Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

Malware: Animované nástrahy

Nová správa Threat Insights Report ukazuje, ako útočníci zdokonaľujú svoje kampane pomocou profesionálne vyzerajúcich animácií a komerčných malvérových služieb. Výskumníci upozorňujú, že tieto útoky kombinujú atraktívne vizuálne prvky známe z hostingových platforiem, napr. Discord, a 

pravidelne aktualizované malvérové sady (kity). To im pomáha unikať pozornosti používateľov aj bezpečnostných nástrojov. 

Na základe údajov z miliónov koncových zariadení s HP Wolf Security patria medzi kľúčové poznatky:  

Falošná aktualizácia Adobe: Falošný PDF súbor s logom Adobe presmeroval používateľa na podvodnú stránku, ktorá napodobňovala aktualizáciu jeho PDF čítačky. Animovaný priebeh inštalácie imitoval oficiálnu aktualizáciu a prinútil používateľa stiahnuť si modifikovanú verziu nástroja ScreenConnect. Tento legitímny nástroj na vzdialený prístup následne nadviazal spojenie so serverom útočníkov a umožnil prevzatie kontroly nad zariadením. 

Malvér na Discorde obchádza ochranu Windows 11: Útočníci hostovali škodlivý kód priamo na platforme Discord, aby nemuseli budovať vlastnú infraštruktúru a zároveň ťažili z dôveryhodnej reputácie domény. Ešte pred nasadením malvér upravuje funkciu Memory Integrity (Integrita pamäte) vo Windows 11, aby obišiel túto vrstvu zabezpečenia. Následne infekčný reťazec doručí Phantom Stealer – infostealer ponúkaný na undergroundových fórach formou modelu predplatného, s pravidelnými aktualizáciami a funkciami na krádež prístupových údajov a finančných informácií. 

DLL sideloading obchádza skenery zabezpečenia koncových bodov: Útočníci sa vydávali za kolumbijskú prokuratúru a šírili podvrhnuté právne výzvy prostredníctvom mailu. Odkaz viedol na podvodný web napodobňujúci vládne stránky, kde sa automaticky spustila animácia smerujúca používateľa k zadaniu „jednorazového hesla“. To ho prinútilo stiahnuť a otvoriť zaheslovaný archív, ktorý obsahoval skrytý škodlivý DLL súbor. Ten inštaloval malvér PureRAT, ktorý útočníkom poskytol plný vzdialený prístup k zariadeniu obete. Detegovateľnosť týchto vzoriek bola extrémne nízka – antivírusové nástrojei dentifikovali v priemere len 4 % z nich. 

Súčasťou zverejnenej správy je aj blogový príspevok analyzujúci šírenie malvéru zameraného na krádež prihlasovacích cookies (teda údajov, ktoré udržiavajú aktívne prihlásenie), zneužitie prístupových údajov a rastúci výskyt infostealerov. Namiesto krádeže hesiel či obchádzania dvojfaktorového overenia (MFA) útočníci často zneužívajú cookies, ktoré potvrdzujú prihlásenie používateľa, a získajú tak okamžitý prístup k citlivým systémom. Podľa analýzy útokov zverejnených v 3. štvrťroku 2025 tvorili infostealery 57 % najrozšírenejších malvérových rodín.

Správa, ktorá skúmala údaje z obdobia júl až september 2025, ukazuje, ako kyberzločinci naďalej diverzifikujú metódy na obchádzanie detekčných nástrojov, napríklad:

Aspoň 11 % mailových hrozieb identifikovaných pomocou HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov mailových brán. 

Archívne súbory boli najčastejším nosičom malvéru (45 %), čo predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov oproti 2. štvrťroku. Útoky často zneužívajú formáty .tar a .z. 

V 3. štvrťroku tvorili PDF súbory 11 % zablokovaných hrozieb, čo je nárast o 3 percentuálne body oproti predchádzajúcemu obdobiu.

SR: Kybernetické hrozby

Podľa prieskumu SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (október 2025, 1000 respondentov) sa väčšina Slovákov správa v on-line prostredí rizikovejšie než v roku 2024. Pretrvávajú výrazné medzery v oblasti praktických bezpečnostných návykov, poznania hrozieb aj ochrany detí. Až 66 % respondentov používa rovnaké heslo na viacerých účtoch a klesá úroveň rodičovskej kontroly. Väčšina opýtaných využíva iba základné formy ochrany a o hrozbách digitálneho prostredia má len povrchné informácie.

Digitálne zariadenia sú v slovenských domácnostiach zastúpené vo vysokej miere. Podľa prieskumu smartfón vlastní 85,7 % respondentov, notebooky používa 71,8 % a tablet vlastní 45,9 %. Používanie smart televízorov uviedlo 60,3 % opýtaných. Znepokojujúcim výsledkom je nízky podiel používania rodičovskej kontroly. Menej ako tretina opýtaných žijúcich v domácnosti s deťmi potvrdila používanie rodičovskej kontroly. Ochrana detí rodičmi v on-line prostredí dokonca zaznamenala medziročný pokles. Zatiaľčo v roku 2024 uviedlo 30,7 % rodičov, že používajú nástroje rodičovskej kontroly, v roku 2025 tento podiel klesol na 29 %. Naďalej pritom platí, že čím vyššie sú digitálne zručnosti rodičov, tým viac uplatňujú kontrolu detí v digitálnom priestore. Pri otázke zdieľania zariadení s členmi rodiny pritom až 16,8 % opýtaných uviedlo, že zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom či deťmi. Až 40% ľudí si informácie zo sociálnych sietí neoveruje, alebo overuje len niekedy. Takmer polovica respondentov si rovnako neoveruje, alebo len niekedy overuje informácie prijaté od známych cez elektronickú komunikáciu, či zdieľané cez sociálne siete. Používanie umelej inteligencie síce rastie, avšak väčšina používateľov ju využíva nevedome: 47,6 % respondentov uviedlo, že nepoužívajú AI. Respondenti často nerozlišujú medzi technológiou s prvkami umelej inteligencie a bežnými aplikáciami.

Digitálne zručnosti populácie zostávajú prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov ovláda pokročilé metódy ochrany dát. Iba malá časť opýtaných (menej ako 10 %) disponuje pokročilými znalosťami ako šifrovanie, bezpečný prenos informácií alebo programovanie. Digitálna zručnosť úzko koreluje s vekom: mladší respondenti sú v práci s technológiami prirodzene zručnejší a častejšie aplikujú bezpečnostné postupy. Staršie skupiny obyvateľstva ostávajú zraniteľnejšie a menej adaptabilné. Takmer polovica respondentov nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach a 66 % respondentov používa rovnaké heslá pre každý účet. Viac ako polovica opýtaných naďalej neprijíma ani ďalšie základné opatrenia, napríklad dvojfaktorovú autentifikáciu (60 %) a vyše 65 % respondentov neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie svojich dát. Viac ako polovica respondentov (57 %) nepozná pojem ransomvér. Znalosť pojmu phishing klesla medziročne z 22 % na 21 %. Napriek niekoľkým rozsiahlym ransomvérovým útokom na slovenské organizácie v priebehu roka 2025 si verejnosť stále neuvedomuje riziká kybernetických hrozieb a dôležitosť bezpečného správania v on-line svete.

Phishing: Falošné PDF faktúry

Najnovšia správa Threat Insights Report poukázala, ako čoraz častejšie kombinovanie techník „living-off-the-land“ (LOTL – využívanie bežne dostupných nástrojov a funkcií systému na realizáciu útokov) s phishingom obchádza tradičné nástroje na detekciu bezpečnostných hrozieb. Tieto techniky, keď útočníci zneužívajú legitímne nástroje a funkcie počítača na vykonanie útoku, sú už dlhodobo súčasťou arzenálu kyberzločincov. Častejšie zneužívanie rôznych, často netradičných binárnych súborov v rámci jednej kampane, sťažuje rozlíšenie medzi škodlivou a legitímnou aktivitou.

Na základe dát z miliónov endpointov využívajúcich HP Wolf Security identifikoval tím HP nasledujúce kampane:

• Falošné PDF faktúry v Adobe Reader: útočníci pripojili skript, ktorý umožňoval vzdialený prístup k

napadnutému zariadeniu. Tento skript bol ukrytý v malej SVG návnade, ktorá vyzerala ako realistická PDF faktúra s falošným načítacím panelom, čo malo zvýšiť pravdepodobnosť otvorenia súboru a spustenia infekčného reťazca.

• Malware ukrytý v pixeloch obrázkov: útočníci využili súbory Microsoft Compiled HTML Help na skrytie škodlivého kódu v pixeloch obrázkov. Tieto súbory boli maskované ako projektové dokumenty a obsahovali payload XWorm, ktorý následne vykonal niekoľko krokov infekčného reťazca zahŕňajúcich techniky LOTL. PowerShell bol použitý na spustenie CMD súboru, ktorý odstránil stopy o stiahnutých súboroch.

• Lumma Stealer v IMG archívoch: Lumma Stealer bola jednou z najaktívnejších rodín malvéru v druhom kvartáli. Útočníci ho distribuovali pomocou archívnych súborov IMG, ktoré využívali techniky LOTL na obchádzanie bezpečnostných filtrov.

Útočníci nevyvíjajú úplne nové metódy, skôr zdokonaľujú tie existujúce. Vidíme častejšie prepojenie nástrojov living-off-the-land a používanie menej nápadných typov súborov, ako obrázky, na obchádzanie detekcie. Skrytie škodlivého kódu v obrázkoch, zneužívanie dôveryhodných systémových nástrojov a dokonca regionalizácia útokov sťažujú detekciu tradičnými metódami. Izolovanie hrozieb, ktoré unikli detekčným nástrojom na endpointoch, a zároveň možnosť bezpečne detonovať malvér v zabezpečených kontajneroch, poskytujú HP Wolf Security konkrétny prehľad o najnovších technikách používaných kyberzločincami. Doteraz zákazníci HP Wolf Security klikli na viac než 55 miliárd emailových príloh, webových stránok a stiahnutých súborov bez hláseného narušenia bezpečnosti. Správa Threat Insights, ktorá skúmala dáta za obdobie apríl až jún 2025, podrobne opisuje, ako kyberzločinci naďalej diverzifikujú svoje metódy útokov, aby obchádzali detekciu založenú na signatúrach. Hlavné zistenia:

• Prinajmenej 13 % hrozieb v emailoch identifikovaných pomocou HP Sure Click obchádzalo jeden alebo viac bránových skenerov;

• Archívne súbory boli najpopulárnejším spôsobom doručenia (40 %), nasledovali spustiteľné súbory a skripty (35 %);

• Útočníci aj naďalej používajú .rar archívy (26 %), čo naznačuje, že zneužívajú dôveryhodný softvér, ako napríklad WinRAR, aby nevzbudili podozrenie.

Techniky living-off-the-land sú problematické a ťažko riešiteľné, pretože je ťažké rozlíšiť legitímnu aktivitu od útoku. Ste medzi dvoma kameňmi – buď aktivitu zablokujete, čo môže spôsobiť problémy používateľom a vyvolať potrebu tiketovania v SOC, alebo ju necháte otvorenú a riskujete, že útočník prejde. Aj ten najlepší detekčný systém niektoré hrozby prehliadne, preto je nevyhnutné mať viacvrstvovú obranu s izoláciou a blokovaním útokov, aby boli zadržané skôr, než spôsobia škody.

Útoky: Aj na malé a stredné podniky

Hoci mnohé malé a stredné podniky verili, že sú príliš nezaujímavé, aby sa stali terčom kyberzločincov, nové údaje spoločnosti N‑able ukazujú opak. Útočníci čoraz viac uprednostňujú rýchlejšie útoky na sektor malých a stredných podnikov (SMB), ktoré vyžadujú menej úsilia ako komplexné útoky na veľké podniky, a využívajú obmedzené obranné schopnosti na dosiahnutie rýchlejších ziskov. Výročná správa N-able o hrozbách na rok 2025 potvrdila dramatický nárast zistených hrozieb pre SMB, pričom ich počet len v júni 2025 vzrástol na vyše 13,3 milióna. Úspešnosť útokov na SMB je niekoľkonásobne vyššia ako úspešnosť útokov na veľké spoločnosti.

Hlavné zistenia:

• Kyberzločinci sa zameriavajú na ľahšie ciele, konkrétne malé a stredné podniky: Priemerná úspešnosť narušenia bezpečnosti vo všetkých organizáciách bola 44 %, vo veľkých podnikoch len 39 %, ale v malých a stredných podnikoch stúpla na 88 %.

• Umelá inteligencia posilňuje sociálne inžinierstvo: Útočníci využívajú generatívnu umelú inteligenciu na vytváranie presvedčivých phishingových správ, ktoré sú nerozoznateľné od štýlu skutočných ľudí. Incidenty sociálneho inžinierstva predstavovali 22 % všetkých potvrdených incidentov v malých a stredných podnikoch.

