EU: Návrat migrantov

Politika Európskej únie týkajúca sa návratu štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí sa v únii zdržiavajú nelegálne, sa mení. Rozhodnutie o návrate bude spojené s povinnosťou okamžite alebo v stanovenej lehote opustiť príslušnú krajinu EÚ. Má byť zahrnuté do „európskeho príkazu na návrat“ a sprístupnené prostredníctvom Schengenského informačného systému. Členský štát môže uznať a vykonať rozhodnutie o návrate vydané tiež iným členským štátom na základe európskeho príkazu na návrat, alebo vydať nové rozhodnutie o návrate.

Štátni príslušníci krajín mimo EÚ, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, budú musieť spolupracovať. Pri príprave ich návratu môžu byť zadržaní na základe individuálneho posúdenia, napríklad ak nespolupracujú, predstavujú riziko úteku alebo bezpečnostné riziko. Zadržanie bude musieť nariadiť správny alebo súdny orgán. Obdobie zadržania v členskom štáte má byť až 24 mesiacov s možnosťou šesťmesačného predĺženia, ak sa zmenia okolnosti, objavia sa nové informácie, alebo sa zlepší spolupráca s príslušnou treťou krajinou. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny presťahuje do iného členského štátu a existujú dôvody na jeho zadržanie, môže sa uplatniť nové obdobie zadržania. Členské štáty budú tiež môcť vyžadovať pravidelné hlásenie alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste. Môžu sa uložiť aj alternatívy k zadržaniu, akou je finančná záruka či elektronické monitorovanie. Zadržanie možno nariadiť maloletým osobám bez sprievodu a rodinám s deťmi ako krajné opatrenie a na najkratšiu primeranú dobu, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

Nové pravidlá tiež umožnia možnosť prevodov, s výnimkou maloletých bez sprievodu, do krajiny, ktorá súhlasí s prijatím osoby, na základe dohody uzavretej členským štátom EÚ (tzv. návratové centrá). Takéto dohody možno uzatvárať len s tretími krajinami, ktoré dodržiavajú ľudské práva, medzinárodné právo a zásadu zákazu vyhostenia/vyhostenia, a členské štáty musia informovať komisiu a ostatné členské štáty predtým, ako dohody nadobudnú účinnosť.

Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho uverejnení. Niekoľko ustanovení vrátane ustanovení o centrách pre návrat, posudzovaní veku maloletých a vonkajšom rozmere návratov sa bude uplatňovať okamžite. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú prípravné kroky, by nadobudli účinnosť 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Komisia do dvoch rokov posúdi, či systém funguje efektívne, a môže navrhnúť nové pravidlá vrátane povinného uznávania rozhodnutí o návrate v celej EÚ.

SR: Mzdy v 1. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Jedinou výnimkou boli ťažba a dobývanie, kde hrubé mzdy zamestnancov mierne klesli, a to o 0,1 %. Naopak najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %.

Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli najviac o 10,4 % zamestnancom vo vzdelávaní. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Niektoré mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla: najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 % ako aj v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike. V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3-tisíc eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z regionálneho hľadiska si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.

Aktuálne: Register právnických osôb

Od 1. júna 2026 prešla správa a vedenie informačného systému Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (IS RPO) zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR. Zmena vyplýva z novely zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a súvisiacich legislatívnych úprav prijatých v roku 2026. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že v súvislosti s migráciou systémov a prechodom kompetencií môže v prvých dňoch po 1. júni 2026 dochádzať ku krátkodobým technickým výpadkom alebo dočasnej obmedzenej dostupnosti niektorých funkcionalít uvedeného systému. Tieto obmedzenia by však nemali zásadne ovplyvniť poskytovanie služieb používateľom registra.

IS RPO je referenčný register, do ktorého sa zapisujú údaje o právnických osobách, fyzických osobách – podnikateľoch, organizačných zložkách, orgánoch verejnej moci a ďalších subjektoch definovaných zákonom. Údaje evidované v registri sú teda právne záväzné a považujú sa za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Register zároveň predstavuje základný zdroj na prideľovanie a evidenciu identifikačných čísel organizácií.

Prechod agendy pod sekciu verejnej správy MV SR má byť ďalším krokom k centralizácii a zefektívneniu výkonu verejnej správy v oblasti referenčných registrov štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť lepšiu koordináciu informačných systémov verejnej správy, efektívnejšie riadenie údajových tokov a posilnenie digitálnych služieb štátu. Zmena sa dotýka širokého spektra subjektov verejného aj súkromného sektora, keďže údaje z registra využívajú orgány štátnej správy, samosprávy, podnikateľské subjekty, banky, notári, advokáti, ako aj ďalšie inštitúcie pracujúce s referenčnými údajmi štátu.

