SR: Obnov dom mini+

Nová výzva umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov na Slovensku ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu na obnovu do 11 tisíc eur. Žiadosti je možné predkladať od 15. júla 2026, pričom v prvom kole je kapacita nastavená na 5 tisíc žiadostí. Nasledovať budú ďalšie kolá až do vyčerpania celkovej alokácie 186 miliónov eur.  Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu obnovdom.sk, kde sú zverejnené aj podmienky výzvy.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10 000 na 11 000 eur na starší rodinný dom postavený pred rokom 2016 (v minulosti pred rokom 2013). Žiadatelia zároveň nemusia predkladať energetický certifikát. Nový program reaguje aj na požiadavky samotných vlastníkov rodinných domov. Po novom je možné financovať aj výmenu strešnej krytiny, ak bude spojená so zateplením strechy. Príspevok bude možné využiť aj na zateplenie obvodových stien a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovacích systémov vrátane tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či solárnych kolektorov na ohrev vody.
 
Kľúčovým benefitom zostáva možnosť vyplatenia zálohy ešte pred realizáciou obnovy, čo výrazne znižuje finančnú záťaž nízkopríjmových domácností. Zvyšuje sa tiež limit ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti. Za rok 2024 je limit stanovený na 12 990 eur, zatiaľčo v predošlej výzve Obnov dom mini bol limit 8 718 eur. Novinkou sú aj 3 oprávnené skupiny, pri ktorých nebude potrebné príjem zo strany SAŽP overovať a finančný príspevok im bude rýchlejšie schválený. Sú to domácnosti, ktorých členmi sú výhradne poberatelia starobného dôchodku, domácnosti v hmotnej núdzi a domácnosti so štyrmi a viac neplnoletými deťmi. Okrem úspory výdavkov na energie prispeje program aj k ochrane životného prostredia. Výmenou zastaraných vykurovacích zariadení a kvalitným zateplením možno znížiť emisie oxidu uhličitého o 1,8 až 2,2 tony ročne na jeden rodinný dom.
 
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zároveň znižuje administratívnu záťaž žiadateľov. Overovanie príjmov domácností zabezpečí samotná agentúra, čím odpadne povinnosť občanov dokladovať viaceré dokumenty. Žiadateľom budú k dispozícii regionálne kancelárie Slovenskej agentúry životného prostredia aj infolinka Obnov dom na čísle 0850 221 715.

EU: Nové pravidlá recyklácie

Európska komisia prijala nové pravidlá recyklácie jednorazových plastových nápojových fliaš vyrobených predovšetkým z polyetyléntereftalátu (PET fľaše). Po prvýkrát sa tak stanovuje metodika výpočtu, overovania a nahlasovania chemicky recyklovaného obsahu. Ide o súčasť balíka o plastoch z decembra 2025. Nové pravidlá sa môžu uplatňovať na všetky recyklačné technológie vrátane chemických a mechanických recyklačných technológií. Pomôže to členským štátom splniť cieľ týkajúci sa recyklovaného obsahu stanovený v smernici o jednorazových plastoch.

Mechanická recyklácia je v súčasnosti najpoužívanejšou metódou recyklácie plastov. Zvyčajne sa používa na triedenie, čistenie, drvenie a remold plastov do nových výrobkov. Niektoré toky plastového odpadu však nemožno účinne mechanicky recyklovať. Patrí sem napríklad plastový odpad so zvyškami potravín, prídavnými látkami a zmiešanými materiálmi, ktoré znižujú recyklovateľnosť. V týchto prípadoch môže chemická recyklácia dopĺňať mechanickú recykláciu. Na rozdiel od mechanickej recyklácie chemická recyklácia rozkladá plasty na menšie molekuly, ktoré možno opätovne použiť ako východiskové suroviny pre nové plasty alebo iné chemikálie. To pomáha vrátiť viac tokov plastového odpadu do obehového hospodárstva, a to aj v prípade výrobkov, ktoré musia spĺňať normy vysokej kvality, ako sú obaly prichádzajúce do styku s potravinami.

V prvej fáze bude EÚ považovať za recyklovaný plastový materiál z únie a krajín EHP, kde možno v plnej miere overiť súlad s environmentálnymi pravidlami EÚ. Od 21. novembra 2027 sa budú započítavať aj recyklované plasty z krajín OECD, pokiaľ nie sú vylúčené podľa nariadenia o preprave odpadu. Materiály z krajín, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú započítavať aj vtedy, keď sa na ne budú vzťahovať opatrenia zabezpečujúce rovnocenné normy týkajúce sa požiadaviek na ľudské zdravie a ochranu životného prostredia, napríklad v rámcovej smernici o odpade a nariadení o obaloch a odpadoch z obalov.

Vykonávací akt sa čoskoro uverejní v úradnom vestníku a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Ďalšie informácie:

Vykonávací akt

Stratégia EÚ pre plasty

Balík opatrení na podporu obehového hospodárstva a recyklácie plastov (23. decembra 2025)

Rozhodnutie Rady OECD o riadení pohybov odpadov cez hranice štátov

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

Aktuálne: Nové práva

Od piatka 19. 6. 2026 dochádza k zmene zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Novelizované znenie nadväzuje na predchádzajúcu verziu účinnú do 18. 6. 2026. Zákon sa prispôsobuje právu EÚ a reaguje najmä na tzv. zelenú transformáciu, posilnenie informovanosti spotrebiteľa a boj proti nekalým obchodným praktikám. Ide teda skôr o rozšírenie a spresnenie existujúcich pravidiel, nie o úplne nový zákon. Oboznámte sa s hlavnými zmenami.

1. Zelené tvrdenia a informácie o produktoch
Zavádzajú sa nové pojmy environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti. Obchodník bude musieť poskytovať overiteľné informácie o ekologických vlastnostiach výrobku a nesmie uvádzať zavádzajúce „eko“ tvrdenia. Cieľom je zabrániť tzv. greenwashingu.

2. Rozšírenie nekalých obchodných praktík
Zoznam praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností, sa rozširuje o nepravdivé tvrdenia o ekologickosti výrobku či skreslené informácie o životnosti alebo opraviteľnosti produktu.

