Bankroty: V máji najviac dvadsiatnikov z východného Slovenska

V máji na Slovensku zbankrotovalo 646 dlžníkov. Medzimesačne ide o 26,5 % pokles, v apríli t. r. totiž bankrot zasiahol 879 dlžníkov. V medziročnom porovnaní ide o 31 % pokles, pred rokom bolo bankrotujúcich až 937. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 89 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (575) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 638 občanov, splátkový kalendár preferovalo 8 dlžníkov.

Výrazné zastúpenie mali opäť muži, bolo ich 453. Žien podľa májových štatistických dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 193. Len 3 ženy a 9 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku, najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 204 (31,6 %). Májovou zaujímavosťou je najvyšší podiel dvadsiatnikov v rámci tohto roka v pomere k celkovému počtu dlžníkov až 15,2 %, presne 98. V takmer stovke mladej generácie prevažovali muži – 76,5 %. Najviac mladíkov zbankrotovalo v Prešovskom kraji, a to 22, nasledoval Košický kraj s 13 mužmi. Mladých dlžníkov z východu bolo v prepočte takmer 47 %. A naopak, v Bratislavskom kraji nezbankrotoval žiaden dvadsiatnik.

Ľudia bez domova tvorili 13,2 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 84. Dvaja z nich mali registrovaný trvalý pobyt na virtuálnej bratislavskej adrese Karpatské námestie 7770/10A, spolu s aprílovými ľuďmi bez domova je ich spolu už 7 v takomto krátkom časovom intervale z jednej adresy. Ďalšou zaujímavosťou je, že až šesť dlžníkov pochádza z jednej obce, Veľké Ludince v okrese Levice. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 16 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 124 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Nitriansky kraj so 110 a Košický s Trnavským krajom zhodne s 86 dlžníkmi. Najmenej dlžníkov, len 42, pochádzalo z Bratislavského kraja, čo je takmer trikrát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji.

V máji zároveň súdy zrušili 655 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 617 zrušených pre nedostatok majetku a 38 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v máji zrušených 5 oddlžení, do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 8 dlžníkov. Jeden dlžník bol z Registra po uplynutí trestu vymazaný.

AI: Obavy z negatívneho vplyvu

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) až 84 % dospelej populácie na Slovensku považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60 % opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24 % predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7 %) alebo „bez rizika“ (3 %). Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 020 respondentov starších než 18 rokov), najväčšie obavy vzbudzujú predovšetkým falošné / zmanipulované videá, tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií, tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90 % opýtaných.

Cieľom podvodov s využitím AI je vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém, alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar. Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností AI ako: reprodukcia / napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania. Až 84 % respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80 %) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78 %) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti. Významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73 % vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66 % súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest.

Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov AI považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných používateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35 % opýtaných je najúčinnejšie riešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31 % zasa zodpovedné správanie užívateľov AI spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad, a podľa ďalších 30 % zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie. U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26 %) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a / alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19 %) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11 %) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.

SR: Firemné bankroty v máji

Máj sa v rámci tohto roka stal podľa údajov registra CRIBIS zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom porovnaní s aprílom t. r. ide o 36 % pokles, v medziročnom o 20 % pokles. V bankrote sa ocitlo 16 podnikateľských subjektov, z toho bolo 15 eseročiek a 1 akciová spoločnosť. Šesť subjektov, ktoré v máji začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Jeden si uviedol 25 až 49 zamestnancov a u 9 firiem nebol ich počet zistený.

Bankrotový domino efekt legendárnej vranovskej celulózky pokračoval aj v máji. Tentoraz postihol akciovku BUKÓZA Export-Import, ktorej tržby sa ešte v roku 2023 šplhali takmer k 84 miliónovej hranici. Zaradila sa tak k Bukóze Holding, a BUKÓZE INVESTU, na ktoré bol vyhlásený konkurz už v predchádzajúcich mesiacoch. V máji zažili rozčarovanie aj dámy, ktoré si prišli do predajní značky Gerry Weber kúpiť nové outfity. Čakali ich len výpredaje a oznamy o definitívnom uzatvorení. Značka so sídlom v Nemecku, s viac ako 50-ročnou históriou a filozofiou kvality, pôsobila na Slovensku od roku 2013, oblečenie predávala v kamenných predajniach aj cez e-shopy. Gerry Weber SK s. r. o. ešte v roku 2023 vykázala takmer 1,1 mil. tržby, ale dobehli ju dlhy a nedoplatky a na Slovensku končí.

Žilinský a Košický kraj mali zhodne po 4 konkurzy, Trnavský kraj o jeden menej, Bratislavský a Nitriansky po 2 konkurzy. Banskobystrický kraj mal 1 konkurz a vo zvyšných dvoch krajoch nebol vyhlásený ani 1 konkurz. Najviac konkurzov (5) bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe, za ňou nasledovalo stavebníctvo (3), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (2), ubytovacie a stravovacie služby (2) a administratívne a podporné služby (2). V máji boli zastavené 4 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 22 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 20 firmách. Reštrukturalizácii čelila v máji jedna spoločnosť - SlovSETRA s.r.o. zo Slovenského Pravna ktorá sa zaoberala obrábaním kovov a opravami prevodoviek.

Radíme: Cestovanie lietadlom

Check-in, kontrola dokladov, odbavenie batožiny alebo bezpečnostná kontrola môžu byť vysoko stresujúce situácie. Keď sa to ich napokon podarí absolvovať bez komplikácií, prvotné obavy rýchlo opadnú. O to väčšie rozčarovanie ale potom príde, keď let mešká, čas odletu sa neustále posúva a cestujúci môže nakoniec čakať aj niekoľko hodín priamo na palube lietadla. Viete, na čo máte v takýchto situáciách nárok?

