Trend: Rast rizík

Podľa správy Riziko, reputácia a benefity v roku 2026 až 62 % lídrov spoločností očakáva v roku 2026 nárast rizík pri podnikaní. Napriek tomu takmer 85 % respondentov zostáva optimistických, pokiaľ ide o vyhliadky rastu ich firiem. Najvyššiu mieru optimizmu pritom vykazujú lídri z Veľkej Británie, Španielska, Nemecka a USA. Zároveň poukazuje na prehlbujúce sa obavy z rastúcich rizík a nestability vyplývajúcich z geopolitického napätia, nových vládnych regulácií, technologických zmien, zavádzania umelej inteligencie a meniacich sa očakávaní zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

Medzi kľúčové zistenia patria:

• Lídri firiem čelia zvýšenému riziku: 33 % lídrov firiem v CEE regióne považuje vládnu reguláciu alebo zmeny politík za jednu z hlavných hrozieb v roku 2026, zatiaľčo 55 % vyjadruje dôveru v schopnosť svojej organizácie prispôsobiť sa.

• Technologické zmeny a umelá inteligencia patria medzi najväčšie obavy: 62 % lídrov vyjadruje obavy z etického využívania, ochrany súkromia a reputačných dopadov.

• Médiá a vplyv sa menia: 44 % lídrov uprednostňuje rozširovanie dosahu prostredníctvom online kanálov v porovnaní s 20 %, ktorí považujú tradičné médiá za najefektívnejší kanál. Krátke formáty obsahu, podcasty a hlasy prirodzené pre jednotlivé platformy sa stávajú kľúčovými nástrojmi na budovanie dôveryhodnosti a vplyvu.

• Reputácia ovplyvňuje obchodné rozhodnutia: 90 % lídrov uvádza, že reputácia má priamy vplyv na hospodársky výsledok, pričom medzi hlavné faktory ovplyvňujúce dôveru patria zákaznícke hodnotenia a recenzie (45 %), nasledované podnikateľskou etikou (42 %).

• Tlak v oblasti energetiky a udržateľnosti pretrváva: 76 % lídrov označuje rastúce ceny energií a nestabilitu dodávok za svoju hlavnú prevádzkovú obavu, zatiaľ čo 45 % poukazuje na environmentálnu udržateľnosť ako prioritu v ich korporátnej komunikácii v roku 2026.

Zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a lídri ju integrujú do procesov aj stratégie. Etické využívanie, otázky ochrany súkromia a integrácia so staršími systémami však zostávajú prekážkami širšieho nasadenia. Napríklad v CEE regióne až 87 % lídrov firiem uvádza, že umelú inteligenciu už testujú alebo postupne zavádzajú, pričom očakávajú, že v priebehu najbližších rokov zásadne ovplyvní konkurenčné prostredie ich odvetvia. Zároveň 62 % respondentov poukazuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním. Prechod k širšiemu nasadeniu však najčastejšie brzdí integrácia so staršími systémami (41 %) a nedostatok potrebných zručností (35 %).

Náklady na energiu, kapacita sietí a nestabilita dodávok naďalej predstavujú pre firmy výzvu. Lídri musia integrovať udržateľnosť do jadra svojej stratégie, aby si zachovali dôveryhodnosť a spoločenský súhlas s pôsobením. Až 76 % lídrov firiem vyjadruje obavy z rastúcich cien energií a nestability dodávok, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku aj dlhodobé plánovanie. Zároveň 45 % respondentov uvádza, že environmentálna udržateľnosť sa v roku 2026 stane vyššou prioritou ich firemnej komunikácie, pričom hlavným impulzom sú najmä vládne politiky a regulačné požiadavky (58 %). Transparentná integrácia udržateľnosti do biznisovej stratégie sa tak stáva kľúčovým faktorom udržania dôvery a konkurencieschopnosti.

Reputácia je čoraz krehkejšia. Zákazníci dôkladne sledujú dodávateľské reťazce, udržateľnosť, pracovné podmienky a etické praktiky. Organizácie, ktoré zosúlaďujú svoje kroky s komunikáciou, komunikujú transparentne a prinášajú na človeka orientované skúsenosti, sú najlepšie pripravené udržať si dôveru. Až 45 % lídrov firiem uvádza, že zákaznícke hodnotenia a recenzie sú najdôležitejším faktorom silnej reputácie značky, nasledované podnikateľskou etikou (42 %). Reputácia má pritom priamy vplyv na hospodárske výsledky – potvrdzuje to 90 % respondentov. Takmer sedem z desiatich lídrov (69 %) zároveň súhlasí, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na správanie a vystupovanie ich lídrov.

SR: Dostupnosť bývania sa zhoršuje

Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa rast cien ponúk na bývanie v treťom štvrťroku 2025 mierne spomalil, no trh zostáva napätý a ceny pokračujú v dvojcifernom medziročnom raste. Priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla 2 814 eur za meter štvorcový, čo je o 11,7 % viac než pred rokom, pričom medzikvartálne si trh pripísal ďalších 1,3 %. Výraznejšie rástli ceny bytov, ktoré sa v priemere predávajú za 3 177 €/m², zatiaľčo domy za 2 101 €/m².

Tempo rastu oproti prvému polroku po dlhšom období prudkého rastu viditeľne pokleslo. Pokles počtu inzerátov o takmer 9 % súvisí so sezónnym útlmom, ale ukazuje aj na zdržiavanie ponuky – majitelia a developeri často čakajú, či sa rast cien po lete opäť zrýchli. Takéto „vyčkávanie“ ponuky vytvára dočasne napätie na trhu a udržiava ceny na vysokých úrovniach. Z regionálneho hľadiska sa potvrdzuje rozštiepenosť trhu. Na západe krajiny, najmä v Bratislavskom (+2,2 %) a Trenčianskom (+3,2 %) kraji, ceny ďalej rastú, podporené silnejším dopytom a nízkou dostupnosťou novostavieb. Naopak, Košický kraj zaznamenal štvrťročný pokles o 3,9 %, čo môže byť prvým náznakom lokálnej korekcie po predchádzajúcom prehriatí trhu. Trh sa po rokoch plošného rastu začína správať viac selektívne a rozlišovať medzi regiónmi podľa ekonomickej výkonnosti, infraštruktúrnych predpokladov a dlhodobého odôvodnenia dopytu.