• Ransomvér je významnou hrozbou: V prvej polovici roku 2025 zaznamenal tím N-able takmer 1,9 milióna prípadov útokov ransomvér – z celkového počtu 3,3 milióna zistených malvérov.

• E-mail zostáva preferovaným nástrojom na získavanie prihlasovacích údajov: Zamestnanci v spoločnostiach s menej ako 250 zamestnancami dostávajú jeden škodlivý e-mail na každých 323 správ.

• Akonáhle je mailový účet kompromitovaný, rýchlo nasledujú BEC maily: FBI zaznamenala v roku 2024 celosvetové straty vo výške 2,77 miliardy dolárov v dôsledku podvodných mailov (BEC), pričom mnoho prípadov pochádzalo z menších spoločností, ktoré nevykonávali kontroly platieb.

Úspech v boji proti kybernetickým hrozbám spočíva v ochrane pozostávajúcej z viacerých vrstiev zabezpečenia, ako správa záplat, spoľahlivé zálohovanie, nepretržité monitorovanie, ochrana koncových bodov a implementácia jasných pravidiel – v reaktívnom aj proaktívnom režime.

AI: Len 1 z 10 firiem pripravená na hrozby

Kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z najzásadnejších strategických rizík súčasnosti. Najnovšia správa State of Cybersecurity Resilience 2025 od Accenture (prieskum medzi 2 286 bezpečnostnými a technologickými lídrami z 24 odvetví v 17 krajinách) odhaľuje, že len 10 % organizácií je pripravených čeliť hrozbám, ktoré urýchľuje nástup umelej inteligencie (AI). Napriek rýchlemu tempu inovácií väčšina firiem nedokáže držať krok s novými hrozbami – nielen technologicky, ale ani strategicky.

Podľa prieskumu až 90 % spoločností nemá dostatočnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na zvládnutie moderných hrozieb. Len 34 % organizácií má dostatočne vyspelú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a iba 13 % disponuje spôsobilosťami na efektívnu obranu voči útokom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako tretina firiem si uvedomuje, že vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než stíhajú zlepšovať svoju kybernetickú bezpečnosť. Firmy dnes masívne investujú do umelej inteligencie, ale zanedbávajú jej bezpečnosť. Rozsiahla a zároveň nesprávne realizovaná implementácia zvyšuje ich zraniteľnosť. Firmy, ktoré plánujú aktívne využívať umelú inteligenciu, by mali zároveň systematicky budovať bezpečnostné spôsobilosti, a to od strategického plánovania až po technickú realizáciu.

Správa poukazuje na výrazné rozdiely v úrovni pripravenosti medzi firmami, ktoré majú vyspelú bezpečnostnú stratégiu a technické spôsobilosti a tými, ktorým tieto spôsobilosti chýbajú. Podniky s vysokou úrovňou pripravenosti majú až o 69 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa stanú terčom útoku s podporou AI a zároveň dosahujú až 1,6-násobne vyšší výnos z investícií do umelej inteligencie. Získavajú tiež väčšiu dôveru zákazníkov a dokážu rýchlejšie a bezpečnejšie inovovať. Rastúci počet útokov, vrátane sofistikovaných AI malvérov či deepfake podvodov, ukazuje, že tradičné bezpečnostné modely prestávajú byť účinné. Až 83 % manažérov označilo nedostatok pracovnej sily v oblasti kybernetickej bezpečnosti za kritickú prekážku, čo ešte viac znižuje schopnosť firiem reagovať. Správa zároveň formuluje štyri kľúčové odporúčania pre firmy, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť:

• Stanoviť bezpečnosť umelej inteligencie ako prioritu na úrovni vrcholového manažmentu, zaviesť jasný model riadenia a zosúladiť bezpečnostné opatrenia s obchodnými cieľmi a regulačnými požiadavkami.
• Zaviesť technické opatrenia, ktoré od začiatku počítajú s bezpečnosťou, napríklad princípy Zero Trust, riadenie identít a prístupov či zabezpečené cloudové prostredia pre využitie umelej inteligencie.
• Posilniť bezpečnosť celého dodávateľského reťazca, mať pripravený plán reakcie na incidenty a aktívne využívať monitoring a analýzy kybernetických hrozieb na ochranu AI riešení.
• Automatizovať reakcie na hrozby pomocou umelej inteligencie, nasadiť bezpečnostných agentov využívajúcich AI a zvyšovať celkovú efektivitu bezpečnostných tímov.

Dáta pritom ukazujú, že už mierne zvýšenie investícií do kybernetickej bezpečnosti na úrovni desať percent môže firmám pomôcť zrýchliť odhaľovanie a riešenie kybernetických útokov.

Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:

• Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
• Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
• Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
• Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

Trend: Vírusy v cookies

Najnovší Threat Insights Report potvrdil, že útočníci stále viac zneužívajú „klikaciu únavu“ používateľov – najmä v zhone a pod časovým tlakom, aktuálne napríklad pri hľadaní výhodných ponúk na dovolenku. Od zavedenia predpisov na ochranu súkromia ako GDPR sú cookies okná natoľko bežné, že ich väčšina používateľov odklikne takmer bez premýšľania. Útočníci nepotrebujú žiadne sofistikované triky – stačí dobre načasovaná výzva a automatická reakcia používateľa.

Vyšetrovanie podozrivých domén nadväzuje na predchádzajúcu kampaň s CAPTCHA tématikou, kedy boli odhalené falošné weby na rezerváciu ubytovania. Napodobňujú napríklad značku Booking.com, avšak s rozmazaným obsahom a podvodným cookies bannerom, ktorý má používateľa prinútiť kliknúť na tlačidlo „Prijať“ – čo spustí sťahovanie škodlivého JavaScriptu. Po otvorení tohto súboru sa na počítači nainštaluje XWorm, teda prístupový trojan (RAT), ktorý útočníkom umožňuje prevziať kontrolu nad zariadením, vrátane prístupu k súborom, webkamere a mikrofónu. Navyše, dáva im možnosť nasadzovať ďalší malvér, alebo vypínať bezpečnostné nástroje. Kampaň bola prvýkrát odhalená v 1. štvrťroku 2025, kedy vrcholilo obdobie rezervácií letných dovoleniek – teda v čase, keď sú používatelia obzvlášť náchylní na cestovateľské ponuky. Aktívna však zostáva aj naďalej a stále sú priebežne registrované a využívané ďalšie domény pre šírenie podobných falošných webov.

