Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

SR: Digitálne územné plány

Malé obce na Slovensku začínajú postupne tvoriť digitálne územné plány. Podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takmer 65 % obcí, ktoré začali pripravovať digitálne územné plány podľa novej legislatívy, má menej ako 1 000 obyvateľov, takmer tretina obcí nemá ani 500 obyvateľov a najmenšia obec má dokonca len 28 obyvateľov. Na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie je vyčlenených 1,2 milióna eur. Pre veľký záujem sa aktuálne rokuje s Ministerstvom financií SR o navýšení týchto finančných prostriedkov o 300-tisíc eur. Už v tomto roku by sa tak mohlo prerozdeliť až 1,5 milióna eur.

Nový zákon o územnom plánovaní priniesol aj nové štandardy a metodiku pre spracovanie územných plánov v digitálnej forme. To umožňuje detailnejšie plánovanie a lepšie nastavovanie rozvojových priorít obcí a miest tak, aby odzrkadľovali reálne potreby obyvateľov a zároveň zohľadňovali požiadavky pre kvalitný život. Ďalším pozitívom digitálnych územných plánov je aj efektívnejšie zhromažďovanie dát, ktoré pomôžu nielen samosprávam, ale aj štátnym inštitúciám pri rozhodovaní o budúcom smerovaní krajiny. Najviac územných plánov podľa novej metodiky obstarávajú samosprávy v Trenčianskom samosprávnom kraji (25). Nasleduje Prešovský samosprávny kraj (23), Košický samosprávny kraj (21), Banskobystrický samosprávny kraj (17), Nitriansky samosprávny kraj (13), Žilinský samosprávny kraj (13) a Bratislavský samosprávny kraj (6). Najmenej digitálnych územných plánov obstarávajú samosprávy z Trnavského samosprávneho kraja (1).

Z pohľadu vybraných demografických údajov sa ukazuje, že obce čelia dvom hlavným výzvam. Hoci v 64 % obcí dochádza k nárastu počtu obyvateľov, v 62 % z nich prevažuje staršia populácia. Práve moderné územné plánovanie však predstavuje nástroj, pomocou ktorého môžu byť obce na tieto výzvy pripravené. Umožňuje im totiž napríklad lepšie plánovať nové plochy pre bývanie mladých rodín, občiansku vybavenosť, ale aj rozvoj zariadení a služieb pre seniorov, čím sa zvyšuje kvalita života obyvateľov.

Vývoj v roku 2025 a v prvom kvartáli 2026:

• Prevažne ide o malé obce do 1 000 obyvateľov.
• Prevažne ide o obce, ktoré doteraz nemali žiadny územný plán.
• Väčšina týchto obcí čelí starnutiu obyvateľstva.
• Zároveň vo viacerých obciach registrujeme rozvojový potenciál podporený rastom počtu obyvateľov.
• Malé obce sa chcú spájať pri obstarávaní digitálnych územný plánov do mikroregiónov.

Malé, historicky, kultúrne, či z iných špecifických hľadísk prepojené obce si môžu zabezpečiť svoj územný a hospodársky rozvoj, či rozvoj cestovného ruchu v regióne aj spoločným digitálne spracovaným územným plánom. Zákon o územnom plánovaní dáva takýmto obciam priestor na vzájomnú dohodu a vytvorenie územného plánu mikroregiónu. Územné plány mikroregiónov následne pripravujú samosprávne kraje po dohode s dotknutými obcami, čím sa zabezpečí synchronizovaný postup a optimalizácia nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odhadov, ktoré úradu poskytli vybrané samosprávne kraje, sa zatiaľ očakáva vznik viac ako 20 mikroregiónov, ktoré by celkovo spájali takmer 250 obcí.

SR: Dane z nehnuteľností rástli

Slovenské mestá a obce vybrali v roku 2024 na daniach z nehnuteľností vyše 618 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2023 bola táto suma vyššia o takmer 122 miliónov eur (+24,5 %). Podrobnú Analýzu hospodárenia obcí v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 pripravila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau zo zdroja i-Rating municipalít. Kvôli výpadku daňových príjmov niektoré samosprávy pristúpili k nepopulárnym opatreniam a zvýšili daň z nehnuteľností ako aj poplatok za rozvoj. Daň z nehnuteľností tvoria: daň z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Dane z nehnuteľností 618,1 mil. eur predstavujú 17 % podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 mil. eur a podiel 14 %). Na ich objeme sa takmer 21 % podieľala daň z pozemkov vo výške 129 mil. eur (111 mil. eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 % a objemom takmer 433,6 mil. eur (344,2 mil. eur v roku 2023) a takmer 9 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 mil. eur (41,2 mil. eur v roku 2023). Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou. V roku 2024 získala z tejto dane 2,6 mil. eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 mil. eur.

Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 %. Najväčší nárast, o viac ako 39 %, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 mil. eur v roku 2024, rok predtým 48,4 mil. eur. Najmenší medziročný nárast, o 14,2 %, bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 mil. eur v roku 2024 a takmer 45 mil. eur v roku 2023). Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 %. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 %, daň zo stavieb o 35,4 % a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla najviac, o 40,5 %. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 mil. eur, čo predstavuje 10,9 % z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 mil. eur s podielom 10 %. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.

Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 % z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 mil. eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, t. j. o 47,6 % a objemu o 12,6 mil. eur. V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 12 samospráv. Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 mil. eur). V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 5 samospráv. Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu hlavné mesto SR (takmer 3,6 mil. eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 mil. eur na 6,8 mil. eur, t. j. iba o 5,5 %. Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 mil. eur na 0,47 mil. eur, t. j. o 116 %. Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj, až o 501 %(z 0,49 mil. eur v roku 2023 na 2,95 mil. eur v roku 2024).

 

Radíme: Stavebný odpad

Pôvodcom stavebného odpadu na Slovensku je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na realizáciu stavby podľa Stavebného zákona. Ak je však stavebníkom fyzická osoba – nepodnikateľ, pôvodcom stavebného odpadu je ten, kto uvedené stavebné práce vykonáva. Pôvodca stavebného odpadu je povinný priebežne viesť evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom počas celého priebehu stavebných prác, ktorá sa uchováva v elektronickej alebo listinnej podobe po dobu päť rokov. Podrobnosti spracovala advokátska kancelária Eversheds Sutherland.

Evidencia musí obsahovať údaje o druhu (kód a názov odpadu podľa Katalógu odpadov), množstve a spôsobe nakladania s odpadom. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je pôvodca stavebného odpadu povinný vykonávať, ak nakladá ročne v súhrne s viac než 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. Príloha č. 3 vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti vymenúva odpady, pri ktorých sa ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva bez ohľadu na ich množstvo. Pri stavebnom odpade je takýmto odpadom olovo. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) Ohlásenia sa podávajú za predchádzajúci rok najneskôr do 28. februára.