Z pohľadu dostupnosti bývania na Slovensku sa situácia naďalej zhoršuje. Priemerné ceny rastú rýchlejšie než príjmy domácností, čo znižuje reálnu dostupnosť najmä pre prvokupujúcich mimo Bratislavy. Ak sa nepridajú nové kapacity výstavby, tlak na ceny sa nevytratí ani v prípade slabšieho dopytu z úverového segmentu. Práve hypotéky ostávajú kľúčovým faktorom – ak by banky sprísnili podmienky financovania, najviac by to pocítil segment bytov, ktorý je najviac úverovo závislý. Plošný rast cien nehnuteľností by sa mal v budúcom roku už ustáliť na jednociferných hodnotách, hoci stále blízko 10%-nému rastu, dodal Tomáš Boháček.

Reality: Najdrahšie byty sú v Luxembursku, najlacnejšie v Turecku

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria k najmenej dostupným európskym mestám, pokiaľ ide o možnosť kúpiť si nový byt. Košičania si musia na byt odložiť vyše 170 výplat, Bratislavčanom stačí 148. Napriek rastúcim cenám sa minulý rok v Bratislave predalo vyše 1 600 nových bytov, čo predstavuje dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2023. Nadobudnúť vlastné bývanie je najviac dostupné pre obyvateľov talianskeho Turína a dánskeho mesta Odense, pričom na kúpu nového bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných miezd (4,9). Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania publikácie Property Index, ktorá poskytuje informácie o európskom trhu s nehnuteľnosťami. Aktuálne 14. vydanie obsahuje súhrnné dáta z 28 krajín vrátane Izraela a Turecka.

Bývať vo vlastnom je stále najnáročnejšie pre Amsterdamčanov. Obyvatelia holandskej metropoly si na nákup bytu musia našetriť až 15,4 hrubých ročných miezd. Dostupnosť sa vypočítava na základe toho, koľko priemerných hrubých ročných miezd potrebujú obyvatelia konkrétneho mesta, aby si mohli kúpiť nový byt s rozlohou 70 m 2 . Na druhom mieste rebríčka v nedostupnosti bývania sa umiestnilo grécke hlavné mesto Atény (15,3). Tretie miesto obsadila Praha (15,0) a na popredných priečkach sa nachádza aj druhé najväčšie české mesto – Brno (14,0). Do sedmičky najmenej dostupných miest na nákup nového bytu sa dostali všetky tri analyzované slovenské mestá – Košice (14,2), Banská Bystrica (12,8) a Bratislava (12,3). Celý rebríček pritom obsahuje takmer 40 rôznych miest z viac ako desiatky európskych krajín vrátane takých miest, ako sú Londýn, Miláno či Kodaň.

V porovnaní cien nových bytov sa na čele rebríčka s najvyššími cenami za meter štvorcový umiestnilo Luxembursko (8 760 €/m 2 ). Na druhom mieste je Izrael (6 131 €/m 2 ) a hranicu 5-tisíc eur za meter štvorcový presiahli aj Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Portugalsko a Česká republika. Naopak, najnižšie ceny zaznamenali Turecko (949 €/m 2 ), Bosna a Hercegovina (1 482 €/m 2 ), Albánsko (1 620 €/m 2 ) a Rumunsko (1 676 €/m 2 ). Slovensko sa umiestnilo v strede rebríčka s cenou 3 252 €/m 2 za nový byt, čo predstavuje medziročný nárast o 4,7 %. Najdrahším mestom roka 2024 je Tel Aviv (13 970 €/m 2 ). Hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový však pokorili aj ďalšie tri európske mestá: Luxemburg, Mníchov a Paríž. Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Ankara (905 €/m 2 ). Hlavné mesto Turecka je jediné spomedzi všetkých 75 analyzovaných miest, kde meter štvorcový stojí menej ako tisíc eur. S cenami do 1 500 €/m 2 nasledujú Izmir (Turecko), Drač (Albánsko), Patra (Grécko) a Istanbul (Turecko). Slovensko v rebríčku zastupujú tri mestá: Bratislava (3 909 €/m 2 ), Košice (3 400 €/m 2 ) a Banská Bystrica (2 973 €/m 2 ).

Najvyššie priemerné mesačné nájomné za byt dosiahol v minulom roku Luxemburg, pričom ceny sa vyšplhali až na 43,4 €/m 2 . Luxemburská metropola výrazne predbehla aj Paríž a Dublin, v ktorých nájomné prevýšilo hranicu 30 €/m 2 . Najnižšie ceny nájomného, ktoré činilo menej ako 6 €/m 2 , zaplatili obyvatelia miest Drač, Vlora (Albánsko), Ankara (Turecko) a Plovdiv (Bulharsko). Bratislava s cenou 15,4 €/m 2 sa nachádza približne v strednej časti rebríčka. V porovnaní hlavných miest krajín susediacich so Slovenskom je, rovnako ako v predošlom vydaní publikácie, nájomné vyššie v Prahe a vo Varšave, zatiaľčo v Budapešti a vo Viedni je nižšie nájomné.

SR: Zbankrotovalo aj trojročné dieťa

V júli t. r. na Slovensku zbankrotovalo 844 dlžníkov. Medzi dlžníkmi bolo 20 manželských párov, neobvykle veľa ľudí bez domova a až 8 obyvateľov z jednej obce. Do štatistík pribudol nový rekord. Historicky prvý raz zbankrotoval najmladší dlžník, iba trojročný chlapček z okresu Bánovce nad Bebravou z Trenčianskeho kraja. Ako ukazujú dáta CRIF – Slovak Credit Bureau, z celkového množstva osobných bankrotov bolo 92 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov, čo je viac ako 98 % z celkového počtu dlžníkov. Zvyšných 13 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

Vyše 63 % zastúpenie mali muži, bolo ich 533. Žien zbankrotovalo 311. Len 9 žien a 7 mužov malo vysokoškolské vzdelanie. Dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku. V siedmom mesiaci tohto roka ich bolo najviac vo veku 30 – 39 rokov. Platí to u oboch pohlaví - muži prekonali hranicu 31 % a ženy 28 %. Na opačnej strane vekovej krivky, 70 – 79 rokov, sa v bankrote ocitlo 7 žien a 5 mužov. Medzi dlžníkmi bolo až 20 manželských párov, z toho jeden pár sedemdesiatnikov a dva páry šesťdesiatnikov. Seniori sa stanú dlžníkmi buď vlastným pričinením, napríklad neuváženým nákupom tovarov na splátky, rozdávaním peňazí a následne ich požičiavaním, alebo pre ochotu pomôcť svojim príbuzným, ktorým ručia za dlh svojim majetkom a tieto osoby dlh nesplácajú. Seniori sa tak ocitajú v dlhovej pasci a riešenie vidia v osobnom bankrote. V júli taktiež pribudol rekord, zbankrotoval len trojročný chlapec. Ide o špecifickú vekovú kategóriu, kedy si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, nespôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh „získa“ v dedičskom konaní, kedy sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh.

Neobvykle vysoký počet tvorili aj ľudia bez domova, bolo ich 119, čo je 14,3 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Štyria z nich mali registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi dlžníkmi bez domova bolo až 16 šesťdesiatnikov a traja päťdesiatnici. Značná koncentrácia dlžníkov bola aj v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou, až osem. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 22 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 171 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126 občanmi. Najmenej dlžníkov, len 67, malo trvalý pobyt zhodne v dvoch krajoch – Žilinskom a Bratislavskom. Rozdiel medzi štatisticky najhorším a dvomi najlepšími krajmi bol 104 osôb.

V júli 2025 zároveň súdy zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Ide o doposiaľ najväčší počet od začiatku roku 2025. Z nich bolo 729 zrušených pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v júli zrušené štyri oddlženia. Do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu šiesti dlžníci a ďalší dvaja boli z registra po uplynutí trestu vymazaní.

Energie: Svetový dopyt

Extrémne výkyvy počasia, suchá, záplavy a požiare sú čoraz hmatateľnejším dôkazom prehlbujúcej sa klimatickej krízy. Napätie na geopolitickej scéne pritom rastie, čo ešte viac komplikuje globálnu energetickú situáciu. Energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť zostávajú prioritami, ktoré však často narážajú na naliehavú potrebu klimatických riešení. Potvrdzuje to aj najnovšia správa o stave svetovej energetiky, ktorú pripravila spoločnosť KPMG v spolupráci s Energetickým inštitútom a konzultačnou firmou Kearney.

Statistical Review of World Energy 2025 - kľúčové zistenia:

• Globálne emisie z energetiky vzrástli v roku 2024 o 1 %, čím už štvrtý rok po sebe dosiahli nové rekordné hodnoty. Najväčším producentom emisií je aj naďalej Čína, v Európe však už šiesty rok klesajú.
• Celosvetový dopyt po energiách dosiahol nové maximum. Medziročne stúpol o 2 % na 592 exajoulov.
• Veterná a solárna energia rástli takmer deväťnásobným tempom oproti celkovému dopytu a o vyše 1 % narástla aj spotreba fosílnych palív.
• Dopyt po zemnom plyne celosvetovo stúpol o 2,5 %, ale spotreba ropy v krajinách OECD ostala po poklese o 0,7 % v predchádzajúcom roku nezmenená.

Svet smeruje k čoraz väčšej fragmentácii energetických trhov. Zatiaľčo niektoré regióny sa znovu obracajú k fosílnym palivám, iné naopak urýchľujú prechod k bezuhlíkovým riešeniam a obnoviteľným zdrojom. Dopyt po elektrine vzrástol o 4 %, teda rýchlejšie než celková spotreba energie, čo poukazuje na pokračujúcu elektrifikáciu svetovej energetiky. Najväčší nárast dosiahol v Ázii (5,4 %) a na Blízkom východe (5,3 %). Z pohľadu segmentov v roku 2024 najrýchlejšie rástli veterná a solárna energia, ktoré zaznamenali navýšenie o 16 %. Na dopyte po obnoviteľných zdrojoch energie sa najviac podieľala Čína (až 56 %), pričom aj ten globálne vzrástol o 7 %. Región Ázie a Tichomoria zároveň zodpovedal za 47 % celkovej svetovej spotreby energie. 

Aj keď súčasná realita svetovej energetiky zostáva zložitá a fragmentovaná, dlhodobé investície do obnoviteľných a bezuhlíkových zdrojov energie prinášajú hmatateľné výsledky. Od roku 2010 sa podľa správy vďaka vetru, slnku a vode predišlo spotrebe viac než 1 370 exajoulov fosílnych palív a zabránilo sa vyše 100 gigatonám emisií skleníkových plynov. To zodpovedá takmer dvojnásobku celosvetových ročných emisií. Zároveň sa zvýšila efektívnosť globálneho energetického systému. V roku 2024 sme totiž spotrebovali o 7 % menej primárnej energie na zabezpečenie rovnakej úrovne spotreby ako v predošlom období. Energetická transformácia síce nie je jednoduchá, no už dnes má merateľné prínosy.

Trend: Menej práce pre IT

Aj IT sektor sa vplyvom technológií mení. V dôsledku pandémie naposledy vzrástol dopyt po pracovníkoch a pracovníčkach na pozície v IT sektore, takže v roku 2022 bolo na portáli Profesia zverejnených takmer 46-tisíc inzerátov, vlani však už iba necelých 25-tisíc. Pri porovnaní počtu ponúk za 1. polrok eviduje tento rok portál v porovnaní s rokom 2022 pokles o 57 percent, porovnanie s 1. polrokom 2023 ukazuje 37-percentný zostup.

