SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

• Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
• Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
• Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
• Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
• Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

Radíme: Kompenzácie za let

Nedávna dohoda Európskeho parlamentu a Rady EÚ potvrdila zachovanie súčasných pravidiel pre kompenzácie za oneskorené a zrušené lety. Práve otázka ich praktického uplatňovania však zostáva pre mnohých cestujúcich nejasná. Uplatnenie nároku navyše často končí už vo chvíli, keď letecká spoločnosť žiadosť zamietne alebo nereaguje. Ako v takejto situácii postupovať, aké sú ďalšie možnosti obrany a kedy sa oplatí obrátiť sa na úrady alebo súd?

Pri letoch, na ktoré sa vzťahuje európske nariadenie o právach cestujúcich, vzniká nárok na finančnú kompenzáciu najmä vtedy, ak má let meškanie tri a viac hodín pri prílete do cieľovej destinácie, je zrušený menej ako 14 dní pred plánovaným odletom alebo je cestujúcemu odopretý nástup na palubu. Výška kompenzácie sa pohybuje medzi 250 a 600 eurami podľa dĺžky letu a nezávisí od ceny letenky. Nárok na odškodnenie však nevzniká v prípade mimoriadnych okolností,  ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť. V závislosti od okolností má cestujúci nárok aj na starostlivosť, ako je poskytnutie občerstvenia, bezplatného telefonického hovoru či ubytovania. Európske inštitúcie sa pritom v rámci nedávnej dohody zhodli na zachovaní súčasného systému odškodňovania aj trojhodinovej hranice pre vznik nároku. Navyše má byť leteckým spoločnostiam uložená povinnosť poskytnúť cestujúcim elektronicky jasné pokyny, ako podať žiadosť o odškodnenie do štyroch dní od ukončenia ich cesty. Podľa dohody budú mať cestujúci na podanie žiadosti o odškodnenie deväť mesiacov, zatiaľčo letecké spoločnosti budú mať 30 dní na jeho vyplatenie alebo na vysvetlenie, prečo odškodnenie nebude poskytnuté. Dohodu však ešte čaká formálne schválenie v príslušných inštitúciách. „Väčšina leteckých spoločností dnes ponúka na svojich webových stránkach formulár, prostredníctvom ktorého si cestujúci môžu uplatniť nárok na kompenzáciu. Lehota na uplatnenie nároku však nie je jednotná na úrovni celej EÚ a riadi sa právnym poriadkom konkrétneho štátu. Na Slovensku si kompenzáciu viete uplatniť do dvoch rokov od dátumu letu,” informuje Eduarda Hekšová z dTestu. 

Ak letecká spoločnosť váš nárok zamietne alebo nereaguje, môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá je na Slovensku príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv cestujúcich v leteckej doprave. Zároveň platí, že cestujúci musí najskôr kontaktovať samotnú leteckú spoločnosť a podať žiadosť o kompenzáciu priamo u nej. Až následne, ak nedôjde k náprave alebo je odpoveď neuspokojivá, má zmysel obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Na Slovenskú obchodnú inšpekciu sa môžete obrátiť v prípade, ak let odlietal z letiska na Slovensku, alebo išlo o let z nečlenského štátu do Slovenskej republiky s leteckou spoločnosťou registrovanou v EÚ. Ak však odlietate z iného členského štátu EÚ, príslušným orgánom je inštitúcia v danej krajine. Sťažnosť je možné podať opäť až po tom, čo ste sa so svojimi nárokmi obrátili na leteckú spoločnosť a nedošlo k uspokojivej odpovedi. V podaní je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť relevantné prílohy, napríklad potvrdenie rezervácie alebo kópiu letenky. Podanie sa prešetrí a posúdi sa, či došlo k porušeniu práv cestujúcich. V prípade zistenia nedostatkov môže voči dopravcovi prijať opatrenia. Inšpekcia však nerozhoduje o individuálnych nárokoch na finančné odškodnenie.

Ak letecká spoločnosť nárok cestujúceho neuzná ani po preverení príslušným orgánom, môže sa cestujúci domáhať odškodnenia súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby o zaplatenie. V praxi ide o občianskoprávny spor, pri ktorom je potrebné preukázať vznik nároku podľa európskej legislatívy. Pri nižších sumách možno využiť aj zjednodušené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je administratívne menej náročné.

AI: Príležitosť či hrozba?

Väčšina Slovákov a Sloveniek už umelú inteligenciu vyskúšala – no zďaleka jej neverí naplno. Viac ako polovica opýtaných (55 %) v prieskume Ipsos priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže. Zároveň si však 45 % myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. AI nie je teda na Slovensku ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná. Približne 40 % dnes verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.

Mladí ľudia k technológii AI pristupujú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, kedy sa čoraz častejšie objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %. Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj. Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.

Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.

EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.

Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad