Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

Aktuálne: Šetríme na strave

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 %) vníma, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila aj kvalita stravovania. Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 % opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny minimálne raz mesačne za hranicami. Celkovo ide spolu o takmer trištvrte milióna ľudí. Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov EUR, len na DPH je to ďalšia strata 120 miliónov EUR!

Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia:

• Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
• 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
• Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
• Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
• Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.

Kvantitatívny prieskum  bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

EU: Bezpečné potraviny

Nová platforma umelej inteligencie TraceMap má urýchliť odhaľovanie potravinových podvodov, kontaminovaných potravín a ohnísk chorôb prenášaných potravinami v celej Európskej únii. V súlade s prísnymi bezpečnostnými normami EÚ pre potraviny a dovážané výrobky má tento nový nástroj posilniť bezpečnosť spotrebiteľov a pomôcť vnútroštátnym orgánom účinnejšie pracovať tým, že inovuje spôsob, akým posudzujeme riziká v oblasti bezpečnosti potravín a podvodnú činnosť, odhaľujeme ich a reagujeme na ne.

TraceMap bude používať umelú inteligenciu na:

• Zlepšenie posudzovania rizík v oblasti bezpečnosti potravín zjednodušením prístupu k kritickým údajom a ich analýzou.
• Rýchlú identifikáciu prepojenia medzi prevádzkovateľmi a zásielkami.
• Monitoring celého agropotravinového dodávateľskeho reťazca po zistení rizika, čo umožní rýchlejšie stiahnutie nebezpečných alebo podvodných výrobkov z trhu.

Platforma je prístupná vnútroštátnym orgánom vo všetkých členských štátoch, čo im umožňuje lepšie sa zamerať kontroly a vykonávať dôkladnejšie vyšetrovania bez toho, aby boli potrebné dodatočné zdroje. Rozsiahle údaje z existujúcich agropotravinárskych systémov EÚ využije na rýchle sledovanie obchodných modelov a výrobných tokov. Zlepší presnosť skríningu, urýchli odhaľovanie podozrivých prevádzkovateľov a pomôže vyšetrovateľom odhaliť potravinové podvody a ohniská nákazy spôsobené potravinami a rýchlo odstrániť z trhu nevyhovujúce výrobky. Členským štátom umožní odstrániť nedostatky, riešiť zraniteľné miesta a posilniť svoje opatrenia na boj proti podvodom v agropotravinárskom sektore. Umožní aj lepšiu kontrolu dovážaného tovaru v súlade s posilnenými opatreniami stanovenými vo vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny.

Využili sa technológie umelej inteligencie, ktorá spracúva, štruktúruje a interpretuje údaje z rôznych platforiem riadenia bezpečnosti potravín v celej EÚ vrátane systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES). Pilotná verzia bola nedávno použitá na podporu identifikácie a stiahnutia dojčenskej mliečnej výživy vyrobenej z kontaminovaného oleja ARA z Číny.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

Eurobarometer: Život v únii

Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra na postoje Európanov majú výrazný vplyv geopolitické otrasy. Väčšina z nich (52 % v EÚ a 42 % v SR) sú pesimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť sveta, 39 % sú pesimistickí v súvislosti s budúcnosťou EÚ (36 % v SR) a 41 % sú pesimistickí, čo sa týka budúcnosti ich krajiny (42 % v SR). Vyhliadky sa zdajú svetlejšie na individuálnej úrovni: viac ako tri štvrtiny Európanov (76 %) a až 82 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich rodiny.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).

Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).

Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).

Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

SR: Inflácia v roku 2025

Rast spotrebiteľských cien na Slovensku za uplynulý rok bol podľa štatistického úradu dynamickejší. Extrémne vzrástli ceny nealko nápojov a viaceré služby ako stravovanie, poistenie aj osobná a sociálna starostlivosť. Priemerná hodnota inflácie v súhrne za celý rok 2025 dosiahla 4 %, jadrová inflácia hodnotu 3,2 % a čistá inflácia hodnotu 3 %. Cenový rast nepresiahol 10 %, súčasne však rast nad 5 % malo vzdelávanie, reštaurácie s hotelmi, rozličné tovary so službami, ako aj alkoholické nápoje s tabakom a pošty so spojmi. Najvýraznejšie medziročné zvýšenie tempa rastu cien nad 2 percentuálne body (p. b.) zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou ako aj rozličné tovary a služby. Naopak, najdynamickejšie medziročné spomalenie rastu cien o viac ako 4 p. b. zaznamenalo zdravotníctvo.

