EU: Mobilné satelitné služby

Európska komisia prijala návrh výberu poskytovateľov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (mobile satelite service, MSS), ktorí dostanú povolenie využívať harmonizované frekvenčné pásmo 2 GHz po roku 2027. Nahradí rozhodnutie z roku 2008, podľa ktorého platnosť aktuálnych povolení uplynie v máji 2027. Nové nariadenie o 2 GHz pre MSS je v súlade s návrhom aktu o digitálnych sieťach (DNA), podľa ktorého sa pre celé satelitné spektrum majú udeľovať povolenia na úrovni Európskej únie podľa jednotného súboru podmienok, aby na celom jej území platili rovnaké pravidlá.

Spektrum pre mobilné satelitné služby má strategický význam pre inovatívne komerčné využívanie ako aj využívanie na účely bezpečnosti a obrany. Pásmo 2 GHz pre MSS je ideálne pre služby priamej satelitnej komunikácie medzi zariadeniami (Direct-to-device, D2D), ktoré zabezpečujú kritické komunikačné kapacity a prístup k vysokorýchlostnému internetu v oblastiach bez terestriálneho pokrytia. Komisia navrhla zaviesť na prideľovanie tohto frekvenčného spektra výberové konanie na úrovni EÚ. Udeľovanie povolenia na úrovni EÚ na využívanie frekvenčného pásma 2 GHz pre mobilné satelitné služby vo všetkých členských štátoch EÚ zaručí regulačnú jednotnosť v celej EÚ a umožní prevádzkovateľom vyvíjať a poskytovať služby naprieč hranicami.

Spektrum by sa rozdelilo podľa tohto kľúča:

• Jedna tretina pásma 2 GHz pre MSS by sa vymedzila na štátne účely, teda napríklad kritické komunikačné služby, ako aj na komunikáciu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ z EÚ. Prevádzkovateľ zaručí integráciu so súčasnými a s budúcimi spôsobilosťami infraštruktúry Programu únie pre bezpečnú konektivitu IRIS.
• Dve tretiny pásma 2 GHz pre MSS by boli určené na komerčné využívanie, ako sú služby D2D pre mobilné zariadenia. Snahou je priniesť mobilné pokrytie do oblastí, kde nie sú dostupné terestriálne siete. Túto časť pásma možno využiť aj na internet vecí, napríklad pre osobné zariadenia na sledovanie fyzickej kondície, monitorovanie energie a zariadenia reakcie na núdzové situácie. Spektrum v tomto pásme by sa rovnomerne rozdelilo medzi:
• prevádzkovateľov z EÚ vstupujúcich na trh ako prejav úsilia podnietiť diverzifikáciu dodávateľov a stimulovať vstup dodávateľov z EÚ na trh a
• prevádzkovateľov z EÚ a z krajín mimo nej.

Komisia v návrhu zohľadnila názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, konkrétne stanovisko k MSS prijaté v roku 2024 a stanovisko k „Direct-to-Device“ prijaté v roku 2025. Takisto zohľadnila spätnú väzbu, ktorá vyplynula z cielenej konzultácie k budúcemu využívaniu pásma 2 GHz pre MSS, ktorá prebehla v roku 2025.

Novinka: SMS a MMS aj mimo mobilných sietí

Na slovenskom telekomunikačnom trhu dochádza k rozšíreniu možností SMS a MMS komunikácie. Podpora SMS a MMS sa rozširuje z mobilných čísel aj na čísla pevných sietí (02 až 058), VoIP služieb (065x, 069x) a negeografické čísla (0850, 0888, 0800). Väčšina zákazníkov slovenských mobilných operátorov má už zasielanie správ na tieto čísla sprístupnené. Na strane pevných sietí budú služby správ sprístupňované podľa záujmu zákazníkov a medzioperátorských dohôd.

Telekomunikačná únia Slovenskej republiky vysvetľuje, že na druhej strane takejto komunikácie budú najčastejšie firmy a organizácie, ktoré môžu správy nielen prijímať a odosielať na svojich telefónoch, ale ich aj efektívne spracovávať vo svojich informačných a komunikačných systémoch. V praxi to znamená možnosť obojsmernej komunikácie so zákazníkmi aj zasielanie informácií a notifikácií.

Technologickým základom týchto služieb je infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovanie pokročilých komunikačných služieb naprieč rôznymi typmi sietí. Centrá správ SMSC a MMSC zabezpečujú prenos správ v mobilných sieťach a zároveň ho rozširujú aj na pevné siete a pripojenie ďalších systémov. Táto infraštruktúra zároveň vytvára predpoklady pre rozvoj virtuálnych mobilných operátorov (MVNO), nové obchodné modely, inovácie aj vyššiu mieru konkurencie. Ďalšie nové služby by tak mali byť predstavené v nasledujúcom období.

EU: Novinky mobilnej komunikácie

Európska investičná banka poskytne 25 miliónov EUR luxemburskému poskytovateľovi satelitného pripojenia OQ Technology na výskum a vývoj technológie satelitných telekomunikácií na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO). Európska komisia tiež navrhla začať rokovania s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom s cieľom začleniť ich do režimu EÚ „Roaming za vnútroštátne ceny“.

Satelity majú slúžiť na poskytovanie cenovo dostupného a spoľahlivého satelitného pripojenia do Európy a regiónov s nedostatočnou dostupnosťou služieb na celom svete. Na podporu tohto cieľa sa z prostriedkov EIB financuje aj vývoj a spustenie viac než 20 softvérovo definovaných viacpásmových satelitov (pásmo S, pásmo C), ktoré budú poskytovať služby internetu vecí a smartfónov s priamym prístupom k zariadeniu (D2D). Na technickej úrovni je cieľom spoločnosti poskytovať pokrytie 5G pre mobilné zariadenia internetu vecí a neupravené smartfóny (iPhone, Samsung, Google Pixel) pomocou štandardizovaného partnerského projektu generácie (3GPP), úzkopásmového internetu vecí (NB-IoT) a technológie NTN nového rádia 5G (NR) prostredníctvom konštelácie LEO malých satelitov. Toto riešenie sa zameriava na vidiecke a vzdialené oblasti, ktoré nie sú obsluhované pozemnými sieťami, a je ideálne pre aplikácie IoT s nízkym výkonom a nízkymi dátami. Okrem toho satelitné siete NB-IoT a 5G NR spoločnosti poskytujú ďalšiu vrstvu odolnej a redundantnej konektivity. Zabezpečuje operácie proti narušeniam pozemnej siete spôsobeným prírodnými katastrofami alebo nepriateľskými útokmi v rámci plne európskej zvrchovanej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.

