EU: Digitálne desaťročie

Podľa správy o stave digitálneho desaťročia dosiahla Európa pokrok pri plnení svojich cieľov digitálnej transformácie do roku 2030, ktorými sú bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry a digitalizácia verejných služieb, ale výzvou je teraz dosahovanie výsledkov vo veľkom rozsahu, rýchlosti a konzistentnosti. Zo štúdie vyplýva, že koordinované opatrenia EÚ v digitálnej oblasti prinášajú vysoké výnosy. Každé 1 euro vynaložené na digitálnu politiku v rámci nástroja NextGenerationEU vygeneruje 1,50 EUR v hospodárskej produkcii v rámci EÚ a 2 EUR pre svetové hospodárstvo ako celok (vrátane EÚ) do konca roka 2030.

Pokrok sa dosiahol v zavádzaní základnej infraštruktúry pripojiteľnosti: 96,8 % domácností má v súčasnosti základné pokrytie 5G. Niektoré vysokokapacitné pásma a zavádzanie „vlákna do priestorov“ však zaostávajú. Pokiaľ ide o základné zavádzanie pokročilých digitálnych technológií podnikmi, 46,7 % podnikov v EÚ využíva cloud computing, 39,9 % využíva analýzu údajov a takmer 20 % využíva umelú inteligenciu (prijatie sa v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo o 48 %). Príkladom je sektor zdravotnej starostlivosti, kde vedie s lekárskym zobrazovaním založeným na umelej inteligencii, zlepšovaním včasného odhaľovania, rýchlejšou diagnostikou a lepšími výsledkami pacientov. A viac než 60 % Európanov má v súčasnosti aspoň základné digitálne zručnosti.

V oblasti polovodičov predstavuje EÚ len 9 % celosvetového trhu s polovodičmi, čo je ďaleko od cieľa 20 % do roku 2030. To isté sa dá povedať o výpočtovej kapacite. Zatiaľčo zavádzanie okrajových uzlov je na dobrej ceste k splneniu cieľa digitálneho desaťročia do roku 2030 pred plánovaným termínom, výpočtová kapacita stále výrazne zaostáva za dopytom. Napriek Bezppokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti Európa zostáva naďalej štrukturálne závislá od dodávateľov kybernetickej bezpečnosti z krajín mimo EÚ, pričom európske spoločnosti sú nedostatočne zastúpené v celosvetovom vedúcom postavení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Chýbajú aj zručnosti v oblasti IKT. Špecialisti predstavovali v roku 2025 len 5 % zamestnanosti, čo je polovica cieľa na rok 2030 vo výške 10 %. Ženy predstavovali menej ako 20 % zamestnaných špecialistov v oblasti IKT, čo je číslo, ktoré sa od roku 2024 nezmenilo napriek prudkému nárastu dopytu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cloudu, kybernetickú bezpečnosť, správu údajov a vývoj softvéru. A pokiaľ ide o zavádzanie pokročilých technológií, MSP čelia pretrvávajúcim prekážkam v oblasti údajov, zručností, integrácie a zdrojov, čo im sťažuje prijímanie a rozširovanie pokročilých digitálnych riešení.

V správe sa uvádzajú odporúčania pre EÚ aj členské štáty, aby pokračovali v rozširovaní úsilia v čase, keď sa do roku 2026 postupne zruší takmer polovica verejného rozpočtu zahrnutého do vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia. S cieľom zabrániť zastaveniu pokroku sa v správe naliehavo vyzýva na zabezpečenie kontinuity financovania po roku 2026 s cieľom preklenúť túto medzeru, rozšíriť úspešné projekty [napr. Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)] a posilniť koordináciu na úrovni EÚ (napr. prostredníctvom viacnárodných projektov) s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a nerovnomernému vykonávaniu.

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Financie: Stále problém

Slovenskí žiaci často poznajú základné finančné pojmy, ale nevedia ich použiť v reálnom živote. Ukazujú to výsledky meraní programu FinQ, do ktorých sa v roku 2025 zapojilo vyše 40 000 žiakov základných a stredných škôl. Finančná gramotnosť však nie je len otázkou školských osnov. Začína sa oveľa skôr – v rodine, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, a v prvých skúsenostiach s rozhodovaním.

Žiak vie vypočítať, že pri úroku 1 % získa zo sumy 1 000 eur po roku 10 eur navyše. Problém však často nastáva vo chvíli, keď má posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze. Práve v tom je jadro problému finančnej gramotnosti na Slovensku. Mladí ľudia často poznajú základné pojmy, no majú problém prepojiť ich s reálnymi situáciami, ktoré ich čakajú v každodennom živote. Aj podľa medzinárodných údajov OECD takmer pätina mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti a len približne jeden z desiatich patrí medzi najlepšie pripravených na riešenie zložitejších finančných situácií. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len približne tretina populácie.

Rozvoj systémového myslenia patrí medzi dôležité ciele aktuálnej kurikulárnej reformy, ktorá sa na Slovensku postupne zavádza a od školského roka 2026/2027 na všetkých základných škôl. Reforma kladie dôraz na praktické kompetencie, kritické myslenie a prepájanie poznatkov naprieč predmetmi vrátane finančnej gramotnosti. Najväčšou výzvou však nebude samotná zmena dokumentov, ale jej každodenné zavedenie do výučby. Preto je dôležité podporiť učiteľov, ponúknuť im kvalitné metodické nástroje a vytvárať priestor na zdieľanie overených prístupov. Z tohto prístupu vychádzajú aj programy finančného vzdelávania Národnej banky Slovenska, FinQ Centra a Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.

EU: Kyberšikana nemizne

Kyberšikana je vážnou hrozbou pre on-line bezpečnosť maloletých a mladých ľudí s trvalým vplyvom na jej obete. Až 92 % občanov Európskej únie chce, aby zodpovedné orgány v tejto oblasti prijali opatrenia. Európska komisia vo februári 2026 predložila osobitný akčný plán proti kyberšikane. Niektoré členské štáty už zavádzajú cielené ustanovenia na riešenie kybernetického šikanovania (napríklad írsky „Zákon pre Cocco “), ale zatiaľ pretrváva v celej EÚ právna fragmentácia. Európsky parlament preto vyzýva na účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy kybernetického šikanovania.