K zrýchleniu rastu priemernej ročnej inflácie výraznejšie prispeli vyššie ceny služieb v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, a to výrazne vyššími cenami stravovacích služieb. Cenový vývoj ovplyvnili aj drahšie rozličné tovary a služby (+6,4 %), predovšetkým dopravné poistenie, ako aj služby osobnej a sociálnej starostlivosti, ako kadernícke služby či sociálne zariadenia pre seniorov. Významný vplyv na rast ročnej inflácie mali aj ceny bývania s energiami aj potravín a nealkoholických nápojov. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Ceny bývania a energií boli medziročne vyššie o 2,6 %, čo bolo ovplyvnené najmä dvojciferným nárastom cien dodávky vody a zberu smetí. Kľúčové ceny energií – elektriny a plynu - evidovali medziročný rast len do 2 %.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov v priemere za rok vzrástli o 3,1 %, najmä vplyvom rekordne rastúcich cien nealko nápojov o takmer 18 %. Ceny potravín sa zvyšovali miernejšie, v priemere o 1,8 %, pokles cien evidovalo iba mäso a zelenina. Najdynamickejšie, o viac ako 6 % vzrástli ceny mlieka so syrmi a vajcami, a tiež olejov s tukmi. Vyššie boli aj ceny ovocia, chleba s obilninami, cukru s cukrovinkami aj potravinárskych pochutín. Nad úrovňou ročného priemeru bol aj rast cien v odbore rekreácia a kultúra (+4,7 %), v ktorom evidovali najväčší cenový skok rekreačné, športové a kultúrne služby najmä vplyvom drahších vstupeniek na podujatia. Výrazne nadpriemerný rast zaevidovali v roku aj služby a tovary v odboroch vzdelávanie (+9,8 %), a tiež alkoholické nápoje s tabakom (+5,6 %).

Najpomalšie v priebehu roka 2025 vzrástli ceny v odbore doprava (+2,3%). Medziročne lacnejšie pohonné látky a motorové vozidlá sčasti vykryli takmer 10 % zdraženie železničnej a 16 % nárast cien cestnej dopravy. Medzi najpomalšie rastúce ceny v roku 2025 patrilo aj zdravotníctvo (+ 2,5 %), a to vplyvom medziročného zlacnenia farmaceutických výrobkov o takmer 1

%.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

Financie: Očakávame zhoršenie

Až 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, no a 11 percent čaká jej zlepšenie. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskum pre spoločnosť Home Credit ((od 4. do 7. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos) 8 z 10 opýtaných počíta v roku 2026 s vyššími životnými nákladmi. Najviac z nich, a to približne tretina, ráta so zvýšením mesačných výdavkov domácnosti v sume 50 až 100 eur. Ďalších vyše 30 percent to vidí na nárast o 100 až 200 eur. Zvýšenie nákladov podľa vyjadrení ľudí najviac ovplyvní nárast cien potravín a energií. Väčšie investície plánuje počas roka vyše 60 percent Slovákov, v najvyššej miere má ísť o nákup vybavenia do domácnosti, najmä nábytku či drahších elektrospotrebičov.

Väčšia časť Slovákov počíta s tým, že v tomto roku sa po finančnej stránke budú mať horšie ako vlani, pričom 16 percent ráta s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane 9 percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a 2 zo 100 opýtaných to vidia na jej výrazné zlepšenie. Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 – 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1 200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov.

S finančnou situáciou, samozrejme, súvisia životné náklady. Najviac opýtaných (32 %) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur, ďalších 31 percent počíta s navýšením 100 až 200 eur a so sumou do 50 naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí. Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent, o 300 až 500 eur 6 percent respondentov a traja zo sto Slovákov to vidia až na vyše 500 eur. Ešte vo vyššej miere ako vlani bude na výdavky domácností najviac vplývať rast cien potravín, čo deklarovalo až 85 percent opýtaných, pričom pred rokom to bolo 81 percent. Potom je to zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percentami, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť. Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1 000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 - 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2-tisíc eur a obyvatelia Bratislavy.

