Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

EU: Energetická kríza

Po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív. Zmeniť to má súbor nástrojov AccelerateEU na okamžitú pomoc európskym domácnostiam aj priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti. Od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila Európska únia ďalších 24 miliárd EUR na dovoz energie v dôsledku vyšších cien – bez toho, aby dostala jednu ďalšiu molekulu energie.

Európska komisia navrhuje tieto opatrenia:

• Opatrenia na úrovni členských štátov sa musia vykonávať koordinovane: dopĺňanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility pri pravidlách plnenia alebo akékoľvek výnimočné uvoľňovanie ropných zásob. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a motorovej nafty vrátane dostupnosti kapacít na výrobu ropných rafinérií by mali byť úzko koordinované.
• Zriadi sa nové stredisko pre monitorovanie palív s cieľom sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. Umožní to rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude zdrojom informácií pre cielené opatrenia na zachovanie vyváženej distribúcie paliva. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na odvetvie leteckej dopravy EÚ komisia takisto objasní existujúcu flexibilitu v rámci EÚ pre leteckú dopravu.
• Ochrana spotrebiteľov vrátane priemyslu pred cenovými špičkami môže zahŕňať cielené systémy podpory príjmu, energetické poukazy a systémy sociálneho lízingu, čím sa znížia spotrebné dane z elektriny pre zraniteľné domácnosti. Komisia prijme aj dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam členských štátov poskytne dodatočnú flexibilitu vrátane núdzových opatrení na podporu najviac vystavených hospodárskych odvetví.
• Urýchlenie prechodu na domácu čistú energiu s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie. Bude zahŕňať ambiciózny cieľ elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie v priemysle, doprave a stavebníctve. Rýchle vykonávanie investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom na urýchlenie zavádzania udržateľných leteckých palív.
• Elektrifikáciu musí sprevádzať vhodná sieť. Prvými krokmi je zabezpečiť úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov a rýchle ukončenie rokovaní o balíku o európskych sieťach. Ďalším opatrením je maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Rýchla modernizácia veľkých veterných parkov a elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných parkov na mori a vodných elektrární môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú pomoc. Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá.
• Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, ako sú zdroje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: 219 miliárd EUR a fondov politiky súdržnosti. V súčasnej kríze je prvoradá rýchlosť a vplyv. Komisia bude pomáhať členským štátom pri maximálnom využívaní dostupných finančných prostriedkov EÚ. Samotné verejné finančné prostriedky však nepokryjú investičné potreby (660 miliárd EUR ročne do roku 2030) na energetickú transformáciu. S cieľom mobilizovať súkromné investície preto komisia v marci 2026 prijala investičnú stratégiu pre čistú energiu. Zorganizuje samit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa zúčastní odvetvie finančných služieb vrátane hlavných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných finančníkov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

EES: Ochrana hraníc EU

Od spustenia systému Entry/Exit system (EES) bolo zaznamenaných vyše 45 miliónov prekročení hraníc, pri ktorých bol odopretý vstup viac než 24 000 osobám, napríklad z dôvodu nepreukázania účelu pobytu alebo použitia neplatných či sfalšovaných dokladov. Systém zároveň pomohol identifikovať vyše 600 osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko pre Európu a ich údaje boli zaznamenané v systéme. Vďaka tomu môžu orgány členských štátov pri opakovanom pokuse o vstup okamžite identifikovať predchádzajúce odopretie vstupu.

Využívanie biometrických údajov umožňuje efektívnejšie odhaľovanie podvodov s identitou. Pri každom prekročení hranice sú porovnávané s údajmi uloženými v systéme. Členské štáty už zaznamenali viaceré prípady, keď boli odhalené osoby vystupujúce pod rôznymi identitami. Príkladom bol odhalený cestujúci, ktorý používal dve rôzne identity s odlišnými dokladmi, pričom sa následne preukázalo, že mu už bol vstup do schengenského priestoru trikrát zamietnutý. Systém EES poskytuje tiež spoľahlivé údaje o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín, čím umožňuje efektívne identifikovať osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu. Významne tak prispieva k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, migračných tokov a k posilneniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Zavedenie systému prinesie aj postupné zefektívnenie hraničných kontrol a zlepšenie skúseností cestujúcich prostredníctvom automatizácie procesov. V počiatočnej fáze plnej prevádzky môžu ale ojedinele nastať dočasné zdržania na hraničných priechodoch, a to vrátane letísk.

V nadväznosti na zavedenie systému EES a povinnosti dopravcov vyplývajúce z článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, okrem kontroly cestovných dokladov a víz je potrebné:

• povinne sa registrovať v Agentúre Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA),
• používanie rozhrania dopravcu na overenie, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti neprekročili počet povolených vstupov v rámci víza ešte pred nástupom do dopravného prostriedku,
• pokračovanie v overovaní pečiatok v cestovných dokladoch do 6. októbra 2026.

