SR: V júni zbankrotovalo 29 firiem

V júni na Slovensku zbankrotovalo 29 subjektov, zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za vyše 4,8 milióna eur. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.

Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch. Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov. Do konkurzu sa dostala aj nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade, neverejný poskytovateľ sociálnych služieb. Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá dlží daňovému úradu takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, vyše 1,1 milióna eur po sebe zanechala stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP, ktorá daniarom dlží takmer 982-tisíc eur. Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch. Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur. Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

EU: Nové pravidlá recyklácie

Európska komisia prijala nové pravidlá recyklácie jednorazových plastových nápojových fliaš vyrobených predovšetkým z polyetyléntereftalátu (PET fľaše). Po prvýkrát sa tak stanovuje metodika výpočtu, overovania a nahlasovania chemicky recyklovaného obsahu. Ide o súčasť balíka o plastoch z decembra 2025. Nové pravidlá sa môžu uplatňovať na všetky recyklačné technológie vrátane chemických a mechanických recyklačných technológií. Pomôže to členským štátom splniť cieľ týkajúci sa recyklovaného obsahu stanovený v smernici o jednorazových plastoch.

Mechanická recyklácia je v súčasnosti najpoužívanejšou metódou recyklácie plastov. Zvyčajne sa používa na triedenie, čistenie, drvenie a remold plastov do nových výrobkov. Niektoré toky plastového odpadu však nemožno účinne mechanicky recyklovať. Patrí sem napríklad plastový odpad so zvyškami potravín, prídavnými látkami a zmiešanými materiálmi, ktoré znižujú recyklovateľnosť. V týchto prípadoch môže chemická recyklácia dopĺňať mechanickú recykláciu. Na rozdiel od mechanickej recyklácie chemická recyklácia rozkladá plasty na menšie molekuly, ktoré možno opätovne použiť ako východiskové suroviny pre nové plasty alebo iné chemikálie. To pomáha vrátiť viac tokov plastového odpadu do obehového hospodárstva, a to aj v prípade výrobkov, ktoré musia spĺňať normy vysokej kvality, ako sú obaly prichádzajúce do styku s potravinami.

V prvej fáze bude EÚ považovať za recyklovaný plastový materiál z únie a krajín EHP, kde možno v plnej miere overiť súlad s environmentálnymi pravidlami EÚ. Od 21. novembra 2027 sa budú započítavať aj recyklované plasty z krajín OECD, pokiaľ nie sú vylúčené podľa nariadenia o preprave odpadu. Materiály z krajín, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú započítavať aj vtedy, keď sa na ne budú vzťahovať opatrenia zabezpečujúce rovnocenné normy týkajúce sa požiadaviek na ľudské zdravie a ochranu životného prostredia, napríklad v rámcovej smernici o odpade a nariadení o obaloch a odpadoch z obalov.

Vykonávací akt sa čoskoro uverejní v úradnom vestníku a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Ďalšie informácie:

Vykonávací akt

Stratégia EÚ pre plasty

Balík opatrení na podporu obehového hospodárstva a recyklácie plastov (23. decembra 2025)

Rozhodnutie Rady OECD o riadení pohybov odpadov cez hranice štátov

Aktuálne: Letná brigáda

Letná brigáda sa už nevníma len ako prázdninové privyrobenie si. Predstavuje dôležitý kontakt mladého človeka s pracovným trhom a reálne pracovné skúsenosti. Na Slovensku je dnes voľných takmer 124-tisíc pracovných miest, z toho vyše 50-tisíc je vhodných aj pre absolventov, takže aj krátkodobá letná výpomoc sa môže ľahko zmeniť na budúcu pracovnú príležitosť. Mladí ľudia zisťujú, čo v praxi znamená dochvíľnosť, zodpovednosť, komunikácia s nadriadeným či fungovanie v tíme. Firmy si často všímajú aj to, kto sa rýchlo zaučí, kto je motivovaný a vie byť užitočný, a kto má potenciál pokračovať aj neskôr.

