Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

e-Auto: Záujem Slovákov rastie

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) zverejnila počet vozidiel s čisto batériovým pohonom na slovenských cestách: k 31. marcu 2026 ich bolo vo všetkých kategóriách 29 108. Analýza štatistík odhalila ďalšie zaujímavosti o skutočnom rozvoji elektromobility na Slovensku: napríklad dynamický rast vozového parku elektrických dodávok (medziročný rast +86 %), čoraz silnejší sekundárny trh postavený najmä na relatívne nových dovezených vozidlách či rastúci podiel čínskych značiek.

V kategórii osobných batériových elektromobilov (M1) Slováci výrazne preferujú individuálny dovoz pred kúpou nových vozidiel priamo na Slovensku. Na slovenských cestách ku koncu marca jazdilo 27 101 osobných batériových elektromobilov (M1). V 1. kvartáli 2026 sa ich zaregistrovalo celkom 2 651, z toho 913, teda o niečo viac ako jedna tretina, predstavovali registrácie nových BEV predaných priamo na Slovensku a 1 738 vozidiel bolo individuálne dovezených. Medziročne celkové registrácie za rovnaké obdobia prvého štvrťroku narástli o vyše 40%. Len v samotnom marci pribudlo na slovenských cestách celkom 981 osobných batériových elektromobilov (M1).

Veľmi silný rast registrácií zaznamenal aj segment batériových elektrických dodávok kategórie N1. V prvom kvartáli 2026 ich na slovenských cestách celkom pribudlo 287 (oproti 113 v 1. štvrťroku 2025). Ide teda o medziročný nárast o 154 %. Celková flotila batériových elektrických dodávok ku koncu marca predstavovala 1 840 vozidiel a čoraz výraznejšie sa presadzuje vo firemnej logistike či kuriérnych službách. Podľa SEVA ide o dôležitý signál pre trh aj verejné politiky. Elektrifikácia úžitkovej dopravy má totiž pozitívny vplyv z pohľadu prevádzkových nákladov firiem, ktoré majú vysoké denné nájazdy. Samozrejme, významne zároveň pomáhajú čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Z 913 nových osobných BEV (M1) zaregistrovaných v 1. kvartáli 2026 pripadlo až 82 % na právnické osoby.

Pri individuálne dovezených osobných BEV ostáva jasným lídrom Tesla, ktorá v 1. kvartáli 2026 dosiahla takmer 30 % podiel všetkých individuálne dovezených elektromobilov. Na trhu nových vozidiel však dominovali predovšetkým modely značky Škoda (Elroq a Enyaq). Model Škoda Elroq bol celkovo najregistrovanejším novým osobným BEV v januári, februári aj marci. Takmer polovicu (47 %) tvorili v 1. kvartáli autá vo veku 3 až 5 rokov. Celkovo spolu takmer 81 % individuálne dovezených BEV tvorili autá mladšie ako 5 rokov. Čínske značky sa čoraz viac presadzujú aj na slovenských cestách. Kým ešte v roku 2024 tvorili len približne 2 % zo všetkých registrácií batériových elektromobilov, v prvom kvartáli 2026 už ich podiel dosiahol 9 %. Pri pohľade iba na výsek z týchto celkových čísel – nové registrácie BEV na Slovensku bez individuálneho dovozu – je ich podiel viac ako 19 %. Zaujímavým faktom je, že čínskym elektromobilom rastie trhový podiel napriek zavedeným dodatočným clám na čínske batériové elektromobily.

Podľa údajov E-Mobility Europe a New Automotive na 15-tich sledovaných kľúčových trhoch, ktoré predstavujú viac než 80 % predajov áut v Európe, vzrástli marcové registrácie batériových elektromobilov medziročne o 51 % a ich podiel v tomto mesiaci dosiahol 22 % zo všetkých nových registrácií osobných vozidiel. Pre porovnanie podiel osobných batériových elektromobilov na nových registráciách všetkých osobných vozidiel (M1) dosiahol v marci na Slovensku 4,9 %. Napriek nášmu rastu oproti rovnakému obdobiu minulého roka tak bližšie porovnanie so zvyškom Európy ukazuje, že v registráciách batériových elektromobilov dlhodobo zaostávame nielen za európskym priemerom, ale aj za našimi susedmi - Českom a Poľskom. V marci 2026 dosiahlo Česko podiel registrácií nových BEV na úrovni 6,4 % a Poľsko na úrovni 5,9 %.

SR: Nabíjanie elektromobilov

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu bolo ku koncu 1. štvrťroka 2026 na Slovensku evidovaných 3 136 verejných nabíjacích bodov v 1 219 lokalitách. Z celkového počtu tvorilo 1 756 AC bodov, 686 DC bodov s výkonom od 25 do 150 kW, 546 bodov v kategórii 150 až 350 kW a 148 bodov s výkonom 350+ kW. Celkový výkon verejnej infraštruktúry dosiahol 206,6 MW. Modernizácia siete pokračuje aj v technologicky vyspelejších parametroch – vyše 60% DC lokalít napríklad podporuje aj nabíjanie pre 800 V architektúru, čo bude čoraz dôležitejšie s príchodom nových modelov elektromobilov a umožní nabiť batériu vozidla z 10 na 80 % v priebehu 12-20 minút. Takmer 85 % verejných lokalít funguje v režime 24/7 a približne 84 % umožňuje jednorazové ad hoc nabíjanie bez potreby registrácie.