Európska komisia plánuje nadviazať na existujúce dobrovoľné roamingové záväzky medzi niektorými mobilnými operátormi v EÚ a na západnom Balkáne a zmodernizovať ich. Tieto dobrovoľné iniciatívy už umožňujú využívať znížené roamingové poplatky pri presune medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho občania západného Balkánu využívajú znížené tarify pri cestovaní v rámci regiónu na základe regionálnej dohody o roamingu so západným Balkánom. Po uzavretí ďalších dohôd s operátormi a po ich zosúladení s pravidlami EÚ v oblasti roamingu budú môcť ľudia cestujúci medzi EÚ a západným Balkánom telefonovať, posielať textové správy a využívať mobilné dáta bez roamingových príplatkov. To znamená plynulú prepojenosť pri domácich sadzbách nielen pre občanov a podniky zo západného Balkánu, ktorí navštevujú EÚ, ale aj pre cestujúcich z EÚ na západnom Balkáne.

Novinka: Linka 116117

Od 1. januára 2026 funguje na Slovensku bezplatná poradenská linka 116117. Volajúcim poskytuje konzultácie a rady o zvládaní menej závažných ochorení a stavov, ktoré nevyžadujú zásah záchrannej zdravotnej služby. Linku 116117 zabezpečuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni a obsluhujú ju kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci. Už prvé dni potvrdili jej opodstatnenosť a vysoký záujem verejnosti.

Podľa dát OS ZZS SR len za prvé 4 dni a noci od spustenia linky pomoci riešili operátori viac než 700 udalostí, pričom najviac volaní bolo v rámci Bratislavského kraja. Najčastejšími dôvodmi volaní na poradenskú linku 116117 boli horúčky, vysoký krvný tlak, bolesti brucha a ťažkosti s trávením. O konzultáciu telefonicky žiadali aj rodičia malých detí s rôznymi respiračnými ochoreniami.

Zavedením linky 116117 sa Slovensko pripojilo k vyspelým európskym krajinám ako Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa táto služba osvedčila ako efektívny nástroj odbornej pomoci pri stavoch, ktoré nevyžadujú poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na linku 116117 sa môže obrátiť občan, ktorý sa chce poradiť, opýtať či konzultovať neurgentný zdravotný problém. Operátori linky pomoci poradia, ako postupovať napríklad pri drobných úrazoch, horúčke či zhoršených chronických stavoch. Avšak dopravné nehody, závažné úrazy, masívne krvácanie, poruchy vedomia, bolesti na hrudi, lapanie po dychu, či dusenie na linku 116117 nepatria. Pre závažné stavy je pre pacientov k dispozícii linka tiesňového volania 155, ktorá ich môže riešiť vyslaním ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

Inflácia: Naďalej na najvyšších hodnotách

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste t. r. medzimesačne vzrástli podľa štatistického úradu v priemere o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní dosiahol 4,2 %, tempo rastu cien po dvoch mesiacoch spomalilo, stále však patrila medzi tri najvyššie hodnoty od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3,5 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %. Spolu za osem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1 %.

V porovnaní s júlom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste t. r. vzrástli v priemere o 0,1 %. Dynamika zmien sa pohybovala od poklesu o 0,5 % za nábytok a bytové zariadenia po rast na úrovni 1,9 % v doprave. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnej úrovni mal najmä dynamický nárast cien leteckej a kombinovanej osobnej dopravy (integrované systémy dopravy). Naopak, po dvoch mesiacoch rastu klesli ceny pohonných látok o 0,1 %. Infláciu negatívne ovplyvnili aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch o 0,2 %, drahšie bolo stravovanie v reštauráciách aj kaviarňach. Druhýkrát v tomto roku rástli aj ceny pošty a spojov, a to o 0,5 % (v januári rast o 4,3 %). Zvýšili sa ceny za telefónne služby. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal nulový rast cien potravín a nealko nápojov ako aj za bývanie a energie. Bez zmeny zostali medzimesačné ceny samotných potravín. Ceny nealko nápojov naďalej rástli (+0,4 %). Pozitívny vplyv malo zlacnenie zeleniny, olejov s tukmi, ako aj mlieka, syrov a vajec. Spotrebitelia však museli akceptovať mierne vyššie ceny ako v júli za mäso (+0,4 %), cukor s cukrovinkami (+1,1 %) a tiež za chlieb s obilninami (+0,3 %). Nižšie ceny ako v júli platili spotrebitelia v priemere za nábytok a bytové vybavenie (-0,5 %), a tiež tovary a služby patriace pod rekreáciu s kultúrou (-0,2 %). Zlacneli aj alkoholické nápoje s tabakom (-0,3 %) ovplyvnené lacnejšími destilátmi a pivom. Pozitívny vplyv podporilo zníženie priemerných cien za odevy a obuv, aj za zdravotníctvo.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Rast cien sa pohyboval od 2,1 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v 3 odboroch s medziročným rastom nad 6 %, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež za rozličné tovary a služby, napríklad poistenia, kadernícke a sociálne služby a osobné doplnky. Potraviny s nealko nápojmi evidovali ceny medziročne vyššie o 3,9 %. Najvyššie tempo rastu nad 8 % bolo pri olejoch a tukoch, taktiež pri mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri ovocí. Naďalej sa lacnejšie predávalo mäso a tiež zelenina. Dvojciferný rast cien nealko nápojov sa zdynamizoval nad úroveň 19 %. Najnižšie tempo rastu cien v medziročnom porovnaní pod úrovňou 3 % zaznamenal odbory bývanie s energiami, zdravotníctvo a tiež doprava.

Trend: Stále pripojení, ale sami

Digitálny život mladých ide na plný plyn, ale skutočnú blízkosť nenahrádza. Prieskum Mastercard a UniCredit Bank ukazuje generáciu, ktorá je neustále on-line, a napriek tomu sa často cíti osamelá a zahltená informáciami. Tretina mladých priznáva, že im chýba skutočná blízkosť a takmer štyria z desiatich sa cítia pod tlakom neustáleho porovnávania na sieťach. Pritom drvivá väčšina hovorí, že si spoločenskú akciu najlepšie užije bez telefónu a osobné stretnutie „tu a teraz“ je to, čo naozaj hľadá.