Popri bežných mesačných výdavkoch sa väčšina domácností nezaobíde ani bez väčších investícií počas roka. Medziročné porovnanie ukazuje, drahšie nákupy či väčšie investície neplánuje len o 1 percento viac ľudí ako v minulom roku, teda 39 percent v roku 2026. Najčastejšie pôjde podľa vyjadrení opýtaných o kúpu vybavenia do domácnosti ako nábytok, práčka, chladnička či televízor (20 %). Nasleduje rekonštrukcia domu alebo bytu (14 %), kde však badať pokles oproti vlaňajšku o 3 percentá. Menej ľudí spomína aj kúpu auta (8 %), zatiaľ čo vlani ich bolo 12 percent. No na druhej strane, drahšiu dovolenku si chce dopriať 13 percent opýtaných, čo je zase viac ako pred rokom.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

EU: Monitorovanie a hodnotenie pôdy

Nový zákon zavedie monitorovanie pôdy vo všetkých krajinách Európskej únie a poľnohospodárom má priniesť väčšiu podporu na zlepšenie zdravia a odolnosti pôdy. Európsky parlament schválil smernicu o monitorovaní pôdy vychádzajúcu z návrhu Európskej komisie z roku 2023, na ktorej finálnom znení sa poslanci v apríli 2025 dohodli s ministrami členských štátov. Nová právna úprava by mala do roku 2050 ozdraviť európske pôdy. Do platnosti vstúpi 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Od tohto dátumu budú mať krajiny EÚ tri roky na to, aby s ňou zosúladili vnútroštátnu legislatívu.

Podľa nového zákona budú musieť členské štáty monitorovať a hodnotiť zdravie pôdy na svojom území pomocou spoločných deskriptorov pôdy – charakterizujúcich fyzikálne, chemické a biologické aspekty zdravia pôdy pre každý typ pôdy – a metodiky EÚ pre miesta odberu vzoriek. Aby to mali členské štáty jednoduchšie, budú môcť stavať na národných kampaniach monitorovania pôdy alebo iných ekvivalentných metodikách. Komisia bude členské štáty podporovať posilnením svojho súčasného programu EÚ na odber vzoriek pôdy, LUCAS Soils. Ponúkne tiež finančnú a technickú podporu prispôsobenú na mieru. S cieľom zohľadniť rôzne úrovne degradácie pôdy a miestne podmienky stanovia národné vlády nezáväzné udržateľné ciele pre každý deskriptor pôdy v súlade s celkovým cieľom zlepšenia zdravia pôdy.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby do desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti smernice vypracovali verejný zoznam potenciálne kontaminovaných lokalít a zaoberali sa všetkými neprijateľnými rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie. Do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice bude vypracovaný orientačný zoznam sledovaných látok, ktoré by mohli predstavovať významné riziko pre zdravie pôdy, ľudské zdravie alebo životné prostredie a pre ktoré sú potrebné údaje. Tento zoznam bude obsahovať relevantné PFAS (známe aj ako „večné chemikálie“) a pesticídy.

Smernica neukladá vlastníkom ani správcom pôdy žiadne nové povinnosti. Namiesto toho zaväzuje krajiny EÚ, aby im pomohli zlepšiť zdravie a odolnosť pôdy – schopnosť pôdy naďalej zohrávať svoju dôležitú úlohu v ekosystéme. Podporné opatrenia môžu zahŕňať nezávislé poradenstvo, školiace aktivity a budovanie kapacít, ako aj podporu výskumu a inovácií a opatrenia na zvyšovanie povedomia o výhodách odolnosti pôdy. Členské štáty tiež budú pravidelne posudzovať finančné náklady poľnohospodárov a lesníkov na zlepšenie zdravia a odolnosti pôdy.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.

Inflácia: V septembri mierne zrýchlenie na 4,3 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v septembri t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli v priemere o 0,2 %. Inflácia zrýchlila svoj rast aj v medziročnom porovnaní a dosiahla úroveň 4,3 %, rovnako ako v júni druhá najvyššia hodnota v tomto roku. Pri septembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,3 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,5 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. V úhrne za deväť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1%.