3. Podpora opráv a životnosti tovarov
Spotrebiteľ má právo na lepšiu informovanosť o:

• možnosti opravy,
• dostupnosti náhradných dielov,
• softvérových aktualizáciách.

Cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť odpad a podporiť servis.

4. Posilnenie rozhodovania spotrebiteľa
Spotrebiteľ má dostať viac transparentných údajov pred nákupom, obchodník tak musí jasnejšie komunikovať vlastnosti produktu, jeho trvanie a udržateľnosť.

5. Tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Novela zavádza nový § 20a, podľa ktorého každý e‑shop musí umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy priamo on-line – cez funkciu (tlačidlo/link). Ako má tlačidlo vyzerať? Musí byť jasne označené, napr. Odstúpiť od zmluvy tu, viditeľné a ľahko dostupné, dostupné počas celej 14‑dňovej lehoty na vrátenie, nesmie byť „skryté“ vo VOP alebo komplikovanom menu.

Zámerom je, aby spotrebiteľ nemusel hľadať formulár alebo písať e‑mail. E‑shop musí zabezpečiť:
✅ tlačidlo / odkaz „odstúpiť od zmluvy“,
✅ jednoduchý formulár (meno, číslo objednávky, e‑mail),
✅ druhé tlačidlo „potvrdiť odstúpenie“,
✅ automatické potvrdenie e‑mailom (s dátumom a časom).

Novela nemá jediný dátum účinnosti, jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne (napr. aj počas roku 2026).

Upozornenia: Voda pre bazén

S letnými teplotami došlo k zvýšenému odberu pitnej vody, a to najmä v súvislosti s napúšťaním domácich bazénov. Nevhodný spôsob môže pritom spôsobiť pokles tlaku vody alebo tiež dočasné obmedzenia v jej dodávke. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) preto radí, ako správne postupovať, aby sa zachovala kvalita vody aj stabilné zásobovanie vo vodovodnej sieti.

Základom je zvoliť si správny čas a vhodný postup. Verejný vodovod nie je primárne dimenzovaný na napúšťanie bazénov, ide teda o mimoriadny odber, ktorý môže ovplyvniť plynulosť zásobovania pitnou vodou. Pri rýchlom a prudkom napúšťaní dochádza k nárazovým zmenám tlakových pomerov vo vodovodnej sieti. Tie spôsobujú uvoľňovanie inkrustov a usadenín z vnútorných stien potrubia. Následkom môže byť zakalenie vody a v niektorých prípadoch aj pokles tlaku, ktorý pocítia nielen jednotliví odberatelia, ale aj širšie okolie.

BVS preto odporúča dodržiavať 2 hlavné zásady:

1. Napúšťanie bazéna správne načasujte! Najvhodnejšia doba je v nočných hodinách medzi 21.00 a 05.00 hodinou. Ideálne je rozložiť napúšťanie na viac dní, čím eliminujete pravdepodobnosť, že v rovnakom čase budú napúšťať bazény aj ďalší odberatelia. Nedôjde tak k zmene hydraulických pomerov v sieti, ktoré majú za následok zhoršenie senzorických vlastností vody.
2. Napúšťajte pomaly! Pri plnom otvorení napúšťacieho ventilu a za predpokladu, že sa napúšťa viacero bazénov v rovnakom čase, dôjde k zvýšeniu rýchlosti prúdenia v celej rozvodnej sieti a z vodovodného potrubia sa uvoľnia prirodzene sa vyskytujúce usadeniny, ktoré spôsobujú zakalenie vody.

EU: Pravidelné kontroly vozidiel

Európsky parlament pristúpi k ďalšej fáze legislatívneho procesu preskúmania požiadaviek na pravidelné kontroly technického stavu vozidiel. Vodičom sa má poskytnúť viac spôsobov kontroly vozidla, nie však skrátenie intervalov technických kontrol pre osobné automobily a dodávky staršie ako desať rokov z každých dvoch rokov na každý rok.

S cieľom bojovať proti podvodom s počítaním kilometrov a neoprávneným zásahom na trhu s ojazdenými vozidlami poslanci podporujú novú požiadavku, aby opravovne vozidiel zaznamenávali údaje z tachometrov vozidiel a dodávok a aby výrobcovia zaznamenávali údaje z prepojených vozidiel do vnútroštátnej databázy. Aby sa však zabránilo nadbytočnej administratíve pre malé a stredné podniky, táto požiadavka má platiť len vtedy, ak oprava trvá viac než jednu hodinu. Cestné kontroly by mali kontrolovať autá, motocykle, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy tiež z hľadiska ich znečisťujúcich emisií a vyžadovať, aby sa vozidlá s potenciálne vysokými emisiami podrobili ďalším technickým kontrolám.

Európska komisia minulý rok predložila balík opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať minimálne normy pre kontroly vozidiel, doklady o evidencii vozidiel a cestné kontroly. Poslanci už v apríli potvrdili svoje stanovisko k jednej časti balíka, a to k dokumentom o evidencii vozidiel.

EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

EU: Zelené dlhopisy

Fond iniciatívy pre globálne zelené dlhopisy (GGBI) je nový verejno-súkromný investičný nástroj na mobilizáciu súkromného kapitálu na projekty udržateľnej infraštruktúry v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Je jedným z troch pilierov Iniciatívy globálnych zelených dlhopisov, vlajkovej lode stratégie Európskej únie s názvom Global Gateway. Zámerom fondu je uvoľniť až 3 miliardy eur v zelených dlhopisoch v partnerských krajinách a pomôcť financovať aktivity, ktoré podporujú ciele v oblasti klímy a životného prostredia.