Najvýraznejší posun nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania. Počet verejných bodov s výkonom 350+ kW stúpol z 28 (na konci roka 2024) na 148 ku koncu marca 2026. Ide teda o viac než 5-násobný nárast za približne 15 mesiacov. V niektorých častiach Slovenska už dominuje výkonné nabíjanie vhodné aj na medzimestské využitie – v okrese Zlaté Moravce tvorí 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle DC nabíjanie (74,2 %) a v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov, teda viac než polovica siete, čo naznačuje, že napríklad tieto regióny sú pripravené na komfortné nabíjanie aj počas dlhších ciest.

Z pohľadu pomeru medzi počtom osobných batériových elektromobilov na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov vychádza najlepšie Prešovský kraj. Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bratislavský kraj, kde vysoký počet elektromobilov vytvára najväčší tlak na infraštruktúru – na 9 660 osobných BEV tu pripadá 803 verejných nabíjacích bodov, teda približne 12 elektromobilov na 1 bod, čo je výrazne nad celoslovenským priemerom.

Okres Martin patrí medzi najzaujímavejšie príklady dobre pripravenej infraštruktúry mimo najväčších mestských centier. Je tu registrovaných 365 osobných batériových elektromobilov a vodiči tam majú k dispozícii 94 verejných nabíjacích bodov na 41 lokalitách. To znamená, že na 1 nabíjací bod pripadá len 3,9 elektromobilu. Ešte priaznivejší pomer vykazuje Dolný Kubín, kde na 52 verejných bodov pripadá 162 elektromobilov, teda 3,1 vozidla na 1 bod. V Poprade je to 3,4 a vo Zvolene 3,9 elektromobilu na 1 bod. Dáta tak ukazujú, že kvalitná verejná nabíjacia sieť nevzniká len tam, kde je dnes najväčší počet elektromobilov, ale aj v tranzitných, turistických a regionálnych centrách, ktoré sa na ďalší rast trhu pripravujú v predstihu.

EU: Nebezpečné výrobky

V roku 2025 bolo v európskom systéme Safety Gate zaznamenaných 4 671 upozornení, čo je najviac od spustenia systému v roku 2003. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2024 a viac ako dvojnásobok počtu upozornení nahlásených v roku 2022. Vnútroštátne orgány tiež vydali rekordný počet následných opatrení, pričom bolo oznámených 5 794 následných opatrení, čo predstavuje 35 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najčastejšie hlásenými nebezpečnými výrobkami v roku 2025 boli kozmetika (36 %), hračky (16 %) a elektrické spotrebiče a zariadenia (11 %).

Zdravotné riziká vyplývajúce z výrobkov obsahujúcich nebezpečné chemikálie zostali hlavnou príčinou upozornení, pričom predstavovali viac ako polovicu všetkých oznámení (53 %), nasledovalo riziko zranení (14 %) a udusenia (9 %). Takmer osem z desiatich upozornení týkajúcich sa kozmetiky sa týkalo prítomnosti BMCHA, zakázanej syntetickej vône, ktorá môže mať škodlivé účinky na reprodukčný systém a spôsobiť podráždenie pokožky. Vnútroštátne orgány tiež po prvýkrát oznámili prípady laku na nechty obsahujúceho TPO, chemikáliu zakázanú v roku 2025, ktorá môže tiež predstavovať riziko pre prenatálne zdravie a vyvolať alergické reakcie. Okrem upozornení v Safety Gate prijali vnútroštátne orgány 5 794 následných opatrení na zabezpečenie odstránenia nebezpečných výrobkov z trhov EÚ a EHP: stiahnutie výrobkov z trhu, ich zastavenie na hraniciach, nariadenie on-line trhoviskám na odstránenie zoznamov výrobkov alebo stiahnutie výrobkov z trhu. V uplynulých rokoch Európska únia modernizovala svoje právne predpisy o bezpečnosti výrobkov najmä prostredníctvom nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2024. Vyžaduje, aby sa on-line trhoviská pôsobiace v EÚ zaregistrovali na portáli Safety Gate a poskytli svoje jednotné kontaktné miesto. Do konca roka 2025 sa zaregistrovalo vyše 1 200 on-line trhovísk.

Komisia spolu s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za trh pripravuje v roku 2026 súbor kontrol vykonávaných on-line súčasne s cieľom identifikovať porušenia požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov v konkrétnom sektore. Organizuje súčasne koordinované akcie pre bezpečnosť výrobkov, v rámci ktorých vnútroštátne orgány spolupracujú na spoločnom testovaní konkrétnych výrobkov a vymieňajú si osvedčené postupy s cieľom zlepšiť svoje operácie dohľadu nad trhom. Ako bolo oznámené v Stratégii jednotného trhu do roku 2025 a v programe pre spotrebiteľov do roku 2030, aktualizujú sa tiež pravidlá dohľadu nad trhom a súladu výrobkov v pripravovanom európskom zákone o výrobkoch koncom tohto roka s cieľom posilniť pravidlá dohľadu nad trhom EÚ, aby sa zabezpečilo, že na jednotný trh vstupujú iba výrobky, ktoré sú v súlade s predpismi a sú bezpečné.

Elektromobilita: Kam smeruje

Do 5 rokov má na slovenských cestách jazdiť približne 150 000 osobných batériových elektromobilov. V roku 2030 sa očakáva, že každé štvrté registrované vozidlo na Slovensku bude plne elektrické. Vyplýva to z výročného reportu Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý mapuje očakávaný vývoj trhu, výroby a energetických dopadov elektrifikácie dopravy na Slovensku do roku 2030. Dokument vychádza z aktuálnych dát o registráciách vozidiel, vývoja ponuky modelov aj zo scenárov rastu spotreby elektriny.