V porovnaní s augustom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v septembri vzrástli v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami do 3,7 % za vzdelávanie. Klesli len za potraviny s nealko nápojmi, dopravu a tiež rekreácia a kultúra. Na augustovej úrovni zostali ceny alkoholických nápojov a tabaku. Najväčší vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zdraženie v odbore reštaurácie a hotely o 0,9 %. Nový školský rok priniesol zdraženie stravovacích služieb, priplatili si najmä stravníci v jedálňach s rastom o 2,3 %. Súčasne medzimesačne rástli aj ceny v odbore vzdelávanie, o 3,7 %, čo je najvyššia hodnota za posledných 12 mesiacoch. Zvyšovanie cien bolo najvýraznejšie na stredoškolskom stupni vzdelávania (+8,6 %), dotklo sa však aj materských a základných škôl, či jazykových škôl a kurzov. Infláciu medzimesačne ovplyvnilo aj zdražovanie v odbore rozličné tovary a služby, v priemere o 0,7 %, drahšie boli najmä finančné služby bánk o 3,8 %. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal pokles cien potravín o 0,4 %, medzimesačné zlacnenie zaznamenali po piatich mesiacoch rastu cien. Najviac zlacneli zelenina (-2,5 %), cukor a cukrovinky (-1,5 %), chlieb s obilninami (-0,4 %), zlacnelo aj mäso a oleje s tukmi. Naopak, ceny vzrástli pri mlieku so syrmi a vajcami. Nealko nápoje však opäť zdraželi, aktuálne o 0,9 %. Zlacnenie nastalo aj v doprave o 0,4 %. Cenovo dostupnejšia v porovnaní s augustom bola najmä letecká doprava. Naopak, ceny za pohonné látky, ako aj za cestnú osobnú dopravu opäť vzrástli. V odbore rekreácia a kultúra klesli ceny o 0,4 % najmä vplyvom lacnejších organizovaných dovolenkových zájazdov aj kancelárskych potrieb.

V porovnaní so septembrom 2024 inflácia dosiahla v septembri 2025 druhú najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,3 % (rovnaká ako v júni). Rast cien bol od 2,5 % v odbore bývanie s energiami po 9,8 % v odbore vzdelávanie. Najdynamickejší rast cien nad 6 % nastal v troch odboroch, vo vzdelávaní, ako aj reštauráciách s hotelmi, najmä pod vplyvom rastu cien stravovacích služieb a tiež v odbore rozličné tovary a služby, kde výraznejšie rástli ceny finančných služieb a poistenia. Výraznejšie medziročné zdraženie po dlhšom čase evidoval aj odbor doprava (+4,2 %), čo ovplyvnilo najmä nárast cien pohonných látok. Ceny rástli nad 5 % aj v odbore rekreácia a kultúra, a to za rekreačné služby a kultúru, ako aj za tlačoviny a kancelárske potreby. Potraviny s nealko nápojmi evidovali medziročne vyššie ceny o 3,6 %, čo bola nižšia hodnota ako v predchádzajúcich mesiacoch. Najdynamickejšie zdraženie nad 9 % bolo pri mlieku so syrmi a vajcami, a rast cien o 1,6 % zaznamenal tiež chlieb s obilninami. Rast cien olejov s tukmi sa dostal v septembri prekvapivo pod úroveň 3 %, zatiaľčo v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka sa pohyboval medzi 11 % až 23 %. Medziročne lacnejšia bola zelenina a ryby. Rast cien nealko nápojov naďalej naberal na dynamike a v septembri prekročil hranicu 20 %, dosiahol tak historicky najvyššie mesačné tempo rastu.

Test: Poškriabaný teflón

„Večné chemikálie“, PFAS, per- a polyfluoralkylové látky, sú spájané s celým radom zdravotných a ekologických rizík. Vyskytujú sa v širokej škále spotrebného tovaru, či už ide o oblečenie, kozmetiku, alebo kuchynské potreby vrátane nepriľnavých povrchov kuchynských panvíc. Môžu sa tieto látky pri varení uvoľniť do jedla?

