej pokladnice nPOP a prenosného mobilného terminálu mPOS sa vzájomne dopĺňajú, t.z. že terminál mPOS bezkontaktne načíta QR kód zo zariadenia nPOP. Vďaka tomu sa eliminujú omyly vlakvedúcich pri manuálnom zadávaní sumy do mPOS. Zároveň zavedením bezkontaktnej platby terminálov mPOS do prevádzky prispievajú železnice aj k ekológii, keďže tieto zariadenia netlačia papierové potvrdenky, ale sú zasielané na požiadanie iba elektronicky prostredníctvom SMS alebo emailu.

COVID-19: Nové termíny

COVID-19-PASS, GreenPass, Digitálny COVID preukaz, eHranica... Vyznáte sa v nových pojmoch? Na časté nedorozumenia, s ktorými sa stretávajú operátori call centra, upozornilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) a pripravilo stručný prehľad.

COVID-19-PASS - deväťmiestny kód obsahuje čísla, písmená a pomlčky. Má ho každá osoba, ktorá sa už registrovala na testovanie koronavírusu alebo očkovanie proti COVID-19 prostredníctvom internetového portálu korona.gov.sk, prípadne súkromného laboratória. Nájdete ho v doručených SMS správach v mobile, prípadne v doručených emailoch.

Digitálny COVID preukaz EÚ - doklad generovaný systémom na preukázanie očkovania, prekonania (len na základe testu PCR) či testovania ochorenia COVID-19. Generuje sa na základe žiadosti cez portál korona.gov.sk, zobraziť sa aj v aplikácii zdravotnej poisťovne. Podľa NCZI je veľmi dôležité pozorne čítať popisy k jednotlivým poliam vo formulári, aby nedochádzalo k vysokej chybovosti. Napríklad, ak je uvedený rok narodenia, je potrebné písať len rok, a nie celý dátum. Pri telefónnom čísle sa namiesto prvej nuly zadáva medzinárodná predvoľba v tvare +421. Potvrdenie po pozitívnom výsledku PCR testu sa v systéme generuje až po uplynutí karantény, teda približne o 12 dní.

GreenPass – označenie mobilnej aplikácie, do ktorej je možné načítať Digitálne COVID preukazy EÚ. Ak zabudnete PIN kód, NCZI odporúča aplikáciu zo zariadenia odinštalovať a opätovne nainštalovať, čím sa heslo zresetuje.

eHranica – formulár na registráciu pri príchode na územie Slovenska je dostupný prostredníctvom portálu korona.gov.sk. Údaje sa musia zhodovať s údajmi, ktoré boli zadané pri prvej registrácii na testovanie. Pri nesprávnom vyplnení je možné opraviť údaje len prostredníctvom regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Ak nemáte pridelené rodné číslo, je tu možnosť použiť iný identifikátor. Pri viacerých prihlasovaniach je nesprávne zadávať rôzny identifikátor, pretože sa vytvoria nové COVID pasy a tak ako testovanie či očkovanie je aj eHranica založená na COVID pase. Vždy je potrebné zadávať rovnaké údaje. Ak nepríde SMS alebo e-mail o registrácii, podľa NCZI sa nepodarilo vyplniť formulár eHranica.

SMS: Ako sa zabaviť

Posielanie správ už viac ako dve desaťročia ovplyvňuje spôsob, akým medzi sebou komunikujeme. Nie vždy na presné vyjadrenie myšlienky stačia slová. Práve preto prichádzajú na pomoc multimédiá s nástrojmi, vďaka ktorým je komunikácia zábavnejšia.

Objavte silu virtuálnej reality: Rozšírená realita je jedným z módnych trendov on-line komunikácie. Predstavuje spôsob, ako vniesť do fotografií a videí určité kúzlo. Môžete sa ocitnúť pod vodou, alebo si nasadiť tvár roztomilého zvieraťa či strašidelnej príšery, prípadne úplne pretvoriť svoj svet. Je to fantastický spôsob, ako dať všetkým jasne najavo svoju lásku k hororom či mačkám. To všetko je možné vďaka kombinácii technológie rozpoznávania tváre a kreativity filtrov AR. V službe Viber sú niektoré šošovky vytvorené organizáciami ako FC Barcelona, Svetový fond na ochranu prírody a Svetová zdravotnícka organizácia, vďaka ktorým im môžete jednoducho vyjadriť podporu.