Mladí ľudia trávia s mobilom viac času ako osobným kontaktom s priateľmi (3 hodiny na sociálnych sieťach a 2,3 hodiny s priateľmi), čo posilňuje pocit izolácie i informačné preťaženie. Zároveň jasne zaznieva túžba po autentických stretnutiach bez telefónu – zvlášť na miestach, kde je hudba, priatelia a možnosť stretnúť nových ľudí. Čas strávený off-line tak nie je únik, ale cesta, ako sa skutočne sústrediť na to dôležité. Samotné používanie mobilu je silne návykové. Tretina mladých priznáva, že ho berie do ruky automaticky, bez konkrétneho dôvodu. Rozdiely sú viditeľné aj medzi generáciami: zatiaľčo takmer polovica zástupcov generácie Y siaha po mobile zo zvyku, v prípade generácie Z je to len približne štvrtina. Mladší respondenti však častejšie opisujú potrebu byť dostupní, alebo sa aspoň na chvíľu „odpojiť“ od diania okolo seba. Mobil tak neraz uberá energiu aj v situáciách, kde by mala byť hlavnou hodnotou prítomnosť a pozornosť venovaná ľuďom navôkol.

 

	Generácia Z	Generácia Y
Zažíva obdobie niekoľkých dní bez fyzického kontaktu s priateľmi	45 %	30 %
Má pocit, že ostatní majú zaujímavejší život ako oni sami	38 %	31 %
Cíti sa osamelo	33 %	22 %
Cíti sa zahltene informáciami	38 %	34 %

Generácia Z často zažíva pocit digitálnej únavy, pretože sú neustále zapojení do toho, čo sa deje on-line, čo im zároveň odčerpáva energiu. Naproti tomu generácia Y si viac selektuje, čo zdieľa, a dokáže sa s obsahom na sociálnych sieťach vyrovnať cielenejšie. Pre obe generácie však platí, že skutočné zážitky a osobné momenty sú nenahraditeľné – viac než tri štvrtiny mladých považujú za dôležité zažiť ich bez mobilného telefónu. „Neustále porovnávanie na sociálnych sieťach vedie mladých k pocitom osamelosti, úzkosti a nespokojnosti. Mobil sa pre mnohých zmenil na návyk, ktorý nevedome ovláda ich každodennosť. Ak si však nedoprajú priestor pre skutočné stretnutia tvárou v tvár, riskujú, že im unikne to najcennejšie – reálne vzťahy a psychická pohoda. Sociálne siete ponúkajú neobmedzenú sociálnu interakciu, no pre mnohých mladých ľudí sa stávajú zdrojom paradoxnej osamelosti a intenzívneho psychického tlaku. Tento paradox pramení z toho, že digitálnym interakciám chýbajú kľúčové prvky osobného kontaktu, ako je reč tela, mimika a tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniam a pocitom osamelosti,“ komentuje výsledky prieskumu Dr. Richard Keklak.

SR: Najväčšia aukcia mobilných frekvencií

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (úrad) ukončil v stredu 9. 7. 2025 najväčšiu elektronickú aukciu mobilných frekvencií v histórii Slovenska. Aukcia zabezpečila pridelenie až dvoch tretín frekvenčných spektier potrebných pre mobilných operátorov, čo je kľúčové pre budúci rozvoj mobilných sietí na Slovensku a posilnenie digitálnej infraštruktúry. Operátori môžu rozšíriť pokrytie, zvýšiť rýchlosť mobilného internetu a zabezpečiť stabilnejšie pripojenie a celkovo lepšiu používateľskú skúsenosť s mobilnými službami na celom Slovensku.

V aukcii boli prideľované frekvencie z pásiem: 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz, 2600 MHz FDD a 2600 MHz TDD. Všetky ponúkané frekvencie boli predané a súťaž štyroch operátorov priniesla rekordný výnos 506 073 499,99 EUR, pričom očakávanie bolo na úrovni zhruba o 140 mil. EUR nižšie. Celkový výnos elektronickej aukcie poukazuje na vysokú hodnotu pridelených frekvencií pre operátorov. Úspešným účastníkom budú frekvencie pridelené na obdobie od 1. 1. 2029 do 31. 12. 2048. Výnimkou je frekvenčné pásmo 1500 MHz, ktoré je operátorom k dispozícii okamžite a frekvenčné pásmo 2100 MHz, ktoré bude sprístupnené od 8. 9. 2026. Operátori budú za pridelené frekvenčné pásma platiť postupne od tohto roku až do roku 2028.

Úrad zahájil tiež verejnú diskusiu k možnosti pridelenia frekvencií z frekvenčného pásma 24,25 – 27,5 GHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 26 GHz“). Cieľom tejto verejnej diskusie prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu je získať aktuálne informácie a zistiť súčasný záujem o používanie frekvencií z frekvenčného pásma 26 GHz na trhu elektronických komunikácií, z ktorých môže úrad čerpať pri príprave následného výberového konania na pridelenie týchto frekvencií.

IDC: Smartfóny v 2. kvartáli

Podľa predbežných údajov Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker spoločnosti International Data Corporation sa globálne dodávky smartfónov v druhom štvrťroku 2025 medziročne zvýšili o 1,0 % na 295,2 milióna kusov. Trh so smartfónmi zostal pozitívny, avšak neistota poháňaná volatilitou ciel, pretrvávajúcimi makroekonomickými výzvami ako nestabilita devíz, nezamestnanosť a inflácia v regiónoch znížili dopyt, čo prinútilo spotrebiteľov znížiť prioritu výdavkov na smartfóny najmä v segmentoch nižšej kategórie.

K stagnácii globálneho rastu prispela aj nižšia než očakávaná výkonnosť v Číne, ktorá v 2. štvrťroku klesla, pretože dotácie nedokázali stimulovať dopyt. Apple tu zaznamenal pokles o 1 %, ktorý však bol kompenzovaný silným dvojciferným rastom na rozvíjajúcich sa trhoch, čo napokon viedlo k jeho celosvetovému rastu o 1,5 %. Spoločnosť Samsung dokázala upevniť svoje vedúce postavenie na trhu, pričom dosiahla silný rast poháňaný predajom svojich nových produktov. Novinky zavádzajú funkcie s podporou AI do zariadení strednej triedy sa efektívne využívajú v maloobchodných predajniach na zvýšenie predaja, pretože čoraz viac spotrebiteľov sa zaujíma o AI.

Druhý štvrťrok bol nabitý novými modelmi s inovatívnym dizajnom a výkonnou integráciou umelej inteligencie, ktorá viedla k 8. po sebe idúcemu štvrťročnému rastu, ktorého sme neboli svedkami od roku 2013.

