utorok 11. júna 2024

EU: Podpora trhu s vodíkom

Európska komisia začala pracovať na pilotnom mechanizme podpory európskeho trhu s vodíkom. Nový mechanizmus bol vytvorený v rámci nedávno prijatého balíka opatrení v oblasti dekarbonizovaných plynov a vodíka a jeho cieľom je urýchliť investície tým, že poskytne jasnejší obraz o situácii odberateľov aj dodávateľov na trhu a uľahčí kontakty medzi nimi. Bude fungovať päť rokov a bude súčasťou Európskej vodíkovej banky.

Pilotný mechanizmus pre vodík bude zhromažďovať, spracúvať a poskytovať prístup k informáciám o dopyte a ponuke obnoviteľného, nízkouhlíkového vodíka a derivátov, čo umožní európskym odberateľom spojiť sa s európskymi aj zahraničnými dodávateľmi. Bude zhromažďovať a spracúvať trhové údaje o vývoji tokov a cien vodíka. Dnes sa začal proces verejného obstarávania s cieľom nájsť poskytovateľa služieb na vytvorenie IT platformy na prevádzku pilotného mechanizmu. Komisia plánuje podpísať zmluvu do konca tohto roka, aby mohla začať svoju činnosť do polovice roka 2025.

V Európe sa už pripravujú prvé veľké elektrolyzéry a podpísali sa prvé dohody o odbere. Zlepšenie viditeľnosti dopytu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi pomôže urýchliť konečné investičné rozhodnutia v Európe a prispeje k zabezpečeniu dohôd o odbere. Vodík bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní našich cieľov zelenej dohody, postupnom vyraďovaní ruských fosílnych palív a podpore dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Pilotný mechanizmus je súčasťou prebiehajúcich prác na vytvorení európskej multiproduktovej platformy pre spoločný nákup strategických komodít, ktorá by sa v budúcnosti mohla vzťahovať na komodity, akými sú strategické suroviny.

pondelok 10. júna 2024

AI: Skúsenosti má každý piaty Slovák

Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) každý piaty respondent na Slovensku (19%) má reálnu skúsenosť s umelou inteligenciou (AI) – buď ju použil viackrát (9%) alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšal (10%). Ďalších 41% opýtaných tvrdí, že AI síce nevyskúšali, ale o nej počuli. Naopak, o existencii umelej inteligencie nevie nič 40% opýtaných.

Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 069 respondentov starších než 14 rokov, apríl 2024) spomedzi používateľov AI až 57% uviedlo skúsenosť s rôznymi verziami chatbotu ChatGPT a 48% s virtuálnymi asistentami, ako napr. Amazon Alexa, Google Assistant, Apple Siri, Microsoft Cortana, a pod. Ďalšia takmer pätina (18%) už použila alebo vyskúšala Copilot, 12% Gemini a 8% DeepL Translator. Menšia časť respondentov má skúsenosti aj so širším portfóliom AI nástrojov a služieb ako sú Sora, Claude, DALL-E, Midjourney, a mnohých iných. Najčastejšie sa využívajú na vyhľadávanie informácií alebo vyhľadávanie odpovedí na rôzne otázky (75%). AI v iných oblastiach, akými sú napr. jazykové preklady, tvorba/úprava textu, obsahu, prezentácií či tvorba/úprava obrázkov, fotografií, grafiky, využíva už len približne tretina z nich. Naopak špecifické oblasti, ako napr. automatizácia práce a úloh, tvorba/úprava zvuku, hudby, analýza/spracovanie údajov, diagnostika, monitoring alebo programovanie, sú zatiaľ iba okrajovou záležitosťou.

Skúsenosť s AI prirodzene stúpa s klesajúcim vekom. Zatiaľčo medzi seniormi ju využíva alebo aspoň raz-dvakrát vyskúšalo iba 3% opýtaných, medzi 25-34-ročnými je to už nadpriemerných 28% a medzi 14-24-ročnými až 38%. Rovnako je to so vzdelaním, kde skúsenosť s umelou inteligenciou stúpa s výškou dosiahnutého vzdelania, pričom medzi najskúsenejších patria vysokoškolsky vzdelaní (30%). Z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. náročnosti profesie, je nadpriemerne viac takýchto ľudí medzi tvorivými (VŠ vzdelanými) odbornými pracovníkmi, manažérmi, podnikateľmi a študentami. Spomedzi nich využíva alebo aspoň vyskúšalo umelú inteligenciu 28% – 41% opýtaných. Naopak, nadpriemerne viac takých, ktorí o umelej inteligencii nič nevedia alebo o umelej inteligencii iba počuli, nájdeme medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi a prevádzkovými pracovníkmi v obchode a službách.