Fond bude investovať výlučne do dlhopisov vydaných na primárnych trhoch, pričom uprednostní emitentov, ktorí dlhopisy vydávajú prvýkrát, akými sú vlády, miestne samosprávy a podniky. Najmenej 20 % investícií bude zameraných na najmenej rozvinuté krajiny sveta s podporou dlhopisov v miestnej mene aj v eurách. To má posilniť miestne kapitálové trhy a podporiť medzinárodné používanie eura. Ako popredný svetový emitent zelených dlhopisov bude EÚ presadzovať vysoké environmentálne štandardy a vymieňať si osvedčené postupy s partnerskými krajinami. Očakáva sa, že priláka až 2 miliardy eur od európskych a medzinárodných súkromných investorov, pričom využije približne 1 miliardu eur vo forme vlastného kapitálu od verejných investorov. Z tejto sumy bude takmer 800 miliónov eur pochádzať od konzorcia európskych inštitúcií pre financovanie rozvoja na čele s Európskou investičnou bankou, spolu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a rozvojovými bankami zo Španielska, Talianska, Holandska, Nemecka a Francúzska. Európska komisia poskytne konzorciu úverovú ochranu prostredníctvom záruky Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj plus (EFSD+). Túto sumu doplnia kapitálové príspevky od vlády Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré budú realizované prostredníctvom LuxDev, a neskôr sa očakávajú ďalšie finančné prostriedky zo Zeleného klimatického fondu po dokončení procesu dokumentácie koncom tohto roka. Fond bude spravovať spoločnosť Amundi, najväčší európsky správca aktív.

Iniciatíva Globálnych zelených dlhopisov je hlavnou iniciatívou stratégie Globálna brána s cieľom mobilizovať súkromný kapitál vo výške až 20 miliárd EUR na rozsiahle projekty udržateľnej infraštruktúry a zároveň podporovať silné trhy so zelenými dlhopismi v partnerských krajinách. Má tri doplnkové piliere:

• Fond GGBI , ktorý mobilizuje súkromný kapitál vo veľkom rozsahu smerom k udržateľným investíciám v rozvojových krajinách prostredníctvom zelených dlhopisov;
• Komplexný program technickej pomoci, ktorý bude zdieľať odborné znalosti EÚ a podporovať emitentov v partnerských krajinách pri navrhovaní a vydávaní zelených dlhopisov a projektov;
• Dotačný nástroj na zelené kupóny , ktorý pomôže znížiť náklady na pôžičky pre emitentov, ktorí čelia obzvlášť vysokým úrokovým sadzbám za určitých okolností. Konkrétnejšie, prostredníctvom tohto dotačného nástroja na zelené kupóny bude EÚ dotovať časť kupónov pre emitentov zelených dlhopisov, ktorí čelia veľmi vysokým úrokovým sadzbám. To umožní partnerským krajinám oveľa rýchlejšie rásť na trhu so zelenými dlhopismi a získať peniaze, ktoré potrebujú pre svojich obyvateľov a svoje hospodárstvo.

Konzorcium GGBI vedie Európska investičná banka a tvoria ho Španielska agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (AECID), Talianska rozvojová banka Cassa Depositi e Prestiti (CDP), Európska banka pre obnovu a rozvoj, Holandská banka pre rozvoj podnikania FMO, Nemecká rozvojová banka KfW a francúzska DFI Proparco.

EU: Energetická kríza

Po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív. Zmeniť to má súbor nástrojov AccelerateEU na okamžitú pomoc európskym domácnostiam aj priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti. Od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila Európska únia ďalších 24 miliárd EUR na dovoz energie v dôsledku vyšších cien – bez toho, aby dostala jednu ďalšiu molekulu energie.

Európska komisia navrhuje tieto opatrenia:

• Opatrenia na úrovni členských štátov sa musia vykonávať koordinovane: dopĺňanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility pri pravidlách plnenia alebo akékoľvek výnimočné uvoľňovanie ropných zásob. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a motorovej nafty vrátane dostupnosti kapacít na výrobu ropných rafinérií by mali byť úzko koordinované.
• Zriadi sa nové stredisko pre monitorovanie palív s cieľom sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. Umožní to rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude zdrojom informácií pre cielené opatrenia na zachovanie vyváženej distribúcie paliva. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na odvetvie leteckej dopravy EÚ komisia takisto objasní existujúcu flexibilitu v rámci EÚ pre leteckú dopravu.
• Ochrana spotrebiteľov vrátane priemyslu pred cenovými špičkami môže zahŕňať cielené systémy podpory príjmu, energetické poukazy a systémy sociálneho lízingu, čím sa znížia spotrebné dane z elektriny pre zraniteľné domácnosti. Komisia prijme aj dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam členských štátov poskytne dodatočnú flexibilitu vrátane núdzových opatrení na podporu najviac vystavených hospodárskych odvetví.
• Urýchlenie prechodu na domácu čistú energiu s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie. Bude zahŕňať ambiciózny cieľ elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie v priemysle, doprave a stavebníctve. Rýchle vykonávanie investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom na urýchlenie zavádzania udržateľných leteckých palív.
• Elektrifikáciu musí sprevádzať vhodná sieť. Prvými krokmi je zabezpečiť úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov a rýchle ukončenie rokovaní o balíku o európskych sieťach. Ďalším opatrením je maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Rýchla modernizácia veľkých veterných parkov a elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných parkov na mori a vodných elektrární môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú pomoc. Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá.
• Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, ako sú zdroje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: 219 miliárd EUR a fondov politiky súdržnosti. V súčasnej kríze je prvoradá rýchlosť a vplyv. Komisia bude pomáhať členským štátom pri maximálnom využívaní dostupných finančných prostriedkov EÚ. Samotné verejné finančné prostriedky však nepokryjú investičné potreby (660 miliárd EUR ročne do roku 2030) na energetickú transformáciu. S cieľom mobilizovať súkromné investície preto komisia v marci 2026 prijala investičnú stratégiu pre čistú energiu. Zorganizuje samit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa zúčastní odvetvie finančných služieb vrátane hlavných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných finančníkov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

EU: Rozpočet 2028 - 2034

Budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034 (viacročný finančný rámec – VFR) by mal byť na úrovni 1,27 % HND EÚ, pričom splácanie pôžičiek pre fond obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) by mala byť mimo rozpočtových stropov. To predstavuje 10 % nárast oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025, poslanci Európskeho parlamentu preto navrhujú rovnomerne rozdeliť toto zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové okruhy financujúce priority EÚ a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.

