Štátni príslušníci krajín mimo EÚ, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, budú musieť spolupracovať. Pri príprave ich návratu môžu byť zadržaní na základe individuálneho posúdenia, napríklad ak nespolupracujú, predstavujú riziko úteku alebo bezpečnostné riziko. Zadržanie bude musieť nariadiť správny alebo súdny orgán. Obdobie zadržania v členskom štáte má byť až 24 mesiacov s možnosťou šesťmesačného predĺženia, ak sa zmenia okolnosti, objavia sa nové informácie, alebo sa zlepší spolupráca s príslušnou treťou krajinou. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny presťahuje do iného členského štátu a existujú dôvody na jeho zadržanie, môže sa uplatniť nové obdobie zadržania. Členské štáty budú tiež môcť vyžadovať pravidelné hlásenie alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste. Môžu sa uložiť aj alternatívy k zadržaniu, akou je finančná záruka či elektronické monitorovanie. Zadržanie možno nariadiť maloletým osobám bez sprievodu a rodinám s deťmi ako krajné opatrenie a na najkratšiu primeranú dobu, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
Nové pravidlá tiež umožnia možnosť prevodov, s výnimkou maloletých bez sprievodu, do krajiny, ktorá súhlasí s prijatím osoby, na základe dohody uzavretej členským štátom EÚ (tzv. návratové centrá). Takéto dohody možno uzatvárať len s tretími krajinami, ktoré dodržiavajú ľudské práva, medzinárodné právo a zásadu zákazu vyhostenia/vyhostenia, a členské štáty musia informovať komisiu a ostatné členské štáty predtým, ako dohody nadobudnú účinnosť.
Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho uverejnení. Niekoľko ustanovení vrátane ustanovení o centrách pre návrat, posudzovaní veku maloletých a vonkajšom rozmere návratov sa bude uplatňovať okamžite. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú prípravné kroky, by nadobudli účinnosť 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Komisia do dvoch rokov posúdi, či systém funguje efektívne, a môže navrhnúť nové pravidlá vrátane povinného uznávania rozhodnutí o návrate v celej EÚ.
