Chémia: Všade okolo nás

Chemické látky sa stali súčasťou aj našich domácností. Uvoľňujú sa z nábytku, plastových obalov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky a do ľudského organizmu sa dostávajú cez pokožku, dýchaním aj potravou. Väčšinou ich ľudia už ani nevnímajú. Spotrebiteľská organizácia dTest v rámci projektu ToxFree LIFE for All pripravila zrozumiteľného sprievodcu, ako mať chémiu v domácnosti pod kontrolou. Publikácia Domácnosť bez chémie je k dispozícii on-line aj na stiahnutie na webových stránkach dTest.

Publikácia vysvetľuje pojmy ako PFAS, mikroplasty či prchavé organické látky a upozorňuje aj na tzv. „kokteilový efekt“, kedy kombinácia viacerých chemických látok môže pôsobiť výraznejšie než jednotlivé látky samostatne. Cieľom nie je vyvolávať obavy, ale naopak poskytnúť spotrebiteľom zrozumiteľné informácie. Čím lepšie rozumieme chémii okolo nás, tým ľahšie ju viem udržať pod kontrolou.

V jednotlivých častiach domácnosti od kuchyne a kúpeľne až po dielňu či záhradu prináša praktické odporúčania, ako znížiť chemickú záťaž. Ide napríklad o správne používanie plastov, výber šetrnejších čistiacich prostriedkov, alebo zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Osobitnú pozornosť venuje deťom, ktoré sú na chemickú záťaž citlivejšie. A to jednak kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti, jednak kvôli ľahšiemu vstupu látok do organizmu, napríklad častejším dýchaním ústami a tenšej koži. Vyvíjajúci sa detský organizmus je navyše náchylnejší na zmeny v dôsledku pôsobenia toxických látok, najmä narušeniu hormonálnej regulácie.

Písali sme tiež:
Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

SR: Slováci a neporiadok

Radíme: Nebezpečné baktérie vo vašom aute

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

EU: Drogy

Európska správa o drogách 2026 (údaje z 27 krajín EÚ, Nórska a Turecka) potvrdila čoraz negatívnejší vplyv drog na európske zdravie ako aj bezpečnosť, keďže sa stali dostupnejšími, rozmanitejšími a účinnejšími – zatiaľčo organizované zločinecké skupiny sa častejšie uchyľujú k násiliu. Opioidy, zvyčajne v kombinácii s inými látkami, zostávajú hlavnou príčinou úmrtí spôsobených drogami v Európe. Agentúra Európskej únie pre drogy (EUDA) odhaduje, že v roku 2024 došlo v EÚ k najmenej 7 600 úmrtiam v dôsledku predávkovania, ktoré sa týkali najmä viacerých látok. Tieto lieky predstavujú vážne zdravotné nebezpečenstvo, najmä nové látky s obmedzeným vedeckým a verejným chápaním rizík. Nelegálne drogy vrátane kokaínu a syntetických drog, ako aj nové psychoaktívne látky sú široko dostupné. Naďalej sa objavujú nové výrobky z kanabisu a aj rozmanitosť predávaných opioidov a stimulantov je na vzostupe.

Obchodovanie s drogami zároveň predstavuje veľkú hrozbu pre bezpečnosť v Európe. Po zintenzívnení policajných operácií vo veľkých európskych prístavoch siete organizovanej trestnej činnosti diverzifikujú svoje trasy a metódy obchodovania s ľuďmi, aby sa vyhli odhaleniam. Využívajú menšie prístavy a vyvíjajú sofistikovanejšie metódy zatajovania. V správe sa zdôrazňuje, že objem kokaínu zachyteného v Európe sa v roku 2024 znížil o viac ako 20 % zo 419 ton v roku 2023. Počet zaistení sa však zvýšil na 97 000 (z 95 000 v roku 2023), čo naznačuje, že obchodníci s ľuďmi môžu smerovať k menším a roztrieštenejším zásielkam. Obavy naďalej vyvoláva aj zastrašovanie a násilie súvisiace s drogami vrátane vykorisťovania a náboru zraniteľných mladých ľudí zločineckými skupinami.

