utorok 28. júla 2026

EU: Stop Killing The Internet

Európska komisia ukončila kontrolu oprávnenosti žiadosti o registráciu novej európskej iniciatívy občanov Stop Killing The Internet: No Digital ID & No Age Verification (Prestaňte zabíjať internet: žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku). Organizátori „vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby systémy digitálnej identity a zabezpečenia veku používané na prístup k online službám v únii zostali dobrovoľné, chránili súkromie a boli nediskriminačné“.


Keďže táto iniciatíva spĺňa formálne podmienky podľa nariadenia o európskej iniciatíve občanov, komisia ju považuje za právne prípustnú. Organizátori iniciatívy majú teraz šesť mesiacov na začatie 12-mesačného obdobia zberu podpisov. Registrácia nemá vplyv na konečné rozhodnutie komisie vo veci samej ani na prípadné opatrenia, ktoré môže prijať. Komisia prijme konečné rozhodnutie o iniciatíve len vtedy, ak zozbiera aspoň jeden milión platných podpisov od občanov EÚ s minimálnym počtom podpisov dosiahnutým aspoň v siedmich členských štátoch.

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou. Oficiálne bola spustená v apríli 2012. Po formálnej registrácii umožňuje jednému miliónu občanov z najmenej siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Podmienky prípustnosti sú:
  1. Navrhované opatrenie nie je zjavne mimo rámca právomocí komisie predložiť právny návrh.
  2. Nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnené alebo šikanujúce.
  3. Nie je zjavne v rozpore s hodnotami únie stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.
Od spustenia európskej iniciatívy občanov komisia zaregistrovala už 135 iniciatív.

Viac informácií:
Stop zabíjaniu na internete: Žiadne digitálne ID a žiadne overenie veku

pondelok 27. júla 2026

AI: Téma nielen pre IT

Umelá inteligencia je stále častejšou súčasťou požiadaviek na uchádzačov o prácu. Počet pracovných ponúk na portáli Profesia, v ktorých zamestnávateľ vyžaduje schopnosť pracovať s AI, sa za rok takmer zdvojnásobil. Kým donedávna išlo o okrajovú požiadavku typickú takmer výlučne pre IT sektor, dnes sa AI zručnosti objavujú aj v manažmente, marketingu, financiách či administratíve. Zamestnávatelia väčšinou nešpecifikujú konkrétny nástroj či technológiu, najčastejšie požadujú všeobecnú schopnosť pracovať s umelou inteligenciou, konkrétne technológie ako veľké jazykové modely alebo strojové učenie sa v inzerátoch objavujú výrazne menej.


V prvom polroku 2025 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia 1 339 pracovných ponúk, pri ktorých bola práca s umelou inteligenciou priamou súčasťou náplne práce alebo požiadaviek na kandidáta. V rovnakom období tohto roka ich bolo už 2 659 – nárast takmer o 100 %. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako 1 % zo všetkých zverejnených ponúk, v júni 2026 to bolo už 2,5 %. Od jesene 2025 ide o nepretržitý mesačný rast, čo naznačuje, že nejde o dočasný stav, ale o zmenu na pracovnom trhu. K 10. júlu evidoval portál za tento rok už 2 835 ponúk s požiadavkou na AI zručnosti, čo predstavuje 2,3 % zo všetkých tohtoročných inzerátov.

Informačné technológie naďalej tvoria najväčší podiel ponúk s požiadavkou na schopnosť práce s umelou inteligenciou. Najčastejšie ide o pozície programátor, softvérový inžinier, Python programátor, IT analytik či IT konzultant. V prípade Python programátorov tento rok vyžadovala AI zručnosti až polovica inzerátov, u softvérových inžinierov či databázových analytikov štvrtina. Trend sa však rozširuje aj za hranice technologických profesií. Medzi kategórie s najvyšším počtom ponúk, ktoré vyžadujú zručnosti spojené s AI, patrí aj manažment, marketing a PR, ekonomika, obchod a administratíva. V prípade marketingových špecialistov požaduje schopnosť práce s AI 12 % ponúk.


piatok 24. júla 2026

Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

štvrtok 23. júla 2026

SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.


V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

streda 22. júla 2026

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.


V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.

utorok 21. júla 2026

SR: Obnov dom mini+

Nová výzva umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov na Slovensku ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu na obnovu do 11 tisíc eur. Žiadosti je možné predkladať od 15. júla 2026, pričom v prvom kole je kapacita nastavená na 5 tisíc žiadostí. Nasledovať budú ďalšie kolá až do vyčerpania celkovej alokácie 186 miliónov eur.  Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu obnovdom.sk, kde sú zverejnené aj podmienky výzvy.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10 000 na 11 000 eur na starší rodinný dom postavený pred rokom 2016 (v minulosti pred rokom 2013). Žiadatelia zároveň nemusia predkladať energetický certifikát. Nový program reaguje aj na požiadavky samotných vlastníkov rodinných domov. Po novom je možné financovať aj výmenu strešnej krytiny, ak bude spojená so zateplením strechy. Príspevok bude možné využiť aj na zateplenie obvodových stien a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovacích systémov vrátane tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či solárnych kolektorov na ohrev vody.
 
Kľúčovým benefitom zostáva možnosť vyplatenia zálohy ešte pred realizáciou obnovy, čo výrazne znižuje finančnú záťaž nízkopríjmových domácností. Zvyšuje sa tiež limit ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti. Za rok 2024 je limit stanovený na 12 990 eur, zatiaľčo v predošlej výzve Obnov dom mini bol limit 8 718 eur. Novinkou sú aj 3 oprávnené skupiny, pri ktorých nebude potrebné príjem zo strany SAŽP overovať a finančný príspevok im bude rýchlejšie schválený. Sú to domácnosti, ktorých členmi sú výhradne poberatelia starobného dôchodku, domácnosti v hmotnej núdzi a domácnosti so štyrmi a viac neplnoletými deťmi. Okrem úspory výdavkov na energie prispeje program aj k ochrane životného prostredia. Výmenou zastaraných vykurovacích zariadení a kvalitným zateplením možno znížiť emisie oxidu uhličitého o 1,8 až 2,2 tony ročne na jeden rodinný dom.
 
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zároveň znižuje administratívnu záťaž žiadateľov. Overovanie príjmov domácností zabezpečí samotná agentúra, čím odpadne povinnosť občanov dokladovať viaceré dokumenty. Žiadateľom budú k dispozícii regionálne kancelárie Slovenskej agentúry životného prostredia aj infolinka Obnov dom na čísle 0850 221 715.

pondelok 20. júla 2026

Radíme: Nové clo

Od 1. júla zaviedla Európska únia paušálne clo vo výške 3 eurá za každú colnú položku, teda za každý jeden tovar v zásielke zakúpený mimo územia EÚ. Dá sa novému clu vyhnúť? Áno. Najjednoduchším a úplne legálnym riešením je nakupovať iba tovar, ktorý sa odosiela zo skladu nachádzajúceho sa na území EÚ.


Väčšina veľkých internetových trhovísk už vybudovala rozsiahlu sieť európskych skladov. AliExpress má distribučné centrá napríklad v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Belgicku, Taliansku aj v Českej republike. Temu využíva sklady v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Španielsku a Shein distribuuje objednávky najmä z Belgicka a Poľska. Pri vyhľadávaní stačí použiť filter „Ships from“ alebo „Odosielané z“ a vybrať niektorú z krajín Európskej únie. Takéto zásielky už cez colné konanie neprechádzajú, preto sa na ne nové paušálne clo nevzťahuje.

Nie každý produkt označený ako „Ships from EU“ sa ale skutočne odosiela z európskeho skladu. Pred dokončením objednávky sa preto oplatí skontrolovať krajinu odoslania aj predpokladaný čas doručenia. Ak obchod uvádza dodanie v priebehu niekoľkých dní, je veľká pravdepodobnosť, že tovar sa už nachádza v Európe. Naopak, dodacia lehota niekoľko týždňov môže naznačovať, že balík bude putovať priamo z Ázie a nové clo sa naň uplatní.

Európska únia diskutuje aj o zavedení manipulačného poplatku približne vo výške 2 € za každú zásielku zo zahraničia. Pre zákazníkov to znamená, že impulzívne nákupy drobností za pár eur z čínskych e-shopov už nebudú také výhodné ako v minulosti.

Ďalšie informácie

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

piatok 17. júla 2026

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.


Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

štvrtok 16. júla 2026

Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

  • Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
  • Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
  • Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
  • Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
  • Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

streda 15. júla 2026

Radíme: Kompenzácie za let

Nedávna dohoda Európskeho parlamentu a Rady EÚ potvrdila zachovanie súčasných pravidiel pre kompenzácie za oneskorené a zrušené lety. Práve otázka ich praktického uplatňovania však zostáva pre mnohých cestujúcich nejasná. Uplatnenie nároku navyše často končí už vo chvíli, keď letecká spoločnosť žiadosť zamietne alebo nereaguje. Ako v takejto situácii postupovať, aké sú ďalšie možnosti obrany a kedy sa oplatí obrátiť sa na úrady alebo súd?

Pri letoch, na ktoré sa vzťahuje európske nariadenie o právach cestujúcich, vzniká nárok na finančnú kompenzáciu najmä vtedy, ak má let meškanie tri a viac hodín pri prílete do cieľovej destinácie, je zrušený menej ako 14 dní pred plánovaným odletom alebo je cestujúcemu odopretý nástup na palubu. Výška kompenzácie sa pohybuje medzi 250 a 600 eurami podľa dĺžky letu a nezávisí od ceny letenky. Nárok na odškodnenie však nevzniká v prípade mimoriadnych okolností,  ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť. V závislosti od okolností má cestujúci nárok aj na starostlivosť, ako je poskytnutie občerstvenia, bezplatného telefonického hovoru či ubytovania. Európske inštitúcie sa pritom v rámci nedávnej dohody zhodli na zachovaní súčasného systému odškodňovania aj trojhodinovej hranice pre vznik nároku. Navyše má byť leteckým spoločnostiam uložená povinnosť poskytnúť cestujúcim elektronicky jasné pokyny, ako podať žiadosť o odškodnenie do štyroch dní od ukončenia ich cesty. Podľa dohody budú mať cestujúci na podanie žiadosti o odškodnenie deväť mesiacov, zatiaľčo letecké spoločnosti budú mať 30 dní na jeho vyplatenie alebo na vysvetlenie, prečo odškodnenie nebude poskytnuté. Dohodu však ešte čaká formálne schválenie v príslušných inštitúciách. „Väčšina leteckých spoločností dnes ponúka na svojich webových stránkach formulár, prostredníctvom ktorého si cestujúci môžu uplatniť nárok na kompenzáciu. Lehota na uplatnenie nároku však nie je jednotná na úrovni celej EÚ a riadi sa právnym poriadkom konkrétneho štátu. Na Slovensku si kompenzáciu viete uplatniť do dvoch rokov od dátumu letu,” informuje Eduarda Hekšová z dTestu. 