Poslanci sú znepokojení rastúcou kyberšikanou a zneužívaním na základe obrázkov alebo videí on-line, pričom existujúce opatrenia nemusia byť dostatočné. Žiadajú posúdiť, či je potrebné harmonizované vymedzenie kyberšikany na úrovni EÚ a či by sa mala uznať za cezhraničný trestný čin na úrovni EÚ. Ďalšou možnosťou je pridať trestný čin z nenávisti do zoznamu trestných činov EÚ, čo by zahrnulo aj najzávažnejšie prípady. Parlament je sklamaný nedostatkom právneho rámca na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí on-line a žiada, aby Európska komisia urýchlene pracovala na zabezpečení, aby digitálne platformy prijali mechanizmy dobrovoľného oznamovania. Platformy majú povinnosť zabezpečiť bezpečný digitálny priestor pre deti. Zdôrazňujú tiež ich zodpovednosť pri prevencii kybernetického šikanovania a boji proti nemu, varovanie pred obchodnými modelmi stimulujúcimi šírenie nenávistného obsahu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby, ženy a komunitu LGBTIQ+. Kritizujú aj hyperpersonalizované odporúčacie systémy, ktoré podporujú nenávistné prejavy a posúvajú do úzadia menej polarizujúci obsah.

Parlament zároveň žiada prísnejšie presadzovanie článku 28 aktu o digitálnych službách, ktorý sa vzťahuje na ochranu maloletých a vyzýva Európsku komisiu, aby ukončila prebiehajúce prípady a dôrazne sa postavila proti akýmkoľvek pokusom o opätovné otvorenie zákona. Poslanci sú znepokojení rastúcim využívaním umelej inteligencie na zneužívanie (napr. vytváranie deepfake a intímneho obsahu bez súhlasu) a vyzývajú poskytovateľov, aby dodržiavali povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v zákone o umelej inteligencii. Opätovne zdôrazňujú potrebu zákazu tzv. “obnažujúcich aplikácií”, o ktorých v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Je potrebné posilniť ochranu a podporu obetí kyberšikany a zvýšiť finančné prostriedky pre organizácie obetí, a to začlenením kybernetického šikanovania a opatrení reakcie do vnútroštátnych stratégií v oblasti duševného zdravia. Členské štáty by mali uprednostniť prevenciu, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti zamerané na deti, rodičov a pedagógov. Zákonodarcovia od nich tiež očakávajú rýchle vykonávanie smernice EÚ o právach obetí.

EU: Znásilnenie

Európsky parlament žiada, aby Európska komisia navrhla právne predpisy spoločne definujúce znásilnenie na základe chýbajúceho slobodného, informovaného a odvolateľného súhlasu. Poslanci vyzývajú členské štáty, ktoré sa stále spoliehajú na definície znásilnenia založené na sile alebo násilí, aby zosúladili svoje právne predpisy s medzinárodnými normami (vrátane Istanbulského dohovoru, ktorý Európska únoa ratifikovala v roku 2023). Požadujú tiež primeranú podporu a ochranu obetí a pozostalých v celej EÚ. Parlament tvrdí, že mlčanie, nedostatok odporu, absencia „nie“, predchádzajúci súhlas, sexuálne správanie v minulosti alebo akýkoľvek súčasný či predchádzajúci vzťah sa nesmú interpretovať ako súhlas.

Súhlas sa musí posudzovať v kontexte, a to aj v prípadoch násilia, hrozieb, zneužitia moci, strachu, zastrašovania, bezvedomia, intoxikácie, vystavenia chemickým látkam, spánku, choroby, zdravotného postihnutia alebo zraniteľnosti. Tvrdia, že reakcie na traumu (ako sú „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“) sa musia odraziť v právnych predpisoch a súdnej praxi, a opakujú svoju požiadavku, aby sa rodovo motivované násilie pridalo k obvineniam, ktoré sa považujú za trestné činy na úrovni EÚ. Prístup k spravodlivosti môžu zabezpečiť len právne predpisy o znásilnení založené na súhlase. Poslanci tvrdia, že EÚ potrebuje prierezový prístup zameraný na obete vrátane poskytovania okamžitej zdravotnej starostlivosti, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, traumatickej starostlivosti, psychologickej podpory a právnej pomoci. Chcú tiež bezplatné špecializované podporné služby vrátane 24-hodinových krízových centier, ktoré ponúkajú lekársku, psychologickú a právnu podporu.

Požaduje sa tiež pravidelná a prispôsobená povinná príprava pre odborníkov, ktorí prídu s veľkou pravdepodobnosťou do kontaktu s obeťami znásilnenia, vrátane príslušníkov orgánov presadzovania práva, sudcov, prokurátorov, právnikov, zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v prvej línii. Komisia by mala v roku 2026 predložila usmernenia EÚ o komplexnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ako aj o celoeurópskych informačných kampaniach o súhlase, vzťahoch, sexuálnej integrite a telesnej autonómii a podnikla opatreniach proti mýtom o znásilnení, protirodovému obsahu a incel propagande on-line.

Digitalizácia: Realita na školách

Podľa výsledkov inšpekcií v 78 základných školách na Slovensku školy už majú stabilné internetové pripojenie, dostatok digitálnej techniky (interaktívne tabule, zobrazovaciu techniku, notebooky či tablety) a disponujú tiež výučbovými aj audiovizuálnymi programami. Materiálno technické zabezpečenie škôl na Slovensku dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Potenciál digitálnych technológií zostáva však vo veľkej miere nevyužitý.

