Upozorňujeme: Kúpa auta

Zatiaľčo tachometer dokáže stočiť už aj amatér, skúsení podvodníci používajú úplne iné triky. Často im pomáha komisionálny či komisný predaj, teda predaj cudzieho auta na základe plnej moci. Kupujúci sa nedohaduje priamo s majiteľom vozidla, ale so sprostredkovateľom predaja. Tým môže byť aj malý autobazár, ktorý za poplatok od majiteľa zaradí vozidlo do svojej ponuky. Bazár pritom za automobil nijako neručí a jeho prevádzkovateľ vlastne ani nemusí riadne overiť pôvod daného auta, nieto ešte jeho technický stav. Niektorým kupujúcim ani nenapadne, že auto prakticky nekúpili od bazára, z ktorého si ho odviezli. Zistia to až pri dôkladnom preštudovaní si zmluvy často až po tom, čo sa na vozidle prejavila skrytá vada a chcú ho reklamovať.

Riziko akýchkoľvek problémov býva ešte vyššie, ak je sprostredkovateľom fyzická osoba. Či však je komisionálny predaj realizovaný cez bazár alebo fyzickú osobu ako sprostredkovateľa, ak nastane problém a pôvodný majiteľ prestane komunikovať, reklamácia je fakticky nemožná. Vrátenie peňazí alebo úhradu nevyhnutných opráv môžete nanajvýš vymáhať súdnou cestou, a to len v prípade, že ste ochotní investovať možno aj násobok vzniknutej škody do právneho zastúpenia a čakať mesiace či roky na rozsudok.

Pri predaji priamo medzi fyzickými osobami dochádza k podvodom založeným na falošnej identite, teda samotného automobilu. Predávajúci napríklad poskytne len neúplnú dokumentáciu, z ktorej sa kupujúci nedozvie, že na vozidlo bola uvalená exekúcia, je súčasťou majetku rozvádzajúcich sa manželov alebo ho vlastní leasingová spoločnosť. Niektorí podvodníci dokonca rovno falšujú certifikáty a výpisy dokladajúce históriu vozidla, alebo si zaobstarajú prázdnu servisnú knižku, ktorú vyplnia fiktívnymi záznamami o pravidelnom servise.

EU: Pravidelné kontroly vozidiel

Európsky parlament pristúpi k ďalšej fáze legislatívneho procesu preskúmania požiadaviek na pravidelné kontroly technického stavu vozidiel. Vodičom sa má poskytnúť viac spôsobov kontroly vozidla, nie však skrátenie intervalov technických kontrol pre osobné automobily a dodávky staršie ako desať rokov z každých dvoch rokov na každý rok.

S cieľom bojovať proti podvodom s počítaním kilometrov a neoprávneným zásahom na trhu s ojazdenými vozidlami poslanci podporujú novú požiadavku, aby opravovne vozidiel zaznamenávali údaje z tachometrov vozidiel a dodávok a aby výrobcovia zaznamenávali údaje z prepojených vozidiel do vnútroštátnej databázy. Aby sa však zabránilo nadbytočnej administratíve pre malé a stredné podniky, táto požiadavka má platiť len vtedy, ak oprava trvá viac než jednu hodinu. Cestné kontroly by mali kontrolovať autá, motocykle, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy tiež z hľadiska ich znečisťujúcich emisií a vyžadovať, aby sa vozidlá s potenciálne vysokými emisiami podrobili ďalším technickým kontrolám.

Európska komisia minulý rok predložila balík opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať minimálne normy pre kontroly vozidiel, doklady o evidencii vozidiel a cestné kontroly. Poslanci už v apríli potvrdili svoje stanovisko k jednej časti balíka, a to k dokumentom o evidencii vozidiel.

Aktuálne: Šetríme na strave

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 %) vníma, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila aj kvalita stravovania. Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 % opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny minimálne raz mesačne za hranicami. Celkovo ide spolu o takmer trištvrte milióna ľudí. Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov EUR, len na DPH je to ďalšia strata 120 miliónov EUR!

Pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 %) rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 %) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty. Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 % opýtaných. Viac ako 40 % ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu. Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina opýtaných (33,2%) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23%) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré predtým jedla pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Slováci v pohraničí využívajú na nákupy prirodzene susedné štáty. Kým do Poľska (62,3 %) a Českej republiky (53,3 %) chodíme primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 %), špecifický sortiment či iné značky. Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 %), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51%) respondentov pohybuje v rozmedzí 50 – 99 EUR. Takmer štvrtina (23%) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 EUR. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. EUR. Štát len na DPH prichádza takto ročne o takmer 120 mil. EUR. Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, v ktorých žije viac ako 3,2 milióna obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia:

• Až 31 % Slovákov šetrí na potravinách maximálne.
• 55 % pracujúcim sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania.
• Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí cca 13 mil. Eur.
• Ročne ide až o takmer 700 mil. Eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska.
• Štát len na strate DPH prichádza ročne o takmer 120 mil. Eur.