Ak letecká spoločnosť váš nárok zamietne alebo nereaguje, môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá je na Slovensku príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv cestujúcich v leteckej doprave. Zároveň platí, že cestujúci musí najskôr kontaktovať samotnú leteckú spoločnosť a podať žiadosť o kompenzáciu priamo u nej. Až následne, ak nedôjde k náprave alebo je odpoveď neuspokojivá, má zmysel obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Na Slovenskú obchodnú inšpekciu sa môžete obrátiť v prípade, ak let odlietal z letiska na Slovensku, alebo išlo o let z nečlenského štátu do Slovenskej republiky s leteckou spoločnosťou registrovanou v EÚ. Ak však odlietate z iného členského štátu EÚ, príslušným orgánom je inštitúcia v danej krajine. Sťažnosť je možné podať opäť až po tom, čo ste sa so svojimi nárokmi obrátili na leteckú spoločnosť a nedošlo k uspokojivej odpovedi. V podaní je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť relevantné prílohy, napríklad potvrdenie rezervácie alebo kópiu letenky. Podanie sa prešetrí a posúdi sa, či došlo k porušeniu práv cestujúcich. V prípade zistenia nedostatkov môže voči dopravcovi prijať opatrenia. Inšpekcia však nerozhoduje o individuálnych nárokoch na finančné odškodnenie.

Ak letecká spoločnosť nárok cestujúceho neuzná ani po preverení príslušným orgánom, môže sa cestujúci domáhať odškodnenia súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby o zaplatenie. V praxi ide o občianskoprávny spor, pri ktorom je potrebné preukázať vznik nároku podľa európskej legislatívy. Pri nižších sumách možno využiť aj zjednodušené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je administratívne menej náročné.

utorok 14. júla 2026

AI: Príležitosť či hrozba?

Väčšina Slovákov a Sloveniek už umelú inteligenciu vyskúšala – no zďaleka jej neverí naplno. Viac ako polovica opýtaných (55 %) v prieskume Ipsos priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže. Zároveň si však 45 % myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. AI nie je teda na Slovensku ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná. Približne 40 % dnes verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.


Mladí ľudia k technológii AI pristupujú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, kedy sa čoraz častejšie objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %. Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj. Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.

Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou. Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.


pondelok 13. júla 2026

EU: Kyberbezpečnosť a AI

Umelú inteligenciu možno zneužiť na identifikáciu zraniteľností, automatizáciu útokov aj zvýšenie rozsahu a rýchlosti kybernetických incidentov bezprecedentnou rýchlosťou. Nový akčný plán štruktúrovanej reakcie spojí členské štáty, priemysel a organizácie na úrovni EÚ s cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť digitálneho prostredia. Podľa aktu o umelej inteligencii sa pokročilé modely AI musia pred uvedením modelov na trh EÚ dôkladne posúdiť. Európska komisia vyhlási osobitnú výzvu na vytvorenie hodnotiacej kapacity EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala začať fungovať v roku 2027.


Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Spoločné výskumné centrum komisie vytvoria platformu na testovanie umelej inteligencie z hľadiska kybernetickej bezpečnosti vrátane používania simulovaných prostredí. Prevádzkovatelia v kritických odvetviach, akými sú financie, energetika, zdravotníctvo, doprava a verejná správa, tak získajú know-how o bezpečnom používaní umelej inteligencie. Organizácie by mali zintenzívniť postupy kybernetickej hygieny, opatrenia na riadenie rizík a zásady bezpečnosti už v štádiu návrhu. Mali by začať využívať už dostupné spôsobilosti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom modelov s otvoreným zdrojovým kódom, s cieľom rýchlejšie identifikovať a opraviť zraniteľnosti, ako aj predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne. ENISA bude podporovať a uľahčovať partnerstvá medzi verejnými orgánmi, podnikmi a komunitami s otvoreným zdrojovým kódom v kybernetickom ekosystéme. To bude zahŕňať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, ako aj kampaň na zabezpečenie kritického softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

Komisia spustí veľkú výzvu EÚ v oblasti umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. Súťaž spojí spoločnosti, výskumných pracovníkov a organizácie s cieľom vyvinúť riešenia umelej inteligencie pre kybernetickú bezpečnosť. EÚ musí naďalej investovať do rozvoja svojich vlastných suverénnych pokročilých spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie a využívať infraštruktúru, ktorú poskytujú továrne na umelú inteligenciu a budúce gigatovárne. Pripravovaná európska kapitálová kapacita v oblasti technológií oznámená v balíku technologickej suverenity by mohla prilákať súkromné investície na rozšírenie domácich spôsobilostí umelej inteligencie.

Právny rámec EÚ na riešenie kybernetickej bezpečnosti: V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby sa posudzovali a zmierňovali riziká vyplývajúce z modelov umelej inteligencie, zatiaľčo v kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa tieto požiadavky bližšie špecifikujú a uľahčuje sa dodržiavanie predpisov zo strany pokročilých poskytovateľov modelov. Tieto ustanovenia sa začnú presadzovať 2. augusta 2026. V akte o kybernetickej odolnosti, ktorý sa má začať uplatňovať do konca roka 2027, sa stanovuje povinnosť špecificky navrhnutej bezpečnosti hardvérových a softvérových produktov. Cieľom smernice o sieťových a informačných systémoch alebo smernice NIS2 je okrem toho posilniť bezpečnosť kritických odvetví, ako je doprava a energetika, spolu s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) pre finančný sektor. Akt o kybernetickej solidarite posilňuje kapacity v EÚ na odhaľovanie významných a rozsiahlych kybernetických hrozieb a útokov, prípravu a reakciu na ne.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu

Prehľad

piatok 10. júla 2026

SR: V júni zbankrotovalo 29 firiem

V júni na Slovensku zbankrotovalo 29 subjektov, zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za vyše 4,8 milióna eur. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.


Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch. Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov. Do konkurzu sa dostala aj nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade, neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá dlží daňovému úradu takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, vyše 1,1 milióna eur po sebe zanechala stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP, ktorá daniarom dlží takmer 982-tisíc eur. Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch. Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur. Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

štvrtok 9. júla 2026

EU: Nové pravidlá recyklácie

Európska komisia prijala nové pravidlá recyklácie jednorazových plastových nápojových fliaš vyrobených predovšetkým z polyetyléntereftalátu (PET fľaše). Po prvýkrát sa tak stanovuje metodika výpočtu, overovania a nahlasovania chemicky recyklovaného obsahu. Ide o súčasť balíka o plastoch z decembra 2025. Nové pravidlá sa môžu uplatňovať na všetky recyklačné technológie vrátane chemických a mechanických recyklačných technológií. Pomôže to členským štátom splniť cieľ týkajúci sa recyklovaného obsahu stanovený v smernici o jednorazových plastoch.