Európska komisia zintenzívnila svoju podporu členským štátom prostredníctvom novej protidrogovej stratégie a akčného plánu EÚ proti obchodovaniu s drogami a nových pravidiel monitorovania a kontroly drogových prekurzorov (2025). Takisto spolupracuje s členskými štátmi, európskymi prístavmi, priemyselnými združeniami a agentúrami EÚ na boji proti obchodovaniu s drogami v prístavoch v kontexte Európskej aliancie prístavov a naďalej aj s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti výrobe drog pri jej zdroji a zabrániť tomu, aby sa trasy obchodovania s drogami dostali do EÚ.

Upozornenia: Voda pre bazén

S letnými teplotami došlo k zvýšenému odberu pitnej vody, a to najmä v súvislosti s napúšťaním domácich bazénov. Nevhodný spôsob môže pritom spôsobiť pokles tlaku vody alebo tiež dočasné obmedzenia v jej dodávke. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) preto radí, ako správne postupovať, aby sa zachovala kvalita vody aj stabilné zásobovanie vo vodovodnej sieti.

Základom je zvoliť si správny čas a vhodný postup. Verejný vodovod nie je primárne dimenzovaný na napúšťanie bazénov, ide teda o mimoriadny odber, ktorý môže ovplyvniť plynulosť zásobovania pitnou vodou. Pri rýchlom a prudkom napúšťaní dochádza k nárazovým zmenám tlakových pomerov vo vodovodnej sieti. Tie spôsobujú uvoľňovanie inkrustov a usadenín z vnútorných stien potrubia. Následkom môže byť zakalenie vody a v niektorých prípadoch aj pokles tlaku, ktorý pocítia nielen jednotliví odberatelia, ale aj širšie okolie.

BVS preto odporúča dodržiavať 2 hlavné zásady:

1. Napúšťanie bazéna správne načasujte! Najvhodnejšia doba je v nočných hodinách medzi 21.00 a 05.00 hodinou. Ideálne je rozložiť napúšťanie na viac dní, čím eliminujete pravdepodobnosť, že v rovnakom čase budú napúšťať bazény aj ďalší odberatelia. Nedôjde tak k zmene hydraulických pomerov v sieti, ktoré majú za následok zhoršenie senzorických vlastností vody.
2. Napúšťajte pomaly! Pri plnom otvorení napúšťacieho ventilu a za predpokladu, že sa napúšťa viacero bazénov v rovnakom čase, dôjde k zvýšeniu rýchlosti prúdenia v celej rozvodnej sieti a z vodovodného potrubia sa uvoľnia prirodzene sa vyskytujúce usadeniny, ktoré spôsobujú zakalenie vody.

EU: Globálne zdravie

Európska komisia prijala Globálnu iniciatívu na zvýšenie odolnosti zdravia. Stanovuje strategický rámec pre budúcu činnosť Európskej únie, aby mohla rýchlejšie reagovať na zdravotné hrozby a krízy v prepojenom svete na základe silného multilaterálneho systému a spolupráce s partnermi. Iniciatíva zahŕňa deväť hlavných opatrení na národnej, regionálnej a globálnej úrovni s cieľom zvýšiť pripravenosť, zlepšiť koordináciu a vybudovať odolné systémy na celom svete. Ich implementácia sa začne v rokoch 2026 až 2027. Nadväzuje na Európsku zdravotnú úniu, stratégiu únie pre pripravenosť, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zdravia a investície Globálnej brány v partnerských krajinách.

Iniciatíva pre globálnu odolnosť v oblasti zdravia predkladá päť kľúčových prioritných oblastí, ktoré najviac pridávajú hodnotu príspevku EÚ k stabilite a kolektívnej činnosti v oblasti globálneho zdravia.