Analýzy SEVA ukazujú, že nárast počtu elektromobilov a ich nabíjanie nepredstavuje pre slovenskú energetiku žiadnu neúmernú záťaž. Pri takomto scenári by ročná spotreba elektriny na nabíjanie vozidiel dosiahla len zlomok celkovej spotreby krajiny. „Z energetického pohľadu to nebude šok, ale pôjde o postupný a poľahky zvládnuteľný nárasť, ktorý bude možné absorbovať pri rozumnom plánovaní výroby a distribúcie elektriny, ako aj nabíjacej infraštruktúry,“ vysvetľuje spoluautor reportu, analytik Martin Jelenek. Podľa neho je dôležité vnímať elektromobilitu nie izolovane, ale ako súčasť širšej transformácie energetiky a dopravy.

Nárast predaja elektromobilov úzko súvisí so širšou modelovou ponukou v nižších a stredných segmentoch. Kým ešte donedávna bol výber veľmi obmedzený, už v roku 2025 sa počet modelov výrazne rozšíril, pričom ohlásených je mnoho ďalších vrátane pripravovaných mestských a kompaktných elektromobilov ako Volkswagen ID.1 a ID.2, Škoda Epiq či Kia EV2. Dostupnejšia ponuka sa začína prejavovať už aj na Slovensku, kde trhový podiel BEV vzrástol z 2,4 % na konci roka 2024 na 4,7 % na konci roka 2025. Keď sa rozšíri výber v kľúčových cenových hladinách, zníži sa vstupná bariéra, porastie dôvera a elektromobil prestane byť vnímaný ako okrajová technológia. Rozširovanie ponuky a vznik fungujúceho sekundárneho trhu vytvorí predpoklady na ďalšie zrýchlenie rastu a postupné približovanie sa k dvojcifernému trhovému podielu BEV na slovenských cestách. To by znamenalo zásadný posun v štruktúre slovenského automobilového trhu.

Podľa SEVA bude ďalší vývoj elektromobility rozhodujúci pre dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu. Elektrifikácia v závodoch aj na cestách, schopnosť stimulovať domáci dopyt a vytváranie stabilných, predvídateľných podmienok pre investície budú určovať, či si Slovensko udrží pozíciu jednej z kľúčových automobilových krajín v Európe aj v nasledujúcich desaťročiach. „Elektromobilita nie je len o type pohonu. Ide o to, či dokážeme udržať priemyselnú hodnotu, pracovné miesta a technologické know-how v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým,“ uzatvára  Patrik Križanský.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

Financie: Očakávame zhoršenie

Až 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, no a 11 percent čaká jej zlepšenie. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskum pre spoločnosť Home Credit ((od 4. do 7. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos) 8 z 10 opýtaných počíta v roku 2026 s vyššími životnými nákladmi. Najviac z nich, a to približne tretina, ráta so zvýšením mesačných výdavkov domácnosti v sume 50 až 100 eur. Ďalších vyše 30 percent to vidí na nárast o 100 až 200 eur. Zvýšenie nákladov podľa vyjadrení ľudí najviac ovplyvní nárast cien potravín a energií. Väčšie investície plánuje počas roka vyše 60 percent Slovákov, v najvyššej miere má ísť o nákup vybavenia do domácnosti, najmä nábytku či drahších elektrospotrebičov.

Väčšia časť Slovákov počíta s tým, že v tomto roku sa po finančnej stránke budú mať horšie ako vlani, pričom 16 percent ráta s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane 9 percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a 2 zo 100 opýtaných to vidia na jej výrazné zlepšenie. Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 – 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1 200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov.

S finančnou situáciou, samozrejme, súvisia životné náklady. Najviac opýtaných (32 %) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur, ďalších 31 percent počíta s navýšením 100 až 200 eur a so sumou do 50 naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí. Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent, o 300 až 500 eur 6 percent respondentov a traja zo sto Slovákov to vidia až na vyše 500 eur. Ešte vo vyššej miere ako vlani bude na výdavky domácností najviac vplývať rast cien potravín, čo deklarovalo až 85 percent opýtaných, pričom pred rokom to bolo 81 percent. Potom je to zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percentami, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť. Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1 000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 - 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2-tisíc eur a obyvatelia Bratislavy.

Popri bežných mesačných výdavkoch sa väčšina domácností nezaobíde ani bez väčších investícií počas roka. Medziročné porovnanie ukazuje, drahšie nákupy či väčšie investície neplánuje len o 1 percento viac ľudí ako v minulom roku, teda 39 percent v roku 2026. Najčastejšie pôjde podľa vyjadrení opýtaných o kúpu vybavenia do domácnosti ako nábytok, práčka, chladnička či televízor (20 %). Nasleduje rekonštrukcia domu alebo bytu (14 %), kde však badať pokles oproti vlaňajšku o 3 percentá. Menej ľudí spomína aj kúpu auta (8 %), zatiaľ čo vlani ich bolo 12 percent. No na druhej strane, drahšiu dovolenku si chce dopriať 13 percent opýtaných, čo je zase viac ako pred rokom.

Trend: Fotodilema

Viac než polovica Európanov (57 %) si nedokáže podľa prieskumu Samsungu naplno vychutnať spoločné chvíle, pretože neustále cíti potrebu všetko fotiť (Opinium, od 28. októbra do 7. novembra 2025, 500 dospelých respondentov z Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Česka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska a Rakúska). Takmer polovica Európanov (presne 45 %) pociťuje tlak na „dokonalú“ fotografiu, pritom takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) uvádzajú, že by si radšej užili prítomný okamih bez neustáleho naháňania dokonalého záberu. Zároveň však chcú mať čo najlepšie spomienky na ďalšie roky (83 %), alebo túžia vyzerať čo najlepšie na sociálnych sieťach (30 %).

Výsledkom je moderná fotografická dilema, ktorá sa šíri naprieč celou Európou: ľudia v priemere urobia šesť fotografií tej istej scény, susedia v Česku dokonca 6 až 10, pričom len 4 % z nich sa uspokoja s jediným záberom. Pritom takmer tretina respondentov (28 %) priznala, že si spätne nikdy neprezrú viac než polovicu všetkých nasnímaných fotografií. V smartfónoch sa tak zbytočne hromadia tisíce záberov, ku ktorým sa už nikto nevracia. Opäť príklad z Česka, kde majú používatelia v telefóne alebo v cloude uložených v priemere vyše 2 000 fotografií. Viac fotiek mávajú v telefónoch najmä ženy a mladí ľudia z generácie Z.

Medzi situácie, pri ktorých sa ľudia najviac sústreďujú na fotenie a zabúdajú si naplno užiť samotný okamih, patria rodinné oslavy, turistika či dôležité momenty v živote ich detí:

• Turistické atrakcie a pekné chvíle na dovolenke 45 %
• Rodinné stretnutia a oslavy 32 %
• Koncerty a živé vystúpenia 31 %
• Príjemné chvíle s priateľmi 28 %
• Vianoce a ďalšie zimné sviatky 21 %
• Športové aktivity 19 %
• Dôležité momenty v živote detí 19 %

Až 86 % ľudí si pri prezeraní fotiek všimne prvky, ktoré by zo záberu najradšej odstránili – cudzie osoby (38 %), rušivé predmety (33 %) či nechcené tiene a odlesky (34 %). Tieto detaily mnohým prekážajú, no až 74 % respondentov priznalo, že napriek dostupnosti nástrojov umelej inteligencie v telefóne ich na odstránenie nedokázalo alebo sa neodvážilo použiť.

e-Auto: Rekordné počty registrácií

Na slovenských cestách jazdí už viac než 21 833 osobných batériových elektromobilov (BEV). Spolu s elektrickými dodávkami, nákladnými vozidlami a autobusmi dosiahol počet čisto elektrických batériových vozidiel na našich cestách 23 259 kusov. Od začiatku roka tak trh elektromobilov zaznamenal nárast o 50 % a za posledné tri mesiace sa počet BEV na cestách zvýšil o 14,6 %. Podiel elektrických vozidiel na nových registráciách je však na Slovensku viac než 4-násobne nižší ako európsky priemer. Slováci naďalej uprednostňujú individuálny dovoz jazdených vozidiel zo zahraničia, najmä značky Tesla. Takýchto vozov pribudlo na slovenských cestách v poslednom kvartáli necelých 500, pričom novým predajom kraľuje koncern Volkswagen s modelmi Škoda Elroq a Enyaq (spolu vyše 300 kusov), VW ID.7 a ID.4 (spolu viac ako 60 kusov).

Podľa aktuálnych údajov polície sa v treťom kvartáli 2025 na Slovensku zaregistrovalo 961 nových osobných vozidiel BEV a 879 nových osobných plug-in hybridov (PHEV), vďaka čomu podiel elektromobilov na predajoch dosiahol za september 4,5 % pre BEV a 3,6 % pre PHEV. Za obdobie prvých troch kvartálov roka predstavuje priemerný podiel elektromobilov na nových registráciách 4,4 % BEV a 4,2 % PHEV. Slovensko tak výrazne zaostáva nielen za svojimi susedmi (podiel čisto elektrických vozidiel dosiahol v Rakúsku 20,9 %, v Česku 6,4 %, v Maďarsku 8,7 %, v Poľsku 8,9 %), ale aj za celou Európou (v rámci Únie 18,9 %, pri započítaní Veľkej Británie, Nórska, Švajčiarska a Islandu až 21 %). Podobne ako inde vo svete, aj na Slovensku sa elektrifikácia vozového parku odvíja od aktivít podnikateľského sektora. Takmer 90 % registrácii nových elektromobilov pripadá na právnické osoby, jednotlivci naopak dominujú pri registráciách individuálne dovezených vozidiel.

Rekordérom zostáva Nórsko, kde až neuveriteľných 97,7 % nových registrácií predstavujú čisto batériové elektromobily – topografia a klimatické podmienky tam pritom nie sú o nič priaznivejšie ako u nás, podobný je aj počet áut na cestách. Slovensko, žiaľ, ostáva so 4,4 % na druhej priečke od konca, pričom posledné Chorvátsko (3,8 %) nás môže ešte pred koncom roka predbehnúť. V auguste tam totiž z európskych peňazí spustili dotačný program na nákup elektrických vozidiel pre firmy aj jednotlivcov, kde príspevky pokrývajú až 40 % ceny vozidla.

 

AI: Prvá jazda mení názor na elektromobily

Až 62 % Slovákov sa ešte nikdy neviezlo v elektromobile. Napriek tomu má na elektromobilitu názor každý - či už pozitívny, alebo negatívny. V rámci projektu EV Smile prebehol vedecký experiment spájajúci umelú inteligenciu, neurovedu a reálnych skeptikov, reprezentujúcich postoje verejnosti k elektromobilite. Cieľom bolo zistiť, čo sa deje s emóciami a názormi ľudí, keď prvýkrát zažijú akceleráciu, ticho a moderné technológie elektrického auta.