Firmy mnohé procesy automatizujú a využívajú aj umelú inteligenciu, čo má vplyv najmä na juniorné pozície. Podiel ponúk z IT, ktoré firmy označili ako vhodné pre absolventov, značne klesol. Zatiaľčo v roku 2019 ich bolo 20 percent, v roku 2022 16 percent a tento rok len 12 percent. Veľké nadnárodné spoločnosti, nielen z IT sektora, ale napríklad aj centrá zdieľaných služieb, majú navyše tendenciu presúvať niektoré pozície do krajín, kde im to vychádza ekonomicky výhodnejšie. V Košickom kraji sa počet IT ponúk za 1. polrok znížil medzi rokmi 2023 a 2025 o 46 percent, v Bratislavskom kraji o 32 percent.

Za prvý polrok bolo na portáli Profesia zverejnených 11 655 inzerátov z IT sektora. Najväčší dopyt je po programátoroch, IT konzultantoch a IT analytikoch, no aj pri týchto pozíciách počty ponúk značne klesajú. Analýza pri porovnaní dát za 1. polrok roka 2023 a 2025 odhalila len jednu pozíciu, na ktorú stúpol počet ponúk. Za prvých 6 mesiacov tohto roka hľadali zamestnávatelia o 5 percent Python programátorov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer rovnaký počet ponúk zverejnili na pozície backend programátor a DevOps Engineer. Všetky 3 profesie vyžadujú nadpriemerné technické zručnosti. V prípade Python programátorov síce náročnosť záleží od zamerania, no DevOps je považovaná za jednu z najnáročnejších v rámci IT infraštruktúry. Z hľadiska pozícií s nižšou kvalifikačnou náročnosťou klesol dopyt napríklad po špecialistoch zákazníckej IT podpory o 37 percent, pri IT testeroch o 42 percent, najviac sa zmenšil záujem o webmasterov, počet ponúk za 1. polrok klesol pri porovnaní tohto roka a roka 2023 až o 68 percent. Pokles sa netýka len menej kvalifikovaných pozícií. Výrazne ubudlo aj ponúk na špecializované roly ako C# programátor, ABAP programátor a Oracle programátor – ide o dôsledok technologického vývoja, prechodu na cloud a moderné riešenia.

AI: Čína lídrom výskumu

Čína predbieha zvyšok sveta vo výskume umelej inteligencie (AI) v období, kedy sa práve umelá inteligencia stáva "strategickým aktívom" podobne ako energetické či vojenské schopnosti. Vyplýva to z novej správy spoločnosti Digital Science na základe analýzy údajov z databázy Dimensions od roku 2000 do roku 2024.

Kľúčové zistenia:

• Čína sa stala poprednou svetovou veľmocou vo výskume umelej inteligencie, ktorá vedie nielen objemom výskumu, ale aj citačnou pozornosťou a vplyvom, čím za posledných sedem rokov rýchlo zvýšila svoj náskok pred zvyškom sveta.
• USA majú naďalej najsilnejšiu startupovú scénu AI, ale Čína ju rýchlo dobieha.
• V roku 2024 sa výstup čínskych výskumných publikácií o umelej inteligencii zhodoval s kombinovaným výstupom USA, Spojeného kráľovstva a Európskej únie (EÚ-27) a v súčasnosti priťahuje viac než 40 % celosvetovej pozornosti citácií.
• Napriek globálnemu napätiu sa Čína stala hlavným spolupracovníkom USA, Spojeného kráľovstva a EÚ vo výskume umelej inteligencie, pričom potrebuje menšiu vzájomnú spoluprácu ako ktorákoľvek z nich.
• Čínsky fond talentov v oblasti umelej inteligencie prevyšuje svojich súperov – s 30 000 aktívnymi výskumníkmi v oblasti umelej inteligencie a obrovskou populáciou študentov a postdoktorandov.
• EÚ využíva silnú internú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie v rámci svojho výskumného bloku.
• Čína dominuje patentom súvisiacim s umelou inteligenciou – patentové prihlášky a výskumy umelej inteligencie súvisiace so spoločnosťami ukazujú, že Čína v niektorých ukazovateľoch desaťnásobne predbehla USA, čo podčiarkuje jej schopnosť premietnuť výskum do inovácií.

„Umelá inteligencia už nie je neutrálna – vlády ju využívajú ako strategické aktívum, podobné energetickým alebo vojenským schopnostiam, a Čína túto výhodu aktívne využíva," hovorí Dr. Hook. Masívne zvyšuje svoju výskumnú kapacitu AI. Na rozdiel od západných krajín so zoskupenými centrami AI sa Čína môže pochváliť 156 inštitúciami. Čínska pracovná sila v oblasti umelej inteligencie je mladá, rýchlo rastie a má jedinečnú pozíciu pre dlhodobé inovácie. Jedným zo znakov rýchlo sa rozvíjajúcich schopností Číny je vznik chatbota DeepSeek. Nie je len technologickou inováciou – je symbolom hlbokého posunu v globálnom prostredí AI, príkladom technologickej nezávislosti Číny. Jeho nákladovo efektívny LLM s otvoreným zdrojovým kódom demonštruje schopnosť krajiny inovovať v oblasti obmedzení čipov v USA a dominovať vývoju AI vo veľkom rozsahu.

Správa sa tiež vyjadruje k výskumu AI v USA, Spojenom kráľovstve aj Európskej únie. EÚ "riskuje, že bude zaostávať. Vykazuje slabšiu medzinárodnú spoluprácu a má problémy s premenou výskumu na aplikované výstupy (napr. patenty), čo vyvoláva obavy o budúcu konkurencieschopnosť v oblasti umelej inteligencie.