1. Podpora efektívnejšej a menej fragmentovanej globálnej architektúry zdravia. Je nevyhnutné riešiť súčasné výzvy vrátane medzier vo financovaní. Kľúčovým zameraním bude posilnená koordinácia v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia a EÚ bude naďalej dodržiavať svoj dlhodobý záväzok voči globálnemu programu zdravia prispievaním k spoločnému úsiliu. EÚ už zmobilizovala viac ako 6 miliárd EUR na investície do zdravia v rámci Nástroja susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – nástroja Globálna Európa a zo zdravia urobila kľúčový pilier Globálnej brány, zložky pre vonkajšie investície.
2. Podpora odolných a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Silné národné systémy zdravotnej starostlivosti sú chrbticou odolnosti: krajiny, ktoré dokážu financovať, riadiť a poskytovať svoje vlastné základné zdravotnícke služby, sú vybavené na to, aby reagovali na krízy, chránili svoje obyvateľstvo a udržiavali kontinuitu starostlivosti počas otrasov. EÚ preto podporí prechod partnerských krajín k zdravotnej suverenite prostredníctvom konkrétnych investícií a zdieľania odborných znalostí so zameraním na primárnu zdravotnú starostlivosť.
3. Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne zdravotné hrozby a krízy na medzinárodnej úrovni. EÚ posilní globálne siete pre lepšiu detekciu, pripravenosť a reakciu na epidemické hrozby. EÚ posilní svoju kapacitu reakcie na krízy zabezpečením väčšej dostupnosti zdravotníckych protiopatrení vrátane liečby, vakcín a diagnostiky. EÚ bude tiež podporovať globálny systém sledovania zdravia a odolnosti s cieľom mapovať globálne výdavky na zdravotníctvo.
4. Diverzifikácia globálnych dodávateľských reťazcov a výroba kľúčových zdravotníckych produktov . Iniciatíva posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a podporuje vzájomne prospešné partnerstvá s podnikmi a orgánmi v partnerských krajinách. Podporuje európsku lekársku vedu a technológie a zároveň rozširuje globálne výrobné kapacity a investičné príležitosti, ktoré podporujú rozvoj miestnej infraštruktúry, zručností a pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa bude EÚ podporovať diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, vývoj kľúčových zdravotníckych produktov a medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny znalostí súvisiacich s lekárskymi protiopatreniami a nárastom kapacít. EÚ tiež urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ (napríklad iniciatíva Team Europe pre výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám – MAV+ ) a bude sa snažiť o spoluprácu so súkromným sektorom na podporu investícií v partnerských krajinách.
5. Posilnenie odolnosti spoločnosti podporou dôvery vo vedu a bojom proti dezinformáciám a nepravdivým informáciám v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby tvorba globálnych politík v oblasti zdravia zostala založená na vedeckých dôkazoch a spolupráci. Konkrétne táto iniciatíva pomôže zlepšiť prístup k spoľahlivým vedeckým údajom, posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti komunikácie v oblasti verejného zdravia a podporí úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám o zdraví.

EÚ má pokročilé transformačné programy v oblasti zdravia, napríklad iniciatívu Team Europe zameranú na výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám v Afrike, známu ako MAV+. Doteraz MAV+ investoval približne 2 miliardy eur do riešenia ponuky a dopytu po zdravotníctve na africkom kontinente. Pevnú podporu multilateralizmu zo strany EÚ dokazuje nedávny prísľub poskytnutia 700 miliónov eur pre Globálny fond. V rokoch 2024 – 2025 EÚ a jej členské štáty prispeli aj Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 1,7 miliardy eur. Program Horizont Európa prispel takmer 1 miliardou EUR na výskum a inovácie v oblasti zdravia. Program EU4Health vyčlenil v rokoch 2022 až 2024 medzinárodným partnerom viac ako 130 miliónov EUR. V humanitárnych situáciách bolo v rokoch 2022 až 2025 na intervencie v oblasti zdravia vyčlenených 745 miliónov EUR.

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

EU: Znásilnenie

Európsky parlament žiada, aby Európska komisia navrhla právne predpisy spoločne definujúce znásilnenie na základe chýbajúceho slobodného, informovaného a odvolateľného súhlasu. Poslanci vyzývajú členské štáty, ktoré sa stále spoliehajú na definície znásilnenia založené na sile alebo násilí, aby zosúladili svoje právne predpisy s medzinárodnými normami (vrátane Istanbulského dohovoru, ktorý Európska únoa ratifikovala v roku 2023). Požadujú tiež primeranú podporu a ochranu obetí a pozostalých v celej EÚ. Parlament tvrdí, že mlčanie, nedostatok odporu, absencia „nie“, predchádzajúci súhlas, sexuálne správanie v minulosti alebo akýkoľvek súčasný či predchádzajúci vzťah sa nesmú interpretovať ako súhlas.

