5G: Výnosy z mobilného roamingu

Veľkoobchodné a maloobchodné výnosy zo spotrebiteľských a IoT roamingových pripojení prekročia predpandemickú úroveň do konca roka 2023. Kaleido Intelligence predpovedá, že kombinované príjmy z roamingu generované spotrebiteľskými a mobilnými pripojeniami internetu vecí v roku 2024 dosiahnu 45 miliárd USD. Predstavuje to 47 % nárast v porovnaní s úrovňami pred pandémiou. Bude to spôsobené rastúcou aktivitou dátového roamingu, ktorú budú primárne podporovať spotrebitelia, ktorí prechádzajú na roamingové služby 5G. Očakáva sa, že toto očakávané rozšírenie využívania dát v roamingu spotrebiteľmi aj internetom vecí porastie o 36 % ročne a v roku 2024 dosiahne takmer 5.000 petabajtov.

Najnovší výskum mobilného roamingového dátového centra Kaleido H2 2023 tiež zistil, že prebiehajúce prijímanie BCE (vývoj fakturácie a spoplatňovania) a modely spoplatňovania založené na prístupe poskytovateľmi služieb povedie k výraznému 79 % nárastu príjmov z roamingu internetu vecí v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2019. Výskum ďalej zistil, že 5G roaming je dostupný na viac ako 60 medzinárodných trhoch. Nasadenie pokračuje v sieťových režimoch 5G NSA (Non Standalone) s využitím existujúcej infraštruktúry 4G. Vďaka prijatiu predplatiteľov siete 5G NSA presiahne počet aktívnych používateľov roamingu 5G po prvýkrát v roku 2024 100 miliónov. Nitin Bhas uviedol: „V roku 2023 niekoľko operátorov naďalej aktívne urýchľovalo testovanie a implementáciu základných kľúčových produktov a funkcií pre roaming 5G SA. Najnovšie prieskumy naznačujú, že prvé komerčné nasadenie roamingu 5G SA sa pravdepodobne objaví v roku 2024, počnúc špecifickými ázijskými a európskymi trhmi a potom sa očakáva ďalšia expanzia do Európy a Severnej Amerike."

Keďže počiatočné zavádzanie roamingu 5G SA v roku 2024 naberá na sile, prijatie BCE tiež zaznamená značnú dynamiku. Zavedenie štandardu BCE 2.0 do polovice roku 2024 má tento rast podporiť. Odhaduje sa, že do roku 2028 sa 34 % zúčtovania veľkoobchodných príjmov z roamingu presunie na BCE.

5G: Tri zmeny

5G už dnes umožňuje zavádzanie inovácií a nových služieb vo firmách aj domácnostiach po celom svete. Vďaka lepšej dostupnosti a klesajúcim cenám sa silný rast 5G očakáva aj v roku 2023. Podľa odborníkov bude 5G za svoj ďalší rast vďačiť najmä technológii FWA. Za touto skratkou sa skrývajú slová fixed wireless access, čo v doslovnom preklade znamená „pevný bezdrôtový prístup“.

Podľa výskumnej agentúry MarketsandMarkets by hodnota globálneho trhu s technológiou 5G FWA mala v roku 2023 dosiahnuť 29,4 miliardy USD a do roku 2028 potom 153 miliardy USD, čo odpovedá ročnému rastu o 39 %. Podiel pracovísk využívajúcich 5G ako svoju hlavnú alebo záložnú sieť podľa výskumnej agentúry Gartner vzrastie do roku 2025 na 10 %. V roku 2022 sa jednalo o 1 % pracovísk. Podľa prognóz spoločnosti Ericsson počet 5G FWA pripojení vzrastie do roku 2028 na približne 235 miliónov, čo odpovedá takmer 80 % všetkých FWA pripojení. Vďaka svojej schopnosti poskytovať vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie a zvládať služby náročné na prenosovú kapacitu sa technológia 5G FWA stáva obľúbeným riešením pre hlavné alebo záložné pripojenie firiem aj domácností na vidieku a v prímestských oblastiach. Svojou škálovateľnosťou a cenovou efektivitou je naviac predurčená, aby slúžila ako spoľahlivé riešenie tam, kde je potrebné dočasné pripojenie. Vzhľadom k očakávanému výraznému nárastu počtu FWA projektov v roku 2023 stojí za to si predstaviť tri hlavné spôsoby využitia tejto technológie.

1. Hlavné širokopásmové pripojenie

Technológia 5G FWA môže slúžiť ako hlavné širokopásmové pripojenie používateľov, ktorí inak nemajú k dispozícii spoľahlivý alebo cenovo dostupný broadband. V prípade domácností ide obyčajne o vidiecke a prímestské lokality. V tejto súvislosti je možné spomenúť napríklad chaty a chalupy, a to najmä v Škandinávii, kde sú siete 5G široko rozšírené aj cenovo dostupné. Vo firmách sú možnosti využitia technológie 5G FWA ešte väčšie. Stačí spomenúť napríklad továrne, sklady alebo výletné lode. Pre plnohodnotné využitie môže mať FWA v kombinácii s architektúrou network slicing, čo je sieťová architektúra, ktorá umožňuje multiplexovanie virtualizovaných a nezávislých logických sietí na rovnakej fyzickej sieťovej infraštruktúre a službou mMTC (massive Machine-Type Communications, doslova „masívna komunikácia strojového typu“) prínos v podobe kvalitnejšieho pripojenia, ktoré je nevyhnutné pre modernú robotiku a automatizáciu. Také riešenie umožní presnejšiu výrobu, zníženie chybovosti a realizáciu kontrol kvality pomocou rozšírenej a virtuálnej reality. A v neposlednom rade jeho zavedenie uľahčí sledovanie firemného majetku, ušetrí náklady na kabeláž automaticky riadených prepravných prostriedkov a zlepší využitie autonómnych mobilných robotov. Technológia 5G FWA naviac môže zásadne zmeniť fungovanie firiem vo vzdialených alebo malých lokalitách, kde neexistujú alebo sa kvôli nízkej prevádzke nevyplatia iné možnosti pripojenia. Predstavte si prínos tejto technológie napríklad pre malé vidiecke firmy alebo povedzme pre technikov obsluhujúcich zariadenia ropných polí niekde uprostred púšte, kde nikdy nepovedie kábel pre širokopásmové pripojenie.

2. Záložné pripojenie

Či už ide o bezhotovostné platby alebo riadenie skladových zásob, kriticky dôležitá dátová komunikácia sa nesmie zastaviť ani pri výpadku hlavného pripojenia k internetu. Spoľahlivé záložné pripojenie znamená rozdiel medzi kontinuitou prevádzky na strane jednej a prestojmi na strane druhej. Technológia 5G FWA sa podľa zistení stáva obľúbeným záložným riešením, keď zlyhá káblové pripojenie. Medzi prevádzkovateľov, u ktorých dopyt po technológii 5G FWA ako záložnom riešení rastie najviac, patrí okrem iného maloobchod, reštaurácie, kaviarne a ďalšie relatívne malé prevádzkarne citlivé na cenu. Pre týchto prevádzkovateľov predstavuje atraktívnu voľbu, pokiaľ chcú k svojej káblovej sieti pridať vysokorýchlostné bezdrôtové pripojenie schopné obslúžiť veľký počet klientov.