SR: Smršť osobných bankrotov

Aj tak by sa dal charakterizovať tohtoročný jún, počas ktorého zbankrotovalo až 1 041 Slovákov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o najvyšší mesačný počet nielen v tomto roku, ale už od apríla 2023. Zároveň ide o tretí najvyšší počet osobných bankrotov za ostatných 5 rokov, viac bankrotov bolo len v novembri 2020 (1 147) a v marci 2023 (1 076). Formu konkurzu si zvolilo 1 031 dlžníkov, iba 10 sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

„Celkovo za prvý polrok 2025 zbankrotovalo na Slovensku 4 292 dlžníkov. V júni v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o 61 % nárast. Pokiaľ sa pozrieme na kvartálne štatistiky, v druhom kvartáli tohto roka sa bankroty zvýšili o takmer 49 %. V prvom kvartáli sa v bankrote ocitlo 1 726 a v druhom až 2 566 Slovákov. Ešte je priskoro hodnotiť rok 2025, každopádne jún sa zaradil k najhorším mesiacom za ostatných 5 rokov. Na vysoký počet bankrotov vplýva okrem nízkej finančnej gramotnosti aj nepriaznivá ekonomická situácia a viaceré konsolidačné opatrenia, ktoré padli na plecia bežných ľudí,“ komentuje Ing. Jana Marková. K ďalším nelichotivým júnovým rekordom patrí aj počet manželských párov, zbankrotovalo ich až 25, medzi nim aj pár sedemdesiatnikov. Bankroty zasiahli celé rodiny, ľudí s blízkymi príbuzenskými väzbami bolo v júni 22. Ľudia bez domova tvorili 12 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 124. Piati z nich mali opäť trvalý pobyt vedený na rovnakej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A v Bratislave. Vysoká koncentrácia dlžníkov z jednej adresy vyskočila  aj v Poprade, na Priečnej ulici si uvádzalo trvalý pobyt až 14 dlžníkov.

Najviac dlžníkov bolo v produktívnom veku, aj v júni ich bolo najviac (takmer 30 %) vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví. V štatistike pribudlo aj 81 seniorov 60+ a 15 seniorov 70+. Stabilným trendom je vyšší podiel dlžníkov mužov, v júni ich bolo 675 a na celkovom počte osobných bankrotov sa podieľali takmer 64,8 %. Bankrot postihuje v drvivej väčšine ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním. V júni bol ich počet 1 023 a podiel viac ako 98 %. Zvyšok tvorilo 11 vysokoškolsky vzdelaných mužov a 7 žien. Z regionálneho hľadiska dominovali v počte osobných bankrotov Prešovský kraj s 238 dlžníkmi a Košický kraj so 191 dlžníkmi, v tesnom závese nasledoval Banskobystrický kraj so 181 dlžníkmi. Najlepšie obstál Bratislavský kraj so 41 dlžníkmi, čo je takmer šesťkrát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji. Z Nitrianskeho kraja pochádzalo 129, Trnavského 113, Žilinského 75 a Trenčianskeho 73 dlžníkov.

Z celkového množstva 1 041 bankrotov bolo 88,9 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (925) a 11,1 % na majetok podnikateľov (116). V júni súdy zrušili pre nepoctivý zámer 6 oddlžení. Štyria dlžníci z rovnakého dôvodu pribudli do Registra diskvalifikácií a jeden dlžník bol z registra po uplynutí trestu vymazaný. V prvom letnom mesiaci súdy zároveň zrušili 779 konkurzov vyhlásených v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 721 zrušených pre nedostatok majetku a 58 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:

• Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
• Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
• Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
• Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

SR: V júni zbankrotovalo 24 firiem

Za prvý polrok 2025 na Slovensku skončilo v konkurze a v reštrukturalizácii celkovo 134 podnikateľských subjektov, v prvom kvartáli ich bolo 69, v druhom 65. V júni zbankrotovalo 24 firiem, z toho bolo 21 eseročiek a 3 akciové spoločnosti. Z nich až 14 subjektov má evidované dlhy voči štátu, suma presahuje tri milióny eur. Daňovú sekeru zaťali vo výške viac ako 2,25 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia vyše 782 tis. eur a VšZP vyše 114 tis. eur. Ako ďalej vyplýva z analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF), v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov v júni stúpol o 50 %, zo 16 na 24, ale v medziročnom porovnaní klesol o 36,8 %, z 38 na 24.

Súdy zároveň v júni povolili jednu reštrukturalizáciu, a to stavebnej firme DENNON s.r.o. z Bratislavského kraja, ktorá realizuje výstavbu budov. „Celkovo bolo za prvý polrok 2025 vyhlásených 8 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 3, v druhom 5, plus 1 verejná preventívna reštrukturalizácia. V prvom polroku 2024 ich bolo 7, v prvom kvartáli 5, v druhom 2. Reštrukturalizácia je ako jeden z dvoch možných spôsobov riešenia úpadku dlžníka pre prísne podmienky veľmi zriedkavo používaná,“ komentuje Ing. Jana Marková. Celkovo 10 subjektov, ktoré v júni začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 10 zamestnancov. Dva si uviedli 10 až 19 zamestnancov, jeden rozpätie 200 - 249. U ostatných jedenástich dlžníkoch nebol ich počet zistený. Podľa dát z registra CRIBIS boli v júni zastavené 4 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 34 konkurzov, o 100 % viac ako v roku 2024, bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 37 firmách.