Vedúci pedagogickí zamestnanci vo väčšine základných škôl (96,2 %) systematicky podporovali odborný rast svojich zamestnancov. V uplynulých dvoch rokoch sa učitelia zúčastnili rôznych vzdelávaní, z nich 40 % tvorili vzdelávacie programy zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu. V praxi sa ale prejavila nízka miera transferu poznatkov do vyučovania, keďže na viac ako dvoch tretinách hodín digitálne technológie neboli efektívne využité. Slúžili najmä na sprostredkovanie informácií a ako podporný, názorný prostriedok. Učitelia ich používali predovšetkým pri prezentovaní učiva, premietaní krátkych videí a animácií alebo pri zobrazovaní pracovných listov pre žiakov. Technológie zatiaľ zásadne nezmenili spôsob vyučovania – skôr ho iba vizuálne obohatili a zatraktívnili. V procese edukácie absentovali bádateľské aktivity zamerané na samostatné vyhľadávanie a spracovanie informácií, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov, tvorbu digitálneho obsahu a prepájanie poznatkov medzi predmetmi prostredníctvom IKT. Najvypuklejšia situácia je v predmete informatika, ktorá sa na 1. stupni (primárne vzdelávanie) vyučovala neodborne v takmer dvoch tretinách škôl (odbornosť len 35 %). Na 2. stupni (nižšie stredné vzdelávanie) dosiahla odbornosť vyučovania informatiky iba 53,4 %. Nedostatok odborných pedagogických zamestnancov tak priamo limituje schopnosť škôl viesť žiakov k samostatnej tvorbe digitálneho obsahu či algoritmickému mysleniu.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie poukazujú na výrazný nesúlad (diskrepanciu) medzi adekvátnym vybavením škôl digitálnou technikou a jej skutočným pedagogickým efektom. Aby digitálna transformácia školstva neostala len pri „nákupoch techniky“, je nevyhnutné:
1. Zamerať vzdelávanie učiteľov na didaktiku, nielen na techniku: Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov smerovať najmä na zmysluplné využívanie digitálnych technológií vo vyučovacom procese – u žiakov na rozvíjanie kritického myslenia, schopnosti vyhodnocovať informácie a tvoriť digitálny obsah – a nie iba na prezentáciu preberaného učiva.
2. Systematicky sledovať pedagogický prínos využívania IKT na vyučovaní: Hodnotenie práce škôl by sa nemalo sústrediť len na vybavenosť digitálnou technikou, ale aj na to, s akým pedagogickým efektom sú technológie využívané priamo na vyučovacích hodinách.
3. Posilniť odbornosť vyučovania informatiky ako základ digitálnej gramotnosti: Zvýšenie odbornosti vo vyučovaní informatiky najmä v primárnom vzdelávaní je kľúčovým predpokladom rozvoja digitálnych kompetencií žiakov a ich schopnosti aktívne a tvorivo pracovať s technológiami.

SR: Inflácia v marci 3,5 %

Podľa štatistického úradu tempo rastu inflácie na Slovensku v marci pozitívne ovplyvnili lacnejšie potraviny, nealko aj alko nápoje a tiež rekreácia, drahšie však bolo bývanie a doprava. V medziročnom porovnaní miernejšie rástli ceny potravín s nealko nápojmi, tiež tovarov a služieb rekreácie, športu a kultúry, ako aj reštauračných a ubytovacích služieb. Negatívne infláciu ovplyvnil rast cien pohonných látok. Pri marcovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %. Spolu za tri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v marci t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri tovaroch a službách osobnej starostlivosti ako aj informácií s komunikáciami do 1,7 % v doprave. Pokles cien zaznamenali potraviny a nealko nápoje o 1,4 % a tiež rekreácia s kultúrou o 0,5 %. Nezmenené zostali ceny vzdelávacích služieb. Výsledok najviac ovplyvnil pokles cien potravín s nealko nápojmi, druhý najvýznamnejší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21 %). Ceny potravín medzimesačne klesli o 1,5 %, najvýraznejší vplyv malo zníženie cien mlieka a mliečnych výrobkov s vajcami o 2,4 %, lacnejšie oleje s tukmi o 5,1 %, obilniny vrátane chleba o 1,1 % aj cukor s cukrovinkami o 2,3 %. Vzrástli len ceny ovocia s orechmi. Naďalej v marci zlacňovali aj nealkoholické nápoje (-1,2 %). Druhý najvýznamnejší vplyv mal rast cien v odbore bývanie s energiami o 0,5 %: vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Významný bol aj vplyv rastu cien v odbore doprava o 1,7 %, najmä v dôsledku drahších pohonných látok o 4,5 %. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+1 %), v ktorom rast cien tabakových výrobkov o 4,1 % po februárovom zvýšení spotrebnej dane čiastočne kompenzovalo predveľkonočné zlacnenie alkoholických nápojov o 1,5 %.

Rast cien v medziročnom porovnaní v marci bol na úrovni 3,5 %. Ceny boli vyššie od 0,9 % v odbore informácie s komunikáciou až po 6,4 % v odbore poisťovacie a finančné služby. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie mala v marci podielovo najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, a to bývanie s energiami (+6,3 %), medziročné nárasty sa dotýkali najmä energie na vykurovanie (+27,7 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné, dodávka vody aj ďalšie služby spojené s obydlím. Rast cien potravín a nealko nápojov výrazne spomalil na 1,3 %, vyššie boli najmä ceny obilnín vrátane chleba o 3,1 % a ceny mlieka a syrov s vajcami o 0,6 %. Zdražela tiež zelenina či ovocie s orechmi. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,2 %), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Významné bolo tiež medziročné spomalenie rastu cien nealko nápojov na jednocifernú hodnotu +7,9 %. K lepšiemu výsledku medziročnej inflácie prispelo zníženie dynamiky rastu cien aj v odbore rekreácia, šport a kultúra (+4,9 %), ako aj v odbore reštauračné a ubytovacie služby (+5,8 %). Doprava však v marci opäť zaznamenala významnejší rast cien, a to o 2,1 %. Podpísalo sa pod to najmä zdraženie pohonných látok. V dôsledku drahšieho vína a tabaku došlo k rastu cien aj v odbore alkoholické nápoje s tabakom (+3 %) a v odbore zdravotníctvo (+4,8 %) najmä vplyvom vyšších cien liekov a služieb zubárov.

EU: DiscoverEU 2026

Nové kolo súťaže DiscoverEU opäť ponúka tisíckam mladých ľudí vo veku 18 rokov príležitosť poznávať Európu vlakom a zadarmo. Výzva na podávanie prihlášok je už otvorená a končí 22. apríla 2026 o 12.00 hod. SEČ, krátko pred otvorením Európskeho týždňa mládeže 2026. V hre je dohromady 40 000 cestovných poukazov. Víťazi sa budú môcť vydať na cestu v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2027 a cestovať až 30 dní. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, osobitné opatrenia sú k dispozícii pre mladých ľudí z ostrovov, najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území a zo vzdialených regiónov.