Kvantitatívny prieskum  bol realizovaný metódou CAWI on- line dotazníkom prostredníctvom MNFORCE SK panelu v období od 22. 4. 2026 do 25. 4. 2026. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

Investície: Najčastejšie do rekonštrukcie

Väčšina Slovákov a Sloveniek (52 %) počas tohto roku neplánuje žiadnu väčšiu finančnú investíciu. Na druhej strane tí, čo majú v pláne míňať vyššie sumy peňazí, najčastejšie uvádzajú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Je ich 16 %, len o niečo menej ako tých, čo sa chystajú kupovať drahšie spotrebiče či nábytok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1022 respondentov, od 30. 3. do 2. 4. 2026, agentúra Ipsos) si mieni 7 zo 100 opýtaných zaobstarať nehnuteľnosť, rovnaký počet má v úmysle kúpu auta. Hlavným zdrojom majú byť ich úspory, štvrtina si chce pomôcť aj pôžičkou.

Vyše 80 % slovenských domácností hlási tento roky vyššie mesačné výdavky než pred rokom, pričom každá tretia ich má výrazne vyššie. Aj tento fakt sa do istej miery odráža na plánovaní väčších výdavkov. Zatiaľčo v Bratislavskom kraji nemá v pláne väčšiu investíciu 46 % ľudí, v Trnavskom kraji je to už 53 % a v Prešovskom kraji dokonca 58 %. Bez investičných plánov sú taktiež vo väčšej miere respondenti vo veku nad 54 rokov, rozvedení a tiež ľudia s učňovským vzdelaním. Necelá polovica Slovákov a Sloveniek ale ešte počíta s tohtoročnou vyššou investíciu. Na prvom mieste je to rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú plánuje 16 %. Ďalších 14 % sa chystá na kúpu vybavenia do domácnosti, akým sú hodnotnejšie spotrebiče alebo nábytok. Rovných 9 % plánuje minúť vyššiu sumu za elektroniku, napríklad za notebook či mobil a rovnaký počet ľudí si dopraje oddych počas drahšej dovolenky. V plánoch 7 % ľudí zo Slovenka figuruje investícia do kúpy bytu, domu, chaty či pozemku a v rovnakej miere je to aj kúpa jazdeného alebo nového auta.

V prípade najčastejšie spomínanej rekonštrukcie nehnuteľnosti badáme značné rozdiely v rámci rôznych častí republiky, ale aj z pohľadu mesačných príjmov a veku ľudí. V hlavnom meste a okolí plánuje investíciu do zveľadenia svojho bytu či domu 12 % opýtaných, teda menej ako na východe Slovenka, kde je to v Prešovskom kraji 17 % v Košickom kraji ešte o percent viac. Veľkú rolu tu hrajú aj finančné možnosti odvíjajúce sa od mesačných zárobkov. Ľudia s príjmom 1 200 až 1 500 eur chcú rekonštruovať svoju nehnuteľnosť v 12 %, u zarábajúcich 3 000 až 4 000 eur je to viac ako dvojnásobok, až 25 %. A z akých zdrojov chcú platiť tohtoročné vyššie investície? Presná polovica hovorí o využití svojich úspor. Nasledujú bežné mesačné výplaty (22 %), potom kombinácia úspor, mzdy a úveru (16 %) a napokon je to samotná pôžička, ktorú si hodlá vziať 10 % opýtaných.

SR: V apríli zbankrotovalo 574 obyvateľov

V apríli na Slovensku zbankrotovalo 574 dlžníkov, medzimesačne ide o 3,5 % pokles (v marci t.r. 595 dlžníkov) a aj v medziročnom porovnaní ide o 34,7 % pokles (pred rokom až 879 bankrotujúcich). Formu konkurzu si zvolilo 563 občanov, splátkový kalendár preferovalo 11 dlžníkov. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 90,2 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (518) a zvyšok na majetok podnikateľov (56). Trend vyššieho zastúpenia mužov sa ani tentoraz nezmenil, bolo ich 372 a tvorili 65 % z celku. Žien podľa aprílových štatistík CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 202.

Mierne stúpli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, v apríli ich zbankrotovalo zatiaľ najviac v rámci toho roka – 4 ženy a 15 mužov. Celkovo za prvé štyri mesiace tohto roka zbankrotovalo 64 vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 190 (33 %), nasledovali štyridsiatnici – 144 (25 %). Zbankrotovala aj jedna osemdesiatnička. Smutnú štatistiku v kategórií 80+ vedú zatiaľ v roku 2026 ženy, zbankrotovali už 3 osemdesiatničky, muži sa zatiaľ v takomto pokročilom veku nevyskytli. Vysoké zastúpenie mali ľudia bez domova, bolo ich 95 a tvorili 16,9 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Z toho piati mali evidovaný pobyt na známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi ľuďmi bez domova bol spoločne aj otec so synom z Hlohovca. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 6 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac dlžníkov pochádzalo z Bratislavského kraja, bolo ich 99. Nasledoval Prešovský kraj s 94 a Nitriansky kraj s 89 dlžníkmi. Trnavský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 75 dlžníkov. Z Košického kraja pochádzalo 56 občanov, Žilinského 44 a najmenej dlžníkov, len 42, bolo z Trenčianskeho kraja.

V apríli zároveň súdy zrušili 571 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 518 zrušených pre nedostatok majetku a 53 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v apríli zrušených 5 oddlžení. Z rovnakého dôvodu pribudli 2 osoby do Registra diskvalifikácií a 1 osoba bola z Registra vyradená po uplynutí trestu.