Súhlas sa musí posudzovať v kontexte, a to aj v prípadoch násilia, hrozieb, zneužitia moci, strachu, zastrašovania, bezvedomia, intoxikácie, vystavenia chemickým látkam, spánku, choroby, zdravotného postihnutia alebo zraniteľnosti. Tvrdia, že reakcie na traumu (ako sú „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“) sa musia odraziť v právnych predpisoch a súdnej praxi, a opakujú svoju požiadavku, aby sa rodovo motivované násilie pridalo k obvineniam, ktoré sa považujú za trestné činy na úrovni EÚ. Prístup k spravodlivosti môžu zabezpečiť len právne predpisy o znásilnení založené na súhlase. Poslanci tvrdia, že EÚ potrebuje prierezový prístup zameraný na obete vrátane poskytovania okamžitej zdravotnej starostlivosti, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, traumatickej starostlivosti, psychologickej podpory a právnej pomoci. Chcú tiež bezplatné špecializované podporné služby vrátane 24-hodinových krízových centier, ktoré ponúkajú lekársku, psychologickú a právnu podporu.

Požaduje sa tiež pravidelná a prispôsobená povinná príprava pre odborníkov, ktorí prídu s veľkou pravdepodobnosťou do kontaktu s obeťami znásilnenia, vrátane príslušníkov orgánov presadzovania práva, sudcov, prokurátorov, právnikov, zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v prvej línii. Komisia by mala v roku 2026 predložila usmernenia EÚ o komplexnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ako aj o celoeurópskych informačných kampaniach o súhlase, vzťahoch, sexuálnej integrite a telesnej autonómii a podnikla opatreniach proti mýtom o znásilnení, protirodovému obsahu a incel propagande on-line.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

SR: Zdravie a krása

Podľa prieskumu Health/Beauty Balance Index (HBBI) pre dm drogerie markt (2 017 respondentov z online populácie SR vo veku 18+, 3. – 16. októbra 2025) mnohí Slováci trpia spánkovým dlhom, ženy sú vyčerpané výrazne viac ako muži a Generácia Z pod tlakom sociálnych sietí dáva prednosť stylingu pred hygienou. Unikátny Health/Beauty Balance Index dosiahol na Slovensku hodnotu 46,18 bodu zo 100. Hoci nám mierne viac záleží na zdraví (index = 53) než na kráse (index = 42), v kľúčových oblastiach regenerácie zlyhávame.

Varovným signálom je, že až takmer 30 % ľudí na Slovensku pociťuje veľmi často alebo často pocit únavy alebo nedostatku energie. Na vine je aj fakt, že kvalita nášho spánku nie je optimálna.

• Takmer každý tretí Slovák (27%) pociťuje často problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním sa počas noci. Ženy v tomto ťahajú za kratší koniec – zlepšiť spánok chce preto až 35 % žien.
• Štandardom pre takmer polovicu Slovákov (45 %) je spánok v dĺžke len 6 až 7 hodín. To je na hranici alebo pod hranicou odporúčaného minima. Dospelý človek totiž potrebuje pre plnú kognitívnu a fyzickú regeneráciu 7 až 9 hodín spánku denne.
• 21 % ľudí pociťuje často alebo veľmi často stres, neprimeraný tlak povinností a úloh. Všetky tieto duševné problémy pociťujú výraznejšie najmä mladí ľudia (18 – 24 rokov).
• Ženy omnoho častejšie siahajú aj po sladkostiach a jedle (29 % vs. 23 %)
• Muži stres často „ventilujú“ športom (36 % vs. 19 %) alebo alkoholom (19 % vs. 12 %).

Keď na Slovákov doľahne stres, najčastejším liekom je útek do prírody (42 %) či meditácia a relaxácia. Existujú však rodové rozdiely.

Hygiena Generácie Z: Styling víťazí nad sprchou

Prieskum priniesol prekvapivé zistenia o našej rannej rutine. Hoci sú mladí ľudia (18 – 24 rokov) najviac ovplyvňovaní sociálnymi sieťami a kultom krásy, základnú hygienu často preskakujú na úkor úpravy zovňajšku:

• Ranná sprcha: Až 60 % mladých mužov sa ráno nesprchuje. Platí to aj pre 56 % žien.
• Umývanie zubov: Každý tretí mladý muž (32%) ráno odignoruje zubnú hygienu, u mladých žien je to len 13 %.
• Prioritou je „look“: Až 60 % mladých si však ráno rieši vlasový styling a 54 % pleťovú kozmetiku.
• Deodoranty a parfumy v rámci rannej rutiny používa relatívne najviac stredná generácia – ľudia vo veku 35 až 44 rokov (78 %).

