Aktuálne: Nové práva

Od piatka 19. 6. 2026 dochádza k zmene zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Novelizované znenie nadväzuje na predchádzajúcu verziu účinnú do 18. 6. 2026. Zákon sa prispôsobuje právu EÚ a reaguje najmä na tzv. zelenú transformáciu, posilnenie informovanosti spotrebiteľa a boj proti nekalým obchodným praktikám. Ide teda skôr o rozšírenie a spresnenie existujúcich pravidiel, nie o úplne nový zákon. Oboznámte sa s hlavnými zmenami.

1. Zelené tvrdenia a informácie o produktoch
Zavádzajú sa nové pojmy environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti. Obchodník bude musieť poskytovať overiteľné informácie o ekologických vlastnostiach výrobku a nesmie uvádzať zavádzajúce „eko“ tvrdenia. Cieľom je zabrániť tzv. greenwashingu.

2. Rozšírenie nekalých obchodných praktík
Zoznam praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností, sa rozširuje o nepravdivé tvrdenia o ekologickosti výrobku či skreslené informácie o životnosti alebo opraviteľnosti produktu.

3. Podpora opráv a životnosti tovarov
Spotrebiteľ má právo na lepšiu informovanosť o:

• možnosti opravy,
• dostupnosti náhradných dielov,
• softvérových aktualizáciách.

Cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť odpad a podporiť servis.

4. Posilnenie rozhodovania spotrebiteľa
Spotrebiteľ má dostať viac transparentných údajov pred nákupom, obchodník tak musí jasnejšie komunikovať vlastnosti produktu, jeho trvanie a udržateľnosť.

5. Tlačidlo na odstúpenie od zmluvy
Novela zavádza nový § 20a, podľa ktorého každý e‑shop musí umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy priamo on-line – cez funkciu (tlačidlo/link). Ako má tlačidlo vyzerať? Musí byť jasne označené, napr. Odstúpiť od zmluvy tu, viditeľné a ľahko dostupné, dostupné počas celej 14‑dňovej lehoty na vrátenie, nesmie byť „skryté“ vo VOP alebo komplikovanom menu.

Zámerom je, aby spotrebiteľ nemusel hľadať formulár alebo písať e‑mail. E‑shop musí zabezpečiť:
✅ tlačidlo / odkaz „odstúpiť od zmluvy“,
✅ jednoduchý formulár (meno, číslo objednávky, e‑mail),
✅ druhé tlačidlo „potvrdiť odstúpenie“,
✅ automatické potvrdenie e‑mailom (s dátumom a časom).

Novela nemá jediný dátum účinnosti, jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne (napr. aj počas roku 2026).

Inflácia na Slovensku v máji 2026: Ceny potravín klesli, doprava zdražuje

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v máji 2026 medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Medziročná inflácia 3,8 % bola rovnaká ako priemerný rast cien za prvých päť mesiacov roka. Jadrová inflácia dosiahla úroveň 2,3 % a čistá inflácia 3,3 %. Obe zložky medzimesačne vzrástli  rovnako o 0,4 %. Aký bol teda vývoj cien potravín, dopravy či bývania?

Vývoj cien: doprava zdražela najviac

Medzimesačne najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava (+1,0 %). Naopak najmiernejší rast bol v oblasti informácií a komunikácie a tiež v reštauračných a ubytovacích službách (+0,1 %). Mierny pokles cien evidovali: bytové zariadenie a údržba domácností (-0,2 %) a poisťovacie a finančné služby (-0,2 %)

Potraviny: mierny rast, ale medziročne lacnejšie
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 0,6 %. Tento segment patrí medzi najdôležitejšie položky výdavkov slovenských domácností (približne 21 %). Najviac zdraželi: mäso: +3,1 %, ovocie a orechy: +5,2 %, obilniny vrátane chleba a hotové potraviny. 

Naopak zlacneli: zelenina a zemiaky: -4,1 %, oleje a tuky: -2,2 %, mlieko a vajcia, cukor a cukrovinky. Zníženie cien zaznamenali aj nealkoholické nápoje (-0,1 %), najmä vďaka lacnejšej káve.

Bývanie a energie naďalej zdražujú
Sektor bývania s energiami, ktorý tvorí najväčší podiel výdavkov domácností (21,8 %), zaznamenal nárast o 0,5 %. Rástli najmä: imputované nájomné (+1,1 %), skutočné nájomné, vodné a stočné ako aj
služby spojené s bývaním.

Doprava pod tlakom cien pohonných hmôt
Ceny dopravy síce rástli, ale tempo zdražovania sa mierne spomalilo v dôsledku vývoja cien pohonných hmôt (+2,1 %). Zdraželi tiež kuriérske a dopravné služby.

Medziročné porovnanie: doprava a energie dominujú
V porovnaní s májom 2025 boli ceny vyššie vo všetkých hlavných oblastiach. Najväčší rast cien:
doprava: +9,4 %, bývanie a energie: +6,7 %, vykurovanie až +28,0 %. Vyššie boli aj ceny nájomného, vody a ďalších služieb.