Z geografického hľadiska bolo v júni vyhlásených výrazne najviac konkurzov v Bratislavskom kraji, a to až 14, čo predstavuje viac ako 58 % z ich celkového počtu. Nasledoval Košický kraj so štyrmi a Nitriansky kraj s tromi konkurzmi. Banskobystrický kraj mal dva a Trnavský kraj jeden konkurz. Vo zvyšných troch krajoch neboli vyhlásené žiadne konkurzy. Spomedzi odvetví bolo najviac konkurzov (7) vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4) a odborné, vedecké a technické činnosti (3). Negatívnym rekordérom v júnových konkurzoch sa stala stavebná firma NIMHAS SK s.r.o. sídliaca v nenápadnej bytovke v Blatnom v okrese Senec. Neeviduje si žiadnych zamestnancov, zato jej dlh voči daňovému úradu je závratných 1 358 950 eur, čo je viac ako 60 % z celej daňovej sekery, ktorú vygenerovali všetky ostatné firmy v júnovom úpadku. Druhý najvyšší balík dlžôb voči štátu vygenerovala ngena Slovakia s.r.o., košická dcéra americkej IT firmy, ktorej sa ešte donedávna darilo. V roku 2023 mala ešte tržby viac ako 5,2 mil. eur a zisk 164 tis. eur. Aktuálne má takmer miliónový daňový a odvodový dlh, najviac voči Sociálnej poisťovni – takmer 536 tis. eur. Tretiu priečku obsadila spoločnosť TOP DREV s.r.o. z Trenčína, ktorá sa venovala nákladnej cestnej doprave. Na daniach a odvodoch dlží viac ako 609 tis. eur. Z pohľadu zamestnanosti a tržieb je najvážnejším prípadom krach SEZ Krompachy, a.s., ktorá zamestnávala približne 200 pracovníkov. V roku 2024 dosiahla tržby 9,71 mil. eur a stratu takmer 1,3 mil. eur. Pred dvoma rokmi prešla reštrukturalizáciou, ale opäť sa dostala do finančných mínusov.

Superodpočet 2023: 254 miliónov eur pre 541 subjektov

Nový zoznam superodpočtov na výskum a vývoj zverejnený 15. júna tohto roku zverejnil superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v prvom kvartáli roka 2025, medzi nimi aj za firmy, ktorých hospodársky rok začína v druhej polovici kalendárneho roka, prípadne subjekty, ktoré ešte podávali dodatočné a opravné daňové priznania týkajúce sa zdaňovacieho obdobia začínajúceho v roku 2023. Podľa skompletizovaných výsledkov si superodpočet za rok 2023 na Slovensku uplatnilo 541 subjektov, čo je v doterajšej histórii najviac. Spoločne čerpali takmer 254 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac ako 53,3 miliónov eur.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau rástol počet aj objem superodpočtu medziročne zhodne o 15 %. Rekord bol však dosiahnutý len v prípade počtu subjektov, ktoré si v daňovom priznaní uplatnili túto daňovú úľavu. „Finálne výsledky potvrdili náš predpoklad z analýzy priebežných výsledkov, že rekord v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory z roku 2021 prekonaný nebude, lebo bol dosiahnutý pri dvojnásobnej sadzbe. V porovnaní s rokom 2022 však pozorujeme obnovenie rastového trendu vo všetkých základných parametroch, zvýšila sa aj priemerná hodnota superodpočtu na takmer 470 tisíc eur, aj podiel viac ako stotisícových superodpočtov z 53 na 55 %,“ konštatuje analytička Jana Šnircová. K obnoveniu rastúcich kriviek vývoja parametrov superodpočtu v roku 2023 výrazne prispeli aj subjekty, na ktoré sa čakalo a boli zverejnené až v tomto júnovom zozname. Bolo ich síce len 10 v celkovej hodnote necelých 26,5 mil. eur, ale znamenajú viac ako 10 % celkového objemu uplatneného superodpočtu za rok 2023. Dva z nich, patriace do skupiny Siemens, dokonca zamiešali poradím v rebríčku TOP 10: Siemens Healthcare sa s uplatneným superodpočtom vyše 19 miliónov eur zaradil na druhú priečku a Siemens obsadil ôsmu priečku so superodpočtom necelých 4,4 miliónov eur. Ďalší miliónový superodpočet mala spoločnosť Adient Slovakia, ale jej necelých 1,7 milióna eur nestačilo na umiestnenie v TOP 10. Na to bolo v tomto roku potrebných viac ako 4 milióny eur, čo okrem spomínaných subjektov dosiahli ešte spoločnosti ESET, MTS, dvaja zástupcovia skupiny Continental, Saneca Pharmaceuticals, Yanfeng International Automotive Technology Slovakia a najlepšiu desiatku uzatvára GlobalLogic Slovakia. A rovnako aj SLOVNAFT, ktorý si s takmer 26 miliónmi eur aj po doplnení subjektov z najnovšieho zoznamu udržal prvenstvo. Pre porovnanie, najmenší superodpočet bol len 156 eur.

Aj v tomto ročníku sú superodpočty v TOP 10 najmä zo sekcie priemyselnej výroby, traja zástupcovia patria do IT sekcie. Spoločne si prvá desiatka subjektov uplatnila viac ako 41 % celkového superodpočtu roka 2023, päť najväčších superodpočtov bolo vyšších ako 10 miliónov eur. Miliónových superodpočtov bolo v zozname 44, pričom aj v tejto skupine prevažujú zástupcovia sekcie priemyselnej výroby (viac ako 60 %) a ich podiel na uplatnených miliónových superodpočtoch je ešte o niečo vyšší – 63,5 %. Zhruba 18 % uplatnených miliónových superodpočtov si uviedli v daňovom priznaní subjekty IT sekcie. Až dve tretiny týchto veľkých superodpočtov a 73 % ich objemu patrí subjektom zahraničných vlastníkov. Zaujímavosťou je, že štvrtinu miliónových superodpočtov si uplatnili nefinančné subjekty zostavujúce IFRS účtovnú závierku a ich podiel na objeme je 45 %. Úspešnosť subjektov so zahraničným kapitálom v uplatňovaní si vyšších objemov nákladov na výskum a vývoj sa potvrdzuje aj v celom zozname superodpočtov. Podobná je tiež štruktúra z hľadiska predmetu činnosti: prvenstvo patrí v oboch parametroch priemyselnej výrobe, ale v objeme uplatneného superodpočtu poklesli z dvojtretinového podielu na necelých 58 %. V ňom si naopak výrazne polepšili subjekty IT sekcie, keď sa ich podiel zvýšil o 10 percentuálnych bodov a dosiahol tak rovnakú 27 % výšku na počte subjektov aj na čerpanom superodpočte.