Krása a peniaze: Muži míňajú menej, no sú so sebou spokojnejší

Hoci ženy do krásy investujú viac času aj peňazí, sú k sebe kritickejšie:

• So svojou hmotnosťou je spokojných 53 % mužov, ale len 40 % žien. Muži sa tiež považujú za zdravších (38 %), než ženy (31 %).
• Ženy investujú do kozmetiky mesačne priemerne 42 €, zatiaľ čo muži len 28 €. Zaujímavosťou je, že až 34 % mužov kozmetiku nenakupuje vôbec.

Slováci trávia denne na sociálnych sieťach v priemere takmer 3 hodiny. Tretina mladých (18 - 24 rokov) na nich trávi v priemere dokonca viac ako 5 hodín denne. Až 53 % mladých ľudí zároveň priznáva, že ich spokojnosť so vzhľadom ovplyvňujú sociálne siete. Pozitívnym trendom je digitálny detox od sociálnych sietí – vedome si ho ordinuje až 67 % používateľov.

EU: DiscoverEU 2026

Nové kolo súťaže DiscoverEU opäť ponúka tisíckam mladých ľudí vo veku 18 rokov príležitosť poznávať Európu vlakom a zadarmo. Výzva na podávanie prihlášok je už otvorená a končí 22. apríla 2026 o 12.00 hod. SEČ, krátko pred otvorením Európskeho týždňa mládeže 2026. V hre je dohromady 40 000 cestovných poukazov. Víťazi sa budú môcť vydať na cestu v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2027 a cestovať až 30 dní. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, osobitné opatrenia sú k dispozícii pre mladých ľudí z ostrovov, najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území a zo vzdialených regiónov.

O takýto cestovný poukaz sa môžu uchádzať mladí ľudia, ktorí sa narodili v období medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008. Musia vyplniť kvíz s piatimi otázkami o EÚ a jednou dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Komisia ponúkne cestovné poukazy uchádzačom podľa poradia, v akom sa v kvíze umiestnili, až do vyčerpania poukazov. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+, medzi ktorými je Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Výhercovia lístkov si môžu svoju trasu naplánovať sami, alebo sa môžu inšpirovať navrhovanými trasami. Jednou z nich je napríklad kultúrna cesta DiscoverEU, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie a je zameraná na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Okrem cestovného poukazu dostanú účastníci aj zľavový preukaz, s ktorým môžu v príslušných krajinách získať zľavy na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravu, šport či iné služby. Víťazi sa môžu zúčastniť aj na informačných stretnutiach pred cestou a na osobitných stretnutiach iniciatívy DiscoverEU, na ktorých môžu spoznať ďalších cestovateľov a prehĺbiť si poznatky o EÚ. Dodatočnú podporu poskytuje iniciatíva účastníkom so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo slabým sociálno-ekonomickým zázemím. Táto podpora môže predstavovať možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami alebo prístup k dodatočným finančným prostriedkom prostredníctvom akcie DiscoverEU týkajúcej sa inklúzie.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

EU: Bezpečné potraviny

Nová platforma umelej inteligencie TraceMap má urýchliť odhaľovanie potravinových podvodov, kontaminovaných potravín a ohnísk chorôb prenášaných potravinami v celej Európskej únii. V súlade s prísnymi bezpečnostnými normami EÚ pre potraviny a dovážané výrobky má tento nový nástroj posilniť bezpečnosť spotrebiteľov a pomôcť vnútroštátnym orgánom účinnejšie pracovať tým, že inovuje spôsob, akým posudzujeme riziká v oblasti bezpečnosti potravín a podvodnú činnosť, odhaľujeme ich a reagujeme na ne.

TraceMap bude používať umelú inteligenciu na:

• Zlepšenie posudzovania rizík v oblasti bezpečnosti potravín zjednodušením prístupu k kritickým údajom a ich analýzou.
• Rýchlú identifikáciu prepojenia medzi prevádzkovateľmi a zásielkami.
• Monitoring celého agropotravinového dodávateľskeho reťazca po zistení rizika, čo umožní rýchlejšie stiahnutie nebezpečných alebo podvodných výrobkov z trhu.