Prognóza: Počítače a smartfóny v roku 2025

Globálny objem počítačov by mal v roku 2025 podľa International Data Corporation (IDC) dosiahnuť 274 miliónov, čo predstavuje nárast o +4,1 % oproti predchádzajúcemu roku – a to aj napriek výraznému vplyvu americkej colnej politike. Celosvetové dodávky smartfónov v roku 2025 podľa IDC medziročne vzrastú o 0,6 % na 1,24 miliardy kusov. Prognóza bola znížená z 2,3 % rastu z dôvodu vysokej neistoty, kolísania ciel a makroekonomických výziev, akými sú inflácia a nezamestnanosť v mnohých regiónoch, čo vedie k spomaleniu spotrebiteľských výdavkov.

V 1. štvrťroku odbyt počítačov medziročne vzrástol o päť percent na 63,2 milióna kusov. Jednotkou na trhu s osobnými počítačmi v 1. štvrťroku podľa IDC zostalo Lenovo, ktoré zvýšilo odbyt o 11 % na 15,2 milióna prístrojov a jeho trhový podiel vzrástol na 24 %. Druhé miesto obsadila HP s podielom 20 % a tretí bol s 15 % Dell. Po roku 2025 IDC predpovedá mierny pokles v roku 2026, čiastočne v dôsledku stabilizácie objemu po migrácii na Windows 11.

Rast smartfónov zostane počas celého prognózovaného obdobia v nízkych jednociferných číslach, pričom päťročná (2024-2029) ročná miera rastu (CAGR) dosiahne 1,4 % v dôsledku rastúcej penetrácie smartfónov, predlžovania obnovovacích cyklov a kanibalizácie použitých smartfónov. Napriek zvýšenému napätiu medzi USA a Čínou obe krajiny tento rok zvýšia rast o 0,6 %. Čína medziročne vzrastie o 3 % vďaka vládnym dotáciám, ktoré stimulujú dopyt a budú pokračovať v posilňovaní Androidu. Naproti tomu Apple v roku 2025 klesne o 1,9 % v dôsledku pokračujúcej konkurencie Huawei, celkového spomalenia ekonomiky a neoprávnenosti väčšiny jej modelov na vládne dotácie obmedzené na 6 000 juanov. Očakáva sa však tiež , že veľké zľavy počas nákupného festivalu 618 a uvedenie iPhonu 17 na trh s výraznými vylepšeniami hardvéru zvýšia dopyt a obmedzia ďalší pokles.

Upozorňujeme: Najčastejšie slabé heslá

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2024 sa rok 2024 môže označiť „rokom kybernetických zločinov“. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hekerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 15 % a v roku 2024 bolo hlásených až 2 080 000 prípadov únikov údajov. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, pribudli napríklad deepfake podvody CEO WhatsApp, ktoré oklamali zamestnancov, aby previedli svoje peniaze na základe zdanlivo legitímnych pokynov svojich nadriadených. Zarezonovali aj falošné deepfake videá a hlasy, ktoré zneužili identitu Elona Muska aj iných verejne známych osôb a lákali dôverčivých ľudí na podvodné investičné schémy.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili heslá, emailové adresy, používateľské mená, telefónne čísla, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie vedia zacieliť podvod. Najčastejšou zneužitou kombináciou v 2024 boli: e-mail s heslom (medziročný pokles o 5 %), používateľské meno s heslom (medziročný nárast o 33 %) a telefónne číslo s menom a priezviskom (medziročný nárast až o vyše 36%). Analýza CRIF odhalila, že používatelia naďalej využívajú mimoriadne jednoduché a predvídateľné heslá a kombinácie znakov, čím svoje účty a identitu sami vystavujú vysokému riziku. Medzi 5 najpoužívanejších hesiel v celosvetovom meradle patria číselné kombinácie 123456, 123456789, 12345678, 12345 a 111111. Ich heknutie trvá menej než sekunda. Ohrození sú aj naši používatelia internetu. Najčastejšie hekknuté slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2024 boli kombinácie jednoduchých čísel 123456, 123456789, krstné mená martin, monika a dominika, ale tiež slová heslo a obrazok1. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami mailových adries spolu s heslami sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na 34. mieste (s doménou .sk). V porovnaní s rokom 2023 sme si polepšili, vtedy sme obsadili nelichotivé 17. miesto. Neželané prvenstvo majú USA a globálne emailové účty s koncovkami .com a .net. Na 2. mieste je Rusko s .ru, nasleduje Nemecko s .de a Francúzsko s .fr. 

Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. Európa si medziročne výrazne pohoršila, až o 94 %, a stala sa kontinentom s najvyššou mierou nezákonnej výmeny údajov o kreditných kartách. Na druhom nelichotivom mieste skončila Severná Amerika, nasledovaná Áziou. Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadli Ruská federácia, USA a India. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Irán, piatom Mexiko a šiestom Spojené kráľovstvo. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 83. miesta v 2023 klesla na 87. miesto v 2024. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku. Ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto. Na ochranu svojich osobných údajov, i preverenie rizika ich zneužitia môžu Slováci využiť napríklad službu NetAgent, ktorá používateľa upozorní na zneužitie jeho osobných údajov, pretože monitoruje open web, dark web, špecializuje sa na rôzne finančné registre a potenciálne riziká.

Zmena banky: Bez stresu

Absurdný poplatok, nefunkčná aplikácia mobilného bankovníctva, neochotný personál...? Ak nie ste spokojní so svojou súčasnou bankou, nebojte sa ju zmeniť. Skôr však než začnete hľadať novú banku, zamyslite sa nad tým, čo od nej očakávate. V súčasnosti sa ponuka služieb jednotlivých bánk ohľadom základných služieb príliš nelíši. Úlohu tak môžu zohrávať vaše špecifické požiadavky. Ak uprednostňujete platby v hotovosti, budete sa pravdepodobne zaujímať o hustotu siete bankomatov a pobočiek, poprípade o podmienky výberu u konkurencie. Stále väčší dôraz sa tiež kladie na používateľskú prívetivosť, či už ide o intuitívnu aplikáciu mobilného bankovníctva alebo nasadenie nových služieb, akou je možnosť platby cez telefónne číslo.

„Pri splnení zvláštnych podmienok, napríklad výšky príjmu, ktorý je pravidelne pripisovaný na predmetný účet, vám banky rady ponúknu aj osobnejší prístup. To môže zahŕňať služby osobného bankára, vedenie účtov v zahraničnej mene či poskytnutie kreditnej karty s nadväzujúcimi službami, ako poistenie alebo vstup do letiskových salónikov,“ uvádza Eduarda Hekšová z dTest. Ak chcete mať všetky bankové služby „pod jednou strechou“, potom vás môže eventuálne zaujímať aj výška úrokov na sporiacom účte či možnosť dojednania výhodnej hypotéky.

Kvôli založeniu bankového účtu ste v minulosti museli z dôvodu identifikácie klienta ísť priamo do banky. V súčasnosti stačí vyplniť potrebné údaje v aplikácii banky. Ak máte účet založený, prevediete si zostatok, nastavíte trvalé príkazy a informujete zamestnávateľa o nových bankových údajoch. Potom stačí zažiadať o zrušenie účtu vo vašej existujúcej banke. Zdá sa vám aj tento spôsob príliš zložitý? Potom nechajte všetko zariaďovanie na vašej novej banke. Funguje to tak, že v pobočke vami vybranej banky požiadate o zmenu platobného účtu. Svoju novú banku môžete splnomocniť, aby za vás a vo vašom mene vyriešila všetky potrebné formality. Banka vám následne zabezpečí nový účet a zároveň, ak si to budete želať, od určitého dátumu prevedie trvalé príkazy a súhlas s inkasom, osloví vášho zamestnávateľa o presmerovanie príjmu, alebo dokonca vypovie zmluvu o platobnom účte v existujúcej banke.

Pri prenose účtu do inej banky sa zmení existujúce číslo bankového účtu, pretože každá banka má svoj špecifický kód, ktorý nie je možné preniesť do druhej banky. Zmenu platobného účtu vám nová banka nemusí zabezpečiť, ak máte v doterajšej banke ďalšie záväzky spojené s bežným účtom, napríklad hypotéku, alebo ak je účet v nepovolenom debete. V niektorých prípadoch pre vás môže byť jednoduchšie založiť si účet v novej banke samostatne a určitý čas prevádzkovať oba účty zároveň.

Aktuálne: Nedostatočná kyberbezpečnosť

Inteligentné zariadenia na Slovensku používajú najmä domácnosti so študentmi. Respondenti v prieskume agentúry AKO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti potvrdili najmä využívanie mobilov s prístupom k internetu (91,5%), pričom v domácnostiach narástol tiež počet inteligentných televízorov (61,7%). Vzrástol aj počet hodín trávených používaním mobilného telefónu – na viac než 6 hodín denne. Medzi najčastejšie zdieľané zariadenia s ostatnými členmi rodiny patrí pracovný notebook: až 28% opýtaných zdieľa s rodinou pracovný prenosný počítač a takmer 32% respondentov zdieľa pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón však naopak nezdieľa až 84,9% opýtaných.

Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Tie však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 % opýtaných totiž pozná metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.

Najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním vyše 90 % opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú. Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti. Až dve tretiny rodičov deti v digitálnom svete vôbec nekontroluje. Z 30,7 % opýtaných, ktorí deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9 % reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky z roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov.

Najmenej overujeme informácie z novín a časopisov (62,9 %), tlačových agentúr (62,4%) a televízneho spravodajstva (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.

SR: Mobily v školách

Používanie mobilov v školách na Slovensku bude od 1. januára 2025 regulované. Ministerstvo školstva pripravilo usmernenie o regulácii používania mobilných telefónov, informačné materiály pre školy a rodičov, vzdelávanie pre učiteľov, ako aj návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku, ktorými chce pomôcť školám aj rodičom pri zavádzaní nových pravidiel pri používaní mobilov v školách.

Usmernenie pre školy o regulácii používania mobilných telefónov a podobných zariadení odporúča, aby školy zakomponovali pravidlá do školského poriadku a zvolili najvhodnejší spôsob regulácie podľa vlastných potrieb, ako napríklad odkladanie mobilov v skrinkách alebo ich odovzdanie učiteľovi.

Nové pravidlá pre základné školy:

V 1. až 3. ročníku základnej školy bude platiť úplný zákaz používania mobilných telefónov počas vyučovania, prestávok a v priestore školy,

od 4. ročníka (1. až 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy) bude mať zákaz výnimku v prípade, ak to vyžaduje štátny vzdelávací program, alebo o výnimke rozhodne učiteľ pre potreby vzdelávania.

Dokument obsahuje päť možných prístupov k regulácii mobilov, pričom každý má popísané výhody a nevýhody. Vystvetľuje aj výnimky pre zdravotne znevýhodnených žiakov a obsahuje tipy, ako by si školy mali nastaviť digitálne vybavenie s ohľadom na bezpečné používanie technológií. Školám sa odporúča, aby o pravidlách komunikovali s rodičmi a žiakmi a podporili ich diskusiou o výhodách prostredia bez mobilov, rizikách kyberšikany a o pozitívnom vplyve regulácie na duševné zdravie a sociálne zručnosti žiakov. Zdôrazňuje zároveň dôležitú úlohu rodičov pri podpore týchto pravidiel.

Okrem toho rezort školstva pripravil pre školy a rodičov informačné materiály. Tie vysvetľujú benefity regulácie mobilných telefónov, ako aj samotný zákon a je možné si ich stiahnuť z webovej stránky ministerstva školstva. Pre učiteľov, školské podporné tímy aj odborných zamestnancov centier poradenstva a prevencie ministerstvo spolu s VÚDPaP a NIVaM pripravuje od januára posilnenie vzdelávaní v oblasti bezpečného používania digitálnych technologií v školách – dlhodobých aj vo forme krátkych webinárov. V priebehu decembra pribudne na webovej stránke ministerstva školstva návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku.

SR: Inflácia stúpla na 2,6 %

Celkovú medziročnú infláciu na Slovensku v júli t. r. ovplyvnili podľa štatistického úradu vyššie ceny v rozpätí od 0,4 % za bývanie a energie až po 10 % v odbore vzdelávanie. Potraviny a nealko nápoje boli medziročne drahšie o 1,5 %. Aj medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli t. r. vzrástli v priemere o 0,3 %. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,6 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,1 % a čistá inflácia hodnotu 2,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,3 %. Spolu za sedem mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,6 %.

Priemerné spotrebiteľské ceny tovarov a služieb sa v júli t. r. medzimesačne zvýšili o 0,3 %. Ceny rástli v rozsahu od 0,1 pri bývaní a energiách až do 1,8 % v prípade cien v odbore pošty a spoje. Najväčší vplyv mali predovšetkým vyššie ceny potravín a nealko nápojov v priemere o 0,3 %. Priemerné ceny potravín sa oproti júnu zvýšili o 0,2 % najmä vplyvom zdražovania mäsa, olejov a tukov, ale aj chleba a obilnín. Naopak výraznejší tlmiaci účinok na rast cien malo sezónne zlacňovanie zeleniny a ovocia, a tiež zníženie cien mlieka, syrov a vajec. Obdobie letných dovoleniek prinieslo aj zdraženie v odbore rekreácia a kultúra a tiež v odbore dopravy, v oboch na priemernej úrovni 0,8 %. Vzrástli najmä ceny zájazdov a vstupného na kúpaliská a plavárne (dovolenkové služby) ako aj pohonných hmôt. Podstatnejšie sa zdvihli tiež telekomunikačné a poštové poplatky, medzimesačne o 1,8 %. Vyššie boli aj finančné služby bánk a pôšt (3,7 %). Naopak klesli ceny odevov a obuvi (o 0,7 %) ovplyvnené sezónnymi výpredajmi, a tiež alkoholických nápojov o 0,3 %, ale aj nábytku a údržby domácnosti (o 0,1 %).

Najvýznamnejší vplyv na rast úhrnnej hodnoty inflácie mali medziročne vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi (o 1,5 %). Celkovo spomedzi potravín sa za vyššie ceny ako pred rokom predávalo 7 z 9 skupín tovarov, väčšina do 5 %. Infláciu najviac ovplyvnil drahší chlieb a obilniny (o 4,9 %), ale aj oleje a tuky (11,2 %), tiež cukor a cukrovinky. Naopak lacnejšie ako pred rokom bolo ovocie, a súčasne mlieko, syry a vajcia. Negatívny vplyv na celkovú mieru inflácie mal rast cien v odbore rekreácia a kultúra (o 3,1 %) ovplyvnené najmä zdražovaním dovolenkových zájazdov a vstupného na kúpaliská a plavárne. Rast inflácie podporili tiež medziročne drahšie finančné služby pôšt a bánk v odbore rozličné tovary a služby (o 4 %). Pod výsledok sa v júli, podobne ako v predošlých mesiacoch, podpísali aj medziročne drahšie tovary a služby v odbore zdravotníctvo (7,4 %), ako aj v odbore alkohol a tabak (5,1 %). V odbore bývanie s energiami, ktoré spolu s potravinami a nealko nápojmi tvoria najvýznamnejšie zložky výdavkov domácností, boli ceny vyššie ako pred rokom len o 0,4 %.

EU: App Store v rozpore s DMA

Podľa predbežného stanoviska Európskej komisie pravidlá obchodu App Store sú v rozpore s aktom o digitálnych trhoch (DMA), pretože bránia vývojárom aplikácií slobodne nasmerovať spotrebiteľov na alternatívne kanály pre ponuky a obsah. Vývojári by mali mať možnosť bezplatne informovať svojich zákazníkov o alternatívnych lacnejších možnostiach nákupu, nasmerovať ich na tieto ponuky a umožniť im nakupovať.

Apple má v súčasnosti tri súbory obchodných podmienok, ktorými sa riadi jej vzťah s vývojármi aplikácií, vrátane pravidiel riadenia obchodu App Store. Komisia predbežne konštatuje, že:

• Žiadna z týchto obchodných podmienok neumožňuje vývojárom voľne usmerňovať svojich zákazníkov. Vývojári napríklad nemôžu v aplikácii poskytovať informácie o cenách ani inak komunikovať so svojimi zákazníkmi s cieľom propagovať ponuky dostupné v alternatívnych distribučných kanáloch.

• Podľa väčšiny obchodných podmienok, ktoré majú vývojári aplikácií k dispozícii, spoločnosť Apple povoľuje riadenie iba prostredníctvom "prepojení", t. j. vývojári aplikácií môžu do svojej aplikácie zahrnúť odkaz, ktorý presmeruje zákazníka na webovú stránku, kde môže zákazník uzavrieť zmluvu. Proces prepojenia podlieha niekoľkým obmedzeniam uloženým spoločnosťou Apple, ktoré bránia vývojárom aplikácií komunikovať, propagovať ponuky a uzatvárať zmluvy prostredníctvom distribučného kanála podľa vlastného výberu.

• Zatiaľčo spoločnosť Apple môže získať poplatok za uľahčenie počiatočnej akvizície nového zákazníka vývojármi prostredníctvom AppStore, poplatky účtované spoločnosťou Apple idú nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné pre takúto odmenu. Spoločnosť Apple napríklad účtuje vývojárom poplatok za každý nákup digitálneho tovaru alebo služieb, ktorý používateľ uskutoční do siedmich dní od odpojenia od aplikácie.

Komisia zároveň začala tretie vyšetrovanie nesúladu nových zmluvných podmienok spoločnosti Apple pre vývojárov ako podmienky prístupu k niektorým novým funkciám, najmä pokiaľ ide o poskytovanie alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo možnosť ponúkať aplikáciu prostredníctvom alternatívneho distribučného kanála. Apple si doteraz ponechala možnosť predplatiť si predchádzajúce podmienky, ktoré vôbec nepovoľujú alternatívne distribučné kanály. Komisia preskúma, či tieto nové zmluvné požiadavky pre vývojárov aplikácií a obchody s aplikáciami tretích strán porušujú článok 6 ods. 4 aktu o digitálnych trhoch, a najmä požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality, ktoré sú v ňom stanovené. To zahŕňa:

• Základný technologický poplatok spoločnosti Apple, podľa ktorého musia vývojári obchodov s aplikáciami tretích strán a aplikácií tretích strán zaplatiť poplatok 0,50 € za každú nainštalovanú aplikáciu. Komisia prešetrí, či spoločnosť Apple preukázala, že štruktúra poplatkov, ktorú zaviedla v rámci nových obchodných podmienok, a najmä poplatku za základnú technológiu, je v účinnom súlade s aktom o digitálnych trhoch.
• Viackroková cesta používateľa spoločnosti Apple k stiahnutiu a inštalácii alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo aplikácií na telefónoch iPhone. Komisia preskúma, či kroky, ktoré musí používateľ podniknúť na úspešné dokončenie sťahovania a inštalácie alternatívnych obchodov s aplikáciami alebo aplikácií, ako aj rôzne informačné obrazovky, ktoré spoločnosť Apple zobrazuje používateľovi, sú v súlade s aktom o digitálnych trhoch.
• Podmienky oprávnenosti pre vývojárov sa týkali možnosti ponúkať alternatívne obchody s aplikáciami alebo priamo distribuovať aplikácie z webu v telefónoch iPhone. Komisia preskúma, či tieto požiadavky, ako napríklad "členstvo v programe Apple Developer Program", ktoré musia vývojári aplikácií spĺňať, aby mohli využívať alternatívnu distribúciu stanovenú v akte o digitálnych trhoch, sú v súlade s aktom o digitálnych trhoch.

EU: Rozpočet na rok 2025

Európska komisia navrhla ročný rozpočet Európskej únie (EÚ) na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy EUR. Rozpočet bude doplnený odhadovanými sumami vo výške 72 miliárd EUR vyplatených v rámci nástroja NextGenerationEU. Toto značné finančné krytie podporí EÚ pri plnení jej politických priorít a zároveň začlení zmeny dohodnuté pri revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici obdobia vo februári 2024.

Komisia navrhuje prideliť na rôzne priority EÚ (v záväzkoch) tieto sumy:

• 53,8 miliardy EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 miliardy EUR na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti agropotravinárskeho odvetvia a odvetvia rybárstva a na poskytnutie potrebného priestoru pre krízové riadenie.

• 49,2 miliardy EUR na regionálny rozvoj a súdržnosť na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj na infraštruktúru podporujúcu zelenú transformáciu a prioritné projekty Únie.

• 16,3 miliardy EUR na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 miliardy EUR v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 miliardy EUR na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), 0,5 miliardy EUR na nástroj rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 miliardy EUR na humanitárnu pomoc (HUMA).

• Ďalších 4,3 miliardy EUR bude k dispozícii vo forme grantov v rámci nástroja pre Ukrajinu, ktoré budú doplnené úvermi vo výške 10,9 miliardy EUR.

• 13,5 miliardy EUR na výskum a inovácie, z čoho najmä 12,7 miliardy EUR na Horizont Európa, hlavný výskumný program Únie. Návrh rozpočtu zahŕňa aj financovanie európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prostredníctvom presunov z iných programov.

• 4,6 miliardy EUR na európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 miliardy EUR na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 miliardy EUR na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 miliónov EUR na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácie, dvojaká zelená a digitálna transformácia, zdravotníctvo a strategické technológie).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky určené na vesmír, najmä na európsky vesmírny program, ktorý spojí činnosť Únie v tejto strategickej oblasti.

• 11,8 miliardy EUR na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 miliardy EUR na rastúce náklady na prijaté úvery a pôžičky pre NGEU, 4 miliardy EUR na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 miliónov EUR na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 miliónov EUR na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt.

• 2,4 miliardy EUR na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 miliónov EUR na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a 1,5 miliardy EUR na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby zelená transformácia fungovala pre všetkých.

• 2,7 miliardy EUR na ochranu našich hraníc, z toho najmä 1,4 miliardy EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 miliónov EUR (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

• 2,1 miliardy EUR na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z čoho najmä 1,9 miliardy EUR je určených na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.

• 1,8 miliardy EUR na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 miliardy EUR na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) a 244,5 milióna EUR na podporu vojenskej mobility.

• 977 miliónov EUR na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 miliónov EUR na Program pre jednotný trh a 205 miliónov EUR na prácu v oblasti boja proti podvodom, zdaňovania a ciel.

• 583 miliónov EUR na program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie v oblasti zdravia na potreby ľudí, ako aj 203 miliónov EUR na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo možné rýchlo nasadiť operačnú pomoc v prípade krízy.

• 784 miliónov EUR na bezpečnosť, z toho 334 miliónov EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ktorý bude bojovať proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

• 196 miliónov EUR na bezpečné satelitné pripojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečné pripojenie.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu EÚ prijatého na konci roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav a jeho cieľom je premeniť jej priority na konkrétne ročné výsledky. Rozpočtový orgán bude musieť do konca roka formálne prijať ročný rozpočet na rok 2025.

Radíme: Ako sa nenechať oklamať

Podvodov, ktoré majú za cieľ vylákať peniaze spotrebiteľov na základe manipulatívnych telefonátov, mailov či textových správ, podľa dTest neustále pribúda. Podvodníci sa často vydávajú za iný subjekt, využívajú rafinované taktiky a niekedy až bizarné príbehy. Na čo si dať pozor a ako sa nenechať oklamať?

Aj na Slovensku sú časté podvodné textové správy zasielané v mene doručovateľských spoločností, napríklad Slovenskej pošty. Správa najprv informuje, že spoločnosť nemohla doručiť očakávaný balíček – nezastihla adresáta, bola uvedená neplatná adresa, alebo bola zásielka zo zahraničia pozastavená kvôli nezaplatenému colnému poplatku a ďalej vyzýva na otvorenie vloženého odkazu za účelom žiadosti o náhradné doručenie. Po rozkliknutí odkazu stránka nabáda spotrebiteľov na zadanie platobných údajov, čím sa spotrebiteľa snaží pripraviť o jeho peniaze na bankovom účte. Podobne podvodníci postupujú aj pri rozosielaní mailov. Tu sú navyše informácie doplnené o logo či grafiku dotknutej doručovateľskej služby, čo správe dodáva dôveryhodnosť a spotrebiteľa môže ľahko zmiasť.

dTest zaznamenal aj podvodné telefonáty. Volajúci často vystupujú ako banka a snažia sa príjemcu hovoru uviesť do omylu, že prišlo ku krádeži jeho platobných údajov alebo k zablokovaniu jeho účtu. Cieľom je vylákať skutočné bankové údaje alebo číslo platobnej karty. Podvodníci sa spoliehajú na moment prekvapenia a snažia sa vyvolať obavu zo straty finančných prostriedkov. A ľudia v strachu zo straty peňazí často podľahnú a prezradia informácie, ktoré si za normálnych okolností starostlivo strážia. Niekedy ide aj na prvý pohľad o bizarné scenáre. „V Česku sme sa stretli s prípadom, kedy telefonista presviedčal volaného, aby na overenie identity či platby urýchlene zakúpil napríklad voucher na nákup tovaru či služieb a obratom oznámil kódy, ktoré sú na voucheri uvedené. Takéto konanie má však opäť jediný cieľ – obohatiť sa na úkor volaného. Dá sa predpokladať, že s niečím podobným sa môžu stretnúť aj slovenskí spotrebitelia, preto by mali byť opatrní,“ dopĺňa Eduarda Hekšová.