Potraviny medziročne priaznivejšie
Jednou z pozitívnych správ je spomalenie rastu cien potravín, ktoré medziročne vzrástli len o 0,3 %. 
Medziročne zlacneli: najviac oleje a tuky: -11,4 %, mäso: -2,5 %, mlieko a vajcia: -1,8 %, zelenina, 
cukor a sladkosti. Mierne zdraželi: obilniny a chlieb, ovocie a orechy.

Služby stále drahšie
Medziročne pokračoval rast cien aj v ďalších oblastiach: rekreácia, šport a kultúra: +4,8 %, reštaurácie a hotely: +5,2 %, alkohol a tabak: +3,7 %
Naopak, pozitívny vplyv na infláciu mali lacnejšie odevy a obuv ako aj pokles cien bytového zariadenia

Máj 2026 potvrdil pokračujúci rast cien na Slovensku. Hoci inflácia zostáva relatívne stabilná na úrovni 3,8 %, hlavný tlak vytvárajú energie a doprava. Naopak, pozitívnym trendom je stabilizácia cien potravín, ktoré sú medziročne takmer nezmenené alebo mierne lacnejšie.

EU: Deepfakes a text AI

Nový dobrovoľný Kódex postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou prináša praktické kroky, ktoré majú poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom systémov generatívnej umelej inteligencie pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa transparentnosti podľa aktu o umelej inteligencii od 2. augusta 2026. Od tohto dátumu bude akt o umelej inteligencii v kľúčových prípadoch vyžadovať v Európskej únii jasné označovanie. Deepfakes a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený v záležitostiach verejného záujmu musia byť jasne označené. Používatelia musia byť informovaní aj o interakcii s interaktívnym systémom umelej inteligencie, akým je chatbot.

Požiadavky na transparentnosť majú pomôcť ľuďom rozpoznať, kedy bol obsah vytvorený alebo zmenený umelou inteligenciou, čím sa znižuje riziko podvodu a manipulácie. Kódex vypracovalo šesť nezávislých odborníkov, ku ktorým prispelo viac ako 180 zainteresovaných strán. Pozostáva z dvoch oddielov:

1. Poskytovatelia: Tento oddiel sa zameriava na povinnosti poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Stanovuje, ako zabezpečiť, aby boli zvuk, obrázky, video alebo text generované alebo manipulované umelou inteligenciou označené strojovo čitateľným spôsobom a aby ich bolo možné identifikovať ako umelo vytvorené alebo upravené.
2. Nasadzujúce subjekty: V tomto oddiele sa podrobne opisujú povinnosti subjektov nasadzujúcich generatívne systémy umelej inteligencie. Vysvetľuje sa v ňom, ako musia jasne označovať deepfake a text vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný umelou inteligenciou uverejnený s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu, ak nedošlo k ľudskému preskúmaniu alebo redakčnej kontrole.

Pravidlá transparentnosti dopĺňajú pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a vysokorizikových systémov, čím sa podporuje zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie v EÚ. Kódex doplnia praktické usmernenia objasňujúce rozsah právnych povinností a budú sa zaoberať aspektmi, na ktoré sa kódex nevzťahuje.

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Priemerné mzdy na Slovensku v apríli 2026 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach, avšak po zohľadnení inflácie reálny rast dosiahli len niektoré. Zamestnanosť medziročne klesla v polovici sledovaných sektorov. Najvýraznejšie zmeny zaznamenal veľkoobchod, ktorý vykázal najvyšší rast miezd a zároveň najväčší pokles zamestnanosti.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku bola v apríli 2026 medziročne vyššia vo všetkých monitorovaných odvetviach. Dynamika jej rastu sa pohybovala od 0,4 % v odvetví informácií s komunikáciou až po 7,6 % vo veľkoobchode. Po zohľadnení inflácie sa reálne mzdy medziročne zvýšili od 0,1 % v priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím, až po 3,6 % vo veľkoobchode. Nárast presahujúci 2 % bol zaznamenaný aj v odvetví predaja motorových vozidiel vrátane opráv. Naopak pokles reálnych miezd vykázali štyri odvetvia: informácie vrátane komunikácie (-3,4 %), reštaurácie s pohostinstvami (-1,4 %), ale aj vybrané trhové služby (-0,7 %) či stavebníctvo (-0,5 %).

Zamestnanosť na Slovensku v apríli 2026 medziročne klesla v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Pokles zamestnanosti zasiahol najviac veľkoobchod, kde sa počet zamestnaných osôb znížil o 3,6 %. Úbytok pracovnej sily registrovali aj priemysel (-0,6 %), maloobchod (-2 %) či doprava so skladovaním (-1,3 %). Na druhej strane nárast zamestnanosti sa prejavil o 4 % a viac v stavebníctve, vybraných trhových službách a ubytovaní.