Registrácia v agentúre eu-LISA je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Európskej únie, najmä podľa článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2226. Používanie rozhrania pre dopravcov je od 10. apríla 2026 povinné. Podrobné informácie, vrátane registračného formulára, sú dostupné na webovej stránke agentúry.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

SR: Inflácia v roku 2025

Rast spotrebiteľských cien na Slovensku za uplynulý rok bol podľa štatistického úradu dynamickejší. Extrémne vzrástli ceny nealko nápojov a viaceré služby ako stravovanie, poistenie aj osobná a sociálna starostlivosť. Priemerná hodnota inflácie v súhrne za celý rok 2025 dosiahla 4 %, jadrová inflácia hodnotu 3,2 % a čistá inflácia hodnotu 3 %. Cenový rast nepresiahol 10 %, súčasne však rast nad 5 % malo vzdelávanie, reštaurácie s hotelmi, rozličné tovary so službami, ako aj alkoholické nápoje s tabakom a pošty so spojmi. Najvýraznejšie medziročné zvýšenie tempa rastu cien nad 2 percentuálne body (p. b.) zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou ako aj rozličné tovary a služby. Naopak, najdynamickejšie medziročné spomalenie rastu cien o viac ako 4 p. b. zaznamenalo zdravotníctvo.

K zrýchleniu rastu priemernej ročnej inflácie výraznejšie prispeli vyššie ceny služieb v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, a to výrazne vyššími cenami stravovacích služieb. Cenový vývoj ovplyvnili aj drahšie rozličné tovary a služby (+6,4 %), predovšetkým dopravné poistenie, ako aj služby osobnej a sociálnej starostlivosti, ako kadernícke služby či sociálne zariadenia pre seniorov. Významný vplyv na rast ročnej inflácie mali aj ceny bývania s energiami aj potravín a nealkoholických nápojov. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Ceny bývania a energií boli medziročne vyššie o 2,6 %, čo bolo ovplyvnené najmä dvojciferným nárastom cien dodávky vody a zberu smetí. Kľúčové ceny energií – elektriny a plynu - evidovali medziročný rast len do 2 %.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov v priemere za rok vzrástli o 3,1 %, najmä vplyvom rekordne rastúcich cien nealko nápojov o takmer 18 %. Ceny potravín sa zvyšovali miernejšie, v priemere o 1,8 %, pokles cien evidovalo iba mäso a zelenina. Najdynamickejšie, o viac ako 6 % vzrástli ceny mlieka so syrmi a vajcami, a tiež olejov s tukmi. Vyššie boli aj ceny ovocia, chleba s obilninami, cukru s cukrovinkami aj potravinárskych pochutín. Nad úrovňou ročného priemeru bol aj rast cien v odbore rekreácia a kultúra (+4,7 %), v ktorom evidovali najväčší cenový skok rekreačné, športové a kultúrne služby najmä vplyvom drahších vstupeniek na podujatia. Výrazne nadpriemerný rast zaevidovali v roku aj služby a tovary v odboroch vzdelávanie (+9,8 %), a tiež alkoholické nápoje s tabakom (+5,6 %).

Najpomalšie v priebehu roka 2025 vzrástli ceny v odbore doprava (+2,3%). Medziročne lacnejšie pohonné látky a motorové vozidlá sčasti vykryli takmer 10 % zdraženie železničnej a 16 % nárast cien cestnej dopravy. Medzi najpomalšie rastúce ceny v roku 2025 patrilo aj zdravotníctvo (+ 2,5 %), a to vplyvom medziročného zlacnenia farmaceutických výrobkov o takmer 1

%.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

Reklamácie: Prepravné služby

Balíčky si nechávame posielať nielen domov a do práce, ale aj do neustále pribúdajúcich boxov. Hoci stále väčšie množstvo zásielok obsahuje tovar zakúpený cez e-shopy, balíček môže tiež odoslať každý záujemca o prepravné služby. Spotrebiteľ ako odosielateľ sa môže potýkať rovnako s problémami: stratené balíčky, neochotu prepravcu na vybavenie reklamácie alebo zmenu miesta doručenia. Aké sú práva odosielateľov a ako sa v takýchto prípadoch môžu domáhať nápravy zhrnul dTest.

Spotrebiteľ, ktorý s prepravcom uzatvoril zmluvu, je povinný zaplatiť za poskytnutie služby a prepravca následne zodpovedá za riadne poskytnutie služby. Pokiaľ sa vyskytnú problémy, je za ne voči odosielateľovi zodpovedná prepravná spoločnosť. Skôr ako spotrebiteľ uzavrie zmluvu o preprave, mal by si overiť, či prepravovaná vec nie je podľa obchodných podmienok vylúčená z prepravy. Ide zvyčajne o veci príliš rozmerné, krehké, nebezpečné alebo nezákonné. Do tejto kategórie môžu spadať aj zásielky obsahujúce farby, lepidlá či tekutiny, ktoré by mohli počas prepravy poškodiť iné balíky. Tiež je potrebné zvážiť výšku hodnoty prepravovaného predmetu. Odporúča sa hodnotu zásielky uviesť prepravcovi pred odoslaním. Samozrejme by mal spotrebiteľ dbať na to, aby zásielku vhodne zabalil. Za prípadné škody vzniknuté nevhodným obalom zásielky totiž prepravca nemusí zodpovedať.