Europoslanci vítajú návrh komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, jej obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru. Vyzývajú na väčšiu podporu kľúčových programov, akými sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s vyčleneným financovaním akcií EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE v rámci ECF. Opätovne potvrdzujú silný záväzok zaviesť nové tzv. „vlastné zdroje“ na splatenie dlhu NextGenerationEU a financovanie rozpočtu EÚ. Opatrenia by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne. Naliehavo žiadajú členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov a zdôrazňujú, že ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier, predĺženie Mechanizmu úpravy uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.

Navrhované doplatky (v aktuálnych cenách, zoznam nie je vyčerpávajúci):

• VFR celkovo: +197,30 mld.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): +139,31 mld.
• Štrukturálne fondy a Kohézny fond: +78,87 mld.
• Európsky sociálny fond (ESF): +124,19 mld.
• Azylová a migračná politika, správa hraníc a bezpečnosť: +3,82 mld.
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF): +30,05 mld.
• Horizont Európa: +25 mld.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): +9,86 mld.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a zdravotnej pripravenosti (UCPM+): +1,74 mld.
• Erasmus+: +6,56 mld.
• AgoraEU :+2,14 mld.
• Program Globálna Európa: +24,06 mld.

EU: Pravidlá pre obaly

Európska komisia pripravila usmernenia k vykonávaniu nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie nových pravidiel týkajúcich sa obalov v celej Európskej únii aj zjednodušiť ich dodržiavanie. V roku 2023 každý Európan vyprodukoval v priemere 178 kg odpadu z obalov. Bez intervencie by sa celkový odpad z obalov mohol do roku 2030 zvýšiť o 19 % v porovnaní s úrovňami z roku 2018, zatiaľčo plastový odpad by sa mohol zvýšiť až o 46 %. Baliarenský priemysel zároveň čelí značnej administratívnej záťaži v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa obalov v jednotlivých členských štátoch.

V usmerňovacom dokumente sa objasňujú pravidlá, podľa ktorých si nariadenie PPWR vyžaduje ďalší výklad a oblasti, v ktorých zainteresované strany požiadali o pomoc. Napríklad kedy sa spoločnosť považuje za výrobcu či ktoré položky sa podľa nariadenia považujú za obaly. Uvádzajú sa tu aj obmedzenia týkajúce sa jednorazových obalov, presadzovanie obmedzenia PFAS (perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami a uplatňovanie cieľov opätovného použitia. Okrem toho informuje, ako uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcu za obaly a o povinnosti zriadiť zálohové systémy.

Sprievodné často kladené otázky sa zaoberajú širokou škálou praktických otázok, na ktoré upozornili zainteresované strany od prijatia nariadenia PPWR v minulom roku. Komisia ich podľa potreby aktualizuje a zároveň pripravuje niekoľko delegovaných a vykonávacích aktov vrátane harmonizovaných formátov registrácie a nahlasovania v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, označovania na triedenie odpadu spotrebiteľmi, recyklovaného obsahu v plastových obaloch a kritérií recyklovateľnosti.

Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov nadobudlo účinnosť 11. februára 2025. Zavádza opatrenia ako povinná recyklovateľnosť do roku 2030, minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch a opatrenia na zníženie nadmerného používania obalov, ktorými sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov, spotreba vody a environmentálne náklady v odvetví obalov.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.

EU: Posilnenie recyklácie plastov

Európska komisia predstavila prvý súbor pilotných opatrení na urýchlenie prechodu Európy na obehové hospodárstvo s osobitným zameraním na odvetvie plastov. Rozumné využívanie obmedzených prírodných zdrojov je nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zníženie emisií uhlíka. V roku 2024 pochádzalo iba 12,2 % materiálov používaných v EÚ z recyklovaných materiálov, čo predstavuje mierny nárast z 11,2 % v roku 2015. Na dosiahnutie cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ, ako aj v Kompase pre konkurencieschopnosť, Dohode o čistom priemysle a akčnom pláne REsourceEU musí Európa odstrániť prekážky obehového hospodárstva.

S cieľom urýchliť prechod na obehovosť sa uplatňuje dvojfázový prístup. V prvom kroku, keďže tlak na určité odvetvia je akútny, balík pilotných opatrení zahŕňa súbor konkrétnych krátkodobých opatrení na podporu obehovosti, najmä v odvetví plastov, a zároveň všeobecnejšie podporuje investície a inovácie. V tomto roku zároveň Európska komisia navrhne akt o obehovom hospodárstve s ďalšími horizontálnymi opatreniami, ktorými sa zlepší fungovanie jednotného trhu s druhotnými surovinami. Podľa dôkazov Spoločného výskumného centra Európskej komisie obehové riešenia môžu do roku 2050 znížiť emisie odvetvia súvisiace s klímou o 45 %, dekarbonizovať využívanie energie a zlepšiť obchodnú bilanciu odvetvia o 18 miliárd EUR ročne. Odvetvie recyklácie plastov čelí rastúcim tlakom: roztrieštené trhy s recyklovanými materiálmi, vysoké náklady na energiu, nestále ceny primárnych plastov a nekalá hospodárska súťaž z tretích krajín. Tieto výzvy si už vyberajú mýto, pričom recyklátorom z EÚ sa znižuje využívanie kapacít a dochádza k finančným stratám, čo ohrozuje ciele EÚ v oblasti obehovosti a konkurencieschopnosť priemyslu.