Zmenili sa však pomery u nováčikov: v početnosti si medziročne polepšili priemyselné podniky – ich podiel vzrástol z 22 % na 34 % a získali tak prevahu nad nováčikmi z IT sekcie. Výrazný pokles zastúpenia zaznamenali nové subjekty z oblasti odborných, vedeckých a technických činností (z vyše štvrtiny na 16 %). Najúspešnejšou bola divízia 20 – Výroba chemikálií a chemických produktov, jej jediný nový zástupca - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče zostal aj po poslednom zozname na čele rebríčka nováčikov so superodpočtom 3,3 miliónov eur. Na podobnú výšku superodpočtu sa v divízii 62 – Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby poskladalo až 23 nováčikov. Do celkového objemu uplatneného superodpočtu priniesli nováčikovia sumu vyše 22 miliónov eur, polovicu z toho nováčikovia z priemyselnej výroby a 30 % nováčikovia IT sekcie.  Superodpočet nie je iba o veľkých firmách. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur zostali najpočetnejšou obratovou skupinou aj za rok 2023. Počet ich reprezentantov sa medziročne zvýšil z 205 na 207, ale ich zastúpenie kleslo z necelých 44 % na 38 %. Podiel na objeme superodpočtu majú prirodzene nízky – menej ako 10 % s miernym medziročným poklesom. Viac ako polovica uplatneného superodpočtu naďalej patrí najväčšej obratovej kategórii.

„Je potešujúce, že podpora výskumu a vývoja formou superodpočtu zaznamenala oživenie. Medzi superodpočtami roka 2023 je 44 miliónových, do TOP 10 sa dostali len tie, ktoré presiahli 4 milióny eur, čo sú rekordy v rámci histórie superodpočtu. Pripisujeme to lepším ekonomickým výsledkom podnikateľských subjektov, ktoré im umožnili uplatniť si aj superodpočty prenesené z predchádzajúcich rokov. Na pozitívnej medziročnej zmene sa podieľalo tiež 100 nováčikov – o 19 viac ako v predchádzajúcom roku. Naopak, objem uplatneného superodpočtu tento rok neovplyvnili „giganti“ z hutníctva, ktoré prežívalo ťažké časy – U. S. Steel Košice ani Železiarňam Podbrezová daňová strata na to nedala šancu,“ komentuje výsledky roka 2023 analytička Jana Šnircová.

Leto: Drahšie než pred rokom

Či už plánujete oddych pri Jadrane, výlet do Tatier, alebo len návštevu miestneho kúpaliska, tento rok si priplatíte. Zatiaľčo posledné údaje celkovej inflácie tesne pred začiatkom leta poukazujú na rast cenovej hladiny o 4,1 %, resp. 4,3 % pri porovnateľnom celoeurópskom indexe, špecifický kôš tovarov a služieb, ktoré neodmysliteľne patria k letu, vykazuje o niečo strmšiu cenovú dynamiku. Od opaľovacích krémov, cez vstupenky na kúpaliská až po vytúženú dovolenku pri mori –všade si budeme musieť siahnuť hlbšie do vrecka.

Podľa porovnania priemerných cien letných produktov a služieb z leta 2024 s júnom 2025 je zjavný výrazný medziročný nárast cien takmer vo všetkých kategóriách, čo viedlo k celkovému zdraženiu „letného cenového koša“ o výrazných 8,5 %. Najciteľnejšie zdraženie zaznamenali položky ako vodný melón (+18,2 %) a letné menu v reštaurácii (+16 %), čo podčiarkuje pokračujúci inflačný tlak najmä v segmente potravín. Výrazne si priplatíme aj za voľnočasové aktivity ako vstup na kúpalisko či letný festival (obe +12,5 %), čo naznačuje rastúce prevádzkové náklady. Hoci pohonné hmoty (benzín 95) ako jediná položka zlacneli o 4,5 %, tento pokles len čiastočne kompenzuje zvyšujúce sa náklady na dopravu, keďže celkové výdavky na letné dovolenky (či už pri mori alebo na horách) taktiež vzrástli o 8,2 %, respektíve 7,6 %. Z údajov vyplýva, že spotrebitelia sa v lete 2025 budú musieť pripraviť na citeľne vyššie výdavky na typické sezónne tovary a služby. Zaujímavosťou je, že zdražie aj letná dovolenka doma (+7,6 %), a to napriek nižšej selektívnej sadzbe DPH na ubytovanie v platnosti od začiatku roka.

Porovnanie priemerných cien vybraných položiek v lete 2024 a pred začiatkom letnej sezóny v júni 2025 (365.bank)

Produkt / Služba	Priemerná cena leto 2024	Priemerná cena jún 2025	Medziročná zmena
Vodný melón (cena za 1 kg)	1,10 €	1,30 €	+ 18,2 %
Letné menu v reštaurácii (vysoký podiel ovocia a zeleniny)	7,50 €	8,70 €	+ 16 %
Celodenný vstup na kúpalisko (dospelá osoba)	12 €	13,50 €	+ 12,5 %
Jazda na koni (25 min)	8 €	9 €	+ 12,5 %
Vstupenka na letný festival (3-dňová permanentka)	120 €	135 €	+ 12,5 %
Záhradný nafukovací bazén (priemer 360 cm)	54 €	60 €	+11,1 %
Chladený radler/pivo (0,5 l) na terase v meste	2,90 €	3,20 €	+ 10,3 %
Celodenný vstup do aquaparku (dospelá osoba)	29 €	32 €	+ 10,3 %
Zmrzlina (1 kopček)	2,00 €	2,20 €	+ 10 %
Grilovací balíček (klobásy, marinované mäso pre 4 osoby)	22 €	24 €	+ 9,1 %
Záhradný gril (bežná značka, nezľavnený)	82,50 €	89,90 €	+ 9 %
Letenka (spiatočná, do typickej destinácie ako Grécko, zakúpená v júni)	280 €	305 €	+ 9 %
Dovolenka pri mori (Chorvátsko, 7 nocí, apartmán pre 4 os.)	850 €	920 €	+ 8,2 %
Detský letný tábor (1 týždeň, pobytový)	250 €	270 €	+ 8 %
Dovolenka na horách (Vysoké Tatry, 3 noci, hotel pre 2 os. s polpenziou)	460 €	495 €	+ 7,6 %
Nafukovačka k vode (štandardná veľkosť)	15 €	16 €	+ 6,7 %
Opaľovací krém (SPF 30, známa značka, 200 ml)	12,50 €	13,20 €	+ 5,6 %
Slnečné okuliare (stredná kategória)	55 €	58 €	+ 5,5 %
Pohonné hmoty (Benzín 95, cena za 1 liter)	1,57 €	1,50 €	-4,5 %
SPOLU ZA LETNÝ CENOVÝ KÔŠ	2 265,07 €	2 457,50 €	+ 8,5 %

Poznámka: Uvedené ceny sú orientačné ceny bez zľavy a vychádzajú z priemeru ponúk a cenníkov dostupných v danom období. Reálne ceny sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho predajcu, lokality a kvality. Zdroj údajov: Štatistický úrad SR, cenová databáza maloobchodného predaja 

Najvýraznejší percentuálny skok vidíme pri vstupoch na kúpaliská a do aquaparkov, kde sa kombinujú vysoké náklady na energie, vodu a personál. Desaťpercentné zdraženie zmrzliny či obľúbeného nápoja na terase je zase priamym odrazom vyšších mzdových a prevádzkových nákladov v gastronómii. Pri nápojoch s vyšším obsahom cukru sa prejavuje najmä daň zo sladených nápojov, ktorá u nás predražuje pohár nealka v priemere o 5 % nad ceny v Rakúsku. Pri dovolenkových balíkoch, či už pri mori alebo na horách, sa prejavuje kombinácia drahších ubytovacích a stravovacích služieb. Zahraničné destinácie ako Chorvátsko taktiež zápasia s vlastnou infláciou, čo sa premieta do cien, ktoré platia slovenskí turisti. Naopak, najmenej zdraželi hmotné produkty ako opaľovacie krémy a slnečné okuliare, kde je väčšia konkurencia a ich cena viac závisí od výrobných nákladov a logistiky než od sezónnej pracovnej sily.

Prečo je leto stále drahšie? Za týmto javom stojí niekoľko kľúčových faktorov. Na Slovensku máme piatu najvyššiu infláciu z krajín Európskej únie, a to predovšetkým v dôsledku rastu nepriamych daní a z dôvodu nárastu podnikových nákladov z titulu transakčnej dane, ktoré sú prenášané do koncových cien spotrebiteľov. V porovnaní s aprílom, tesne pred letom ceny zrýchlili ovplyvnené aj doznievaním efektu zľavneného tovaru v období Veľkej noci, najmä potravín. Očakávame, že medziročne bude u nás inflácia naďalej rásť, keďže porovnávacia základňa minulého roka bola nižšia, čo bude udržiavať vyššie ceny aj počas celého leta u nás.

V porovnaní s okolitými krajinami, nie je letný rast cien osamotený, ale zároveň je zrejmé, že Slovensko čelí najdynamickejšiemu rastu. Náš percentuálny nárast o 8,5 % výrazne prekonáva susedné krajiny. V Maďarsku a v Poľsku zaznamenali miernejší rast o 5,7 % a 5,6 %, zatiaľ čo Česká republika a Rakúsko si udržali najstabilnejšie ceny s nárastom len o 3,7 % a 2,3 %. Letný kôš v Rakúsku zostáva absolútne najdrahší, zatiaľ čo v Maďarsku a v Poľsku je najlacnejší a našinec by tam aj tento rok dokázal usporiť minimálne 200 EUR.

	Letný kôš 2024	Letný kôš 2025	ZMENA
SLOVENSKO	2 265,07 €	2 457,50 €	+ 8,5 %
MAĎARSKO	2 008,11 €	2 123,25 €	+ 5,7 %
POĽSKO	2 018,00 €	2 130,08 €	+ 5,6 %
ČESKO	2 460,10 €	2 550,20 €	+ 3,7 %
RAKÚSKO	2 680,08 €	2 740,30 €	+ 2,3 %

Poznámka: Uvedené ceny sú orientačné ceny bez zľavy a vychádzajú z priemeru ponúk a cenníkov dostupných v danom období. Produktová skladba pre jednotlivé krajiny je rovnaká, resp. nahradená parametrami najbližším substitútom. Ceny sú pri Poľsku a Maďarsku prepočítané stredným spotovým kurzom k začiatku júna 2025. Zdroj údajov: Eurostat, cenová databáza maloobchodného predaja.

Stále existujú „finty“ ako si užiť leto aj pri nižšom rozpočte. Najdôležitejšie je plánovať vopred a porovnávať ponuky. Pri dovolenkách môžu pomôcť zľavy za skorý nákup so vzdialenejším termínom (first minute), alebo naopak čakanie na posledné možné dostupné zájazdy, alebo hotelové izby (last minute). Flexibilita v termínoch, napríklad cestovanie mimo hlavných prázdninových týždňov, môže tiež ušetriť stovky eur a na počasi to nemusíme pocítiť v obľúbených destináciách ani na začiatku jesene. Pri jednodňových výletoch sa oplatí sledovať zľavové portály alebo rodinné balíčky, ktoré často ponúkajú výhodnejšie vstupné. Usporiť nám môže pomôcť aj recyklácia minuloročných „letných zásob“, čo je zároveň aj ekologickým riešením. Zároveň treba využiť všetky dostupné zľavy, vouchery a cashbacky, ktoré mnoho predajcov a prevádzkovateľov ponúka. Nafukovací bazén, gril, alebo okuliare vieme využiť aj z minulého roka a hoci mohli už modely vyjsť z módy, dosiahnutú úsporu vieme pretaviť do nových zážitkov, ktoré si tak vieme dopriať my a naša rodina každý rok.