O takýto cestovný poukaz sa môžu uchádzať mladí ľudia, ktorí sa narodili v období medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008. Musia vyplniť kvíz s piatimi otázkami o EÚ a jednou dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Komisia ponúkne cestovné poukazy uchádzačom podľa poradia, v akom sa v kvíze umiestnili, až do vyčerpania poukazov. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+, medzi ktorými je Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Výhercovia lístkov si môžu svoju trasu naplánovať sami, alebo sa môžu inšpirovať navrhovanými trasami. Jednou z nich je napríklad kultúrna cesta DiscoverEU, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie a je zameraná na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Okrem cestovného poukazu dostanú účastníci aj zľavový preukaz, s ktorým môžu v príslušných krajinách získať zľavy na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravu, šport či iné služby. Víťazi sa môžu zúčastniť aj na informačných stretnutiach pred cestou a na osobitných stretnutiach iniciatívy DiscoverEU, na ktorých môžu spoznať ďalších cestovateľov a prehĺbiť si poznatky o EÚ. Dodatočnú podporu poskytuje iniciatíva účastníkom so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo slabým sociálno-ekonomickým zázemím. Táto podpora môže predstavovať možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami alebo prístup k dodatočným finančným prostriedkom prostredníctvom akcie DiscoverEU týkajúcej sa inklúzie.

AI: Motor zmien

Rýchly nástup umelej inteligencie a technologických zmien zásadne mení požiadavky na zručnosti zamestnancov aj na Slovensku. V prieskume KPMG Future Skills 2026 respondenti označili za najdôležitejšie zručnosti budúcnosti analytické a kritické myslenie (približne 80 %) a schopnosť prispôsobiť sa zmene (takmer 77 %). Významnú úlohu zohrávajú aj AI a dátová gramotnosť, technologické zručnosti či schopnosť spolupráce a kreatívne myslenie. Naopak špecializované oblasti ako programovanie, design thinking či koučing sú vnímané ako menej kritické. Na spodku rebríčka sa ocitli aj udržateľnosť a cirkulárna ekonomika.

Zároveň sa však potvrdzuje výrazný rozpor medzi dôležitosťou týchto zručností a ich aktuálnou dostupnosťou. Firmy najčastejšie pociťujú nedostatok AI a dátovej gramotnosti (50 %) ako aj medzery v adaptabilite, kritickom a kreatívnom myslení či technologických zručnostiach. Ide pritom presne o tie oblasti, ktoré organizácie označujú ako rozhodujúce pre svoju budúcu konkurencieschopnosť. Respondenti očakávajú, že umelá inteligencia bude mať v najbližších rokoch výrazný vplyv na fungovanie firiem. Tento vývoj je spájaný najmä s rýchlym nástupom generatívnej AI, jej rastúcou mediálnou viditeľnosťou a čoraz širším využitím v praxi. Spolu s AI budú organizácie výrazne ovplyvnené aj digitálnou transformáciou, inteligentnými systémami riadenia, RPA (automatizáciou procesov pomocou robotov) a dátovou analytikou.

Dopad automatizácie a AI vnímajú účastníci prieskumu prevažne pozitívne. Medzi najčastejšie očakávané prínosy patrí úspora času, zvýšenie efektivity a zjednodušenie opakujúcich sa manuálnych činností. Súčasne však rastie potreba rozvoja nových kompetencií a systematického vzdelávania, čo naznačuje, že firmy nevnímajú AI len ako technický nástroj, ale ako zásadnú transformáciu spôsobu práce. V horizonte najbližších dvoch rokov plánujú organizácie prioritne rozvíjať znalosti v oblasti umelej inteligencie a tzv. „veľkých dát“ (takmer 58 %). Nasledujú technologické zručnosti, kybernetická bezpečnosť a kľúčové kognitívne schopnosti, ako kritické myslenie a adaptabilita. Zvýšený dôraz na kybernetickú bezpečnosť odráža rastúce digitálne hrozby a potrebu vyššej pripravenosti naprieč organizáciami.

Firmy dnes najčastejšie využívajú interné školenia, on-line platformy a konferencie – teda formy, ktoré sú rýchlo dostupné a finančne výhodné. Hoci online vzdelávanie dominuje, za najúčinnejšie považujú respondenti prezenčné workshopy, interné tímové školenia a mentoring. Najväčšími bariérami rozvoja zostávajú nedostatok času, finančné obmedzenia a nižšia motivácia zamestnancov.

EU: Vedúce postavenie žien

Členské štáty Európskej únie spustili novú globálnu iniciatívu na podporu vedúcich pozícií žien vo verejnom sektore informačných a komunikačných technológií (IKT). Cieľom iniciatívy je posilniť postavenie žien na vedúcich pozíciách v oblasti verejných IKT pri formovaní digitálnych politík zohľadňujúcich rodové hľadisko, slúžiť ako vzory pre mladšie generácie a posilňovať začlenenie žien do digitálnej transformácie.

V dnešnom rýchlo sa digitalizujúcom svete je integrácia rodovej perspektívy do digitálnych politík dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Napriek pokroku sú ženy naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v digitálnych a vedúcich pozíciách vo verejných inštitúciách. To naďalej pretrváva nerovnosti a obmedzuje schopnosť sektora reagovať na rozmanité potreby spoločnosti. Iniciatíva sa zameriava na tri strategické piliere: 

• budovanie kapacít osôb s rozhodovacou právomocou na začlenenie rodovej rovnosti do digitálnych politík; 
• zlepšenie prístupu žien a dievčat k vzdelávaniu v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM); 
• boj proti rodovo podmienenému násiliu, ktoré je sprostredkované technológiami.

Iniciatívu s rozpočtom viac ako 15 miliónov eur spolufinancujú EÚ, Francúzsko, Estónsko, Nemecko, Belgicko a Lotyšsko. Koordinuje ju agentúra Expertise France a implementuje ju konzorcium šiestich agentúr členských štátov EÚ z Belgicka, Estónska, Nemecka, Lotyšska a Španielska. Spustená bola počas podujatia, na ktorom sa zišli vysokopostavení zástupcovia EÚ a jej členských štátov. Podujatie tiež oficiálne znamenalo začiatok práce na ďalšom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti (2028 – 2034) spustením verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami .

AI: Základné školy

Od marca 2026 sa umelá inteligencia stala súčasťou základného vzdelávania na Slovensku. Ministerstvo školstva rozšírilo štátny vzdelávací program o AI gramotnosť. Cieľom je, aby žiaci rozumeli technológiám, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život aj budúci pracovný trh. Napokon umelú inteligenciu už využívajú pri vyhľadávaní informácií, tvorbe textov, prekladoch či práci s personalizovanými online službami. Zaradením AI gramotnosti do štátneho vzdelávacieho programu sa Slovensko pridalo medzi krajiny, ktoré aktívne pracujú s odporúčaniami UNESCO, OECD a Európskej únie v oblasti vzdelávania o umelej inteligencii. Do konca roka 2026 ministerstvo školstva doplní tému umelej inteligencie aj do štátnych vzdelávacích programov pre stredné školy.

Školy povedú žiakov k tomu, aby rozumeli princípom fungovania umelej inteligencie, vedeli kriticky hodnotiť jej výstupy, poznali jej limity a používali ju bezpečne a zodpovedne. Absolvent základnej školy má rozlišovať medzi ľudskou a umelou inteligenciou, efektívne využívať AI pri učení, zachovať si kritické myslenie a budovať zdravý vzťah k technológiám, vrátane digitálnej rovnováhy. Umelá inteligencia bude zároveň prierezovou témou naprieč predmetmi. Učitelia ju môžu prepojiť s jazykmi, spoločenskými vedami, prírodovednými predmetmi aj umením. Ministerstvo už sprístupnilo prvé učebné materiály a pripravuje rámec AI kompetencií učiteľov.

AI gramotnosť sa bude postupne rozvíjať po 9. ročník základnej školy. V prvom cykle sa žiaci naučia rozpoznávať technológie využívajúce umelú inteligenciu v bežnom živote. Pochopia, že stroje sa učia z dát, vytvoria jednoduché zadania pre AI nástroje pod vedením učiteľa a nebudú umelej inteligencii pripisovať ľudské vlastnosti. Školy zároveň zdôraznia význam reálnych medziľudských vzťahov, ktoré technológie nenahradia. V druhom cykle žiaci porozumejú tomu, že kvalita dát ovplyvňuje kvalitu výstupov AI. S podporou učiteľa budú využívať generatívnu AI ako pomocníka pri učení, naučia sa overovať informácie z viacerých zdrojov a budú reflektovať etické a sociálne dopady technológií. Súčasťou vzdelávania bude aj budovanie zdravej digitálnej rovnováhy. V treťom cykle si žiaci prehĺbia poznanie princípov fungovania veľkých jazykových modelov, AI asistentov a agentov. Naučia sa samostatne vyberať vhodné AI nástroje podľa charakteru úlohy, kriticky hodnotiť výstupy, rozpoznávať manipulácie a dezinformácie a transparentne priznávať mieru využitia AI pri svojej práci. Dôraz sa bude klásť aj na ochranu súkromia a analýzu širších spoločenských a environmentálnych dopadov umelej inteligencie.

EU: Boj proti chudobe

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2024 v Európskej únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí vrátane 20 miliónov detí – štvrtiny detí v EÚ. V roku 2021 vyzval Európsky parlament na vytvorenie zastrešujúcej stratégie EÚ na boj proti chudobe s ambicióznymi cieľmi na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030. V rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov vrátane najmenej piatich miliónov detí. V rámci záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začlenenie komisia v súčasnosti pripravuje vôbec prvú stratégiu EÚ na boj proti chudobe, ktorá sa očakáva v roku 2026.

Europoslanci chcú, aby komisia vo svojej pripravovanej stratégii boja proti chudobe uznala chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti a aby sa naliehavo snažila odstrániť chudobu najneskôr do roku 2035. V správe z vlastnej iniciatívy tiež vyzývajú na primerané rozpočtové zdroje na opatrenia proti chudobe v dlhodobom rozpočte EÚ a na riadnu koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi. Parlament tiež požaduje lepšiu podporu pre krajiny EÚ pri implementácii Európskej záruky pre deti s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti a k ​​zdravej výžive pre všetky deti v núdzi. Poslanci preto žiadajú o vyčlenenie rozpočtu vo výške najmenej 20 miliárd eur na Európsku záruku pre deti. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 5 % finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu+ na konkrétne projekty boja proti detskej chudobe a najmenej 10 % by malo byť určených pre krajiny s úrovňou detskej chudoby a sociálneho vylúčenia vyššou ako je priemer EÚ.

Plná zamestnanosť a sociálna ochrana by mali byť štandardnými cieľmi hospodárskych a sociálnych politík. Komisia a krajiny EÚ by mali podporovať politiky na ochranu pracovných práv a spravodlivých miezd vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Na ukončenie chudoby medzi ľuďmi, ktorí majú zamestnanie, je nevyhnutný lepší prístup k službám starostlivosti o deti a prispôsobené kariérne poradenstvo. Komisia a členské štáty by mali podľa poslancov zvýšiť verejné investície do politík, ktoré poskytujú univerzálny prístup k bývaniu, potravinám, vode, hygiene, energii a doprave. To by mohlo pomôcť prelomiť medzigeneračný cyklus chudoby a posilniť sociálne a pracovné začlenenie. Parlament chce akčný plán na ukončenie bezdomovectva v celej EÚ do roku 2030 s konkrétnymi opatreniami zameranými na deti a rodiny, pracovníkov, ktorí prišli o prácu, a ženy. Správa nakoniec vyzýva na opatrenia na posilnenie politickej účasti ľudí žijúcich v chudobe, aby sa zapojili do rozhodovania a do implementácie a hodnotenia politík, ktoré sa ich týkajú.

