piatok 29. mája 2026

Financie: Stále problém

Slovenskí žiaci často poznajú základné finančné pojmy, ale nevedia ich použiť v reálnom živote. Ukazujú to výsledky meraní programu FinQ, do ktorých sa v roku 2025 zapojilo vyše 40 000 žiakov základných a stredných škôl. Finančná gramotnosť však nie je len otázkou školských osnov. Začína sa oveľa skôr – v rodine, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, a v prvých skúsenostiach s rozhodovaním.

Žiak vie vypočítať, že pri úroku 1 % získa zo sumy 1 000 eur po roku 10 eur navyše. Problém však často nastáva vo chvíli, keď má posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze. Práve v tom je jadro problému finančnej gramotnosti na Slovensku. Mladí ľudia často poznajú základné pojmy, no majú problém prepojiť ich s reálnymi situáciami, ktoré ich čakajú v každodennom živote. Aj podľa medzinárodných údajov OECD takmer pätina mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti a len približne jeden z desiatich patrí medzi najlepšie pripravených na riešenie zložitejších finančných situácií. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len približne tretina populácie.

Rozvoj systémového myslenia patrí medzi dôležité ciele aktuálnej kurikulárnej reformy, ktorá sa na Slovensku postupne zavádza a od školského roka 2026/2027 na všetkých základných škôl. Reforma kladie dôraz na praktické kompetencie, kritické myslenie a prepájanie poznatkov naprieč predmetmi vrátane finančnej gramotnosti. Najväčšou výzvou však nebude samotná zmena dokumentov, ale jej každodenné zavedenie do výučby. Preto je dôležité podporiť učiteľov, ponúknuť im kvalitné metodické nástroje a vytvárať priestor na zdieľanie overených prístupov. Z tohto prístupu vychádzajú aj programy finančného vzdelávania Národnej banky Slovenska, FinQ Centra a Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu.

štvrtok 28. mája 2026

Upozorňujeme: Kúpa auta

Zatiaľčo tachometer dokáže stočiť už aj amatér, skúsení podvodníci používajú úplne iné triky. Často im pomáha komisionálny či komisný predaj, teda predaj cudzieho auta na základe plnej moci. Kupujúci sa nedohaduje priamo s majiteľom vozidla, ale so sprostredkovateľom predaja. Tým môže byť aj malý autobazár, ktorý za poplatok od majiteľa zaradí vozidlo do svojej ponuky. Bazár pritom za automobil nijako neručí a jeho prevádzkovateľ vlastne ani nemusí riadne overiť pôvod daného auta, nieto ešte jeho technický stav. Niektorým kupujúcim ani nenapadne, že auto prakticky nekúpili od bazára, z ktorého si ho odviezli. Zistia to až pri dôkladnom preštudovaní si zmluvy často až po tom, čo sa na vozidle prejavila skrytá vada a chcú ho reklamovať.

Riziko akýchkoľvek problémov býva ešte vyššie, ak je sprostredkovateľom fyzická osoba. Či však je komisionálny predaj realizovaný cez bazár alebo fyzickú osobu ako sprostredkovateľa, ak nastane problém a pôvodný majiteľ prestane komunikovať, reklamácia je fakticky nemožná. Vrátenie peňazí alebo úhradu nevyhnutných opráv môžete nanajvýš vymáhať súdnou cestou, a to len v prípade, že ste ochotní investovať možno aj násobok vzniknutej škody do právneho zastúpenia a čakať mesiace či roky na rozsudok.

Pri predaji priamo medzi fyzickými osobami dochádza k podvodom založeným na falošnej identite, teda samotného automobilu. Predávajúci napríklad poskytne len neúplnú dokumentáciu, z ktorej sa kupujúci nedozvie, že na vozidlo bola uvalená exekúcia, je súčasťou majetku rozvádzajúcich sa manželov alebo ho vlastní leasingová spoločnosť. Niektorí podvodníci dokonca rovno falšujú certifikáty a výpisy dokladajúce históriu vozidla, alebo si zaobstarajú prázdnu servisnú knižku, ktorú vyplnia fiktívnymi záznamami o pravidelnom servise.

streda 27. mája 2026

EU: Pravidelné kontroly vozidiel

Európsky parlament pristúpi k ďalšej fáze legislatívneho procesu preskúmania požiadaviek na pravidelné kontroly technického stavu vozidiel. Vodičom sa má poskytnúť viac spôsobov kontroly vozidla, nie však skrátenie intervalov technických kontrol pre osobné automobily a dodávky staršie ako desať rokov z každých dvoch rokov na každý rok.

S cieľom bojovať proti podvodom s počítaním kilometrov a neoprávneným zásahom na trhu s ojazdenými vozidlami poslanci podporujú novú požiadavku, aby opravovne vozidiel zaznamenávali údaje z tachometrov vozidiel a dodávok a aby výrobcovia zaznamenávali údaje z prepojených vozidiel do vnútroštátnej databázy. Aby sa však zabránilo nadbytočnej administratíve pre malé a stredné podniky, táto požiadavka má platiť len vtedy, ak oprava trvá viac než jednu hodinu. Cestné kontroly by mali kontrolovať autá, motocykle, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy tiež z hľadiska ich znečisťujúcich emisií a vyžadovať, aby sa vozidlá s potenciálne vysokými emisiami podrobili ďalším technickým kontrolám.

Európska komisia minulý rok predložila balík opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať minimálne normy pre kontroly vozidiel, doklady o evidencii vozidiel a cestné kontroly. Poslanci už v apríli potvrdili svoje stanovisko k jednej časti balíka, a to k dokumentom o evidencii vozidiel.

utorok 26. mája 2026

Aktuálne: Šetríme na strave

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 %) vníma, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila aj kvalita stravovania. Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 % opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny minimálne raz mesačne za hranicami. Celkovo ide spolu o takmer trištvrte milióna ľudí. Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov EUR, len na DPH je to ďalšia strata 120 miliónov EUR!

Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia:
  • Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
  • 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
  • Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
  • Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
  • Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.
Kvantitatívny prieskum  bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

pondelok 25. mája 2026

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.