Pokiaľ dôjde k problému s dodaním zásielky, je potrebné uplatniť si reklamáciu. V obchodných podmienkach či reklamačnom poriadku prepravcu by spotrebiteľ mal skontrolovať, kto je osoba oprávnená na podanie reklamácie. Spravidla spočíva podanie reklamácie na odosielateľovi až do okamihu doručenia zásielky. Typicky môže ísť o prípady, kedy je zásielka doručená s oneskorením, alebo nebola doručená vôbec. V momente doručenia zásielky naopak podáva reklamáciu príjemca, najmä ak zistí, že došlo k jej poškodeniu, úbytku alebo zámene. Hoci to nie je vždy možné, v ideálnom prípade by mal príjemca obal zásielky skontrolovať ihneď pri prevzatí. Ak je obal zjavne poškodený, je vhodným riešením na to upozorniť už pri dodaní, prípadne balík neprebrať. Reklamáciu je potrebné uplatniť čo najskôr. Niektoré procesné aspekty reklamácie však môžu byť odlišné naprieč prepravnými spoločnosťami. Preto je potrebné vždy skontrolovať obchodné podmienky. Reklamácia následne musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

Zmena miesta dodania zo strany prepravcu je možná, pokiaľ je to dohodnuté aspoň v obchodných podmienkach. Ak zásielka nebola doručená na najbližšie možné miesto, ide o vadu poskytovania služby, ktorú možno taktiež riešiť reklamáciou. V prípade, že v súvislosti s vybavovaním reklamácie vzniknú problémy, najmä pokiaľ nie je reklamácia vybavená včas, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne sa pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

Inflácia: V septembri mierne zrýchlenie na 4,3 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v septembri t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli v priemere o 0,2 %. Inflácia zrýchlila svoj rast aj v medziročnom porovnaní a dosiahla úroveň 4,3 %, rovnako ako v júni druhá najvyššia hodnota v tomto roku. Pri septembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,3 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,5 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. V úhrne za deväť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1%.

V porovnaní s augustom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v septembri vzrástli v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami do 3,7 % za vzdelávanie. Klesli len za potraviny s nealko nápojmi, dopravu a tiež rekreácia a kultúra. Na augustovej úrovni zostali ceny alkoholických nápojov a tabaku. Najväčší vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zdraženie v odbore reštaurácie a hotely o 0,9 %. Nový školský rok priniesol zdraženie stravovacích služieb, priplatili si najmä stravníci v jedálňach s rastom o 2,3 %. Súčasne medzimesačne rástli aj ceny v odbore vzdelávanie, o 3,7 %, čo je najvyššia hodnota za posledných 12 mesiacoch. Zvyšovanie cien bolo najvýraznejšie na stredoškolskom stupni vzdelávania (+8,6 %), dotklo sa však aj materských a základných škôl, či jazykových škôl a kurzov. Infláciu medzimesačne ovplyvnilo aj zdražovanie v odbore rozličné tovary a služby, v priemere o 0,7 %, drahšie boli najmä finančné služby bánk o 3,8 %. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal pokles cien potravín o 0,4 %, medzimesačné zlacnenie zaznamenali po piatich mesiacoch rastu cien. Najviac zlacneli zelenina (-2,5 %), cukor a cukrovinky (-1,5 %), chlieb s obilninami (-0,4 %), zlacnelo aj mäso a oleje s tukmi. Naopak, ceny vzrástli pri mlieku so syrmi a vajcami. Nealko nápoje však opäť zdraželi, aktuálne o 0,9 %. Zlacnenie nastalo aj v doprave o 0,4 %. Cenovo dostupnejšia v porovnaní s augustom bola najmä letecká doprava. Naopak, ceny za pohonné látky, ako aj za cestnú osobnú dopravu opäť vzrástli. V odbore rekreácia a kultúra klesli ceny o 0,4 % najmä vplyvom lacnejších organizovaných dovolenkových zájazdov aj kancelárskych potrieb.