Koľko si dnes brigádnik môže zarobiť? Od januára 2026 je minimálna hodinová mzda na Slovensku 5,259 eura. V aktuálnych brigádnických ponukách sú však pri bežných letných pozíciách často vyššie sadzby: v gastre či administratíve je to obvykle približne 6 až 7,5 eura za hodinu. Pri fyzicky namáhavejšej práci v logistike a skladoch, a tiež v maloobchode býva hodinová mzda bežne okolo 6,5 až 8 eur za hodinu. Pri eventových, animačných alebo špecializovanejších brigádach sa možno dostať aj na 9 až 10 eur za hodinu. Výška odmeny je dôležitá, nemala by však byť pri výbere brigády jediným kritériom. Oplatí sa zvážiť aj to, koľko času a peňazí zhltne doprava, či sa pracovné zmeny dajú zladiť s vlastným voľnom alebo skúškami, ako férovo pôsobí zamestnávateľ a či konkrétna práca prinesie mladému človeku aj niečo do budúcnosti. Svoje výhody môže mať pritom aj o niečo horšie platená pozícia blízko domu, ale brigáda, ktorá človeka naučí napríklad pracovať so zákazníkmi, so systémami alebo v kancelárskom prostredí.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť vždy písomná, inak je neplatná. Musí v nej byť presne uvedená dohodnutá práca, výška odmeny, rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára, pričom jedno podpísané vyhotovenie musí vždy dostať brigádnik. Táto forma dohody je určená pre študentov denného štúdia a spravidla platí najviac do konca roka, v ktorom dovŕšia 26 rokov, prípadne do konca mesiaca, v ktorom ukončia denné štúdium. Rozsah práce nesmie presiahnuť priemerne 20 hodín týždenne a denný limit je 12 hodín, pri mladistvých 8 hodín. Národný inšpektorát práce zároveň upozorňuje, že ak človek počas trvania dohody stratí štatút študenta, má to vplyv na možnosť pokračovať v práci na túto dohodu. Prakticky to znamená, že mladí by si mali zvlášť postrážiť obdobie po maturite či po skončení vysokej školy.

Riziková je nielen práca „načierno“, teda bez riadne uzatvorenej dohody. Opatrnosť je namieste taktiež pri ponukách, ktoré znejú až podozrivo výhodne, neuvádzajú presný typ práce, odmenu, dohľadateľnú firmu alebo kontaktnú osobu. Ďalšou častou chybou je, že študent síce podpíše správny typ dohody, no nepožiada si o odvodovú úľavu. Pri študentskej úľave z odvodov do Sociálnej poisťovne nie je výška zárobku z brigády limitovaná, no odvodová úľava (aktuálne je táto odpočítateľná položka 200 eur mesačne) sa dá uplatniť len u jedného zamestnávateľa a len na jednu Dohodu o brigádnickej práci študentov v danom kalendárnom mesiaci.

Novinka: Žltý lístok

Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého doručovacieho lístka, ktorý klientom prináša viac možností a kontrolu, ako a kde si svoju zásielku prevezmú. Nový žltý lístok už nie je len oznámením o neúspešnom doručení. Je navigáciou, sprievodcom, ktorý klienta jednoducho privedie k riešeniu – bez zbytočného čakania a často aj bez nutnosti navštíviť poštu. Pošta tak reaguje na meniace sa očakávania klientov a posilňuje digitálne a flexibilné služby.

Pošta klientov vyzýva, aby nový lístok nevnímali ako bezcenný papier. Naopak – obsahuje užitočné informácie o všetkých možnostiach, ako sa k zásielke dostať:

• opakované doručenie na pôvodnú adresu,
• preposlanie na inú adresu, inú poštu alebo do BalíkoBOXu,
• vybavenie požiadavky online cez web alebo mobilnú aplikáciu,
• alebo jednoducho cez zákaznícke centrum – telefonicky či e-mailom.

Stačí naskenovať QR kód na lístku, alebo zadať podacie číslo zásielky. Pomôžu aj pracovníci v zákazníckom centre s kontaktom na žltom lístku.

Nový žltý lístok zároveň upozorňuje na služby, akými sú možnosť sledovať zásielky v reálnom čase, zmeniť deň alebo miesto ich doručenia, aktivovať si elektronické notifikácie namiesto papierového lístka, alebo vybaviť presmerovanie zásielok pri dlhodobej neprítomnosti na trvalej korešpondenčnej adrese. Zo žltého lístka sa tak stáva návod, ako posielať, vyzdvihovať zásielky a vybaviť aj ďalšie bežné poštové služby jednoduchšie a bez návštevy pobočky. Nový vizuál aj obsah lístka sú navrhnuté tak, aby boli prehľadné, zrozumiteľné a praktické.