Prieskum pre Škoda Auto Slovensko ukázal, že až 62 % Slovákov zatiaľ nemalo žiadnu skúsenosť s elektromobilom, len 11 % ho šoférovalo a ďalších 27 % sa viezlo aspoň ako spolujazdec. Z tých, ktorí jazdu zažili, však až 31 % zlepšilo názor na elektromobilitu. Do projektu bolo vybraných hneď niekoľko archetypov ľudí, ktorí reprezentujú najčastejšie postoje verejnosti k elektromobilite. Kým časť z nich je viditeľná priamo v projektovom videu, časť plnila funkciu kontrolnej skupiny a do výskumu sa zapojili cez špeciálne neurovedecké metódy pod vedením neuropsychológa Roberta Krauseho. Medzi účastníkmi je napríklad manažér, pre ktorého je auto predovšetkým statusovou záležitosťou a elektromobil považuje za kompromis, aj tradičný vodič, ktorý roky dôveruje benzínu a nevidí dôvod meniť svoje návyky. Nechýba praktická mama, ktorá rieši hlavne pohodlie, bezpečnosť a spoľahlivosť pre rodinu, mladý fanúšik áut zameraný na jazdné vlastnosti, prevádzku a ekológiu, ani mladá motorkárka, ktorú zaujíma adrenalín z jazdy a moderné technológie, no elektromobil ešte neskúšala. Každá skupina prichádza s inými očakávaniami a predsudkami, no všetkých spája jediné: doteraz nemali žiadnu osobnú skúsenosť s elektromobilom.

Srdcom experimentu je technológia AI Emotion Detector, ktorá v reálnom čase analyzuje mimiku a hlasovú odozvu vodiča počas jazdy. Kamery a senzory zaznamenávajú každý detail – od zvedavosti pri nasadnutí, cez údiv pri prvom tichom štarte, až po nadšenie pri prudkej akcelerácii. Vodiča počas jazdy sprevádza hlasový asistent na báze umelej inteligencir, ktorý komunikuje prirodzene a bez potreby aktivácie tlačidlom. Asistent disponuje komplexnými znalosťami o modeli Elroq a elektromobilite – od technických parametrov cez špecifiká nabíjania až po ekonomiku prevádzky. Aktívne navrhuje vyskúšanie konkrétnych funkcií vozidla ako zrýchlenie, rekuperácia či správanie v zákrutách, pýta sa na dojmy z jazdy a odpovedá na otázky vodiča. Vďaka dátam z kamery a analýze mimiky tváre dokáže rozpoznať emocionálny stav vodiča a prispôsobovať tomu svoj štýl komunikácie. Cieľom asistenta je maximalizovať zážitok z jazdy a predstaviť všetky výhody elektromobilu.

Dáta z jazdy vyhodnocoval prostredníctvom vlastných meraní odborný garant projektu - neuropsychológ Robert Krause. Počas jazdy sledujeme tri okamihy, ktoré sú z pohľadu emócií rozhodujúce. Prvým je samotné nasadnutie do auta, ktoré sprevádza zvedavosť a očakávania účastníkov. Druhým je moment tichého štartu a prudkej akcelerácie, keď vodič zistí, že elektromobil zrýchľuje okamžite a bez zvuku motora. Tretia fáza prichádza vo chvíli, keď opadne počiatočná nedôvera a jazda sa mení na uvoľnený zážitok, pri ktorom prichádza typický úsmev. Každú z týchto fáz sleduje AI nástroj a zároveň neuropsychológ vlastným meraním analyzuje dáta, aby vedel presne určiť, kedy a čo v ľuďoch spúšťa pozitívnu reakciu. Spojenie neurovedy, umelej inteligencie a reálnych ľudí prináša nový pohľad na to, ako technológie dokážu odhaliť naše emócie zachytené cez mimiku našej tváre, aj keď náš postoj je opačný.

Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

e-Auto: Slovenskému trhu dominujú Škoda a Tesla

Medzi osobnými elektromobilmi, ktoré sa predali a registrovali na Slovensku, dominovala v prvej polovici roka 2025 „domáca“ novinka Škoda Elroq, ďalej modely Tesla Model Y a Škoda Enyaq. V rebríčku najpredávanejších elektromobilov bez rozdielu veku a pôvodu (individuálny dovoz nových alebo jazdených vozidiel) je na čele Tesla Model 3. Slovenský trh sa elektrifikuje aj cez dostupné jazdené vozidlá, ale tiež vďaka prístupu niektorých automobiliek, ktoré cielene uvádzajú modely s dostupnejšími cenovkami. Predpovedá sa tak nárast predaja v súvislosti so vstupom značky BYD na slovenský trh, ktorý však pozorne sledujú aj ďalší silní hráči.

Na všetkých hlavných trhoch vidíme rastúcu popularita domácich značiek. V Európe dominoval predajom podľa analýzy PwC Renault 5 a v prvej desiatke je až 6 modelov koncernu Volkswagen (vrátane dvojnásobného zastúpenia značky Škoda), 2 modely Stellantis a po jednom BMW a Tesla. Slovensko má zastúpenie v tomto rebríčku vďaka Citroenu ë-C3, ktorý sa vyrába v Trnave. S takmer 16 tisíc predanými kusmi obsadil šiestu priečku, tesne pred podobne úspešnou Škodou Enyaq.

V Číne sa naopak do prvej desiatky nedostal jediný európsky model a iba dve americké Tesly, ktoré sú však rovnako vyrábané v Číne. Prepad predajov európskych značiek na tomto trhu teda pokračuje. V USA ostáva lídrom Tesla Model Y, za ním Model 3 a Chevrolet Equinox, pričom v prvej desiatke sú aj dva modely Ford a ďalší Chevrolet. Tieto dáta potvrdzujú trend, že elektromobilita sa čoraz viac stáva doménou domácich výrobcov, ktorí sa tešia aj podpore štátnych politík.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Takmer 3 000 verejných nabíjačiek pre elektromobily

Ku koncu prvého polroka bolo na Slovensku dostupných 2 818 verejných nabíjacích bodov, ktoré umožňujú vodičom nabíjať elektromobily celkovo na 1 117 lokalitách. Záujem o elektrifikovanú dopravu v posledných mesiacoch intenzívne rastie a spoľahlivá infraštruktúra je jednou z nevyhnutných podmienok jej ďalšieho rozvoja. Dostupnosť verejného nabíjania je však vzhľadom na počet elektromobilov na slovenských cestách už dnes jednou z najlepších v Európe.