Ohlásenie musí ďalej obsahovať: identifikačné údaje osoby podávajúcej ohlásenie, identifikačné údaje pôvodcu odpadu, údaje o opätovnom použití, recyklácii, zhodnocovaní odpadu, druhy a množstvá vzniknutého odpadu, údaje o nakladaní s odpadom. Okrem vyššie uvedeného je pôvodca stavebného odpadu povinný podávať ohlásenia aj v súvislosti s realizáciou demolačných prác. Je povinný podať písomné ohlásenie najneskôr tri pracovné dni pred realizáciou demolačných prác, ako aj najneskôr 90 dní po ukončení demolačných prác, a to na tlačivách, ktorých vzor stanovuje vyhláška o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. Ohlásenie sa podáva príslušnému okresnému úradu, v ktorého územnom obvode budú, resp. boli demolačné práce uskutočňované. Súčasťou ohlásenia je aj fotodokumentácia. Pri ohlásení po ukončení demolačných prác musí fotodokumentácia preukazovať vytriedenie stavebných materiálov a odpadov z demolácie. Od 1. januára 2027 bude účinná nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá má okrem ďalších zmien zabezpečiť plne elektronickú evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom.

SR: Inflácia v januári vzrástla na 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 1,8 %, čo bol najvyšší medzimesačný nárast za posledné 3 roky a tretí najvyšší skok v medzimesačnej bilancii za 15 rokov. Od januára 2026 ceny ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií. Medzimesačne ceny vzrástli od 0,1 % za bytové zariadenie s údržbou domácnosti do 4,4 % za bývanie s energiami. Naopak ceny medzimesačne klesli v odbore odevy a obuv o 0,6 % a doprave o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,0 %, naposledy bola vyššia v septembri 2025 (4,3 %), jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,7 % a čistá inflácia 0,6 %.

Najväčší vplyv na medzimesačný vývoj inflácie malo zvýšenie cien za bývanie a energie (+4,4 %). Rast cien energií dosiahol v januári vplyvom úpravy regulovaných cien energií vyše 10 %. Dvojciferne vzrástli ceny tepla (trieda energia na vykurovanie a chladenie) o 28,2 %, ceny plynu sa zvýšili o 6,6 % a elektrina o 4,8 %. O viac ako 2 % zdraželo aj vodné a stočné. Dynamicky vzrástli ceny potravín s nealko nápojmi (+2,5 %). Ceny potravín v prvom mesiaci roka medzimesačne stúpli v priemere o 2,4 %, najviac vzrástli ceny ovocia s orechmi o 9,4 %, zeleniny o 7,1 % a cukru s cukrovinkami o 4 %. Do 2 % stúpli ceny obilnín vrátane chleba, rýb aj hotových potravín. Spotrebitelia zaplatili menej ako pred mesiacom za mäso a oleje s tukmi. V cenách nealkoholických nápojov sa odrazila vyššia sadzba DPH za pridaný cukor. Najviac medzimesačne zdraželi osviežujúce nápoje o takmer 10 % a tiež čaj s čajovými produktmi. V januári sa tiež zvýšili ceny alkoholických nápojov (+4 %), najviac zdraželo víno (+6,5 %). Vplyv na celkovú medzimesačnú infláciu mal nárast cien napríklad aj za rekreačné služby (+1,1 %) či stravovacie služby (+0,8 %). Tlmiaci účinok na infláciu mali lacnejšie pohonné hmoty a letecká doprava ako aj novoročné výpredaje, ktoré priniesli mierne zníženie cien odevov a obuvi.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v januári t. r. úroveň 4 %. Ceny v porovnaní s januárom 2025 boli vyššie v rozpätí od 0,5 % v odbore informácie a komunikácia po 7,1 % za reštauračné a ubytovacie služby. Nižšie ceny oproti januáru 2025 zaznamenala iba doprava (-1,8 %). Najvýraznejší vplyv na rast medziročnej inflácie mali bývanie s energiami (+6,1 %) a potraviny s nealko nápojmi (+3,9 %). Ceny tepelnej energie boli medziročne vyššie o viac ako štvrtinu, o 6,7 % vzrástla cena plynu a o 4,9 % cena elektriny. Zdraželo tiež imputované a skutočné nájomné za bývanie či údržba obydlia. Vyššie ako pred rokom (do 13 %) boli ceny služieb spojených s bývaním ako vodné a stočné. Nepriaznivý dopad na celkovú infláciu mali aj ceny potravín (+3 %). Najdynamickejšie zvýšenie cien nad 4 % bolo pri obilninách a ich výrobkoch, mlieku s vajcami a ovocí s orechmi. Zdraženie do 3 % evidovalo mäso, zelenina so zemiakmi, cukor s cukrovinkami aj hotové potraviny a ryby. Mierne medziročne nižšie ceny mali oleje s tukmi (-0,4 %). Ceny nealkoholických nápojov boli medziročne vyššie o 13,7 %, a to najmä vplyvom vyšších cien kávy (+25,8 %). O viac ako 10 % boli vyššie aj ceny osviežujúcich nápojov, a tiež ostatných nealko nápojov vrátane energetických nápojov a sirupových koncentrátov. Rast cien v odbore reštauračné a ubytovacie služby dosiahol 7,1 %, čo bolo menej ako v predošlých mesiacoch. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie ovplyvnili tiež o 5,9 % vyššie ceny v odbore rekreácia, šport a kultúra. Najvyšší medziročný rast evidovali rekreačné služby a tovary, a tiež organizované dovolenkové zájazdy. Tlmiaci účinok na infláciu mali medziročne nižšie ceny v doprave, hlavne vplyvom lacnejších pohonných látok o viac ako 8 % a leteckej dopravy.

Financie: Očakávame zhoršenie

Až 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, no a 11 percent čaká jej zlepšenie. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskum pre spoločnosť Home Credit ((od 4. do 7. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos) 8 z 10 opýtaných počíta v roku 2026 s vyššími životnými nákladmi. Najviac z nich, a to približne tretina, ráta so zvýšením mesačných výdavkov domácnosti v sume 50 až 100 eur. Ďalších vyše 30 percent to vidí na nárast o 100 až 200 eur. Zvýšenie nákladov podľa vyjadrení ľudí najviac ovplyvní nárast cien potravín a energií. Väčšie investície plánuje počas roka vyše 60 percent Slovákov, v najvyššej miere má ísť o nákup vybavenia do domácnosti, najmä nábytku či drahších elektrospotrebičov.

Väčšia časť Slovákov počíta s tým, že v tomto roku sa po finančnej stránke budú mať horšie ako vlani, pričom 16 percent ráta s výrazným zhoršením finančnej situácie a ďalších 37 percent si myslí, že budú na tom o niečo horšie. Na druhej strane 9 percent ľudí očakáva mierne lepšiu finančnú situáciu a 2 zo 100 opýtaných to vidia na jej výrazné zlepšenie. Najväčší optimisti smerom k začínajúcemu roku sú ľudia vo veku 27 až 35 rokov, ktorí vo zvýšenej miere očakávajú o niečo lepšiu situáciu. Približne rovnaké finančné očakávania majú medziročne častejšie respondenti vo veku 18 – 26 rokov. S o niečo horšou situáciou zase častejšie počítajú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 800 do 1 200 eur a ľudia zo Žilinského kraja. Výrazne horšiu situáciu potom vo vyššej miere očakávajú domácnosti s najnižšími mesačnými príjmami, taktiež ľudia s učňovským vzdelaním a vo veku 45 až 53 rokov.

S finančnou situáciou, samozrejme, súvisia životné náklady. Najviac opýtaných (32 %) odhaduje, že mesačné výdavky ich domácnosti v roku 2026 porastú o 50 až 100 eur, ďalších 31 percent počíta s navýšením 100 až 200 eur a so sumou do 50 naviac oproti predošlému roku ráta 16 percent ľudí. Zvýšenie mesačných nákladov o 200 až 300 eur predpokladá 13 percent, o 300 až 500 eur 6 percent respondentov a traja zo sto Slovákov to vidia až na vyše 500 eur. Ešte vo vyššej miere ako vlani bude na výdavky domácností najviac vplývať rast cien potravín, čo deklarovalo až 85 percent opýtaných, pričom pred rokom to bolo 81 percent. Potom je to zvýšenie cien energií, ktoré spomenulo 74 percent a na treťom mieste, s deklarovanými 71 percentami, je rast cien vo všeobecnosti. V prípade ďalších faktorov nasledujú vyššie dane, drahšie cestovanie či zdravotná starostlivosť. Zvýšenie cien potravín najviac spomínali respondenti s čistým osobným mesačným príjmom od 600 do 1 000 eur a z Nitrianskeho kraja. Zvýšenia cien energií sa zase najčastejšie obávajú ľudia vo veku 54 - 65 rokov, z Trnavského kraja či ľudia z dvojčlenných domácností. Vyššie dane častejšie riešia respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 36 - 44 rokov, s čistým mesačným príjmom domácnosti nad 2-tisíc eur a obyvatelia Bratislavy.

Popri bežných mesačných výdavkoch sa väčšina domácností nezaobíde ani bez väčších investícií počas roka. Medziročné porovnanie ukazuje, drahšie nákupy či väčšie investície neplánuje len o 1 percento viac ľudí ako v minulom roku, teda 39 percent v roku 2026. Najčastejšie pôjde podľa vyjadrení opýtaných o kúpu vybavenia do domácnosti ako nábytok, práčka, chladnička či televízor (20 %). Nasleduje rekonštrukcia domu alebo bytu (14 %), kde však badať pokles oproti vlaňajšku o 3 percentá. Menej ľudí spomína aj kúpu auta (8 %), zatiaľ čo vlani ich bolo 12 percent. No na druhej strane, drahšiu dovolenku si chce dopriať 13 percent opýtaných, čo je zase viac ako pred rokom.

EU: Cenovo dostupné bývanie

S priemerným nárastom cien obytných nehnuteľností o vyše 60 % a nájomného o viac než 20 % za posledných desať rokov sa milióny Európanov snažia nájsť si dostupný domov. Prvý európsky plán pre cenovo dostupné bývanie sa zameriava na zvýšenie ponuky bývania, aktiváciu investícií a reforiem, riešenie krátkodobého prenájmu v oblastiach s nedostatkom bývania a podporu najviac postihnutých ľudí. Navrhuje opatrenia pre produktívnejšie a inovatívnejšie odvetvie výstavby a renovácie, ktoré budú riešiť nesúlad medzi ponukou bývania a dopytom po ňom prostredníctvom európskej stratégie pre bytovú výstavbu. Obsahuje aj oznámenie a odporúčanie Rady o Novom európskom Bauhause, ktorý umožňuje prechod na čistú energiu, inovácie a biohospodárstvo a podporuje udržateľné, cenovo dostupné a kvalitné projekty najmä v zastavanom prostredí.

Revidované pravidlá štátnej pomoci Európskej únie uľahčia členským štátom finančnú podporu cenovo dostupného aj sociálneho bývania. Komisia bude spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na zjednodušení pravidiel a postupov, ktoré obmedzujú ponuku bývania, s osobitným zameraním na plánovanie a povoľovanie. Nová legislatívna iniciatíva o krátkodobom prenájme podporí oblasti, v ktorých je nedostatok bývania. Vykonávanie plánu bude stimulovať nová Európska aliancia pre bývanie medzi členskými štátmi, mestami, regiónmi, inštitúciami EÚ, poskytovateľmi bývania a združeniami, sociálnymi partnermi, priemyslom a občianskou spoločnosťou. V roku 2026 sa uskutoční tiež prvý samit EÚ o bývaní.

Komisia doteraz zmobilizovala 43 miliárd EUR pre investície. V spolupráci s Európskou investičnou bankou, národnými a regionálnymi podpornými bankami a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami takisto vyvíja novú celoeurópsku investičnú platformu. Nové investície zmobilizuje do študentského a sociálneho bývania a pomôže členským štátom zaviesť lepšie riešenia pre bezdomovcov založené na zásadách „bývanie ako prvé“.

SR: Výrazne drahšie bývanie

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku podľa štatistického úradu pokračujú v raste. V 3. štvrťroku 2025 medzikvartálne vzrástli v priemere o 4,9 % v dôsledku zvýšenia cien existujúcich nehnuteľností o 5,5 % a nových nehnuteľností o 1,9 %. V medziročnom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 na Slovensku predávali za ceny o 13,4 % vyššie. Súčasne aktuálne tempo rastu bolo najvyššie za posledných 12 štvrťrokov. Výraznejšie medziročne zdraželi existujúce nehnuteľnosti (+13,7 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+11,8 %). V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 predávali o + 115 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o takmer 79 %, ceny existujúcich nehnuteľností o vyše 131 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja priemerné ceny medzikvartálne narástli vo všetkých krajoch, a to od +1,7 % v Košickom kraji do +6,6 % v Bratislavskom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu cien nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Nitriansky kraj. V polovici slovenských regiónov krátkodobo rástli výraznejšie ceny nových nehnuteľností ako ceny starších, teda existujúcich nehnuteľností. Najdynamickejšie, 5 a viac %, si pripísali nové domy a byty v Nitrianskom a v Košickom kraji. Naopak, vyššie tempo rastu cien starších (existujúcich) nehnuteľnosti, evidovali v Bratislavskom, Žilinskom, Trnavskom, aj v Prešovskom kraji. Najviac, takmer 8 %, medzikvartálne zdraželi existujúce nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji.