V porovnaní so septembrom 2024 inflácia dosiahla v septembri 2025 druhú najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,3 % (rovnaká ako v júni). Rast cien bol od 2,5 % v odbore bývanie s energiami po 9,8 % v odbore vzdelávanie. Najdynamickejší rast cien nad 6 % nastal v troch odboroch, vo vzdelávaní, ako aj reštauráciách s hotelmi, najmä pod vplyvom rastu cien stravovacích služieb a tiež v odbore rozličné tovary a služby, kde výraznejšie rástli ceny finančných služieb a poistenia. Výraznejšie medziročné zdraženie po dlhšom čase evidoval aj odbor doprava (+4,2 %), čo ovplyvnilo najmä nárast cien pohonných látok. Ceny rástli nad 5 % aj v odbore rekreácia a kultúra, a to za rekreačné služby a kultúru, ako aj za tlačoviny a kancelárske potreby. Potraviny s nealko nápojmi evidovali medziročne vyššie ceny o 3,6 %, čo bola nižšia hodnota ako v predchádzajúcich mesiacoch. Najdynamickejšie zdraženie nad 9 % bolo pri mlieku so syrmi a vajcami, a rast cien o 1,6 % zaznamenal tiež chlieb s obilninami. Rast cien olejov s tukmi sa dostal v septembri prekvapivo pod úroveň 3 %, zatiaľčo v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka sa pohyboval medzi 11 % až 23 %. Medziročne lacnejšia bola zelenina a ryby. Rast cien nealko nápojov naďalej naberal na dynamike a v septembri prekročil hranicu 20 %, dosiahol tak historicky najvyššie mesačné tempo rastu.

Inflácia: Naďalej na najvyšších hodnotách

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste t. r. medzimesačne vzrástli podľa štatistického úradu v priemere o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní dosiahol 4,2 %, tempo rastu cien po dvoch mesiacoch spomalilo, stále však patrila medzi tri najvyššie hodnoty od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3,5 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %. Spolu za osem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1 %.

V porovnaní s júlom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste t. r. vzrástli v priemere o 0,1 %. Dynamika zmien sa pohybovala od poklesu o 0,5 % za nábytok a bytové zariadenia po rast na úrovni 1,9 % v doprave. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnej úrovni mal najmä dynamický nárast cien leteckej a kombinovanej osobnej dopravy (integrované systémy dopravy). Naopak, po dvoch mesiacoch rastu klesli ceny pohonných látok o 0,1 %. Infláciu negatívne ovplyvnili aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch o 0,2 %, drahšie bolo stravovanie v reštauráciách aj kaviarňach. Druhýkrát v tomto roku rástli aj ceny pošty a spojov, a to o 0,5 % (v januári rast o 4,3 %). Zvýšili sa ceny za telefónne služby. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal nulový rast cien potravín a nealko nápojov ako aj za bývanie a energie. Bez zmeny zostali medzimesačné ceny samotných potravín. Ceny nealko nápojov naďalej rástli (+0,4 %). Pozitívny vplyv malo zlacnenie zeleniny, olejov s tukmi, ako aj mlieka, syrov a vajec. Spotrebitelia však museli akceptovať mierne vyššie ceny ako v júli za mäso (+0,4 %), cukor s cukrovinkami (+1,1 %) a tiež za chlieb s obilninami (+0,3 %). Nižšie ceny ako v júli platili spotrebitelia v priemere za nábytok a bytové vybavenie (-0,5 %), a tiež tovary a služby patriace pod rekreáciu s kultúrou (-0,2 %). Zlacneli aj alkoholické nápoje s tabakom (-0,3 %) ovplyvnené lacnejšími destilátmi a pivom. Pozitívny vplyv podporilo zníženie priemerných cien za odevy a obuv, aj za zdravotníctvo.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Rast cien sa pohyboval od 2,1 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v 3 odboroch s medziročným rastom nad 6 %, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež za rozličné tovary a služby, napríklad poistenia, kadernícke a sociálne služby a osobné doplnky. Potraviny s nealko nápojmi evidovali ceny medziročne vyššie o 3,9 %. Najvyššie tempo rastu nad 8 % bolo pri olejoch a tukoch, taktiež pri mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri ovocí. Naďalej sa lacnejšie predávalo mäso a tiež zelenina. Dvojciferný rast cien nealko nápojov sa zdynamizoval nad úroveň 19 %. Najnižšie tempo rastu cien v medziročnom porovnaní pod úrovňou 3 % zaznamenal odbory bývanie s energiami, zdravotníctvo a tiež doprava.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Inflácia: V júli 4,4 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli opäť pri potravinách, najmä za mlieko, syry, vajcia a mäso. Dovolenkové obdobie prinieslo drahšie nealko aj alko nápoje, ale tiež zájazdy. Celkovú medziročnú infláciu negatívne ovplyvňovali rastúce ceny potravín a nápojov, ako aj stravovacích a ubytovacích služieb. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia aj čistá inflácia zhodne hodnotu 0,4 %. Spolu za sedem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v júli t. r. medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 %. Inflácia, teda medziročný rast cien, dosiahla hodnotu rastu 4,4 %, najvyššiu za jeden a pol roka (od decembra 2023). Ceny vzrástli od 0,1 % za nábytok so zariadením domácnosti ako aj za zdravie až do 1,2 % za alkoholické nápoje s tabakom. Ceny pošty a spojov a za vzdelávanie ostali nezmenené. Pokles cien zaznamenali odevy s obuvou o 0,6 % a doprava o 0,3 %. Vývoj medzimesačnej inflácie najviac ovplyvnil rast cien potravín a nealko nápojov v priemere o 0,5 %, potraviny boli drahšie o 0,3 % a nealko nápoje o 1,7 %. Najvýznamnejší bol nárast cien za mlieko, syry a vajcia (+1,4 %) a mäso (+0,6 %). Pozitívny vplyv malo medzimesačné zlacnenie olejov a tukov o 0,4 % a sezónne zlacnenie zeleniny o 2,8 %. Naďalej pokračoval rast cien nealko nápojov, aktuálne o 1,7 %. Spotrebitelia si priplatili aj za kávu, čaj a kakao. Vplyv na rast medzimesačnej inflácie mali tiež vyššie ceny za alkoholické nápoje a tabak, aktuálne o 1,2 %. Zdraželi destiláty, pivo aj víno. Dovolenkové obdobie prinieslo zdražovanie služieb za rekreáciu a kultúru, najviac za zájazdy (+6,5 %). Zvýšenie cien evidovalo aj poistenie v súvislosti s dopravou či zdravím (v priemere +3,4 %). Ceny za bývanie a energie boli vyššie o 0,2 %, rástli najmä ceny skutočného nájomného (+1,7 %), naopak poklesli ceny imputovaného nájomného (-0,2 %).