Verejné nabíjacie body, ktoré sú už dnes nainštalované, by bez problémov dokázali obslúžiť štvor- až päťnásobok súčasného počtu elektromobilov na slovenských cestách. Ďalším impulzom pre rozvoj elektromobility bude výstavba ultrarýchlych nabíjacích parkov popri diaľniciach, ktorá výrazne pomôže komfortu elektromobilistov pri dlhších cestách. Výsledky tendra, v ktorom sa operátori uchádzali o koncesie na prevádzku nabíjačiek v rámci koridorov TEN-T, by mali byť vyhlásené už v najbližších týždňoch. Projekt zahŕňa výstavbu 35 nabíjacích parkov s celkovo 251 nabíjacími bodmi, z ktorých 32 bude špeciálne určených aj pre nákladnú dopravu. Do prevádzky by mali byť uvedené do polovice budúceho roka.

Podľa údajov SEVA je z celkového počtu 2 818 bodov:

• 1 691 AC (do 22 kW),
• 605 DC (50 kW),
• 442 DC (150+ kW),
• 80 DC (350+ kW).

Inštalovaný výkon verejných staníc dosiahol spolu 162 MW.

Inflácia: V júni najvyššia za posledný rok a pol

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júni t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast od decembra 2023, jadrová inflácia bola 3,5 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová aj čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 0,2 %. V súhrne za 1. polrok 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili medziročne o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za potraviny, nealko aj alkoholické nápoje s tabakom a odevy s obuvou do 1,8 % v doprave. Mierny pokles zaznamenali ceny za bývanie s energiami o 0,1 % a nábytok s bytovým vybavením o 0,2 %. Bez zmeny zostali ceny za poštu a spoje a za rozličné tovary a služby. Najvýraznejší vplyv na vyššiu infláciu mal rast cien dopravy, najmä zvýšenie cien za dopravné služby o 5,2 % (drahšia cestná a kombinovaná osobná doprava), vzrástli aj ceny pohonných látok o 1,5 %. Medzimesačne lacnejší bol iba nákup dopravných prostriedkov o 0,1 % (motorových vozidiel a motocyklov). Rast inflácie bol ovplyvnený opätovne vyššími cenami v reštauráciách a hoteloch o 0,9 %, drahšie bolo stravovanie v jedálňach aj reštauráciách a kaviarňach, a tiež ubytovacie služby. Rovnako vyššie boli ceny za rekreáciu a kultúra o 0,4 %, ceny dovolenkových zájazdov o 2,7 % či rekreačných a športových služieb o 2,5 %. Mierne vzrástli ceny aj za potraviny a nealko nápoje o 0,1 %, vyššie boli najmä ceny olejov a tukov o 4,8 %, ale aj mlieka, syrov a vajec o 0,8 % a chleba s obilninami o 0,5 %. So začiatkom sezóny klesli ceny zeleniny o 3,9 % a ovocia o 2,5 %. Zdražovanie nealko nápojov sa v júni zmiernilo, aktuálne vzrástli ceny o 0,4 %. Zvýšenie cien zaznamenal aj odbor vzdelávanie o 0,5 % (vysokoškolské vzdelávanie, jazykové kurzy), menej dynamické zdražovanie oproti máju 2025 evidovalo zdravotníctvo o 0,4 % (ambulantné služby, zdravotnícke výrobky). Naopak, lacnejšia bola audio technika alebo výrobky pre domáce zvieratá. Rast medzimesačnej inflácie tlmil pokles cien za bývanie a energie, a to o 0,1 %, zlacnelo imputované nájomné o 0,3 % a skutočné nájomné za bývanie o 1,1 %. Vzrástli však ceny služieb týkajúcich sa obydlia, ceny údržby a opráv obydlia a tiež pevných palív. Ceny klesli aj za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,2 %, zlacneli tovary a služby na údržbu domácností o 0,7 %, ale tiež nástroje a náradie pre záhradu aj bytové textílie.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v júni t. r. úroveň 4,3 %, najvyššiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Medziročne ceny vzrástli od 2,4 % v odbore zdravotníctvo po 10 % v odbore vzdelávanie. Výraznejšie zdražili služby reštaurácií a hotelov o 9,5 %, stravovanie o 10 % a ubytovanie o 5 %. Stúpli aj ceny za rozličné tovary a služby o 6,2 %, najmä kadernícke služby o 10,5 %, poistenie v súvislosti s dopravou o 21 %, ale aj sociálne služby o viac ako 7 %. Podstatný dopad na celkový vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za rekreáciu a kultúru o 4,9 %, za alkoholické nápoje s tabakom o 5,3 % (najmä víno o vyše 14 %). Ceny potravín s nealko nápojmi vzrástli o 4,2 % - na najvyššiu úroveň v tomto roku: ceny olejov a tukov o 23,3 %, ovocia o 7,6 %, mlieka so syrmi a vajcami o 7,4 %, chlieb s obilninami a cukor s cukrovinkami zhodne o 1,6 %. Naopak, lacnejšie bolo mäso o 0,5 %, či zelenina o 4,4 % a ryby o 1,2 %. Najvýraznejšie zdraženie evidovali nealkoholické nápoje, a to až o 18,5 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (o 20 %), a aj káva, čaj a kakao (o 17 %). Ceny za bývanie s energie vzrástli o 2,6 %, drahšie bolo najmä imputované nájomné (+1,9 %) a skutočné nájomné za bývanie (+3,3 %). Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie. V doprave bol v júni zaznamenaný výraznejší rast cien o 2,6 %, ktorý bol ovplyvnený zdražením dopravných služieb o 19,4 % (cestná a železničná osobná doprava). Rast tlmili ceny pohonných látok o 5 % a nákupu motorových vozidiel o 2 %.

