Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

Chatboty: Frustrujú zákazníkov

Trh elektronického obchodu je nesmierne konkurenčný a vyžaduje rýchlu reakciu na požiadavky zákazníkov. Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými partnermi a zákazníkmi majú firmy v súčasnosti značné rezervy v oblasti automatizovanej komunikácie so zákazníkmi. Využitie moderných technológií umelej inteligencie im môže priniesť vyššiu lojalitu zákazníkov a zvýšenie príjmov na mimoriadne konkurenčnom trhu.

Prevádzkovatelia e-shopov čelia rizikám spojeným s implementáciou a využívaním technológií, napríklad chatbotmi. Napriek ich potenciálu zlepšiť zákaznícky servis existujú významné prekážky – typicky obmedzený slovník alebo nedostatočné pochopenie kontextu. Tri štvrtiny respondentov uviedli, že chatboty často nerozumejú zložitejším otázkam, čo vedie k frustrácii zákazníkov a strate dôvery v poskytované služby. Ďalším problémom je nepresnosť poskytovaných informácií, na ktorú si sťažujú takmer dve tretiny používateľov. To opäť zvyšuje nespokojnosť zákazníkov, ktorí očakávajú rýchle a presné odpovede. Prieskum ukázal, že drvivá väčšina zákazníkov chatboty vôbec nevyužíva, a ak áno, tak len v nevyhnutných prípadoch.

Kľúčové zistenia prieskumu:

• Ak si zákazníci vyberajú nejaký produkt v internetovom obchode, 21 % z nich je ochotných venovať tomuto hľadaniu maximálne 5 minút, 35 % maximálne 15 minút, 29 % opýtaných 30 minút a 15 % dokonca až 1 hodinu.

• Na získavanie informácií o produktoch v internetových obchodoch využívajú hlavne produktové dokumenty (88 % respondentov), mailový kontakt (31 %), telefonický kontakt (21 %) a chatboty len 17 %.

• Ak využívajú chatboty, potom len v nevyhnutných prípadoch (65 % zákazníkov), pravidelne (10 %) a vôbec 25 %.

• Za hlavné prekážky širšieho využívania chatbotov považujú nepochopenie zložitejších otázok (75 %), nepresnosť poskytovaných informácií (63 %) a obmedzený slovník (27 %).

AI: Motor zmien

Rýchly nástup umelej inteligencie a technologických zmien zásadne mení požiadavky na zručnosti zamestnancov aj na Slovensku. V prieskume KPMG Future Skills 2026 respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Na spodku rebríčka sa ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika.

Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %) ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť. Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.

Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce. V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.

Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, on-line platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.

SR: Digitálna intimita

Mobilné telefóny už nie sú len nástrojom kontaktu s inými ľuďmi či službami. Postupne sa stali vstupnou bránou aj k intímnym informáciám. Veľa ľudí síce používa kód alebo heslo na prístup do smartfónu, ale v telefóne má už rôzne aplikácie odomknuté. Viac ako 55,7 % ľudí na Slovensku zdieľa so svojím partnerom alebo partnerkou prístupový kód či heslo do mobilného telefónu. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV (reprezentatívny kvantitatívny prieskum on-line populácie Slovenska a hĺbkové rozhovory), ktorý sa zameral na používanie digitálnych technológií v partnerských vzťahoch, páry používajú digitálne technológie najmä na komunikáciu a udržiavanie blízkosti, tiež na manažovanie domácnosti či starostlivosť o deti. 

Väčšina ľudí hodnotí používanie digitálnych technológií zo strany partnera alebo partnerky pozitívne, najčastejšie ako prejav starostlivosti (47,5 %), pomoci (49,6 %) alebo ochrany (44,2 %). Časť však vníma digitálne správanie partnerov negatívne, partner alebo partnerka im prostredníctvom digitálnych technológií ubližuje (3,3 %), ohrozuje ich (3,6 %) alebo ich kontroluje (6,8 %). Na mieru zdieľania prístupov k digitálnym zariadeniam má vplyv viacero faktorov, jedným z nich je napríklad spoločná domácnosť partnerov. Výrazné rozdiely sa však ukazujú aj medzi vekovými skupinami. Mladí ľudia vo veku 16 – 29 rokov majú tendenciu zdieľať viac informácií, a to nielen prístupové kódy do mobilu či geografickú polohu, ale aj erotické fotografie a videá. Zatiaľčo 33 % celej populácie považuje za normálne, že si partneri zdieľajú erotické fotky a videá, medzi mladými vo veku 16 až 24 rokov s tým súhlasilo až 59,5 %. Zároveň sú to práve mladí ľudia, ktorí častejšie než staršie generácie uvádzajú, že sa obávajú možnej kontroly zo strany partnera alebo partnerky prostredníctvom digitálnych technológií. Častejšie tiež poznajú vo svojom okolí niekoho, kto zažil násilie vo vzťahu, pri ktorom boli digitálne technológie zneužité.