EU: Kyberšikana

Približne každé šieste dieťa vo veku 11 až 15 rokov uvádza, že sa stalo obeťou kybernetického šikanovania a približne každé ôsme dieťa pripúšťa, že sa kybernetického šikanovania samo dopustilo. Podľa minuloročného prieskumu Eurobarometra viac než 9 z 10 Európanov považuje za naliehavé, aby verejné orgány prijali opatrenia na ochranu detí na internete, pokiaľ ide o negatívny vplyv sociálnych médií na ich duševné zdravie (93 %), kybernetické šikanovanie a obťažovanie v online priestore (92 %) a zabezpečenie mechanizmov na obmedzenie obsahu neprimeraného veku (92 %). Európska komisia pripravila akčný plán proti kybernetickému šikanovaniu na základe cielenej konzultácie s viac než 6 000 deťmi a na základe rozsiahlejšej verejnej konzultácie.

Základným prvkom akčného plánu je spustenie jednoduchej a ľahko prístupnej aplikácie, prostredníctvom ktorej bude možné nahlasovať prípady kybernetického šikanovania na vnútroštátnej linke pomoci. Aplikácia deťom a dospievajúcim umožní dostať sa k pomoci a bezpečne si uchovať a zaslať dôkazy. Komisia vypracuje koncepciu aplikácie, ktorú budú môcť členské štáty následne použiť na to, aby si ju prispôsobili, preložili do svojich jazykov a zabezpečili prepojenie na príslušné vnútroštátne služby. Pred šikanovaním v kyberpriestore by mal byť chránený každý mladý človek v celej EÚ rovnako. Členské štáty by mali vypracovať komplexné vnútroštátne plány, pričom pri zbere a porovnávaní údajov o kybernetickom šikanovaní by mali takéto konanie chápať jednotne. Ide o dôležitý krok k tomu, aby sa v boji proti kybernetickému šikanovaniu mohlo postupovať jednotnejším spôsobom.

V oblasti ochrany a posilnenia postavenia maloletých na internete už prebiehajú viaceré iniciatívy. V snahe zvýšiť ich účinnosť v boji proti kybernetickému šikanovaniu hodlá Európska komisia identifikovať aspekty, ktoré možno nastaviť lepšie: 

• preskúmať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú ochrany maloletých, s cieľom posilniť opatrenia, ktoré musia online platformy prijať, aby zabránili vystavovaniu maloletých škodlivému obsahu a aby konkrétne prípady mohli jednoducho hlásiť;
• prijať usmernenia k aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú dôveryhodných nahlasovateľov, s cieľom objasniť ich úlohu v boji proti nezákonnému obsahu vrátane nezákonného obsahu používaného na kyberšikanovanie;
• zaoberať sa kybernetickým šikanovaním, ku ktorému dochádza na platformách na zdieľanie videí, v rámci prebiehajúceho hodnotenia a preskúmania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách;
• podporovať účinné vykonávanie ustanovení aktu o umelej inteligencii týkajúcich sa zakázaných praktík umelej inteligencie, a to aj vtedy, keď sa používajú na kybernetické šikanovanie;
• uľahčiť účinné vykonávanie povinností týkajúcich sa transparentnosti v rámci aktu o umelej inteligencii, a to aj prostredníctvom kódexu postupov pre značenie a označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktorý možno zneužiť na kybernetické šikanovanie.

Predchádzanie kybernetickému šikanovaniu bude ústrednou témou nadchádzajúceho preskúmania usmernení komisie pre pedagógov o podpore digitálnej gramotnosti, pričom cieľom je posilniť digitálne zručnosti a zlepšiť využívanie digitálnych technológií v rámci únie zručností. Súbežne s tým komisia rozšíri zdroje na boj proti kybernetickému šikanovaniu a v oblasti odbornej prípravy pre školy prostredníctvom centier pre bezpečnejší internet a platformy Lepší internet pre deti. Komisia bude naďalej podporovať práva a pohodu detí v online i offline priestore prostredníctvom Dňa bezpečnejšieho internetu. Zároveň pracuje na nadchádzajúcich iniciatívach, akými sú pilotný projekt riešenia EÚ na anonymné overovanie veku, pripravovaný akt o digitálnej spravodlivosti, panel odborníkov, ktorý bude poskytovať podklady pre prácu Komisie v oblasti ochrany detí online, a prieskum vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

CEO: Doména mužov

Diverzita je jednou z najvýznamnejších tém aktuálneho pracovného trhu. Prináša do firemného prostredia pestrosť, inovácie a nové pohľady, ktoré podporujú kreativitu. Diversity Report 2025 prináša detailný pohľad na rodové rozloženie leadershipu v Slovenskej a Českej republike. Analýza je založená na dátach z LinkedInu, na ktorú bolo identifikovaných 200- tisíc žien a 570-tisíc mužov na Slovensku a 800-tisíc žien a 1,6 milióna mužov v Čechách. V analyzovanej vzorke bolo na Slovensku identifikovaných spolu 112-tisíc ľudí na vedúcich pozíciách, v Česku 268-tisíc. Kým na Slovensku vedeniu dominujú muži (76 percent) a ženy tvoria len 24 percent, v Česku je pomer v prospech žien odlišnejší. Ženy tam obsadzujú až 33 percent vedúcich pozícií a muži 67 percent.

V Čechách ide o pozitívny trend v prospech žien oproti rovnakej štúdii z roku 2021, ktorá na základe rovnakého algoritmu identifikovala na akýchkoľvek vedúcich pozíciách 28 percent žien. Na Slovensku, podľa našich dát, situácia stagnuje. V minulom roku bol podiel žien na vedúcich pozíciách dokonca o jedno percento vyšší – na úrovni 25 percent. Rozdiel medzi Českom a Slovenskom je výsledkom viacerých súbežných faktorov - od toho, ako rýchlo a plynulo sa ženy po rodičovskej prestávke dokážu vrátiť do práce, až po reálnu dostupnosť flexibilných foriem zamestnania. V Česku vidíme viac systémových krokov a firemných mechanizmov, ktoré podporujú udržanie kariérnej kontinuity a postup do riadiacich rolí, kým na Slovensku tieto podmienky fungujú slabšie a častejšie vedú k dlhším prerušeniam kariéry. Výraznú rolu zohráva aj ekonomická motivácia a nastavenie odmeňovania - ak je návratnosť kariérneho rastu pre ženy pomalšia, spomaľuje to tempo ich postupu aj ochotu firiem investovať do rozvoja talentu. Najbližšie roky zároveň prinesú tlak na väčšiu transparentnosť a férovejšie kritériá kariérneho a mzdového postupu, čo môže pomôcť obom trhom, no Slovensko bude musieť ešte dobiehať najmä v podpore flexibility a v cielenom rozvoji ženských talentov.