AI: Je to bezpečné?

Inteligentné technológie a umelá inteligencia sú súčasťou každodennej reality, napriek tomu aktuálny prieskum ukázal, že takmer deväť z desiatich Európanov (presne 88 %) vyjadruje obavy o ochranu súkromia. Podľa prieskumu medzi viac ako 8 000 mileniálmi a členmi generácie Z si väčšina myslí, že problémy s ochranou súkromia sa týkajú v zásade len telefónov. Lenže osobné údaje zbierajú aj ďalšie domáce prístroje, ktoré pritom rovnako ako smartfóny čelia najrôznejším kybernetickým hrozbám.

Viac než tretina mladých Európanov (36 %) na zabezpečenie inteligentnej elektroniky vôbec nemyslí. Na riziká spojené s ochranou súkromia v telefónoch pritom denne pomyslí takmer polovica z nich (49 %). Vzhľadom na prepojenosť inteligentných zariadení všetkého druhu ide o vážne podcenenie – počet inteligentných domácností v Európe by mal už v roku 2028 presiahnuť 100 miliónov. Starostlivosť o ochranu digitálneho súkromia môže byť pre ľudí z týchto generácií naozaj náročná – 1 z 5 respondentov (20 %) uviedol, že je príliš ťažká, pre 75 % predstavuje dokonca stres. V rámci Európy označovali túto úlohu za stresujúcu najmä respondenti v Španielsku (88 %), v Grécku (87 %), vo Francúzsku (75 %) a v Taliansku (75 %). Konkrétne príčiny obáv zo straty súkromia sa líšia – od strachu z krádeže financií (67 %) po obavy ohľadom možnej identifikácie na základe metadát (56 %).

Prieskum naznačuje, že ohľadom ochrany súkromia panujú značné rozdiely v informovanosti. Väčšina používateľov si praje mať pri používaní technologických produktov dáta pod kontrolou. Pre 8 respondentov z 10 je to kľúčová otázka pri nákupe, podobne ako znalosť značky. Povedomie o celej problematike sa zlepšuje, napriek tomu dokáže len málo respondentov na tieto obavy adekvátne reagovať.

● Len 13 % respondentov uvádza, že majú o ochrane súkromia „rozsiahle vedomosti“.

● Iba približne polovica (48 %) chápe, aké dáta sa pri práci s aplikáciami a prístrojmi zhromažďujú.

● 3 respondenti z 10 (31 %) akceptujú základné nastavenie, aj keď mu nerozumejú.

● Takmer dve tretiny (64 %) majú dojem, že nikdy nebudú mať pri svojich zariadeniach svoje osobné údaje pod kontrolou.

● Viac než dve tretiny (67 %) by ocenili lepšiu informovanosť o dátach aj ochrane súkromia.

● Iba 50 % používateľov verí značkám, že berú ochranu osobných údajov dostatočne vážne.

Vinou týchto obáv si nedokážu používatelia vychutnať potenciál najmodernejšej technológie naplno. Takmer pätina respondentov (18 %) kvôli obavám o súkromie odmieta zdieľať dáta medzi jednotlivými inteligentnými prístrojmi, čo znamená, že Európania nedokážu naplno využiť prepojené systémy a unikajú im výhody, ktoré tieto systémy prinášajú. Zároveň viac než 6 respondentov z 10 (63 %) uvádza, že by radi využili potenciál umelej inteligencie a inteligentných domácich technológií naplno, keby lepšie rozumeli ich výhodám a keby mali dôveru, že sú ich dáta v bezpečí. Mnohí používatelia chápu, že sa vinou tejto neistoty a obáv zbytočne pripravujú o každodenné výhody – od personalizovaných zliav pri nákupoch (17 %) cez aktualizácie zariadení v inteligentnej domácnosti (15 %) až po na mieru šité cestovné odporúčania (15 %). Používatelia nechcú sľuby, ale praktické nástroje. Často sa tiež ozývajú hlasy túžiace po jasnejších a zrozumiteľnejších zásadách ochrany osobných údajov.

Trend: Platby mobilom

Z roka na rok výrazne pribúda ľudí, ktorí platia za svoj nákup smartfónmi. Tento rok už podiel platieb mobilnými zariadeniami tvorí 30 percent z celkového počtu úhrad pri pokladniach. Pred šiestimi rokmi to boli len 2 percentá a pred troma rokmi 12 percent. Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti Home Credit, v minulom roku Slováci priemerne za jeden nákup mobilom zaplatili 29 eur. V prípade klasickej platobnej karty to bolo o euro menej, teda 28 eur. Počet vydaných virtuálnych platobných kariet sa už doťahuje na tie plastové.