V súhrne za štyri mesiace roka 2026 sa vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 4,7 % v informáciách s komunikáciou až po rast o 2 % v stavebníctve a rovnako aj v doprave spolu so skladovaním. Najdynamickejší rast zaznamenalo ubytovanie, o 5,8 %. Naopak pokles zamestnanosti do 3,7 % vykázali veľkoobchod, maloobchod či doprava so skladovaním, ako aj priemysel a tiež predaj motorových vozidiel vrátane opráv.

e-Commerce: Generácia Z mení pravidlá

Viac ako polovica európskych spotrebiteľov (52 %) si dnes objednáva tovar online aspoň raz mesačne. Nakupovanie na internete je však bežnou súčasťou každodenného života až pre tri štvrtiny mladých ľudí z Generácie Z. Až 74 % z nich patrí medzi pravidelných zákazníkov internetových obchodov a v priemere nakupujú online takmer 61-krát do roka, teda viac ako päťkrát do mesiaca. Generácia Z predstavuje pre obchodníkov veľkú príležitosť. Je náročná, cenovo citlivá a dobre vie, kde a ako nakúpiť čo najrozumnejšie. Značky a predajcovia, ktorí im dokážu ponúknuť hodnotu, jednoduchosť a férovú cenu, získajú lojálnych zákazníkov na celé roky. Na Slovensku až štyria z piatich mladých ľudí uvádzajú, že majú pravidelný zdroj príjmu. Iba tretina sa však považuje za úplne finančne nezávislých. U rodičov žije až 42 % mladých a 47 % od nich dostáva finančnú podporu, čo je výrazne viac ako európsky priemer. Práve preto sledujú ceny a hľadajú najrozumnejšiu cestu k produktom.

Mladí ľudia nakupuje online predovšetkým módu (60 %) a obuv (55 %). Výrazný nárast však zaznamenala kozmetika, ktorú si už objednáva každý druhý zákazník z Generácie Z. Na Slovensku nakupujú alebo predávajú tovar z druhej ruky štyria z piatich príslušníkov generácie Z, čo je výrazne viac ako u bežných online zákazníkov. Frekvencia týchto nákupov pritom naďalej rastie, čo potvrdzuje silný záujem o udržateľné a cenovo dostupné alternatívy. Second-hand pre nich nie je núdzovým riešením, ale prirodzenou a rozumnou voľbou. Kľúčovú úlohu v nákupnom správaní Generácie Z zohrávajú sociálne médiá. Používa ich prakticky každý mladý človek (99 %) aspoň raz týždenne. Pravidelne hľadajú na sociálnych sieťach inšpiráciu pri výbere produktov a 61 % cez ne priamo nakupuje. Najobľúbenejšou platformou je Instagram, ktorý týždenne využíva 79 % Generácie Z, tesne nasledovaný YouTube (75 %). Najrýchlejšie však rastie TikTok. Za posledný rok si pripísal desať percentuálnych bodov a dnes ho využívajú dve tretiny mladých Európanov. Pritom až 41 % z jeho mladých používateľov cez neho priamo nakupuje, čo je rovnaká miera ako pri Instagrame, no s oveľa väčšou dynamikou rastu.

Generácia Z síce patrí medzi najaktívnejších online zákazníkov, no nakupovanie na internete vníma ako čoraz náročnejšie. Kým v roku 2019 považovalo 69 % z nich nakupovanie online za jednoduché, dnes je to len 53 %. Rastúce očakávania súvisia aj s tým, že 44 % Generácie Z už aktívne využíva AI funkcie, napríklad virtuálne skúšanie, personalizované odporúčania či obrazové vyhľadávanie. Mladí zákazníci sú pri nakupovaní online sebavedomí a bez váhania vrátia tovar, ktorý nesplní ich očakávania. Posledný nákup vrátil každý štvrtý zákazník z Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 16 %. Zákaznícku podporu považuje za dôležitú až 78 % z nich a vyhľadávajú ju prednostne cez e-mail (27 %), no výraznejšie ako staršie generácie siahajú aj po chatbotoch (14 %) a sociálnych médiách (13 %). Domov si necháva tovar posielať len 62 % Generácie Z, kým u bežnej populácie je to 71 %. Čoraz viac z nich preferuje alternatívne možnosti: doručenie do boxu volí 27 % a výdajné miesta využíva takmer štvrtina (23 %). Pri doručovaní im záleží na informáciách v reálnom čase. Až 82 % generácie Z považuje za dôležité vedieť, ktorá spoločnosť ich zásielku doručuje.

Výsledky vychádzajú zo štúdie E-shopper Barometer, ktorú každé dva roky realizuje skupina Geopost, materská spoločnosť DPD. Prieskum pokrýva 22 európskych krajín a do jeho posledného vydania sa zapojilo viac ako 30 000 respondentov. Prieskum sa zameriava na správanie, návyky, preferencie a očakávania európskych online nakupujúcich.