Chýbajúce harmonizované a predvídateľné pravidlá voľného pohybu recyklovaných plastov platné v celej EÚ viedli k fragmentácii trhu. Predložené opatrenia prispejú k integrovanejšiemu trhu s plastmi. V rámci balíka komisia predkladá vykonávací akt na vytvorenie celoeurópskych kritérií stavu konca odpadu pre plasty podľa rámcovej smernice o odpade. Stanovenie celoeurópskych noriem, pokiaľ ide o to, kedy sa recyklované materiály opäť považujú za materiály na opätovné použitie, je kľúčovým krokom k vytvoreniu jednotného trhu s recyklovanými plastmi, zjednodušeniu administratívnych postupov pre recyklátorov, najmä malé a stredné podniky, a zabezpečeniu stabilných dodávok vysokokvalitných recyklovaných materiálov v celej Európe. Pred konečným prijatím sa návrh aktu dnes uverejňuje na účely spätnej väzby od verejnosti do 26. januára 2026. Komisia takisto predkladá na hlasovanie členským štátom vykonávací akt týkajúci sa recyklovaného obsahu jednorazových plastových nápojových fliaš z PET podľa smernice o jednorazových plastoch.  Plánuje tiež obnoviť a posilniť Alianciu pre plasty v obehovom hospodárstve a posilniť ju ako štruktúrovanú a inkluzívnu platformu pre spoluprácu v celom hodnotovom reťazci plastov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovážanými plastmi komisia vytvára samostatné colné kódy pre pôvodné a recyklované plasty. Takisto oznamuje úsilie o monitorovanie trhov EÚ a svetových trhov s primárnymi a recyklovanými plastmi, ktoré bude podkladom pre potenciálne obchodné opatrenia na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi plastmi vyrobenými v EÚ a dovezenými plastmi. Komisia tieto opatrenia zhodnotí v roku 2026.

Komisia zintenzívni podporu obehových projektov, pričom využije spoluprácu s národnými bankami a Európskou investičnou bankou. Bude podporovať transregionálne centrá obehovosti zriadením pilotného nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti (CCT). Centrá budú podporovať inteligentnú špecializáciu a cezhraničnú spoluprácu s cieľom rozšíriť recykláciu a obehové postupy. Začala sa tiež verejná konzultáci a výzva na predloženie dôkazov s cieľom vyhodnotiť smernicu o jednorazových plastoch. Ide o prvý krok pri skúmaní toho, do akej miery smernica znížila vplyv určitých plastových výrobkov na morské prostredie a ľudské zdravie a zároveň podporila obehové, inovatívne a udržateľné hospodárstvo. Konzultácie a výzva na predkladanie podkladov sú otvorené pre všetky zainteresované strany do 17. marca 2026.

EU: Cenovo dostupné bývanie

S priemerným nárastom cien obytných nehnuteľností o vyše 60 % a nájomného o viac než 20 % za posledných desať rokov sa milióny Európanov snažia nájsť si dostupný domov. Prvý európsky plán pre cenovo dostupné bývanie sa zameriava na zvýšenie ponuky bývania, aktiváciu investícií a reforiem, riešenie krátkodobého prenájmu v oblastiach s nedostatkom bývania a podporu najviac postihnutých ľudí. Navrhuje opatrenia pre produktívnejšie a inovatívnejšie odvetvie výstavby a renovácie, ktoré budú riešiť nesúlad medzi ponukou bývania a dopytom po ňom prostredníctvom európskej stratégie pre bytovú výstavbu. Obsahuje aj oznámenie a odporúčanie Rady o Novom európskom Bauhause, ktorý umožňuje prechod na čistú energiu, inovácie a biohospodárstvo a podporuje udržateľné, cenovo dostupné a kvalitné projekty najmä v zastavanom prostredí.

Revidované pravidlá štátnej pomoci Európskej únie uľahčia členským štátom finančnú podporu cenovo dostupného aj sociálneho bývania. Komisia bude spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na zjednodušení pravidiel a postupov, ktoré obmedzujú ponuku bývania, s osobitným zameraním na plánovanie a povoľovanie. Nová legislatívna iniciatíva o krátkodobom prenájme podporí oblasti, v ktorých je nedostatok bývania. Vykonávanie plánu bude stimulovať nová Európska aliancia pre bývanie medzi členskými štátmi, mestami, regiónmi, inštitúciami EÚ, poskytovateľmi bývania a združeniami, sociálnymi partnermi, priemyslom a občianskou spoločnosťou. V roku 2026 sa uskutoční tiež prvý samit EÚ o bývaní.

Komisia doteraz zmobilizovala 43 miliárd EUR pre investície. V spolupráci s Európskou investičnou bankou, národnými a regionálnymi podpornými bankami a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami takisto vyvíja novú celoeurópsku investičnú platformu. Nové investície zmobilizuje do študentského a sociálneho bývania a pomôže členským štátom zaviesť lepšie riešenia pre bezdomovcov založené na zásadách „bývanie ako prvé“.

EU: Kvalitné pracovné miesta

Európska komisia pripravuje Plán pre kvalitné pracovné miesta. Vychádza z viacerých iniciatív ako Kompas konkurencieschopnosti, Únia zručností, Dohoda o čistom priemysle, pričom všetky zdôrazňujú kvalitné pracovné miesta ako kľúč ku konkurencieschopnosti, udržateľnému rastu a silnému európskemu sociálnemu modelu. Priority plánu sa odrážajú v navrhovanom viacročnom finančnom rámci, v ktorom sa vyčleňuje aspoň 14 % finančných prostriedkov v rámci národných a regionálnych partnerstiev na sociálne ciele Európskej únie. Komisia takisto začala prvú fázu porád o pripravovanom akte pre kvalitné pracovné miesta, novom legislatívnom návrhu na zabezpečenie práv pracovníkov a zároveň udržanie kroku s technologickými, hospodárskymi a spoločenskými zmenami.

Primerané mzdy a kvalitné pracovné miesta sú nevyhnutné na zvýšenie produktivity, posilnenie konkurencieschopnosti Európy a ochranu pred chudobou pracujúcich. Hoci je kvalita pracovných miest v EÚ vo všeobecnosti vysoká, pracovníci naďalej pociťujú vplyv globálnych kríz a rastúcich životných nákladov. Spoločnosti zároveň čelia nedostatku pracovnej sily a zručností a zároveň sa snažia zachovať si konkurencieschopnosť v rýchlo sa meniacom globálnom prostredí. Plán sa zameriava na oblasti, v ktorých môžu opatrenia EÚ priniesť najväčší úžitok:

• vytváranie a udržiavanie kvalitných pracovných miest v celej EÚ,
• zabezpečenie spravodlivosti a modernizácie vo svete práce,
• podpora pracovníkov a zamestnávateľov pri zelenej, digitálnej a demografickej transformácii,
• posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania,
• zabezpečenie účinného prístupu k právam, kvalitným verejným službám a primeraným investíciám.