Aktuálnu vedúcu pozíciu si najdlhšie - viac ako 10 rokov - držia muži v Čechách (takmer 28 percent). Žien na Slovensku a v Čechách, ktoré sú na tejto pozícii viac ako 10 rokov, je približne zhodne - v oboch krajinách viac ako 20 percent a slovenskí muži tvoria podiel takmer 24 percent. Dáta ukazujú, že český trh má vyšší podiel seniorných zamestnancov než slovenský - v Čechách má viac než 10 rokov praxe takmer 58 percent žien a viac ako 61 percent mužov, kým na Slovensku takmer 52 percent žien a takmer 58 percent mužov. Rozdiel je výraznejší u žien, čo naznačuje vyššiu koncentráciu skúsenejších a seniorných odborníčok v Česku. Jednoznačne mužskou doménou je v sledovanom období rola CEO. Ženy na CEO pozícii nedosiahli ani pätinový podiel – je ich len približne 15 percent na Slovensku a 16 percent v Čechách. Drvivá väčšina mužov na CEO úrovni mala v 2025 podiel - 85 percent na Slovensku a 84 percent v Čechách. Absolútna väčšina žien aj mužov - viac ako 70 percent - má v oboch krajinách na tejto kariérnej úrovni viac ako desaťročnú prax.

V oboch krajinách študovali ženy na vysokých školách a univerzitách primárne ekonomicko- biznisové smery a marketing (výber 3 najsilnejších odborov). U slovenských mužov je trend identický, pričom muži v Čechách sa sústreďujú skôr na štúdium finančníctva a marketing je v rebríčku nižšie. Aj na Slovensku, aj v Čechách sa ženy i muži na vedúcich pozíciách rozhodnú najviac pre štúdium v hlavnom meste, pre obe krajiny je to zhruba v pomere 60 na 40 v prospech hlavného mesta. Na Slovensku ženy vo vedúcich pozíciách študujú hlavne na Ekonomickej univerzite V Bratislave, Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici (priečky s dvojcifernými percentuálnymi hodnotami). U mužov sa k dvojici uvedených bratislavských škôl pridáva aj Slovenská technická univerzita v Bratislave a Žilinská univerzita v Žiline.

e-Prihlášky: Menia prijímanie detí do škôl

Ministerstvo školstva spustilo na Slovensku jednotný elektronický systém prihlasovania do škôl. Ako prvých sa novinka dotýka uchádzačov o stredné školy. Cieľom portálu ePrihlášky je nahradiť doterajší neprehľadný systém viacerých formulárov jedným digitálnym riešením. Rodičia už nemusia vyhľadávať rôzne tlačivá na stránkach škôl, nosiť papierové doklady ani čakať v neistote, kam ich dieťa napokon nastúpi.

Najväčšou zmenou je možnosť podať jednu prihlášku na viacero škôl, pričom sa školy zoradia od najviac po najmenej preferovanú. Systém následne pracuje s poradím uchádzačov, kapacitami škôl a zákonnými kritériami prijímania. Zámerom je zabrániť situáciám, keď dieťa získa miesto na viacerých školách naraz a blokuje kapacity ostatným uchádzačom. Ak sa dieťa dostane na školu s vyššou prioritou, systém automaticky uvoľní miesta na menej preferovaných školách ďalším deťom. Elektronická forma prihlášky nie je povinná, stále možno podať aj listinnú prihlášku. Digitálna verzia však prináša výhody. Systém ePrihlášky sa prepája so štátnymi registrami, vďaka čomu sa už nemusia dokladovať rodné listy, potvrdenia o pobyte a v budúcnosti ani potvrdenia od lekárov. Priebeh prijímacieho konania je dostupný on-line a o výsledkoch informujú mailové notifikácie. Systém ruší aj potvrdenia o nastúpení. Dieťa tak nepríde o miesto len preto, že si rodič včas nevšimne rozhodnutie školy. Rozhodnutie o prijatí sa zobrazí na on-line nástenke pod prideleným kódom, rozhodnutie o neprijatí sa doručí štandardne, aby rodič mohol podať odvolanie.

Nový systém výrazne pomáha aj školám. Odstraňuje manuálne prepisovanie prihlášok, znižuje potrebu opakovanej komunikácie s rodičmi a šetrí čas aj finančné náklady, napríklad na poštovné. Školy môžu údaje z ePrihlášok priamo exportovať do svojich informačných systémov, čo im uľahčuje prípravu na nový školský rok a zlepšuje plánovanie kapacít. Škola má okamžitý prehľad o kapacitách bez dodatočnej komunikácie. Odvolacie konanie prebieha digitálne. Vďaka presnejšiemu rozdeleniu kapacít už v prvom kroku klesne aj počet odvolaní. Školy môžu údaje z prihlášok priamo importovať do školských informačných systémov, čo uľahčí tvorbu tried a prípravu nového školského roka.

