SR: Dostupnosť bývania sa zhoršuje

Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa rast cien ponúk na bývanie v treťom štvrťroku 2025 mierne spomalil, no trh zostáva napätý a ceny pokračujú v dvojcifernom medziročnom raste. Priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla 2 814 eur za meter štvorcový, čo je o 11,7 % viac než pred rokom, pričom medzikvartálne si trh pripísal ďalších 1,3 %. Výraznejšie rástli ceny bytov, ktoré sa v priemere predávajú za 3 177 €/m², zatiaľčo domy za 2 101 €/m².

Tempo rastu oproti prvému polroku po dlhšom období prudkého rastu viditeľne pokleslo. Pokles počtu inzerátov o takmer 9 % súvisí so sezónnym útlmom, ale ukazuje aj na zdržiavanie ponuky – majitelia a developeri často čakajú, či sa rast cien po lete opäť zrýchli. Takéto „vyčkávanie“ ponuky vytvára dočasne napätie na trhu a udržiava ceny na vysokých úrovniach. Z regionálneho hľadiska sa potvrdzuje rozštiepenosť trhu. Na západe krajiny, najmä v Bratislavskom (+2,2 %) a Trenčianskom (+3,2 %) kraji, ceny ďalej rastú, podporené silnejším dopytom a nízkou dostupnosťou novostavieb. Naopak, Košický kraj zaznamenal štvrťročný pokles o 3,9 %, čo môže byť prvým náznakom lokálnej korekcie po predchádzajúcom prehriatí trhu. Trh sa po rokoch plošného rastu začína správať viac selektívne a rozlišovať medzi regiónmi podľa ekonomickej výkonnosti, infraštruktúrnych predpokladov a dlhodobého odôvodnenia dopytu.

Z pohľadu dostupnosti bývania na Slovensku sa situácia naďalej zhoršuje. Priemerné ceny rastú rýchlejšie než príjmy domácností, čo znižuje reálnu dostupnosť najmä pre prvokupujúcich mimo Bratislavy. Ak sa nepridajú nové kapacity výstavby, tlak na ceny sa nevytratí ani v prípade slabšieho dopytu z úverového segmentu. Práve hypotéky ostávajú kľúčovým faktorom – ak by banky sprísnili podmienky financovania, najviac by to pocítil segment bytov, ktorý je najviac úverovo závislý. Plošný rast cien nehnuteľností by sa mal v budúcom roku už ustáliť na jednociferných hodnotách, hoci stále blízko 10%-nému rastu, dodal Tomáš Boháček.

Trend: On-line pôžičky

Aj na Slovensku prechádza vybavovanie pôžičiek čoraz viac do on-line prostredia. Veľa Sloveniek a Slovákov si už dokáže spravovať svoje finančné produkty v mobilných aplikáciách. Na druhej strane je tu stále pomerne dosť aj takých ľudí, čo uprednostňujú osobný kontakt. Výška požičanej sumy prostredníctvom bezúčelovej spotrebiteľskej pôžičky pritom z roka na rok narastá, či už sa vybavuje v kamenných pobočkách, telefonicky alebo čoraz častejšie on-line.

Z dát Home Credit Slovakia vyplýva, že v súčasnej dobe je 67 percent bezúčelových spotrebiteľských úverov dojednaných on-line, 19 percent cez call centrá a 14 percent v pobočkách. V kamenných prevádzkach si ale ľudia vybavujú o niečo vyššie pôžičky. Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočkách bola napríklad v roku v roku 2022 – 2 264 eur, teraz je to takmer o tisícku (987 eur) viac - 3 251 eur. U telefonicky vybavených pôžičiek cez call centrá je rozdiel medzi rokmi 2022 a 2025 presne 636 eur. V prípade on-line dojednania takýto výrazný nárast nebadať, keďže pred troma rokmi to bolo 2 238 eur, v tomto roku je to 2 579, čo činí rozdiel 341 eur. Dáta zároveň ukazujú, že dlhodobo si ľudia v kamenných prevádzkach berú v priemere najvyššie pôžičky, o niečo nižšie sú cez call centrá a priemerne najnižšie potom cez internet. Tento rok je rozdiel medzi pôžičkami dojednanými v pobočkách a on-line rovných 672 eur v prospech pobočiek (3 251 eur vs. 2 579 eur). V kamenných pobočkách sa riešia vo vyššej miere napríklad aj konsolidácie, teda zlučovanie viacerých úverov do jedného.

Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočke  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 264	2 832	3 298	3 251

Priemerná výška pôžičky dojednanej telefonicky  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 546	2 743	2 950	3 182

Priemerná výška pôžičky dojednanej online  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 238	2 406	2 500	2579

Keď sa pozrieme na uzatváranie pôžičiek on-line z pohľadu počtu u mužov a žien, tak tento rok je to 53 % vs. 47 % v prospech mužov, v prípade vybavovania pôžičiek v kamenných prevádzkach to vyzerá podobne, a to 55 % vs. 45 %. U pôžičiek dojednaných cez call centrá je to zase vyrovnané, po 50 % u žien aj u mužov. Zaujímavé údaje k výške bezúčelových spotrebiteľských pôžičiek vidíme aj z pohľadu jednotlivých krajov. Podľa údajov Home Creditu Slovakia k priemerným výškam pôžičiek od roku 2019 až po tento rok, vrátane, si najvyššie pôžičky berú v ľudia Trnavskom kraji, kde je to v priemere za tieto roky 3 481 eur, nasleduje Banskobystrický kraj (3 032 eur), Košický kraj (2 997 eur), Trenčiansky kraj (2 790 eur), Bratislavský kraj (2 780 eur), Nitriansky kraj (2 752 eur), Prešovský kraj (2 539 eur) a napokon Žilinský kraj (2 172 eur).

Radíme: Úver - áno či nie?

Veľa Slovákov dostáva správy cez bankové aplikácie, prostredníctvom SMS či telefonátov o už „predschválenom“ úvere. Často ide o lákavé ponuky, ktoré môžu pomôcť, avšak v opačnom prípade tiež priniesť viacero komplikácií. Je potrebné preto zvážiť všetky „pre a proti“. A to aj v situácii, keď sa úver javí ako jediné riešenie, radia odborníci z Home Credit.

V prvom rade si ešte raz položte zásadnú otázku: Naozaj úver potrebujete? Je daná vec skutočne nevyhnutná, prípade - nepodarí sa vám v únosnom čase na ňu ušetriť? Tiež si premyslite, či nie je úver nad vaše finančné možnosti. Uvažujte aj do budúcnosti a skúste zvážiť všetko, čo sa môže za očakávaný čas splácania zmeniť a ovplyvniť platenie mesačných splátok pôžičky. Ak dospejete k záveru, že to bez úveru nepôjde a že to váš rozpočet zvládne, poobzerajte sa po viacerých ponukách. Samotné ponuky si potom môžete porovnať prostredníctvom najrôznejších kalkulačiek a porovnávačov na internete. Poskytnú vám základné informácie, koľko a ako dlho budete splácať, či aká je výška úroku. Sledujte najmä pojmy ako sú RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), úroková sadzba a samozrejme, čas splácania. Všímajte si tiež to, či je konkrétny úver účelový alebo bezúčelový. V prvom prípade budete musieť preukázať, že ste ho využili skutočne na tú vec, na ktorú bol uzatvorený. Pri bezúčelovom úvere peniaze môžete použiť na čokoľvek. Pozor si dajte aj na to, či je úroková sadzba vyjadrená v percentách za rok a teda hľadajte konkrétny údaj - % p. a. Jedine tak môžete odhadnúť, či nie je pôžička zbytočne nevýhodná.

Ak máte vybranú pôžičku, poskytovateľ rozhodne, či vám ju poskytne. Samozrejmosťou je splnenie podmienok stanovených vo všeobecne záväzných predpisoch. Z pohľadu banky alebo nebankovej inštitúcie o tom z veľkej časti rozhoduje aj tzv. úverové skóre, najmä pri vyšších sumách. Udáva kredibilitu žiadateľa, teda schopnosť splácať úverový záväzok. Ľudia s lepším úverovým skóre sa často dostanú k lepšiemu úroku. Do celkového čísla vstupuje celá vaša platobná história, vaša úverová história, celková dlžná suma, ako aj nový požadovaný úver. Všeobecne ale platí, že čím menej zadlžení budete, tým je to lepšie. Prípadné existujúce pôžičky konsolidujte do jednej. Dobrou radou je držať sa dlhodobo jedného účtu s dlhšou platobnou históriou. Plaťte, ak je to možné, všetko včas, bez omeškania. Pred definitívnym podpísaním úverovej zmluvy si ešte raz preverte, či skutočne máte k dispozícii všetky informácie. Dôležité je vedieť najmä podmienky splácania a zistiť si informácie aj o tom, čo sa bude diať v prípade nečakaného problému so splácaním. Napríklad, či je možný odklad splátok alebo flexibilita ich splácania, prípadne naopak, ako prebieha predčasné splatenie.

Trend: Nákupy na splátky

Priemerná hodnota nákupov spotrebného tovaru z roka na rok rastie. Slováci dali vlani priemerne za jeden nákup na splátky či už v kamennom alebo internetovom obchode 674 eur, päť rokov predtým to bolo o 56 eur menej. Ani počas tohto roku zatiaľ nebadať pokles. Vo všeobecnosti o dosť častejšie nakupujú muži, v roku 2024 pripadalo na nich až 58 percent nákupov, na ženy zvyšných 42 percent. Nakupujúci sa orientujú najmä na moderné technológie, pričom jasne dominujú smartfóny, pred notebookmi, televízormi, inteligentnými hodinkami a prvú päťku uzatvárajú domáce spotrebiče.

Podľa dát Home Credit bola v roku 2019 priemerná hodnota jedného nákupu spotrebného tovaru na Slovensku 618 eur, v roku 2022 to bolo 641 eur, v roku 2023 - 655 eur a vlani dosiahla 674 eur. Trend mierneho rastu pretrváva, čo potvrdzujú aj údaje z prvých mesiacov roka 2025 – január zaznamenal priemer 688 eur, február 683 eur a marec 642 eur. Analýza dát ukazuje aj sezónne výkyvy v nakupovaní on-line či v klasických obchodoch, pričom najvyššia aktivita nakupujúcich je zaznamenaná v októbri, novembri a decembri. Najväčší podiel z počtu financovaných nákupov za rok 2024 zaznamenali v krajoch Nitra a Košice, s 15,0 % resp. 14,7 % podielom, pričom najnižšia aktivita v prípade nákupov na splátky bola v Bratislave s 11,1 % podielom. Ďalšie regióny, ako Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín a Banská Bystrica vykazujú hodnoty v rozmedzí 11,5 % až 12,1 %. V regióne hlavného mesta je síce najmenej nákupov, na druhej strane je tu najvyššia priemerná hodnota jedného nákupu na splátky, a to 772 eur. V Nitrianskom kraji, ktorý je prvý v počte nákupov, je priemerná výška jedného nákupu 654 eur.

Slováci najčastejšie nakupujú na splátky moderné a technologicky vyspelé produkty, čo odráža aktuálne trendy a požiadavky. Rebríček TOP 10 najviac nakupovaného tovaru na splátky: 1. smartfóny, 2. notebooky, 3. televízory, 4. inteligentné hodinky, 5. domáce spotrebiče, 6. počítače, 7. nábytok, 8. herné konzoly, 9. tablety, 10. PC komponenty a príslušenstvo. Pritom smartfóny, kde každý rok prichádzajú na trh nové verzie obľúbených značiek, sú s výrazným náskokom najviac kupovaným tovarom, a to predovšetkým modely Samsung Galaxy a iPhone.

Trend: Konsolidácia dlhov

Čoraz viac Slovákov konsoliduje svoje pôžičky, teda spája si ich do jednej, čím okrem iného ušetria na výške mesačných splátok. Viacero úverov do jedného si najčastejšie zlučujú ľudia vo veku od 41 až 50 rokov, pričom táto veková kategória tvorí z celkového počtu konsolidácií až 31 percent. Na druhej strane dvadsiatnikov či tridsiatnikov je v tomto smere len pár percent. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, za vlaňajšok sa medziročne zvýšil počet konsolidácií až o 87 percent. K tomu výrazne prispel aj fakt, že zásadne stúpol počet tých, ktorí si vybavujú konsolidácie plne on-line. Priemerne si ľudia spájali do jedného viaceré úvery spolu vo výške 8 748 eur. Častejšie si zlučujú pôžičky ženy v porovnaní s mužmi, a to v pomere 52 vs. 48 percent.

Bežná domácnosť na Slovensku má spravidla viacero menších či väčších pôžičiek, pričom každá splátka im nezriedka odchádza do inej banky, s odlišnou úrokovou sadzbou, s rozličnou výškou mesačnej platby a taktiež v rôznych termínoch. Riešením, ako v tejto situácii ušetriť peniaze aj čas, môže byť konsolidácia. Podľa údajov Home Credit viacero úverov do jedného si najčastejšie zlučujú Slováci vo veku od 41 až 50 rokov. Na túto vekovú kategóriu pripadá z celkového počtu konsolidácií skoro tretina. Ďalšou veľmi početnou skupinou sú ľudia medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou, ktorí tvoria ďalšiu štvrtinu. Naopak mladí ľudia si zlučujú pôžičky omnoho menej. Samozrejme, je to spôsobené aj tým, že ich ešte spravidla majú dojednaných menej ako tí starší. Napríklad 31 až 35-roční Slováci tvoria len 6 percent z celkového počtu konsolidácií a 26 až 30-roční dokonca ešte o 2 percentá menej.

Za uplynulý rok 2024 sa medziročne zvýšil počet konsolidácií pôžičiek až o 87 percent. Home Credit medziročne eviduje až štvornásobný nárast plne on-line vybavených konsolidácií. Priemerne si ľudia spájali do jedného konsolidovaného úveru viaceré spolu vo výške 8 748 eur. Je zaujímavé, že častejšie sa k tomu odhodlávajú ženy, kde je to v ich prípade 52 percent, na mužov pripadá zvyšných 48 percent zlučovaných úverov.

Zlučovanie pôžičiek je už aj na Slovensku bežnou praxou, hoci ešte stále v časti verejnosti zbytočne kolujú určité pochybnosti.

Mýtus 1: Zlúčenie pôžičiek sa vyplatí len ľuďom s veľkými dlhmi

Nie je to úplne tak. Aj keď máte len dve alebo tri menšie pôžičky, ich spojenie vám zjednoduší správu splátok. Konsolidácia sa tak môže hodiť každému, kto má viacero pôžičiek a chce mať prehľad vo svojich financiách.

Mýtus 2: Je to príliš komplikované a administratívne náročné

Práve naopak. Žiadosť o spojenie pôžičiek zvládnete aj z pohodlia domova zo svojho počítača alebo dokonca z mobilného telefónu. Nikam preto chodiť nemusíte.

Mýtus 3: Spojiť si môžete len niektoré hotovostné pôžičky

Previesť a zlúčiť si môžete pôžičky, kreditné karty, nákupy na splátky, kontokorent aj leasing a vďaka tomu ušetriť. Môžete kombinovať produkty z bánk aj nebankových spoločností.

Trend: Nákup automobilu

Slovenskí podnikatelia si za uplynulých päť rokov najčastejšie požičiavali na kúpu auta, nasledovali pôžičky na vykrytie aktuálneho nedostatku financií a na prevádzkové výdavky. Podľa prieskumu pre spoločnosť Home Credit (25.11. - 8. 12. 2024, SR) každý desiaty podnikateľ použil pôžičku na rozbeh svojho biznisu a len 6 percent z peňazí bolo investíciou do reklamy. Viac ako polovica z opýtaných predstaviteľov podnikateľov a firiem si v rámci poslednej pôžičky požičala do 15 tisíc eur, no jeden z desiatich prekročil hranicu 50 tisíc. Kľúčovými parametrami pri výbere pôžičky boli podľa nich okrem úrokovej sadzby aj výška mesačnej splátky a možnosť predčasného splatenia úveru zadarmo.

Dáta ukázali, že samostatne zárobkovo činné osoby a predstavitelia spoločností s ručením obmedzeným si suverénne najčastejšie požičiavali na kúpu auta alebo iného vozidla (33 %), potom to bolo na pokrytie aktuálneho nedostatku hotovosti (23 %) a prevádzkové výdavky (21 %). Pätina prostriedkov smerovala na vybavenie firmy a rovnako aj na zavedenie nových produktov či služieb, ďalej to boli investície do rozšírenia výroby (17 %). Jeden z desiatich respondentov uviedol pôžičku na rozbeh podnikania a len šiesti zo sto ľudí investovali do reklamy a zviditeľnenia svojho podnikania. Viac ako polovica z opýtaných (56 %) si požičala sumu do 15 tisíc eur. Z nich bolo najviac takých (11 %), ktorí potrebovali od 10 do 15 tisíc. Menej ako 2 tisíc eur potrebovalo len 8 % a rovnaký počet zase od 2 do 4 tisíc eur. Na druhej strane je tu 12 % tých, ktorí si na podnikanie požičali od 30 do 50 tisíc eur a 10 % opýtaných, ktorí siahli po viac ako 50-tisícovej pôžičke. Až tretina opýtaných oslovila na poskytnutie pôžičky len jedného poskytovateľa či banku, s ktorým má už nejakú skúsenosť. Ďalších 51 % si porovnalo ponuky viacerých bánk, s ktorými už v minulosti prišli do styku. A len 15 % porovnávalo aj ponuky takých poskytovateľov, s ktorými doteraz nemali žiadnu skúsenosť. Najviac bolo takých (41 %), ktorí si porovnali ponuky od dvoch bánk, ďalších 28 % zvažovalo finančné produkty troch a 13 % dokonca štyroch konkurenčných poskytovateľov pôžičiek.

Zdrojom informácií o jednotlivých pôžičkách a na ich prípadné porovnanie boli pre respondentov v najvyššej miere internetové stránky bánk (37 %), následne bankoví poradcovia (28 %) a rovnako tak aj internet banking či mobil banking (28 %). Nasledovali internetové porovnávače (23 %), recenzie na webe (20 %) a finanční poradcovia (19 %). Kľúčovými parametrami pri výbere pôžičky v prípade firiem a podnikateľov sú okrem úrokovej sadzby a ročnej miery percentuálnych nákladov výška mesačnej splátky a tiež možnosť predčasného splatenia úveru zadarmo. „Každému dlžníkovi, akejkoľvek pôžičky, v konečnom dôsledku dlžnú sumu môžu poriadne predražiť prípadné sankcie. Hocikomu sa môže stať, že sa so splátkou omešká alebo sa dostane do neočakávaných finančných ťažkostí, a to samozrejme, platí ešte viac u podnikateľov v prípade sezónnych výkyvov tržieb. Preto by mal každý sledovať aj to, čo nastane v tomto prípade. Niektoré spoločnosti majú sankčné poplatky nastavené veľmi prísne a vysoko. Na trhu, na druhej strane, existujú aj pôžičky, kedy si bežní ľudia aj podnikatelia môžu meniť v rámci vopred daných mantinelov výšku mesačných splátok, odložiť ju alebo predčasne splatiť bez poplatku. Treba si teda všímať aj tieto dôležité parametre," radí ombudsman Miroslav Zborovský.

SR: Pôžičku či úver majú dve pätiny domácností

Podiel Slovákov s pôžičkou či úverom sa medziročne prakticky nezmenil. Zatiaľčo v minulom roku malo nejaký finančný záväzok 40 % Slovákov, v súčasnosti ide o 41 % slovenských domácností. Prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika zistil, že záväzky medzi sumami 4 000 až 40 000 eur majú častejšie muži (38 %) než ženy (27 %), ktoré si však zase častejšie požičiavajú nižšie sumy. Záväzky vyššie než 40 000 eur má viac ako štvrtina (27 %) dlžníkov. Dlhodobo si Slováci požičiavajú peniaze predovšetkým v produktívnom veku, najvyššie sumy dlžia spravidla vo veku medzi 25 až 44 rokmi. Pôžičky má však aj celá pätina seniorov (nad 65 rokov) a u 70 % seniorov ide o sumy do 4 000 eur.

Pôžičky a úvery majú najčastejšie vysokoškoláci (50 %), ktorí si zároveň výrazne častejšie požičiavajú sumy nad 40 000 eur. Výška záväzkov rastie spoločne s príjmom domácností, pričom najčastejšie sú zadlžení obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja (59 %, resp. 52 % domácností), ktorí si požičiavajú aj najvyššie sumy. Najmenej dlžníkov žije v Trenčianskom kraji (31 %). Sú to najmä ľudia zamestnaní v odbore lesníctva a poľnohospodárstva, nasledovaní pracovníkmi v priemysle a stavebníctve. Najmenej si pôžičky berú zamestnanci zo zdravotníctva. Najväčší podiel záväzkov nad 40 000 eur majú ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.

Slováci si dlhodobo požičiavajú predovšetkým v súvislosti s bývaním. V 37 % ide o kúpu bytu či stavbu domu (mierny medziročný pokles z 39 %) a následne o rekonštrukciu bývania (28 % oproti minuloročným 26 %). Nasledujú úvery na nákup vozidla s necelými 18 %, čo je mierny pokles oproti vlaňajšiemu prieskumu. Zatiaľ čo na bývanie si prakticky rovnakou mierou požičiavajú ženy aj muži, v úveroch na vozidlá výrazne prevažujú muži (23 % oproti 12 %). Záväzky spojené s bývaním majú predovšetkým ľudia v produktívnom veku. Podľa prieskumu 13 % úverov slúži na uhradenie iných dlhov. Také pôžičky si navyše najčastejšie berú mladí ľudia a seniori – obe tieto vekové kategórie môžu mať obmedzené možnosti ich splácania a hrozí im, že sa dostanú do dlhovej pasce. Ďalším varovným výsledkom je rastúci počet úverov pre potreby iného člena rodiny z 3 % na 7 % úverov a, bohužiaľ, rovnako ako v minulom roku zďaleka najviac takých úverov majú ľudia v dôchodkovom veku.

Dlhodobo Slovávi prakticky nepotrebujú úvery na oblečenie, lieky a lekársku starostlivosť, potraviny alebo školské pomôcky pre deti. Neberú si spravidla ani úvery na dovolenku, darčeky alebo zábavu. Každá dvadsiata domácnosť (5 %) však potrebuje pôžičky na úhradu pravidelných platieb, ako je nájom alebo účty za energie.

EU: Zmierňovanie zmeny klímy

Nové centrum hlavných miest pre oblasť klímy vzniklo s podporou misie Európskej únie zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá a misie EÚ zameranej na adaptáciu na zmenu klímy. Jeho osobitný dôraz sa bude klásť na zapojenie súkromného kapitálu. V prípade miest, ktoré podpísali chartu misie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a získali značku misie EÚ pre mestá, sa služby budú vzťahovať na projekty zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom sa uplatní holistický prístup k boju proti zmene klímy.

Centrum hlavných miest pre oblasť klímy, medzinárodné finančné zdroje na ďalšiu podporu miest, ktoré sa zúčastňujú na misii EÚ zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá, zriaďuje Európska komisia. Vďaka novému uzlu mestá, ktoré už získali značku misie EÚ pre mestá získajú:

• Prístup k finančnému poradenstvu v spolupráci s poradenskými službami Európskej investičnej banky (EIB);

• Možnosť štruktúrovať svoje finančné potreby tak, aby pochopili rôzne spôsoby financovania projektov vrátane združovania projektov; a zároveň

• Možnosť zaviesť projekty rôznym poskytovateľom kapitálu vrátane veriteľov a investorov z verejného a súkromného sektora (ako je filantropický a podnikový kapitál, ako aj inovatívne financovanie, ako je kolektívne financovanie a dlhopisy viazané na udržateľnosť) a podporovať proces uzatvárania.

Centrum bude prevádzkovať platforma Európskej komisie na vykonávanie misie miest, ktorú v súčasnosti riadi projekt NetZeroCities. Komisia oznámila jej vytvorenie na konferencii Mestá v roku 2024, ktorá sa konala 25. a 26. júna vo Valencii. EIB vyčlenila úverový balík vo výške 2 miliardy EUR určený mestám so značkou misie Mestá na podporu ich plánov investovať do energeticky efektívnych budov, systémov diaľkového vykurovania, energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej mobility a obnovy miest, vodného hospodárstva a sociálnej infraštruktúry. Posilňuje sa tak podpora EIB pre označené mestá a pridáva k poradenským službám špecializovaný finančný nástroj.

Aktuálne: Pôžičky na dovolenky

Na letnú dovolenku si požičia každý štrnásty Slovák (vyše 7 %), inak slovenské rodiny radšej nikam nejdú, alebo si zvolia lacnejšiu alternatívu. Podiel Slovákov, ktorí si berú úver na letnú dovolenku, sa tak medziročne mierne znížil z minuloročných 8 %. Viac ako dve tretiny z týchto pôžičiek predstavujú však sumy nad 400 eur. Tohtoročný prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal mierny posun v záležitosti pôžičiek slovenských domácností na letnú dovolenku predovšetkým u najmladších respondentov.

V minulom roku sa kvôli dovolenke zadlžilo 9 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov, teraz už ide len o 3 % v tejto vekovej kategórii. Na dovolenku si požičajú najčastejšie ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom prieskume viac ako dve tretiny súm na dovolenku predstavujú pôžičky nad 400 eur. Zmena je zjavná aj v pomere mužov a žien, zatiaľčo v minulom roku v prípade vyšších úverov prevažovali muži oproti ženám, teraz si požičiavajú zhodným pomerom bez ohľadu na výšku pôžičiek. Pôžičky na dovolenku súvisia aj s dosiahnutým vzdelaním, na tento účel si najčastejšie požičiavajú Slováci so vzdelaním bez maturity.

Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského a Košického kraja, kde ide takmer o každého desiateho respondenta (9 %), zatiaľ čo viac-menej bez pôžičiek sa zaobídu rodiny z Bratislavského kraja. Na dovolenku na dlh vyrážajú najčastejšie podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné (takmer 11 %) a tiež zamestnanci (10 %). Pokiaľ ide o konkrétne profesie, najčastejšie si na dovolenku požičiavajú Slováci pracujúci v štátnej správe a v sociálnych službách (16 %), v priemysle a stavebníctve (11 %) a zamestnanci v obchode a službách (10 %). Pôžičky na dovolenku si, naopak, vôbec neberú ľudia pracujúci v odbore informačných a komunikačných technológií alebo príslušníci armády a bezpečnostných zložiek.

Podľa údajov cestovných kancelárií významne zdraželi všetky obľúbené destinácie Slovákov pre letnú dovolenku. Napríklad zájazdy do Grécka sú medziročne drahšie približne o 6 %, Turecko zdraželo o 8 % a Egypt o 9 %. Zdražovanie je spravidla hnané infláciou v cieľových krajinách a tiež vyššou cenou leteckej dopravy. Napriek tomu záujem Slovákov o letnú dovolenku medziročne stále rastie.

Novinka: Úverová pomoc

Slovenskí občania môžu od začiatku tohto roka získať príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie vo výške 75 % zvýšenia ich mesačnej splátky, maximálne v sume 150 eur. Samotnú výšku príspevku vypočíta konkrétna banka, v ktorej je uzatvorená zmluva o úvere na bývanie. Podmienkou je uzatvorenie zmluvy pred 1. januárom 2024 aj pravidelné splácanie úveru na bývanie, pričom splátka musí byť uhradená do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala byť pôvodne zaplatená.

Pokiaľ sa úroková sadzba zvýšila v predchádzajúcom roku, žiadosť o príspevok je možné podať už od januára tohto roku. Ak sa úroková sadzba úveru na bývanie bude zvyšovať v priebehu tohto roka, žiadosť je možné podať až od kalendárneho mesiaca, kedy k zvýšeniu úrokovej sadzby došlo. V prípade viacerých oprávnených osôb vzniká nárok na príspevok jednej z nich.

Žiadosť sa podáva na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny osobne, poštou alebo elektronickým kvalifikovaným podpisom cez portál slovensko.sk. K žiadosti musí byť priložená kópia zmluvy o úvere. Údaje o výške príspevku, splácaní úveru poskytnú úradom banky do desiateho dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Príspevok sa teda vypláca mesiac pozadu.

Pre záujemcov sú zriadené telefónne linky, špeciálna emailová adresa uverovapomoc@upsvr.gov.sk a podrobné informácie sú zverejnené spolu s potrebnými formulármi aj na webovej stránke ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny upsvr.gov.sk.

Hypotéky: Vysoké úrokové sadzby

Kvôli zvýšeniu úrokových sadzieb hypoték je na Slovensku pre takmer pätinu (18 %) mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov úver na vlastné bývanie nedostupný. Ľudia, ktorí už hypotéku majú, často musia kvôli zvýšeným úrokom výrazne šetriť. Dostupnosť hypoték a schopnosť ich splácania zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.

Najväčší problém s dostupnosťou hypoték majú práve ľudia vo veku 25 až 34 rokov, najčastejšie sa však kvôli zvýšeniu úrokovej sadzby po skončení fixácie musia uskromniť ľudia vo veku 35 až 44 rokov (13 %). Celá štvrtina (25 %) respondentov vo veku 35 až 44 rokov však uvádza, že bez veľkých ťažkostí zvláda splácať svoj úver na bývanie aj po zvýšení úrokovej sadzby. Podobne je na tom aj 21 % respondentov vo veku 25 až 34 rokov. Problémy so zvyšovaním úrokových sadzieb väčšinou neriešia ľudia vo vekových kategóriách 18 až 24 rokov (72 %), 55 až 64 rokov (82 %) a vo veku od 65 rokov (93 %), pretože žiadnu pôžičku na bývanie nemajú. „Nedostupnosť hypoték trápi rovnako ženy ako mužov, muži však častejšie bez problému zvládajú aj vyššie splátky po skončení fixácie úrokovej sadzby. Najčastejšie sa kvôli vyšším splátkam musia uskromniť domácnosti s dvoma deťmi. Len absolútne minimum respondentov prieskumu uvádza, že sú nové splátky ich hypotéky také vysoké, že musia svoju nehnuteľnosť predať (necelé 2 %) alebo si na splátky požičať v rámci rodiny alebo v inej inštitúcii (2 %), čo vnímame ako pozitívne zistenie. Zadlžovanie kvôli splácaniu iných pôžičiek je vysoko rizikové a môže viesť k dlhovej pasci,“ hovorí Jaroslava Palendalová. 

Vysoké splátky takto trápia predovšetkým nezamestnaných a obyvateľov Trnavského a Košického kraja. Najväčší problém s dostupnosťou hypoték uvádzajú zamestnanci v odbore poľnohospodárstva a lesníctva (30 %). Najmenšie problémy so splácaním majú ľudia pracujúci v odbore financií a poistenia nasledovaní ľuďmi z priemyslu a stavebníctva. Prieskum neodhalil zásadnú súvislosť medzi dostupnosťou hypoték a úrovňou dosiahnutého vzdelania. Problémy so splácaním úverov na bývanie však majú predovšetkým ľudia s nižším vzdelaním a výrazne menej vysokoškoláci.

EU: Spotrebiteľské úvery

Cieľom novej smernice o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť hladké fungovanie úverových trhov a zároveň vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa pred pohľadávkami z kreditných kariet, prečerpaniami a nevhodnými úvermi. Právne predpisy sa budú vzťahovať na zmluvy o úvere do výšky 100.000 EUR. 

Členské štáty budú od veriteľa vyžadovať, aby pred uzavretím zmluvy o úvere vykonal dôkladné posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa v jeho záujme a zabránil tak nezodpovedným postupom pri poskytovaní úverov a nadmernému zadlženiu. Posúdením by sa mala overiť schopnosť spotrebiteľa plniť si svoje povinnosti. Poslanci zabezpečili opatrenie chrániace osoby, ktoré sa vyliečili z rakoviny. Ak žiadajú o úver, na ktorý sa vyžaduje poistenie, majú „právo na zabudnutie“ po príslušnom časovom období, aby ich predchádzajúce ochorenie neovplyvňovalo sadzby poistenia. Nebankoví veritelia a sprostredkovatelia úverov (okrem mikropodnikov a malých a stredných podnikov) budú podliehať postupu udeľovania povolení a registrácii a dohľadu zo strany nezávislých vnútroštátnych orgánov.

Úverová reklama by mala vždy obsahovať jasné a zreteľné upozornenie, že požičiavanie peňazí stojí peniaze. Europoslancom sa tiež podarilo zahrnúť opatrenia, akými sú stropy poplatkov, s cieľom zabrániť zneužívaniu a zabezpečiť, aby spotrebiteľom nebolo možné účtovať nadmerné úrokové sadzby, ročné sadzby alebo poplatky za úvery alebo celkové úverové náklady. Vďaka možnostiam prečerpania a prekračovania výšky úverov, ktoré sú čoraz bežnejšie a nákladnejšie, budú tieto finančné produkty regulované s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa a zabrániť nadmernému zadlženiu. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby spotrebitelia mali právo odstúpiť od zmluvy o úvere bez akéhokoľvek dôvodu do 14 dní. Spotrebitelia budú mať právo na predčasné splatenie úveru a zníženie celkových nákladov na úver. Predzmluvné informácie by mali jasne špecifikovať, ako sa má táto náhrada vypočítať.

Aktuálne: Pôžičky na školské potreby

Na školské potreby si potrebuje vziať pôžičku približne 5 % slovenských domácností. Prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika zistil, že rast cien školských pomôcok slovenské domácnosti zatiaľ spravidla zvládajú bez nutnosti vziať si úver. Cena nevyhnutnej školskej výbavy pre prváčika môže pritom tento rok presiahnuť aj 200 eur. Najviac rástli ceny výrobkov z papiera, ale medziročne zdraželi aj písacie a výtvarné potreby. 

Pôžičku na školské potreby pre deti si berú predovšetkým rodičia vo veku 25 až 34 rokov, a to spravidla nad rovnakou mierou vo výške nad 200 eur. Najčastejšie si na školské potreby museli požičať obyvatelia Prešovského a Košického kraja (zhodne 8 %). Oproti predchádzajúcemu prieskumu si častejšie potrebujú požičať rodičia s tromi a viac deťmi a tiež nezamestnaní, ktorí potrebujú finančnú výpomoc častejšie než rodičia na rodičovskej dovolenke. Trochu prekvapivým zistením prieskumu je, že okrem nezamestnaných a rodičov na rodičovskej dovolenke si na školské pomôcky požičiavajú vo veľkej miere aj zamestnanci z odboru informačných technológií a telekomunikácií, nasledovaní zamestnancami v priemysle a stavebníctve. Na výbavu do školy si tiež častejšie požičiavajú ľudia so základným vzdelaním alebo vyučení bez maturity a s osobným príjmom do 600 eur.

„Po nákupe základnej výbavy na začiatku školského roka čakajú na rodičov ďalšie výdavky spojené so školskými výletmi aj mimoškolskými aktivitami, ako sú rôzne záujmové krúžky. Rodiny, ktorým ich príjmy a úspory nestačia na nákup školských pomôcok pre deti, majú možnosť obrátiť sa na rôzne neziskové a charitatívne organizácie alebo kúpiť lacnejšiu výbavu z druhej ruky,“ dodáva Jaroslava Palendalová. Súčasne štát vypláca rodičom prváčikov jednorazový zvýšený príspevok na dieťa 110 eur. Rodičia oň nemusia žiadať, štát ho posiela automaticky spolu s prídavkami na dieťa. Okrem príspevku od štátu pomáhajú rodičom s prváčikmi aj samotné obce alebo mestské časti, ale obec je nutné požiadať.

Analýza: Nájom alebo hypotéka?

Zatiaľčo ceny bytov v poslednej dekáde výrazne stúpali, nájmy na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu za posledných 12 rokov zvýšili len o 10%, čo je najmenej spomedzi krajín V4. Výrazný nepomer v cene bytu a príjmu, ktorý dokáže generovať, je jedným z dôvodov, prečo nájomné bývanie na Slovensku zatiaľ veľmi neláka inštitucionálnych investorov. Je možné to čiastočne vysvetliť tiež vysokým percentom ľudí, ktorí preferujú bývanie vo vlastnom dome alebo byte (podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2022 až 93%).

Bývanie vo vlastnom si ľudia mohli dovoliť aj vďaka ére hypoték s nízkymi úrokmi. Rast úrokových sadzieb od začiatku roka 2022 so sebou okrem ochladenia trhu s nehnuteľnosťami priniesol aj významné navýšenie mesačných splátok. Ak by sme si chceli vo februári 2023 kúpiť v Bratislave byt, mesačná splátka hypotéky by nás podľa údajov NBS vyšla o 38% drahšie ako nájomné toho istého bytu bez energií. Trend z posledných rokov, kedy sa stále viac domácností presúvalo do vlastného bývania sa tak môže v nasledujúcich rokoch otočiť v prospech nájomného bývania.

V analýze cien nájmov bytov portálu nehnutelnosti.sk v júni 2023 sa 365. banka bližšie zamerala na jednotlivé kraje na Slovensku a výšku nájomného pre dvojizbové byty s rozlohou cca. 40m2, vrátane energií. Na prvý pohľad sa môže zdať, že bývanie v podnájme je najdrahšie v Bratislavskom kraji, kde sa priemerná cena za m2 pohybuje okolo 15€, a najlacnejšie v Banskobystrickom, kde cena na m2 predstavuje 11€. Z detailnejšej analýzy pomeru výšky nájmu k mediánovej čistej mzde v danom kraji vyplýva, že v Bratislavskom kraji vynaloží pracujúci človek na nájomné takmer najnižšiu časť svojho čistého príjmu, a to 45%. Opačne je to na východnom Slovensku, kde sa cena za m2 pohybuje síce o 3€ nižšie ako v Bratislave, no v pomere ku príjmu je nájomné v Prešovskom kraji o 10% drahšie, a v Košickom o 8% drahšie ako v Bratislavskom kraji. Toto relatívne porovnanie nájmov poukazuje aj na regionálne rozdiely v mzdách na Slovensku.

Očakávania budúceho vývoja: Kým na Slovensku v roku 2013 hypotéku vlastnilo len 9% vlastníkov bytov, koncom roka 2021 sa tento pomer vyšplhal na 25,8%. Každý štvrtý vlastník bytu na Slovensku má aj hypotéku, čo je najviac spomedzi všetkých krajín V4. Množstvo z týchto bytov bolo kupovaných ako investičné aktíva v podobe nájomných bytov. V rokoch 2024 a 2025 však končí fixácia viac ako 40% hypoték na Slovensku, čo zapríčiní aj zmenu v mesačnej splátke hypotéky (smerom nahor). Táto zmena v mesačnej splátke môže v prípade investičných bytov zintenzívniť tlak na ďalšie zvyšovanie ceny nájmov.

Aktuálne: Slováci, dovolenka a úvery

Napriek vysokým cenám energií a celkovej inflácii majú Slováci o letné dovolenky obrovský záujem a väčšina termínov letných dovoleniek v zahraničí je už vypredaná. Okrem tradičného Chorvátska si slovenskí turisti obľúbili najmä Taliansko, Grécko, Turecko a Egypt. Slováci v porovnaní s Čechmi utrácajú na dovolenke viac a uprednostňujú štvorhviezdičkové a päťhviezdičkové hotely priamo na pláži so stravovaním all inclusive. Tohtoročné tržby cestovných kancelárií pravdepodobne prekonajú historicky najsilnejšie sezóny v rokoch 2019 a 2022.

Než by si ale Slováci požičali na letnú dovolenku, radšej zvolia lacnejší variant, alebo nikam necestujú. Tento rok si na letnú dovolenku požičia len 8 % Slovákov, čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu iba mierny nárast: v roku 2021 si na dovolenku požičalo 6 % Slovákov. Dve tretiny týchto pôžičiek však predstavujú sumy nad 400 EUR. Tohtoročný prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika potvrdil pri pôžičke na dovolenku veľmi podobné výsledky ako v minulých rokoch. Na dovolenku si požičiavajú skôr muži ako ženy, v prípade súm nad 400 eur dokonca takmer dvakrát častejšie. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov: ide približne o 13 % respondentov. Pôžičky na dovolenku sú o niečo častejšie aj u ľudí s nižším vzdelaním a v domácnostiach s čistým mesačným príjmom do 600 eur, pričom spravidla ide o sumy nad 400 eur. „Vzdať sa drahej dovolenky, ak sa nedá financovať z úspor, je určite správne rozhodnutie, ku ktorému dospeje drvivá väčšina slovenských rodín. Slováci sa z dôvodu dovolenky spravidla nezadlžia a podľa našich opakovaných prieskumov je takýto prístup dlhodobý bez ohľadu na to, v akej časti hospodárskeho cyklu sa slovenská ekonomika nachádza,“ konštatuje Jaroslava Palendalová.

Nezamestnaní Slováci, ktorí sa rozhodnú pre pôžičku na dovolenku, si spravidla berú úvery nad 400 eur. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa výrazne zvýšil podiel zamestnancov v zdravotníctve (zo 4 % v roku 2021 na 18 % v tohtoročnom prieskume), ktorí sú ochotní zadlžiť sa pre dovolenku, najčastejšie sumami nad 400 eur. Nasledujú pracovníci v sektore IT a telekomunikácií a v priemyselnej výrobe a stavebníctve. Naopak zamestnanci v odbore peňažných a poisťovacích služieb, ako aj príslušníci armády a bezpečnostných zložiek si pôžičky na dovolenku vôbec neberú. „Je alarmujúce, že tí, ktorí už majú nejaké záväzky po splatnosti a ľudia bez práce si veľmi často požičiavajú na dovolenku. Môže to totiž znamenať, že si požičiavajú za veľmi nevýhodných podmienok od nebankových subjektov, keďže na štandardný úver nedosiahnu,“ dodáva  Jaroslava Palendalová.

SR: Pôžičku alebo úver majú dve pätiny Slovákov

Pôžičku či úver má podľa tohtoročného prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika viac než tretina Slovákov (40 %), a to výrazne častejšie muži (45 %) ako ženy (36 %). Najčastejšia výška pôžičky je 4.000 až 40.000 eur (35 % respondentov), pričom ženy a muži si požičiavajú približne rovnaké sumy. Slováci si požičiavajú peniaze najmä v produktívnom veku, ale napríklad vo vekovej skupine nad 65 rokov má úver takmer tretina respondentov prieskumu (31 %), čo je skoro trikrát viac ako v roku 2021. Podiel respondentov s pôžičkami a zároveň záväzkami po splatnosti sa pritom v porovnaní s rokom 2021 zvýšil len mierne (z necelých 59 % na 64 %), vzrástlo však percento seniorov, ktorí sa zadlžili pre potreby iného príbuzného – z necelých 6 % na 17 %.

V porovnaní s podobným prieskumom v roku 2021 sa počet Slovákov s pôžičkami a úvermi znížil – pred dvoma rokmi to bolo vyše 46 % respondentov. Podľa predchádzajúceho prieskumu si ženy požičiavali častejšie (45 %), ale menšie sumy.  Pôžičky do 800 eur si berú najmä Slováci vo veku 18 až 24 rokov (46 % respondentov), pričom v roku 2021 malo úver v tomto rozpätí len 35 % mladých respondentov. Úvery nad 40 tisíc eur majú najmä osoby vo veku 25 až 44 rokov, ale pôžičky od 4 tisíc do 40 000 eur má bezmála 44 % Slovákov vo veku 55 až 64 rokov (v roku 2021 to bolo 16 %).  Podiel zadlžených Slovákov sa príliš nemení s dosiahnutou úrovňou vzdelania, ale výrazne častejšie sa zadlžujú obyvatelia Bratislavského kraja (50 % respondentov) a po nich obyvatelia Prešovského kraja (47 %). Najmenej ľudí s úvermi žije v Banskobystrickom kraji (32 %). „Podiel osôb s pôžičkami a úvermi rýchlo rastie s výškou osobných príjmov, resp. príjmov domácnosti. Výrazne častejšie sa zadlžujú zamestnanci vo finančných službách, poisťovníctve a zdravotníctve. Pravdepodobne to súvisí s väčšou ochotou a schopnosťou pracovníkov s nadpriemernými príjmami investovať napríklad do vlastného bývania,“ konštatuje Jaroslava Palendalová.

Slováci si najčastejšie požičiavajú na bývanie, najmä na výstavbu alebo kúpu domu či bytu (39 %) a na rekonštrukciu obydlia (26 %), ktorú však prekvapivo financujú výrazne viac ženy (takmer 32 %) ako muži (22 %). Nasleduje nákup auta s 21 %, kde prevládajú mladší ľudia, a s pribúdajúcim vekom rastie podiel úverov na bývanie. Pokiaľ ide o účel pôžičiek, aktuálny prieskum nezistil žiadne významné odchýlky od výsledkov v roku 2021, s výnimkou pôžičiek na úhradu pravidelných účtov, akými sú nájom a energie, kde zaznamenal nárast z 5 % v roku 2021 na tohoročných 9 %. „Náš prieskum zároveň ukázal, že až 64 % ľudí s pôžičkami má aj nejaké záväzky po splatnosti. Okrem toho nemalú časť úverov, skoro 11 %, si Slováci berú na splatenie iných dlhov. Robia to, žiaľ, najmä ľudia v seniorskom alebo dôchodkovom veku, ktorí majú spravidla problémy so splácaním svojich záväzkov. Seniori nad 65 rokov si tiež najčastejšie zo všetkých požičiavajú peniaze na pokrytie potrieb iného člena domácnosti, čo je veľmi riskantný krok a často sa stretávame s prípadmi, keď rodinní príslušníci nedodržia sľuby, nesplácajú svoje záväzky a seniori sa dostanú do existenčných problémov,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Úvery na pokrytie neočakávaných výdavkov, ako aj na lieky, potraviny, dovolenku či darčeky si Slováci berú len v minimálnej miere.

Trend: Dlhy kvôli strate zamestnania

Podiel Slovákov v produktívnom veku s dlhmi po splatnosti sa medziročne výrazne zvýšil. Podľa aktuálneho prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (Krik) má na Slovensku nejaké záväzky po splatnosti necelých 13 % ľudí. Bez ohľadu na vek sa podiel dlžníkov s nesplatenými záväzkami oproti minuloročným 8 % zvýšil. Ešte viac dlžníkov, ktorí nezvládajú splácať svoje záväzky, je medzi osobami v produktívnom veku, z vlaňajších 10 % ich počet vzrástol na tohoročných 17 %.

Najviac dlžníkov je vo vekovej skupine 25 až 34 rokov, a to takmer 22 %. Opäť dominovali neuhradené splátky bankových úverov s podielom 48 %. Zatiaľčo v minulom roku za nimi nasledovali dlhy po splatnosti u nebankových subjektov, v súčasnosti sú na druhom mieste neuhradené poplatky za bývanie vrátane nájomného a energií s podielom 24 % a za služby, ako sú telefón alebo internetové pripojenie, s podielom takisto 24 %. Neuhradené platby u nebankových subjektov má v súčasnosti 23 % respondentov oproti 31 % z predchádzajúceho prieskumu. 

Podobne ako v predchádzajúcom prieskume majú dlžníci najčastejšie záväzky vo výške 400 až 4-tisíc eur. Vyjadrilo sa tak 43 % respondentov. Tridsaťštyri percent dlžníkov má dlhy po splatnosti do 400 eur a 24 % dlžníkov dlží viac ako 4-tisíc eur. Najväčší podiel, a to 67 %, dlhov po splatnosti do 400 eur majú ľudia v najnižšej vekovej skupine 18 až 24 rokov. Záväzky po splatnosti nad 4-tisíc eur majú najčastejšie ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom roku je najčastejším dôvodom nesplácania záväzkov strata zamestnania (42 % dlžníkov oproti vlaňajším 50 %). Ako druhú najčastejšiu príčinu nesplácania dlhov respondenti prieskumu uvádzajú chorobu dlžníka alebo člena jeho rodiny a ďalej vysoké splátky úverov.

SR: Úver zvažuje každý štvrtý Slovák

Postoj Slovákov k využitiu spotrebiteľského úveru je porovnateľný s jeseňou 2022. Pribudlo však tých, ktorí odkladajú svoj cieľ, na ktorý si plánovali požičať. Nad pôžičkou v súčasnosti uvažuje celkovo 25% opýtaných – 10% si myslí, že si budú musieť na jar či v lete požičať neplánovane, 9% má svoj dlhodobý cieľ, ktorý podporia požičanými finančnými prostriedkami a 6% si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a navýšiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa pre mBank zrealizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Ďalších 14% respondentov, ktorí si plánovali požičať, účel pôžičky odkladajú (na jeseň 2022 to bolo 11%). Štyria z desiatich Slovákov (40%) si požičať nepotrebujú a viac ako pätina (22%) sa zadlžovať odmieta.Takmer tretina (32%) opýtaných aktuálne s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nevie, ako to bude ďalej. Ďalšia približne pätina (18%) deklaruje, že obvykle disponuje 3-mesačnou finančnou rezervou a zrejme ju postupne využije. Približne pätina (19%) Slovákov predpokladá, že v najbližšom období bude musieť svoju finančnú situáciu riešiť – 4% uvádzajú, že na jar/v lete s peniazmi nevyjdú a budú si musieť požičať, 9% v súčasnosti s financiami takmer nevychádza a bude musieť požiadať o pomoc rodinu, niečo predať či získať ďalší zárobok a 6% uvažuje nad konsolidáciou, aby si znížili svoje mesačné splátky. Takmer tretina (32%) uvádza, že im aktuálne finančné prostriedky postačujú a ich situácia sa výraznejšie nemení. Zaujímavosťou je, že 43% vysokoškolsky vzdelaných ľudí hodnotí svoju situáciu ako stabilnú a predpokladá, že to tak zostane aj naďalej. Vzdelanejší ľudia zároveň častejšie siahajú na svoju finančnú rezervu.

V porovnaní s prieskumom, ktorý sa realizoval na jeseň 2022 sa v súčasnosti mierne mení účel pôžičky. Zatiaľčo v predchádzajúcom prieskume si najväčšia skupina ľudí plánovala požičať na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie, aktuálne dominuje najmä rekonštrukcia (14%; na jeseň 2022 to bolo 11%). Z prieskumu ďalej vyplynulo, že Slováci si budú požičiavať aj na auto (10%; na jeseň 2022 to bolo 8%) a plánujú investovať do zateplenia (10%; na jeseň 2022 to bolo 6%). Na poplatky či ročné vyúčtovanie za energie si plánuje požičať 9% Slovákov (na jeseň 2022 to bolo 12%). K spotrebiteľským úverom banky obvykle ponúkajú aj poistenie schopnosti splácať. O takomto type poistenia je pozitívne presvedčená tretina (33%) respondentov. Viac ako pätina (22%) by nad ním uvažovala a ďalšia približne pätina (21%) by si takéto poistenie neuzatvorila. Pri výbere konkrétneho spotrebného úveru štvrtina (24%) Slovákov spolieha na svoju hlavnú banku, do ktorej si posiela svoj mesačný príjem a 16% opýtaných by svoju hlavnú banku oslovilo, no pre istotu by sa pozrelo aj na ponuku v inej banke. Najčastejšie však Slováci porovnávajú ponuku od viacerých bánk (42%). Zaujímavosťou je, že čím vyššie vzdelanie Slováci majú, tým častejšie by si porovnali ponuky od viacerých bánk (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 31%, stredoškolské vzdelanie – 43%, vysokoškolské vzdelanie 52%). Naopak, čím nižšie vzdelanie ľudia majú, tým častejšie si pre ponuku idú len do svojej hlavnej banky (stredné odborné vzdelanie s výučným listom – 27%, stredoškolské vzdelanie – 27%, vysokoškolské vzdelanie 18%).

Pri výbere pôžičky sa Slováci rozhodujú najmä podľa výhodnosti úroku. Ďalšími faktormi sú dodatočné či skryté poplatky a vyhovujúca výška mesačných splátok. Prihliadajú však aj na celkovú výšku RPSN a celkovú výšku zaplatenej čiastky.

Radíme: Pôžička od nebankovky

Milióny klientov na celom svete už majú reálnu skúsenosť s pôžičkou od nebankovej spoločnosti, či už si kúpili na splátky mobilný telefón, väčší domáci spotrebič, jazdené auto, alebo si požičali priamo peniaze. Za posledné roky sa na Slovensku regulácia zo strany štátu v tomto segmente výrazne sprísnila a situácia zlepšila. Stále sa ale nájdu spoločnosti, ktoré sa snažia pravidlá obísť, na čo v konečnom dôsledku doplácajú spotrebitelia, ktorí sa nechali „nachytať“. Existujú základné pravidlá a rady, podľa ktorých sa dá rýchlo zorientovať a zistiť, či ide o osvedčeného alebo naopak nepoctivého poskytovateľa úveru.

Pri výbere nebankového poskytovateľa úveru by ste mali zohľadniť predovšetkým nasledovné kritériá:
1. Maximálne zrozumiteľná zmluva. „To prakticky znamená, že by ste mali podpísať len zmluvu o poskytnutí úveru, ktorej úplne a vo všetkom rozumiete. Všetko si treba prečítať, vrátene súvisiacich dokumentov. Ak čomukoľvek nerozumiete alebo nie ste si na 100 percent istí, pýtajte sa aj na detaily. Poctivý poskytovateľ vám má všetko detailne a bez problémov vysvetliť,“ radí ombudsman Miroslav Zborovský.
2. Celkové náklady na pôžičku. Žiadajte presnú informáciu, koľko peňazí spolu zaplatíte počas celého obdobia splácania. Sledujte aj RPMN, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá by mala zohľadňovať všetky náklady spojené s pôžičkou. Patrí sem napríklad aj poplatok za schválenie žiadosti, vedenie úverového účtu alebo poistné.
3. Konkrétne a úplné informácie o všetkých nákladoch. Sledujte nielen úroky, ale aj to, koľko zaplatíte za predčasné splatenie, aké sú sankcie za omeškanie, odklad platieb či poplatky za zaslanie upomienky. Neseriózne spoločnosti majú často neúmerne vysoké sankcie za nesplácanie úveru. „Čo každému v konečnom dôsledku môže pôžičku poriadne predražiť, sú prípadné sankcie. Hocikomu sa môže stať, že sa so splátkou omešká alebo sa dostane do neočakávaných finančných ťažkostí. Preto by mal každý sledovať aj to, čo nastane v tomto prípade. Niektoré spoločnosti majú sankčné poplatky nastavené veľmi prísne, takým sa radšej treba vyhnúť. Seriózny poskytovateľ by mal hľadať spolu s dlžníkom možnosti, ako situáciu riešiť,“ pripomína ombudsman.
4. Úver nie za každú cenu. Zodpovedné spoločnosti si záujemcov o úver preverujú, nahliadajú do registrov, overujú si schopnosť splácať a jednoducho insolventným klientom úver neposkytnú. „V prípade, že vám chce nejaká nebanková spoločnosť požičať aj bez dokladovania vášho príjmu, mali by ste určite spozornieť. Evidentne nejde o poctivého poskytovateľa a radšej ho odmietnite. Môžete sa dostať do nečakaných problémov, ktoré vás v budúcnosti „dobehnú,“ dopĺňa M. Zborovský.

Nebankovou pôžičkou je pôžička od inej ako bankovej inštitúcie, ktorá musí mať licenciu na poskytovanie úverov na Slovensku od Národnej banky Slovenska. Zoznam všetkých licencovaných poskytovateľov je k dispozícii na stránke NBS: https://subjekty.nbs.sk/?c=1172.  Na rozdiel od bankových pôžičiek je ponuka spotrebiteľských úverov od nebankových spoločností často rozmanitejšia. Vyššia úroková sadzba ako v bankách platí iba v niektorých prípadoch a je spojená s vyššou mierou rizika, ktoré na seba „nebanky“ berú. Na spotrebiteľské úvery často dosiahnu ľudia, ktorí by v bankách nepochodili, čo neznamená, že nebankovú pôžičku dostane každý žiadateľ. Klesajúce čísla počtu klientov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery u týchto spoločností, to jasne ukazujú. „V súčasnej dobe 97 % všetkých našich klientov spláca svoje záväzky včas. To je spojené aj s veľmi prepracovaným riskovým modelom, ktorý neumožňuje poskytnúť pôžičku ľuďom, ktorí by mali problémy so splácaním,“ dodal Michal Fila.

Aktuálne: Šetríme na všetkom

Ak sa slovenské domácnosti dostanú do finančných problémov, začnú najskôršetriť na nákupoch oblečenia. Následne obmedzia výdavky za zábavu a kultúru alebo sa vzdajú dovolenky.Na pôžičky sa spoliehajú len minimálne a skôr využijú úspory. Správanie Slovákov v prípade nepriaznivej finančnej situácie zisťoval opäť prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK).

Obmedzenie nákupov oblečenia uvádza ako hlavný krok k úsporám 65 % dopytovaných Slovákov – výrazne viac ženy (69 %) než muži (61 %). V predchádzajúcom dopytovaní na tú istú tému pred rokom uvádzalo úspory pri nákupoch oblečenia 59 % Slovákov. Na druhom mieste respondenti uvádzajú obmedzenie nákladov na zábavu a kultúru. Návštevy reštaurácií, kín alebo divadiel si pri nedobrej finančnej situácii odoprie 54 % Slovákov (v predchádzajúcom prieskume to bolo 52 %) a podobný podiel respondentov (53 %, predchádzajúcich 47 %) utratí menej za cestovanie a dovolenky. V rámci týchto kategórií úspor sú rozdiely medzi mužmi a ženami úplne zanedbateľné. Prípadné finančné ťažkosti by sa úverom vo finančnej inštitúcii alebo pôžičkou od priateľov snažili riešiť len necelé dve percentá slovenských domácností, ale 25 % Slovákov by sa skôr spoľahlo na svoje úspory. To je o niečo menej než 36 % respondentov v predchádzajúcom prieskume a stále pritom platí, že na úspory sa môžu spoľahnúť skôr muži než ženy.

Výrazný nárast medziročne zaznamenalo obmedzenie spotreby energií a vody. Dnes by sa na tieto úspory sústredilo 52 % slovenských domácností, zatiaľčo pred rokom to bolo len 26 %. Narástla aj snaha ušetriť na vzdelávaní a záujmových aktivitách detí – z 9 % na súčasných 12 % – a na výdavkoch spojených so zdravím (vitamíny, lieky nehradené zo zdravotného poistenia a ďalšie) – zo 16 % na 28 %. „Slováci v prípade zníženia alebo úplného výpadku svojich príjmov pri šetrení logicky postupujú od tovaru a služieb, ktoré nepatria ku každodenným potrebám. S ohľadom na medziročný nárast cien elektriny a plynu by sa viac než kedykoľvek predtým snažili ušetriť práve na energiách. Až ako posledné v rade by obmedzili výdavky na vzdelávanie a rozvoj detí, ale aj tieto úspory už zvažujú častejšie než predtým. V momente, kedy sa domácnosť dostane do ekonomických problémov, je veľmi podstatné realisticky vyhodnotiť svoje finančné možnosti, vytvoriť si konkrétny plán, kde obmedziť výdavky, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie,“ hovorí Jaroslava Palendalová. Viac než pred rokom by sa Slováci v prípade zhoršenia svojej finančnej situácie obmedzili tiež pri nákupe potravín. Vlani tento spôsob úspory uvádzalo 41 % respondentov, teraz je to 51 % – pričom nákupom lacnejších potravín by sa snažili ušetriť skôr ženy (55 %) než muži. Takmer pätina (18 %) slovenských domácností by sa snažila šetriť na prevádzke vlastného auta a viac využívať hromadnú dopravu (v predchádzajúcom prieskume šlo o 16 % respondentov).