3. Dočasné pripojenie k sieti WAN

5G FWA predstavuje efektívne riešenie pre dočasné pripojenie k sieti WAN. Vďaka rýchlej inštalácii je takéto dočasné pripojenie vhodné pre sezónne prevádzky, veľké kultúrne a športové akcie, staveniská alebo napríklad pre poľnú nemocnicu a mobilné odberová miesta. Vďaka technológii 5G je možné takéto pripojenie k sieti WAN zriadiť všade, kde existuje pokrytie signálom 5G. Napríklad v Nemecku dočasné pripojenie k WAN pomocou technológie 5G využívajú stavebné firmy na zabezpečenie internetového pripojenia na staveniskách. Slušné pripojenie k WAN síce dokáže poskytnúť aj technológia 4G, tá ale nezvládne aplikácie náročné na prenosovú kapacitu, ako napr. živé streamovanie v HD kvalite. A tým sa dostávame k ďalšej oblasti, kde 5G znamená zásadnú zmenu. Vďaka svojej nízkej latencii technológia 5G minimalizuje alebo úplne eliminuje meškania a ďalšie problémy pri sledovaní videí a umožňuje živé streamovanie v rozlíšení až 8K dokonca aj v prostredí s vysokou hustotou používateľov, akými sú napr. koncerty alebo konferencie. 

Trend: Smart Manufacturing Cellular IoT Connectivity

Podľa Kaleido Intelligence má inteligentná výroba do roku 2028 generovať výnosy z mobilného pripojenia takmer 5 miliárd USD, čo predstavuje CAGR 36,7 %. z očakávaných 772 miliónov dolárov v roku 2023 v dôsledku zvyšovania investícií do digitálnych technológii. Schopnosť ponúknuť zákazníkom mobilné aj necelulárne pripojenie sa rýchlo stáva kľúčovou súčasťou ponuky priemyselného internetu vecí.

Výskum Cellular IoT Connectivity Series: Manufacturing Industry Opportunities & Forecasts odhaduje, že výrobný priemysel bude do roku 2028 prenášať takmer 220 petabajtov dát cez mobilné kanály v dôsledku zvýšenej automatizácie založenej na videu. Toto množstvo údajov je generované zvyšujúcou sa úrovňou automatizácie údržby spolu s výrazným rozšírením prípadov použitia videa v reálnom čase, ktoré od roku 2024 posunú mesačné ARPU na mnohých miestach nad 3,00 USD vďaka vysokej úrovni prenosu údajov. Väčšina generovaných údajov však zostane lokálna vďaka integrácii edge computingu, čím sa znížia náklady na mobilné pripojenie pre koncových používateľov. Výskum tiež predpokladá mnohé nasadenia využívajúce technológie LPWAN popri tých, ktoré sú náročné na dáta, a skutočne niekoľko prípadov použitia je lepšie obsluhovať cez necelulárne dáta.

Čoraz zložitejšie sieťové architektúry budú v mnohých prípadoch podporované používaním súkromných celulárnych sietí, pričom technológie ako DAS budú v nadchádzajúcich rokoch bojovať so špecializovanými sieťami z hľadiska spoľahlivosti, bezpečnosti a latencie. Kaleido poznamenáva, že mnohé takéto nasadenia sa zameriavajú aj na 5G, aj keď sa nevyužívajú všetky funkcie najnovšieho mobilného štandardu, a to ako metóda na zabezpečenie budúcnosti a na uľahčenie správy pre poskytovateľov služieb. Narastajúca zložitosť siete však obmedzí konektivitu na podniky, ktoré si môžu dovoliť nasadiť a spravovať siete, pričom len 8 % výrobných podnikov na celom svete si do roku 2028 osvojí mobilné pripojenie. Je to preto, že technológie vyžadujú špecializovanú správu a ako také zostanú v dohľadnej budúcnosti mimo dosahu väčšiny malých a stredných podnikov. „ Mobilná konektivita môže výrobcom priniesť mnoho výhod tým, že poskytuje spoľahlivú platformu pre prediktívnu údržbu a prvky automatizácie výroby. Zložitosť systémov a počiatočné náklady na spravované služby však spôsobia, že podniky s obmedzeným rozpočtom si dvakrát premyslia osvojenie si technológie, najmä v súčasnej ekonomickej situácii. Vďaka tomu sa používanie konektivity obmedzí najmä na väčšie podniky, ktoré sú schopné finančne nákladne investovať do technológií,“ poznamenal autor výskumu James Moar.

AI: Skutočne nás nahradia roboti?

Predpovedá sa, že už do roku 2025 preniknú roboti a umelá inteligencia (AI) do nášho každodenného života. Už teraz je AI zodpovedná za prelomové objavy v lekárskom výskume a výskume klímy, nehovoriac o samoriadiacich automobiloch. Nahradia však skutočne roboti ľudí? Podľa štúdie Pew sa približne polovica (48 %) opýtaných odborníkov domnieva, že roboti a digitálni agenti nahradia značný počet pracovných miest pre modré a biele goliere. Obávajú sa, že sa tým zvýši príjmová nerovnosť a vznikne mäsa prakticky nezamestnateľných ľudí. Druhá polovica (52 %) očakáva, že robotika a umelá inteligencia vytvoria viac pracovných miest, než koľko ich vezmú. 

 

Táto druhá polovica sa totiž domnieva, že umelá inteligencia síce nahradí ľudí, ale ľudská vynaliezavosť vytvorí nové pracovné miesta, odvetvia a nové spôsoby obživy – podobne ako na úsvite priemyselnej revolúcie. Zaujímavosťou štúdie Pew je, že obe skupiny sa obávajú, že naše vzdelávacie inštitúcie nepripravujú dostatočne ľudí na budúci trh práce. „Už desiatky rokov sa objavujú správy, že nás roboti pripravia o prácu. Nedávno som videla krásne porovnanie troch obálok nemeckého magazínu Spiegel, z rokov 1964, 1978 a 2016. Všetky z nich predikovali, že technický vývoj bude znamenať zánik pracovných miest. Pozrite sa na štatistiky nezamestnanosti v posledných rokoch – ak by platila úmera, že vyššia miera automatizácie znamená menej pracovných miest, tak by tak v Nemecku, ako aj v Čechách mala nezamestnanosť rásť, a pritom tomu bolo práve naopak,“ dodala Jana Večerková.

Profesorka robopsychológie Martina Mara pripomína, že roboty vyvíjajú ľudia. Roboti síce môžu pracovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ale nedokážu zovšeobecňovať a dávať do súvislostí. Nemajú žiadne mäkké zručnosti. Sú doslova hardvérovo prispôsobení na plnenie vysoko špecifických a jasne štruktúrovaných úloh. To je pre ľudí skvelá správa – môžeme sa zbaviť všedných opakujúcich sa úloh a prijať tie, ktoré vyžadujú kritické myslenie a riešenie problémov na základe ľudskej intuície. Väčšinu pracovných miest budú technológie dopĺňať a rozširovať, nie nahrádza. V štúdii zahŕňajúcej 1.500 spoločností vedci zistili, že k najvýraznejšiemu zlepšeniu výkonnosti dochádza pri spolupráci ľudí a strojov. Ľudia plnia tri zásadné úlohy: školia stroje, čo majú robiť, interpretujú výsledky, najmä ak sú tieto výsledky neintuitívne alebo kontroverzné, a udržujú zodpovedné využívanie strojov. Roboti nás potrebujú rovnako ako my ich. Roboti sa používajú na ťažkú ​​manipuláciu. Vo výrobe vykonávajú coboti, roboti s kontextovým povedomím, opakujúce sa činnosti, medzi ktorými dominuje zdvíhanie ťažkých predmetov. Zatiaľ čo ich ľudský spolupracovník vykonáva doplnkové úlohy, ktoré vyžadujú väčšiu zručnosť a úsudok.

Spoločnosť OpenAI vydala v novembri 2022 systém chatbotov s umelou inteligenciou ChatGPT, aby otestovala, čo dokáže veľmi rozsiahly a výkonný systém AI. Môžete mu napríklad položiť encyklopedické otázky typu: Vysvetlenie Newtonových pohybových zákonov. Alebo ho požiadať, aby napísal počítačový program, ktorý ukáže všetky rôzne spôsoby, ako možno usporiadať písmená jedného slova. Môžete mu klásť doplňujúce otázky a on na ne reaguje už v kontexte predchádzajúcej konverzácie. Má to ale háčik: ChatGPT nič presne nevie. Je to AI, ktorá je vycvičená na rozpoznávanie vzorov v obrovskom množstve textu získaného z internetu. Odpovede, ktoré dostanete, môžu znieť vierohodne, ale môžu byť úplne mylné, ako varuje OpenAI. Obavy, či nejde o novú revolúciu automatizácie, ktorá by časom mohla úplne prevziať niektoré pracovné pozície sa objavuje aj pri ChatGPT.

 

 

Aktuálne: Prognózy finančných riaditeľov

Finanční riaditelia vykazujú rekordnú úroveň rizika, index dôvery v ekonomiku zaznamenal rapídny prepad a kombinovaný vplyv vysokej inflácie, nízkeho rastu a prísnej menovej politiky naďalej ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Deloitte zverejnil 15. vydanie prieskumu CE CFO Survey, ktorý sumarizuje názory popredných finančných riaditeľov v strednej Európe vrátane Slovenska.

Vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajine nie je prekvapujúce, že finanční riaditelia majú pocit, že vonkajšie sily naďalej neúprosne pôsobia na ich spoločnosti, čím sa zvyšuje neistota a podkopáva dôvera. Nedostatok tovaru a rastúce náklady na suroviny, komodity, energie a dopravu sú príčinou vysokej inflácie, nízkeho rastu a narušenia dodávateľského reťazca. Napriek tomu sa však zdá, že v roku 2023 budú dominovať v strednej Európe expanzívne stratégie, ako sú organický rast, rast na existujúcich trhoch a digitalizácia. Index dôvery finančných riaditeľov, ktorý odráža ich optimizmus alebo jeho nedostatok, klesol na -15 %, pričom výrazný pokles zaznamenal aj index dôvery v ekonomiku (2023: -6 %, 2022: 44 %). K tomuto stavu nepochybne prispeli nižšie očakávania rastu HDP a vyššie predpovede rastu nezamestnanosti. Až 68 % opýtaných sa domnieva, že nezamestnanosť v ich krajine sa zvýši, zatiaľ čo iba 8 % sa domnieva, že klesne. Až 70 % finančných riaditeľov aj v tomto roku predpovedá nárast indexu spotrebiteľských cien. Pokles inflácie pritom očakáva len 22 % respondentov, čo súvisí s jej súčasnou vysokou úrovňou. „Prieskum poukázal na viacero pozoruhodností. Na jednej strane je sentiment ovplyvnený volatilitou a neistotami ekonomického prostredia vyvolanými exogénnymi šokmi, na druhej strane vidieť silné zameranie finančných riaditeľov na digitalizáciu, udržateľnosť a selektívne hľadanie príležitostí na rast,“ uviedol Ján Bobocký. 

Finanční riaditelia, účastníci prieskumu,  sú výrazne menej optimistickí ako vlani. Úroveň vonkajšej finančnej a ekonomickej neistoty, ktorej podniky čelia, sa zvýšila na 61 %, viac ako 90 % opýtaných predpokladá zvýšenie nákladov na pracovnú silu a celkové náklady na výrobu alebo dodávky a približne 80 % respondentov predpokladá, že sa zvýšia aj náklady na dopravu, dlhovú službu a služby súvisiace s podnikaním. Za hlavné zdroje obáv firiem v stredoeurópskom regióne v roku 2023 považujú finanční riaditelia znížený domáci dopyt (45 %), geopolitické riziko (45 %) a nedostatok kvalifikovaných odborníkov (42 %). Dôvera v perspektívu spoločnosti taktiež ukazuje negatívny trend – index klesol na 7 %. Iba štvrtina finančných riaditeľov vyjadruje optimizmus, pokiaľ ide o finančné vyhliadky ich firiem, zatiaľ čo 43 % respondentov vníma tieto vyhliadky negatívne. Príjmy budú podľa 58 % opýtaných naďalej rásť, pričom najoptimistickejší sú finanční riaditelia spoločností pôsobiacich v spotrebiteľskom sektore a v sektore technológií, médií a telekomunikácií. Z prieskumu vyplýva, že 42 % finančných riaditeľov predpokladá zníženie prevádzkových marží, tretina respondentov odhaduje, že v ich spoločnostiach nastane nárast zamestnanosti a polovica opýtaných predpokladá, že ich schopnosť splácať úvery sa nezmení.

Prieskum medzi finančnými riaditeľmi uskutočňuje Deloitte od roku 2010. Posledný prieskum sa realizoval v období od októbra do decembra 2022 a zapojilo sa doň vyše 620 finančných riaditeľov z 15 krajín strednej Európy vrátane Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Respondenti zastupujúci široké spektrum odvetví sa vyjadrili k prognózam na rok 2023. Samostatnú kapitolu v prieskume tvorili otázky týkajúce sa technológie cloud computing a riadenia dodávateľského reťazca. 

Aktuálne: 5 IT trendov pre rok 2023

Na prahu nového roka sa naše myšlienky prirodzene obracajú k tomu, čo všetko nám rok 2023 prinesie. Svet technológií sa neustále mení a technologické pokroky ovplyvňujú tiež spôsob našej práce. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko zaujímavostí trendov.

Metaverzia, budúcnosť internetu

Ide o jeden z najnovších technologických výdobytkov, ktorý vraj v tomto roku vzrastie. Obvykle sa vysvetľuje ako „pohlcujúci digitálny svet", ale v skutočnosti nikto vlastne nevie, o čo ide. Každý má pre tieto pojmy svoje vlastné definície a svet čaká na rok 2023, aby si ujasnil, čo to vlastne metaverzia je! Podľa Marka Zuckerberga bude metaverzia pokročilou verziou virtuálnej a rozšírenej reality. Na druhú stranu tvorcovia Decentralandu naznačujú, že metaverzia bude obklopovať koncept blockchainu a decentralizácie. Všetky tieto definície by síce mohli byť pravdivé, ale čo presne to je, bude vysvetlené až po jeho úplnom odhalení. „Možno sa tiež dočkáme ďalšieho vývoja autonómnych avatarov s umelou inteligenciou, ktorí nás budú zastupovať v metaverze, aj keď nebudeme prihlásený do digitálneho sveta,“ hovorí Jana Večerková, riaditeľka projektu Coding Bootcamp.

Počuli ste už o ambientnej výpočtovej technike?

Jedným z technologických trendov je ambientná výpočtová technika. Jej koncept je známy už niekoľko desaťročí: myšlienka spočíva v tom, že nemusíme nosiť techniku ​​so sebou, pretože umelá inteligencia je zabudovaná do sveta okolo nás, od inteligentných reproduktorov až po inteligentné domy. Ambientná výpočtová technika je navrhnutá tak, aby zmizla v prostredí okolo nás – možno preto je to trend, ktorý zostal pre mnohých doteraz neviditeľný.

Umelá inteligencia všade okolo nás

Umelá inteligencia (z anglickej skratky AI) hrá v technológiách veľkú úlohu už dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Algoritmy používané pri on-line nakupovaní, navigácii pri cestovaní a zábave sa opierajú o technológiu AI. Ale tým to nekončí. AI sa bude aj naďalej začleňovať do štruktúry nášho technologického sveta a bude stále dostupnejšia a prispôsobivejšia. V roku 2023 sa navyše očakáva, že sa umelá inteligencia stane vo väčšine organizácií skutočností.

Blockchain

Hoci väčšina ľudí si technológiu blockchain vybaví v súvislosti s kryptomenami, ako napr. Bitcoin, blockchain ponúka zabezpečenie, ktoré je užitočné aj v iných smeroch. Najjednoduchšie je možné blockchain popísať ako dáta, ktoré môžete iba pridávať, nie odoberať alebo meniť. Odtiaľ pochádza termín „reťazec“, pretože vytvárate reťazec dát. V súčasnej dobe sa blockchain používa predovšetkým vo finančnom sektore, ale v priebehu roku 2023 sa predpokladá, že sa táto bezpečná technológia rozšíri aj do zdravotníctva, štátnej správy alebo vzdelávania. „Schopnosť decentralizovať dôveru a bezpečnosť mimo konkrétnej organizácie spôsobom, ktorý nemožno narušiť, bude hnacím motorom inovácií v oblasti bezpečnosti a výmeny dát,“ dodáva Večerková. Či už ide o ukladanie a prenos osobných údajov – napríklad zdravotných záznamov, alebo o vytváranie dlhodobého overovania špičkových produktov, aplikácií pre blockchain bude nekonečne veľa.

Udržateľnejšie technológie

V roku 2023 sa konečne dočkáme posunu smerom k udržateľnejším technológiám. Mnohí (ak nie väčšina) z nás sú už závislí na smartfónoch, tabletoch a počítačoch – ale odkiaľ pochádzajú komponenty na výrobu našich obľúbených prístrojov? Ľudia budú viac premýšľať nielen napr. o tom, odkiaľ počítačové čipy a ako ich míňame. Využívame aj cloudové služby, akými sú Netflix a Spotify, ktoré stále bežia v obrovských dátových centrách spotrebúvajúcich obrovské množstvo energie. V budúcom roku sa predpokladá, že spotrebitelia budú oveľa viac požadovať, aby výrobky a služby, do ktorých investujú, boli energeticky účinné a podporované udržateľnejšími technológiami.

Technologický pokrok nemožno nikdy zastaviť, ale môžete sa naň pripraviť a prispôsobiť sa mu tak, aby bol prínosom. Žijeme v období digitalizácie, svet sa presúva do on-line a každá z týchto zmien ovplyvňuje aj fyzický svet. Nechajme sa prekvapiť, čo nám prinesie rok 2023 a kam až nás technológie dokážu posunúť.

Aktuálne: Energetická kríza, rastúca inflácia aj politická neistota

Hrozba zastavenia dodávok ruského plynu je čoraz reálnejšia, stupňuje sa boj proti inflácii, politické neistoty narastajú. To všetko sú dôvody, na základe ktorých analytici Allianz Trade uvádzajú, že predchádzajúci nepriaznivý scenár sa stal skutočnosťou. Očakávajú, že globálny rast v 4. štvrťroku skĺzne do záporného pásma (-0,1 % q/q), po ktorom bude nasledovať pomalé oživenie na úrovni +1,5 % v roku 2023. Nálada spotrebiteľov už klesla na rekordné minimá a podnikateľská dôvera sa naďalej rýchlo zhoršuje, čo bude brzdiť spotrebu a investície.

Experti Allianz Trade sú presvedčení, že Eurozóna v dôsledku stúpajúcich cien energií a negatívnych vplyvov v budúcom roku skĺzne do recesie (s poklesom HDP o 0,8 %). „Štrukturálne prekážky sa naďalej stupňujú, najmä v dôsledku vyšších cien energií. Riziko nútených prídelov v zime 2022-23 kleslo na relatívne nízku úroveň, najmä vďaka tomu, že zásobníky plynu sa napĺňajú rýchlejšie, ako sa očakávalo. Nedá sa to však úplne vylúčiť v prípade veľmi chladnej zimy alebo neochoty domácností a firiem znížiť svoj dopyt po plyne,“ domnieva sa  Peter Mucina. Ale aj bez prídelov budú potrebné triezve opatrenia a ekonomika sa nakoniec na prelome rokov 2022-23 dostane do recesie, pričom slabé oživenie sa prejaví až v druhej polovici roka 2023. „Koniec koncov, energeticky náročné odvetvia už začali v podmienkach závratne vysokých cien znižovať svoju spotrebu energie. Či sa to ešte zhorší a či príde k väčším zastaveniam výroby bude závisieť od toho, do akej miery sa v Európe uplatnia opatrenia cenového stropu,“ doplnil Peter Mucina. Očakáva preto, že podnikové marže v roku 2023 klesnú o 2 percentuálne body, čo zodpovedá strate 150 miliárd eur EBITDA. USA zaznamenajú pokles HDP o 0,7 %, najmä v dôsledku rýchlo sa sprísňujúcich menových a finančných podmienok, ktoré výrazne ochladia trh s bývaním, spolu s negatívnym vonkajším prostredím a nízkou fiškálnou podporou v polovici volebného obdobia.

Inflácia zostane vysoká až do 1. štvrťroka 2023, domnievajú sa odborníci Allianz Trade. Očakávajú, že globálna inflácia bude v roku 2023 v priemere 5,3 % (po takmer 8 % v roku 2022). Inflácia v Eurozóne by mala dosiahnuť vrchol na úrovni 10 % v 4. štvrťroku 2022 a potom v roku 2023 dosiahnuť priemernú úroveň 5,6 %. V USA už inflácia pravdepodobne dosiahla svoj vrchol, ale mala by zostať nad 4 % do 1. štvrťroka 2023 a pod 2 % by mala klesnúť až po 3. štvrťroku 2023 (v priemere 2,9 % v roku 2023). Odhodlanie centrálnych bánk bojovať proti inflácii by mohlo viesť k tomu, že krátkodobé štátne úrokové sadzby prekročia neutrálne koncové sadzby v USA aj v Eurozóne (na 4 % a 2,25 %). Firemné riziko opäť vzrástlo, ale vyššia fiškálna podpora by mala zabrániť veľkej vlne platobnej neschopnosti spoločností a zvýšeniu miery závažnosti. Napriek tomu poisťovňa pohľadávok Allianz Trade v roku 2023 očakáva nárast platobnej neschopnosti v Eurozóne celkovo o viac ako 40 %, pričom napríklad v Nemecku sa počet insolvencií zvýši o 16%, vo Francúzsku o 29%, v Taliansku o 31% a v Španielsku o 25%. Kľúčové politické udalosti prinesú podľa odborníkov Allianz Trade ďalšiu volatilitu a vyššie geopolitické napätie – najmä zvýšená rivalita medzi USA a Čínou a reakcia Európy na energetickú krízu – môžu znamenať ďalšie dôvody k odďaľovaniu oživenia ekonomiky.

Inflácia: Vplyv aj na vreckové

Aktuálna vysoká inflácia postihuje aj deti. Podľa prieskumu UniCredit Bank (on-line panel IPSOS, 834 respondentov zo Slovenska, júl 2022) až 91 % detí bude dostávať od rodičov menej vreckového, pretože domácnosť musí šetriť, alebo budú dostávať rovnakú sumu, ale nebudú si za ňu kupovať rovnaké veci ako predtým. Len 9 % rodičov plánuje deťom vreckové zvýšiť.

Takmer tri štvrtiny rodičov (72 %) plánujú dať svojim deťom rovnaké vreckové ako predtým, ale jeho reálna hodnota v dôsledku inflácie klesá. Každý piaty rodič (19 %) dokonca zníži svojim deťom vreckové. Šesť z desiatich detí dostáva vreckové aspoň čiastočne automaticky, buď bez akýchkoľvek podmienok, alebo má dvojzložkové vreckové, kde časť dostáva automaticky a časť po splnení podmienky. Štyri z desiatich detí potom musia splniť určitú podmienku, napríklad sa podieľať na chode domácnosti.

Výška vreckového sa potom líši podľa veku dieťaťa a jeho potrieb. Zatiaľčo mladšie deti si podľa skúseností banky kupujú najmä sladkosti a hračky, žiaci stredných škôl používajú vreckové aj na nákup videohier alebo oblečenia, ktoré mladším deťom kupujú rodičia. Keďže však kúpna sila vreckového klesá, deti sa budú musieť vzdať niektorých vecí alebo sa pokúsiť získať vyššie vreckové. Na druhej strane sú rodičia, ktorí v reakcii na inflácii deťom vreckové zvýšia, urobí tak však len 9 % z nich. Deti týchto rodičov sa potom môžu tešiť na vyšší vreckové, ktoré sa im s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši v priemere až o 10 EUR (51 % detí). Tretina slovenských detí dostane zvýšenie až o 5 EUR. (Celkovo 83 % detí získa zvýšenie až o maximálne 10 EUR). Avšak dvakrát viac detí (19 %) bude teraz dostávať nižšie vreckové. Viac ako polovica z nich až o 5 EUR a tretina o 5 až 10 EUR.

Podľa odhadu analytikov UniCredit Bank bude priemerná inflácia pre Slovensko od septembra 2022 do júna 2023, teda behom nasledujúceho školského roku 11,5 %. Zjednodušene by výdavky mali rásť o 11,5 %, avšak je treba upozorniť, že štruktúra spotreby rodín s žiakmi / študentmi je iná ako domácnosti bez nich. Žiaci / študenti totiž neplatia poplatky za chod domácnosti, nekupujú benzín, ale majú vyššie výdavky na potraviny a zábavu, prípadne ubytovanie na internáte, cestovanie, knihy a ďalšie študijné materiály.

Trend: Mobilný internet

V roku 2022 má byť na celom svete v prevádzke podľa odhadov 6,64 miliardy smartfónov s celosvetovou penetráciou 83,72 %. To je výrazný nárast za posledných päť rokov, keď napr. v roku 2016 bola penetrácia približne polovičná (49,40 %). Prechod na smartfóny sa nezastavil ani počas pandémie: počet smartfónov na celom svete sa zvýšil o 10 % zo 6,055 miliardy v roku 2020 na odhadovaných 6,648 miliardy v tomto roku.

Svet je na ceste k prístupu k internetovému obsahu s prevahou mobilných zariadení. Mobilné zariadenia sa stali dostupnejším variantom pripojenia k internetu ako pevné siete a inteligentné telefóny sú lacnejším variantom osobných počítačov. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude 72 % používateľov internetu využívať výhradne mobilné zariadenia, kým v súčasnosti je to „len“ 57 % populácie.

Podľa brokera Zetano je globálna mobilná transformácia sprevádzaná rastúcou dominanciou dodávateľov mobilných technológií a softvéru, ktorí získali náskok pred hráčmi v iných oblastiach IT, technológií a zábavy. Firmy, ktoré včas zachytili trend prechodu na mobilné zariadenia, výrazne posilnili svoju pozíciu na trhu. Lídrom v tejto oblasti je jednoznačne Apple, ktorý dokázal svoju trhovú kapitalizáciu znásobiť za posledných 15 rokov až tridsaťkrát.

Hlavné spoločnosti, ktoré dostatočne skoro vsadili na mobilné zariadenia ako dominantné pri prístupe na internet:

• Apple – trhová kapitalizácia narástla 30x za 15 rokov
• Meta Platforms – trhová kapitalizácia narástla 7x za 10 rokov
• Google – trhová kapitalizácia narástla 4x za 8 rokov
• Samsung – trhová kapitalizácia narástla 4x za 15 rokov**

5G: V roku 2022 viac než miliarda používateľov

Globálny tok dát v mobilných sieťach sa za posledné dva roky zdvojnásobil. Do roku 2027 sa očakáva 4,4 miliardy platiacich používateľov v sieťach 5G. Pevný bezdrôtový prístup (FWA) bude v roku 2022 predstavovať 20 % celkovej prevádzky v mobilných dátových sieťach. Cez 5G siete bude do roku 2027 prechádzať 60 % celosvetového toku mobilných dát.

V nasledujúcich piatich rokoch bude na čele rebríčka regiónov s najvyšším pokrytím 5G sieťami severná Amerika. Do roku 2027 tam má túto technológiu využívať až 90 % zákazníkov mobilných operátorov. Nasledovať bude západná Európa s 82 %. Takúto prognózu prináša najnovšie vydanie správy Ericsson Mobility Report. Predpovedá tiež, že míľnik jednej miliardy používateľov 5G sietí globálne sa podarí dosiahnuť koncom roka 2022. Regiónmi na porovnateľne vysokej úrovni zavádzania 5G budú podľa správy aj štáty Perzského zálivu (80 %) a východná Ázia (74 %). Stredná a východná Európa bude pozadu s očakávaným 33-percentným rozšírením 5G medzi používateľmi v roku 2027. Z 10 uvažovaných makroregiónov za ňou zaostanú len Blízky východ so severnou Afrikou (23 %) a subsaharská Afrika (10 %). Krajiny SVE podľa správy Ericsson Mobility Report predbehne aj juhovýchodná Ázia/Oceánia s rozšírením 5G na úrovni 46 %, India (39 %) a Latinská Amerika (35 %).

Správa predpokladá, že do roku 2027 bude z globálneho hľadiska využívať technológie 5G takmer polovica zákazníkov mobilných operátorov. Počet ich používateľov by v tom čase mal prekročiť číslo 4,4 miliardy. Tok dát v mobilných sieťach sa za uplynulé dva roky celosvetovo zdvojnásobil. Tento nárast prevádzky bol spôsobený zvýšeným využívaním smartfónov a mobilného širokopásmového pripojenia, ako aj digitalizáciou spoločnosti a biznisu. Aktuálne štatistiky a predpovede ukazujú, že dopyt po dátovej konektivite a digitálnych službách je a zostane silný, a to napriek globálnej pandémii Covidu-19 a geopolitickým neistotám. Novými používateľmi mobilného širokopásmového pripojenia sa každoročne stáva niekoľko stoviek miliónov ľudí. 5G sa rozširuje rýchlejšie ako všetky predchádzajúce generácie mobilných technológií. K pokrytiu sieťami 5G má v súčasnosti prístup približne štvrtina svetovej populácie. Len počas prvého štvrťroka 2022 pribudlo asi 70 miliónov nových používateľov 5G. Do roku 2027 budú mať prístup k 5G približne tri štvrtiny svetovej populácie.

Správa zdôrazňuje aj čoraz dôležitejšiu úlohu, akú hrá pevný bezdrôtový prístup (FWA) pri poskytovaní širokopásmových služieb. Počet FWA pripojení v roku 2022 presiahne 100 miliónov, pričom toto číslo sa do roku 2027 viac ako zdvojnásobí a dosiahne takmer 230 miliónov. Pokiaľ ide o Internet vecí (IoT), správa uvádza, že v roku 2021 širokopásmový internet vecí (4G a 5G) predbehol 2G a 3G v úlohe technológie, ktorá spája najväčšiu časť všetkých mobilných zariadení pripojených k IoT. Predstavoval 44 percent všetkých IoT pripojení. Masívne technológie Internetu vecí (NB-IoT, Cat-M) vzrástli v roku 2021 celosvetovo takmer o 80 % a dosiahli takmer 330 miliónov pripojení. Očakáva sa, že aj počet zariadení IoT pripojených týmito technológiami v roku 2023 predbehne 2G/3G.

IDC: Odbyt osobných počítačov aj tabletov klesne

Podľa novej prognózy spoločnosti International Data Corporation (IDC) Worldwide Quarterly Personal Computing Device Tracker globálne dodávky počítačov klesnú v roku 2022 medziročne o 8,2 % na 321,2 milióna kusov. Podobne sa znížila predpoveď celosvetových dodávok tabletov na 158 miliónov kusov, čo je 6,2 % pokles v porovnaní s rokom 2021.

Napriek nižšej tohtoročnej predpovede sa očakáva, že dodávky počítačov zostanú výrazne nad úrovňami pred pandémiou, keďže nadchádzajúce aktualizácie zariadení, silný komerčný dopyt a nárast na rozvíjajúcich sa trhoch budú naďalej hnacím motorom odvetvia. Podľa IDC sa dodávky vrátia k pozitívnemu ročnému rastu v roku 2023 a neskôr. V rokoch 2021 až 2026 však vykáže odbyt osobných počítačov priemerný ročný pokles o 0,6 %.

V prípade tabletov dosiahne priemerný ročný pokles v rovnakom období 2 %. Na dopyt bude mať naďalej negatívny vplyv konkurencia, ktorej tieto prístroje čelia zo strany osobných počítačov aj smartfónov.

IDC: Dodávky smartfónov klesnú o 3,5 %

Podľa novej prognózy International Data Corporation (IDC) Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker sa dodávky smartfónov v roku 2022 znížia o 3,5 % na 1,31 miliardy kusov. Po troch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch poklesu IDC výrazne znížilo svoju prognózu na rok 2022 oproti predchádzajúcemu rastu 1,6 %. Očakáva však, že to bude krátkodobý výpadok, pretože trh sa odrazí a dosiahne do roku 2026 päťročnú zloženú ročnú mieru rastu (CAGR) vo výške 1,9 %.

Z regionálneho hľadiska sa najväčší pokles v roku 2022 očakáva v strednej a východnej Európe (CEE) o 22 %. Čína klesne o 11,5 % alebo približne 38 miliónov kusov, čo je zhruba 80 % celosvetového zníženia objemu zásielok v tomto roku. Očakáva sa, že západná Európa klesne o 1 %, zatiaľčo väčšina ostatných regiónov zaznamená v tomto roku pozitívny rast, vrátane Ázie / Pacifiku (okrem Japonska a Číny) (APeJC) s 3 % rastom, čo je druhý najväčší región po Číne.

Naopak 5G zariadenia vzrastú v roku 2022 medziročne o 25,5 % a budú predstavovať 53 % nových dodávok s takmer 700 miliónmi zariadení a priemernou predajnou cenou (ASP) 608 USD. Z dlhodobého hľadiska má 5G dosiahnuť v roku 2026 objemový podiel 78 % s ASP 440 USD. Na rozdiel od toho sa očakáva, že 4G ASP dosiahne v tomto roku 170 USD, pričom do konca prognózovaného obdobia klesne na 113 USD. Klesajúci trend pretrvá dlhodobo. Smartfón ASP klesne zo 402 USD v roku 2022 na 366 USD v roku 2026.

Názor: Ceny v IT

Aj keď ceny priemyselných výrobcov v 1. štvrťroku medziročne podľa Štatistického úradu SR rástli o rekordných 39,8 %, ďalší rast cien v IT sektore nemusí byť automatický. Svoju rolu by primárne mohli zohrať napríklad nižšie prevádzkové náklady či digitalizácia.

„Najväčšou nákladovou položkou u výrobcov softvérov sú náklady na mzdy. Z dôvodu rastúcej inflácie očakávam tlak na zvyšovanie cien práce. To sa môže premietnuť do zvýšených cien za IT služby v horizonte do konca roka. Tento rast by som odhadol na 15 až 20 %,“ hovorí Martin Cígler. Rizikoví môžu byť menší dodávatelia softvérov alebo tí, ktorí sa úzko profilujú na vybrané odvetvia. Pre nich môže byť strata klientov z priemyselných odvetví zásadnou stratou aj pre ich biznis, aj keď naň zvyšujúce ceny energií vplývajú sekundárne. Avšak plusom v prospech malých firiem môže byť flexibilita a rýchlejšie prispôsobenie sa novým trhovým podmienkam. Nastaviť úsporný režim v korporátoch je totiž časovo náročné a bez finančnej rezervy ťažké.

Digitalizácia je určite jednou z ciest znižovania nákladov. Nie je to len o zmene papiera za elektronický dokument. Digitalizácia dokáže zlepšiť všetky vnútorné procesy a má vplyv aj na možnosť rastu cien práce. Podľa Cíglera na území bývalého Česko – Slovenska je utilizácia práce ľudí stále trikrát nižšia než v západnej Európe. Ak chceme západné krajiny doháňať v platoch, musíme ich tiež doháňať aj v pracovnom výkone. A tu práve zohrávajú rolu efektívne digitálne nástroje. Správne digitalizovaná firma, v praxi procesne efektívna firma, pomáha vo zvyšovaní výkonu výkonu zamestnancov. Firmy by aj pri optimalizácii nákladov mali myslieť na budúcnosť. V digitalizácii tzv. on-premise riešenia, lokálne prevádzkované na vlastnej IT infraštruktúre nahrádzajú flexibilné a bezpečnejšie cloudové služby a riešenia. Firma si ich môže nastavovať prakticky z mesiaca na mesiac podľa aktuálnych potrieb. Navyše ich v každom momente využíva v tej najväčšej možnej kvalite a funkcionalite.

Inflácia: Aké zlé to môže byť

Eurozóna vrátane Slovenska čelí najhorším cenovým tlakom od 70-tych rokov minulého storočia. Celková inflácia dosiahla v apríli tohto roku medziročnú hodnotu 7,5 % (nárast zo 7,4 % v marci). Podľa analýzy za to z takmer dvoch tretín môže zvyšovanie cien energií.

Európa bola zasiahnutá obzvlášť tvrdo vzhľadom na jej silnejšiu závislosť od dovozu energií a nedávne znehodnotenie eura na päťročné minimum oproti americkému doláru. Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že prudký nárast cien bol spôsobený najmä kombináciou silnej dynamiky opätovného otvorenia ekonomiky po pandémii Covid-19, ale aj problémom v pružnosti dodávateľských reťazcov, keďže krehký globálny systém výroby a distribúcie nedokázal držať krok s dopytom po pandémii. „Vojna Ruska s Ukrajinou ešte viac zhoršila dynamiku inflácie, ktorú poháňa predovšetkým prudký nárast cien komodít – najmä energií,“ poznamenal Peter Mucina. Čo sa týka Slovenska, medziročná hodnota inflácie v apríli vzrástla na 11,8 %, čo analytici označujú za rekordný rast. Ceny sa podľa Štatistického úradu SR medzimesačne zvýšili o 1,5 %. Najvýraznejšie to bolo cítiť pri nákupoch v potravinách, ale aj na účtoch za energie či pri tankovaní na pumpách. Peter Mucina poznamenáva, že inflácia postupuje smerom nahor a tlaky na ceny energií sa stále zvyšujú, čo naznačuje, že vrchol je ešte len pred nami: „Doterajšia dynamika inflácie predpovedá, že sa sekundárne efekty počiatočných cenových šokov (najmä potravín a energií) v priebehu roka postupne zmiernia. Základné príčiny súčasných cenových šokov sú však mimoriadne silné, preto očakávame, že inflácia zostane vyššia dlhšiu dobu.“

Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že k odlišnej dynamike inflácie by mohli viesť aj štrukturálne zmeny v dôsledku neefektívneho prerozdeľovania zdrojov počas oživenia po pandémii. Napríklad globálne dodávateľské reťazce mohli byť trvalo poškodené alebo trh práce sa môže ukázať ako oveľa napätejší, než naznačuje miera nezamestnanosti. Očakávajú, že inflácia v eurozóne sa tento rok ustáli na úrovni 6,5 % a 2,5 % v budúcom roku. Jadrová inflácia by mala zostať neobvykle vysoká - na priemernej úrovni 2,5 % (medziročne), čo je viac ako dvojnásobok miery zaznamenanej počas dekády pred pandémiou Covid-19. V období medzi rokmi 2001 a 2021 sa podieľala z 55 % na náraste spotrebiteľských cien. V roku 2022 však analytici odhadujú, že iba 35 % celkovej inflácie bude možné pripísať jadrovej inflácii, pričom za zvyšok môže zvyšovanie cien potravín (17 %) a energií (48 %). Očakávajú, že celková inflácia dosiahne vrchol v 2. štvrťroku 2022. Vychádzajú pritom zo základných prognóz cien ropy a zemného plynu, ktoré nezahŕňajú embargo EÚ na dovoz ruskej ropy a zemného plynu. Tento vrchol by nemal byť prekonaný, aj keď by ceny energií zostali konštantné na súčasných zvýšených úrovniach až do konca budúceho roka. „Ceny ropy a plynu však pravdepodobne klesnú, ak nedôjde k ďalšej politickej eskalácii, ale ak by sa to aj stalo, očakávame, že v budúcom roku budú mať na celkovú infláciu vplyv dezinflačné sily,“ doplnil Peter Mucina.

5G: Do konca roka dvojnásobne viac

V roku 2022 má pribudnúť viac predplatných 5G pripojení než v predchádzajúcich troch rokoch, čím stúpne 540 miliónov 5G pripojení na konci roka 2021 na vyše 1,3 miliardy už koncom tohto roka. Podľa spoločnosti Omdia bude zároveň 5G už v roku 2026 generovať takmer tri pätiny celosvetových výnosov mobilných služieb, pričom objem predplatiteľov má dosiahnuť 40 %.

„Hoci je 5G stále v plienkach a predstavuje len 5 % všetkých mobilných pripojení, výnosy z mobilných služieb 5G by mali v najbližších rokoch rýchlo rásť. Očakávame, že do roku 2026 bude 40 % všetkých mobilných predplatiteľov predstavovať 5G, čo predstavuje celkovo 4,8 miliardy. Okrem toho ročné výnosy z mobilných služieb 5G dosiahnu do roku 2026 celosvetovo 540,01 miliardy USD, teda 60 % globálnych výnosov mobilných služieb. Rast výnosov mobilných služieb 5G zvýši v roku 2026 globálne globálne výnosy z mobilných služieb na 911,61 miliardy USD oproti 798,57 miliardy USD v roku 2019," uviedla Maria Rua Aguete. Priame dôkazy o vplyve 5G na ARPU sú stále roztrieštené, keďže penetrácia 5G SIM kariet zostáva na mnohých trhoch nízka a Covid obmedzenia sa rušia a opätovne zavádzajú. V reakcii na to Aguete navrhla, že telekomunikačné spoločnosti by mali poskytnúť stratégiu, ktorá zatraktívni 5G pre svojich používateľov. Omdia považuje hry, streamovanie videa, rozšírenú realitu (AR) a virtuálnu realitu (VR) za kľúčové hnacie sily pre spotrebiteľov, aby plánovali prejsť na 5G pripojenie.

Na čele rebríčka využívania 5G v roku 2021 bola Čína  s 357 miliónmi predplatiteľmi, nasledujú USA (vyše 72 miliónov), Japonsko (vyše 23 miliónov) a Južná Kórea (vyše 20 miliónov). Spojené kráľovstvo je na piatom mieste s viac než 9 miliónmi pripojení 5G. Z hľadiska percenta populácie s pripojením 5G by bola lídrom Južná  Kórea  (vyše 40 %) nasleduje Hongkong (39 %) a Čína (30 %). V Spojenom kráľovstve malo pripojenie 5G iba 8 % populácie.

Metaverzum: Vplyv na biznis

Podľa najnovšej správy Accenture Technology Vision (prieskum medzi vyše 4.600 vedúcimi predstaviteľmi biznisu a technológií z 23 odvetví a 35 krajín) ani fakt, že metaverzum je v počiatočnej fáze svojej existencie neodradil 71 % respondentov od toho, aby verili v jeho pozitívny dopad na svoje podnikanie. Ďalších 42 % si myslí, že metaverzum bude prelomové a prinesie transformáciu. 

Metaverzum je nepretržite fungujúci a zdieľaný virtuálny priestor. V súčasnosti je vo vývoji viacero typov tejto virtuálnej technológie s odlišným zameraním – niektoré sú pre firmy, iné pre spotrebiteľov. Accenture identifikovalo štyri kľúčové trendy, ktoré budú musieť firmy v blízkej budúcnosti riešiť. Prvý z nich poukazuje na to, že korporátne stratégie súčasnosti sú postavené na internete vo forme, ako ho poznáme dnes. Metaverzum a Web3 však internet pretvoria – z veľkého množstva roztrúsených stránok a aplikácií sa stane 3D prostredie, v ktorom sa budeme pohybovať tak jednoducho, ako keď prechádzame z jednej izby do druhej. Práve preto až 95 % respondentov uviedlo, že digitálne platformy budúcnosti musia umožňovať interoperabilitu údajov zákazníkov na rôznych platformách a v rôznych priestoroch.

Digitálne prostredia budú vďaka technológiám ako 5G, rozšírená realita či smart materiálom čoraz prítomnejšie aj vo fyzickom svete. Až 92 % opýtaných v tejto súvislosti súhlasí s tým, že vedúce spoločnosti budú posúvať hranice virtuálneho sveta tak, aby ho spravili reálnejším. Zvýši sa tak potreba bezproblémovej navigácie medzi digitálnym a fyzickým priestorom. Spoločnosti a spotrebitelia začínajú v kontexte celej značky vnímať a posudzovať autentickosť, keďže príchod virtuálneho sveta stiera hranice medzi skutočným a vymysleným. Významne rastie aj úloha umelej inteligencie, ktorá je číslom jedna v mnohých firmách. Už teraz 96 % vedúcich pracovníkov potvrdzuje, že ich spoločnosti sú odhodlané overovať pôvod svojich dát a využívanie umelej inteligencie. Kvantové výpočty či výpočty inšpirované biológiou umožňujú organizáciám riešiť problémy, ktoré sú pre tradičné počítače príliš drahé, neefektívne alebo jednoducho nerealizovateľné. Takmer všetci (94 %) respondenti sa zhodli na tom, že dlhodobý úspech bude závisieť od využitia výpočtovej techniky novej generácie na riešenie zdanlivo neriešiteľných výziev.

Globálny obchod: Dvojitý šok

Invázia na Ukrajine a opätovný vzostup epidémie Covid-19 v Číne zasiahnu v roku 2022 svetový obchod dvojnásobnou silou. Prejaví sa to na nižších objemoch obchodu a vyšších cenách. Podľa analýzy Allianz Trade tieto šoky spôsobia stratu 480 miliárd dolárov vo vývoze do krajín Eurozóny a Ruska, pričom riziku budú najviac vystavené spoločnosti v strednej a východnej Európe, teda aj slovenské firmy.

Riziko poklesu očakávaného objemu svetového obchodu v prvej polovici roku 2022, ktoré existovalo už pred vojnou, sa teraz potvrdzuje. Analytici Allianz Trade očakávajú, že globálny obchod v aktuálnom roku porastie len o 4 % v objemovom vyjadrení, čo je o 2 % menej ako sa pôvodne očakávalo. V hodnotovom vyjadrení sa vďaka výraznému rastu cien očakáva nárast globálneho obchodu o 10,9 % (v porovnaní s pôvodne očakávaným nárastom o 7,2 %). „Pri pohľade na Rusko ako významného dodávateľa v rámci globálnych a regionálnych obchodných vzťahov zostáva najviac ohrozená stredná a východná Európa, pričom úplné prerušenie vzťahov by znamenalo, že štyri najväčšie ekonomiky Eurozóny stratia až 0,4 % ich HDP a 1,1 % exportu“, hovorí Peter Mucina. Ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine spomalia rast HDP krajín na celom svete, no najmä ekonomík v Európe. Analytici Allianz Trade tak museli výrazne prehodnotiť prognózu rastu objemu obchodu v roku 2022. Naopak, rast obchodných cien bol revidovaný smerom nahor o 5,7 percentuálneho bodu, pričom ceny komodít a ďalšie narušenie dodávateľských reťazcov k tomu prispeli približne rovnakou mierou. Hoci Rusko ako trh konečného dopytu nie je na globálnej úrovni nejako významný (v rokoch 2015-2019 predstavovalo v priemere 1,2 % celosvetového dovozu), niekoľkoročná recesia, ktorej bude pravdepodobne čeliť, by mohla viesť k stratám v regióne. Najviac ohrozenými krajinami sú Moldavsko, Slovensko, Srbsko, Slovinsko a Česká republika, kde vývoz presahuje 1,5 % HDP. Spomedzi najväčších exportérov Eurozóny patria k 20 najviac ohrozeným krajinám aj Nemecko a Taliansko.

Pri pohľade na Rusko ako dodávateľa sa pozornosť sústreďuje najmä odvetvia energetiky (napr. ropa, plyn), kovov (napr. hliník, paládium, nikel) a agropotravinárstva (napr. pšenica, kukurica), keďže Rusko predstavuje približne 9 %, 3 %, resp. 2 % celosvetového vývozu daného odvetvia. Na základe energetických, kovospracujúcich a agropotravinárskych vstupov vyrobených v Rusku, ktoré končia vo výstupoch iných krajín (prostredníctvom priamych a nepriamych obchodných väzieb), zistíme, že k najviac ohrozeným krajinám patrí Bulharsko (takmer 9 % HDP), Litva (viac ako 5 % HDP) a Maďarsko (viac ako 2 % HDP). Medzi dvadsiatkou najviac zasiahnutých krajín sú aj niektoré krajiny západnej a severnej Európy vrátane Holandska (0,8 % HDP), Švédska (0,6 %), Talianska (0,6 %) a Nemecka (0,5 %). 

Druhým dôležitým faktorom spomalenia globálneho obchodu je obnovené šírenie Covid-19 v Číne, a to aj napriek snahám krajiny o dosiahnutie politiky nulového výskytu. To spôsobuje vážny problém pre globálne dodávateľské reťazce a dodacie lehoty budú počas roku 2022 pravdepodobne predlžované. „Lokálne obmedzenia v reakcii na rastúce počty prípadov v mestách ako Shenzhen a Šanghaj pravdepodobne ovplyvnia výrobu a logistiku v Číne. Údaje ukazujú, že čakacie lehoty sa za posledných niekoľko týždňov zvýšili. Zatiaľ zostávajú pod úrovňou zaznamenanou počas leta 2021, kedy ohniská pandémie viedli k dočasnému uzavretiu prístavov. Ale táto nová prekážka prichádza v čase, keď je svetová námorná doprava stále krehká a opätovné zatvorenie čínskych prístavov by malo negatívny dopad na globálnu logistiku”, uvádza Peter Mucina. Vzťah medzi indexom preťaženia prístavov v Číne a indexom dodacích lehôt v globálnom výrobnom sektore naznačuje, že dodacie lehoty pravdepodobne zostanú väčšinu roka 2022 nad priemerom spred pandémie a na začiatku roka 2023 sa dokonca mierne predĺžia - aj keď zostanú pod maximálnymi hodnotami z roku 2021.

Trend: Elektrické automobily do roku 2035

Holandsko bude mať do roku 2035 najvyšší podiel predaja elektrických vozidiel v celej Európe, pričom sa predpokladá, že elektrických bude už 99,90 % novoregistrovaných áut. Experti z Confused.com analyzovali historické trendy elektrických vozidiel ako aj údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Eurostatu. Ich štúdia nakoniec predpovedala, ktoré európske krajiny budú mať do roku 2035 pravdepodobne najvyšší podiel predaja elektrických vozidiel.

S najvyšším percentom predaja nových elektrických vozidiel v roku 2020 (54,37 %) dosiahne Nórsko do roku 2035 pravdepodobne aj najvyšší podiel novoregistrovaných elektrických vozidiel. Confused.com predpovedá, že 99,9 % z nich bude elektrických – čo predstavuje neuveriteľných 83,74 % nárast za 15 rokov. Na vrchole rebríčka sa k nemu pripojilo Holandsko, od ktorého sa očakáva, že do roku 2035 bude mať 99,9 % svojich novoregistrovaných vozidiel elektrických. Ide o 336 % zlepšenie v stanovenom časovom rámci. Vo Švédsku sa predpokladá, že do roku 2035 bude 80,35 % nových áut predaných na elektrický pohon, čo je druhý najvyšší podiel v Európe. Keďže v roku 2020 bolo len 9,69 % nových registrovaných áut elektrických, švédsky trh pravdepodobne zaznamená výrazný skok v predaji. To znamená predpovedaný 729 % nárast registrácií EV do roku 2035! 

Krajina	Podiel elektrických automobilov  v nových registrovaných vozidlách 2020	Predpokladaný podiel elektrických automobilov                v nových registrovaných vozidlách v roku 2035
Holandsko	22,91 %	99,90 %
Nórsko	54,37 %	99,90 %
Švédsko	9,69 %	80,35 %
Dánsko	7,19 %	54,51 %
Portugalsko	5,42 %	51,86 %
Nemecko	6,86 %	51,68 %
Luxembursko	5,61 %	47,30 %
Francúzsko	6,50 %	43,43 %
Írsko	4,49 %	41,44 %
Rakúsko	5,47 %	40,84 %
Fínsko	4,53 %	38,18 %
Malta	3,13 %	33,28 %
Slovinsko	3,19 %	29,93 %
Lotyšsko	2,47 %	28,90 %
Chorvátsko	1,47 %	28,25 %

Dánsko je na štvrtom mieste, pričom sa odhaduje, že 54,51 % nových vozidiel bude do roku 2035 elektrických – v roku 2020 vzrastie podiel elektrických vozidiel o 658 % (7,19 %). V porovnaní s európskymi susedmi je to o 5 % viac ako Nemecko (51,68 %) , ale o 32 % menej ako Švédsko (80,35 %) a o 45 % menej ako Nórsko (99,90 %). S 51,86 % nových vozidiel, ktoré budú podľa odhadov do roku 2035 elektrické, je Portugalsko na piatom mieste. Ide o ohromujúcich 857 % nárast počtu elektronických vozidiel v roku 2020 (5,42 %). Nemecko tesne nasleduje na šiestom mieste s 51,68 % nových registrovaných vozidiel, ktoré budú do roku 2035 podľa predpovedí elektrických.

Alex Kindred dodáva: „Keďže elektrické vozidlá sú na celom svete čoraz populárnejšie, je dôležité pochopiť, aký typ poistenia potrebujete. Možno sa vám podarí pokryť svoj elektromobil štandardnou poistkou na auto, no nie vždy je to ten najlepší krok. Vyhradené pravidlá pre elektrické autá často prinášajú celý rad výhod, ako kryt nabíjacieho kábla, bezplatné obnovenie do najbližšieho nabíjacieho bodu, ak sa vám vybije batéria, a kryt batérie pri náhodnom poškodení, požiari a krádeži. Keďže je batéria drahým komponentom auta, je pravdepodobné, že vám ponúknu možnosť prenajať si ju namiesto priamej kúpy, aby bol prechod z palivového auta na elektromobil lacnejší. Nezabudnite potom oznámiť svojej poisťovni, či je batéria prenajatá, aby mohla zaplatiť správnej strane za akékoľvek poškodenie batérie, ak by ste náhodou uplatnili nárok.“