Rozhovory s odborníkmi a odborníčkami, ktorí na Slovensku poskytujú pomoc obetiam násilia v partnerských vzťahoch, poukazujú na čoraz častejšie zneužívanie digitálnych technológií. Ak je vo vzťahu prítomné psychické násilie, je vysoko pravdepodobné, že na jeho páchanie budú zneužívané aj bežne dostupné technológie. Môže ísť napríklad o kontrolovanie súčasného alebo bývalého partnera, zisťovanie, kde sa nachádza a s kým komunikuje, neustále kontaktovanie, vydieranie alebo vyhrážanie. Násilie vo vzťahu sa môže diať pomocou informácií a prístupov, ktoré partneri zdieľajú ešte v začiatkoch vzťahu a často dobrovoľne. Práve prístupové heslá či erotické fotky a videá môžu byť neskôr zneužívané na vydieranie alebo pomstu. Najrizikovejšou je fáza odchádzania z násilného vzťahu, keď násilná osoba stráca fyzickú kontrolu nad partnerom alebo partnerkou.

Marec: Mesiac prevencie podvodov

Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, akou je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť. Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi.

Podľa nedávnej globálnej štúdie Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.

Najčastejšie typy podvodov

• Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
• Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
• Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.

Modernú ochranu proti podvodom dnes tvorí kombinácia dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.

Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

Superodpočet 2024: Prvé potvrdené rekordy

Nový, v poradí už tretí zverejnený zoznam superodpočtov na výskum a vývoj za rok 2024 potvrdil prvé predpokladané rekordy. A to aj napriek tomu, že sadzba pre jeho uplatnenie ostala znížená na úroveň 100 %, pokým napríklad v rokoch 2020 – 2021 dosahovala až 200 %. Dnes už poznáme 322 superodpočtov za zdaňovacie obdobie 2024 s hodnotou vyššou ako 100 tisíc eur. Bol tak prekonaný rekord v počte týchto hodnotovo významných superodpočtov z predchádzajúceho roka a dokonca aj rekord v ich podiele na celkovom počte uplatnených superodpočtov, ktorý držal rok 2021 s dvojnásobnou sadzbou. Vtedy 281 subjektov, čo predstavovalo takmer 55,5 %, presiahlo 100 tisíc eur, teraz je ich podiel na celkovom počte viac ako 60 %.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau nový zoznam zverejnených superodpočtov za rok 2024 priniesol ďalších 33 subjektov, čím sa ich počet zvýšil na 533. Spoločne čerpali už takmer 247 miliónov eur. Na daniach z príjmov tak ušetrili necelých 52 miliónov eur. Doposiaľ boli Finančnou správou SR zverejnené tri zoznamy superodpočtov za rok 2024. Aktuálny decembrový obsahuje superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v treťom kvartáli roka 2025. Nováčikov je v najaktuálnejšom zozname šesť. Z oblasti cestovného ruchu je to najväčší predajca leteniek na Slovensku pelicantravel.com, z oblasti gastronómie pribudla najväčšia gastronomická skupina na slovenskom trhu Medusa Restaurants, ktorá podľa informácií na webstránke do rozvojových projektov investovala v roku 2024 až 7,1 miliónov eur, čo znamenalo medziročný nárast o 73 %. Väčšina jej investícií sa týkala dvoch nových prevádzok v Dubaji, ale cieľom projektov, za ktoré si uplatnila superodpočet vo výške takmer 550 tisíc eur, bol vývoj receptúr jedál a nápojov, ako aj informačných systémov na podporu riadenia výrobno-odbytových procesov a vlastného QR systému pre automatizáciu procesu objednávok.