Na základe dát z miliónov koncových zariadení so zabezpečením HP Wolf Security výskumníci zistili:

• Skryté podvodné súbory: Útočníci využívali súbory Windows Library na ukrytie malvéru v bežne vyzerajúcich priečinkoch, napríklad „Dokumenty“ alebo „Stiahnuté“. V Prieskumníkovi Windows sa obetiam zobrazilo pop-up okno so vzdialenou zložkou WebDAV a zástupcom vo formáte PDF, ktorého otvorenie spustilo malvér.
• Pasca v PowerPointe: Škodlivý súbor PowerPoint otvorený v režime celej obrazovky napodobňoval bežné otvorenie zložky. Kliknutie používateľa na „zatvorenie“ spustilo stiahnutie archívu obsahujúceho VBScript a spustiteľný súbor, ktorý stiahol malvér hostovaný na GitHube.
• Nárast využívania MSI inštalátorov: Inštalátory MSI sú teraz medzi najčastejšími typmi súborov na šírenie malvéru, hlavne vďaka kampaniam ChromeLoader. Často sú distribuované cez falošné stránky so softvérom a škodlivé reklamy a využívajú platné digitálne certifikáty na overovanie pravosti kódu, aby vyzerali dôveryhodne a obišli bezpečnostné varovania Windows.

Požívatelia si postupne zvykajú ignorovať pop-up okná a žiadosti o oprávnenie, čo útočníkom uľahčuje prienik. Často nejde o sofistikované útoky, ale o bežné situácie, ktoré používateľa zaskočia. Čím častejšie sa stretávajú s týmito rizikovými interakciami, tým pravdepodobnejšie sa stanú obeťou útoku. Obmedzenie rizikových situácií, napríklad klikanie na nedôveryhodný obsah, pomáha znižovať celkovú zraniteľnosť bez predvídania možných útokov.

Upozorňujeme: Najčastejšie slabé heslá

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2024 sa rok 2024 môže označiť „rokom kybernetických zločinov“. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hekerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 15 % a v roku 2024 bolo hlásených až 2 080 000 prípadov únikov údajov. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, pribudli napríklad deepfake podvody CEO WhatsApp, ktoré oklamali zamestnancov, aby previedli svoje peniaze na základe zdanlivo legitímnych pokynov svojich nadriadených. Zarezonovali aj falošné deepfake videá a hlasy, ktoré zneužili identitu Elona Muska aj iných verejne známych osôb a lákali dôverčivých ľudí na podvodné investičné schémy.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili heslá, emailové adresy, používateľské mená, telefónne čísla, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie vedia zacieliť podvod. Najčastejšou zneužitou kombináciou v 2024 boli: e-mail s heslom (medziročný pokles o 5 %), používateľské meno s heslom (medziročný nárast o 33 %) a telefónne číslo s menom a priezviskom (medziročný nárast až o vyše 36%). Analýza CRIF odhalila, že používatelia naďalej využívajú mimoriadne jednoduché a predvídateľné heslá a kombinácie znakov, čím svoje účty a identitu sami vystavujú vysokému riziku. Medzi 5 najpoužívanejších hesiel v celosvetovom meradle patria číselné kombinácie 123456, 123456789, 12345678, 12345 a 111111. Ich heknutie trvá menej než sekunda. Ohrození sú aj naši používatelia internetu. Najčastejšie hekknuté slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2024 boli kombinácie jednoduchých čísel 123456, 123456789, krstné mená martin, monika a dominika, ale tiež slová heslo a obrazok1. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami mailových adries spolu s heslami sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na 34. mieste (s doménou .sk). V porovnaní s rokom 2023 sme si polepšili, vtedy sme obsadili nelichotivé 17. miesto. Neželané prvenstvo majú USA a globálne emailové účty s koncovkami .com a .net. Na 2. mieste je Rusko s .ru, nasleduje Nemecko s .de a Francúzsko s .fr. 

Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. Európa si medziročne výrazne pohoršila, až o 94 %, a stala sa kontinentom s najvyššou mierou nezákonnej výmeny údajov o kreditných kartách. Na druhom nelichotivom mieste skončila Severná Amerika, nasledovaná Áziou. Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadli Ruská federácia, USA a India. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Irán, piatom Mexiko a šiestom Spojené kráľovstvo. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 83. miesta v 2023 klesla na 87. miesto v 2024. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku. Ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto. Na ochranu svojich osobných údajov, i preverenie rizika ich zneužitia môžu Slováci využiť napríklad službu NetAgent, ktorá používateľa upozorní na zneužitie jeho osobných údajov, pretože monitoruje open web, dark web, špecializuje sa na rôzne finančné registre a potenciálne riziká.

USB: Bezpečné nabíjanie

Nabíjanie smartfónov, tabletov a ostatných inteligentných zariadení cez verejné USB porty na letiskách, železničných staniciach či iných miestach s vysokou hustotou ľudí je jednoduchý spôsob, ako udržať tieto zariadenia v prevádzke bez vyhľadávania konvenčnej elektrickej zásuvky. Zároveň však predstavujú vážne bezpečnostné riziko, pretože tieto porty sa stávajú terčom kybernetických útokov pomocou metódy nazývanej juice jacking.

Ide o kybernetický útok, pri ktorom hekeri inštalujú malvér do verejných nabíjacích staníc, aby ukradli osobné údaje zo zariadenia používateľa. Táto forma útoku sa môže stať kdekoľvek a kedykoľvek, obzvlášť zraniteľné sú nabíjacie stanice na letiskách, kaviarňach aj v hoteloch. Na ochranu je dôležité používať bezpečné nabíjacie káble a adaptéry, najmä ak zariadenia obsahujú citlivé obchodné údaje, alebo sú pracovnými nástrojmi štátnych úradníkov. Blokujú prenos dát pomocou špeciálneho čipu. Kábel sa používa iba na nabíjanie – žiadny prenos dát, žiadne riziko! Nabíjacie káble by mali byť z vysoko kvalitných materiálov a bezpečnostný certifikát.

Nabíjacie káble so špeciálnym čipom fyzicky blokujú prenos dát a zároveň zabraňujú útokom spyware / malvér na smartfóny, tablety a mobilné zariadenia napájané z batérie. Káble sú dostupné vo viacerých variantoch s kombináciou konektorov USB-C, Lightning a USB-A, každý s dĺžkou 1,5 m. Ich súčasťou môžu byť aj bezpečné adaptéry.

Malvér: Priamo v obrázkoch

Najnovšia správa Threat Insights Report popisuje, ako kyberzločinci využívajú predpripravené sady umožňujúce aj tým menej skúseným z nich vytvoriť malvér (malware-by-numbers) a generatívnu umelú inteligenciu (GenAI) na zefektívnenie svojich útokov. Tieto nástroje zjednodušujú a zrýchľujú tvorbu útočných komponentov, takže kyberzločinci sa môžu sústrediť na experimentovanie so spôsobmi ako obísť detekciu, oklamať obete a infikovať ich zariadenia.

Správa analyzuje skutočné kybernetické útoky. Na základe údajov z miliónov koncových zariadení vybavených systémom HP Wolf Security experti na hrozby spoločnosti HP identifikovali nasledujúce kampane:

• Súbory malware-by-numbers: experti na hrozby zaznamenali rozsiahle kampane šíriace malvé VIP Keylogger a 0bj3ctivityStealer, ktoré využívajú rovnaké techniky a loadery. To naznačuje, že na doručenie rôzneho obsahu používajú rovnaké sady malvéru. V oboch kampaniach ukryli útočníci rovnaký škodlivý kód do obrázkov na webových stránkach na hosťovanie súborov, ako napríklad archive.org, a na inštaláciu škodlivého obsahu použili rovnaký loader. Obrázky z dobre známych webových stránok sa javia mnohým systémom detekcie ako neškodné – obchádzajú sieťové zabezpečenie ako sú webové proxy servery, ktoré sa spoliehajú na reputáciu webových stránok.

• GenAI pomáha vytvárať škodlivé dokumenty HTML: výskumníci tiež identifikovali kampaň s trójskym koňom XWorm (RAT) začatou metódou HTML smugglingu, pri ktorom je do dokumentu vložený škodlivý kód umožňujúci stiahnutie a spustenie malwaru. Podobne ako v kampani AsyncRAT analyzovanej v predchádzajúcom štvrťroku, mal loader znaky naznačujúce, že bol vytvorený pomocou GenAI – napríklad obsahoval popis po jednotlivých riadkoch a špecifický dizajn HTML stránky.

• Podvádzať sa nevypláca: útočníci zneužívajú cheaty a modifikačné repozitáre v hrách na GitHube tým, že do nich vkladajú spustiteľné súbory obsahujúce malware Lumma Stealer. Tento infostealer vykráda heslá obetí, kryptopeňaženky a zhromažďuje informácie z prehliadačov. Požívatelia často deaktivujú bezpečnostné nástroje, aby mohli sťahovať a používať cheaty, čím sa vystavujú väčšiemu riziku infekcie, pokiaľ nepoužívajú technológie izolácie.

Správa vychádza z dát za 3. štvrťrok roku 2024 a popisuje, ako rôznorodé spôsoby útokov kyberzločinci používajú:

• Najmenej 11 % e-mailových hrozieb identifikovaných nástrojom HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov emailových brán.

• Najobľúbenejším typom malvéru boli spustiteľné súbory (40 %), nasledované archívnymi súbormi (34 %).

• Pozoruhodný nárast bol zaznamenaný u súborov .lzh, ktoré tvorili 11 % analyzovaných archívnych súborov – väčšina škodlivých archívnych súborov .lzh bola zameraná na japonsky hovoriacich používateľov.

Trend: Biznis s údajmi

Bezpečnosť pacientov dnes nie je len otázkou fyzickej starostlivosti – zdravie a životy pacientov môže ohroziť aj kybernetický útok. Každá zdravotnícka organizácia na svete čelí v priemere 2 018 kyberútokom týždenne, čo predstavuje medziročný nárast o tretinu. Zdravotníctvo je aktuálne tretím najčastejším cieľom kybernetických útokov. Svetový deň bezpečnosti pacientov (17. september) je tak príležitosťou, aby sme už hovorili aj o kybernetickej bezpečnosti pacientov.

Citlivé údaje o pacientoch sú veľmi žiadaným tovarom na darknete a zároveň slúžia ako nástroj na vydieranie nemocníc a zdravotných poisťovní. Zo strachu pred pokutami za porušenie ochrany osobných údajov, z obavy o bezpečnosť pacientov alebo z narušenia prevádzky mnohé obete radšej zaplatia vysoké výkupné. Keďže mnohé zdravotnícke organizácie nemajú dostatočné zdroje na zabezpečenie adekvátnej kybernetickej ochrany, stávajú sa lákavým cieľom pre kyberzločincov. Cena kybernetických nástrojov, údajov, prístupov a infraštruktúry je relatívne nízka, ale úspešný útok môže spôsobiť obrovské škody a ohroziť zdravie pacientov, pričom výkupné sa často pohybuje v miliónoch, niekedy až desiatkach miliónov dolárov. Na undergroundových fórach sa predáva aj prístup do zdravotníckych systémov. Niektorí hekeri fungujú ako sprostredkovatelia počiatočného prístupu – nakupujú prístupy do systémov, vyhodnocujú ich kvalitu, zneužívajú získané oprávnenia, mapujú siete a následne ich predávajú záujemcom.

Analýza verejne vydieraných obetí ukázala, že za posledný rok takmer 10 percent obetí patrilo do segmentu zdravotníctva. V začiatkoch ransomvérové skupiny vyhlasovali, že nebudú útočiť na subjekty zo zdravotníctva. Neskôr sa pravidlá zmenili tak, že útoky nemajú zahŕňať šifrovanie dát, aby nedošlo k obmedzeniu prevádzky, ale krádeže dát a vydieranie sú „v poriadku“. Ransomvérový gang ALPHV/BlackCat vyzval partnerov, aby sa zamerali práve na nemocnice a zdravotníctvo. Malo ísť o odvetu za policajný zásah proti infraštruktúre tejto skupiny. V dôsledku toho dosiahol podiel obetí zo zdravotníctva viac ako 15 percent za posledných 12 mesiacov. Zdravotníctvo dnes čelí obrovskému riziku a rukojemníkmi sú často pacienti. „Digitálna bezpečnosť pacientov sa opiera o technologické riešenia, ale zvyšovanie povedomia o hrozbách je nenahraditeľné. Rovnako ako pri ochrane zdravia, aj pri ochrane pred počítačovými vírusmi, hrozbami a útokmi je zásadná prevencia,“ uzatvára Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies.

Trend: Kyberútoky na hardvér

Nové výsledky prieskumu HP Wolf Security upozorňujú na rastúce nebezpečenstvo kyberútokov zacielených na fyzický dodávateľský reťazec IT zariadení alebo počítačov. Štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 800 expertov na IT bezpečnosť, zdôrazňuje potrebu zamerať sa na dôkladnejšiu ochranu hardvéru aj firmvéru kvôli očakávanému rastu takýchto útokov.