Realizačné ceny medziročne vzrástli rovnako vo všetkých krajoch, a to od 7,6 % v Trenčianskom kraji do vyše 22 % v Nitrianskom kraji. Dvojciferné priemerné tempo rastu cien za rok zaznamenalo až 5 z 8 regiónov Slovenska, pričom priemerný rast nad úrovňou 20 % si pripísali nehnuteľnosti v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny nových nehnuteľností. Platilo to najmä v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Nárast cien nových domov a bytov o viac ako 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom evidoval Nitriansky kraj. Ceny existujúcich nehnuteľností vzrástli rýchlejšie v Bratislavskom kraji (+14,1 %), Prešovskom kraji (+16,5 %), ale najmä Banskobystrickom kraji o takmer 23 %. Vysoký, teda dvojciferný medziročný rast cien, pri oboch zložkách trhu, teda ako pri existujúcich tak pri nových nehnuteľnostiach, si medziročne pripísali až 4 kraje. Prvenstvo v rebríčku nárastu cien obsadil Nitriansky kraj, kde medziročne draželi o viac ako 20 % staršie ale aj nové nehnuteľnosti.

SR: Dostupnosť bývania sa zhoršuje

Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa rast cien ponúk na bývanie v treťom štvrťroku 2025 mierne spomalil, no trh zostáva napätý a ceny pokračujú v dvojcifernom medziročnom raste. Priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla 2 814 eur za meter štvorcový, čo je o 11,7 % viac než pred rokom, pričom medzikvartálne si trh pripísal ďalších 1,3 %. Výraznejšie rástli ceny bytov, ktoré sa v priemere predávajú za 3 177 €/m², zatiaľčo domy za 2 101 €/m².

Tempo rastu oproti prvému polroku po dlhšom období prudkého rastu viditeľne pokleslo. Pokles počtu inzerátov o takmer 9 % súvisí so sezónnym útlmom, ale ukazuje aj na zdržiavanie ponuky – majitelia a developeri často čakajú, či sa rast cien po lete opäť zrýchli. Takéto „vyčkávanie“ ponuky vytvára dočasne napätie na trhu a udržiava ceny na vysokých úrovniach. Z regionálneho hľadiska sa potvrdzuje rozštiepenosť trhu. Na západe krajiny, najmä v Bratislavskom (+2,2 %) a Trenčianskom (+3,2 %) kraji, ceny ďalej rastú, podporené silnejším dopytom a nízkou dostupnosťou novostavieb. Naopak, Košický kraj zaznamenal štvrťročný pokles o 3,9 %, čo môže byť prvým náznakom lokálnej korekcie po predchádzajúcom prehriatí trhu. Trh sa po rokoch plošného rastu začína správať viac selektívne a rozlišovať medzi regiónmi podľa ekonomickej výkonnosti, infraštruktúrnych predpokladov a dlhodobého odôvodnenia dopytu.

Z pohľadu dostupnosti bývania na Slovensku sa situácia naďalej zhoršuje. Priemerné ceny rastú rýchlejšie než príjmy domácností, čo znižuje reálnu dostupnosť najmä pre prvokupujúcich mimo Bratislavy. Ak sa nepridajú nové kapacity výstavby, tlak na ceny sa nevytratí ani v prípade slabšieho dopytu z úverového segmentu. Práve hypotéky ostávajú kľúčovým faktorom – ak by banky sprísnili podmienky financovania, najviac by to pocítil segment bytov, ktorý je najviac úverovo závislý. Plošný rast cien nehnuteľností by sa mal v budúcom roku už ustáliť na jednociferných hodnotách, hoci stále blízko 10%-nému rastu, dodal Tomáš Boháček.

SR: Ceny nehnuteľností na bývanie si udržali dvojciferné medziročné tempo rastu

Realizačné ceny nehnuteľností na jar a na začiatku leta 2025 na Slovensku podľa štatistického úradu vzrástli medzikvartálne v priemere o 2,2 %, medziročné tempo rastu bolo naďalej dvojciferné, aktuálne nad úrovňou 11 %. K výsledku prispelo predovšetkým zvýšenie cien nových nehnuteľností o 2,9 %, existujúcim nehnuteľnostiam vzrástli ceny pomalšie, a to o 2,0 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja sa medzikvartálne zvýšenie cien prejavilo vo všetkých 8 krajoch, a to od + 0,1 % v Žilinskom kraji do + 5,1 % v Košickom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Banskobystrický kraj. V hlavnom meste a v jeho okolí, teda v Bratislavskom kraji, ceny nehnuteľností na bývanie v porovnaní s úvodom roka vzrástli o 2,3 %. Vo väčšine regiónov dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností než ceny existujúcich domov a bytov, až v 5 z 8 krajov SR, a to v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom ako aj v Prešovskom kraji. Opačný trend, kedy vyššie tempo rastu zaznamenali staršie, teda existujúce nehnuteľnosti, evidoval Košický, Banskobystrický a Trenčiansky kraj. Najvyšší rast cien existujúcich nehnuteľnosti, o viac ako 5 %, zaznamenal Banskobystrický a Košický kraj.

Ceny nehnuteľností v 2. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 11,3 %. Výraznejšie medziročné zdražovanie zaznamenali existujúce nehnuteľnosti (+ 11,4 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+ 10,5 %). Realizačné ceny medziročne vzrástli vo všetkých 8 krajoch, a to od 6,3 % v Trenčianskom kraji do 16 % v Prešovskom kraji. Dvojciferné tempo rastu zaznamenali tiež Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny existujúcich nehnuteľností, najmä v Prešovskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Košickom kraji, kde boli ceny v 2. štvrťroku vyššie ako pred rokom o 13 % až 17 %. Naopak rýchlejší rast cien nových nehnuteľností ako existujúcich nehnuteľností zaznamenali 3 regióny, Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj. Vo všetkých troch to bolo dvojciferné tempo rastu nad úrovňou 10 %. V Bratislavskom a v Prešovskom kraji bol zaznamenaný vysoký, dvojciferný medziročný rast cien tak pri existujúcich ako aj nových nehnuteľnostiach.

V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 2. štvrťroku 2025 predávali za dvojnásobnú cenu, teda o + 105 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o viac ako 75 %, ceny existujúcich nehnuteľností o 119 %.

Reality: Najdrahšie byty sú v Luxembursku, najlacnejšie v Turecku

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria k najmenej dostupným európskym mestám, pokiaľ ide o možnosť kúpiť si nový byt. Košičania si musia na byt odložiť vyše 170 výplat, Bratislavčanom stačí 148. Napriek rastúcim cenám sa minulý rok v Bratislave predalo vyše 1 600 nových bytov, čo predstavuje dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2023. Nadobudnúť vlastné bývanie je najviac dostupné pre obyvateľov talianskeho Turína a dánskeho mesta Odense, pričom na kúpu nového bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných miezd (4,9). Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania publikácie Property Index, ktorá poskytuje informácie o európskom trhu s nehnuteľnosťami. Aktuálne 14. vydanie obsahuje súhrnné dáta z 28 krajín vrátane Izraela a Turecka.

Bývať vo vlastnom je stále najnáročnejšie pre Amsterdamčanov. Obyvatelia holandskej metropoly si na nákup bytu musia našetriť až 15,4 hrubých ročných miezd. Dostupnosť sa vypočítava na základe toho, koľko priemerných hrubých ročných miezd potrebujú obyvatelia konkrétneho mesta, aby si mohli kúpiť nový byt s rozlohou 70 m 2 . Na druhom mieste rebríčka v nedostupnosti bývania sa umiestnilo grécke hlavné mesto Atény (15,3). Tretie miesto obsadila Praha (15,0) a na popredných priečkach sa nachádza aj druhé najväčšie české mesto – Brno (14,0). Do sedmičky najmenej dostupných miest na nákup nového bytu sa dostali všetky tri analyzované slovenské mestá – Košice (14,2), Banská Bystrica (12,8) a Bratislava (12,3). Celý rebríček pritom obsahuje takmer 40 rôznych miest z viac ako desiatky európskych krajín vrátane takých miest, ako sú Londýn, Miláno či Kodaň.

V porovnaní cien nových bytov sa na čele rebríčka s najvyššími cenami za meter štvorcový umiestnilo Luxembursko (8 760 €/m 2 ). Na druhom mieste je Izrael (6 131 €/m 2 ) a hranicu 5-tisíc eur za meter štvorcový presiahli aj Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Portugalsko a Česká republika. Naopak, najnižšie ceny zaznamenali Turecko (949 €/m 2 ), Bosna a Hercegovina (1 482 €/m 2 ), Albánsko (1 620 €/m 2 ) a Rumunsko (1 676 €/m 2 ). Slovensko sa umiestnilo v strede rebríčka s cenou 3 252 €/m 2 za nový byt, čo predstavuje medziročný nárast o 4,7 %. Najdrahším mestom roka 2024 je Tel Aviv (13 970 €/m 2 ). Hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový však pokorili aj ďalšie tri európske mestá: Luxemburg, Mníchov a Paríž. Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Ankara (905 €/m 2 ). Hlavné mesto Turecka je jediné spomedzi všetkých 75 analyzovaných miest, kde meter štvorcový stojí menej ako tisíc eur. S cenami do 1 500 €/m 2 nasledujú Izmir (Turecko), Drač (Albánsko), Patra (Grécko) a Istanbul (Turecko). Slovensko v rebríčku zastupujú tri mestá: Bratislava (3 909 €/m 2 ), Košice (3 400 €/m 2 ) a Banská Bystrica (2 973 €/m 2 ).

Najvyššie priemerné mesačné nájomné za byt dosiahol v minulom roku Luxemburg, pričom ceny sa vyšplhali až na 43,4 €/m 2 . Luxemburská metropola výrazne predbehla aj Paríž a Dublin, v ktorých nájomné prevýšilo hranicu 30 €/m 2 . Najnižšie ceny nájomného, ktoré činilo menej ako 6 €/m 2 , zaplatili obyvatelia miest Drač, Vlora (Albánsko), Ankara (Turecko) a Plovdiv (Bulharsko). Bratislava s cenou 15,4 €/m 2 sa nachádza približne v strednej časti rebríčka. V porovnaní hlavných miest krajín susediacich so Slovenskom je, rovnako ako v predošlom vydaní publikácie, nájomné vyššie v Prahe a vo Varšave, zatiaľčo v Budapešti a vo Viedni je nižšie nájomné.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

On-line: Nakupovanie nás baví

Záľuba Slovákov nakupovať, a najmä na internete, zostáva naďalej vysoká: deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje on-line v priemere päťkrát až šesťkrát mesačne, čo prevyšuje európsky priemer. Dominantnou platobnou metódou pri týchto nákupoch zostáva platobná karta – platia ňou viac ako dve tretiny zákazníkov, rastie však záujem aj o digitálne peňaženky. Nákupy prostredníctvom mobilných aplikácií obchodníkov využíva 44 percent ľudí.

V medziročnom porovnaní podľa prieskumu Mastercard najviac vzrástol počet zákazníkov, ktorí nakupujú on-line aspoň raz týždenne, a to z 12 na 31 percent. Dva až trikrát mesačne pritom nakupuje 27 percent Slovákov. Väčšina Slovákov oceňuje na on-line nakupovaní komfort, rýchlosť a možnosť zaplatiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Počet platieb, ktoré prebiehajú prostredníctvom tokenizovaných kariet, sa za posledné tri roky viac ako zdvojnásobil - v roku 2022 to bolo 21 percent on-line platieb, zatiaľčo dnes už ich takto prebieha 49 percent. Medzi bariéry v on-line platení patrí zadávanie údajov o karte, ktoré je časovo náročné, ale aj nutnosť hľadania peňaženky kvôli skopírovaniu údajov z karty. Až polovica ľudí sa taktiež zdráha ukladať číslo platobnej karty u jednotlivých predajcov.

Najviac nakupujeme oblečenie, elektroniku a vybavenie do domácnosti. Ešte pred pätnástimi rokmi nakupovali nábytok na splátky podľa Home Credit ženy a muži približne v pomere 50 na 50. Vlani už na zákazníčky pripadalo vyše 63 percent nákupov a tento rok je to už dokonca skoro 68 percent, pričom na zákazníkov mužského pohlavia ostalo len 32 percent. Za uplynulé roky sa zásadne zvýšila aj priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V priebehu rokov rastie tiež priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V roku 2011 to bolo v priemere 618 eur, v roku 2016 – 774 eur, v roku 2021 – 1274 eur, v tomto roku je to už 1385 eur. Najčastejšia výška jedného nákupu je v rozmedzí od 500 do 600 eur. Z dostupných dát zároveň vyplýva, že mierne narástol aj priemerný vek kupujúcich, v roku 2010 to bolo 40 rokov, v súčasnosti je to už 42 rokov. A hoci muži realizujú oveľa menší počet nákupov, spravidla sú ich nákupy drahšie. Zrejme kupujú spravidla hodnotnejší nábytok či kuchyne a ženy častejšie robia aj menšie nákupy, kam patria aj doplnky do domácnosti. Keď sa pozrieme na konkrétny tovar, ktorý kupujú u nás Slováci na splátky, tak jeho poradie je nasledovné: na prvom mieste sú sedacie súpravy, nasledujú postele a potom skrine.

SR: Byty drahšie než v roku 2022

Podľa údajov Národnej banky Slovenska ceny bývania na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 vzrástli o 4 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Najvýraznejšie zdražovanie medzi decembrom a januárom sa týkalo predovšetkým starších bytov. Regionálnemu pohľadu dominuje rast cien v Bratislave a Košiciach. V Nitrianskom a Žilinskom kraji evidujeme mierny pokles. Ponuka nehnuteľností na bývanie sa počas prvých troch mesiacov roka 2025 zvýšila o 7 %. Ide o prvý nárast objemu inzerátov po troch štvrťrokoch poklesu. Do ponuky vo výraznejšej miere pribúdali rodinné domy a ich podiel je tak najvyšší za posledné roky.

Medziročný rast ponukových cien sa vyšplhal na 11,4 %, pritom v prvom štvrťroku 2024 ešte ceny klesali. Priemerná cena nehnuteľností na bývanie vzrástla o 104 EUR/m2 na úroveň 2 700 EUR/m2. Hlavný podiel na cenovom raste v úvode roka pripadol na Bratislavský kraj. Priemerná cena bytov sa na začiatku roka 2025 dostala na doterajšie historické maximum 3 041 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla o 5 % (13,1 % medziročne). V jednotkovom vyjadrení ide o nárast o 145 EUR/m2. Najvýraznejšie rástli ceny 2-izbových bytov, zatiaľ čo 5-izbové byty zaznamenali miernu korekciu. Priemerná cena domov sa zvýšila o 53 EUR/m2, čo zodpovedá nárastu o 2,7 % medzi štvrťrokmi. Ceny domov tak rovnako ako byty zrýchlili svoj rast a dosiahli úroveň 2031 EUR/m2.

Percentuálny rozdiel medzi cenami novostavieb a starších nehnuteľností sa v prvom štvrťroku prekvapivo zmenšil. Ceny nových bytov vzrástli o 3,4 %, zatiaľčo staršie byty zdraželi až o 6 %. Najvýraznejší cenový rast bol v Košickom kraji (5,7 %) a v Bratislavskom kraji len o niečo nižší (5,1 %). Rast cien potiahli predovšetkým byty v Bratislave a Košiciach. V Bratislave sa na cenovom náraste podieľali vo výraznejšej miere skôr staršie byty. Zdražovanie bytov neobišlo ani ďalšie mestá v týchto krajoch, či už Senec, Pezinok alebo Rožňavu, Gelnicu a Spišskú Novú Ves. Na rozdiel od vývoja na konci predchádzajúceho roka však v prvom štvrťroku ceny v dvoch krajoch aj klesali, a to v Nitrianskom a Žilinskom (zhodne po -1 %). V Banskobystrickom kraji ceny nehnuteľností stagnovali.

Tomáš Boháček, komentár:„Domnievame sa, že v druhej polovici roka by rast cien mal naďalej pokračovať, aj keď tempo sa zmierni. Dopyt by mal plynulo rásť, a to aj po druhej a ďalšej (investičnej) nehnuteľnosti, kde by sa nateraz nemala negatívne prejaviť ani zamýšľaná zmena ich zdaňovania. Prospievať ďalšiemu rastu bude aj postupný pokles úrokových sadzieb na hypotékach, ktoré sa vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb ECB, budú postupne približovať k 3 %, to by však mohlo byť zároveň aj dno v tomto roku. Na strane ponuky veľké zmeny neočakávame, hoci pri existujúcich nehnuteľnostiach môže posledný prudší rast cien vyvolať ďalší nárast počtu predajných inzerátov. Klesajúci vplyv na ceny však nebude veľký a predajcovia budú skôr vyčkávať, ako znižovať ceny.“

Upozorňujeme: Nástrahy realitnej inzercie

Záujem o kúpu nehnuteľností neutícha. Na realitných portáloch sa však spotrebitelia môžu pri výbere budúceho bývania stretnúť s viacerými pochybnými praktikami. Zistenie konečnej ceny, skutočnej výmery či aktuálneho stavu je tak často práca pre detektíva. Na čo všetko je potrebné si dať pozor?

Na realitných portáloch sa často môžete stretnúť s ponukami, pri ktorých je inzerovaná cena doplnená poznámkou. K cene tak musíte ešte pripočítať DPH, províziu realitnej kancelárie či náklady na zabezpečenie právnych služieb pri prevode nehnuteľnosti. Konečná cena nehnuteľnosti tak môže narásť aj o tisíce eur. Uvádzanie cien týmto spôsobom je podľa dTest nielen netransparentné, ale je aj v rozpore s požiadavkami na uvádzanie spotrebiteľských cien. Evergreenom pri predaji tovaru a služieb je, samozrejme, aj prikrášľovanie. S rezervou preto berte informácie o dojazdových vzdialenostiach. Pomerne kreatívna je aj práca s takzvanými „ležiakmi“. Predávajúci sa túto skutočnosť snažia zamaskovať tým, že inzerát vkladajú opakovane, aby sa neustále zobrazoval v sekcii najnovších prírastkov. Neskôr prichádza na rad finta s výraznou zľavou. Tá však môže vyzerať aj tak, že sa byt predáva za stále rovnakú cenu, len k nemu pribudne informácia o prečiarknutej cene, ktorá je oproti tej pôvodnej značne nafúknutá.

Pre ľahšiu orientáciu v inzerátoch ponúkame malú interpretačnú pomôcku. Ohnisko a pieskovisko na spoločnom dvore sa prekladajú ako „prvky komunitného bývania“. Rozpadávajúca sa chalúpka na samote bez akejkoľvek infraštruktúry sa označuje za „rustikálnu“. Byt vybudovaný z pôvodnej pivnice, z ktorého okien môžete sledovať iba obuv okoloidúcich, je zase „útulný a atypický“, rovnako ako byt s rozlohou 16 m², ktorý má sprchový kút umiestnený vedľa sporáka. A nakoniec neudržiavaný osamotený ker obklopujúci kontajnery na triedený odpad zabezpečí „výhľad na zeleň“. Sprostredkovatelia často v snahe zaujať prikrášľujú aj ďalšie informácie. Trojizbový byt sa nakoniec ukáže ako dvojizbový byt so samostatnou kuchyňou so ‚skrytým potenciálom‘, moderný interiér je zase ťažko rozpoznateľnou digitálnou vizualizáciou. Pozor si dajte aj na nebytové priestory ponúkané ako ateliéry na bývanie. Nielenže budete mať problémy s hypotékou, ale nemôžete tu ani trvalo bývať, prípadne byt evidovať ako adresu trvalého pobytu.

Časté problémy:

· Exkluzívne zmluvy – Niektoré realitné kancelárie môžu ponúkať exkluzívne zmluvy, ktoré obmedzia možnosť predaja cez iné kanály. Je dôležité si dôkladne prečítať podmienky a vyhnúť sa zmluvám s automatickým predlžovaním.

· Nadhodnotené ceny – Niektorí makléri môžu sľubovať nereálne vysoké predajné ceny, čo môže predaj nehnuteľnosti skomplikovať a predĺžiť.

· Provízie realitných kancelárií – Provízia sa pohybuje od 3 do 6 %, pričom príliš nízka provízia môže znamenať slabý marketing a menej kvalitné služby.

· Finančné riziká pri kúpe – Kupujúci by si mali byť istí svojimi finančnými možnosťami, aby sa vyhli problémom s hypotékou alebo prepadnutiu rezervačného poplatku.

· Problematické zmluvy – Pri kúpe nehnuteľnosti je dôležité dôkladne skontrolovať kúpnu zmluvu, ideálne s právnikom, aby sa predišlo komplikáciám pri prevode vlastníctva.

· Súkromná inzercia – Pri predaji bez realitnej kancelárie si predávajúci musí sám zabezpečiť všetky právne a finančné aspekty predaja, čo môže byť náročné.