V júli boli spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vyššie o 4,4 %. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli od 1,5 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín s nealko nápojmi, dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,4 %. Ceny potravín (+3,1 %) sa zvýšili od 0,7 % za chlieb s obilninami po 14,6 % za oleje s tukmi. Výrazne zdynamizovanie rastu nad úroveň 10 % zaznamenali ceny mlieka so syrmi a vajcami a tiež ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,6 %) a zelenina (-3,7 %). Vyšší rast cien naďalej evidovali nealkoholické nápoje, a to o 19,2 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (+18,3 %), ako aj káva s čajom a kakaom, ktoré v júli zaznamenali svoje historické maximum (+20,5 %). Vyššie ceny si udržujú reštaurácie a hotely, aktuálna o 9,5 %. Dovolenková sezóna tiež priniesla medziročné zdraženie poistenia či sociálnych služieb (+6,3 %) Vyššie ceny dosiahli aj za alkoholické nápoje a tabak, v júli o 6,7 %. Rast cien vína dosiahol svoje historické maximum, v júli tohto roka bolo drahšie až o 16 %. Spotrebitelia si však priplatili aj za destiláty, pivo a tabak. Bývanie s energiami zaznamenalo medziročný nárast o 2,7 % a za nábytok so zariadením a údržbou domácnosti boli medziročne vyššie ceny v priemere o 3,2 %.