Hlavné zistenia:

• Takmer pätina (19 %) opýtaných organizácií uvádza, že ich zasiahli útoky skupín podporovaných niektorými štátmi a tieto útoky cielili na dodávateľský reťazec v podobe počítačov, notebookov alebo tlačiarní. V USA je to až 29 %.

• Viac ako tretina (35 %) opýtaných firiem verí, že ony samy alebo ich partnerské organizácie boli ovplyvnené útokmi štátom podporovaných skupín, ktoré sa zameriavajú na takýto dodávateľský reťazec a cieľom bolo do zariadení vo firme vložiť do zariadenia škodlivý komponent alebo firmvér.

• Celkovo 91 % respondentov verí, že štátom podporovaní aktéri kyberkriminality útočia na dodávateľské reťazce počítačov, notebookov alebo tlačiarní a pokúšajú sa do hardvéru alebo firmvéru vložiť malware alebo škodlivé komponenty.

• Takmer dve tretiny (63 %) si myslia, že budúci veľký kyberútok štátom podporovaných kyberzločincov bude okrem iného smerovať na využívaný hardvér s cieľom prepašovať doň škodlivý softvér.

Neprekvapí preto zistenie, že 78 % expertov na IT bezpečnosť sa rozhodlo zvýšiť dohľad nad dodávateľskými reťazcami softvéru a hardvéru. Respondenti z radov IT profesionálov sú znepokojení tým, že nemajú prostriedky na odhalenie a nápravu útokov na takéto zariadenia. Viac ako polovica (51 %) opýtaných expertov na IT bezpečnosť nedokáže zistiť, či bolo s hardvérom alebo firmvérom počítačov, notebookov alebo tlačiarní v továrni či pri preprave neoprávnene manipulované. Ďalších 77 % respondentov uvádza, že by potrebovali poznať postup, ako integritu hardvéru overiť.

Prieskum vykonala spoločnosť Censuswide v mene spoločnosti HP Inc. v dňoch 22. februára až 5. marca 2024. Opýtaných bolo 803 podnikových expertov na IT bezpečnosť v USA, Kanade, Veľkej Británii, Japonsku, Nemecku a Francúzsku. Prieskum prebehol on-line.

e-mail: Najviac hrozieb eviduje výroba

Od začiatku roku 2024 sa kybernetické útoky vo svete podľa analýzy Check Point Research zameriavajú najmä na segment vzdelávania a výskumu, vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo. Na Slovensku v prvom polroku 2024 kyberútoky najčastejšie cielili na výrobný sektor, kde systémy telemetrie evidovali priemerne 1 380 útokov týždenne. Početnosťou nasledovali kyberútoky vo verejnej správe a v obrannom sektore. Týždenný priemer, 801 kyberútokov na jednu organizáciu na Slovensku, bol mierne pod svetovým priemerom a najčastejším typom bol botnetový útok.

Najčastejšími vektormi kybernetických útokov, čiže kanálmi, ktorými sa dostáva škodlivý kód k používateľom, zostáva dlhodobo e-mail. Až 78 percent škodlivých súborov bolo v júni 2024 na Slovensku doručených práve mailom. Súbory, ktoré obsahovali škodlivý kód, mali najčastejšie koncovku .exe, ale 36 percent škodlivých príloh bolo vo formáte .docx alebo .xls, čo sú bežné a časté kancelárske súbory. Phishing a krádež údajov cez e-mail sú stále najčastejšie vektory kybernetických útokov. Masívne phishingové kampane v celom svete a Slovensko nevynímajúc, sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach. Cieľom je preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje.

Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol v júni 2024 botnet s názvom Androxgh0st. Zameriava sa na platformy Windows, Mac aj Linux a pre počiatočnú infekciu využíva viacero zraniteľností. Malvér kradne citlivé informácie a jeho rôzne varianty vyhľadávajú u obetí rôzne typy informácií.

Upozorňujeme: Cielené maily

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi českými a slovenskými partnermi GFI Software, majú najväčší potenciál spôsobiť finančné škody krádeže prístupových údajov a cielené falošné emaily (Business Email Compromise / Spear Phishing). Jednu z hlavných úloh v tomto hrajú phishingové maily, ktoré dokážu oklamať firemných používateľov celým radom podvodných informácií, vrátane nezaplatených faktúr, vymyslených dlhov či neexistujúcich zásielok.

Stále častejšie sa stretávame s tým, že prepracované phishingové kampane stoja za krádežami prístupových údajov, ktoré vedú k napadnutiu systémov a neskôr k ransomvérovému útoku. BEC kampane zas využívajú okrem iného deepfake hlasových technológií na zadávanie platobných príkazov na účet kybernetických útočníkov. Je preto dôležité venovať pozornosť hlavne rastúcemu počtu phishingových mailov, stále častejšie využívajúcich obsah generovaný pomocou umelej inteligencie (AI) a sofistikovaných metód sociálneho inžinierstva.

Kľúčové zistenia prieskumu:

• Z pohľadu potenciálnych finančných škôd sú pre firmy najnebezpečnejšie krádeže prístupových údajov (50 %), BEC maily (28 %) a zverejnenie citlivých informácií (22 %).

• Podľa 56 % opýtaných je najčastejším znakom phishingového mailu naliehavá výzva na spätnú reakciu, pre 34 % respondentov podozrivý odkaz alebo príloha a pre 7 % neznámy odosielateľ.

• Pokiaľ ide o obsah mailu, 63 % odborníkov sa domnieva, že najspoľahlivejšie dokáže zmiasť používateľa správa o nezaplatenej faktúre či dlžnej čiastke, 24 % informácia o vymyslenej zásielke a 10 % ponuka na rýchle zbohatnutie.

• Najviac opýtaných (51 %) sa domnieva, že z nových technológií sú potenciálne najškodlivejšie deepfake videá či hlasové správy.

AI: Vydieračský softvér rastie

Podľa analýzy kybernetických útokov Check Point Research zaznamenali v roku 2023 inštitúcie priemerne 1 158 útokov týždenne. Každá desiata organizácia sa stala terčom pokusu o ransomvérový útok, pričom výskumníci zaznamenali medziročný nárast 33 percent. Rozvoj umelej inteligencie, personalizácia phishingových kampaní a pokračujúca digitalizácia vytvárajú čoraz viacej nových hrozieb. A hoci počet kyberútokov na segment vzdelávania v roku 2023 mierne klesol, stále je to globálne dlhodobo najčastejší cieľ, nasledujú kyberútoky na vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo.