V doterajších zoznamoch superodpočtov za rok 2024 sa nachádza 47 s hodnotou vyššou ako milión eur. V treťom zozname pribudli 4 miliónové superodpočty. Po VÚB so superodpočtom takmer 3,4 miliónov eur na najvyššej priečke nasleduje trojica zaujímavých nefinančných subjektov. Vyše dva milióny eur si uplatnila akciovka Sygic – slovenská technologická spoločnosť, ktorá vyvíja navigačný softvér pre viac ako 200 miliónov používateľov na celom svete a ponúka navigačné riešenia aj pre komerčnú a verejnú sféru. Spoločnosť je čerpateľom superodpočtu už od roku 2016, s výnimkou rokov 2021 a 2022, pričom si novú sumu superodpočtu pripojila k už uplatneným 6 miliónom eur v predchádzajúcich rokoch. Realizuje projekty výskumu a vývoja najmä v oblasti inteligentnej mobility, navigačných algoritmov, dátovej analytiky a umelej inteligencie. PROTHERM PRODUCTION – výrobca vykurovacej techniky patriaci do koncernu Vaillant Group, ktorý si superodpočet uplatňuje každoročne už od roku 2017, pripojil k doteraz čerpanému objemu 6,2 miliónov eur, v daňovom priznaní za rok 2024 ďalších vyše 1,8 miliónov eur. Pritom podľa výročnej správy v roku 2024 vynaložil na výskum a vývoj až 7 miliónov eur. Súčasťou firmy na Slovensku je totiž najmodernejšie vývojové centrum pre strednú a východnú Európu so zameraním na vývoj hydraulických modulov do plynových a elektrických kotlov, ktoré zamestnáva 63 zamestnancov. Jeho súčasťou je aj rozšírená prototypová dielňa a moderné testovacie centrum. Rebríček miliónových superodpočtov v treťom zozname uzatvára slovenská technologická spoločnosť Innovatrics, ktorej softvér na rozpoznávanie odtlačkov prstov a tváre dnes využívajú klienti vo viac ako 80 krajinách sveta. Do povedomia najmä Bratislavčanov sa zapísala špičkovou budovou pri ŽS Vinohrady budovanou ako „živý bilboard“, v ktorej chce priamo demonštrovať svoje biometrické technológie. Superodpočet využíva od roku 2021každoročne a k necelým 3 miliónom eur pridala v roku 2024 ďalších viac ako 1,25 miliónov eur na tri projekty viažuce sa k rozvoju jej hlavného biznisu.

V TOP 10 po treťom zverejnenom zozname nenastali žiadne zmeny, lebo sú v ňom iba superodpočty v hodnote viac ako 4 milióny eur. Naďalej vedie s takmer 22,9 miliónmieur Slovnaft.

Kyberkriminalita: Lenivosť a falošný pocit bezpečia

Index kybernetickej bezpečnosti pre Slovenskú republiku odhalil na základe prieskumu medzi 209 firmami a dvoma tisícami spotrebiteľov na Slovensku a v Česku výrazné medzery v pripravenosti na kybernetické hrozby. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojené dodávateľské reťazce vznikajú nové riziká a zraniteľnosti. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné. Súkromné osoby aj IT odborníci sa zhodujú na tom, že kybernetické útoky sú stále prepracovanejšie a kyberkriminalita bude ďalej silnieť. Súvisí to aj s rozvojom umelej inteligencie. Už 94 percent predstaviteľov firiem a organizácií si myslí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľčo AI berie ako pomocníka pri obrane len 63 percent. Pritom práve na najmodernejších technológiách a umelej inteligencii sú založené nástroje, ktoré chránia platobnú infraštruktúru a pomáhajú nám podvody odhaľovať a predchádzať im.

Index hodnotil štyri kľúčové oblasti: dôležitosť a prístup ku kyberbezpečnosti, prevenciu, vzdelanie a správu hesiel. Výsledky sú rozdelené do štyroch úrovní: riziková (0-50 bodov), nízka (51-60 bodov), bezpečná (61-75 bodov) a vysoká (76-100 bodov). Firmám a organizáciám vyšiel index kybernetickej bezpečnosti na 63 bodov zo 100, čo znamená bezpečnú úroveň, pri súkromných osobách dosiahol hodnotu iba 45 bodov, ktorá označuje rizikovú oblasť. Vysokú úroveň bezpečnosti nedosiahla žiadna zo skúmaných častí spoločnosti. Podľa prieskumu by takmer osem z desiatich zamestnancov zodpovedných za IT vo firmách a organizáciách pokus o kyberútok bolo schopných rozpoznať a ubrániť sa mu. V prípade súkromných osôb je situácia výrazne horšia. Kyberútok zvládla rozpoznať a ubrániť sa iba polovica opýtaných a 14 percent respondentov dokonca jednoznačne odpovedalo, že by to vôbec nedokázali.