Spotrebiteľská organizácie dTest sa rozhodla nájsť odpoveď a doplnila svoj test panvíc o špeciálnu skúšku simulovaného vyprážania na poškodenom povrchu. Cieľom bolo overiť, či sa pri bežnom používaní môžu PFAS z povrchu panvice uvoľniť do oleja a tým aj do pripravovaného jedla. Testovali sa tri modely: Orion Diamant, Tefal Daily Cook G7300755 a Tescoma i-Premium. Povrchy panvíc boli úmyselne poškriabané až na kovový podklad a do každej bolo naliatych 150 ml oleja, pri ktorom laboratórium vopred overilo, že žiadne PFAS neobsahuje. Olej bol následne počas 30 minút zahrievaný na teplotu 175 °C, čo zodpovedá bežnej teplote vyprážania. Po ochladení bol olej znovu analyzovaný pomocou citlivej metódy (kvapalinová chromatografia spojená s hmotnostnou spektrometriou). A záver? Ani pri úmyselnom poškodení nepriľnavého povrchu testované panvice neuvoľňovali merateľné množstvo PFAS. Pre spotrebiteľov ide o dobrú správu. Bežné používanie moderných panvíc by v tomto ohľade nemalo predstavovať zvýšené riziko. Výsledky ale platia pre tieto tri konkrétne testované modely a nemožno ich automaticky aplikovať na všetky výrobky. Dva z testovaných výrobkov navyše na obale deklarovali „bez PFOA“, teda bez kyseliny perfluoroktánovej, jednej z najznámejších PFAS. Toto vyhlásenie však nezaručuje, že daný výrobok neobsahuje iné PFAS a môže byť mätúce.

Hoci testované panvice obstáli, je dobré zachovávať pri používaní nepriľnavého riadu opatrnosť. Povrchy panvíc by nemali byť poškodené a rozhodne by sa nemali zahrievať naprázdno, teda bez oleja či jedla. Pri prehriatí nad 260 °C môže začať dochádzať k odparovaniu PFAS z povrchu panvice. Zvlášť rizikové je rýchle zahrievanie prázdnej panvice, pri ktorom teplota jej povrchu veľmi rýchlo rastie a chýba na ňom olej, ktorý by mohol výpary aspoň čiastočne vstrebať.

Európska únia si riziká spojené s PFAS uvedomuje a chystá legislatívne zmeny. Od 1. januára 2026 začne platiť zákaz používania týchto látok v niektorých výrobkoch dennej potreby, napríklad v textile alebo obuvi. Od roku 2030 sa zákaz rozšíri aj na ďalšie typy textílií. Kuchynské nepriľnavé panvice však zatiaľ zostávajú mimo regulácie.

Vyhodené jedlo: Veľmi drahý špás

Medzinárodný deň proti plytvaniu jedlom pripomenul, že viac než polovica odpadu vzniká v domácnostiach. V Európskej únii (EÚ) ide o desiatky miliónov ton ročne. Na Slovensku vyhadzuje jedlo aspoň raz týždenne 37 percent ľudí, pričom mladí vo veku od 18 do 35 rokov plytvajú viac. Jedlo aspoň raz za týždeň vyhodí v tejto vekovej skupine takmer 50 percent. Dobré jedlo má pritom zostať v obehu - doma ho ustrážime správnym plánovaním nákupov, logickejším skladovaním a racionálnou rotáciou zásob. Potraviny môžu pomôcť aj ľuďom v núdzi. Výsledkom bude nielen menej odpadu, ale aj nižšie emisie a ušetrené financie.

V Európskej únii sa podľa dát Eurostatu ročne vyhodí vyše 59 miliónov ton potravín - približne 132 kg na obyvateľa. Viac než polovica tohto odpadu vzniká v domácnostiach (72 kg na osobu). UNEP Food Waste Index odhaduje, že globálne sa medzi zberom a maloobchodom stratí 13,2 percent produkcie potravín. Podľa prieskumu spoločnosti Munch (1046 respondentov a respondentiek starších ako 18 rokov, 4. 3. až 11. 3. 2025, on-line zber dát) až 37 percent Slovákov vyhodí jedlo aspoň raz týždenne a viac než 63 percent minimálne raz mesačne. Najčastejšími dôvodmi sú pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent). Prieskum tiež poukazuje na generačný paradox: mladí dospelí (18 - 35 rokov) deklarujú udržateľnosť, no plytvajú výrazne častejšie ako staršie generácie. Aspoň raz týždenne vyhadzuje jedlo 47,4 percent Slovákov vo veku 18 - 35 rokov (vs. 20,3 percent vo veku 54 - 65 rokov). Medziročne ide o nárast 4 percentá, pričom producenti avizujú ďalší rast. Každá nevyužitá porcia uvareného jedla či jednotlivá potravina znamenajú aj zbytočnú uhlíkovú stopu z pestovania, výroby a dopravy - a napokon ďalšie náklady na zber a skládkovanie, nehovoriac o tom, že aj rozklad potravín produkuje emisie skleníkových plynov. V roku 2024 sa vďaka Munch podarilo redistribuovať viac ako 26 ton jedla a potravín, čo v prepočte na ušetrené emisie skleníkových plynov dosahuje takmer 234 000 kilogramov.