Platforma je prístupná vnútroštátnym orgánom vo všetkých členských štátoch, čo im umožňuje lepšie sa zamerať kontroly a vykonávať dôkladnejšie vyšetrovania bez toho, aby boli potrebné dodatočné zdroje. Rozsiahle údaje z existujúcich agropotravinárskych systémov EÚ využije na rýchle sledovanie obchodných modelov a výrobných tokov. Zlepší presnosť skríningu, urýchli odhaľovanie podozrivých prevádzkovateľov a pomôže vyšetrovateľom odhaliť potravinové podvody a ohniská nákazy spôsobené potravinami a rýchlo odstrániť z trhu nevyhovujúce výrobky. Členským štátom umožní odstrániť nedostatky, riešiť zraniteľné miesta a posilniť svoje opatrenia na boj proti podvodom v agropotravinárskom sektore. Umožní aj lepšiu kontrolu dovážaného tovaru v súlade s posilnenými opatreniami stanovenými vo vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny.

Využili sa technológie umelej inteligencie, ktorá spracúva, štruktúruje a interpretuje údaje z rôznych platforiem riadenia bezpečnosti potravín v celej EÚ vrátane systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES). Pilotná verzia bola nedávno použitá na podporu identifikácie a stiahnutia dojčenskej mliečnej výživy vyrobenej z kontaminovaného oleja ARA z Číny.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

EU: Proti rakovine

Pred Svetovým dňom boja proti rakovine 4. februára predstavila Európska komisia predstavila aktualizáciu Európskeho kódexu proti rakovine. V revidovanom kódexe sa stanovujú praktické spôsoby, ako pomôcť predchádzať tejto chorobe, a je výsledkom štvorročnej práce viac ako 60 európskych odborníkov v oblasti verejného zdravia. Usmernenie je založené na vedeckých dôkazoch a je prispôsobené obyvateľstvu a systémom zdravotnej starostlivosti EÚ. Silný dôraz sa kladie na výber životného štýlu a opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie rizík rakoviny, ktoré sa okrem iného týkajú otázok, ako je očkovanie, skríning rakoviny, dojčenie, príjem alkoholu, tzv. ultraspracované potraviny a znečistenie ovzdušia. Aktualizovaný kódex vypracovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny.

Rakovina je významnou výzvou v oblasti verejného zdravia v EÚ, pričom sa odhaduje, že v roku 2024 sa vyskytne 2,7 milióna nových prípadov rakoviny a 1,3 milióna úmrtí súvisiacich s rakovinou. Okrem emocionálneho mýta, ktoré predstavuje rakovina pre každodenný život miliónov ľudí a ich blízkych, má rakovina aj značné hospodárske dôsledky, ktoré sa v Európe odhadujú na 100 miliárd EUR ročne. Okrem toho sú riziká rakoviny často rovnaké pri iných neprenosných ochoreniach, ako kardiovaskulárne ochorenia. Kódex a plán Bezpečné srdcia sa preto vzájomne podporujú pri dosahovaní svojich cieľov a podpore zdravia európskych občanov. Odhaduje sa napríklad, že 80 % predčasných infarktov a mozgových príhod a 40 % prípadov rakoviny by sa dalo predísť riešením rizikových faktorov identifikovaných v kódexe.

Svetový deň boja proti rakovine 2026 si pripomína aj 5. výročie európskeho plánu na boj proti rakovine, v rámci ktorého sa investovalo vyše 2,7 miliardy EUR do opatrení na zlepšenie prevencie, včasného odhaľovania, liečby a starostlivosti v celej Európe, ako aj na zlepšenie kvality života onkologických pacientov. Komisia v súčasnosti spolupracuje s takmer 630 organizáciami v rámci plánu na boj proti rakovine. Plán spolu s misiou EÚ na boj proti rakovine takisto pomáha prehĺbiť naše chápanie toho, čo je hnacou silou rakoviny, či už ide o biologické procesy, rizikové faktory alebo determinanty zdravia, a posilniť vedecký výskum v tejto oblasti.

Radíme: Ako si poistiť zimnú dovolenku

Zima každoročne láka tisíce ľudí na hory, no s lyžovačkou a cestovaním sa spájajú aj zvýšené riziká. Stačí chvíľa nepozornosti a z drobného pádu sa môže stať hospitalizácia, zásah horskej služby alebo dokonca prevoz vrtuľníkom. K tomu sa v zahraničí pridávajú náklady na sprievod, tlmočenie či návrat domov. Zimné počasie zároveň zvyšuje pravdepodobnosť dopravných problémov alebo ochorení, ktoré môžu viesť k zrušeniu dovolenky a finančným stratám za ubytovanie či skipasy. Odborníci preto upozorňujú, že ešte pred zakúpením zájazdu by mali spotrebitelia zvážiť vhodné cestovné poistenie a dôkladne sa oboznámiť s tým, čo skutočne pokrýva, najmä výšku limitov liečebných nákladov, úhradu prevozu, repatriácie a kvalitu asistenčných služieb.

Spotrebitelia sa často spoliehajú na Európsky preukaz zdravotného poistenia, ten ale pomôže len so štátnou starostlivosťou za rovnakých podmienok, aké majú domáci, a nerieši rad výdavkov typických pre zimné úrazy, napríklad prevoz zo svahu alebo návrat domov. Lyžovanie a snowboarding nebývajú ani automaticky kryté poistením. Poisťovne ich často radia medzi aktivity, ktoré je nutné pripoistiť. Spotrebitelia by si mali dávať pozor na jazdu mimo vyznačených tratí, snowparkov, freeride či skialpinismus, ktoré sú často klasifikované ako rizikové, prípadne môže byť poistné krytie viazané na dohľad sprievodcu alebo na dodržaní pravidiel strediska. Problém predstavuje aj alkohol ako častá výnimka z poistenia a to nielen pri ujme na zdraví, ale aj pri zodpovednosti za škodu. Pokiaľ si spotrebiteľ požičiava výbavu, mal by si overiť, či poistenie rieši aj škody na požičaných veciach alebo krádež lyží a za akých podmienok. Napríklad, či vyžaduje uzamknutú lyžiareň alebo dohľad. Okrem vlastného zdravia zohráva úlohu aj škoda, ktorú môže spotrebiteľ spôsobiť niekomu inému. Na zjazdovke nejde len o rozbitú výbavu, ale aj o ujmu na zdraví, ušlý zárobok a dlhodobé alebo trvalé následky. Poistenie zodpovednosti je preto pri zimných cestách mimoriadne dôležité. V Taliansku je navyše napríklad poistenie zodpovednosti pre lyžiarov povinné a môže byť kontrolované, pričom v prípade nesplnenia podmienok hrozí pokuta.

Pokiaľ spotrebiteľ kupuje dovolenku s predstihom, mal by zvážiť poistenie storna. Kľúčové je načasovanie. Niektoré poisťovne vyžadujú jeho dojednanie v deň objednania zájazdu alebo krátko po ňom. Rozdiely sú aj v tom, kedy vzniká nárok na plnenie a v akom rozsahu. Niekde sa plní len pri hospitalizácii, inde ,stačí‘ akútne ochorenie potvrdené lekárom. Zásadné je aj percento náhrady, bežne sa pohybuje medzi 80 a 100 % storno poplatkov. Pred podpisom by si mal spotrebiteľ overiť, či poistenie storna pokrýva aj samostatne kúpené letenky a ubytovanie, či sa vzťahuje aj na ochorenie blízkej osoby a čo musí obsahovať lekárske potvrdenie. Poisťovňa obvykle vyžaduje udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu, takže vyčkávanie sa nemusí vyplatiť. Pri on-line objednávke zájazdu sa môžu spotrebitelia stretnúť s „vopred zaškrtnutým“ poistením. Cestovné poistenie nie je povinnou súčasťou zájazdu a voľba, či ho spotrebiteľ uzavrie a u koho, je na ňom. Napriek tomu, že systém umožní poistenie odstrániť, mohlo by ísť o nekalú obchodnú praktiku, ktorú je ideálne nahlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Spotrebiteľ by si mal pred odjazdom uložiť kontakt na asistenčnú službu. V prípade poistnej udalosti zistiť, aké dokumenty poisťovňa požaduje. Pri zimných úrazoch bývajú dôležité lekárske správy, účty za ošetrenie aj potvrdenie o zásahu horskej služby. Keď vznikne škoda niekomu inému, spotrebiteľ by mal spísať záznam, vziať si kontakt na svedkov udalosti a udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu. Čím detailnejšie spotrebiteľ všetko doloží, tým sa zmenšuje riziko, že by sa náhrady domáhal márne.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

EU: Investície do výskumu a vývoja

V roku 2024 poprední priemyselní investori Európskej únie do výskumu a vývoja v odvetviach elektrickej energie a energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili svoje investície do výskumu a vývoja o 19,8 % a kapitálové výdavky o 17,8 %. Ide o pozitívny krok smerom k dosiahnutiu cieľov Dohody o čistom priemysle. V sektore zdravotníctva zvýšili vedúce firmy investície do výskumu a vývoja o 13 %, čo je výrazne vyššia miera rastu ako v iných častiach sveta. Okrem toho európske letecké a obranné firmy investujú o 4,8 % viac do zvýšenia obrannej pripravenosti Európy.