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Firmy 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Firmy a organizácie	63 bodov	bezpečná
veľké firmy	69 bodov	bezpečná
verejná správa	66 bodov	bezpečná
e-shopy	53 bodov	nízka

                                      

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Súkromné osoby 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Súkromné osoby	45 bodov	riziková
generácia Z (18 až 24 rokov)	48 bodov	riziková
boomers (60 rokov a viac)	45 bodov	riziková

            

Firmy a organizácie berú ochranu a prevenciu oveľa vážnejšie ako verejnosť a kybernetické riziká sa už stali úplne bežnou súčasťou ich fungovania. Viac ako deväť z desiatich firiem a organizácií denne zálohuje dáta, krízový plán v prípade kyberútoku má 87 percent z nich a 77 percent dostatočne investuje do kybernetickej a digitálnej bezpečnosti. Skoro 6 z 10 firiem a organizácií má pozíciu, ktorá má na starosti výhradne kybernetickú alebo digitálnu bezpečnosť, pričom pred dvoma rokmi to bola len tretina. Dlhotrvajúcim problémom zostávajú obmedzené zdroje na riešenie kybernetickej bezpečnosti a to najmä v menších firmách. Súkromné osoby si síce podľa svojich slov uvedomujú dôležitosť kybernetickej a digitálnej bezpečnosti, ale ich správanie tomu nezodpovedá. Celých 35 percent osôb priznáva, že kliklo na odkaz alebo prílohu, ktoré sa následne ukázali ako potenciálne nebezpečné, 15 percent vyplnilo svoje údaje na potenciálne podozrivej stránke a 11 percent odovzdalo svoje údaje podvodníkovi telefonicky. Vo vzdelávaní sú ľudia pasívni a štvrtina sa školení a edukácii úplne vyhýba. V dôslednejšom dodržiavaní opatrení na zvýšenie kyberbezpečnosti im najviac bráni vlastná pohodlnosť a lenivosť, čo uviedlo 36 percent respondentov. Takmer štvrtina hovorí o podceňovaní rizík a dôverčivosti a 17 percent o neznalosti a nedostatku informácií. Základné pravidlo osobnej kyberbezpečnosti – opatrnosť a obozretnosť – pozná len 30 percent opýtaných. 

Novinka: Aplikácia Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa pripravila novú bezplatnú aplikáciu, v ktorej je dostupný aj Elektronický účet poistenca (EUP). Umožní platbu poistného, zmenu adresy a ďalšie elektronické služby. Mobilná aplikácia Sociálna poisťovňa je dostupná na stiahnutie v App Store (pre iOS) alebo Google Play (pre Android). Na aktiváciu však potrebujete prístup do svojho EUP, kde sa prihlásite štandardným spôsobom – použitím mena, hesla a dvojfaktoru (za pomoci autentifikátora), alebo elektronickým občianskym preukazom – eID. Mobilnú aplikáciu si potom aktivujete pomocou QR kódu, ktorý vám ponúkne EUP, resp. použijete 6-miestny kód, ktorý sa nachádza pod vygenerovaným QR kódom.

Aplikácia je určená pre občanov-poistencov Sociálnej poisťovne aj pre zamestnávateľov. Umožní rýchlo si zistiť potrebné informácie o sociálnom poistení, skontrolovať stav platieb, získať prehľad o dávkach a ďalšie užitočné informácie v rôznych životných situáciách.

Pre občanov-poistencov:

• okamžitý prístup do EUP,
• personalizovaná úvodná stránka (najaktuálnejšie informácie pre konkrétneho klienta),
• rýchla, jednoduchá a bezpečná on-line platba (SZČO a dobrovoľne poistení),
• rýchle prihlasovanie do aplikácie pomocou snímky tváre, odtlačku prsta (biometriou) alebo PIN kódu,
• intuitívny dizajn s dôrazom na zrozumiteľnosť.

Pre zamestnávateľov:

• rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnancov,
• flexibilita pre splnenie oznamovacej povinnosti 24 hodín denne.

Kľúčové vlastnosti 

1.Okamžitý prístup do EUP priamo cez mobil, kedykoľvek a odkiaľkoľvek
Kompletný prehľad o poistení: poskytuje on-line prehľad o obdobiach poistenia (dôchodkové, nemocenské, v nezamestnanosti).
Prehľad o vyplatených dávkach: dôchodkových, nemocenských, v nezamestnanosti.
Prehľad o platbách poistného: poistenec s prehľadom nepotrebuje osobnú návštevu pobočky.
Kontrola a manažment ePN on-line: poistenec si môže zmeniť miesto pobytu počas PN alebo spôsob výplaty „péenky“.
Informácie o dôchodku: vďaka funkcii Príprava na dôchodok poistenec zistí, koľko rokov má odpracovaných a aká by bola orientačná suma jeho dôchodku, ak by odchádzal do dôchodku dnes. Ak je poberateľom dôchodku, získa prehľad o vyplatených dávkach za zvolené obdobie.
Sledovanie žiadostí: poistenec má pod kontrolou všetky svoje žiadosti o dávky. Aplikácia informuje o ich aktuálnom vybavovaní (napr. ePN – elektronická práceneschopnosť, dôchodok, či dávka v nezamestnanosti).
Jednoduché a rýchle platby: ak je poistenec samostatne zárobkovo činná alebo dobrovoľne poistená osoba, uhradí poistné a nedoplatky on-line priamo v aplikácii štandardnými platobnými metódami, vrátane Google Pay, Apple Pay
2. Rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnanca: zamestnávateľ si operatívne splní oznamovaciu povinnosť kedykoľvek to potrebuje (24 hodín denne).
3. Personalizovaná domovská obrazovka (homepage): je navrhnutá na mieru klienta tak, aby sa pre jeho rôzne životné situácie dynamicky menila a prispôsobovala.
4. Rýchle a jednoduché prihlasovanie do aplikácie pomocou biometrie: po úvodnej aktivácii sa klient do mobilnej aplikácie prihlasuje opakovane nasnímaním tváre, odtlačkom prsta alebo PIN kódom.