Mechanická recyklácia je v súčasnosti najpoužívanejšou metódou recyklácie plastov. Zvyčajne sa používa na triedenie, čistenie, drvenie a remold plastov do nových výrobkov. Niektoré toky plastového odpadu však nemožno účinne mechanicky recyklovať. Patrí sem napríklad plastový odpad so zvyškami potravín, prídavnými látkami a zmiešanými materiálmi, ktoré znižujú recyklovateľnosť. V týchto prípadoch môže chemická recyklácia dopĺňať mechanickú recykláciu. Na rozdiel od mechanickej recyklácie chemická recyklácia rozkladá plasty na menšie molekuly, ktoré možno opätovne použiť ako východiskové suroviny pre nové plasty alebo iné chemikálie. To pomáha vrátiť viac tokov plastového odpadu do obehového hospodárstva, a to aj v prípade výrobkov, ktoré musia spĺňať normy vysokej kvality, ako sú obaly prichádzajúce do styku s potravinami.

V prvej fáze bude EÚ považovať za recyklovaný plastový materiál z únie a krajín EHP, kde možno v plnej miere overiť súlad s environmentálnymi pravidlami EÚ. Od 21. novembra 2027 sa budú započítavať aj recyklované plasty z krajín OECD, pokiaľ nie sú vylúčené podľa nariadenia o preprave odpadu. Materiály z krajín, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú započítavať aj vtedy, keď sa na ne budú vzťahovať opatrenia zabezpečujúce rovnocenné normy týkajúce sa požiadaviek na ľudské zdravie a ochranu životného prostredia, napríklad v rámcovej smernici o odpade a nariadení o obaloch a odpadoch z obalov.

Vykonávací akt sa čoskoro uverejní v úradnom vestníku a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Ďalšie informácie:

Vykonávací akt

Stratégia EÚ pre plasty

Balík opatrení na podporu obehového hospodárstva a recyklácie plastov (23. decembra 2025)

Rozhodnutie Rady OECD o riadení pohybov odpadov cez hranice štátov

streda 8. júla 2026

Aktuálne: Letná brigáda

Letná brigáda sa už nevníma len ako prázdninové privyrobenie si. Predstavuje dôležitý kontakt mladého človeka s pracovným trhom a reálne pracovné skúsenosti. Na Slovensku je dnes voľných takmer 124-tisíc pracovných miest, z toho vyše 50-tisíc je vhodných aj pre absolventov, takže aj krátkodobá letná výpomoc sa môže ľahko zmeniť na budúcu pracovnú príležitosť. Mladí ľudia zisťujú, čo v praxi znamená dochvíľnosť, zodpovednosť, komunikácia s nadriadeným či fungovanie v tíme. Firmy si často všímajú aj to, kto sa rýchlo zaučí, kto je motivovaný a vie byť užitočný, a kto má potenciál pokračovať aj neskôr.

Koľko si dnes brigádnik môže zarobiť? Od januára 2026 je minimálna hodinová mzda na Slovensku 5,259 eura. V aktuálnych brigádnických ponukách sú však pri bežných letných pozíciách často vyššie sadzby: v gastre či administratíve je to obvykle približne 6 až 7,5 eura za hodinu. Pri fyzicky namáhavejšej práci v logistike a skladoch, a tiež v maloobchode býva hodinová mzda bežne okolo 6,5 až 8 eur za hodinu. Pri eventových, animačných alebo špecializovanejších brigádach sa možno dostať aj na 9 až 10 eur za hodinu. Výška odmeny je dôležitá, nemala by však byť pri výbere brigády jediným kritériom. Oplatí sa zvážiť aj to, koľko času a peňazí zhltne doprava, či sa pracovné zmeny dajú zladiť s vlastným voľnom alebo skúškami, ako férovo pôsobí zamestnávateľ a či konkrétna práca prinesie mladému človeku aj niečo do budúcnosti. Svoje výhody môže mať pritom aj o niečo horšie platená pozícia blízko domu, ale brigáda, ktorá človeka naučí napríklad pracovať so zákazníkmi, so systémami alebo v kancelárskom prostredí.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť vždy písomná, inak je neplatná. Musí v nej byť presne uvedená dohodnutá práca, výška odmeny, rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára, pričom jedno podpísané vyhotovenie musí vždy dostať brigádnik. Táto forma dohody je určená pre študentov denného štúdia a spravidla platí najviac do konca roka, v ktorom dovŕšia 26 rokov, prípadne do konca mesiaca, v ktorom ukončia denné štúdium. Rozsah práce nesmie presiahnuť priemerne 20 hodín týždenne a denný limit je 12 hodín, pri mladistvých 8 hodín. Národný inšpektorát práce zároveň upozorňuje, že ak človek počas trvania dohody stratí štatút študenta, má to vplyv na možnosť pokračovať v práci na túto dohodu. Prakticky to znamená, že mladí by si mali zvlášť postrážiť obdobie po maturite či po skončení vysokej školy.

Riziková je nielen práca „načierno“, teda bez riadne uzatvorenej dohody. Opatrnosť je namieste taktiež pri ponukách, ktoré znejú až podozrivo výhodne, neuvádzajú presný typ práce, odmenu, dohľadateľnú firmu alebo kontaktnú osobu. Ďalšou častou chybou je, že študent síce podpíše správny typ dohody, no nepožiada si o odvodovú úľavu. Pri študentskej úľave z odvodov do Sociálnej poisťovne nie je výška zárobku z brigády limitovaná, no odvodová úľava (aktuálne je táto odpočítateľná položka 200 eur mesačne) sa dá uplatniť len u jedného zamestnávateľa a len na jednu Dohodu o brigádnickej práci študentov v danom kalendárnom mesiaci.

utorok 7. júla 2026

Novinka: Žltý lístok

Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého doručovacieho lístka, ktorý klientom prináša viac možností a kontrolu, ako a kde si svoju zásielku prevezmú. Nový žltý lístok už nie je len oznámením o neúspešnom doručení. Je navigáciou, sprievodcom, ktorý klienta jednoducho privedie k riešeniu – bez zbytočného čakania a často aj bez nutnosti navštíviť poštu. Pošta tak reaguje na meniace sa očakávania klientov a posilňuje digitálne a flexibilné služby.


Pošta klientov vyzýva, aby nový lístok nevnímali ako bezcenný papier. Naopak – obsahuje užitočné informácie o všetkých možnostiach, ako sa k zásielke dostať:
  • opakované doručenie na pôvodnú adresu,
  • preposlanie na inú adresu, inú poštu alebo do BalíkoBOXu,
  • vybavenie požiadavky online cez web alebo mobilnú aplikáciu,
  • alebo jednoducho cez zákaznícke centrum – telefonicky či e-mailom.
Stačí naskenovať QR kód na lístku, alebo zadať podacie číslo zásielky. Pomôžu aj pracovníci v zákazníckom centre s kontaktom na žltom lístku.

Nový žltý lístok zároveň upozorňuje na služby, akými sú možnosť sledovať zásielky v reálnom čase, zmeniť deň alebo miesto ich doručenia, aktivovať si elektronické notifikácie namiesto papierového lístka, alebo vybaviť presmerovanie zásielok pri dlhodobej neprítomnosti na trvalej korešpondenčnej adrese. Zo žltého lístka sa tak stáva návod, ako posielať, vyzdvihovať zásielky a vybaviť aj ďalšie bežné poštové služby jednoduchšie a bez návštevy pobočky. Nový vizuál aj obsah lístka sú navrhnuté tak, aby boli prehľadné, zrozumiteľné a praktické.

pondelok 6. júla 2026

Trend: Pomalšie a viac off-line

Chceme spomaliť a vrátiť sa k reálnym zážitkom. Viac ako polovica ľudí tento rok plánuje obmedziť čas strávený on-line a naopak sa viac venovať osobným stretnutiam, cestovaniu alebo kultúre a športu. Po rokoch rastúceho vplyvu digitálnych technológií prichádza obrat. Ľudia naprieč Európou aj na Slovensku si začínajú cielene vyvažovať on-line prostredie reálnymi zážitkami – od stretávania sa s priateľmi cez cestovanie, až po živé kultúrne a športové podujatia. Osobné skúsenosti sa tak stávajú protiváhou všadeprítomnej digitalizácie a nástupu umelej inteligencie.


Takmer šesť z desiatich Slovákov uvádza, že sa pri rozhodovaní o voľnom čase budú radšej riadiť odporúčaniami ostatných ľudí než algoritmami založenými na AI. Štvrtina respondentov si navyše v posledných mesiacoch dopriala cielený „digitálny detox“, napríklad počas dovolenky alebo návštevou kultúrnych akcií. Rastúci záujem o zážitky potvrdzuje aj ochota míňať. Až 40 percent Slovákov plánuje tento rok minúť za zážitky viac ako minulý rok a ďalších 38 percent minie porovnateľnú čiastku. Z konkrétnych podujatí by si Slováci najradšej vybrali Oktoberfest, Pezinské vinobranie alebo adventné trhy vo Viedni. Zhruba 56 percent Slovákov uvádza, že pokiaľ si zážitok užívajú, menej premýšľajú, koľko utratia. A rovnaký podiel spotrebiteľov je ochotných minúť viac za aktivity, ktoré podporujú miestne firmy alebo komunity.

10 najvyhľadávanejších zážitkov slovenských spotrebiteľov na rok 2026

1. Cestovanie a turistika (76 %)

2. Outdoorové zážitky – hory, bicykel (74 %)

3. Wellness a starostlivosť o zdravie (74 %)

4. Festivaly a koncerty (70 %)

5. Gastronómia (68 %)

6. Filmy a kinematografia (66 %)

7. Zábavné parky (66 %)

8. Návštevy historických a významných miest, pamiatky UNESCO (64 %)

9. Výstavy, múzeá, galérie (61 %)

10. Športové zápasy a turnaje (59 %)

Výrazný posun k zážitkom zameraným na komunitu, blízkosť a autenticitu je viditeľný aj v ďalších európskych krajinách. Potvrdzujú to aj dáta Inštitútu pre ekonomiku, podľa ktorých sa podiel výdavkov za zážitky (okrem cestovania) na celkových výdavkoch európskych spotrebiteľov vlani medziročne zvýšil z 19,9 na 20,4 percenta. Štyri pätiny Bulharov - najviac v Európe - veria, že zážitky vytvárajú tie najlepšie spomienky. Dáni sú zase najochotnejší utrácať za predtým nepoznané zážitky. Portugalci zo všetkých Európanov najviac preferujú zdieľané zážitky s druhými pred tými individuálnymi. A Íri sa najčastejšie inšpirujú odporúčaniami priateľov, rodiny alebo kolegov. Aj podľa Trend Hunter bude zážitkovú ekonomiku v roku 2026 formovať dôraz na ľudí a ľudskosť s hlavným zameraním na analógový svet, nostalgiu a autenticitu. Spotrebitelia tak budú cielene vyhľadávať tzv. unplugged zážitky, ako sú napríklad bary, kde sa hráva hudba z vinylov. Rastie ochota hľadať „staré dobré časy“ a s tým aj záujem o second-hand módu a majstrovanie. V cestovaní, v ére dovolenkových selfie, víťazia doposiaľ nepoznané destinácie mimo centra turistického záujmu.

Mastercard uskutočnila prieskum vo februári 2026 v spolupráci s 3Gem. Dopytovaných bolo 27 000 respondentov v 28 krajinách: v Belgicku, Bulharsku, ČR, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Izraeli, na Cypre, v Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, na Slovensku, v Slovinsku, Spojenom kráľovstve,  Srbsku, Španielsku, Švédsku, vo Švajčiarsku a na Ukrajine.

piatok 3. júla 2026

Aktuálne: Telka alebo internet?

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva (1 038 respondentov starších než 18 rokov, apríl 2026) si medzi informačnými zdrojmi udržujú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %). Naopak oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %) či moderné digitálne zdroje, akými sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%) alebo blogy (6 %).

Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny. Na druhej strane slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľčo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov. Až 38 % populácie však deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií.

Vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu. Zaujímavým poznatkom je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Ďalšie výsledky:
  • Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
  • Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
  • Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
  • Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
  • Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
  • V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
  • Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).
Písali sme tiež:

štvrtok 2. júla 2026

EU: Jednoduché dane

Zjednodušiť daňové pravidlá Európskej únie a znížiť zaťaženie podnikov súvisiace s dodržiavaním predpisov sledujú dva nové legislatívne návrhy: súhrnné nariadenie o zdaňovaní a prepracovaná smernica o administratívnej spolupráci (DAC). Majú zmodernizovať rámec EÚ v oblasti priamych daní a posilniť konkurencieschopnosť jednotného trhu, pričom sa zachová existujúca silná úroveň ochrany pred daňovými podvodmi, únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Očakáva sa, že podnikom v EÚ ušetria približne 8 miliárd EUR ročne, z toho 3,3 miliardy EUR na administratívnych nákladoch. Predložia sa Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.


V súhrnnom nariadení o priamych daniach sa zavádzajú kľúčové opatrenia, napríklad:
  • Zjednodušenie ťažkopádnych pravidiel na zlepšenie vnútorného trhu: Omnibus zavádza oslobodenie od zrážkovej dane zo všetkých cezhraničných platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ. Odstránením predbežných procedurálnych požiadaviek a zjednodušením postupov vrátenia finančných prostriedkov opatrenie uľahčí financovanie, podporí investície a zvýši konkurencieschopnosť. Samotné toto opatrenie by malo daňovníkom EÚ priniesť úspory a výhody vo výške približne 5,3 miliardy EUR ročne.
  • Uľahčenie financovania: Súhrnným nariadením sa odstraňujú zbytočné obmedzenia skutočného financovania tretími stranami a trhového financovania, čím sa podnikom uľahčuje investovanie do vnútorného trhu. Omnibus takisto zjednodušuje pravidlo o obmedzení úrokov v smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) odstránením možností vykonávania a zavedením povinnej prahovej hodnoty de minimis. Tieto zmeny prinesú dodržiavanie predpisov a administratívne zníženia vo výške viac ako 500 miliónov EUR ročne.
  • Odstránenie duplikácie: Súhrnným nariadením sa odstraňujú prekrývajúce sa ustanovenia medzi pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti a globálnou minimálnou daňou (druhý pilier), čím sa znižuje zbytočná zložitosť a prekrývanie. Toto opatrenie by malo podnikom ušetriť približne 160 miliónov EUR ročne na nákladoch na dodržiavanie predpisov.
Hlavnými cieľmi návrhu prepracovaného znenia smernice DAC je zjednodušiť, objasniť a posilniť právny rámec EÚ pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní. Zlúčením smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a jej ôsmich zmien do jedného právneho textu sú právne predpisy používateľsky ústretovejšie a súdržnejšie, čím sa zvyšuje právna istota.

V prepracovanom znení sa zavádzajú niektoré kľúčové opatrenia, napríklad:
  • Zrušenie ohlasovacích povinností v prípade určitých cezhraničných opatrení: V prepracovanom znení sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre skupiny nadnárodných podnikov, na ktoré sa podľa pravidiel druhého piliera vzťahuje minimálna sadzba dane vo výške 15 %, čím sa dosahujú úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške približne 300 miliónov EUR. Takisto sa ním odstraňujú požiadavky na podávanie správ pre všetky ostatné podniky v EÚ, pokiaľ ide o určité cezhraničné daňové opatrenia, ktoré poskytujú daňovým správam obmedzenú pridanú hodnotu, čím sa znižuje objem podávania správ o 35 % a ročne sa šetrí 40 miliónov EUR.
  • Podpora obehového hospodárstva: V prepracovanom znení sa zvyšuje prahová hodnota nahlasovania pre online predaj tovaru, čím sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre viac ako 10 miliónov súkromných predajcov, najmä tých, ktorí predávajú použitý tovar. Toto opatrenie prináša digitálnym platformám úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške 678 miliónov EUR.
  • Zlepšenie identifikácie daňovníkov: V prepracovanom znení sa zavádza nový overovací nástroj pre identifikačné čísla daňovníkov, ktorým sa zabezpečuje, aby daňové správy mohli efektívne a účinne identifikovať všetkých oznámených daňovníkov.

streda 1. júla 2026

Chémia: Všade okolo nás

Chemické látky sa stali súčasťou aj našich domácností. Uvoľňujú sa z nábytku, plastových obalov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky a do ľudského organizmu sa dostávajú cez pokožku, dýchaním aj potravou. Väčšinou ich ľudia už ani nevnímajú. Spotrebiteľská organizácia dTest v rámci projektu ToxFree LIFE for All pripravila zrozumiteľného sprievodcu, ako mať chémiu v domácnosti pod kontrolou. Publikácia Domácnosť bez chémie je k dispozícii on-line aj na stiahnutie na webových stránkach dTest.


Publikácia vysvetľuje pojmy ako PFAS, mikroplasty či prchavé organické látky a upozorňuje aj na tzv. „kokteilový efekt“, kedy kombinácia viacerých chemických látok môže pôsobiť výraznejšie než jednotlivé látky samostatne. Cieľom nie je vyvolávať obavy, ale naopak poskytnúť spotrebiteľom zrozumiteľné informácie. Čím lepšie rozumieme chémii okolo nás, tým ľahšie ju viem udržať pod kontrolou.

V jednotlivých častiach domácnosti od kuchyne a kúpeľne až po dielňu či záhradu prináša praktické odporúčania, ako znížiť chemickú záťaž. Ide napríklad o správne používanie plastov, výber šetrnejších čistiacich prostriedkov, alebo zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Osobitnú pozornosť venuje deťom, ktoré sú na chemickú záťaž citlivejšie. A to jednak kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti, jednak kvôli ľahšiemu vstupu látok do organizmu, napríklad častejším dýchaním ústami a tenšej koži. Vyvíjajúci sa detský organizmus je navyše náchylnejší na zmeny v dôsledku pôsobenia toxických látok, najmä narušeniu hormonálnej regulácie.

Písali sme tiež:
Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

SR: Slováci a neporiadok

Radíme: Nebezpečné baktérie vo vašom aute

utorok 30. júna 2026

Práca: Aj počas dovolenky

Leto využíva veľa zamestnaných na čerpanie dovolenky, ale až 22 % pracuje aj počas voľných dní. Iba 40 % počas voľna vôbec nepracuje a odmieta sa venovať pracovných povinnostiam. Ďalšia viac ako tretina zamestnancov pracuje výnimočne, ak ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným. V najväčšej miere sa od práce počas voľných dní úplne odpoja ľudia s nízkymi mzdami, polovica z nich vtedy vôbec nepracuje. Súvisí s povahou vykonávanej práce v odvetviach, kde väčšina pozícií vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku. Ukázali to výsledky prieskumu portálu Platy.sk (od 15. mája do 8. júna, 2 429 zamestnancov).

Najčastejším dôvodom, prečo sa zamestnanci venujú práci aj počas dovolenky, je pocit alebo skutočnosť, že bez nich by práca stála, čo nechcú. Tvrdí to štvrtina z tých, ktorí cez voľné dni pracujú. Podobne veľká skupina argumentuje, že hoci to od nich nikto z firmy nevyžaduje, chcú mať prehľad, čo sa deje. Od 18 % respondentov, ktorí pracujú aj cez dovolenku, to očakávajú nadriadení. U tých, ktorí aj počas voľna pracujú pravidelne každý deň, je najčastejším dôvodom, že to vyžaduje ich nadriadený alebo nadriadená.

Väčšina zamestnancov plánuje využiť všetky alebo takmer všetky dovolenkové dni. Pre dobré psychické zdravie, zachovanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom a tiež pre udržanie dobrého výkonu je dôležité, aby si pracujúci počas roka aj oddýchli. 8 z 10 zamestnancov tvrdí, že si počas dovolenky oddýchne. Najviac si počas dovolenky oddýchnu tí, ktorí vôbec nepracujú. Spomedzi zamestnancov, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že si určite oddýchnu, takmer 60 % úplne odmieta riešiť prácu a ďalšia tretina sa jej venuje iba v urgentných situáciách. Naopak, medzi tými, ktorí si vôbec neoddýchnu, najväčšia časť tvrdí, že ich dovolenkové dni sa veľmi nelíšia od pracovných.


pondelok 29. júna 2026

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.


Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

piatok 26. júna 2026

Dovolenky: Cestovanie v roku 2025

Rekreáciu či inú formu pobytu s prenocovaním si v roku 2025 podľa štatistického úradu doprialo 2,9 milióna Slovákov (64,5 % obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov). Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 %. Najpočetnejšou cestovateľskou skupinou zostali naďalej obyvatelia SR vo veku 25 až 44 rokov (1,12 milióna osôb). Takmer celý medziročný úbytok počtu cestujúcich spôsobili seniori. Cestovalo len necelých 362-tisíc osôb vo veku 65 a viac rokov, čo bolo medziročne o 8 % (32-tisíc osôb) menej.


Celkovo absolvovalo v roku 2025 pobyt v rámci Slovenska (výlučne, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami) takmer 2,4 milióna Slovákov. Tvorili viac ako 80 % podiel zo všetkých účastníkov cestovného ruchu za osobným účelom nad 15 rokov. Medziročne išlo o nepatrný pokles počtu osôb (-0,6 %). Počet cestovateľov výlučne v rámci Slovenska sa medziročne zvýšil o necelých 90-tisíc osôb na 1,31 milióna cestujúcic. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet osôb iba v tejto skupine cestujúcich Slovákov, a to o 7,3 %. Kategória dovolenkárov cestujúcich výlučne doma tvorila minulý rok takmer 45 % zo všetkých cestovateľov.

Skupinu osôb kombinujúcich cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia tvorilo vlani takmer 1,06 milióna osôb. Bolo to o 104-tisíc osôb (o 9 %) menej ako rok predtým. Počet dovolenkárov kombinujúcich domácu a zahraničnú rekreáciu sa napriek medziročnému poklesu udržal nad hranicou 1 milión osôb. Do zahraničia (výlučne, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami) cestovalo v roku 2025 celkovo 1,6 milióna Slovákov nad 15 rokov. Ich počet medziročne klesol o viac ako 7 %. Ďalšiu skupinu tvorili osoby, ktoré cestovali iba do zahraničia. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 577-tisíc Slovákov, ich počet sa medziročne mierne znížil o 4,2 %.

Cestovného ruchu sa v minulom roku nezúčastnilo 1,6 milióna osôb, čo predstavovalo 36 % populácie SR vo veku nad 15 rokov. Počet necestujúcich osôb vzrástol medziročne mierne (o 3 %). Až polovica všetkých osôb uvidela ako hlavný dôvod necestovania finančné dôvody. Tretina osôb uviedla ako dôvod neúčasti zdravotné dôvody, ich počet sa medziročne zvýšil len o 3 %. Vysoký medziročný nárast o 40 % zaznamenali aj osoby, ktoré necestovali kvôli rodinným dôvodom.

štvrtok 25. júna 2026

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.


Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 
  • väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
  • lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
  • jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
  • znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
  • podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).
Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

streda 24. júna 2026

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.


V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla
  • 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
  • 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
  • 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
  • 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
  • 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
  • 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

utorok 23. júna 2026

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.




Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:
  • 4,5 hodiny denne počas školských dní,
  • 6,1 hodiny denne cez víkendy.
Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:
  • systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
  • sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.
Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:
  • zábava (57 %),
  • kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
  • pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
  • vzdelávacie príležitosti (65 %).
Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:
  • porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
  • strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.
Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:
  • nenávistnými prejavmi (25 %),
  • propagáciou nezdravých produktov (25 %),
  • tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
  • tlakom na telesné štandardy (21 %).
Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:
  • 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
  • 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.
Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

pondelok 22. júna 2026

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Nakupovanie na lacných ázijských e-shopoch ako Temu, Shein či AliExpress čaká už o pár dní významná zmena. Od júla 2026 vstupuje do platnosti EU Customs Reform, nová reforma colného systému Európskej únie. Tá prinesie clo na lacné balíčky a pravdepodobne ukončí éru extrémne lacných nákupov bez poplatkov. Čo to znamená pre spotrebiteľov? Ide skutočne o krok k ich ochrane, alebo skôr o podporu domácich podnikateľov?


Prečo EÚ zavádza nové clo na balíčky
Jedným z hlavných dôvodov reformy je enormný nárast lacného tovaru z tretích krajín. V roku 2025 sa do Európskej únie doviezlo až 5,9 miliardy zásielok s nízkou hodnotou. Systém zároveň komplikuje fakt, že v EÚ funguje až 27 rôznych colných správ s viac ako stovkou IT systémov. Výsledkom je:
  • administratívny chaos,
  • vysoká byrokratická záťaž,
  • obmedzená kontrola kvality výrobkov.
Podľa odborníkov však nové poplatky neriešia podstatu problému. „Samotné clo neochráni spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nekvalitnými výrobkami. Kľúčom je kontrola a vymáhanie pravidiel,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z organizácie dTest.

Clo 3 eurá: Zmeny od júla 2026
Od júla 2026 sa ruší doterajšie oslobodenie zásielok do 150 eur od cla. Namiesto toho bude zavedené:
✅ paušálne clo 3 € za zásielku (resp. tarifnú položku),
✅ od novembra 2026 aj manipulačný poplatok cca 2 €.

To v praxi znamená:
  • tričko + kryt na telefón → zaplatíte 6 € (2 rôzne kategórie),
  • 5 kusov rovnakého oblečenia → zaplatíte len 3 €.
Zlacnené nákupy tak prestanú byť úplne bez dodatočných poplatkov.

Ako zaplatíte clo z on-line nákupov
Spotrebiteľ má viacero možností úhrady:
  • Priamo obchodníkovi (najjednoduchšie riešenie).
  • Cez prepravcu (napr. kuriér).
  • Samostatné colné konanie (administratívne náročnejšie).
Vo všetkých prípadoch sa poplatok dostane colným orgánom.

Ochrana spotrebiteľa alebo ochrana trhu?
Oficiálnym cieľom opatrenia je:
  • ochrana európskych výrobcov,
  • zníženie nekalej konkurencie z tretích krajín,
  • zabezpečenie férových podmienok.
Otázne však zostáva, či nové clo skutočne zlepší ochranu spotrebiteľa. „Ak výrobok nespĺňa bezpečnostné normy, problém nie je jeho cena, ale to, že sa vôbec dostal na trh,“ zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Inými slovami: vyššia cena nerovná sa vyššia kvalita.

Prečo reforma nemusí fungovať
Aj keď je cieľ reformy ambiciózny, odborníci upozorňujú na slabiny:
❌ kontrola kvality výrobkov sa na hraniciach reálne nedá vykonať,
❌ clo automaticky nezlepší bezpečnosť ani udržateľnosť,
❌ zvýši iba cenu pre spotrebiteľa.                                                                                                       

Efektívnejšie riešenie by podľa odborníkov zahŕňalo:
  • povinnosť online platforiem dokladovať splnenie EÚ štandardov,
  • prísnejšie kontroly výrobkov na trhu,
  • rýchle sankcie pri porušení pravidiel.
Hrozí obchádzanie ciel?
Existuje aj riziko, že nové pravidlá budú predajcovia obchádzať. Možný scenár:
  • zahraniční predajcovia si zriadia sklady v EÚ,
  • tovar sa už nebude dovážať cez hranice,
  • clo sa úplne obíde.
Výsledok? Opatrenie môže mať nulový efekt.

Ako sa zmení správanie spotrebiteľov

Zmeny sa dotknú aj samotných kupujúcich:
  • zvýši sa počet objednávok pred zavedením pravidiel,
  • spotrebitelia budú združovať nákupy,
  • častejšie budú objednávať viac kusov naraz.
To môže paradoxne viesť k nadmernému konzumu aj väčšiemu množstvu nevyužitého tovaru.

Záver: pomôže clo spotrebiteľom?
Zavedenie clá 3 € na lacné balíčky je významnou zmenou v on-line nakupovaní v EÚ. Hoci jeho cieľom je ochrana trhu a spotrebiteľov, realita môže byť iná.

👉 Clo síce zdraží lacné nákupy, ale:
  • nezaručí vyššiu kvalitu výrobkov,
  • nevyrieši problém nebezpečného tovaru,
  • môže skôr pomôcť domácim obchodníkom než spotrebiteľom.
Budúcnosť ukáže, či ide o efektívne riešenie, alebo len o ďalšiu reguláciu bez zásadného dopadu.