V medziročnom porovnaní výrazne rástol vo svete počet (22 %) kyberútokov na maloobchod a veľkoobchod. Dôvodom je najmä to, že tieto siete zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov. Zároveň majú množstvo partnerov v dodávateľskom reťazci, čo zvyšuje ich zraniteľnosť takzvaným útokom cez tretiu stranu. Firmy a organizácie preto musia venovať pozornosť nielen vlastnej ochrane, ale starostlivo skúmať aj bezpečnostné postupy svojich dodávateľov. S nárastom kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu a deepfake je dôležitejšie než kedykoľvek predtým investovať do vzájomne spolupracujúcich, komplexných a konsolidovaných kyberbezpečnostných riešení.

„Situácia v kybernetickej bezpečnosti na Slovensku je veľmi podobná tej svetovej. Masívne phishingové kampane sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach s cieľom preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje,“ hovorí Tomáš Valenta. V druhom polroku 2023 bol priemerný počet kyberútokov týždenne na Slovensku vyšší ako globálny. Na jednu organizáciu na Slovensku smerovalo 1 062 útokov týždenne, pričom priemer vo svete bol 1 039. Najčastejšími cieľmi kyberútokov boli banky a finančné inštitúcie (priemerne 3 164 týždenne) nasledované výrobným sektorom. Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol Tofsee, ktorý sa zameriava na Windows platformy. Najčastejším typom zneužitia zraniteľnosti na Slovensku je vzdialené spustenie kódu a čelilo mu 66 percent organizácií.

HP Wolf Security Report: Pozor na malvérové balíčky

Správa HP Wolf Security upozorňuje na dramatický nárast dostupnosti malvérových balíčkov, ktorými môžu hackeri útočiť na firmy aj jednotlivcov a kradnúť im tak citlivé údaje. Útočníci si dnes si môžu jednoducho zakúpiť hotové a používateľsky prívetivé sady malvéru, ktoré systémy infikujú jedným kliknutím. Niektoré sady boli na hackerských fórach ponúkané len za 65 dolárov mesačne. Paradoxne, iné sú zas pre útočníkov príliš drahé, takže sami siahajú po cracknutých verziách a aj hackeri sa tak stávajú terčami útokov svojich “kolegov”.

Správa obsahuje informácie o niektorých známych typoch útokov, napríklad:

• Houdini’s Last Act: nová kampaň zameraná na firemné systémy používala falošné prepravné dokumenty, ktoré skrývali JavaScript malvér Vjw0rm. Jeho zamaskovaný kód umožnil malvéru prejsť cez centrálne zabezpečenie e-mailov a dostať sa ku cieľovým počítačom. Houdini je 10 rokov starý VBScript RAT, ktorý využíval aj aktuálne analyzovaný útok. To ukazuje, že s vhodnými nástrojmi z online tržníc a obchodov pre kyberzločincov môžu hackeri stále účinne využívať aj starší malware tak, že zneužívajú skriptovacie funkcie integrované v dnešných operačných systémoch. 
• Útoky typu "Jekyll a Hyde": HP odhalilo kampaň Parallax RAT, ktorá spustí dve vlákna, pokiaľ používateľ otvorí nakazenú faktúru. Vlákno "Jekyll" otvorí falošnú faktúru kopírovanú z legitímnej on-line šablóny a znižuje tak podozrenie, zatiaľ čo "Hyde" spustí malvér na pozadí. Tento útok je ľahko uskutočniteľný, pretože predpripravené sady Parallax boli na hackerských fórach ponúkané len za 65 dolárov mesačne.

HP tiež odhalilo, ako sa útočníci snažia nachytať menej skúsených kybernetických zločincov. Na platformy pre zdieľanie kódu, napríklad GitHub, umiestňujú falošné sady na vytváranie malvéru. Tieto repozitáre môžu mať za následok infikovanie počítačov tých, ktorí sami chceli byť aktérmi útokov. Napríklad populárna sada malvéru XWorm sa na nelegálnych trhoch ponúka za ceny až 500 dolárov, čo kyberzločincov s obmedzenými prostriedkami núti kupovať falošné cracknuté verzie.

Správa tiež rozkrýva, ako kyberzločinci pokračujú v diverzifikácii svojich útočných metód, aby obišli bezpečnostné pravidlá a detekčné nástroje. Tu sú niektoré zistenia:

• Archívy, teda napríklad ZIP a RAR súbory, boli už 6. štvrťrok za sebou najpopulárnejším spôsobom šírenia malvéru. Išlo o až 36 % analyzovaných prípadov
• Hoci sú makrá v doplnkoch Excel súborov (.xlam) štandardne deaktivované, v Q3 boli 7. najpopulárnejším typom súborov zneužívaných útočníkmi (posun zo 46. miesta v Q2). V Q3 sa objavovali dokonca aj malvérové kampane zneužívajúce doplnky v PowerPointe
• Minimálne 12 % útokov šírených prostredníctvom e-mailových správ identifikovaných HP Sure Click v Q3 a Q2 obišlo jeden alebo viac skenerov na e-mailových bránach
• V Q3 narástol aj počet útokov využívajúcich zraniteľnosť v Exceli (91 %) a Worde (68 %)
• Pri PDF súboroch a hrozbách izolovaných HP Wolf Security došlo k nárastu o 5 % v porovnaní s Q2
• Najčastejším zdrojom hrozieb boli v treťom štvrťroku e-maily (80 %) a sťahovanie z prehliadačov (11 %).

Sociálne inžinierstvo: Profesionáli varujú pred zničujúcim vplyvom

Kybernetické bezpečnostné incidenty spôsobujú kontinuálny medziročný rast škôd firmám, štátom aj bežným používateľom. Kyberzločin podporovaný technologickým vývojom a geopolitickým napätím masívne cieli na všetkých používateľov technológií, rastú útoky na infraštruktúru a dlhodobo podfinancované segmenty ako zdravotníctvo alebo verejná správa.

„Kyberhrozby najviac ovplyvňujú seniorov, deti a používateľov s nedostatočnými IT zručnosťami. V oblasti kyberbezpečnosti sa ľudia často cítia stratení a uvádzajú, že nemajú prístup k spoľahlivým informačným zdrojom,“ potvrdzuje trend aj na Slovensku Ivan Makatura. Slovenské domácnosti sa pritom masívne digitalizujú. Podľa reprezentatívneho prieskumu sú mobily s prístupom na internet samozrejmosťou pre 92 % domácností a notebooky pre 77 %. Päticu digitálnych zariadení dopĺňajú smart televízory (60 %), tablety (49 %) a osobné počítače (42 %). Témou mesiaca kybernetickej bezpečnosti v októbri 2023 je sociálne inžinierstvo. Techniky sociálneho inžinierstva využívajú taktiky manipulácie, ovplyvňovania alebo klamania obete. Cieľom je ukradnúť osobné či prístupové údaje alebo získať kontrolu nad zariadením obete. V súčasnosti je phishing aj najčastejším počiatočným vektorom kyberútoku, čo znamená, že sociálne inžinierstvo sa využíva na získanie prístupu do firiem a následný ransomvérový útok alebo špionáž. Medzi bežné útočné techniky používané pri phishingových útokoch patrí link, ktorý smeruje na škodlivú stránku, infikovaná príloha a dôveryhodne vyzerajúca adresa. Umelá inteligencia však už dokáže vytvárať dôveryhodné texty mailov a realistické deep fake multimédiá. Útočníci tak môžu napodobňovať reálnu osobu a získať citlivé informácie a presvedčiť obeť k finančným operáciám.

Nárast objemu údajov o správaní používateľoch, informácie osobného charakteru na sociálnych sieťach a úniky osobných údajov vedú k stále účinnejším phishingovým útokom. Využívanie nových technológií, ako je umelá inteligencia a veľké dáta umožňujú útočníkom analyzovať vzory správania používateľov a vykonávať cielené útoky. Používatelia sa tak stávajú cieľmi útokov, alebo stroj dokáže vykonať útok v ich mene. Používateľ by mal poznať a dodržiavať pravidlá ochrany pred kyberhrozbami. „Úplne prvým a jednoduchým pravidlom však zostáva – rozmýšľajte nad tým, kam klikáte, čo akceptujete, čo zverejňujete, čo odsúhlasujete a vždy si premyslite možné následky,“ uzatvára Ivan Makatura. Jednoduché návody na ochranu pred kyberhrozbami nájdete aj na webovej stránke Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.

Október je európskym mesiacom kybernetickej bezpečnosti od roku 2012. Organizátorom je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA v spolupráci s partnermi z rôznych oblastí. Slogan Think Before U Click – Uvažuj skôr, než klikneš, podporuje kyberbezpečnosť najmä pre širokú verejnosť.

Upozorňujeme: Phishing na dovolenke

Výskumný tím Check Point Software Technologies upozorňuje, že pred sezónou pravidelne rastie počet nových domén súvisiacich s dovolenkou. Každá 83 zaregistrovaná doména súvisí so škodlivými alebo podozrivými webstránkami, ktoré lákajú na dovolenky, cestovanie alebo prázdniny. Phishingový útok najčastejšie prebieha prostredníctvom emailu, ale môžu to byť aj SMS správy, sociálne siete alebo iný elektronický kanál. Kyberzločinci v emailoch často napodobňujú personálnych riaditeľov, alebo sa vydávajú za letecké spoločnosti a cestovné kancelárie.

Hekeri v emailoch vystupujú napríklad ako personálni riaditelia a odosielajú falošné oznámenie o dovolenkách na rok 2023. Správa obsahuje informácie o dovolenkách, víkendoch či zatvorení kancelárií počas štátnych sviatkov. Súčasťou správy je link na škodlivý odkaz, ktorý napodobňuje legitímne prihlasovacie stránky. Cieľom kyberzločincov je krádež prihlasovacích údajov. Ďalším dovolenkových podvodom sú emaily napodobňujúce letecké spoločnosti. Odoslaná správa láka na náhradu škody za meškanie letu. Hekeri sa snažia obeť prinútiť, aby klikla na škodlivý odkaz na uplatnenie nároku. Link smeruje na falošnú stránku, ktorá napodobňuje skutočnú webovú stránku spoločnosti a cieľom je získať údaje platobnej karty.

Niektoré phishingové emaily je možné ľahko rozpoznať, keďže majú zlú gramatiku a nezmyselný obsah. Kyberzločinci sú však stále rafinovanejšie a používajú profesionálne marketingové techniky na testovanie a zlepšovanie účinnosti mailov. Navyše nástroje umelej inteligencie umožňujú útočníkom vytvárať dokonalé kódy a emaily v lokálnych jazykoch, ktoré môžu oklamať aj najopatrnejších používateľov.

Ako sa chrániť pred kybernetickými zločincami:

• Bezplatné a nezabezpečené Wi-Fi siete môžu byť aj vážnou bezpečnostnou hrozbou. Na letiskách alebo v kaviarňach často hekeri čakajú, kým sa niekto prihlási do verejnej siete Wi-Fi a oni preniknú do jeho počítača.
• Ak niekto sedí vedľa vás v lietadle, alebo čaká v rade za vami, môže sa vám pozerať cez plece, keď zadávate platobné údaje alebo sa prihlasujete do sociálnych sietí.
• Dvakrát si skontrolujte stránky, na ktorých si rezervujete cestu. Ku kybernetickému útoku môže dôjsť ešte pred začiatkom vašej cesty, preto je veľmi dôležité kontrolovať webové stránky, ktoré navštevujete.
• Preklepy a gramatické chyby môžu byť varovným signálom. Dávajte si pozor na akékoľvek pravopisné alebo gramatické chyby, ako aj na autoritatívny tón v správach, ktoré vás tlačia k rýchlemu rozhodnutiu.
• Nikdy nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje. Väčšina ľudí používa rovnaké používateľské mená a heslá pre rôzne účty.
• Vypnite automatické pripojenie Wi-Fi/Bluetooth. V predvolenom nastavení sa váš smartfón môže automaticky pripojiť k dostupnej sieti Wi-Fi alebo zariadeniu Bluetooth, čo hekeri môžu využiť na získanie prístupu k vášmu zariadeniu.
• Počas dovolenky môžete potrebovať prístup k dôležitým službám s dôvernými alebo finančnými informáciami. Pre istotu používajte viacfaktorové overovanie, aby ste zaistili, že k týmto službám nebude mať prístup nikto iný.
• Stiahnite si najnovšie bezpečnostné záplaty na hardvér aj aplikácie. Len tak zvýšite ochranu pred najnovšími hrozbami.
• Pred cestou je dobré zistiť, aké najnovšie triky kyberzločinci používajú, aby ste sa im mohli vyhnúť. O cenné údaje a peniaze môžete prísť aj cez falošné SMS správy a telefonické hovory.
• Ak si potrebujete vybrať peniaze, vyhľadajte oficiálny bankomat, najlepšie v monitorovanej hale dôveryhodnej banky.