Práca: Historické minimum naplnenia

Vzťah ľudí k práci prechádza zásadnou krízou. Podľa tohtoročných údajov prieskumu Work Relationship Index má zdravý vzťah k práci len pätina znalostných pracovníkov – o výrazných osem percentuálnych bodov menej ako v roku 2024. Najväčší pokles hlásia samotní vedúci pracovníci, čo poukazuje na stratu spojenia aj dôvery v najvyšších úrovniach organizácií. Napriek tomu výsledky naznačujú, že situáciu možno zvrátiť. Až 85 % faktorov, ktoré ovplyvňujú zmysluplnosť práce a pocit naplnenia, majú v rukách samotné organizácie. HP v spolupráci s Accenture Song realizovalo doplnkový on-line prieskum k tradičnému HP Work Relationship Indexu 2025. Do prieskumu sa zapojilo 2 500 pracovníkov, z toho 2 000 znalostných pracovníkov a 500 ľudí s rozhodovacími právomocami v IT.

Mnohí zamestnanci pociťujú rastúci tlak — takmer dve tretiny uvádzajú vyššie očakávania než v predchádzajúcom roku a takmer polovica má dojem, že ich organizácia preferuje zisk pred ľuďmi. Významnej časti pracovníkov zároveň chýbajú základné piliere spokojnosti: len 44 % cíti, že ich práca má pre nich zmysel, a iba 39 % má pocit, že ich úsilie je primerane ocenené. To sú pritom faktory, ktoré môžu firmy ovplyvniť relatívne jednoducho. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v tzv. „zdravej zóne“, sú nielen spokojnejší, ale aj výrazne produktívnejší a lojálnejší. Majú trikrát väčšiu šancu dosahovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, cítiť sa prepojení so svojimi tímami a pozitívne prispievať k rastu organizácie. Firmy, ktoré aktívne budujú kultúru založenú na dôvere, uznaní, flexibilite a podpore moderných pracovných nástrojov, tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.

Dôležitou témou je aj úloha umelej inteligencie. AI dnes používajú štyria z desiatich pracovníkov a tí, ktorí majú prístup k firemným nástrojom a školeniam, hlásia výrazne lepší vzťah k práci. Napriek tomu pretrváva rozdiel medzi bežnými zamestnancami a IT lídrami – kým iba pätina bežných pracovníkov sa cíti v oblasti AI isto, medzi IT rozhodovateľmi je to viac než polovica. Firmy, ktoré investujú do vzdelávania a dostupných AI nástrojov, majú šancu výrazne zvýšiť produktivitu aj pracovnú spokojnosť. Do popredia vstupuje aj generácia Z a mileniáli, ktorí dnes tvoria väčšinu pracovného trhu. S prirodzenou otvorenosťou k technológiám a dôrazom na flexibilitu a zmysel práce menia štandardy. Viac než polovica z nich má vedľajší projekt alebo podnikateľskú aktivitu a štyria z piatich by boli ochotní obetovať časť príjmu výmenou za väčšiu slobodu a autonómiu. Firmy, ktoré na tieto očakávania nereagujú, riskujú odchod talentov.