Ako sa chrániť

• Kto vás kontaktuje? Dbajte na to, aby sa vám osoba, ktorá s vami komunikuje, predstavila a povedala názov inštitúcie, ktorú zastupuje. Informáciu si prípadne nechajte aj zopakovať.
• Existuje dôvod, prečo vás kontaktuje? Objednali ste si tovar, očakávate zásielku, nebola vám autorizovaná platba? Ak nie, doručovatelia či banka spravidla nebudú mať veľa dôvodov vás kontaktovať, buďte preto nedôverčiví a neoznamujte svoje citlivé údaje.
• Prevezmite iniciatívu, pýtajte sa! Opýtajte sa volajúceho, ako informácie zistil, snažte sa overiť akými informáciami volajúci disponuje. Volajúci tvrdí, že vás s balíčkom nezastihol na vašej adrese? Opýtajte sa na názov ulice, kde vás nezastihol a podobne.
• Dávajte si pozor na nezrovnalosti v oznamovaných informáciách. Všímajte si nezrovnalosti v hovore volajúceho, podvodníci sa vo svojom vlastnom príbehu môžu ľahko zamotať. V takom prípade rýchlo zistíte, že hovor môžete ukončiť.
• Skôr, ako zavoláte späť na zmeškaný hovor, skúste číslo vyhľadať pomocou internetového vyhľadávača. Ak neočakávate hovor z neznámeho čísla, identitu volajúceho môžete skúsiť zistiť vyhľadaním telefónneho čísla na internete. Jednoducho je možné nájsť aj weby, kde si používatelia vymieňajú svoje skúsenosti s konkrétnymi volajúcimi, resp. s telefonátmi, ktoré boli iniciované z konkrétneho telefónneho čísla.
• Informujte úrady či políciu. Aj keď podvodníka včas odhalíte, nenechajte si to pre seba a oznámte vašu skúsenosť polícii. Pokiaľ ide o menej závažné previnenie volajúceho, napríklad nevyžiadané či obťažujúce marketingové telefonáty, kontaktujte Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb alebo môžete podať podnet cez internetové stránky, napr. nevyziadanevolania.sk.

Trend: Dlhy kvôli strate zamestnania

Podiel Slovákov v produktívnom veku s dlhmi po splatnosti sa medziročne výrazne zvýšil. Podľa aktuálneho prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika (Krik) má na Slovensku nejaké záväzky po splatnosti necelých 13 % ľudí. Bez ohľadu na vek sa podiel dlžníkov s nesplatenými záväzkami oproti minuloročným 8 % zvýšil. Ešte viac dlžníkov, ktorí nezvládajú splácať svoje záväzky, je medzi osobami v produktívnom veku, z vlaňajších 10 % ich počet vzrástol na tohoročných 17 %.

Najviac dlžníkov je vo vekovej skupine 25 až 34 rokov, a to takmer 22 %. Opäť dominovali neuhradené splátky bankových úverov s podielom 48 %. Zatiaľčo v minulom roku za nimi nasledovali dlhy po splatnosti u nebankových subjektov, v súčasnosti sú na druhom mieste neuhradené poplatky za bývanie vrátane nájomného a energií s podielom 24 % a za služby, ako sú telefón alebo internetové pripojenie, s podielom takisto 24 %. Neuhradené platby u nebankových subjektov má v súčasnosti 23 % respondentov oproti 31 % z predchádzajúceho prieskumu. 

Podobne ako v predchádzajúcom prieskume majú dlžníci najčastejšie záväzky vo výške 400 až 4-tisíc eur. Vyjadrilo sa tak 43 % respondentov. Tridsaťštyri percent dlžníkov má dlhy po splatnosti do 400 eur a 24 % dlžníkov dlží viac ako 4-tisíc eur. Najväčší podiel, a to 67 %, dlhov po splatnosti do 400 eur majú ľudia v najnižšej vekovej skupine 18 až 24 rokov. Záväzky po splatnosti nad 4-tisíc eur majú najčastejšie ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom roku je najčastejším dôvodom nesplácania záväzkov strata zamestnania (42 % dlžníkov oproti vlaňajším 50 %). Ako druhú najčastejšiu príčinu nesplácania dlhov respondenti prieskumu uvádzajú chorobu dlžníka alebo člena jeho rodiny a ďalej vysoké splátky úverov.

Aktuálne: Radšej mobil než sex

Päťdesiat rokov po prvom mobilnom telefonáte si spoločnosť Sinch objednala nový on-line prieskum mobilnej komunikácie zákazníkov (spoločnosť ResearchScape, od 24. do 26. marca 2023, 1.076 respondentov). Aké dôležité sú teda dnes mobilné telefóny pre naše životy?  Takmer 72 % ľudí si nevie predstaviť, že by bez mobilného telefónu vydržali dlhšie ako víkend, pričom takmer štvrtina (23 %) verí, že vydržia maximálne hodinu.

 

Prvý telefonát Martyho Coopera na 6th Avenue v New Yorku rozpútal novú éru mobilnej komunikácie ale tiež voľby, čoho sú používatelia ochotnejší vzdať sa skôr než mobilov: posilňovne (41 %), televízie (25 % mileniálov) alebo dokonca sexu (22 % respondentov Gen Z). Dnešný mobilný svet vyzerá úplne inak ako v roku 1973. Ľudia očakávajú, že budú môcť ľahko konverzovať medzi sebou aj s firmami na všetkých mobilných a digitálnych kanáloch. Predpokladá sa, že ďalších 50 rokov sa bude vychádzať z  viackanálového prístupu s novými možnosťami sociálnych médié  a chatu rozširujúce existujúce riešenia: text, e-mail a hlas. Požadujú personalizované zážitky od značiek, od ktorých nakupujú, a chcú s nimi komunikovať na obľúbených kanáloch, ktoré si vyberú v každej fáze nákupnej cesty. Preto na otázku o potenciálnych nových možnostiach v roku 2073, ktoré by mohli doplniť text, chat, e-mail a hlas:

• 38 % predpovedá, že väčšina komunikácií sa uskutoční v metaverse alebo virtuálnom svete; 
• 28 % očakáva, že nervové implantáty, ktoré sa pripájajú na internet, budú zdieľať myšlienky; 
• 25 % bude používať rozšírenú realitu; 
• zatiaľčo 34 % sa domnieva, že budeme stále používať aj textové správy.

Podľa prieskumu spotrebitelia uprednostňujú komunikáciu s firmami rovnako ako so svojimi priateľmi prostredníctvom bezproblémových konverzácií na viacerých kanáloch. Textové správy respondenti zaradili medzi svoj obľúbený spôsob konverzácie s firmou, tesne za nimi nasledovali hlasové hovory a e-mail. Pritom 36 % však tvrdí, že textové správy od firiem sú príliš neosobné a 1 zo 4 respondentov je frustrovaný, keď nemôže odpovedať na firemnú textovú správu.

 

Väčšina spotrebiteľov by bez mobilného telefónu nevydržala dlhšie ako víkend – a mnohí sa nedokázali pripraviť ani na kratší čas. Na otázku, ako dlho si myslia, že vydržia bez mobilného telefónu: 

• 72 % uviedlo, že bez mobilného telefónu nevydržia dlhšie ako víkend;
• 56 % uviedlo, že nemohli ísť dlhšie ako 24 hodín;
• 42 % uviedlo 4 hodiny alebo menej;a 8 % uviedlo 15 minút alebo menej.