piatok 7. júna 2024

SR: Mzdy v 1. štvrťroku 2024

Reálna mzda na Slovensku na začiatku roka podľa štatistického úradu vzrástla o 5,6 % a tempo jej zvyšovania bolo tretie najrýchlejšie za posledných 15 rokov. Nominálne aj reálne zárobky v 1. štvrťroku 2024 medziročne vzrástli pomerne dynamicky vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva. Rast potiahlo vyše 20 % zvýšenie platov pracujúcim v dodávke elektriny, plynu, pary a dvojciferný prírastok v ďalších 6 odvetviach.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2024 vzrástla medziročne o 9 % na 1 447 eur. Zamestnanci tak v hrubom dostávali v priemere o 120 eur viac ako na začiatku roka 2023. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda na Slovensku v prvom štvrťroku 2024 vzrástla o 5,6 %. Sezónne očistená nominálna priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2023 vzrástla o 1,9 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 3,5 % v odborných, vedeckých a technických činnostiach až po 21,4 % zvýšenie platov zamestnancom v dodávke elektriny, plynu a pary. Reálny rast vyšší ako 7 % zaznamenali mzdy pracujúcich napríklad v dodávke elektriny, plynu, pary, v ťažbe a dobývaní, v oblasti vzdelávania, ale aj v štátnej a verejnej správe. Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ vykázal počas 1. štvrťroka 2024 medziročný rast miezd na úrovni 11,5 % (na 1 557 eur), reálne mzdy vzrástli o 8 %. V obchode, v ktorom pracuje druhý najväčší počet osôb v SR, nominálne mzdy vzrástli o 8,1 % (na 1 368 eur). Reálny rast platov pracovníkov v obchode dosiahol 4,7 %, čo bolo pod úrovňou priemeru za celé hospodárstvo SR. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,8 tisíca eur mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti a v dodávke elektriny, plynu a pary.

V 11 z 19 odvetví ekonomiky bola mzda pod hodnotou priemeru za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (834 eur) a v ostatných činnostiach (896 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 838 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 119 eur v Prešovskom do 1 334 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najdynamickejšie o 10 % v Banskobystrickom kraji. Reálne zárobky stúpli vo všetkých krajoch Slovenska o viac ako 5 %, výnimkou bol Nitriansky kraj, kde rast predstavoval len 1,3 %.

štvrtok 6. júna 2024

EU: Zdravie pre všetkých

Európska zdravotná únia vychádza zo skúseností nadobudnutých počas krízy COVID-19 a reaguje na jasné výzvy občanov po silnejšej prítomnosti Európskej únie v oblasti verejného zdravia. Predstavená bola v novembri 2020 s cieľom zabezpečovať, aby boli členské štáty lepšie pripravené spoločne reagovať na budúce zdravotné krízy a zároveň podporovali moderné a inovatívne politiky v oblasti zdravia pre všetkých občanov v celej EÚ. K dispozícii sú na to určené finančné prostriedky z programu EU4Health.

V rámci Európskej zdravotnej únie sa pripravujú nové opatrenia, pričom sa zatiaľ dosiahli nasledujúce méty:
  • Prísnejšie opatrenia v oblasti zdravotnej bezpečnosti s cieľom lepšie reagovať na budúce krízy: EÚ je dnes lepšie pripravená, aby mohla predvídať akékoľvek závažné ohrozenia zdravia, pripraviť sa a reagovať na ne. Dokáže to vďaka silnejšiemu právnemu rámcu pre spoluprácu v oblasti zdravotnej bezpečnosti, posilneným zdravotníckym agentúram EÚ a vytvoreniu Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA).
  • Rovnoprávny a včasný prístup k cenovo dostupným liekom pre všetkých občanov: Navrhovaná farmaceutická reforma EÚ poskytne ďalším 70 miliónom občanov EÚ prístup k novým liekom a zároveň zachová v Európe konkurencieschopný farmaceutický sektor. Reforma sa zameriava na potreby občanov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby mal každý prístup k liekom, ktoré potrebuje a vtedy, kedy ich potrebuje, a to bez ohľadu na to, kde žije a akou chorobou trpí. Súčasťou reformy je aj súbor opatrení na riešenie nedostatku liekov, vďaka ktorému sa zlepší dostupnosť kritických liekov.
  • Svetový plán na boj proti rakovine: V rámci európskeho plánu na boj proti rakovine sa spustilo niekoľko významných opatrení na boj proti tejto chorobe v každom štádiu – od prevencie cez určenie diagnózy a liečbu až po starostlivosť o pacientov po prekonaní rakoviny. Vďaka podpore z finančných prostriedkov EÚ vo výške 4 miliardy eur plán už prináša zmenu životov onkologických pacientov v celej Európe.
  • Iniciatívy na digitalizáciu zdravotnej starostlivosti: Vďaka priekopníckemu európskemu priestoru pre zdravotné údaje (EHDS) budú mať občania prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v EÚ. V rámci EHDS sa plne dodržiavajú pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov a zároveň sa naplno využíva potenciál digitálnej transformácie. Umožní sa aj lepšie využívanie údajov na výskum a vývoj prelomových liekov.
  • Opatrenia pre lepšie duševné zdravie: V prístupe EÚ k duševnému zdraviu sa uznáva, že naše duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie a ovplyvňuje ľudí vo všetkých profesiách. Na komplexný prístup bolo vyčlenených viac než 1,2 miliardy eur a pozostáva z rozsiahlych opatrení na podporu duševnej pohody, zlepšenie preventívnych a podporných služieb a skoncovanie so stigmatizáciou v tejto dôležitej oblasti.
  • Pravidlá na zvýšenie bezpečnosti pacientov a zabezpečenie dodávok liekov: Darcovia a príjemcovia látok ľudského pôvodu, ako sú krv a bunky, budú podľa revidovaných pravidiel EÚ požívať silnejšiu ochranu. Opatrenia na zabránenie akémukoľvek prerušeniu dodávok kritických liekov a zdravotníckych pomôcok znamenajú, že občania sa môžu naďalej spoliehať na bezpečné a účinné lieky, ošetrenie a liečbu.
  • Prístup „jedno zdravie“ na riešenie závažných zdravotných rizík: Európa uznala prepojenie medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a životným prostredím. Vytvorila si tak lepšie predpoklady na vypracovanie silnejších politík na riešenie závažných výziev v oblasti zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia a vplyv zmeny klímy na zdravie.