Plán bol vypracovaný na základe rozsiahlych porád s európskymi a národnými odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov (ďalej len „sociálni partneri“), pričom sa zmobilizovalo približne 200 organizácií v celej EÚ a viedlo viac ako 50 diskusií vo všetkých členských štátoch. Cieľom prvej fázy porád je získať názory sociálnych partnerov na smerovanie opatrení EÚ na zlepšenie kvality pracovných miest. V rámci porád sa zdôrazňuje niekoľko oblastí, na ktoré by sa mohol vzťahovať budúci právny predpis, vrátane:

• algoritmického riadenia a umelej inteligencie (AI) v práci: digitálne nástroje sú teraz ústredným prvkom pracovného života. Umelá inteligencia môže ušetriť čas a zvýšiť produktivitu. 84 % Európanov sa však domnieva, že tieto technológie sa musia v práci dôsledne riadiť,
• bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: nové technológie a mobilné digitálne zariadenia zmenili pracoviská a rozšírili prácu na diaľku. Psychosociálne a ergonomické riziká pri práci sa zvýšili, čo poukazuje na potrebu aktualizovať pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z prieskumu Pulse agentúry EU-OSHA v roku 2025 vyplýva, že 29 % pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré boli spôsobené prácou alebo sa v dôsledku práce prehĺbili, čo predstavuje nárast z 27 % zaznamenaných v roku 2022,
• zadávania zákaziek subdodávateľom: zadávanie zákaziek subdodávateľom pomáha spoločnostiam získať prístup k odborným znalostiam a inovovať. Môže to však viesť aj k nekalým praktikám a nedostatočnému dodržiavaniu pracovných, zdravotných a bezpečnostných predpisov, najmä v dlhých a zložitých subdodávateľských reťazcoch,
• spravodlivej transformácie: zelená a digitálna transformácia motivujú spoločnosti v celej EÚ k reštrukturalizácii, čo vytvára veľké výzvy pre pracovníkov aj zamestnávateľov,
• presadzovania práv a úlohy sociálnych partnerov: dôsledné presadzovanie práv je nevyhnutné na to, aby pracovníci mohli využívať svoje práva. Pretrvávajúce problémy, ako je nedeklarovaná práca a nedostatočné dodržiavanie predpisov, oslabujú kvalitu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž.

Prvá fáza porád so sociálnymi partnermi o budúcom akte pre kvalitné pracovné miesta bude prebiehať do 29. januára 2026. Týmito novými poradami sa doplnia porady o práve na odpojenie sa teleprácu, ktoré sa skončili v októbri 2025.

EU: Program pre mestá

Európska komisia predstavila program Európskej únie pre mestá, ktorý má posilniť politiku rozvoja miest a ich úlohu v budúcom rozvoji Európy. Mestá sú kľúčovými centrami prosperity a konkurencieschopnosti Európy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, sociálnej inkluzívnosti, dekarbonizácii a udržateľnosti. Preto sú v popredí riešenia zásadných výziev pre budúcnosť kontinentu.

V súčasnosti žije približne 75 % obyvateľstva EÚ (približne 340 miliónov ľudí) v mestách a mestských oblastiach. To podčiarkuje význam miest ako centier talentov, inovácií a investícií. Mestá však čelia významným výzvam, akými sú cenovo dostupné bývanie, vysoké náklady na energiu, bezpečnosť, sociálna segregácia a vplyvy na klímu. Okrem toho si demografické zmeny a dopyt po verejných službách vyžadujú adaptívne stratégie na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Program EÚ pre mestá ponúka strategickú víziu na posilnenie postavenia miest pri riešení miestnych výziev, ktoré prispievajú k plneniu širších cieľov EÚ. Poskytuje jednotný rámec na posilnenie územného a mestského rozmeru politík EÚ a zefektívnenie existujúcej podpory pre mestské oblasti. Okrem toho vyzýva na intenzívnejší dialóg s miestnymi orgánmi o ich potrebách a skúsenostiach s cieľom poskytnúť informácie pre budúce politiky a právne predpisy EÚ.

Tri hlavné oblasti

1. Nepretržitý dialóg: nadviazanie každoročných dialógov na vysokej politickej a technickej úrovni s mestami s cieľom diskutovať o politikách EÚ ovplyvňujúcich mestské oblasti, aby sa lepšie pochopili a zohľadnili potreby miest.
2. Zjednodušenie a budovanie kapacít: nová platforma miest EÚ upevní a zjednoduší podporu EÚ pre mestské oblasti, čím sa zabráni fragmentácii. Webový portál Mestá EÚ ponúkne jednotné kontaktné miesto pre informácie o činnostiach, podujatiach, aktualizáciách politík, možnostiach financovania a iniciatívach v oblasti rozvoja miest.
3. Investície: EÚ už poskytuje mestám a mestským oblastiam značnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti, ale aj dodatočnú pomoc, ktorá je k dispozícii prostredníctvom viacerých odvetvových politík. Cieľom komisie je ďalej podporovať mestá. Navrhla dlhodobý rozpočet, ktorý poskytuje príležitosti na podporu miest, napríklad prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva, nástroja EÚ, Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, programu Horizont Európa a programu Globálna Európa.

V programe sa uvádzajú aj nadchádzajúce príležitosti pre mestá vrátane výzvy na otvorenie inovačných opatrení európskej mestskej iniciatívy začiatkom roka 2026 a vypracovania pravidelnej správy o stave európskych miest. Vykonávanie programu EÚ pre mestá sa začína v súčasnom finančnom rámci a bude pokračovať počas nasledujúceho programového obdobia.

Komisia podporuje udržateľný a integrovaný rozvoj miest prostredníctvom rôznych iniciatív, pričom politika súdržnosti poskytuje významné územné investície. Program EÚ pre mestá posilňuje tento prístup tým, že zameriava činnosť EÚ na dosahovanie kľúčových politických priorít na miestnej úrovni. Vychádza z existujúcich strategických rámcov, ako je Územná agenda 2030 a Nová Lipská charta, a dopĺňa prebiehajúcu medzivládnu spoluprácu v rámci Urbánnej agendy pre EÚ.