EU: ScaleUp Europe Fund

Nový fond ScaleUp Europe Fund v hodnote niekoľkých miliárd na investovanie do európskych spoločností v strategických oblastiach špičkových technológií je reakciou na naliehavú potrebu Európy zvýšiť investície do rozširujúcich sa podnikov a preklenúť rozdiel medzi svetovými lídrami. Napriek silnému startupovému reťazcu zatiaľ obmedzený prístup k rastovému kapitálu v neskorom štádiu a roztrieštené investičné trhy bránili európskym inovátorom vyrásť na svetových lídrov.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa hlavná skupina potenciálnych investorov a Európska investičná banka (EIB) stretli so spoločným cieľom – uvoľniť hodnotu prosperujúcich európskych scaleupových spoločností a podporiť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Do skupiny potenciálnych zakladajúcich investorov vo fonde patria popri Európskej komisii a skupine EIB aj Novo Holdings, EIFO (Dánsky exportný a investičný fond), CriteriaCaixa, Santander/Mouro Capital, Fondazione Compagnia San Paolo/Intesa Sanpaolo/Fondazione Cariplo, APG Asset Management, konajúce v mene holandského dôchodkového fondu ABP, Wallenberg Investments a BGK (Bank Gospodarstwa Krajowego). Potenciálni investori budú úzko spolupracovať s Európskou komisiou na zriadení a kapitalizácii fondu.

Fond Scaleup Europe sa zameria na rastový kapitál a investície v neskoršej fáze do širokej škály európskych strategických technologických spoločností vrátane umelej inteligencie, kvantových technológií, polovodičových technológií, robotiky a autonómnych systémov, energetických technológií, vesmírnych technológií, biotechnológií, zdravotníckych technológií, progresívnych materiálov a agrotechnológií. Fungovať bude ako trhový, súkromne riadený a súkromne spolufinancovaný rastový fond investujúci do veľkých investičných kôl vedených Európou. Komisia spolu s ostatnými zakladajúcimi investormi vyberie a vymenuje správcovskú spoločnosť na implementáciu fondu. Čoskoro bude zverejnená verejná výzva pre správcovskú spoločnosť s cieľom, aby fond mohol začať s prvými investíciami na jar 2026.

AI: Kľúč k efektívnejšiemu biznisu

Firmy na Slovensku stoja pred rozhodnutím, ako začať využívať umelú inteligenciu (AI) systematicky a efektívne. AI šetrí čas, zbavuje firmy rutiny a dáva priestor na tvorivú a hodnotnejšiu prácu. Napriek tomu pretrvávajú mýty - obavy z chýb či bezpečnosti. Pre firmy bude rozhodujúce, aby ju dokázali využiť na reálne zefektívnenie každodenného fungovania. AI sa pritom rozvíja rýchlym tempom a prakticky každý týždeň prináša nové funkcie. Najviac zasahuje juniorské pozície, čo kladie väčší dôraz na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie týchto zamestnancov.

Umelá inteligencia sa stala praktickým nástrojom, ktorý môže podporiť efektivitu vo všetkých typoch firiem. AI už dávno nepatrí len do sféry marketingového mixu. Firmy dnes hľadajú, ako ju využiť v každodennom fungovaní - od zákazníckeho servisu až po internú administratívu. Kľúčové je, aby sa začala využívať systematicky ako nástroj, ktorý reálne podporuje obchodné výsledky. Každá opakujúca sa činnosť za počítačom sa dá automatizovať a zamestnanci sa tak môžu venovať hodnotnejšej práci. Zmysel AI nie je nahradiť ľudí, ale ušetriť im rutinu, ktorú lepšie a rýchlejšie zvládnu nové nástroje. Príkladmi je spracovanie faktúr, vyhľadávanie údajov či sumarizácia reportov. Zavádzanie umelej inteligencie už nie je o voľbe, ale o nutnosti, ktorá rozhoduje o postavení na trhu. Mnohé firmy však vnímajú AI stále cez množstvo mýtov - obávajú sa, že robí priveľa chýb, alebo že ju nemožno bezpečne využiť. Budúcnosť je však o spolupráci človeka a AI.

AI dnes dokáže efektívne pomáhať s tvorbou marketingového obsahu, kontrolou dokumentov, triedením emailov, rešeršami, analýzami či prácou s databázami. Otvára cestu k novej firemnej kultúre, kde menej času zaberá rutina a viac priestoru zostáva na tvorivé a strategické úlohy. Pre manažment je preto dôležité poskytnúť zamestnancom školenia a zapojiť do procesu tzv. AI ambasádorov, ktorí dokážu motivovať a ukazovať konkrétne postupy a prínosy. Začať môžete jednoducho - nastavením stálych zadaní, tzv. promptov. Tie je vhodné najprv otestovať a korigovať, kým sú schopné doručiť požadovanú kvalitu výstupu. Postupne však máte možnosť napojiť AI aj na firemné systémy cez API. Takto si firmy dokážu spojiť viac krokov do jedného hladkého procesu a krok za krokom automatizovať celý pracovný tok. Úspešné nasadenie AI si vyžaduje meranie výsledkov. Porovnajte si preto časy spracovania úloh pred a po automatizácii, sledujte úsporu nákladov a pridanú hodnotu v kvalite výstupov.