Práva cestujúcich v leteckej doprave upravuje v EÚ nariadenie č. 261/2004, ktoré sa vzťahuje na oneskorenie, zrušenie letu aj odmietnutie nástupu na palubu. Ak je let odložený o viac než tri hodiny a meškanie nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, môže spotrebiteľovi vzniknúť nárok na finančnú kompenzáciu. Výška náhrady sa pohybuje od 250 do 600 eur v závislosti od dĺžky letu. Aby bol nárok uznateľný podľa únijnej úpravy, musí ísť buď o let, ktorý odlieta z letiska v EÚ (bez ohľadu na dopravcu), prípadne z letiska mimo EÚ na letisko v EÚ za predpokladu, že ide o únijného dopravcu. Okrem finančnej kompenzácie máte v prípade dlhšieho čakania aj nárok na starostlivosť, čo zahŕňa občerstvenie, možnosť telefonického spojenia a v prípade nutnosti aj ubytovanie. Nároky sa uplatňujú priamo u leteckého dopravcu.

Kedy sa finančnej náhrady nedočkáte? V prípade tzv. mimoriadnych okolností, za ktoré sa považujú nevhodné počasie alebo prírodné javy, napríklad výskyt sopečného popola v letovej trase. V týchto situáciách dopravca nemôže ovplyvniť vznik meškania, a preto nie je povinný kompenzáciu vyplácať. Aj v týchto nepríjemných situáciách majú spotrebitelia nárok počas čakania na základnú starostlivosť, ako prístup k toaletám, pitný režim a aktuálne informácie o situácii. Únijná úprava práv cestujúcich aj na situácie, keď vám bol bez oprávneného dôvodu odmietnutý nástup na palubu. V týchto prípadoch je dôležité sa zoznámiť s podmienkami konkrétnych aerolínií, najmä s lehotou, do kedy sa musíte najneskôr dostaviť na odbavenie a nástup. Eduarda Hekšová dodáva: „Ak ste sa dostavili včas, splnili všetky podmienky prepravy, a napriek tomu vám bol nástup odmietnutý, môžete sa domáhať finančnej kompenzácie a úhrady za náhradnú dopravu či starostlivosť počas čakania.“

EU: Proti úniku uhlíka a zmena noriem emisií CO2

Európsky parlament podporuje návrhy na zjednodušenie nástroja Európskej únie (EÚ) proti úniku uhlíka. Navrhované zmeny mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach sú súčasťou úsilia o zjednodušenie s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky a príležitostných dovozcov. Poslanci tiež odsúhlasili návrh komisie na podporu európskeho automobilového sektora, ktorý pociťuje vplyv rýchlych technologických zmien a rastúcej konkurencie.

Parlament schválil návrh Európskej komisie, ktorý je súčasťou balíka zjednodušujúcich opatrení „Omnibus I“ z 26. februára 2025. Poslanci prijali technické objasňujúce zmeny a podporili novú de minimis hmotnostnú hranicu 50 ton. Tým by sa oslobodila prevažná väčšina (90 %) dovozcov – najmä malé a stredné podniky a jednotlivci – ktorí dovážajú iba malé množstvá tovaru vyžadujúceho kompenzáciu uhlíka. Environmentálne ciele CBAM zostávajú dosiahnuteľné, pretože 99 % celkových emisií CO2 z dovozu železa, ocele, hliníka, cementu a hnojív by zostalo zahrnutých v pravidlách. V prípade dovozu, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka, zmeny tiež zjednodušujú proces schvaľovania pre deklarantov (strany, ktoré chcú dovážať tovar podliehajúci mechanizmu), výpočet emisií a správu finančnej zodpovednosti CBAM a zároveň posilňujú ustanovenia proti zneužívaniu. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej forme legislatívy. Mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíkových emisií na hraniciach je nástrojom EÚ na vyrovnanie ceny uhlíka plateného za produkty EÚ v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) s cenou dovážaného tovaru a na podporu väčších ambícií v oblasti klímy v krajinách mimo EÚ. Začiatkom roka 2026 Európska komisia posúdi, či rozšíri rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na ďalšie sektory ETS, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka.

Navrhovaná zmena pre výrobcov automobilov umožňuje splniť si povinnosti na roky 2025, 2026 a 2027 spriemerovaním svojej emisnej výkonnosti za trojročné obdobie, a nie za každý jednotlivý rok. Tento prístup by im umožnil vyrovnať akékoľvek nadmerné ročné emisie pri dosiahnutí lepšieho cieľa v nasledujúcom roku / rokoch. Súčasné pravidlá stanovujú ročné ciele, ktoré pokrývajú päťročné obdobia na zníženie priemerných emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok v celom vozovom parku EÚ. Od roku 2025 sa na obdobie rokov 2025 – 2029 bude uplatňovať ročný cieľ zníženia emisií CO2 o 15 % v porovnaní s hodnotami z roku 2021. Aby návrh zákona nadobudol účinnosť, vyžaduje si formálne schválenie Radou, ktorá prijala rovnaké znenie 7. mája 2025. Je súčasťou akčného plánu komisie v oblasti priemyslu pre európsky automobilový sektor, ktorý bol oznámený 5. marca 2025 a nadväzoval na strategický dialóg o budúcnosti automobilového priemyslu zo začiatku tohto roka.