Bezkontaktné úhrady mobilným zariadením sú obľúbené najmä pre ich používateľskú jednoduchosť. Stačí odomknúť smartfón a priložiť ho k platobnému terminálu, vôbec nie je potrebné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu. A zatiaľčo ešte pred pár rokmi boli takéto platby skôr raritou, v dnešnej dobe ide, hlavne medzi mladšími ľuďmi, o úplne bežnú záležitosť. Kým ešte v roku 2019 bol podiel platieb mobilnými peňaženkami len na úrovni 2 percent, o dva roky neskôr vzrástol až štvornásobne na 8 percent. Vlani to už bolo 27 percent a za prvé štyri mesiace tohto roku registruje Home Credit ďalší nárast, a to na 30 percent zo všetkých platieb pri pokladniach. Najviac platieb mobilnými zariadeniami sa uskutočňuje prostredníctvom smartfónov, najčastejšie cez Google Pay (59 %) a potom Apple Pay (40 %). Menej ako 1 percento spolu tvoria platby hodinkami či inteligentnými náramkami v rámci Garmin Pay či Xiaomi Pay. V týchto zariadeniach majú ľudia zriadené virtuálne platobné karty, mobilné peňaženky.

Pomer vydaných platobných kariet

Rok	2019	2020	2021	2022	2023	2024	2025 (január - apríl)
Fyzické karty	100 %	99 %	97 %	92 %	82%	58%	52%
Virtuálne karty	0 %	1 %	3 %	8 %	18%	42%	48%

*údaje spoločnosti Home Credit  

Slováci vlastnia aj klasické plastové debetné či kreditné karty. Nutne využívajú debetné karty napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov, ktoré nepodporujú bezkontaktný výber, kreditné zase napríklad pri požičiavaní si auta v zahraničí. Podľa údajov Home Credit za január až apríl tohto roku pomer vydaných virtuálnych a klasických platobných kariet je 48 % vs. 52 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tvorili virtuálne karty len 1 percento, pred dvoma rokmi to bolo 18 percent a vlani už 42 percent. A hoci virtuálne karty idú postupne do popredia, stále ešte majú v počte platobných transakcií navrch fyzické karty. Priemerná hodnota zaplateného nákupu jedným či druhým spôsobom sa pritom veľmi nelíši. V prípade mobilných platieb to vlani bolo priemerne 29 eur, na druhej strane - plastovými kartami 28 eur. Virtuálna karta v mobilnej peňaženke, teda najčastejšie v smartfóne, sa dá využívať rovnako ako plastová, no je ešte bezpečnejšia. „Vďaka zabezpečenej aplikácii totiž nemôže dôjsť k jej fyzickému odcudzeniu a kartu uloženú v mobile nie je možné ani žiadnym spôsobom skopírovať, vďaka potvrdzovaniu transakcií je platenie mimoriadne bezpečné. Nikdy nikomu však nehovorte, ani neposielajte overovací kód (OTP – one time password), ktorý vám bol doručený na váš mobilný telefón. Overovací kód slúži výhradne na registráciu karty do vášho mobilného zariadenia. Je to iný kód ako kód na potvrdenie nákupu. Pozorne preto čítajte obsah SMS správ so zaslaným kódom a vždy sa uistite, že sa týka tej operácie, ktorú práve vykonávate,“ radí ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.

On-line: Nakupovanie nás baví

Záľuba Slovákov nakupovať, a najmä na internete, zostáva naďalej vysoká: deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje on-line v priemere päťkrát až šesťkrát mesačne, čo prevyšuje európsky priemer. Dominantnou platobnou metódou pri týchto nákupoch zostáva platobná karta – platia ňou viac ako dve tretiny zákazníkov, rastie však záujem aj o digitálne peňaženky. Nákupy prostredníctvom mobilných aplikácií obchodníkov využíva 44 percent ľudí.

V medziročnom porovnaní podľa prieskumu Mastercard najviac vzrástol počet zákazníkov, ktorí nakupujú on-line aspoň raz týždenne, a to z 12 na 31 percent. Dva až trikrát mesačne pritom nakupuje 27 percent Slovákov. Väčšina Slovákov oceňuje na on-line nakupovaní komfort, rýchlosť a možnosť zaplatiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Počet platieb, ktoré prebiehajú prostredníctvom tokenizovaných kariet, sa za posledné tri roky viac ako zdvojnásobil - v roku 2022 to bolo 21 percent on-line platieb, zatiaľčo dnes už ich takto prebieha 49 percent. Medzi bariéry v on-line platení patrí zadávanie údajov o karte, ktoré je časovo náročné, ale aj nutnosť hľadania peňaženky kvôli skopírovaniu údajov z karty. Až polovica ľudí sa taktiež zdráha ukladať číslo platobnej karty u jednotlivých predajcov.

Najviac nakupujeme oblečenie, elektroniku a vybavenie do domácnosti. Ešte pred pätnástimi rokmi nakupovali nábytok na splátky podľa Home Credit ženy a muži približne v pomere 50 na 50. Vlani už na zákazníčky pripadalo vyše 63 percent nákupov a tento rok je to už dokonca skoro 68 percent, pričom na zákazníkov mužského pohlavia ostalo len 32 percent. Za uplynulé roky sa zásadne zvýšila aj priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V priebehu rokov rastie tiež priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V roku 2011 to bolo v priemere 618 eur, v roku 2016 – 774 eur, v roku 2021 – 1274 eur, v tomto roku je to už 1385 eur. Najčastejšia výška jedného nákupu je v rozmedzí od 500 do 600 eur. Z dostupných dát zároveň vyplýva, že mierne narástol aj priemerný vek kupujúcich, v roku 2010 to bolo 40 rokov, v súčasnosti je to už 42 rokov. A hoci muži realizujú oveľa menší počet nákupov, spravidla sú ich nákupy drahšie. Zrejme kupujú spravidla hodnotnejší nábytok či kuchyne a ženy častejšie robia aj menšie nákupy, kam patria aj doplnky do domácnosti. Keď sa pozrieme na konkrétny tovar, ktorý kupujú u nás Slováci na splátky, tak jeho poradie je nasledovné: na prvom mieste sú sedacie súpravy, nasledujú postele a potom skrine.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.