Reality: Trh oživuje, ceny budú rásť

Trh nehnuteľností na Slovensku počas minulého roka postupne obnovil svoj rast, najmä v druhej polovici, čím sa vrátil do obdobia začiatku posledného cyklu zvyšovania úrokových sadzieb ECB v roku 2023. Hoci poklesy z roku 2023 neboli úplne vykompenzované, trh zaznamenal nárast cien nehnuteľností v takmer všetkých krajoch. Tento rok by realitnému trh mal opätovne priať, keďže vyššia inflácia v kombinácii s novou sadzbou DPH a poklesom hypotekárnych sadzieb vytvárajú priaznivé prostredie na rast cien nových, ale aj existujúcich nehnuteľností.

Podľa údajov NBS ceny nehnuteľností na bývanie v poslednom štvrťroku 2024 na Slovensku vzrástli o 3 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a o 6,7 % oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností za celý rok 2024 dosiahla úroveň 2 500 EUR/m2, čo zodpovedá nárastu o 20 EUR/m2 v porovnaní s priemerom roku 2023. Priemerná cena bytov sa v poslednom štvrťroku zvýšila o 80 EUR/m2 a dosiahla hodnotu 2 895 EUR/m2. Medzikvartálny rast tak mierne posilnil na 2,9 %. Zdraželi všetky typy bytov, najviac však 1-izbové. Ceny domov tiež zaznamenali rast, ich priemerná cena vzrástla medzi štvrťrokmi o 2,3 % (44 EUR/m2) na úroveň 1 978 EUR/m2. Rast cien bol vo všetkých krajoch, najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v Košickom (+6,5 %) a Banskobystrickom kraji (+6,1 %). Naopak, najnižší rast vykazujú Trnavský (+1,1 %) a Bratislavský kraj (+2,7 %). Objem ponuky bol v 4. štvrťroku najnižší od roku 2021. Počet inzerátov postupne klesá už od polovice roka 2023, medziročne sa ponuka zmenšila o 1,6 %.

Prílev nových úverov na bývanie sa s pribúdajúcimi mesiacmi a klesajúcimi úrokmi stupňuje. V decembri bol najvyšší prírastok od začiatku roka 2023, no za objemami z predchádzajúcich rokov stále výrazne zaostával. V tomto roku sa podľa Tomáša Boháčka vytvára veľmi silná kombinácia faktorov v prospech rastu cien nehnuteľností. Rast základných sadzieb DPH sa veľmi rýchlo premietol do rastu cien novostavieb a stavebných materiálov, na čo začína nadväzovať aj rast cien existujúcich nehnuteľností, ktoré by svoje tempom rastu mohli do polovice roka dorovnať novostavby. Samotné zrýchlenie cien z titulu konsolidačných opatrení bude rovnako podporovať rast cien u oboch kategórií nehnuteľností. V tomto roku by sa priemerné ceny mohli zvýšiť podľa očakávaní o takmer 10 %, a priemerná cena m2 rezidenčnej nehnuteľnosti by sa mohla takto o rok pohybovať tesne pod 2 800 EUR. Oporou rastúcemu trendu budú aj postupne klesajúce hypotekárne sadzby, ktoré by sa na fixácii 1-5 rokov mohli znížiť v priemere do pásma 3-3,5 %, čo bude stimulovať dopyt po nehnuteľnostiach. Na strane ponuky budú nové ponuky bytov rásť iba pozvoľne, čo je opäť faktor v prospech ďalšieho rastu cien.

Energie: Ako ich šetríme

Spotreba energie domácností v posledných rokoch rastie spolu s rozširovaním elektrických zariadení. Tento trend spolu s rastúcimi nákladmi na energie a klimatickými zmenami zvýšili povedomie o potrebe hľadať cesty, ako spotrebu energie v domácnostiach znižovať. Výsledky prieskumu Schneider Electric poukazujú na veľký rozdiel medzi informovanosťou a činmi. Až 82 % respondentov považuje energetickú účinnosť za dôležitú a 70 % tvrdí, že zníženie uhlíkovej stopy je pre nich dôležité. Len málo z nich však prijíma skutočne zmysluplné opatrenia.

Tretieho pokračovania spotrebiteľského prieskumu Schneider Electric, ktorý mapuje postoje jednotlivcov k udržateľnosti a inteligentným technológiám v domácnosti, sa na záver minulého roka zúčastnilo 13 000 ľudí z 11 krajín sveta. Z nich len 44 % prispôsobuje teplotu interiéru, hoci je to jedno z kľúčových opatrení na zníženie spotreby energie. Naproti tomu 58 % respondentov za hlavné opatrenie považuje vypínanie svetiel, pričom osvetlenie tvorí len približne 5 % účtov za elektrinu. Ďalšia obľúbenejšia metóda na znižovanie spotreby je odpájanie nepoužívaných nabíjačiek (48 % respondentov). Aj to má však len minimálny vplyv. Ako ukazuje prepočet Energysage, ide úsporu v centoch ročne.

Polovica účastníkov prieskumu sa zhoduje v tom, že inteligentné technológie zvyšujú energetickú účinnosť. Inteligentné osvetlenie využíva v domácnosti len 24 % spotrebiteľov a inteligentný termostat len 21 %. Merania pri tom ukazujú, že správna regulácia teploty dokáže znížiť ročné účty až o tretinu. V prieskume sa po prvýkrát skúmal postoj k nástrojom umelej inteligencie. Napriek zisteniam, že umelá inteligencia a automatizácia by mohli pomôcť znížiť 10 % globálnych emisií skleníkových plynov, až 44 % respondentov v prieskume uviedlo, že by sa na umelú inteligenciu pri domácich úlohách nikdy nespoliehali, 35 % jej úplne nerozumie a 41 % sa jej chce aktívne vyhnúť. Okrem toho sa 52 % respondentov tvrdí, že technológie inteligentnej domácnosti sú príliš drahé, hoci konektivita zariadení v domácnosti môže priniesť až 22 % úsporu energií.

Aktuálne: Platy nám nestačia

Štyria z desiatich Slovákov plánujú požiadať v tomto roku o zvýšenie svojho platu. Podľa prieskumu pre Home Credit (1 005 respondentov prostredníctvom aplikácie Instant Research, 11. - 15. 11. 2024) najviac, takmer 40 percentám by stačilo aj skromné navýšenie mesačnej mzdy o 5 až 10 percent. Na druhej strane štyria zo sto opýtaných si budú pýtať viac ako 50 percent navyše. Z tých, čo o vyššiu mzdu nepožiadajú, je najviac ľudí, ktorí to považujú za príliš náročné na dosiahnutie, ďalších zase odrádza očakávaná negatívna reakcia nadriadených. Pritom 60 % Slovákov plánuje v roku 2025 väčšiu finančnú investíciu, najčastejšie nákladnejšie výdavky do domácnosti, rekonštrukciu nehnuteľnosti, kúpu drahšej elektroniky či auta.