Inflácia: V júni najvyššia za posledný rok a pol

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júni t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast od decembra 2023, jadrová inflácia bola 3,5 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová aj čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 0,2 %. V súhrne za 1. polrok 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili medziročne o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za potraviny, nealko aj alkoholické nápoje s tabakom a odevy s obuvou do 1,8 % v doprave. Mierny pokles zaznamenali ceny za bývanie s energiami o 0,1 % a nábytok s bytovým vybavením o 0,2 %. Bez zmeny zostali ceny za poštu a spoje a za rozličné tovary a služby. Najvýraznejší vplyv na vyššiu infláciu mal rast cien dopravy, najmä zvýšenie cien za dopravné služby o 5,2 % (drahšia cestná a kombinovaná osobná doprava), vzrástli aj ceny pohonných látok o 1,5 %. Medzimesačne lacnejší bol iba nákup dopravných prostriedkov o 0,1 % (motorových vozidiel a motocyklov). Rast inflácie bol ovplyvnený opätovne vyššími cenami v reštauráciách a hoteloch o 0,9 %, drahšie bolo stravovanie v jedálňach aj reštauráciách a kaviarňach, a tiež ubytovacie služby. Rovnako vyššie boli ceny za rekreáciu a kultúra o 0,4 %, ceny dovolenkových zájazdov o 2,7 % či rekreačných a športových služieb o 2,5 %. Mierne vzrástli ceny aj za potraviny a nealko nápoje o 0,1 %, vyššie boli najmä ceny olejov a tukov o 4,8 %, ale aj mlieka, syrov a vajec o 0,8 % a chleba s obilninami o 0,5 %. So začiatkom sezóny klesli ceny zeleniny o 3,9 % a ovocia o 2,5 %. Zdražovanie nealko nápojov sa v júni zmiernilo, aktuálne vzrástli ceny o 0,4 %. Zvýšenie cien zaznamenal aj odbor vzdelávanie o 0,5 % (vysokoškolské vzdelávanie, jazykové kurzy), menej dynamické zdražovanie oproti máju 2025 evidovalo zdravotníctvo o 0,4 % (ambulantné služby, zdravotnícke výrobky). Naopak, lacnejšia bola audio technika alebo výrobky pre domáce zvieratá. Rast medzimesačnej inflácie tlmil pokles cien za bývanie a energie, a to o 0,1 %, zlacnelo imputované nájomné o 0,3 % a skutočné nájomné za bývanie o 1,1 %. Vzrástli však ceny služieb týkajúcich sa obydlia, ceny údržby a opráv obydlia a tiež pevných palív. Ceny klesli aj za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,2 %, zlacneli tovary a služby na údržbu domácností o 0,7 %, ale tiež nástroje a náradie pre záhradu aj bytové textílie.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v júni t. r. úroveň 4,3 %, najvyššiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Medziročne ceny vzrástli od 2,4 % v odbore zdravotníctvo po 10 % v odbore vzdelávanie. Výraznejšie zdražili služby reštaurácií a hotelov o 9,5 %, stravovanie o 10 % a ubytovanie o 5 %. Stúpli aj ceny za rozličné tovary a služby o 6,2 %, najmä kadernícke služby o 10,5 %, poistenie v súvislosti s dopravou o 21 %, ale aj sociálne služby o viac ako 7 %. Podstatný dopad na celkový vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za rekreáciu a kultúru o 4,9 %, za alkoholické nápoje s tabakom o 5,3 % (najmä víno o vyše 14 %). Ceny potravín s nealko nápojmi vzrástli o 4,2 % - na najvyššiu úroveň v tomto roku: ceny olejov a tukov o 23,3 %, ovocia o 7,6 %, mlieka so syrmi a vajcami o 7,4 %, chlieb s obilninami a cukor s cukrovinkami zhodne o 1,6 %. Naopak, lacnejšie bolo mäso o 0,5 %, či zelenina o 4,4 % a ryby o 1,2 %. Najvýraznejšie zdraženie evidovali nealkoholické nápoje, a to až o 18,5 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (o 20 %), a aj káva, čaj a kakao (o 17 %). Ceny za bývanie s energie vzrástli o 2,6 %, drahšie bolo najmä imputované nájomné (+1,9 %) a skutočné nájomné za bývanie (+3,3 %). Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie. V doprave bol v júni zaznamenaný výraznejší rast cien o 2,6 %, ktorý bol ovplyvnený zdražením dopravných služieb o 19,4 % (cestná a železničná osobná doprava). Rast tlmili ceny pohonných látok o 5 % a nákupu motorových vozidiel o 2 %.

Inflácia: V máji najvyššia za 17 mesiacov

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v máji podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,5 %, bol to druhý najvyšší rast cien v tomto roku. Inflácia, rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla 4,1 %, vyššiu hodnotu mala naposledy v decembri 2023. Pri májovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,3 % a čistá inflácia 2,9 %. Jadrová inflácia dosiahla medzimesačne hodnotu 0,5 % a čistá inflácia 0,3 %.

V porovnaní s aprílom 2025 spotrebiteľské ceny v máji vzrástli od 0,1 % za bývanie s energiami do 1,5 % za alkoholické nápoje a tabak. Najvýraznejší vplyv na rast inflácie mali vyššie ceny za potraviny a nealko nápoje o 1,3 %. Zvýšila sa cena mäsa o 1,7 %, mlieka, syrov a vajec o 1,4 %, ale aj olejov a tukov o 4,1 %, či chleba a obilnín o 0,7 %. Drahšie o viac ako 1 % bolo aj ovocie a ryby. Lacnejšia bola iba zelenina o 0,3 %. Naďalej sa udržalo zvyšovanie cien nealkoholických nápojov, aktuálne o 2,2 % (káva, čaj a kakao o 2,7 %, minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 1,9 %). Ceny za alkoholické nápoje a tabak vzrástli o 1,5 %, drahšie boli najmä alkoholické nápoje o 2,7 % (víno o 4,9 %, destiláty o 2,9 %, pivo o 0,9 %). Významný vplyv na zvýšenie inflácie mali aj vyššie ceny za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,5 %, drahšie boli najmä tovary a služby na údržbu domácností o 1,4 %. Ceny za rozličné tovary a služby boli vyššie o 0,5 %, opätovne bola drahšia osobná starostlivosť (kadernícke služby o 0,7 %), poistenie v súvislosti s dopravou o 2,8 %, či osobné doplnky o 0,6 %. V reštauráciách a hoteloch sme pocítili zdražovanie o 0,4 % spôsobené rastom cien za stravovanie o 0,4 %, ale aj za ubytovacie služby o 1 %. Vplyv na vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za bývanie a energie o 0,1 %. Doprava ako jediná zaznamenala celkové zlacnenie o 1,2 %. Lacnejšie boli najmä pohonné látky o 1,7 %. O niečo drahšia bola železničná osobná doprava (o 7,4 %), či nákup motorových vozidiel (o 0,2 %).

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v máji úroveň 4,1 %. Jej rast sa zdynamizoval, vyššiu hodnotu dosiahol naposledy v decembri 2023. Medziročne ceny vzrástli od 2,8 % za bývanie s energiami po 10,2 % za vzdelávanie. Vyššie boli ceny v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, opäť rástli najmä za stravovanie o vyše 9 %. Zvýšenie cien opakovane registrovali aj rozličné tovary a služby o 6,5 %, najmä kadernícke služby (+10,6 %), poistenie (+15 %), sociálne služby a osobné doplnky zdraželi o vyše 7 %. Dopad na vývoj inflácie malo tiež zdražovanie rekreácií a kultúry celkovo o 5 %, a to aj vplyvom pretrvávajúcich vyšších cien za organizované dovolenkové zájazdy (+7,8 %), za noviny a kancelárske potreby (+6,4 %), či za záhradkársky tovar vrátane rastlín (+5,8 %). Rast cien potravín s nealko nápojmi dosiahol v máji najvyššiu úroveň v tomto roku, a to 3,9 %. Priplatili sme si za oleje a tuky o 21,7 %, ovocie o 11 %, zvýšenie cien pod 7 % zaznamenali aj mlieko so syrmi a vajcami, chlieb s obilninami, či cukor a cukrovinky. Naopak, zlacnelo mäso o 2 %, ďalej zelenina (-1,2 %), rôzne pochutiny (-1,4 %), aj ryby (-0,2 %). Významný vplyv na vývoj cien mali naďalej drahšie nealkoholické nápoje o 17,1 % (minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 17,6 %, káva, čaj a kakao o 16,6 %). Za bývanie a energie sme platili viac o 2,8 %, drahšie bolo skutočné nájomné za bývanie o 6,4 % a imputované nájomné o 2,1 %. S mierne nižšou dynamikou sa zvýšili ceny za dodávky vody takmer o 13 %, zber smetí o 12,5 %, či odvádzanie odpadových vôd o viac ako 8 %. Medziročne klesla len cena tepelnej energie o 0,4 %. Ceny dopravy vykazovali v máji opäť medziročný nárast v súhrne o 0,1 %. Pohonné látky si naďalej udržali výrazne nižšiu hodnotu ako pred rokom (-8 %), tento pozitívny vplyv však prekrylo dvojciferné zdražovanie dopravných služieb. V cestnej osobnej doprave sa rast cien zdynamizoval takmer o 20 %, v železničnej osobnej doprave o necelých 12 %.

Radíme: Cestovanie lietadlom

Check-in, kontrola dokladov, odbavenie batožiny alebo bezpečnostná kontrola môžu byť vysoko stresujúce situácie. Keď sa to ich napokon podarí absolvovať bez komplikácií, prvotné obavy rýchlo opadnú. O to väčšie rozčarovanie ale potom príde, keď let mešká, čas odletu sa neustále posúva a cestujúci môže nakoniec čakať aj niekoľko hodín priamo na palube lietadla. Viete, na čo máte v takýchto situáciách nárok?

Práva cestujúcich v leteckej doprave upravuje v EÚ nariadenie č. 261/2004, ktoré sa vzťahuje na oneskorenie, zrušenie letu aj odmietnutie nástupu na palubu. Ak je let odložený o viac než tri hodiny a meškanie nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, môže spotrebiteľovi vzniknúť nárok na finančnú kompenzáciu. Výška náhrady sa pohybuje od 250 do 600 eur v závislosti od dĺžky letu. Aby bol nárok uznateľný podľa únijnej úpravy, musí ísť buď o let, ktorý odlieta z letiska v EÚ (bez ohľadu na dopravcu), prípadne z letiska mimo EÚ na letisko v EÚ za predpokladu, že ide o únijného dopravcu. Okrem finančnej kompenzácie máte v prípade dlhšieho čakania aj nárok na starostlivosť, čo zahŕňa občerstvenie, možnosť telefonického spojenia a v prípade nutnosti aj ubytovanie. Nároky sa uplatňujú priamo u leteckého dopravcu.

Kedy sa finančnej náhrady nedočkáte? V prípade tzv. mimoriadnych okolností, za ktoré sa považujú nevhodné počasie alebo prírodné javy, napríklad výskyt sopečného popola v letovej trase. V týchto situáciách dopravca nemôže ovplyvniť vznik meškania, a preto nie je povinný kompenzáciu vyplácať. Aj v týchto nepríjemných situáciách majú spotrebitelia nárok počas čakania na základnú starostlivosť, ako prístup k toaletám, pitný režim a aktuálne informácie o situácii. Únijná úprava práv cestujúcich aj na situácie, keď vám bol bez oprávneného dôvodu odmietnutý nástup na palubu. V týchto prípadoch je dôležité sa zoznámiť s podmienkami konkrétnych aerolínií, najmä s lehotou, do kedy sa musíte najneskôr dostaviť na odbavenie a nástup. Eduarda Hekšová dodáva: „Ak ste sa dostavili včas, splnili všetky podmienky prepravy, a napriek tomu vám bol nástup odmietnutý, môžete sa domáhať finančnej kompenzácie a úhrady za náhradnú dopravu či starostlivosť počas čakania.“