Kľúčové zistenia

• Strategické silné stránky EÚ: Spoločnosti z EÚ prudko zvýšili výskum a vývoj v oblasti energetiky (19,8 %), čo výrazne prevyšuje rast v USA (6 %), Japonsku (-14,2 %) a Číne (3,8 %). Pokiaľ ide o zdravie, rast EÚ (13 %) výrazne predbehol USA (7,1 %), Japonsko (9,1 %) a Čínu (0,1 %). Nárast o 4,8 % zaznamenali aj letectvo a obrana.
• Inovačné centrá: Väčšina investícií do výskumu a vývoja zo strany 800 najväčších spoločností EÚ sa uskutočňuje v krajinách klasifikovaných ako „silní inovátori“ (Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko). Poukazuje sa tým na potenciál podporných ekosystémov, pokiaľ ide o rast spoločností intenzívne využívajúcich výskum a vývoj.
• Globálna dynamika sa spomaľuje: Najvýznamnejších 2 000 spoločností na svete investovalo v roku 2024 do výskumu a vývoja 1 442,6 miliardy EUR (+ 6,3 %). Rast bol najsilnejší v USA (+7,8 %) a vo zvyšku sveta (+8,1 %), za ktorým nasledovalo Japonsko (+7,1 %). EÚ (+2,9 %) a Čína (+3,9 %) zaznamenali miernejší nárast.
• Sektorové zameranie: Štyri sektory - softvér IKT, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel predstavujú viac ako 80 % celkových investícií. americké firmy majú vedúce postavenie v oblasti IKT a zdravia; Firmy z EÚ sú aj naďalej svetovými lídrami v automobilovom priemysle.

Hodnotiaca tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ sa uverejňuje každoročne od roku 2004. Vydanie v roku 2025 poskytuje ekonomické informácie z najnovších finančných účtov (finančný rok 2024) najväčších svetových 2 000 investorov do výskumu a vývoja a 800 najväčších spoločností v EÚ. Tieto spoločnosti spolu predstavujú viac ako 90 % celosvetového výskumu a vývoja financovaného podnikmi.

Novinka: Linka 116117

Od 1. januára 2026 funguje na Slovensku bezplatná poradenská linka 116117. Volajúcim poskytuje konzultácie a rady o zvládaní menej závažných ochorení a stavov, ktoré nevyžadujú zásah záchrannej zdravotnej služby. Linku 116117 zabezpečuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni a obsluhujú ju kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci. Už prvé dni potvrdili jej opodstatnenosť a vysoký záujem verejnosti.

Podľa dát OS ZZS SR len za prvé 4 dni a noci od spustenia linky pomoci riešili operátori viac než 700 udalostí, pričom najviac volaní bolo v rámci Bratislavského kraja. Najčastejšími dôvodmi volaní na poradenskú linku 116117 boli horúčky, vysoký krvný tlak, bolesti brucha a ťažkosti s trávením. O konzultáciu telefonicky žiadali aj rodičia malých detí s rôznymi respiračnými ochoreniami.

Zavedením linky 116117 sa Slovensko pripojilo k vyspelým európskym krajinám ako Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa táto služba osvedčila ako efektívny nástroj odbornej pomoci pri stavoch, ktoré nevyžadujú poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na linku 116117 sa môže obrátiť občan, ktorý sa chce poradiť, opýtať či konzultovať neurgentný zdravotný problém. Operátori linky pomoci poradia, ako postupovať napríklad pri drobných úrazoch, horúčke či zhoršených chronických stavoch. Avšak dopravné nehody, závažné úrazy, masívne krvácanie, poruchy vedomia, bolesti na hrudi, lapanie po dychu, či dusenie na linku 116117 nepatria. Pre závažné stavy je pre pacientov k dispozícii linka tiesňového volania 155, ktorá ich môže riešiť vyslaním ambulancie záchrannej zdravotnej služby.