On-line: Kam počas prázdnin

Plánujete program na blížiace sa letné prázdniny? Centrum vedecko-technických informácií SR prináša aj tento rok praktického sprievodcu letnými aktivitami pre deti a mládež. Nová elektronická publikácia Kam počas letných prázdnin 2026 ponúka prehľad táborov, podujatí, výletov či voľnočasových aktivít z celého Slovenska, ktoré môžu pomôcť pri plánovaní letných prázdnin.

V publikácii záujemcovia nájdu množstvo tipov pre deti rôzneho veku a záujmov – od športových a kreatívnych aktivít až po vedecké, vzdelávacie či dobrodružné programy. Súčasťou sú kontakty na organizátorov a praktické informácie o jednotlivých podujatiach a zariadeniach. Elektronická publikácia je dostupná bezplatne na webovej stránke CVTI SR https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//OddMladezASport/Mladez/kam_pocas/2026/kam-pocas-letnych-prazdnin-2026.pdf

Publikácia je určená nielen rodičom či pedagógom, ale všetkým, ktorí hľadajú inšpiráciu na aktívne, tvorivé a zaujímavé leto pre deti a mládež. Obsahuje zoznam inštitúcií a zariadení pracujúcich s deťmi a mládežou, spolu s kontaktnými údajmi, ako aj prehľadom akcií, podujatí a táborov organizovaných pre deti a mládež počas letných prázdnin.

EU: Mobilné satelitné služby

Európska komisia prijala návrh výberu poskytovateľov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (mobile satelite service, MSS), ktorí dostanú povolenie využívať harmonizované frekvenčné pásmo 2 GHz po roku 2027. Nahradí rozhodnutie z roku 2008, podľa ktorého platnosť aktuálnych povolení uplynie v máji 2027. Nové nariadenie o 2 GHz pre MSS je v súlade s návrhom aktu o digitálnych sieťach (DNA), podľa ktorého sa pre celé satelitné spektrum majú udeľovať povolenia na úrovni Európskej únie podľa jednotného súboru podmienok, aby na celom jej území platili rovnaké pravidlá.

Spektrum pre mobilné satelitné služby má strategický význam pre inovatívne komerčné využívanie ako aj využívanie na účely bezpečnosti a obrany. Pásmo 2 GHz pre MSS je ideálne pre služby priamej satelitnej komunikácie medzi zariadeniami (Direct-to-device, D2D), ktoré zabezpečujú kritické komunikačné kapacity a prístup k vysokorýchlostnému internetu v oblastiach bez terestriálneho pokrytia. Komisia navrhla zaviesť na prideľovanie tohto frekvenčného spektra výberové konanie na úrovni EÚ. Udeľovanie povolenia na úrovni EÚ na využívanie frekvenčného pásma 2 GHz pre mobilné satelitné služby vo všetkých členských štátoch EÚ zaručí regulačnú jednotnosť v celej EÚ a umožní prevádzkovateľom vyvíjať a poskytovať služby naprieč hranicami.

Spektrum by sa rozdelilo podľa tohto kľúča:

• Jedna tretina pásma 2 GHz pre MSS by sa vymedzila na štátne účely, teda napríklad kritické komunikačné služby, ako aj na komunikáciu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ z EÚ. Prevádzkovateľ zaručí integráciu so súčasnými a s budúcimi spôsobilosťami infraštruktúry Programu únie pre bezpečnú konektivitu IRIS.
• Dve tretiny pásma 2 GHz pre MSS by boli určené na komerčné využívanie, ako sú služby D2D pre mobilné zariadenia. Snahou je priniesť mobilné pokrytie do oblastí, kde nie sú dostupné terestriálne siete. Túto časť pásma možno využiť aj na internet vecí, napríklad pre osobné zariadenia na sledovanie fyzickej kondície, monitorovanie energie a zariadenia reakcie na núdzové situácie. Spektrum v tomto pásme by sa rovnomerne rozdelilo medzi:
• prevádzkovateľov z EÚ vstupujúcich na trh ako prejav úsilia podnietiť diverzifikáciu dodávateľov a stimulovať vstup dodávateľov z EÚ na trh a
• prevádzkovateľov z EÚ a z krajín mimo nej.

Komisia v návrhu zohľadnila názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, konkrétne stanovisko k MSS prijaté v roku 2024 a stanovisko k „Direct-to-Device“ prijaté v roku 2025. Takisto zohľadnila spätnú väzbu, ktorá vyplynula z cielenej konzultácie k budúcemu využívaniu pásma 2 GHz pre MSS, ktorá prebehla v roku 2025.