Vytvorte si GIF: Ak fotografia povie viac ako tisíc slov, tak GIF povie viac ako tisíc fotografií. V živote sú momenty, ktoré si vyžadujú špeciálny priestor a opakovanie donekonečna, jednoducho preto, že sú úžasné. Keď zachytíte video, na ktorom váš priateľ robí salto vzad alebo také, v ktorom váš pes šťastne beží, premeňte ho jednoducho na GIF. Pridajte titulok, ktorý umocní dojem a rozhodnite sa, či chcete, aby bol GIF opakujúci, reverzný alebo s inou rýchlosťou. Ktovie, možno sa stane ďalším svetoznámym meme, ktoré budú všetci používať, no zatiaľ urobí radosť minimálne vašim priateľom. 

Buďte tématickí: Nálepky sú najvhodnejšie, ak chcete niečo vyjadriť bez toho, aby ste museli písať či hovoriť. Stále však v nich musíte hľadať tú správnu. To sa môže zmeniť na skľučujúci proces, ktorý popiera zmysel ich používania. Jednoduchým spôsobom, ako to napraviť, je vytvoriť si vlastné nálepky. Zo svojich priateľov môžete urobiť nálepky s ich najpoužívanejšími frázami alebo zo svojho domáceho maznáčika urobiť nálepkovú celebritu šíriacu roztomilosť po celom svete. 

Upravujte fotky: Vybláznenie sa je jednou z najzábavnejších on-line aktivít, najmä ak sa robí s vašimi najmilovanejšími ľuďmi. Najjednoduchší spôsob, ako si zlepšiť deň, je vyfotiť si selfie a kresliť: môžete si vylepšiť obočie, nakresliť si očné klapky alebo si len pridať fúzy, ktoré možno nikdy nebudete mať.

Zmeňte si pozadie chatu: Vaši najlepší priatelia a rodinní príslušníci si zaslúžia trochu viac ako štandardné prostredie. Jednou z možností je jednoducho pridať vašu obľúbenú spoločnú fotografiu a mať pripomienku jedinečného spojenia vždy, keď im chcete niečo povedať. Ďalšou možnosťou je vytvoriť niečo špeciálne, napríklad koláž vašich najlepších fotografií. 

Upozorňujeme: Pôvodná súťaž

Slovenská pošta upozorňuje na podvodnú súťaž, v ktorej môžu klienti údajne získať rôzne darčeky a vyhrať peniaze. Nová falošná súťaž nabáda zapojiť sa do prieskumu s výhrou až 10-tisíc eur. Aj v tomto prípade ide o podvod!

Slovenská pošta zaznamenala už približne 30 rôznych typov podvodných emailov, ktoré „sa tvária“ ako od pošty. Adresáta vyzývajú na úhradu platieb za doručenie zásielky, na zmenu doručenia či uloženia zásielky a v ostatnom čase aj na zaplatenie colných poplatkov. Slovenská pošta však nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom emailov alebo SMS, a to ani za colné konanie či DPH. Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, alebo pri prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBOXe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty – klient ich hradí pri prevzatí zásielky.

Opäť je potrebné zvýšiť ostražitosť a dôkladne si preveriť, odkiaľ je e-mail zaslaný. Pochybná adresa phishingových mailov totiž jasne napovedá, že ide o podvod.

Aktuálne: SMS pre COVID pas

Slovákom prichádzajú SMS správy s číslom COVID-19 passu. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyzýva, aby si tieto správy dôkladne uložili.

Podľa NCZI ide o rovnaké číslo COVID-19 passu, aký Slovákom pridelil systém už pri prvom testovaní a s ktorým im chodili výsledky antigénových či PCR testov. 

COVID-19 pass bude slúžiť na vyžiadanie Digitálneho COVID preukazu Európskej únie o vakcinácii, vykonaní testu alebo prekonaní ochorenia. Požiadať oň je možné na webovej stránke https://covidforms.nczisk.sk/index.php.

Radíme: Potvrdenie o prekonaní COVID-19

Potvrdenie od všeobecného lekára o prekonaní ochorenia COVID-19 nie je potrebné. Pripomína to Slovenská lekárska komora, ktorá dostala viacero podnetov od všeobecných lekárov, ku ktorým opäť začali chodiť pacienti s požiadavkou na potvrdenie o prekonaní tejto choroby. 

Postačiť by mala aj SMS či e-mail o pozitivite. Pri vstupe do prevádzok sa možno preukázať podľa aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nielen dokladom o prekonaní ochorenia nie starším ako tri mesiace, ale aj dokladom o diagnostikovaní ochorenia v období nie dávnejšom ako tri mesiace od okamihu vstupu – za takýto doklad možno považovať SMS správa či e-mail o pozitivite.

Slovenská lekárska komora preto prosí pacientov, aby nechodili zbytočne do ambulancií všeobecných lekárov, ak majú potvrdenie, aké uvádza ÚVZ SR.