streda 5. júna 2024

Fajčenie: Výmena za investovanie

Vyše 1 150 000 Slovákov fajčí, pričom priemerný mesačný výdavok na cigarety dosahuje 150 EUR. Ak by však fajčiari prestali fajčiť a namiesto toho túto sumu investovali, mohli by dosiahnuť výrazné finančné prírastky. Pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku (31. máj) zostavilo 365.invest aktuálne štatistiky, ktoré odhaľujú finančné dopady fajčenia na slovenské domácnosti.

Podľa údajov Eurostatu fajčí každý deň 19,7 % občanov Európskej únie. Spomedzi krajín EÚ, má najvyššiu mieru fajčenia Bulharsko, kde denne fajčí viac ako štvrtina obyvateľov (28,2 %), nasledujú Turecko, Grécko a Maďarsko. Naopak, najnižšiu mieru fajčenia má Švédsko (9,3 %), Island a Fínsko. V Európskej únii fajčia častejšie muži ako ženy, v porovnaní so 14,8 % žien fajčí denne 22,3 % mužov. Aj keď počet fajčiarov na Slovensku v posledných rokoch klesal, v roku 2022 opäť vzrástol na 21,2 %, čo predstavuje viac než 1 150 000 aktívnych fajčiarov, pričom 5 % z nich vyfajčí 20 cigariet denne.

Fajčenie predstavuje pre každého piateho Slováka značnú zdravotnú, ale aj finančnú záťaž. Dôležité je poznamenať, že vláda za posledný rok už dva krát navyšovala spotrebné dane na tabak a tabakové výrobky. Každý fajčiar môže byť tak prekvapený, aký finančný dopad má tento zlozvyk na jeho peňaženku. „Povedzme, že priemerná cena balenia cigariet bude 5 €, pričom aktívny fajčiar vyfajčí jedno balenie denne. To znamená, že mesačne minie približne 150 € a ročne to môže byť až 1 800 € len na cigarety. Ak by tieto peniaze investoval napríklad do podielových realitných fondov, mohol by v dlhodobom horizonte značne zvýšiť svoje finančné aktíva,“ uviedla Katarína Dubeňová. Je to je značná suma, ktorú by sa dalo investovať oveľa efektívnejšie. Zvlášť keď si uvedomíme, že podiel denných fajčiarov je najvyšší v produktívnom veku 15 – 24 a 25 – 34 rokov. Naopak vo vekovej skupine 55 – 64 rokov a v najstaršej vekovej skupine je podiel najnižší. Ak by ste tieto peniaze investovali do podielových realitných fondov s priemernou ročnou mierou návratnosti 3,5 %, po 5 rokoch by ste mali takmer 10 000 €. Po 15 rokoch by ste mohli dosiahnuť viac ako 35 000 € a po 30 rokoch by sa táto suma mohla blížiť 100 000 €. Tým, že sa vzdáte fajčenia, môžete nielen zlepšiť svoje zdravie, ale vďaka investovaniu aj významne zvýšiť svoje úspory.