Upozorňujeme: Seniori a hrozby

Okrem prirodzených prejavov starnutia medzi aktuálne hrozbí patrí aj zneužívanie dôvery seniorov – či už v osobnom kontakte, alebo čoraz častejšie v on-line prostredí. S pribúdajúcim využívaním technológií, akými sú smartfóny a internet, sa seniori stávajú ľahkým terčom podvodníkov. Podvody na internete stále pribúdajú, preto by spotrebitelia mali byť opatrní a radšej sa dvakrát uistiť, než niekomu zveria svoje peniaze alebo dôveru. Prinášame prehľad najčastejších nástrah, ktoré na nich číhajú.

Falošné SMS od detí

Neustále pribúdajú falošné textové správy z neznámych čísel, ktoré sa vydávajú za správy od detí alebo vnúčat. Odosielateľ tvrdí, že jeho telefón bol poškodený a že je nútený posielať správy z neznámeho čísla, aby požiadal o pomoc. Táto pomoc spočíva v zaslaní peňazí na nový telefón. Takéto textové správy sú zvyčajne falošné a nepochádzajú od známej osoby, ale od podvodníka. Keďže je veľmi ťažké takého podvodníka vypátrať, je veľmi pravdepodobné, že o svoje peniaze seniori nenávratne prídu.

Romantické podvody a falošné vzťahy

Staroba sa často spája s osamelosťou, ktorú podvodníci zneužívajú vo svoj prospech. Predstierajú, že sa o seniorov zaujímajú, nadväzujú priateľstvá či dokonca romantické vzťahy a postupne ich pripravia o peniaze. Niekedy sa vydávajú za slávne osobnosti, inokedy ide o falošné profily mladých úspešných ľudí, ktorí údajne potrebujú financie na cestovanie či iné účely. Ako prevenci sa odporúča uprednostňovať osobný kontakt alebo oň požiadať čo najskôr, bez zasielania peňazí. Typickým príkladom je tzv. „romantický podvod“, pri ktorom obeť osloví údajný princ z Maroka či americký vojak na misii. Ich správy sú plné komplimentov a sľubov o spoločnej budúcnosti. Po získaní dôvery však začnú žiadať peniaze – napríklad na letenku alebo operáciu. Seniori takto často prídu o stovky až tisíce eur. Pokiaľ sa ktokoľvek stretne s podobnou situáciou, mal by okamžite kontaktovať Políciu Slovenskej republiky.

Internetové rande

Ďalšou pascou sú podvodné on-line zoznamky. Na prvý pohľad vyzerajú dôveryhodne, majú profesionálny dizajn a profily plné sympatických ľudí. Veľakrát ale ide o falošné identity riadené robotmi alebo zamestnancami firmy. Zoznamka zarába tým, že po bezplatnom mesiaci automaticky začne strhávať peniaze z karty, často aj po zrušení členstva. V niektorých prípadoch je navyše nutné platiť za každú správu zvlášť. Ľudia tak môžu utratiť aj tisíce eur bez toho, aby nadviazali skutočný vzťah. Právna vymáhateľnosť navyše v týchto prípadoch býva veľmi náročná, pretože prevádzkovatelia často sídlia mimo Európskej únie.

Nakupovanie na Marketplace

Medzi ďalšie prípady patria nákupy na internete, kde môžeme čeliť podvodným e-shopom či inzerátom na sociálnych sieťach. Akonáhle zaplatíme, už sa svojho výhodného nákupu nedočkáme. Najlepšou obranou je prevencia, e-shopy si vopred preklepnúť na nezávislých portáloch, a ak niečo nakupujeme cez sociálne siete, preferovať platbu pri doručení alebo ideálne tovar prevziať osobne. Pri overení e-shopu môže pomôcť aj overovač dostupný na: https://www.dtest.sk/eshopy. Spotrebiteľ by mal pamätať aj na to, že ak predávajúci nie je podnikateľ, nemôže sa oprieť o právo na odstúpenie od zmluvy bez dôvodu do 14 dní od kúpy, respektíve prevzatia tovaru.

