Aktuálne: Telka alebo internet?

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva (1 038 respondentov starších než 18 rokov, apríl 2026) si medzi informačnými zdrojmi udržujú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %). Naopak oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %) či moderné digitálne zdroje, akými sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%) alebo blogy (6 %).

Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny. Na druhej strane slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľčo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov. Až 38 % populácie však deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií.

Vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu. Zaujímavým poznatkom je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Ďalšie výsledky:

• Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
• Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
• Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
• Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
• Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
• V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
• Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).

Písali sme tiež:

• Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

• EU: Trápia nás životné náklady aj prostredie
• SR: Digitálna gramotnosť seniorov

EU: Jednoduché dane

Zjednodušiť daňové pravidlá Európskej únie a znížiť zaťaženie podnikov súvisiace s dodržiavaním predpisov sledujú dva nové legislatívne návrhy: súhrnné nariadenie o zdaňovaní a prepracovaná smernica o administratívnej spolupráci (DAC). Majú zmodernizovať rámec EÚ v oblasti priamych daní a posilniť konkurencieschopnosť jednotného trhu, pričom sa zachová existujúca silná úroveň ochrany pred daňovými podvodmi, únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Očakáva sa, že podnikom v EÚ ušetria približne 8 miliárd EUR ročne, z toho 3,3 miliardy EUR na administratívnych nákladoch. Predložia sa Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.

V súhrnnom nariadení o priamych daniach sa zavádzajú kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zjednodušenie ťažkopádnych pravidiel na zlepšenie vnútorného trhu: Omnibus zavádza oslobodenie od zrážkovej dane zo všetkých cezhraničných platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ. Odstránením predbežných procedurálnych požiadaviek a zjednodušením postupov vrátenia finančných prostriedkov opatrenie uľahčí financovanie, podporí investície a zvýši konkurencieschopnosť. Samotné toto opatrenie by malo daňovníkom EÚ priniesť úspory a výhody vo výške približne 5,3 miliardy EUR ročne.
• Uľahčenie financovania: Súhrnným nariadením sa odstraňujú zbytočné obmedzenia skutočného financovania tretími stranami a trhového financovania, čím sa podnikom uľahčuje investovanie do vnútorného trhu. Omnibus takisto zjednodušuje pravidlo o obmedzení úrokov v smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) odstránením možností vykonávania a zavedením povinnej prahovej hodnoty de minimis. Tieto zmeny prinesú dodržiavanie predpisov a administratívne zníženia vo výške viac ako 500 miliónov EUR ročne.
• Odstránenie duplikácie: Súhrnným nariadením sa odstraňujú prekrývajúce sa ustanovenia medzi pravidlami pre kontrolované zahraničné spoločnosti a globálnou minimálnou daňou (druhý pilier), čím sa znižuje zbytočná zložitosť a prekrývanie. Toto opatrenie by malo podnikom ušetriť približne 160 miliónov EUR ročne na nákladoch na dodržiavanie predpisov.

Hlavnými cieľmi návrhu prepracovaného znenia smernice DAC je zjednodušiť, objasniť a posilniť právny rámec EÚ pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní. Zlúčením smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a jej ôsmich zmien do jedného právneho textu sú právne predpisy používateľsky ústretovejšie a súdržnejšie, čím sa zvyšuje právna istota.

V prepracovanom znení sa zavádzajú niektoré kľúčové opatrenia, napríklad:

• Zrušenie ohlasovacích povinností v prípade určitých cezhraničných opatrení: V prepracovanom znení sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre skupiny nadnárodných podnikov, na ktoré sa podľa pravidiel druhého piliera vzťahuje minimálna sadzba dane vo výške 15 %, čím sa dosahujú úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške približne 300 miliónov EUR. Takisto sa ním odstraňujú požiadavky na podávanie správ pre všetky ostatné podniky v EÚ, pokiaľ ide o určité cezhraničné daňové opatrenia, ktoré poskytujú daňovým správam obmedzenú pridanú hodnotu, čím sa znižuje objem podávania správ o 35 % a ročne sa šetrí 40 miliónov EUR.
• Podpora obehového hospodárstva: V prepracovanom znení sa zvyšuje prahová hodnota nahlasovania pre online predaj tovaru, čím sa odstraňujú oznamovacie povinnosti pre viac ako 10 miliónov súkromných predajcov, najmä tých, ktorí predávajú použitý tovar. Toto opatrenie prináša digitálnym platformám úspory nákladov na dodržiavanie predpisov vo výške 678 miliónov EUR.
• Zlepšenie identifikácie daňovníkov: V prepracovanom znení sa zavádza nový overovací nástroj pre identifikačné čísla daňovníkov, ktorým sa zabezpečuje, aby daňové správy mohli efektívne a účinne identifikovať všetkých oznámených daňovníkov.

Chémia: Všade okolo nás

Chemické látky sa stali súčasťou aj našich domácností. Uvoľňujú sa z nábytku, plastových obalov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky a do ľudského organizmu sa dostávajú cez pokožku, dýchaním aj potravou. Väčšinou ich ľudia už ani nevnímajú. Spotrebiteľská organizácia dTest v rámci projektu ToxFree LIFE for All pripravila zrozumiteľného sprievodcu, ako mať chémiu v domácnosti pod kontrolou. Publikácia Domácnosť bez chémie je k dispozícii on-line aj na stiahnutie na webových stránkach dTest.

Publikácia vysvetľuje pojmy ako PFAS, mikroplasty či prchavé organické látky a upozorňuje aj na tzv. „kokteilový efekt“, kedy kombinácia viacerých chemických látok môže pôsobiť výraznejšie než jednotlivé látky samostatne. Cieľom nie je vyvolávať obavy, ale naopak poskytnúť spotrebiteľom zrozumiteľné informácie. Čím lepšie rozumieme chémii okolo nás, tým ľahšie ju viem udržať pod kontrolou.

V jednotlivých častiach domácnosti od kuchyne a kúpeľne až po dielňu či záhradu prináša praktické odporúčania, ako znížiť chemickú záťaž. Ide napríklad o správne používanie plastov, výber šetrnejších čistiacich prostriedkov, alebo zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Osobitnú pozornosť venuje deťom, ktoré sú na chemickú záťaž citlivejšie. A to jednak kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti, jednak kvôli ľahšiemu vstupu látok do organizmu, napríklad častejším dýchaním ústami a tenšej koži. Vyvíjajúci sa detský organizmus je navyše náchylnejší na zmeny v dôsledku pôsobenia toxických látok, najmä narušeniu hormonálnej regulácie.

Písali sme tiež:
Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

SR: Slováci a neporiadok

Radíme: Nebezpečné baktérie vo vašom aute

Práca: Aj počas dovolenky

Leto využíva veľa zamestnaných na čerpanie dovolenky, ale až 22 % pracuje aj počas voľných dní. Iba 40 % počas voľna vôbec nepracuje a odmieta sa venovať pracovných povinnostiam. Ďalšia viac ako tretina zamestnancov pracuje výnimočne, ak ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným. V najväčšej miere sa od práce počas voľných dní úplne odpoja ľudia s nízkymi mzdami, polovica z nich vtedy vôbec nepracuje. Súvisí s povahou vykonávanej práce v odvetviach, kde väčšina pozícií vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku. Ukázali to výsledky prieskumu portálu Platy.sk (od 15. mája do 8. júna, 2 429 zamestnancov).

Najčastejším dôvodom, prečo sa zamestnanci venujú práci aj počas dovolenky, je pocit alebo skutočnosť, že bez nich by práca stála, čo nechcú. Tvrdí to štvrtina z tých, ktorí cez voľné dni pracujú. Podobne veľká skupina argumentuje, že hoci to od nich nikto z firmy nevyžaduje, chcú mať prehľad, čo sa deje. Od 18 % respondentov, ktorí pracujú aj cez dovolenku, to očakávajú nadriadení. U tých, ktorí aj počas voľna pracujú pravidelne každý deň, je najčastejším dôvodom, že to vyžaduje ich nadriadený alebo nadriadená.

Väčšina zamestnancov plánuje využiť všetky alebo takmer všetky dovolenkové dni. Pre dobré psychické zdravie, zachovanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom a tiež pre udržanie dobrého výkonu je dôležité, aby si pracujúci počas roka aj oddýchli. 8 z 10 zamestnancov tvrdí, že si počas dovolenky oddýchne. Najviac si počas dovolenky oddýchnu tí, ktorí vôbec nepracujú. Spomedzi zamestnancov, ktorí sa v prieskume vyjadrili, že si určite oddýchnu, takmer 60 % úplne odmieta riešiť prácu a ďalšia tretina sa jej venuje iba v urgentných situáciách. Naopak, medzi tými, ktorí si vôbec neoddýchnu, najväčšia časť tvrdí, že ich dovolenkové dni sa veľmi nelíšia od pracovných.

EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.