Inflácia: V decembri pod 4 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v decembri 2025 podľa štatistického úradu medzimesačne klesli o 0,3 %. Tempo medziročnej inflácie sa mierne zrýchlilo na 3,8 %. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,4 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu -0,3 %. Spolu za dvanásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny sa v decembri medzimesačne znížili v rozmedzí od 2,4 % za dopravu do 0,1 % za odevy a obuv. Zároveň ceny vzrástli do 0,3 %, a to za rekreáciu s kultúrou, v reštauráciách s hotelmi, zdravotníctve a za nábytok s bytovým vybavením. V porovnaní s novembrom zostali nezmenené ceny za bývanie s energiami, pošty so spojmi a vzdelávanie. Najvýznamnejší vplyv na medzimesačné zníženie inflácie mal pokles cien v odbore doprava (-2,4 %). Najdynamickejšie zníženie cien v minulom roku ovplyvnili najmä lacnejšie pohonné látky aj letecká doprava. Druhý najvýraznejší tlmiaci vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie mal pokles cien potravín s nealkoholickými nápojmi o 0,6 %. Ceny potravín počas posledného mesiaca v roku klesli o 0,6 %, najviac klesli ceny ovocia o 3,3 %, cukru a cukroviniek o 2 % a olejov s tukmi o 2,6 %. Naopak, mierne vzrástli ceny chleba s obilninami, ako aj mlieka, syrov a vajec. Z nealko nápojov klesli ceny minerálok a štiav. K medzimesačnému poklesu inflácie prispelo aj zlacnenie všetkých druhov alkoholických nápojov (-2,4 %). Po prvýkrát v minulom roku zaznamenali pokles cien aj rozličné tovary a služby (-0,2 %). Prispela k tomu lacnejšia osobná starostlivosť (-0,4 %), a to ostatné pomôcky a výrobky pre osobnú starostlivosť ako šampóny, plienky, toaletný papier, farba na vlasy alebo papierové vreckovky. Medzimesačné zdražovanie sa najviac dotklo domácich spotrebičov, nábytku aj kobercov v odbore nábytok a bytové vybavenie (+0,3 %). V miernom raste pokračovali aj ceny stravovania v odbore reštaurácie a hotely. Drahšia bola aj audiovizuálna a fotografická technika, zdravotnícke výrobky a potreby, ako aj jazykové kurzy. Pozitívne možno vnímať aj medzimesačne nezmenené ceny v odbore bývanie s energiami, ktorý má najväčšie zastúpenie vo výdavkoch domácností na Slovensku.

Medziročne boli ceny vyššie vo v rozpätí od 1,7 % v odbore doprava po 8,9 % v odbore reštaurácie a hotely. Inlácia bola celkovo ovplyvnená dlhodobým zdražovaním hlavne stravovacích služieb v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %). Vyššie ceny boli aj za vzdelávanie (+8,8 %) vplyvom drahších jazykových kurzov a tiež za rozličné tovary a služby (+6,3 %), ovplyvnené najmä dvojciferným zdražovaním dopravného poistenia aj šperkov či hodiniek. Nadpriemerné tempo zvyšovania cien pretrvalo počas celého roka aj v odbore alkoholické nápoje a tabak, aktuálne v decembri o 5,6 %. Spotrebitelia v záverečnom mesiaci roka za potraviny s nealko nápojmi medziročne platili viac o 2,8 %. December nepotvrdil novembrový trend medziročného zlacňovania potravín, spotrebitelia za ne platili o 1,1 % viac. Vyššie ceny dosiahli najmä mlieko so syrmi a vajcami (+4,4 %), a tiež chlieb s obilninami (+2,5 %). Zdraželo aj mäso či ovocie. Nižšie ceny ako pred rokom zaznamenala zelenina (počas celého roka 2025), oleje s tukmi aj cukor s cukrovinkami. Menej priaznivý medziročný vývoj cien evidovali nealko nápoje – ich celoročný dvojciferný rast pretrval až do konca minulého roka, aktuálne v decembri až o 22,8 %, kedy dosiahol svoje historické maximum. Rast cien do 3 % si podržal aj odbor bývanie s energiami (+2,8 %). Spotrebitelia platili viac najmä za skutočné nájomné za bývanie, a tiež za vodné, stočné aj dovoz smetí. Najpomalšie medziročne vzrástli ceny v odbore doprava (+1,7 %). Výrazné zdražovanie dopravných služieb utlmili lacnejšie pohonné látky.

Trend: Soft skills

Svet sa mení rýchlo a ľudia potrebujú pre život aj prácu viac než len vedomosti. Potrebujú zručnosti, ktoré im umožnia nielen obstáť, ale aktívne tvoriť prostredie, v ktorom budú žiť. “Soft skills” alebo mäkké zručnosti – komunikačné, sociálne a kreatívne – už dávno nie sú doplnkom, niečím navyše. Sú základom toho, či vieme spolu fungovať, čo dokážeme ako spoločnosť a ako sme pripravení preklenúť rozdiely medzi nami.

Podľa Future of Jobs Report 2025 od World Economic Forum budú do roku 2030 najdôležitejšími schopnosťami kreativita, kritické a analytické myslenie, komunikácia, spolupráca, adaptabilita, zvedavosť a celoživotné učenie. WEF zároveň upozorňuje, že až 39 % súčasných pracovných zručností sa do roku 2030 zmení, čo zvyšuje potrebu systematického rozvoja mäkkých zručností. Rovnako tak OECD v rámci iniciatívy Future of Education and Skills 2030 upozorňuje, že svet, v ktorom budeme žiť a pracovať, bude čoraz komplexnejší, nepredvídateľnejší a rýchlejší. V takomto prostredí už nestačí „vedieť správnu odpoveď“. Rozhodujúce je vedieť klásť správne otázky a hľadať nové riešenia. Takéto závery nájdeme aj v štúdii Michaely Polákovej a kol. “Soft skills and their importance in the labour market under the conditions of Industry 5.0”, kde je deklarovaný jasný dopyt po mäkkých zručnostiach – ako kritické a analytické myslenie, riešenie problémov, komunikácia a kreativita s flexibilitou, a to aj v technologicky orientovaných odvetviach. Tieto ľudské schopnosti zostávajú nenahraditeľné robotmi a AI a sú čoraz viac oceňované na trhu práce.

Mäkké zručnosti môžeme počas života rozvíjať, ale aj zhoršovať. A práve preto je podľa DASATO jedným z kľúčových miest, kde môže systematicky dochádzať k rozvoju mäkkých zručností a zvedomovať si ich počas celého života a tvorby, stredná škola. Prostredníctvom testu zostaveného v spolupráci s psychológmi z Kariérneho centra Univerzity Komenského v Bratislave, už vyše 3000 stredoškolákov a stredoškoláčok zistili, ako na tom sú so svojimi mäkkými zručnosťami a môžu si ich ďalej rozvíjať. Keď totiž rozvíjame mäkké zručnosti, nerobíme to len pre jednotlivcov. Meníme kolektívy, školy aj celé komunity. Mladí ľudia, ktorí vedia komunikovať, spolupracovať a myslieť s nadhľadom, neprinášajú len pokojnejšie prostredie, ale prinášajú riešenia. Vyrastá generácia, ktorá sa nebojí spolupracovať, nachádzať prieniky a rešpektovať odlišnosti. A to je presne tá schopnosť, ktorá dokáže zmeniť smer, ktorým sa ako spoločnosť uberáme.