EU: Klimatické ciele do roku 2040

Európsky parlament prerokoval návrh Európskej komisie o zmene klimatického zákona Európskej únie, ktorou sa stanoví nový, prechodný a záväzný klimatický cieľ EÚ do roku 2040 - zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Parlament je pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej forme právnych predpisov. Európsky klimatický zákon stanovuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 ako právne záväznú povinnosť pre všetky členské štáty EÚ. Stanovuje tiež právne záväzný cieľ pre EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Stanovenie ambiciózneho cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040 je tiež dôležité pre EÚ, aby splnila medzinárodné záväzky v oblasti klímy, ktoré sú na programe 30. konferencie OSN o klíme, ktorá sa koná od 10. do 21. novembra v Beléme v Brazílii.

Zelená transformácia a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ idú ruka v ruke. Europoslanci preto súhlasia s návrhom Európskej komisie zaviesť nové možnosti flexibility v spôsobe dosiahnutia týchto cieľov. Od roku 2036 by až päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií mohlo pochádzať z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín, ale parlament chce záruky, že toto nastavenie bude podliehať prísnym ochranným opatreniam. Komisia navrhla strop až do troch percentuálnych bodov. Poslanci tiež chcú možnosť, aby sa domáce trvalé odstraňovanie uhlíka používalo na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ako aj väčšiu flexibilitu v rámci sektorov a nástrojov na dosiahnutie cieľov, ktoré sú čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov. Parlament podporuje návrh členských štátov odložiť zavedenie systému EÚ ETS2 o jeden rok z roku 2027 na rok 2028. ETS2 sa vzťahuje na emisie CO2 zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave.

Parlament požaduje, aby Európska komisia každé dva roky hodnotila pokrok smerom k strednodobým cieľom, pričom by zohľadnila najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ. Okrem iných aspektov preskúmanie posúdi stav čistého odstraňovania emisií na úrovni EÚ v porovnaní s tým, čo je potrebné na splnenie cieľa do roku 2040, ako aj vznikajúce ťažkosti a potenciál na zvýšenie priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ. Preskúmanie tiež zohľadní trendy v cenách energií a ich dôsledky pre podniky aj domácnosti. Po záveroch preskúmania komisia v prípade potreby navrhne zmenu právnych predpisov EÚ o klíme. To by mohlo zahŕňať úpravu cieľa do roku 2040 alebo prijatie dodatočných opatrení na posilnenie podporného rámca – napríklad na ochranu konkurencieschopnosti, prosperity a sociálnej jednoty EÚ.

EU: Udržateľnosť a náležitá starostlivosť

Európsky parlament schválil jednoduchšie podávanie správ o udržateľnosti a menej požiadaviek na náležitú starostlivosť pre veľké spoločnosti. Rokovania s vládami členských krajín EÚ, ktoré už prijali svoje stanovisko, sa začnú 18. novembra s cieľom dokončiť legislatívu do konca roka 2025. Po odklade uplatňovania povinností týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti a náležitej starostlivosti sa súčasný návrh snaží o ich zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre spoločnosti. Aktualizované pravidlá sú súčasťou balíka zjednodušení Omnibus I, ktorý Európska komisia navrhla 26. februára 2025.

Iba podniky, ktoré zamestnávajú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a majú čistý ročný obrat vyše 450 miliónov eur, by mali mať povinnosť podávať správy o sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a poskytovať správy o udržateľnosti podľa pravidiel taxonómie (t. j. podľa klasifikácie udržateľných investícií). Štandardy podávania správ by sa majú ďalej zjednodušovať a redukovať, vyžadovať sa má menej kvalitatívnych údajov a podávanie sektorovo-špecifických správ by sa stalo dobrovoľným. Menšie spoločnosti by boli chránené pred požiadavkami na podávanie správ svojich veľkých obchodných partnerov, ktorí by od nich nemohli požadovať viac informácií, ako je stanovené v dobrovoľných štandardoch.

Požiadavky na náležitú starostlivosť sa majú vzťahovať len na spoločnosti s viac než 5 000 zamestnancami a čistým ročným obratom vyše 1,5 miliardy eur. Tieto podniky by mali prijať prístup založený na riziku pri monitorovaní a identifikácii svojho negatívneho vplyvu na ľudí a planétu. Namiesto systematického vyžadovania informácií od svojich menších obchodných partnerov by sa mali spoliehať na informácie, ktoré sú už dostupné, a ďalšie informácie by si mohli od svojich menších obchodných partnerov vyžiadať len ako poslednú možnosť. Nemuseli by už pripravovať prechodný plán, aby bol ich obchodný model kompatibilný s Parížskou dohodou a mohli by tak čeliť pokutám za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti. Firmy, ktoré sa dopustia porušenia, by boli zodpovedné na národnej úrovni, a nie na úrovni EÚ, a museli by v plnej miere odškodniť svoje obete.

Poslanci tiež chcú, aby Európska komisia zriadila digitálny portál pre podniky s bezplatným prístupom k šablónam, usmerneniam a informáciám o všetkých požiadavkách EÚ na podávanie správ, ktoré by dopĺňali jednotné európske miesto prístupu.

EU: Monitorovanie a hodnotenie pôdy

Nový zákon zavedie monitorovanie pôdy vo všetkých krajinách Európskej únie a poľnohospodárom má priniesť väčšiu podporu na zlepšenie zdravia a odolnosti pôdy. Európsky parlament schválil smernicu o monitorovaní pôdy vychádzajúcu z návrhu Európskej komisie z roku 2023, na ktorej finálnom znení sa poslanci v apríli 2025 dohodli s ministrami členských štátov. Nová právna úprava by mala do roku 2050 ozdraviť európske pôdy. Do platnosti vstúpi 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Od tohto dátumu budú mať krajiny EÚ tri roky na to, aby s ňou zosúladili vnútroštátnu legislatívu.