A kým jedni vyhadzujú, iní si kvalitné jedlo dovoliť nemôžu. V EÚ podľa dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý deň približne každý šiesty človek - 17,1 percent populácie, teda odhadom okolo 920 tisíc ľudí. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia – plnohodnotné jedlo si nemôže dovoliť 39,8 percent, najviac v EÚ. Celkovo bolo v roku 2024 rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených 18,3 percent obyvateľov Slovenska (viac ako 980 tisíc ľudí). Na Slovensku aspoň čiastočne pomáhajú ľuďom v núdzi rôzne neziskové organizácie. Jednou z nich je aj Potravinová banka Slovenska. Prostredníctvom siete takmer 150 partnerských charitatívnych organizácií zabezpečuje, aby sa pomoc dostala priamo k tým, ktorí ju najviac potrebujú.

Znížiť plytvanie jedlom je nutné. Ako na to: Osvojte si funkčné návyky u vás doma. Čo neviete spotrebovať, darujte!

● Zmena sa začína mapovaním. Urobte si prehľad o zásobách a nastavte jednoduchý systém v chladničke, špajzi a mrazničke (napr. polica „Zjesť tento týždeň“, štítky s dátumami).

● Pri ukladaní potravín sa držte sa pravidla FIFO (first in - first out): staršie potraviny dopredu a nahor, novšie dozadu a nadol. Podľa toho plánujte aj varenie. Možno to znie zbytočne komplikovane a ako zbytočná práca, ale vo výsledku to reálne ušetrí ako čas, tak následne aj peniaze - a zníženie zbytočného plytvania je len čerešnička na torte.

● Pred každým väčším nákupom spravte rýchlu kontrolu - často stačí fotografia zo skrinky či chladničky. Na nákup nechoďte hladní.

● Rozpočet 503020 pomáha udržať rovnováhu: 50 percent na bežné denné jedlá, 30 percent na týždenné doplnky, 20 percent na „zážitky“.

● V mrazničke porciujte a označujte, aby sa jedlo nestrácalo.

● Sledujte a zapisujte, čo vyhadzujete - rýchlo tak odhalíte slabé miesta.

● Digitálne platformy pomôžu zladiť plán s ponukou. 

Inflácia: Naďalej na najvyšších hodnotách

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste t. r. medzimesačne vzrástli podľa štatistického úradu v priemere o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní dosiahol 4,2 %, tempo rastu cien po dvoch mesiacoch spomalilo, stále však patrila medzi tri najvyššie hodnoty od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3,5 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %. Spolu za osem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1 %.