Trend: Zážitky namiesto suvenírov

Európa si aj naďalej drží pozíciu globálnej jednotky v cestovnom ruchu a láka turistov z celého sveta na špičkovú gastronómiu, rozmanitú prírodu aj široké možnosti relaxácie a starostlivosti o telo. Cestovanie sa mení a spotrebitelia čoraz častejšie míňajú peniaze za wellness, šport, spoznávanie nových kultúr alebo dobrodružstvo v prírode. Vyplýva to z novej Správy o trendoch v cestovnom ruchu 2025, ktorú zverejnil Inštitút pre ekonomiku spoločnosti Mastercard (Mastercard Economics Institute, MEI). Vychádza z agregovaných anonymizovaných dát o platbách a ďalších externých zdrojov. Vďaka tomu dokáže presne pomenovať trendy, ktoré dnes formujú podobu cestovného ruchu.

Priemerná služobná cesta teraz trvá dlhšie ako pred vypuknutím pandémie. V prípade cestujúcich z USA do Európy sa priemerná dĺžka pobytu predĺžila zo 7,4 dňa 3 na 8,1 dňa 4 . Porovnateľný trend platí pre cestujúcich z Veľkej Británie, s výnimkou ciest do Kanady a USA. V ich prípade sa medzi rokmi 2020 a 2025 priemerná dĺžka pobytu skrátila. Inštitút analyzoval aj platby realizované v okruhu ôsmich kilometrov okolo štadióna, na ktorom sa v Londýne odohralo finále Ligy majstrov UEFA, v období 5 dní pred a po zápase. Konanie zápasu, v ktorom Real Madrid porazil Borussiu Dortmund, znamenalo 61-percentný medziročný nárast výdavkov nemeckých spotrebiteľov, pričom celkový nárast útrat bol 14 percent. Medziročný nárast výdavkov španielskych spotrebiteľov dosiahol 148 percent, z čoho je zrejmé, že fanúšikovia víťaza úspech patrične oslávili.

Údaje o rezerváciách leteniek zasa ukazujú, o aké destinácie je v období jún až september najväčší záujem. Pre cestujúcich z Európy sú na prvých miestach Tokio, Palma de Mallorca, Osaka, Hurghada, Peking, Paríž, Larnaka a Londýn. Medzi rokmi 2019 a 2024 zaznamenala najväčší nárast počtu príletov albánska Tirana, predovšetkým vďaka turistom z Talianska. Stala sa tak mestskou destináciou s jedným z najvýraznejších temp rastu obľúbenosti na kontinente. Európski spotrebitelia sa chystajú v roku 2025 míňať predovšetkým za cestovanie, outdoorové aktivity a kulinárske potešenie. Dve tretiny (70 percent) európskych respondentov uviedli, že je pre nich na prvom mieste splnenie si nejakého životného sna. Na účely presnejšieho merania tohto trendu analýzou cezhraničných útrat vytvorila spoločnosť Mastercard Wellness Travel Index (WTI), zoznam lokalít vyhľadávaných pre ponuky wellness a starostlivosti o telo. Stúpajúce hodnotenie Talianska a Poľska v tomto indexe napovedá, že tieto dve krajiny dokážu reagovať na rastúci dopyt v tejto oblasti veľmi dobre.

Meranie mediánu počtu národností zastúpených medzi zákazníkmi reštaurácií jednotlivých miest prináša zaujímavé informácie, ktoré kulinárske destinácie sú medzi turistami najobľúbenejšie. Reštaurácie v Istanbule hostili v roku 2024 stravníkov zo 67 rôznych krajín, čo je najvyššia hodnota zo všetkých 43 sledovaných miest. V prvej desiatke je celkovo šesť európskych destinácií, okrem tureckého Istanbulu ešte Cannes (Francúzsko), Interlaken (Švajčiarsko), Barcelona (Španielsko), Dubrovník (Chorvátsko) a Mykonos (Grécko). Všetky priťahujú návštevníkov z celého sveta na jedinečné kulinárske zážitky. Analýzou obchodu v priestoroch národných parkov inštitút tiež zistil, že cestovanie za dobrodružstvom je obľúbené najmä v severských krajinách. Turisti sem prichádzajú potešiť sa krásou tunajších lesov a fjordov a vychutnať si tak blahodarné účinky pobytu v prírode. V analýze vyčnieva najmä Fínsko, kde útrata v národných parkoch a ich okolí tvorí 7,1 percent celkových výdavkov zahraničných spotrebiteľov. Medzi ďalšie krajiny s nezanedbateľnými výdavkami turistov v národných parkoch patrí Švajčiarsko, Poľsko, Francúzsko a Nórsko.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.