Zázračný liek s tvárou známeho herca

Na sociálnych sieťach sa často objavujú aj klamlivé reklamy na zázračné lieky alebo doplnky stravy, ktoré sľubujú rýchle uzdravenie napríklad pri bolesti kĺbov, cukrovke alebo problémoch so srdcom. Aby reklama pôsobila dôveryhodnejšie, býva doplnená fotografiou známej osobnosti, obľúbeného herca, moderátora alebo lekára. Seniori, ktorí tieto tváre poznajú z televízie, často nepochybujú. Objednajú si „liek“ za niekoľko desiatok alebo stoviek eur bez toho, aby tušili, že dotyčný herec o ničom nevie a jeho

tvár bola zneužitá bez súhlasu. Výsledkom môže byť nielen sklamanie z neúčinného prípravku, ale aj zdravotné riziká, pretože mnohé z týchto produktov neprešli žiadnou kontrolou a ich pôvod je nejasný. Tieto prípady je vhodné hlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Phishing: Falošné PDF faktúry

Najnovšia správa Threat Insights Report poukázala, ako čoraz častejšie kombinovanie techník „living-off-the-land“ (LOTL – využívanie bežne dostupných nástrojov a funkcií systému na realizáciu útokov) s phishingom obchádza tradičné nástroje na detekciu bezpečnostných hrozieb. Tieto techniky, keď útočníci zneužívajú legitímne nástroje a funkcie počítača na vykonanie útoku, sú už dlhodobo súčasťou arzenálu kyberzločincov. Častejšie zneužívanie rôznych, často netradičných binárnych súborov v rámci jednej kampane, sťažuje rozlíšenie medzi škodlivou a legitímnou aktivitou.

Na základe dát z miliónov endpointov využívajúcich HP Wolf Security identifikoval tím HP nasledujúce kampane:

• Falošné PDF faktúry v Adobe Reader: útočníci pripojili skript, ktorý umožňoval vzdialený prístup k

napadnutému zariadeniu. Tento skript bol ukrytý v malej SVG návnade, ktorá vyzerala ako realistická PDF faktúra s falošným načítacím panelom, čo malo zvýšiť pravdepodobnosť otvorenia súboru a spustenia infekčného reťazca.

• Malware ukrytý v pixeloch obrázkov: útočníci využili súbory Microsoft Compiled HTML Help na skrytie škodlivého kódu v pixeloch obrázkov. Tieto súbory boli maskované ako projektové dokumenty a obsahovali payload XWorm, ktorý následne vykonal niekoľko krokov infekčného reťazca zahŕňajúcich techniky LOTL. PowerShell bol použitý na spustenie CMD súboru, ktorý odstránil stopy o stiahnutých súboroch.

• Lumma Stealer v IMG archívoch: Lumma Stealer bola jednou z najaktívnejších rodín malvéru v druhom kvartáli. Útočníci ho distribuovali pomocou archívnych súborov IMG, ktoré využívali techniky LOTL na obchádzanie bezpečnostných filtrov.

Útočníci nevyvíjajú úplne nové metódy, skôr zdokonaľujú tie existujúce. Vidíme častejšie prepojenie nástrojov living-off-the-land a používanie menej nápadných typov súborov, ako obrázky, na obchádzanie detekcie. Skrytie škodlivého kódu v obrázkoch, zneužívanie dôveryhodných systémových nástrojov a dokonca regionalizácia útokov sťažujú detekciu tradičnými metódami. Izolovanie hrozieb, ktoré unikli detekčným nástrojom na endpointoch, a zároveň možnosť bezpečne detonovať malvér v zabezpečených kontajneroch, poskytujú HP Wolf Security konkrétny prehľad o najnovších technikách používaných kyberzločincami. Doteraz zákazníci HP Wolf Security klikli na viac než 55 miliárd emailových príloh, webových stránok a stiahnutých súborov bez hláseného narušenia bezpečnosti. Správa Threat Insights, ktorá skúmala dáta za obdobie apríl až jún 2025, podrobne opisuje, ako kyberzločinci naďalej diverzifikujú svoje metódy útokov, aby obchádzali detekciu založenú na signatúrach. Hlavné zistenia:

• Prinajmenej 13 % hrozieb v emailoch identifikovaných pomocou HP Sure Click obchádzalo jeden alebo viac bránových skenerov;

• Archívne súbory boli najpopulárnejším spôsobom doručenia (40 %), nasledovali spustiteľné súbory a skripty (35 %);

• Útočníci aj naďalej používajú .rar archívy (26 %), čo naznačuje, že zneužívajú dôveryhodný softvér, ako napríklad WinRAR, aby nevzbudili podozrenie.

Techniky living-off-the-land sú problematické a ťažko riešiteľné, pretože je ťažké rozlíšiť legitímnu aktivitu od útoku. Ste medzi dvoma kameňmi – buď aktivitu zablokujete, čo môže spôsobiť problémy používateľom a vyvolať potrebu tiketovania v SOC, alebo ju necháte otvorenú a riskujete, že útočník prejde. Aj ten najlepší detekčný systém niektoré hrozby prehliadne, preto je nevyhnutné mať viacvrstvovú obranu s izoláciou a blokovaním útokov, aby boli zadržané skôr, než spôsobia škody.