V porovnaní s júlom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste t. r. vzrástli v priemere o 0,1 %. Dynamika zmien sa pohybovala od poklesu o 0,5 % za nábytok a bytové zariadenia po rast na úrovni 1,9 % v doprave. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnej úrovni mal najmä dynamický nárast cien leteckej a kombinovanej osobnej dopravy (integrované systémy dopravy). Naopak, po dvoch mesiacoch rastu klesli ceny pohonných látok o 0,1 %. Infláciu negatívne ovplyvnili aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch o 0,2 %, drahšie bolo stravovanie v reštauráciách aj kaviarňach. Druhýkrát v tomto roku rástli aj ceny pošty a spojov, a to o 0,5 % (v januári rast o 4,3 %). Zvýšili sa ceny za telefónne služby. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal nulový rast cien potravín a nealko nápojov ako aj za bývanie a energie. Bez zmeny zostali medzimesačné ceny samotných potravín. Ceny nealko nápojov naďalej rástli (+0,4 %). Pozitívny vplyv malo zlacnenie zeleniny, olejov s tukmi, ako aj mlieka, syrov a vajec. Spotrebitelia však museli akceptovať mierne vyššie ceny ako v júli za mäso (+0,4 %), cukor s cukrovinkami (+1,1 %) a tiež za chlieb s obilninami (+0,3 %). Nižšie ceny ako v júli platili spotrebitelia v priemere za nábytok a bytové vybavenie (-0,5 %), a tiež tovary a služby patriace pod rekreáciu s kultúrou (-0,2 %). Zlacneli aj alkoholické nápoje s tabakom (-0,3 %) ovplyvnené lacnejšími destilátmi a pivom. Pozitívny vplyv podporilo zníženie priemerných cien za odevy a obuv, aj za zdravotníctvo.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Rast cien sa pohyboval od 2,1 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v 3 odboroch s medziročným rastom nad 6 %, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež za rozličné tovary a služby, napríklad poistenia, kadernícke a sociálne služby a osobné doplnky. Potraviny s nealko nápojmi evidovali ceny medziročne vyššie o 3,9 %. Najvyššie tempo rastu nad 8 % bolo pri olejoch a tukoch, taktiež pri mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri ovocí. Naďalej sa lacnejšie predávalo mäso a tiež zelenina. Dvojciferný rast cien nealko nápojov sa zdynamizoval nad úroveň 19 %. Najnižšie tempo rastu cien v medziročnom porovnaní pod úrovňou 3 % zaznamenal odbory bývanie s energiami, zdravotníctvo a tiež doprava.

EU: Plytvanie textilom a potravinami

Európsky parlament definitívne schválil nové opatrenia na predchádzanie a znižovanie plytvania potravinami a textilom v celej Európskej únii (EÚ). Európska komisia navrhla revíziu pravidiel EÚ o odpade zameranú na potravinový a textilný odpad v júli 2023. Každý rok sa v EÚ vyprodukuje takmer 60 miliónov ton potravinového odpadu (132 kg na osobu) a 12,6 milióna ton textilného odpadu. Len oblečenie a obuv predstavujú 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá 12 kg odpadu na osobu ročne. Odhaduje sa, že menej ako 1 % všetkých textílií na celom svete sa recykluje do nových výrobkov.

Aktualizovaná legislatíva zavedie záväzné ciele znižovania plytvania potravinami, ktoré sa majú splniť na národnej úrovni do 31. decembra 2030: 10 % zo spracovania a výroby potravín a 30 % na obyvateľa z maloobchodu, reštaurácií, stravovacích služieb a domácností. Tieto ciele sa vypočítajú v porovnaní s množstvom vyprodukovaným ako ročný priemer medzi rokmi 2021 a 2023. Na základe žiadosti parlamentu budú musieť krajiny EÚ prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty, ktoré zohrávajú významnú úlohu v predchádzaní a vzniku plytvania potravinami (ktoré budú identifikované v každej krajine), uľahčovali darovanie nepredaných potravín, ktoré sú bezpečné pre ľudskú spotrebu.

Výrobcovia, ktorí sprístupňujú textil v EÚ, budú musieť hradiť náklady na jeho zber, triedenie a recykláciu prostredníctvom nových schém zodpovednosti výrobcov (EPR), ktoré zriadi každý členský štát, do 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice. Tieto ustanovenia sa budú vzťahovať na všetkých výrobcov vrátane tých, ktorí používajú nástroje elektronického obchodu, a bez ohľadu na to, či majú svoje sídlo v krajine EÚ alebo mimo. Mikropodniky budú mať ďalší rok na splnenie požiadavky na zriadenie schémy. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na výrobky ako oblečenie a doplnky, klobúky, obuv, prikrývky, posteľná bielizeň a kuchynské utierky a záclony. Na podnet parlamentu môžu krajiny EÚ tiež zriadiť systémy EPR pre výrobcov matracov. Členské štáty by sa mali pri rozhodovaní o finančných príspevkoch do systémov EPR zaoberať aj praktikami ultrarýchlej módy a rýchlej módy.

Zákon teraz podpíšu obaja spoluzákonodarcovia pred jeho zverejnením v Úradnom vestníku EÚ. Krajiny EÚ budú mať 20 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti na transpozíciu pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov.