EU: Stop Killing The Internet

Európska komisia ukončila kontrolu oprávnenosti žiadosti o registráciu novej európskej iniciatívy občanov Stop Killing The Internet: No Digital ID & No Age Verification (Prestaňte zabíjať internet: žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku). Organizátori „vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby systémy digitálnej identity a zabezpečenia veku používané na prístup k online službám v únii zostali dobrovoľné, chránili súkromie a boli nediskriminačné“.

Keďže táto iniciatíva spĺňa formálne podmienky podľa nariadenia o európskej iniciatíve občanov, komisia ju považuje za právne prípustnú. Organizátori iniciatívy majú teraz šesť mesiacov na začatie 12-mesačného obdobia zberu podpisov. Registrácia nemá vplyv na konečné rozhodnutie komisie vo veci samej ani na prípadné opatrenia, ktoré môže prijať. Komisia prijme konečné rozhodnutie o iniciatíve len vtedy, ak zozbiera aspoň jeden milión platných podpisov od občanov EÚ s minimálnym počtom podpisov dosiahnutým aspoň v siedmich členských štátoch.

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou. Oficiálne bola spustená v apríli 2012. Po formálnej registrácii umožňuje jednému miliónu občanov z najmenej siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Podmienky prípustnosti sú:

1. Navrhované opatrenie nie je zjavne mimo rámca právomocí komisie predložiť právny návrh.
2. Nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnené alebo šikanujúce.
3. Nie je zjavne v rozpore s hodnotami únie stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

Od spustenia európskej iniciatívy občanov komisia zaregistrovala už 135 iniciatív.

Viac informácií:
Stop zabíjaniu na internete: Žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.

V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.

Radíme: Nové clo

Od 1. júla zaviedla Európska únia paušálne clo vo výške 3 eurá za každú colnú položku, teda za každý jeden tovar v zásielke zakúpený mimo územia EÚ. Dá sa novému clu vyhnúť? Áno. Najjednoduchším a úplne legálnym riešením je nakupovať iba tovar, ktorý sa odosiela zo skladu nachádzajúceho sa na území EÚ.

Väčšina veľkých internetových trhovísk už vybudovala rozsiahlu sieť európskych skladov. AliExpress má distribučné centrá napríklad v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Belgicku, Taliansku aj v Českej republike. Temu využíva sklady v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Španielsku a Shein distribuuje objednávky najmä z Belgicka a Poľska. Pri vyhľadávaní stačí použiť filter „Ships from“ alebo „Odosielané z“ a vybrať niektorú z krajín Európskej únie. Takéto zásielky už cez colné konanie neprechádzajú, preto sa na ne nové paušálne clo nevzťahuje.

Nie každý produkt označený ako „Ships from EU“ sa ale skutočne odosiela z európskeho skladu. Pred dokončením objednávky sa preto oplatí skontrolovať krajinu odoslania aj predpokladaný čas doručenia. Ak obchod uvádza dodanie v priebehu niekoľkých dní, je veľká pravdepodobnosť, že tovar sa už nachádza v Európe. Naopak, dodacia lehota niekoľko týždňov môže naznačovať, že balík bude putovať priamo z Ázie a nové clo sa naň uplatní.

Európska únia diskutuje aj o zavedení manipulačného poplatku približne vo výške 2 € za každú zásielku zo zahraničia. Pre zákazníkov to znamená, že impulzívne nákupy drobností za pár eur z čínskych e-shopov už nebudú také výhodné ako v minulosti.

Ďalšie informácie

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Radíme: Kompenzácie za let

Nedávna dohoda Európskeho parlamentu a Rady EÚ potvrdila zachovanie súčasných pravidiel pre kompenzácie za oneskorené a zrušené lety. Práve otázka ich praktického uplatňovania však zostáva pre mnohých cestujúcich nejasná. Uplatnenie nároku navyše často končí už vo chvíli, keď letecká spoločnosť žiadosť zamietne alebo nereaguje. Ako v takejto situácii postupovať, aké sú ďalšie možnosti obrany a kedy sa oplatí obrátiť sa na úrady alebo súd?

Pri letoch, na ktoré sa vzťahuje európske nariadenie o právach cestujúcich, vzniká nárok na finančnú kompenzáciu najmä vtedy, ak má let meškanie tri a viac hodín pri prílete do cieľovej destinácie, je zrušený menej ako 14 dní pred plánovaným odletom alebo je cestujúcemu odopretý nástup na palubu. Výška kompenzácie sa pohybuje medzi 250 a 600 eurami podľa dĺžky letu a nezávisí od ceny letenky. Nárok na odškodnenie však nevzniká v prípade mimoriadnych okolností,  ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť. V závislosti od okolností má cestujúci nárok aj na starostlivosť, ako je poskytnutie občerstvenia, bezplatného telefonického hovoru či ubytovania. Európske inštitúcie sa pritom v rámci nedávnej dohody zhodli na zachovaní súčasného systému odškodňovania aj trojhodinovej hranice pre vznik nároku. Navyše má byť leteckým spoločnostiam uložená povinnosť poskytnúť cestujúcim elektronicky jasné pokyny, ako podať žiadosť o odškodnenie do štyroch dní od ukončenia ich cesty. Podľa dohody budú mať cestujúci na podanie žiadosti o odškodnenie deväť mesiacov, zatiaľčo letecké spoločnosti budú mať 30 dní na jeho vyplatenie alebo na vysvetlenie, prečo odškodnenie nebude poskytnuté. Dohodu však ešte čaká formálne schválenie v príslušných inštitúciách. „Väčšina leteckých spoločností dnes ponúka na svojich webových stránkach formulár, prostredníctvom ktorého si cestujúci môžu uplatniť nárok na kompenzáciu. Lehota na uplatnenie nároku však nie je jednotná na úrovni celej EÚ a riadi sa právnym poriadkom konkrétneho štátu. Na Slovensku si kompenzáciu viete uplatniť do dvoch rokov od dátumu letu,” informuje Eduarda Hekšová z dTestu. 

Ak letecká spoločnosť váš nárok zamietne alebo nereaguje, môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá je na Slovensku príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv cestujúcich v leteckej doprave. Zároveň platí, že cestujúci musí najskôr kontaktovať samotnú leteckú spoločnosť a podať žiadosť o kompenzáciu priamo u nej. Až následne, ak nedôjde k náprave alebo je odpoveď neuspokojivá, má zmysel obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Na Slovenskú obchodnú inšpekciu sa môžete obrátiť v prípade, ak let odlietal z letiska na Slovensku, alebo išlo o let z nečlenského štátu do Slovenskej republiky s leteckou spoločnosťou registrovanou v EÚ. Ak však odlietate z iného členského štátu EÚ, príslušným orgánom je inštitúcia v danej krajine. Sťažnosť je možné podať opäť až po tom, čo ste sa so svojimi nárokmi obrátili na leteckú spoločnosť a nedošlo k uspokojivej odpovedi. V podaní je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť relevantné prílohy, napríklad potvrdenie rezervácie alebo kópiu letenky. Podanie sa prešetrí a posúdi sa, či došlo k porušeniu práv cestujúcich. V prípade zistenia nedostatkov môže voči dopravcovi prijať opatrenia. Inšpekcia však nerozhoduje o individuálnych nárokoch na finančné odškodnenie.

Ak letecká spoločnosť nárok cestujúceho neuzná ani po preverení príslušným orgánom, môže sa cestujúci domáhať odškodnenia súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby o zaplatenie. V praxi ide o občianskoprávny spor, pri ktorom je potrebné preukázať vznik nároku podľa európskej legislatívy. Pri nižších sumách možno využiť aj zjednodušené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je administratívne menej náročné.

EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.

Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad

EU: Nové pravidlá recyklácie

Európska komisia prijala nové pravidlá recyklácie jednorazových plastových nápojových fliaš vyrobených predovšetkým z polyetyléntereftalátu (PET fľaše). Po prvýkrát sa tak stanovuje metodika výpočtu, overovania a nahlasovania chemicky recyklovaného obsahu. Ide o súčasť balíka o plastoch z decembra 2025. Nové pravidlá sa môžu uplatňovať na všetky recyklačné technológie vrátane chemických a mechanických recyklačných technológií. Pomôže to členským štátom splniť cieľ týkajúci sa recyklovaného obsahu stanovený v smernici o jednorazových plastoch.

Mechanická recyklácia je v súčasnosti najpoužívanejšou metódou recyklácie plastov. Zvyčajne sa používa na triedenie, čistenie, drvenie a remold plastov do nových výrobkov. Niektoré toky plastového odpadu však nemožno účinne mechanicky recyklovať. Patrí sem napríklad plastový odpad so zvyškami potravín, prídavnými látkami a zmiešanými materiálmi, ktoré znižujú recyklovateľnosť. V týchto prípadoch môže chemická recyklácia dopĺňať mechanickú recykláciu. Na rozdiel od mechanickej recyklácie chemická recyklácia rozkladá plasty na menšie molekuly, ktoré možno opätovne použiť ako východiskové suroviny pre nové plasty alebo iné chemikálie. To pomáha vrátiť viac tokov plastového odpadu do obehového hospodárstva, a to aj v prípade výrobkov, ktoré musia spĺňať normy vysokej kvality, ako sú obaly prichádzajúce do styku s potravinami.

V prvej fáze bude EÚ považovať za recyklovaný plastový materiál z únie a krajín EHP, kde možno v plnej miere overiť súlad s environmentálnymi pravidlami EÚ. Od 21. novembra 2027 sa budú započítavať aj recyklované plasty z krajín OECD, pokiaľ nie sú vylúčené podľa nariadenia o preprave odpadu. Materiály z krajín, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú započítavať aj vtedy, keď sa na ne budú vzťahovať opatrenia zabezpečujúce rovnocenné normy týkajúce sa požiadaviek na ľudské zdravie a ochranu životného prostredia, napríklad v rámcovej smernici o odpade a nariadení o obaloch a odpadoch z obalov.

Vykonávací akt sa čoskoro uverejní v úradnom vestníku a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Ďalšie informácie:

Vykonávací akt

Stratégia EÚ pre plasty

Balík opatrení na podporu obehového hospodárstva a recyklácie plastov (23. decembra 2025)

Rozhodnutie Rady OECD o riadení pohybov odpadov cez hranice štátov

EU: Jednoduché dane

Zjednodušiť daňové pravidlá Európskej únie a znížiť zaťaženie podnikov súvisiace s dodržiavaním predpisov sledujú dva nové legislatívne návrhy: súhrnné nariadenie o zdaňovaní a prepracovaná smernica o administratívnej spolupráci (DAC). Majú zmodernizovať rámec EÚ v oblasti priamych daní a posilniť konkurencieschopnosť jednotného trhu, pričom sa zachová existujúca silná úroveň ochrany pred daňovými podvodmi, únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Očakáva sa, že podnikom v EÚ ušetria približne 8 miliárd EUR ročne, z toho 3,3 miliardy EUR na administratívnych nákladoch. Predložia sa Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.

V súhrnnom nariadení o priamych daniach sa zavádzajú kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zjednodušenie ťažkopádnych pravidiel na zlepšenie vnútorného trhu: Omnibus zavádza oslobodenie od zrážkovej dane zo všetkých cezhraničných platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ. Odstránením predbežných procedurálnych požiadaviek a zjednodušením postupov vrátenia finančných prostriedkov opatrenie uľahčí financovanie, podporí investície a zvýši konkurencieschopnosť. Samotné toto opatrenie by malo daňovníkom EÚ priniesť úspory a výhody vo výške približne 5,3 miliardy EUR ročne.
• Uľahčenie financovania: Súhrnným nariadením sa odstraňujú zbytočné obmedzenia skutočného financovania tretími stranami a trhového financovania, čím sa podnikom uľahčuje investovanie do vnútorného trhu. Omnibus takisto zjednodušuje pravidlo o obmedzení úrokov v smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) odstránením možností vykonávania a zavedením povinnej prahovej hodnoty de minimis. Tieto zmeny prinesú dodržiavanie predpisov a administratívne zníženia vo výške viac ako 500 miliónov EUR ročne.
• Odstránenie duplikácie: Súhrnným nariadením sa odstraňujú prekrývajúce sa ustanovenia medzi pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti a globálnou minimálnou daňou (druhý pilier), čím sa znižuje zbytočná zložitosť a prekrývanie. Toto opatrenie by malo podnikom ušetriť približne 160 miliónov EUR ročne na nákladoch na dodržiavanie predpisov.

Hlavnými cieľmi návrhu prepracovaného znenia smernice DAC je zjednodušiť, objasniť a posilniť právny rámec EÚ pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní. Zlúčením smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a jej ôsmich zmien do jedného právneho textu sú právne predpisy používateľsky ústretovejšie a súdržnejšie, čím sa zvyšuje právna istota.