Trend: Pomalšie a viac off-line

Chceme spomaliť a vrátiť sa k reálnym zážitkom. Viac ako polovica ľudí tento rok plánuje obmedziť čas strávený on-line a naopak sa viac venovať osobným stretnutiam, cestovaniu alebo kultúre a športu. Po rokoch rastúceho vplyvu digitálnych technológií prichádza obrat. Ľudia naprieč Európou aj na Slovensku si začínajú cielene vyvažovať on-line prostredie reálnymi zážitkami – od stretávania sa s priateľmi cez cestovanie, až po živé kultúrne a športové podujatia. Osobné skúsenosti sa tak stávajú protiváhou všadeprítomnej digitalizácie a nástupu umelej inteligencie.

Takmer šesť z desiatich Slovákov uvádza, že sa pri rozhodovaní o voľnom čase budú radšej riadiť odporúčaniami ostatných ľudí než algoritmami založenými na AI. Štvrtina respondentov si navyše v posledných mesiacoch dopriala cielený „digitálny detox“, napríklad počas dovolenky alebo návštevou kultúrnych akcií. Rastúci záujem o zážitky potvrdzuje aj ochota míňať. Až 40 percent Slovákov plánuje tento rok minúť za zážitky viac ako minulý rok a ďalších 38 percent minie porovnateľnú čiastku. Z konkrétnych podujatí by si Slováci najradšej vybrali Oktoberfest, Pezinské vinobranie alebo adventné trhy vo Viedni. Zhruba 56 percent Slovákov uvádza, že pokiaľ si zážitok užívajú, menej premýšľajú, koľko utratia. A rovnaký podiel spotrebiteľov je ochotných minúť viac za aktivity, ktoré podporujú miestne firmy alebo komunity.

10 najvyhľadávanejších zážitkov slovenských spotrebiteľov na rok 2026

1. Cestovanie a turistika (76 %)

2. Outdoorové zážitky – hory, bicykel (74 %)

3. Wellness a starostlivosť o zdravie (74 %)

4. Festivaly a koncerty (70 %)

5. Gastronómia (68 %)

6. Filmy a kinematografia (66 %)

7. Zábavné parky (66 %)

8. Návštevy historických a významných miest, pamiatky UNESCO (64 %)

9. Výstavy, múzeá, galérie (61 %)

10. Športové zápasy a turnaje (59 %)

Výrazný posun k zážitkom zameraným na komunitu, blízkosť a autenticitu je viditeľný aj v ďalších európskych krajinách. Potvrdzujú to aj dáta Inštitútu pre ekonomiku, podľa ktorých sa podiel výdavkov za zážitky (okrem cestovania) na celkových výdavkoch európskych spotrebiteľov vlani medziročne zvýšil z 19,9 na 20,4 percenta. Štyri pätiny Bulharov - najviac v Európe - veria, že zážitky vytvárajú tie najlepšie spomienky. Dáni sú zase najochotnejší utrácať za predtým nepoznané zážitky. Portugalci zo všetkých Európanov najviac preferujú zdieľané zážitky s druhými pred tými individuálnymi. A Íri sa najčastejšie inšpirujú odporúčaniami priateľov, rodiny alebo kolegov. Aj podľa Trend Hunter bude zážitkovú ekonomiku v roku 2026 formovať dôraz na ľudí a ľudskosť s hlavným zameraním na analógový svet, nostalgiu a autenticitu. Spotrebitelia tak budú cielene vyhľadávať tzv. unplugged zážitky, ako sú napríklad bary, kde sa hráva hudba z vinylov. Rastie ochota hľadať „staré dobré časy“ a s tým aj záujem o second-hand módu a majstrovanie. V cestovaní, v ére dovolenkových selfie, víťazia doposiaľ nepoznané destinácie mimo centra turistického záujmu.

Mastercard uskutočnila prieskum vo februári 2026 v spolupráci s 3Gem. Dopytovaných bolo 27 000 respondentov v 28 krajinách: v Belgicku, Bulharsku, ČR, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Izraeli, na Cypre, v Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, na Slovensku, v Slovinsku, Spojenom kráľovstve,  Srbsku, Španielsku, Švédsku, vo Švajčiarsku a na Ukrajine.