Presne 38 percent Slovákov zvažuje v tomto roku zažiadať o zvýšenie svojej mesačnej mzdy, z nich 18 percent to urobí určite a 20 percent zrejme áno. Na otázku, či plánujú požiadať o zvýšenie platu v roku 2025, odpovedalo ďalších 20 percent opýtaných, že asi nie a 19 percent určite nie. Zvyšok sa nevedel vyjadriť. Najčastejšie hodlajú o zvýšenie platu požiadať ľudia s mesačným platom nad 1 500 eur a taktiež vo veku od 27 do 35 rokov. Na druhej strane, z tých čo o navýšenie platu nezažiadajú, sú to častejšie starší ľudia vo veku nad 54 rokov a tiež Slováci s čistým príjmom pod 800 eur. Slováci sú v tomto ohľade pomerne skromní, čo potvrdzuje aj to, že najčastejšie (39 percent) plánujú požiadať o zvýšenie platu len o 5 až 10 percent. Ďalších 28 percent opýtaných dúfa v navýšenie o 11 až 15 percent a 16 percent ľudí zase v rozmedzí od 16 do 20 percent. Nájdu sa však aj oveľa ambicióznejší, konkrétne 4 percentá respondentov, ktorí budú žiadať viac ako 50-percentný nárast mzdy. Na druhej strane sú tu tí, čo nepožiadajú o zvýšenie platu vôbec. Najčastejšie uvádzajú (31 %), že je to podľa nich ťažké dosiahnuť a tak im to nedáva zmysel. Rovnaký počet opýtaných (31 %) počíta s automatickým navýšením mzdy. Každý piaty Slovák (21 %) sa obáva negatívnej reakcie nadriadených, 9 percentám zvýšili plat nedávno a len 7 percent uvádza ako dôvod, prečo nezažiadajú o zvýšenie platu fakt, že sú s ním spokojní.

Či už si Slováci platovo polepšia alebo nie, väčšina (60 %) v roku 2025 plánuje aspoň nejakú väčšiu investíciu. Naopak, zvyšných 40 percent opýtaných nehodlá kupovať nič drahšie. Z chystaných väčších výdavkov ľudia najčastejšie (22 %) spomínajú investíciu do vybavenia domácnosti ako je nábytok, chladnička, televízor či práčka. Nasleduje rekonštrukcia domu či bytu (17 %) a nákup drahšej elektroniky (13 %). Ďalších 12 percent plánuje kúpu auta a pre 11 percent bude väčšou investíciou drahšia dovolenka v cudzine. Rekonštrukciu bytu alebo domu plánujú častejšie ľudia z východného Slovenska, nákup auta zase opýtaní vo veku 18 až 26 rokov a nákup drahšieho vybavenia do domácnosti spomínajú najčastejšie ľudia vo veku 27 až 35 rokov a vysokoškolsky vzdelaní. Drahšia zahraničná dovolenka je zase najčastejšie v plánoch domácností s mesačným príjmom nad 3-tisíc eur a taktiež ľudí s vysokoškolským titulom. Väčšie investície hodlajú ľudia financovať predovšetkým z vlastných úspor a taktiež v kombinácii úspor a úveru. Zatiaľčo v prípade kúpy nehnuteľnosti počíta s nejakou formou úveru až 77 percent respondentov a auta 46 percent, tak u drahšej dovolenky sú to len 4 percentá.

SR: Ceny nehnuteľností opäť vyššie

Byty a domy na Slovensku podľa štatistického úradu už druhý štvrťrok po sebe zdraželi. Počas leta sa medziročný rast zrýchlil na viac ako 6 %, medzikvartálne zdražovanie dosiahlo takmer 3 %. Staršie nehnuteľnosti rástli oveľa rýchlejšie než novostavby. Rast cien sa vyhol len dvom z ôsmich krajov Slovenska. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli v 3. štvrťroku 2024 ceny nehnuteľností vyššie o 89,5 %.

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku sa v 3. štvrťroku 2024 medzikvartálne zvýšili v priemere o 2,9 %. Tempo zdražovania sa udržalo na približne rovnakej úrovni ako v jarných mesiacoch (počas 2. štvrťroka 2024). Aktuálny nárast cien sa prejavil pri oboch typoch nehnuteľností. Kým na jar dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností, v lete nabralo na rýchlosti naopak zdražovanie existujúcich nehnuteľností. Ceny novostavieb v 3. štvrťroku stúpli oproti druhému kvartálu len o 0,8 %, existujúce nehnuteľnosti o 3,3 %. Nárast priemerných cien všetkých nehnuteľností bol zaznamenaný v 6 z 8 slovenských krajov, v poklese zotrvali len ceny bytov a domov v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najdynamickejšie zdražovanie na úrovni 7 % sa prejavilo v Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch sa priemerné zvýšenie cien oboch typov nehnuteľností pohybovalo od 0,2 % v Trenčianskom kraji po 4,2 % nárast v Prešovskom kraji. Najdynamickejšie regionálne zdraženie exitujúcich nehnuteľností sa prejavilo v Bratislavskom kraji (o 7,7%) a novostavby najviac zdraželi v Trenčianskom kraji (o 4,9%). Vo vybraných regiónoch SR ceny v porovnaní s predošlým štvrťrokom aj klesali. Pri existujúcich nehnuteľnostiach to bolo v 3 krajoch - Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji a nové nehnuteľnosti zlacneli v 2 krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom kraji.

V medziročnom porovnaní sa zdražovanie nehnuteľností na Slovensku zdynamizovalo, v priemere sa v 3. štvrťroku 2024 domy a byty predávali drahšie o 6,2 %. V druhom kvartáli tohto roka bol nárast na úrovni 4 %. Výsledok výraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien existujúcich nehnuteľností, ktoré boli aktuálne drahšie ako pred rokom o 6,6 %, zatiaľ čo nové nehnuteľnosti zdraželi o 4,1 %. Ceny nehnuteľností určených na bývanie medziročne vzrástli v 6 z 8 krajov SR. Súčasne v 2 krajoch byty a domy v priemere zlacneli, a to v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V obidvoch týchto krajoch klesli alebo zostali takmer nezmenené ceny existujúcich aj nových nehnuteľností. Z hľadiska regionálneho vývoja najvýraznejší nárast, až o 21 %, zaznamenal Žilinský kraj, a to predovšetkým zásluhou zdražovania starších nehnuteľností. Ich ceny boli takmer o štvrtinu vyššie ako pred rokom. Nové nehnuteľnosti v tomto regióne stúpli o 9 %. Na druhom mieste sa umiestnil Košický kraj s medziročným rastom cien o 8,6 %. Ceny starších nehnuteľností tu medziročne vzrástli o vyše 9 % a nové nehnuteľnosti o viac ako 6 %. Na treťom mieste podľa tempa rastu cien bol Bratislavský kraj so 6 % priemerných nárastom cien. Existujúce aj nové nehnuteľnosti sa v regióne okolo hlavného mesta predávali drahšie ako pred rokom o vyše 5 %.