V prepracovanom znení sa zavádzajú niektoré kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zrušenie ohlasovacích povinností v prípade určitých cezhraničných opatrení: V prepracovanom znení sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre skupiny nadnárodných podnikov, na ktoré sa podľa pravidiel druhého piliera vzťahuje minimálna sadzba dane vo výške 15 %, čím sa dosahujú úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške približne 300 miliónov EUR. Takisto sa ním odstraňujú požiadavky na podávanie správ pre všetky ostatné podniky v EÚ, pokiaľ ide o určité cezhraničné daňové opatrenia, ktoré poskytujú daňovým správam obmedzenú pridanú hodnotu, čím sa znižuje objem podávania správ o 35 % a ročne sa šetrí 40 miliónov EUR.
• Podpora obehového hospodárstva: V prepracovanom znení sa zvyšuje prahová hodnota nahlasovania pre online predaj tovaru, čím sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre viac ako 10 miliónov súkromných predajcov, najmä tých, ktorí predávajú použitý tovar. Toto opatrenie prináša digitálnym platformám úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške 678 miliónov EUR.
• Zlepšenie identifikácie daňovníkov: V prepracovanom znení sa zavádza nový overovací nástroj pre identifikačné čísla daňovníkov, ktorým sa zabezpečuje, aby daňové správy mohli efektívne a účinne identifikovať všetkých oznámených daňovníkov.

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Nakupovanie na lacných ázijských e-shopoch ako Temu, Shein či AliExpress čaká už o pár dní významná zmena. Od júla 2026 vstupuje do platnosti EU Customs Reform, nová reforma colného systému Európskej únie. Tá prinesie clo na lacné balíčky a pravdepodobne ukončí éru extrémne lacných nákupov bez poplatkov. Čo to znamená pre spotrebiteľov? Ide skutočne o krok k ich ochrane, alebo skôr o podporu domácich podnikateľov?

Prečo EÚ zavádza nové clo na balíčky
Jedným z hlavných dôvodov reformy je enormný nárast lacného tovaru z tretích krajín. V roku 2025 sa do Európskej únie doviezlo až 5,9 miliardy zásielok s nízkou hodnotou. Systém zároveň komplikuje fakt, že v EÚ funguje až 27 rôznych colných správ s viac ako stovkou IT systémov. Výsledkom je:

• administratívny chaos,
• vysoká byrokratická záťaž,
• obmedzená kontrola kvality výrobkov.

Podľa odborníkov však nové poplatky neriešia podstatu problému. „Samotné clo neochráni spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nekvalitnými výrobkami. Kľúčom je kontrola a vymáhanie pravidiel,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z organizácie dTest.

Clo 3 eurá: Zmeny od júla 2026
Od júla 2026 sa ruší doterajšie oslobodenie zásielok do 150 eur od cla. Namiesto toho bude zavedené:
✅ paušálne clo 3 € za zásielku (resp. tarifnú položku),
✅ od novembra 2026 aj manipulačný poplatok cca 2 €.

To v praxi znamená:

• tričko + kryt na telefón → zaplatíte 6 € (2 rôzne kategórie),
• 5 kusov rovnakého oblečenia → zaplatíte len 3 €.

Zlacnené nákupy tak prestanú byť úplne bez dodatočných poplatkov.

Ako zaplatíte clo z on-line nákupov
Spotrebiteľ má viacero možností úhrady:

• Priamo obchodníkovi (najjednoduchšie riešenie).
• Cez prepravcu (napr. kuriér).
• Samostatné colné konanie (administratívne náročnejšie).

Vo všetkých prípadoch sa poplatok dostane colným orgánom.

Ochrana spotrebiteľa alebo ochrana trhu?
Oficiálnym cieľom opatrenia je:

• ochrana európskych výrobcov,
• zníženie nekalej konkurencie z tretích krajín,
• zabezpečenie férových podmienok.

Otázne však zostáva, či nové clo skutočne zlepší ochranu spotrebiteľa. „Ak výrobok nespĺňa bezpečnostné normy, problém nie je jeho cena, ale to, že sa vôbec dostal na trh,“ zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Inými slovami: vyššia cena nerovná sa vyššia kvalita.

Prečo reforma nemusí fungovať
Aj keď je cieľ reformy ambiciózny, odborníci upozorňujú na slabiny:
❌ kontrola kvality výrobkov sa na hraniciach reálne nedá vykonať,
❌ clo automaticky nezlepší bezpečnosť ani udržateľnosť,
❌ zvýši iba cenu pre spotrebiteľa.                                                                                                       

Efektívnejšie riešenie by podľa odborníkov zahŕňalo:

• povinnosť online platforiem dokladovať splnenie EÚ štandardov,
• prísnejšie kontroly výrobkov na trhu,
• rýchle sankcie pri porušení pravidiel.

Hrozí obchádzanie ciel?
Existuje aj riziko, že nové pravidlá budú predajcovia obchádzať. Možný scenár:

• zahraniční predajcovia si zriadia sklady v EÚ,
• tovar sa už nebude dovážať cez hranice,
• clo sa úplne obíde.

Výsledok? Opatrenie môže mať nulový efekt.

Ako sa zmení správanie spotrebiteľov
Zmeny sa dotknú aj samotných kupujúcich:

• zvýši sa počet objednávok pred zavedením pravidiel,
• spotrebitelia budú združovať nákupy,
• častejšie budú objednávať viac kusov naraz.

To môže paradoxne viesť k nadmernému konzumu aj väčšiemu množstvu nevyužitého tovaru.

Záver: pomôže clo spotrebiteľom?
Zavedenie clá 3 € na lacné balíčky je významnou zmenou v on-line nakupovaní v EÚ. Hoci jeho cieľom je ochrana trhu a spotrebiteľov, realita môže byť iná.

👉 Clo síce zdraží lacné nákupy, ale:

• nezaručí vyššiu kvalitu výrobkov,
• nevyrieši problém nebezpečného tovaru,
• môže skôr pomôcť domácim obchodníkom než spotrebiteľom.

Budúcnosť ukáže, či ide o efektívne riešenie, alebo len o ďalšiu reguláciu bez zásadného dopadu.

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

EU: Drogy

Európska správa o drogách 2026 (údaje z 27 krajín EÚ, Nórska a Turecka) potvrdila čoraz negatívnejší vplyv drog na európske zdravie ako aj bezpečnosť, keďže sa stali dostupnejšími, rozmanitejšími a účinnejšími – zatiaľčo organizované zločinecké skupiny sa častejšie uchyľujú k násiliu. Opioidy, zvyčajne v kombinácii s inými látkami, zostávajú hlavnou príčinou úmrtí spôsobených drogami v Európe. Agentúra Európskej únie pre drogy (EUDA) odhaduje, že v roku 2024 došlo v EÚ k najmenej 7 600 úmrtiam v dôsledku predávkovania, ktoré sa týkali najmä viacerých látok. Tieto lieky predstavujú vážne zdravotné nebezpečenstvo, najmä nové látky s obmedzeným vedeckým a verejným chápaním rizík. Nelegálne drogy vrátane kokaínu a syntetických drog, ako aj nové psychoaktívne látky sú široko dostupné. Naďalej sa objavujú nové výrobky z kanabisu a aj rozmanitosť predávaných opioidov a stimulantov je na vzostupe.

Obchodovanie s drogami zároveň predstavuje veľkú hrozbu pre bezpečnosť v Európe. Po zintenzívnení policajných operácií vo veľkých európskych prístavoch siete organizovanej trestnej činnosti diverzifikujú svoje trasy a metódy obchodovania s ľuďmi, aby sa vyhli odhaleniam. Využívajú menšie prístavy a vyvíjajú sofistikovanejšie metódy zatajovania. V správe sa zdôrazňuje, že objem kokaínu zachyteného v Európe sa v roku 2024 znížil o viac ako 20 % zo 419 ton v roku 2023. Počet zaistení sa však zvýšil na 97 000 (z 95 000 v roku 2023), čo naznačuje, že obchodníci s ľuďmi môžu smerovať k menším a roztrieštenejším zásielkam. Obavy naďalej vyvoláva aj zastrašovanie a násilie súvisiace s drogami vrátane vykorisťovania a náboru zraniteľných mladých ľudí zločineckými skupinami.

Európska komisia zintenzívnila svoju podporu členským štátom prostredníctvom novej protidrogovej stratégie a akčného plánu EÚ proti obchodovaniu s drogami a nových pravidiel monitorovania a kontroly drogových prekurzorov (2025). Takisto spolupracuje s členskými štátmi, európskymi prístavmi, priemyselnými združeniami a agentúrami EÚ na boji proti obchodovaniu s drogami v prístavoch v kontexte Európskej aliancie prístavov a naďalej aj s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti výrobe drog pri jej zdroji a zabrániť tomu, aby sa trasy obchodovania s drogami dostali do EÚ.

EU: Návrat migrantov

Politika Európskej únie týkajúca sa návratu štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí sa v únii zdržiavajú nelegálne, sa mení. Rozhodnutie o návrate bude spojené s povinnosťou okamžite alebo v stanovenej lehote opustiť príslušnú krajinu EÚ. Má byť zahrnuté do „európskeho príkazu na návrat“ a sprístupnené prostredníctvom Schengenského informačného systému. Členský štát môže uznať a vykonať rozhodnutie o návrate vydané tiež iným členským štátom na základe európskeho príkazu na návrat, alebo vydať nové rozhodnutie o návrate.

Štátni príslušníci krajín mimo EÚ, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, budú musieť spolupracovať. Pri príprave ich návratu môžu byť zadržaní na základe individuálneho posúdenia, napríklad ak nespolupracujú, predstavujú riziko úteku alebo bezpečnostné riziko. Zadržanie bude musieť nariadiť správny alebo súdny orgán. Obdobie zadržania v členskom štáte má byť až 24 mesiacov s možnosťou šesťmesačného predĺženia, ak sa zmenia okolnosti, objavia sa nové informácie, alebo sa zlepší spolupráca s príslušnou treťou krajinou. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny presťahuje do iného členského štátu a existujú dôvody na jeho zadržanie, môže sa uplatniť nové obdobie zadržania. Členské štáty budú tiež môcť vyžadovať pravidelné hlásenie alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste. Môžu sa uložiť aj alternatívy k zadržaniu, akou je finančná záruka či elektronické monitorovanie. Zadržanie možno nariadiť maloletým osobám bez sprievodu a rodinám s deťmi ako krajné opatrenie a na najkratšiu primeranú dobu, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

Nové pravidlá tiež umožnia možnosť prevodov, s výnimkou maloletých bez sprievodu, do krajiny, ktorá súhlasí s prijatím osoby, na základe dohody uzavretej členským štátom EÚ (tzv. návratové centrá). Takéto dohody možno uzatvárať len s tretími krajinami, ktoré dodržiavajú ľudské práva, medzinárodné právo a zásadu zákazu vyhostenia/vyhostenia, a členské štáty musia informovať komisiu a ostatné členské štáty predtým, ako dohody nadobudnú účinnosť.

Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho uverejnení. Niekoľko ustanovení vrátane ustanovení o centrách pre návrat, posudzovaní veku maloletých a vonkajšom rozmere návratov sa bude uplatňovať okamžite. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú prípravné kroky, by nadobudli účinnosť 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Komisia do dvoch rokov posúdi, či systém funguje efektívne, a môže navrhnúť nové pravidlá vrátane povinného uznávania rozhodnutí o návrate v celej EÚ.

EU: Mobilné satelitné služby

Európska komisia prijala návrh výberu poskytovateľov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (mobile satelite service, MSS), ktorí dostanú povolenie využívať harmonizované frekvenčné pásmo 2 GHz po roku 2027. Nahradí rozhodnutie z roku 2008, podľa ktorého platnosť aktuálnych povolení uplynie v máji 2027. Nové nariadenie o 2 GHz pre MSS je v súlade s návrhom aktu o digitálnych sieťach (DNA), podľa ktorého sa pre celé satelitné spektrum majú udeľovať povolenia na úrovni Európskej únie podľa jednotného súboru podmienok, aby na celom jej území platili rovnaké pravidlá.

Spektrum pre mobilné satelitné služby má strategický význam pre inovatívne komerčné využívanie ako aj využívanie na účely bezpečnosti a obrany. Pásmo 2 GHz pre MSS je ideálne pre služby priamej satelitnej komunikácie medzi zariadeniami (Direct-to-device, D2D), ktoré zabezpečujú kritické komunikačné kapacity a prístup k vysokorýchlostnému internetu v oblastiach bez terestriálneho pokrytia. Komisia navrhla zaviesť na prideľovanie tohto frekvenčného spektra výberové konanie na úrovni EÚ. Udeľovanie povolenia na úrovni EÚ na využívanie frekvenčného pásma 2 GHz pre mobilné satelitné služby vo všetkých členských štátoch EÚ zaručí regulačnú jednotnosť v celej EÚ a umožní prevádzkovateľom vyvíjať a poskytovať služby naprieč hranicami.

Spektrum by sa rozdelilo podľa tohto kľúča:

• Jedna tretina pásma 2 GHz pre MSS by sa vymedzila na štátne účely, teda napríklad kritické komunikačné služby, ako aj na komunikáciu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ z EÚ. Prevádzkovateľ zaručí integráciu so súčasnými a s budúcimi spôsobilosťami infraštruktúry Programu únie pre bezpečnú konektivitu IRIS.
• Dve tretiny pásma 2 GHz pre MSS by boli určené na komerčné využívanie, ako sú služby D2D pre mobilné zariadenia. Snahou je priniesť mobilné pokrytie do oblastí, kde nie sú dostupné terestriálne siete. Túto časť pásma možno využiť aj na internet vecí, napríklad pre osobné zariadenia na sledovanie fyzickej kondície, monitorovanie energie a zariadenia reakcie na núdzové situácie. Spektrum v tomto pásme by sa rovnomerne rozdelilo medzi:
• prevádzkovateľov z EÚ vstupujúcich na trh ako prejav úsilia podnietiť diverzifikáciu dodávateľov a stimulovať vstup dodávateľov z EÚ na trh a
• prevádzkovateľov z EÚ a z krajín mimo nej.

Komisia v návrhu zohľadnila názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, konkrétne stanovisko k MSS prijaté v roku 2024 a stanovisko k „Direct-to-Device“ prijaté v roku 2025. Takisto zohľadnila spätnú väzbu, ktorá vyplynula z cielenej konzultácie k budúcemu využívaniu pásma 2 GHz pre MSS, ktorá prebehla v roku 2025.

EU: Pravidelné kontroly vozidiel

Európsky parlament pristúpi k ďalšej fáze legislatívneho procesu preskúmania požiadaviek na pravidelné kontroly technického stavu vozidiel. Vodičom sa má poskytnúť viac spôsobov kontroly vozidla, nie však skrátenie intervalov technických kontrol pre osobné automobily a dodávky staršie ako desať rokov z každých dvoch rokov na každý rok.

S cieľom bojovať proti podvodom s počítaním kilometrov a neoprávneným zásahom na trhu s ojazdenými vozidlami poslanci podporujú novú požiadavku, aby opravovne vozidiel zaznamenávali údaje z tachometrov vozidiel a dodávok a aby výrobcovia zaznamenávali údaje z prepojených vozidiel do vnútroštátnej databázy. Aby sa však zabránilo nadbytočnej administratíve pre malé a stredné podniky, táto požiadavka má platiť len vtedy, ak oprava trvá viac než jednu hodinu. Cestné kontroly by mali kontrolovať autá, motocykle, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy tiež z hľadiska ich znečisťujúcich emisií a vyžadovať, aby sa vozidlá s potenciálne vysokými emisiami podrobili ďalším technickým kontrolám.

Európska komisia minulý rok predložila balík opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať minimálne normy pre kontroly vozidiel, doklady o evidencii vozidiel a cestné kontroly. Poslanci už v apríli potvrdili svoje stanovisko k jednej časti balíka, a to k dokumentom o evidencii vozidiel.

EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

EU: Globálne zdravie

Európska komisia prijala Globálnu iniciatívu na zvýšenie odolnosti zdravia. Stanovuje strategický rámec pre budúcu činnosť Európskej únie, aby mohla rýchlejšie reagovať na zdravotné hrozby a krízy v prepojenom svete na základe silného multilaterálneho systému a spolupráce s partnermi. Iniciatíva zahŕňa deväť hlavných opatrení na národnej, regionálnej a globálnej úrovni s cieľom zvýšiť pripravenosť, zlepšiť koordináciu a vybudovať odolné systémy na celom svete. Ich implementácia sa začne v rokoch 2026 až 2027. Nadväzuje na Európsku zdravotnú úniu, stratégiu únie pre pripravenosť, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zdravia a investície Globálnej brány v partnerských krajinách.

Iniciatíva pre globálnu odolnosť v oblasti zdravia predkladá päť kľúčových prioritných oblastí, ktoré najviac pridávajú hodnotu príspevku EÚ k stabilite a kolektívnej činnosti v oblasti globálneho zdravia.

1. Podpora efektívnejšej a menej fragmentovanej globálnej architektúry zdravia. Je nevyhnutné riešiť súčasné výzvy vrátane medzier vo financovaní. Kľúčovým zameraním bude posilnená koordinácia v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia a EÚ bude naďalej dodržiavať svoj dlhodobý záväzok voči globálnemu programu zdravia prispievaním k spoločnému úsiliu. EÚ už zmobilizovala viac ako 6 miliárd EUR na investície do zdravia v rámci Nástroja susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – nástroja Globálna Európa a zo zdravia urobila kľúčový pilier Globálnej brány, zložky pre vonkajšie investície.
2. Podpora odolných a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Silné národné systémy zdravotnej starostlivosti sú chrbticou odolnosti: krajiny, ktoré dokážu financovať, riadiť a poskytovať svoje vlastné základné zdravotnícke služby, sú vybavené na to, aby reagovali na krízy, chránili svoje obyvateľstvo a udržiavali kontinuitu starostlivosti počas otrasov. EÚ preto podporí prechod partnerských krajín k zdravotnej suverenite prostredníctvom konkrétnych investícií a zdieľania odborných znalostí so zameraním na primárnu zdravotnú starostlivosť.
3. Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne zdravotné hrozby a krízy na medzinárodnej úrovni. EÚ posilní globálne siete pre lepšiu detekciu, pripravenosť a reakciu na epidemické hrozby. EÚ posilní svoju kapacitu reakcie na krízy zabezpečením väčšej dostupnosti zdravotníckych protiopatrení vrátane liečby, vakcín a diagnostiky. EÚ bude tiež podporovať globálny systém sledovania zdravia a odolnosti s cieľom mapovať globálne výdavky na zdravotníctvo.
4. Diverzifikácia globálnych dodávateľských reťazcov a výroba kľúčových zdravotníckych produktov . Iniciatíva posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a podporuje vzájomne prospešné partnerstvá s podnikmi a orgánmi v partnerských krajinách. Podporuje európsku lekársku vedu a technológie a zároveň rozširuje globálne výrobné kapacity a investičné príležitosti, ktoré podporujú rozvoj miestnej infraštruktúry, zručností a pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa bude EÚ podporovať diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, vývoj kľúčových zdravotníckych produktov a medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny znalostí súvisiacich s lekárskymi protiopatreniami a nárastom kapacít. EÚ tiež urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ (napríklad iniciatíva Team Europe pre výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám – MAV+ ) a bude sa snažiť o spoluprácu so súkromným sektorom na podporu investícií v partnerských krajinách.
5. Posilnenie odolnosti spoločnosti podporou dôvery vo vedu a bojom proti dezinformáciám a nepravdivým informáciám v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby tvorba globálnych politík v oblasti zdravia zostala založená na vedeckých dôkazoch a spolupráci. Konkrétne táto iniciatíva pomôže zlepšiť prístup k spoľahlivým vedeckým údajom, posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti komunikácie v oblasti verejného zdravia a podporí úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám o zdraví.

EÚ má pokročilé transformačné programy v oblasti zdravia, napríklad iniciatívu Team Europe zameranú na výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám v Afrike, známu ako MAV+. Doteraz MAV+ investoval približne 2 miliardy eur do riešenia ponuky a dopytu po zdravotníctve na africkom kontinente. Pevnú podporu multilateralizmu zo strany EÚ dokazuje nedávny prísľub poskytnutia 700 miliónov eur pre Globálny fond. V rokoch 2024 – 2025 EÚ a jej členské štáty prispeli aj Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 1,7 miliardy eur. Program Horizont Európa prispel takmer 1 miliardou EUR na výskum a inovácie v oblasti zdravia. Program EU4Health vyčlenil v rokoch 2022 až 2024 medzinárodným partnerom viac ako 130 miliónov EUR. V humanitárnych situáciách bolo v rokoch 2022 až 2025 na intervencie v oblasti zdravia vyčlenených 745 miliónov EUR.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.