Podľa nového zákona budú musieť členské štáty monitorovať a hodnotiť zdravie pôdy na svojom území pomocou spoločných deskriptorov pôdy – charakterizujúcich fyzikálne, chemické a biologické aspekty zdravia pôdy pre každý typ pôdy – a metodiky EÚ pre miesta odberu vzoriek. Aby to mali členské štáty jednoduchšie, budú môcť stavať na národných kampaniach monitorovania pôdy alebo iných ekvivalentných metodikách. Komisia bude členské štáty podporovať posilnením svojho súčasného programu EÚ na odber vzoriek pôdy, LUCAS Soils. Ponúkne tiež finančnú a technickú podporu prispôsobenú na mieru. S cieľom zohľadniť rôzne úrovne degradácie pôdy a miestne podmienky stanovia národné vlády nezáväzné udržateľné ciele pre každý deskriptor pôdy v súlade s celkovým cieľom zlepšenia zdravia pôdy.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby do desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti smernice vypracovali verejný zoznam potenciálne kontaminovaných lokalít a zaoberali sa všetkými neprijateľnými rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie. Do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice bude vypracovaný orientačný zoznam sledovaných látok, ktoré by mohli predstavovať významné riziko pre zdravie pôdy, ľudské zdravie alebo životné prostredie a pre ktoré sú potrebné údaje. Tento zoznam bude obsahovať relevantné PFAS (známe aj ako „večné chemikálie“) a pesticídy.

Smernica neukladá vlastníkom ani správcom pôdy žiadne nové povinnosti. Namiesto toho zaväzuje krajiny EÚ, aby im pomohli zlepšiť zdravie a odolnosť pôdy – schopnosť pôdy naďalej zohrávať svoju dôležitú úlohu v ekosystéme. Podporné opatrenia môžu zahŕňať nezávislé poradenstvo, školiace aktivity a budovanie kapacít, ako aj podporu výskumu a inovácií a opatrenia na zvyšovanie povedomia o výhodách odolnosti pôdy. Členské štáty tiež budú pravidelne posudzovať finančné náklady poľnohospodárov a lesníkov na zlepšenie zdravia a odolnosti pôdy.

EU: Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie

Umelá inteligencia mení spôsob fungovania podnikov, pretvára verejné služby a revolučne mení vedu. V apríli 2025 Európska komisia spustila Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Teraz predstavila dve nové stratégie: pre využívanie umelej inteligencie a pre umelú inteligenciu vo vede.

Stratégia využívania umelej inteligencie má využiť jej transformačný potenciál simulovaním zavádzania vo všetkých strategických a verejných sektoroch vrátane zdravotnej starostlivosti, liekov, energetiky, mobility, výroby, stavebníctva, agropotravinárstva, obrany, komunikácií a kultúry. Podporí aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú osobitné potreby a pomôže priemyselným odvetviam začleniť umelú inteligenciu do ich prevádzky. Konkrétne opatrenia zahŕňajú zriadenie pokročilých skríningových centier založených na umelej inteligencii pre zdravotnú starostlivosť a podporu vývoja prelomových modelov a autonómnej umelej inteligencie prispôsobenej odvetviam ako výrobné odvetvie, životné prostredie a farmaceutický priemysel. Na posilnenie zavádzania umelej inteligencie a podporu týchto opatrení komisia zmobilizuje približne miliardu eur. V budúcnosti by sa k týmto odvetviam mohli pripojiť nové iniciatívy v oblastiach financie, cestovný ruch a elektronický obchod.

Stratégia sa zaoberá aj prierezovými výzvami: skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, a to vďaka prepojeniu infraštruktúry, údajov a testovacích zariadení, posilnenie pracovnej sily EÚ, aby bola pripravená na zavádzanie umelej inteligencie vo všetkých odvetviach a spustenie iniciatívy v oblasti prelomovej umelej inteligencie na podporu inovácií prostredníctvom spolupráce popredných európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie. Obnova a zavádzanie siete európskych centier digitálnych inovácií, ktorá sa transformuje na centrá skúseností pre umelú inteligenciu, poskytne spoločnostiam privilegovaný prístup k inovačnému ekosystému EÚ v oblasti umelej inteligencie. S cieľom koordinovať opatrenia v tejto oblasti komisia spúšťa Alianciu pre využívanie umelej inteligencie, ktorá predstavuje fórum spájajúce priemysel, verejný sektor, akademickú obec, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Stredisko pre monitorovanie umelej inteligencie bude monitorovať trendy v oblasti umelej inteligencie a posudzovať vplyvy na jednotlivé odvetvia. Komisia zároveň spustila centrum podpory pre akt o umelej inteligencii s cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Stratégia pre umelú inteligenciu vo vede má posilniť postavenie EÚ ako centra pre vedecké inovácie založené na umelej inteligencii. Jej ústredným prvkom je RAISE – Zdroj pre vedu o umelej inteligencii v Európe, virtuálny európsky inštitút, ktorý zhromažďuje a koordinuje zdroje umelej inteligencie na účely jej vývoja a uplatňovania vo vede. 

Strategické opatrenia zahŕňajú:

• excelentnosť a talent: opatrenia na prilákanie globálnych vedeckých talentov a vysokokvalifikovaných odborníkov, aby „si vybrali Európu“. To zahŕňa 58 miliónov eur v rámci pilotného projektu RAISE pre siete excelentnosti a doktorandské siete s cieľom vyškoliť, udržať si a prilákať najlepšie talenty v oblasti umelej inteligencie a vedy,
• výpočtová technika: 600 miliónov eur z programu Horizont Európa na zlepšenie a rozšírenie prístupu vedeckej komunity k výpočtovej kapacite. Touto investíciou sa zabezpečí výskumným pracovníkom a startupom v EÚ špecializovaný prístup k gigatovárňam umelej inteligencie,
• financovanie výskumu: cieľom je zdvojnásobiť ročné investície z programu Horizont Európa do umelej inteligencie na viac ako 3 miliardy eur vrátane zdvojnásobenia financovania umelej inteligencie vo vede,
• údaje: podpora vedcov pri identifikovaní strategických nedostatkov v údajoch a pri zhromažďovaní, spravovaní a integrácii súborov údajov potrebných pre umelú inteligenciu vo vede.

Spoločné výskumné centrum komisie prispieva k obom stratégiám tým, že vypracúva technické posúdenia, sektorové štúdie a novú správu o vplyve umelej inteligencie na vedu a výskumné postupy.